Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/62/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212992
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812212992.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Q. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom S., K. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 476 778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, vedľajší účastník v
konaní zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.836,48
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
v sume 677,80 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 4.836,48 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.569,78 eur od 25.9.2009 do zaplatenia, ako i nároku na náhradu trov
konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009
medzi postupcom GE Money, a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči
odporcovi. Postupca a odporca uzavreli dňa 29.12.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 3.983,27 eur a odporca sa zaviazal uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca si túto
povinnosť zo zmluvy neplnil a s plnením sa dostal do omeškania. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.836,48 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej
istiny 3.569,78 eur, riadneho úroku 1.157,78 eur, zmluvnej pokuty 83,26 eur a poplatkov 25,66 eur.
Po postúpení pohľadávky odporca neuhradil žiadnu sumu. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z dlžnej istiny 3.569,78 eur počnúc 25.9.2009. V konaní
zástupca navrhovateľa uviedol, že odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 120.000,-
Sk, odporca sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 72. mesačných splátkach po 2.509,- Sk. Odporca si však
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy neplnil, splátky riadne neuhrádzal, preto pôvodný veriteľ vyhlásil
dňa 8.4.2009 mimoriadnu splatnosť celého dlhu. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania v
konaní uviedol, že v danej veci ide o vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, t.j. aj premlčacia doba je v takom prípade 4-ročná. S poukazom
na to nárok navrhovateľa premlčaný nie je.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, k návrhu navrhovateľa sa nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
Vzhľadom k tomu, že odporca si zásielky zasielané súdom nepreberal, súd mu písomnosti (vrátane
predvolania na pojednávanie) doručoval podľa ust. § 49 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

V priebehu konania oznámil do konania svoj vstup ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku je vopred pripraveným formulárom, pričom odporca
nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné
podmienky - predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, ktoré sú
absolútne neplatné. Uviedol tiež, že vyhlásenie odporcu o vedomosti premlčania dlhu je skryté do
dohody o splátkach, pričom navrhovateľovi šlo o predĺženie premlčacej lehoty pod zámienkou ponuky
splátok. Podľa jeho názoru je uzatvorenie takejto dohody v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku
spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie
a jej uzatvorenie mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania s tým, že ide o záväzok vzniknutý zo
spotrebiteľskej zmluvy, kedy sa subsidiárne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okrem toho
uviedol, že zmluva nenapĺňa predpoklady zmluvy o úvere, pretože v danej veci boli peňažné prostriedky
poskytnuté priamo, nie na požiadanie dlžníka ako to predpokladá zmluva o úvere. Pokiaľ ide o samotnú
zmluvu o úvere, poukázal na to, že v nej chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, v zmluve sa nenachádza
údaj o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN vo výške 15,58% uvedená v zmluve o úvere nezodpovedá
skutočnosti, v skutočnosti je vyššia, pretože zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom.
V zmluve o úvere sa neuvádzajú ďalšie náklady spotrebiteľa, ktoré však preukázateľne platil, napr.
poplatok 5.040,- Sk uhradený dňa 29.12.2007. V zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. je potrebné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež poukázal na to, že zmluvná pokuta za omeškanie
so splácaním úveru je 20% z dlžnej čiastky a úrok z omeškania 0,1% denne z dlžnej čiastky. Uvedenú
kumuláciu sankcií spojených s omeškaním spotrebiteľa považoval za neadekvátne vysokú plneniu, ktoré
majú zabezpečovať.

