Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/314/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709206554
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2709206554.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľky: M. R.,

nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX G., zast.: JUDr. Jozef Boris, advokát so sídlom Belehradská
1, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: D.V.S. REALITY, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Koreszkova 760/1,
909 01 Skalica, IČO: 36 359 840, zast.: JUDr. Václav Sosna, advokát so sídlom Námestie slobody 2,
909 01 Skalica, o zaplatenie sumy 1.513,63 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.12.2009 prostredníctvom

splnomocneného zástupcu domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.513,63 € a k
náhrade trov konania. V návrhu uviedla, že pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 1.7.2007 a ústnej dohody, uzavretej na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - vedúca
kancelárie pobočka Senica. Pracovný pomer trval do 30.9.2008. Okrem dohodnutých mzdových
podmienok v pracovnej zmluve si účastníci ústne dojednali 1. mesačný doplatok k minimálnej mzde
do sumy 14.000 Sk, ktorý odporca pravidelne zasielal zo svojho účtu na účet navrhovateľky a
2. príplatok z predaja - províziu z uskutočneného predaja vo výške 15 % z výšky dohodnutej

provízie pri zobchodovaní nehnuteľnosti zaobstaranej vlastnou činnosťou. Počas pracovného pomeru
navrhovateľka zrealizovala celkom 26 obchodov pri predaji nehnuteľností. Odporca formou platby v
hotovosti uhradil navrhovateľke za takto zrealizovaných 18-násť obchodných transakcií celkom sumu
115.500 Sk, iba v jednom prípade vydal navrhovateľke doklad na sumu 12.000 Sk (provízia za predaj RD
19/2007) zo dňa 8.2.2008. Navrhovateľka zrealizovala pre odporcu počas trvania pracovného pomeru
ďalšie obchodné transakcie týkajúce sa sprostredkovania predaja nehnuteľností, konkrétne to bol predaj
podľa sprostredkovateľských zmlúv:

- č. 02/2007/SE v spolupráci s RK Reality Komplet, Senica, navrhovateľka zabezpečila kupujúceho s
dohodnutou províziou 4.000 Sk, z ktorej si navrhovateľka uplatňuje dohovorenú 15%-nú províziu vo
výške 19,92 € (600 Sk),
- č. DVS/04/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 71.910 Sk, z ktorej navrhovateľka
mala ústne dohovorenú fixnú províziu vo výške 99,58 € (3.000 Sk),
- č. 09/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu vo výške 90.000 Sk, z ktorej mala
navrhovateľka ústne dohovorenú fixnú províziu vo výške 99,58 € (3.000 Sk),

- č. 10/2008/SE rodinný dom v Plaveckom Petri rezervovaný pre konkrétneho klienta, ktorý u žalovanej
zložil rezervačnú zálohu. Predaj sa neuskutočnil z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok klientom,
záloha prepadla v plnej výške 80.000 Sk v prospech odporcu, navrhovateľka si nárokuje zaplatenie
provízie vo výške 398,33 € (12.000 Sk),- č. 11/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu vo výške 30.000 Sk, z ktorej
navrhovateľka mala ústne dohovorenú províziu vo výške 15 %, t.j. 149,37 € (4.500 Sk),
- č. 12/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 50.000 Sk, z ktorej navrhovateľka mala

ústne dohovorenú províziu 15 %, t.j. vo výške 248,95 € (7.500 Sk),
- č. 13/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 50.000 Sk, z ktorej navrhovateľka mala
ústne dohovorenú províziu 15 %, t.j. vo výške 248,95 € (7.500 Sk),
- č. 14/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 50.000 Sk, z ktorej navrhovateľka mala
ústne dohovorenú províziu 15 %, t.j. vo výške 248,95 € (7.500 Sk).

Navrhovateľka listom z 23.2.2009 vyzvala odporcu, aby jej ústne dohovorenú províziu vyplatil, tento na
jej výzvu nereagoval, preto sa domáha svojho nároku súdnou cestou.

Odporca s návrhom nesúhlasil, neuznal žiadny nárok, ktorý navrhovateľka podanou žalobou uplatňuje.
Vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 23.2.2010 uviedol, že navrhovateľka vykonávala
pre odporcu prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2007, kde bolo výslovne určené, akú prácu

bude vykonávať a za akých mzdových podmienok. Podľa čl. I pracovnej zmluvy bol určený druh práce
navrhovateľky, pričom súčasťou práce bol aj výkon realitnej činnosti. Mzda za vykonanú prácu bola
dohodnutá v čl. IV pracovnej zmluvy vo výške 7.600,- Sk mesačne. Zástupca odporcu poukázal na
§ 42 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce. Počas pracovného pomeru nikdy neprišlo k
uzavretiu dohody o zmene podmienok pracovnej zmluvy, tvrdenie navrhovateľky o ústne dojednaných

