Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214204225
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214204225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpený: AK Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava ,
adresa na doručovanie písomnosti: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti
odporcovi: Š. W.O., nar. XX.XX.XXXX bytom Q.. X.J. XX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 362,52 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 203,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
z tejto sumy počnúc od 05.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 21.02.2014 sa domáhal na tunajšom súde od odporcu zaplatenia 363,52
Eur z titulu náhrady škody a neuhradených služieb a rozhodnutia veci vydaním platobného rozkazu.
Z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie veci platobným rozkazom, súd
vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nakoľko sa jedná o drobný spor , súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania .

Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou
č.: G. XXXXXXX ako je dodatkom zo dňa 24.09.2010, pokusom o pokonávku, dokladom o cene
telekomunikačného zariadenia a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu č.: G. XXXXXXX , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá
mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. V snahe predísť procesnej
neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti
zmluvnej pokuty vo výške 160 Eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška

zmluvnej pokuty za mobilný telefón bolo v inom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka,
rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn.: 6Co 91/2011 a v súlade s ustanovením § 53a ObčianskehoZákonníka jenavrhovateľakdodávateľslužbypovinnýsazdržaťpoužívaniatakejtopodmienky.Vsúlade
so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha
nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón zn.

Samsung Monte S 5620 vo výške 160 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, predstavuje škodu navrhovateľa , ktorú
odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť

riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút
v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by
navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené
služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť , teda zotrvať
v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil.
Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané

podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad , keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu a
ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta podľa navrhovateľa mala byť
preventívnymauhradzovacímnástrojompreprípadporušeniazákladnéhozmluvnéhozáväzkuodporcu.
Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. I
bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou a poskytnutou

zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku , pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Okrem škody za akciový telefón , navrhovateľovi vznikli
ďalšieškodyzozvýhodnenýchcienslužiebpočasviazanosti,nákladovzapredajnýproces,akceptačnýa
aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie

kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu
náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný
telefón boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Odporca riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 203,52 Eur vyfakturovaných v období od mája 2012 do júla 2012.
Z pripojenej Zmluvy o pripojený uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že medzi navrhovateľom

a odporcom bola uzatvorená Zmluva o pripojení v zmysle § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách , v zmysle ktorej navrhovateľ sa zaviazal odporcovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ platného od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy , ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona sú neplatné.

Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že návrh bol dôvodný čiastočne a to
vo výške 203,52 Eur za služby vyfakturované v období od mája 2012 do júla 2012. Je zrejmé, že odporca

si nesplnil svoju elementárnu povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas zaplatiť cenu za poskytnuté služby.
V tejto časti súd návrhu vyhovel a s poukazom na § 517 ods. 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi aj úrok z
omeškania tak, ako si ho navrhovateľ uplatnil.

Podľa § 517 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.V zmysle § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. účinného a platného od 01.01.2009 výška úrokov z
omeškania je o 8 % - nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ priznal aj príslušenstvo pohľadávky z časti , v ktorej
návrhu vyhovel a to úroky z omeškania , ktoré si navrhovateľ uplatnil v zákonom prípustnej výške.

Vo zvyšku súd návrh považoval za nedôvodný a návrh zamietol.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochrany spotrebiteľa najskôr v Zákone č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie § 23a s
účinnosťou od 25.11.2004 do 30.06.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Nadväzne dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ platného od 01.01.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka ) . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy , ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 , ak strany dojednanú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník , ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť ,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Sám navrhovateľ v návrhu poukazuje na to, že v inom súdnom konaní zmluvná podmienka týkajúca sa
zmluvnej pokuty bola označená ako neprijateľná podmienka - rozsudok KS Prešov , sp.zn.: 6Co 91/2001
a tak navrhovateľ ako dodávateľ služby je povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Navrhovateľ
však túto zmluvnú pokutu v podstate premodifikoval do nároku na náhradu škody a domáha sa náhrady
škody ako rozdielu medzi akciovou cenou, za ktorú odpredal mobilný telefón odporcovi a cenou trhovou.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Predpokladom úspešnosti
nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik ujmy škody ako aj príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinením. Podstata porušenia právnej
povinnosti spočíva v rozpore úkonu s právom. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva

z právneho predpisu alebo zo záväzkovo-právneho vzťahu. Ujma môže nastať buď v majetkovej alebo
v nemajetkovej sfére poškodeného. Majetkovou ujmou sa rozumie majetková strata vyjadriteľná v
peniazoch, nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére postihnutého. Škoda sa prejavuje ako skutočná
škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie majetku poškodeného pod ušlým ziskom
treba rozumieť to, čo poškodený mohol získať, keby nevznikla škoda.

Navrhovateľ nepredložil súdu listinný dôkaz preukazujúci zánik zmluvného vzťahu t.j. výpoveď,
prípadné odstúpenie navrhovateľa od zmluvy alebo dohodu s odporcom o skončení platnosti zmluvy.
Navrhovateľom uplatnená suma ako rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu
súd nepovažoval za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka. Dodatok k zmluve o pripojení, ktorý sa
týkal odkúpenia mobilného telefónu je možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti. V tomto dodatku

sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene mobilného telefónu, ktorú síce nazvali ako tzv. akciovú cenu
ale podľa názoru súdu bola to dojednaná kúpna cena , čiže navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda t.j.
nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti , keďže neboli splnené základné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny 160 Eur ako náhrady škody

zamietol ako nedôvodný.Podľa § 142 ods. O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).