Súd konal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a
vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
oboznámením obsahu zmluvy o úvere zo dňa 29.12.2007, Obchodných podmienok pre úver a vydávanie
a používanie platobnej karty (ďalej len „Všeobecného podmienky“), platobnej histórie, pokusu o zmier
zo dňa 4.7.2011, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.1.2010, zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 a prílohy k tejto zmluve, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa
24.5.2013 a 11.6.2013, vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 10.12.2012, oznámenia o ukončení
zmluvy zo dňa 15.4.2009, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový
a právny stav:

Dňa 29.12.2007 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou GE Money, a.s.
Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi
vo výške 120.000,- Sk. Odporca sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v 72 mesačných splátkach po 2.509,-
Sk vždy k 28 dňu v mesiaci počnúc 28.1.2008. Celkom sa odporca zaviazal uhradiť sumu 180.648,- Sk.
RPMN na úver bola dohodnutá vo výške 15,58%. Odporca uhradil 10 splátok po 2509,- Sk (4.2.2008,
6.3.2008, 7.4.2008, 5.5.2008, 18.7.2008, 6.8.2008, 4.9.2008, 5.10.2008, 4.11.2008, 5.12.2008), 1
splátku po 2.759,- Sk (17.7.2008) a 1 splátku po 1.254,- Sk (12.8.2008). Ďalšie splátky odporca už
neuhradil a dňa 8.4.2009 došlo k zosplatneniu úveru v zmysle bodu 7.3 Všeobecných podmienok.
Listom zo dňa 15.4.2009 právny predchodca navrhovateľa odporcovi oznámil ukončenie zmluvy. Z
platobnej histórie predloženej navrhovateľom vyplýva, že odporca uhradil ešte 1 splátku po 211,- eur
dňa 20.8.2009. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 24.5.2013 vyplýva, že z úhrad odporcu bola na istinu
započítaná suma celkom 413,50 eur, zvyšok bol započítaný na úrok (688,06 eur) a poplatky za vedenie
účtu (25,52 eur).

Dňa 23.9.2009 došlo medzi GE Money, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluvy vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporcovi.
Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma
vo výške celkom 4.836,69 eur. Ako vyplýva z návrhu navrhovateľa, odporca po postúpení pohľadávky
neuhradil žiadnu sumu. Pokusom o zmier zo dňa 4.7.2011 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu
celkovej dlžnej sumy 7.142,56 eur do 11.7.2011.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 24.1.2010 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka
vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi GE Money, a.s.
zo zmluvy zo dňa 29.12.2007 v sume 3.569,78 eur a náklady na inkasné konanie v sume 150,- eur.
Forma splatenia úveru v dohode bola dohodnutá v splátkach po 80,- eur mesačne k 25. dňu v mesiaci
a dátum 1. splátky bol dohodnutý dňa 25.2.2010.

Dňa 11.10.2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane odporcu. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.12.2012 poukázal
na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a
dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4
citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné
dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa
vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 23.7.2012, a dlh sa stal splatným dňa
8.4.2009. Zastával názor, že ako vedľajší účastník má právo vzniesť námietku premlčania v konaní, inak
by postavenie vedľajšieho účastníka stratilo v konaní zmysel. Uviedol, tiež, že v danej veci ide o záväzok
vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy sa subsidiárne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
preto je potrebné vychádzať z 3-ročnej premlčacej doby. Okrem toho uviedol, že zmluva nenapĺňa
predpoklady zmluvy o úvere, pretože v danej veci boli peňažné prostriedky poskytnuté priamo, nie na
požiadanie dlžníka ako to predpokladá zmluva o úvere. Poukázal na nedostatky úverovej zmluvy, kde sa
nenachádza údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN vo výške 15,58%
uvedená v zmluve o úvere nezodpovedá skutočnosti, v skutočnosti je vyššia, pretože zahŕňa všetky
náklady spotrebiteľa spojené s úverom. V zmluve o úvere sa neuvádzajú ďalšie náklady spotrebiteľa,
ktoré však preukázateľne platil, napr. poplatok 5.040,- Sk uhradený dňa 29.12.2007. V zmysle § 4 ods.
4 zákona č. 258/2001 Z.z. je preto potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Návrh
navrhovateľa žiadal zamietnuť a v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou o úvere, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval
jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom
na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že
zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď
nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta
druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by
inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. Súd teda dospel k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku. Súd sa preto
zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa údajov v platobnej
histórii k zosplatneniu celej dlžnej sumy došlo ku dňu 8.4.2009. Ako bolo uvedené, na predmetný
vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je
trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy
je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže
splatnosť dlžnej sumy nastala 8.4.2009, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr

8.4.2012. Návrh vo veci samej podal dňa 23.7.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto
súd považoval jeho návrh za premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej
príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami
predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Uvedenú dohodu súd považuje za absolútne neplatný
právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohoda
je ako formulár vopred pripravená navrhovateľom, obsahuje vopred pripravené vyhlásenie odporcu
ako dlžníka o uznaní záväzku, ktoré uznanie je jednostranným právnym úkonom a má vždy iniciatívne
vychádzať z vôle dlžníka a nie veriteľa. Rovnako je zrejmé, že bola uzavretá a podpísaná len a len
z iniciatívy navrhovateľa /prostredníctvom zástupcu p. P./, ktorý takýmto spôsobom oslovuje viacerých
spotrebiteľov /súd má túto skutočnosť preukázanú z veľkého množstva iných súdnych konaní v
obdobných veciach/ pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach, pričom odporca ako spotrebiteľ nebol
zrejme vôbec informovaný o tom, že podpisuje aj jednostranné vyhlásenie o uznaní záväzku a rovnako
vyhlásenie o vedomosti, že dlh je premlčaný. Vierohodnosti tvrdenia vedľajšieho účastníka nasvedčuje
i samotný obsah dohody, keď je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, príslušenstvo k istine
vôbec nie je uvedené, teda ani uznané. Súdu je z jeho činnosti známe, že dohoda o uznaní záväzku
bola v obdobných prípadoch uzatváraná len ako dohoda o splátkach, dlžník nikdy nebol upovedomený
o tom, že ide aj o uznanie záväzku a o následkoch takéhoto úkonu. Len ťažko potom možno uvažovať
o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu a výšky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bolo
účelom návštevy dojednanie splátok, pričom v časti 3. dohody je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka
o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takto vopred pripravenú formuláciu používa
navrhovateľ rovnako vo všetkých prípadoch, teda i premlčaných a i nepremlčaných dlhoch. V danom
prípade k podpisu dohody došlo v čase, keď dlh odporcu premlčaný ešte nebol, napriek tomu sa v dohode
uvádza, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu. Táto skutočnosť tiež nasvedčuje tomu, že odporca
nebol riadne oboznámený s obsahom dohody, nerozumel jej významu, pretože v opačnom prípade
nemal dôvod podpisovať vyhlásenie, že má vedomosť o premlčaní dlhu, keďže v tom čase dlh premlčaný
nebol. Vychádzajúc z toho, že odporca nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku,
resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu
o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4
ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii
dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a
zrejme ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Pokiaľ mal odporca záujem dohodnúť sa na splátkach, musel
podpísať celý formulár. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne
isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú
obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje
aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je
teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv
spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uznanie
záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej
trojročnej premlčacej doby.

Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že námietku premlčania vzniesla neoprávnená osoba - vedľajší účastník,
súd uvádza, že voči vznesenej námietke premlčania odporca v konaní nevyjadril nesúhlas. V zmysle ust.
§ 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. V danom prípade vedľajší
účastník na strane odporcu tým, že vzniesol námietku premlčania, účinne bránil jeho práva, tento jeho
úkon je bezpochyby na prospech odporcu a preto súd na tento úkon vedľajšieho účastníka prihliadol.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľa
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporca a zároveň
vedľajší účastník na strane odporcu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd však odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca voči navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho
účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 170,97 eur (prevzatie,
príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 10.12.2012, účasť na pojednávaní dňa 28.4.2014), 2 x paušál
po 7,63 eur, 1 x paušál po 8,04 eur, 1 x cestovné na trase Lučenec - Prievidza a späť po 69,12 eur -
uplatnená 1, t.j. 34,56 eur, náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,40 eur .... 107,20 eur - uplatnené
vo výške 1, t.j. 53,60 eur, DPH 20% zo sumy 267,17 eur (za rok 2014) ... 53,43 eur, spolu trovy právneho
zastúpenia 677,80 eur.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania navrhovateľa
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.