stimulačných podmienkach je nepravdivé a odporca ho dôrazne popiera. K tvrdeniu navrhovateľky
ohľadom uskutočnenia bližšie nešpecifikovaných platieb na jej účet odporca konštatuje, že účtovnú
agendu ma zabezpečovanú externe a preto nemožno vylúčiť prípady, že prišlo k realizácii mylných
platieb, čo by zakladalo nárok odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákonník práce pojem
provízia nepozná, provízia ako odplata za sprostredkovanie je vymedzená v ustanoveniach § 642 a

nasl. Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi žiaden obchodný vzťah založený nebol, realitná činnosť
bola súčasťou pracovnej náplne navrhovateľky a za výkon tejto práce jej patrila mzda, navrhovateľke
nemohol vzniknúť žiadny nárok na provízie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami zástupcov

účastníkov, pracovnou zmluvou, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 8.2.2008, výpisom
z účtu navrhovateľky, výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov,
sprostredkovateľskými zmluvami, mandátnou zmluvou, kúpnou zmluvou a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Dňa 1.7.2009 navrhovateľka ako zamestnanec uzatvorila s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú
zmluvu, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že zamestnanec bude vykonávať druh práce: vedúca
kancelárie - pobočka v Senici, Hviezdoslavova 63 s charakteristikou práce: realitná činnosť,
administratívna práca, práca s internetom , vedenie pokladne. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu
neurčitú s dňom nástupu do práce 1.7.2007. V článku IV. bod 4.1 pracovnej zmluvy bola dohodnutá

mzda za vykonanú prácu vo výške 7.600 Sk (252,27 €) mesačne. Podľa bodu 7.3 pracovnej zmluvy
bola navrhovateľka povinná podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce dohodnuté v pracovnej
zmluve osobne, v určenom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Listom zo dňa 24.2.2009 navrhovateľka oznámila odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru

podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy. Podľa potvrdenia o dĺžke
zamestnania a o zápočte dôb zamestnania, navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 1.7.2007 do
30.9.2008.

Listom zo dňa 23.2.2009 „Výzva na úhradu nedoplatkov na mzde, stravnom, províziách za uskutočnené

predaje“ navrhovateľka žiadala odporcu, aby jej zaplatil pohľadávky v termíne najneskôr do 1.3.2009, a
to stravné za mesiac 11/2008, zmluvný plat, stravné + ústne dohodnutý príplatok k minimálnej mzde za
mesiace 12/2008 a 01/2009 a ústne dohodnuté provízie za uskutočnené predaje nehnuteľností, ktorých
prehľad uviedla v prílohe listu.

Z prehľadu obratov na účte navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľke odporca vyplatil v
mesiacoch8/2007,9/2007,10/2007,11/2007,2/2008,3/2008,7/2008,12/2008,2/2009,3/2009a7/2009
vždy sumu okolo 7.000,- Sk, v mesiacoch 12/2007, 01/2008, 4/2008, 5/2008, 6/2008, 8/2008, 9/2008bolanavrhovateľkevyplácanásuma14.000,-Sk,vmesiaci10/2008suma17.902,-Skavmesiaci8/2009
suma 730,19 €.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 8.2.2008 mal súd preukázané, že odporca vyplatil
navrhovateľke sumu 12.000 Sk, pričom v kolónke „účel“ je uvedené: provízia za predaj RD, Š. G., XX/
XXXX. Doklad vyhotovil: Š..

Navrhovateľka pred súdom vypovedala, že s konateľkou odporcu, p. Š. sa pozná dlhšiu dobu, pracovali

spolu v RK Maxbel Senica, kde p. Š. zaúčala. Neskôr si p. Š. vytvorila vlastnú RK, kde navrhovateľke
ponúkla prácu. Dňa 1.7.2007 spolu uzatvorili pracovnú zmluvu, pracovala ako realitný maklér v pobočke
Senica. Okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve bola s p. Š. dohodnutá, že bude navrhovateľke
doplácať sumu do výšky 14.000,- Sk, ktorá jej aj chodila na účet a navyše mala poberať 15% z
provízie z obchodu, ktorý sama sprostredkovala. Ak obchod sprostredkoval odporca, navrhovateľka
mala dostať čiastku 3.000,- Sk. Mala na starosti všetky záležitosti týkajúce sa realitnej činnosti -

vyhľadávanie nehnuteľností, oslovovanie klientov, obhliadky, spísanie zmluvy o zložení zálohy, spísanie
kúpnych zmlúv, overenie podpisov, vklady do katastra nehnuteľností, celý obchod zabezpečovala sama
navrhovateľka. Pani Š. kontrolovala návrhy kúpnych zmlúv. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy bola
prítomná pani Š. aj pán I., ohľadom pracovných podmienok sa vyjadrovali obaja, súhlasili s dohodnutou
mzdou, doplatkom do výšky 14.000,- Sk a províziou 15 % z odmeny RK za každý sprostredkovaný

obchod. Navrhovateľka p. Š. hneď na začiatku povedala, že za minimálnu mzdu nepôjde pracovať. Ak
by tam nebola prítomná aj pani Š., s takouto pracovnou zmluvou by nesúhlasila. Dohodli sa na pracovnej
náplni navrhovateľky, pani Š. jej prikázala, aby zabezpečovala predaj nehnuteľností a následne bude
aj mzdovo ohodnotená. Okrem pracovnej zmluvy nepodpísala žiadnu inú zmluvu ani dohodu, s tretími
osobami uzatvárala sprostredkovateľské zmluvy v mene zamestnávateľa. Nepamätá si, či mala s

odporcom uzatvorenú plnú moc na vykonávanie úkonov v mene odporcu.

Konateľka odporcu Ing. Š. uviedla vo svojej výpovedi, že s navrhovateľkou podpísala pracovnú
zmluvu, v tom čase boli v spoločnosti D.V.S. Reality traja konatelia. Mzdové podmienky a odmeny
mal na starosti p. I., ktorý bol zamestnancom spoločnosti, neskôr konateľom, sama sa zaoberala

obchodnými podmienkami spoločnosti. Prácou p. I. bolo naberanie ľudí do prevádzok a taktiež s
nimi mohol dohodnúť pracovné a mzdové podmienky, mal na to oprávnenie. S navrhovateľkou bola
dohodnutá minimálna mzda, iné dojednania týkajúce sa výšky mzdy dohodnuté neboli. Keď mala
RK dostatok finančných prostriedkov, navrhovateľke bola vyplatená aj odmena, ale neboli pravidelné,
záležalo to od zisku, odmeny neboli nároková dávka. Za zrealizovanie predaja nehnuteľnosti mala

RK vždy vyplatené odmeny. Sumy, ktoré boli navrhovateľke zasielané na účet nepredstavovali mzdu,
ale odmenu. Mzda bola navrhovateľke vyplatená až vtedy, keď RK obdržala peniaze za uskutočnenie
predaja nehnuteľnosti. V súčasnosti predaj stagnuje, a preto nebolo možné vyplácať navrhovateľke
naďalej odmeny. Aj keď vo výdavkovom doklade je uvedené slovo provízia, myslela sa tým odmena.
S navrhovateľkou iná zmluva uzatvorená nebola. Realitná činnosť obnášala naberanie nehnuteľností,

oslovovanie klientov, publikovanie inzercií, obhliadky nehnuteľností. Navrhovateľka používala firemný
telefón a služobné auto. V tejto oblasti sa používa slovo provízia aj v súvislosti so zamestnancami
spoločnosti, i keď sa pod tým rozumela odmena. Navrhovateľka mala vystavené plnomocenstvo na
uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv, neuzatvárala všetky sama.

V podaní zo dňa 25.7.2010 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že pracovný pomer navrhovateľky
u odporcu trval do 30.9.2008, kedy na základe rozdelenia spoločnosti na dve spoločnosti bola pridelená
na výkon práce v novo vznikajúcej spoločnosti D.V.S. REALITY SE, s.r.o. v Senici. P. I. nemohol
dojednávať podmienky pracovného a iného právneho vzťahu, lebo bol zapísaný ako konateľ spoločnosti
od 13.9.2007 do 22.5.2008. V kauze nie je sporné plnenie povinností vyplývajúcich z pracovného

pomeru. Výplata mzdy bola realizovaná 2 x za mesiac, prvou časťou podľa písomnej pracovnej zmluvy a
druhá časť podľa ústne dojednanej dohody ako doplatok do výšky 14.000,- Sk. Pri uzatváraní pracovnej
zmluvy bola dohodnutá i ústna príkazná zmluva, nemusí mať písomnú formu, subsumuje sa pod §
1 ods. 4 ZP. Podstatnou náležitosťou tejto zmluvy boli nasledovné atribúty nezávislej práce: neboli
vykonávané iba osobne navrhovateľkou, ale aj prostredníctvom ďalších osôb (rodinných príslušníkov),

boli samostatnou činnosťou a navrhovateľka pri nich nedostávala pokyny od odporcu akým spôsobom
ich má vykonať, navrhovateľka používala vlastné pracovné prostriedky a vo svojom mene a na vlastné
náklady nakupovala potrebné vstupy (náklady na rokovanie s klientom), dohodnutá zmluva mala
náležitosti tak podľa § 730 ods. 1 OZ, ako aj podľa § 775 OZ - teda výšku dohovorenej odmenykonkrétne províziu vo výške 15 % z dohodnutej provízie z prevodu nehnuteľnosti vyplatenej odporcovi.
Odporca vždy po realizácii prevodu a vyplatení svojej provízie za obchod v lehote najneskôr do 14 dní
vyplatil v hotovosti do rúk navrhovateľky výšku dojednanej odmeny, a to 1 x s vyhotoveným dokladom

o výplate provízie a 15 x bez dokladu. Súčasťou pracovnej zmluvy mala byť náplň práce navrhovateľky,
túto nikdy nedostala a nepodpísala. Zástupca navrhovateľky opísal jej pracovné činnosti s tým, že
ak našla záujemcu o predaj a kúpu, mohla sama realizovať i samotný predaj (od prípravy zmluvy o
zložení zálohy až po samotné odovzdanie a zavkladovanie nehnuteľnosti). Pani Š. bola len v niektorých
prípadoch prítomná pri preberaní zálohy na predaj nehnuteľnosti, prípadne pri podpise kúpnej zmluvy,

tieto pripravovala navrhovateľka a pani Š. len skontrolovala ich správnosť. Klientov navrhovateľka
vyhľadávala samostatne, obhliadky vykonávala aj mimo pracovného času.
Svedkyňa J. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že bola klientom RK v roku 2007, teraz sú s navrhovateľkou
priateľky. S navrhovateľkou osobne realizovala dve obhliadky. Po vstupe do RK sa jej pán Š. predstavil
ako majiteľ RK a navrhovateľka ako zamestnankyňa RK. Navrhovateľka sa nepreukázala žiadnym
plnomocenstvom na zastupovanie odporcu, toto svedkyňa ani nevyžadovala, nakoľko bolo jasné, že

koná za RK. Zmluvy na podpis jej predkladala navrhovateľka. V RK svedkyňa uhradila províziu v sume
90.000,- Sk, pričom pán Š. jej ozrejmil, že v tejto provízii je zahrnutá odmena RK za práce spojené s
realizáciou predaja nehnuteľnosti a odmena pracovníčky p. R. za uskutočnený predaj, konkrétnu sumu
však nevedela uviesť. Svedkyňa čiastku zaplatila v hotovosti do rúk navrhovateľky. Pri dojednávaní
provízie bola spisovaná zmluva o zaplatení provízie. Predmetom kúpy bol RD od p. Š. a p. Y. v Senici

v 9/2007.

Zo sprostredkovateľskej zmluvy č. 01/2007/SE zo dňa 5.6.2007 mal súd preukázané, že ju uzatvoril
záujemca Z. Š. so sprostredkovateľom D.V.S. REALITY, s.r.o., Skalica, za ktorého zmluvu podpísala
konateľka Ing. Š.. Predmetom zmluvy bol záväzok sprostredkovateľa zaobstarať záujemcovi za odmenu

príležitosť pre uzatvorenie kúpnej zmluvy s tretími osobami na nehnuteľnosť (RD a pozemky evidované
na LV č. XXX v k.ú. G.) za odmenu vo výške 90.000,- Sk, ak po dobu platnosti zmluvy (5.6.2007 do
5.9.2007) dôjde k realizácii prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu pričinením sprostredkovateľa. Na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.10.2007 bol uskutočnený predaj vyššie uvedených nehnuteľností na
kupujúcu J. Š..

Svedok G. I. vypovedal, že s navrhovateľkou určitý čas pracoval v pobočke DVS, Senica, pani Š. bola
v pozícii jeho nadriadenej. Pracovnú zmluvu dohadoval osobne s navrhovateľkou, no nevedel uviesť, či
tam bola prítomná aj konateľka pani Š., táto pracovnú zmluvu podpísala. Navrhovateľka bola vedúcou
pobočky v Senici, náplňou jej práce bolo riadiť pobočku a vytvárať zisk, mala za úlohu vykonávať realitnú

činnosť. S navrhovateľkou bola dohodnutá minimálna mzda tak, ako je uvedené v pracovnej zmluve
a bolo jej oznámené, že podľa zisku spoločnosti jej bude vyplácaná odmena, o jej výške rozhodovala
konateľka,záviselaodziskupobočky,boladohodnutáústne.Snavrhovateľkouneboladohodnutážiadna
provízia ani doplatok mzdy do 14.000,- Sk. Provízia bola dohodnutá len s externými spolupracovníkmi
pri mandátnych zmluvách, ktorí neboli zamestnancami. Navrhovateľka s podmienkami pracovnej zmluvy

súhlasila. Mzdové podmienky, ako uvádza navrhovateľka, s ňou neboli dohodnuté, nepamätá si, či niečo
dohodla p. Š.. Pobočka v Senici vykazovala stratu, žila z pobočiek v Malackách a Skalici.

Svedok W. M. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou sú bývalí spolupracovníci, oslovil ju za
účelom predaja rodinného domu v Borskom Mikuláši. Vždy jednal s navrhovateľkou, z kúpnej ceny bola

RK vyplatená čiastka 50.000,- Sk. Svedok si myslí, že časť z tejto odmeny dostala aj navrhovateľka,
nevie však, aký podiel jej bol vyplatený, nerozprávali sa o tom.

Svedkyňa C. Č., matka navrhovateľky pred súdom uviedla, že sa jej navrhovateľka zdôverila, že bude
mať základnú mzdu + doplatok do 14.000 Sk + provízie, ak sa im bude dariť s predajom. Od tohto

ju matka márne odhovárala. Prvý rok dostávala mzdu 14.000 Sk a provízie podľa toho, ako sa jej
darilo predávať nehnuteľnosti, potom už dostávala mzdu len v minimálnej výške okolo 7.000,- Sk bez
doplatku a provízií, čo navrhovateľka odôvodnila tým, že je kríza, bolo jej to povedané od p. Š.. Prvý
rok navrhovateľka sprostredkovala veľa predaja nehnuteľností, neskôr pomenej. Aj keď sa jej podarilo
predať nehnuteľnosti, províziu už nedostala, neskôr ani mzdu. Často chodila na obhliadky mimo prac.

doby, používala auto rodičov.

Svedok Q. Č., otec navrhovateľky, vypovedal pred súdom obdobne v tom zmysle, že navrhovateľka
pracovala u odporcu, s ktorým mala mať dohodnuté, že bude dostávať základný plat 7.000,- Sk, k tomudoplatok a nejaké peniaze z predaja. Odporca jej neskôr nevyplácal peniaze podľa dohody, často chodila
domov vo večerných hodinách, chodila za klientmi obzerať nehnuteľnosti, používala otcove auto.

Svedok M. R., manžel navrhovateľky, vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že navrhovateľka mala
dohodnuté mzdové podmienky tak, ako tvrdí. Uskutočňovala predaje nehnuteľností a zabezpečila
odporcovi zisk okolo 1.500.000,- Sk. Spočiatku jej bola vyplácaná mzda s doplatkom a províziami, potom
už nie napriek tomu, že zabezpečila predaje nehnuteľností. Svedok nevedel uviesť, aká suma bola
navrhovateľke vyplácaná ako provízia, tieto peniaze chodili nepravidelne, boli poukazované na účet

navrhovateľky. Telefonicky sa skontaktoval s pani Š., ktorá mu povedala, že navrhovateľka pre firmu
nič nespravila, čo však nebola pravda. Neskôr sa konateľka odporcu mala vyjadriť, že peniaze doplatí,
čo neurobila.

Svedkyňa I. I. pred súdom vypovedala, že bola zamestnaná u odporcu v rokoch 2007/2008, mala
uzavretú pracovnú zmluvu ako vedúca prevádzky RK v Malackách. Tiež mala uzavretú písomnú

mandátnu zmluvu, pretože mala živnosť v odvetví kúpa a predaj nehnuteľností. Na základe mandátnej
zmluvy uskutočňovala obchody s klientmi, dostávala vyplácanú províziu v určitých percentách z
uskutočnených obchodov, podávala si daňové priznanie na DÚ v Malackách.

Z mandátnej zmluvy zo dňa 1.2.2007 uzatvorenej medzi odporcom na strane mandanta a I. I., nar.

X.X.XXXX ako mandatárom mal súd preukázané, že predmetom zmluvy bola dohoda strán o tom, že
mandatár bude pre mandanta vykonávať sprostredkovateľskú činnosť a mandant sa mu za to zaviazal
zaplatiť zmluvnú odmenu. Činnosťou mandatára bola v zmluve konkrétne špecifikovaná. V článku II.
Zmluvy bola dohodnutá za vykonanú činnosť odmena /provízia/ vo výške 15 % z provízie za priame
sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti a paušálna čiastka 3.000,- Sk za predaj nehnuteľnosti, ktorý

sprostredkuje tretia osoba, t.j. externý spolupracovník fy DVS REALITY s.r.o., pobočka Malacky. Podľa
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.2.2007 medzi odporcom a pani I. I., nar. X.X.XXXX účastníci zmluvy
sa dohodli, že p. I. ako zamestnanec bude vykonávať druh práce: administratívny pracovník, pričom v
zmluve je uvedená aj stručná charakteristika práce: administratívna práca, práca s internetom, vedenie
pokladne.

V konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 6C/102/2009 súd zamietol návrh
navrhovateľky M. R. proti odporcovi D.V.S. Reality SE, s.r.o., IČO: 44 314 779, kde navrhovateľka
uplatnila nárok na zaplatenie doplatku ku mzde a provízie, ale voči inému subjektu (pobočke RK v Senici)
azainéobdobie.Návrhbolzamietnutýzdôvodu,ženavrhovateľkaneuniesladôkaznébremenoovzniku

ústnej príkaznej zmluvy, odporca túto skutočnosť poprel. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom s
odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že navrhovateľka uzavrela príkaznú
zmluvu so žalovaným odporcom, nakoľko pôvodný zamestnávateľ navrhovateľky D.V.S. Reality, s.r.o.,
Skalica je rozdielnym právnym subjektom od odporcu D.V.S. Reality SE, s.r.o. so sídlom v Senici. V
konaní nebol preukázaný prechod záväzku z pôvodného zamestnávateľa na nasledujúceho.

Podľa právneho zástupcu navrhovateľky príkazná zmluva môže byť uzavretá aj ústne, jedná sa o
príkaznú zmluvu na nepomenovanú činnosť - na vyhľadávanie tretích osôb, s ktorými potom konateľka
spoločnosti uzatvárala sprostredkovateľské zmluvy. Za vyhľadávanie tretích osôb mala navrhovateľka
vyplácanú províziu, na základe pokladničného dokladu a neskôr bez dokladu. Navrhovateľke bola

vyplácaná mzda vo výške 14.000,- Sk mesačne, aj keď v pracovnej zmluve bola dohodnutá mzda 7.600,-
Skmesačne.Uzatvoreniepríkaznejzmluvypreukazujepravidelnévyplácanieodmienzostranyodporcu.
Okresný súd Senica zamietol návrh navrhovateľky, nakoľko v danom konaní navrhovateľka nemala k
dispozícii žiaden dôkaz, že jej bola vyplatená provízia, resp. odmena z uzatvorenej príkaznej zmluvy. V
tomto konaní za dôkaz predložila pokladničný doklad. Navrhovateľka úspešne zrealizovala obchody, za

čobolaRKvyplatenáprovízia,pretoniejepravdou,žeRKnemalazisk.Poslednáprovíziabolavyplatená
dňa 16.9.2008. Predložené sprostredkovateľské zmluvy preukazujú, že navrhovateľka zabezpečovala
činnosť ako zamestnanec odporcu, pretože nemala svoju vlastnú realitnú kanceláriu a nepodnikala v
tomto smere. Navrhovateľka nemala vystavené písomné plnomocenstvo na vykonávanie činnosti od
príkazcu, ani nebolo potrebné, lebo záujemcovia ho po nej nežiadali. Činnosť príkazníka sa uskutočňuje

na účet príkazcu, ak navrhovateľka získala finančné prostriedky za sprostredkovateľskú zmluvu, tieto v
plnej výške odviedla odporcovi a z toho jej bola (neskôr nebola) vyplácaná odmena vo výške 15 %.Podľa zástupcu odporcu bolo v konaní preukázané, že mzdové podmienky boli súčasťou pracovnej
zmluvy, iné požiadavky zo strany navrhovateľky nie sú nárokovateľné. To, že navrhovateľke boli niekedy
vyplatené odmeny, ešte nezakladá nárok na ďalšie odmeny, vyplácajú sa podľa zisku. Pobočka v

Senici nebola zisková, preto sa odmeny nevyplácali pravidelne. Príjmový doklad o vyplatení provízie
12.000,- Sk za predaj rodinného domu neodôvodňuje aj vznik príkaznej zmluvy medzi účastníkmi,
odporca nepopiera vyplatenie tejto odmeny. Obdobne rozhodol Okresný súd v Senici v konaní
sp. zn. 6C/102/2009, kde sa jednalo o rovnaký nárok navrhovateľky voči odporcovi z toho istého
právneho dôvodu. Navrhovateľka počas svojho pracovného pomeru konala na základe pracovnej

zmluvy, sprostredkovanie predaja tvorilo náplň jej pracovnej činnosti. Pri príkaznej zmluve je potrebné
a zaužívané, pokiaľ ide o vystupovanie k tretím osobám, aby príkazca udelil príkazníkovi písomné
plnomocenstvo, čo však v konaní nebolo preukázané. Navrhovateľka nemala uzatvorenú mandátnu
zmluvu popri pracovnej zmluve ako svedkyňa I..

Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2007, na základe ktorej bol na Správe katastra Senica povolený vklad

vlastníckeho práva pod č. D.-XXXX/XX mal súd preukázané, že časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. Š.-G. vo výške 80.000,- Sk sa kupujúci zaviazali uhradiť predávajúcej u
spoločnosti D.V.S. REALITY, s.r.o. Skalica. Doložením tohto dôkazu chcela navrhovateľka preukázať
súdu, že sprostredkovala predaj nehnuteľnosti a následne dostala vyplatenú províziu vo výške 15 %
z odmeny 80.000,- Sk, čo činí 12.000,- Sk, ktorá suma jej bola skutočne vyplatená, o čom svedčí

výdavkový pokladničný doklad zo dňa 8.2.2008 o vyplatení provízie 12.000,- Sk za predaj RD Šaštín-
Stráže. Takýmto spôsobom dostávala vyplatenú províziu aj v ďalších prípadoch, avšak bez dokladu
priamo na ruku.

Navrhovateľka ďalej predložila súdu sedem sprostredkovateľských zmlúv ako dôkaz potvrdenia svojho

nároku na zaplatenie tzv. provízie, vo všetkých týchto zmluvách na strane sprostredkovateľa, spoločnosti
D.V.S. REALITY, s.r.o., konala a zmluvy podpisovala v mene spoločnosti navrhovateľka. Z predložených
zmlúvvyplývadojednanienasledovnýchprovíziípreodporcu:Sprostredkovateľskázmluvač.01/2008zo
dňa 9.1.2008 - provízia 70.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 03/2008 zo dňa 9.1.2008 - provízia
50.000,- Sk, Zmluva o zložení zálohy zo dňa 13.8.2008 + príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.8.2008

o zložení zálohy vo výške 50.000,- Sk na kúpu RD Kunov k SPRZ 04/2008, Sprostredkovateľská zmluva
č. 06/2008 zo dňa 20.3.2008 - provízia 70.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 08/2008 zo dňa
16.5.2008 - provízia 50.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 14/2008 zo dňa 1.9.2008 - provízia
50.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 66/2008 zo dňa 7.11.2008 - provízia 1.660,- €.

Zástupca navrhovateľky vo svojej záverečnej reči poukázal na výsledky dokazovania a uviedol, že
v čase uzavretia pracovnej zmluvy odporca vykonával realitnú činnosť, ktorej hlavným predmetom
činnosti je sprostredkovanie obchodu medzi klientmi, ktorí predávajú a kupujú nehnuteľnosti. Podstatnou
náležitosťou pracovnej zmluvy je dojednanie platobných podmienok, pričom platobné podmienky boli
dojednané vo výške minimálnej mzdy a pravidelného mesačného doplatku do výšky 14.000,- Sk, ktoré

boli navrhovateľke pravidelne vyplácané na účet. Na základe ústnej príkaznej zmluvy konateľka odporcu
p. Š. prikázala navrhovateľke, aby mimo pracovnú dobu, mimo priestory kancelárie, cestou internetu,
osobnými kontaktami a pod. vyvíjala osobnú iniciatívu na sprostredkovanie predaja alebo kúpy, pričom
za splnenie tohto príkazu jej mala byť vyplatená provízia vo výške 15 % z odmeny pre RK. Túto
príkaznú zmluvu účastníci konania uzatvárali i naďalej vždy v ten deň, keď odporca vyplácal v hotovosti

v dojednanej výške províziu navrhovateľke, celkom jej vyplatil v hotovosti sumu 42.000,- Sk v roku 2007
a sumu 115.500,- Sk v roku 2008. Ako dôkazné bremeno, že tieto sumy boli vyplácané ako provízie slúži
pokladničný doklad zo dňa 8.2.2008, kde je potvrdený príjem ako provízia, to je jednoznačným dôkazom
toho, že tento obchod zrealizovala na základe ústnej príkaznej zmluvy. Navrhovateľka uzatvárala v
mene RK niekoľko kúpnych zmlúv, v každej z nich je uvedená cena za sprostredkovanie (odmena

pre RK), analogicky sa dá odvodiť, že tak nekonala v zmysle pracovnej zmluvy, ale na základe
príkaznej zmluvy a z toho aj výška ústne dohodnutej provízie. Ďalším dôkazom o vyplatení provízií sú
výpovede svedkov (F. Č., P. Č., R. R.), ktorí potvrdili, že navrhovateľka dostala tieto prostriedky vždy
za úspešne zrealizovaný predaj alebo kúpu. Nasledovné provízie za ďalších úspešných 11 realitných
prípadov neboli navrhovateľke vyplatené, za ktoré odporca zinkasoval odmenu 576.767,- Sk, z čoho

si navrhovateľka nárokuje dojednanú odmenu z príkaznej zmluvy vo výške 1.513,63 € (45.600,- Sk).
Zástupca navrhovateľky poukázal na rozhodnutia KS Banská Bystrica sp. zn. 15C/92/2012, v ktorom
súdu ako dôkaz uzavretia ústnej príkaznej zmluvy postačovalo vykonanie určitej činnosti zo strany
príkazníka. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 33 Cdo 563/2009, podstatnou náležitosťou príkaznej zmluvyje vymedzenie záležitosti, ktorú má príkazník vykonať, predmetom príkazu je činnosť príkazníka a nie
dosiahnutie výsledku činnosti. Vykonanie príkazu nemusí spočívať v jednorazovej činnosti, ale v celej
rade právnych alebo faktických úkonov, ktoré vedú k jeho splneniu.

Zástupca odporcu v záverečnej reči zopakoval svoje písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania
zo dňa 23.2.2010, zdôraznil, že navrhovateľka prácu vykonávala na základe pracovnej zmluvy, odporca
nemá voči navrhovateľke žiadne nesplatené záväzky.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 727 OZ, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia
príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží
príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa § 728 OZ, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho
žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a
užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa § 730 ods. 1, 2 OZ, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola
dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je povinný poskytovať
odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti
príkazníka.

Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo

by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 42 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 47 ods. 1 ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať
zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky

na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi,
kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu.

Navrhovateľka svoj nárok opiera o ústnu príkaznú zmluvu, ktorú mala uzavrieť s konateľkou odporcu
pani Ing. D. Š.. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka pracovala
v období od 1.7.2007 do 30.9.2008 u odporcu ako zamestnankyňa na pozícii vedúca kancelárie -
pobočka v Senici. Podľa stručnej charakteristiky práce uvedenej v článku I. bod 1.2 pracovnej zmluvy,
navrhovateľka mala na základe zmluvy vykonávať pre odporcu realitnú činnosť (okrem iného), za čo

bola v bode 4.1 zmluvy dohodnutá odmena za vykonanú prácu vo výške 7.600,- Sk mesačne, iné
mzdové podmienky nie sú obsahom písomnej pracovnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdí, že okrem takto
dojednanej odmeny si ústne dohodla s konateľkou odporcu aj nárok na vyplatenie doplatku ku mzde
do výšky 14.000,- Sk mesačne a províziu vo výške 15 % z odmeny vyplatenej realitnej kancelárii zakaždý úspešne zrealizovaný realitný obchod, a to na základe ústnej príkaznej zmluvy, ktorej predmetom
mala byť samostatná iniciatívna činnosť navrhovateľky spočívajúca vo vyhľadávaní tretích osôb na
uzatvorenie sprostredkovateľských zmlúv s realitnou kanceláriou. Odporca popiera ústne dojednanie

doplatku ku mzde, ako aj uzatvorenie ústnej príkaznej zmluvy, na základe ktorej mala byť navrhovateľke
vyplácaná provízia vo výške 15 % z odmeny realitnej kancelárie. Príkazná zmluva je osobitným druhom
záväzkovej zmluvy, ktorá je všeobecne upravená v § 724 až 732 Občianskeho zákonníka. Predmet
príkazu je vymedzený všeobecne, ide o obstaranie nejakej veci alebo o vykonanie činnosti pre príkazcu.
Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti, a to povinnosť príkazníka

(mandatára) obstarať pre príkazcu (mandanta) nejakú vec alebo vykonať inú činnosť a na druhej
strane právo príkazcu vykonanie tejto činnosti od príkazníka požadovať a povinnosť poskytnúť mu za
to odmenu, pokiaľ bola dohodnutá alebo je obvyklá (najmä ak príkazníkom je podnikateľ, pre ktorého
je obstarávateľská činnosť predmetom podnikania). Dosiahnutie určitého výsledku nie je pojmovým
znakom príkaznej zmluvy, podstatou je vykonanie určitej činnosti bez ohľadu na to, či sa dosiahne
predpokladaný výsledok. Príkazná zmluva patrí medzi konsenzuálne zmluvy, keď právny vzťah vzniká,

len čo sa dosiahne zhodný prejav vôle strán, tento konsenzus sa dosiahne väčšinou tým, že mandatár
prijmemandantovpríkaz.Príkaznázmluvajeneformálna,nevyžadujesapísomnáformazmluvy,avšakv
prípade,keďpredmetomzáväzkupríkazníkajeuskutočnenieprávnehoúkonuvmeneanaúčetpríkazcu
v písomnej forme, príkazca musí udeliť príkazníkovi písomné plnomocenstvo (prípadne písomnú formu
musí mať príkazná zmluva, v ktorej je udelené plnomocenstvo k tomuto právnemu úkonu).

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka bola s odporcom v pracovnoprávnom vzťahu. Ako
vedúca pobočky mala navrhovateľka k dispozícii kanceláriu, podľa výpovede konateľky odporcu aj
služobný telefón a služobné auto, čo navrhovateľka nepoprela. Z výpovede svedkyne Š. vyplynulo,
že s navrhovateľkou komunikovala v priestoroch kancelárie odporcu. Z uvedených dôvodov je súd

toho názoru, že činnosti, ktoré navrhovateľka vykonávala podľa svojho tvrdenia v rámci plnenia
úloh z príkaznej zmluvy (vyhľadávanie nehnuteľností, oslovovanie klientov, obhliadky nehnuteľností,
inzerovanie, príprava kúpnych zmlúv, uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv, návrhy na vklad do
katastra nehnuteľností atď.) sú predmetom pracovnej náplne navrhovateľky vykonávanej na základe
pracovnej zmluvy. Takto realitnú činnosť opísala aj konateľka odporcu Ing. Š.Í.. Navrhovateľka

vykonávala jednotlivé úkony realitnej činnosti ako činnosť závislú vo vzťahu podriadenosti k odporcovi, v
mene a podľa pokynov odporcu, jeho prostriedkami, v pracovnom čase, teda realitnú činnosť vykonávala
v riadnom pracovnom pomere za účelom dosiahnutia zisku pre odberateľa svojej práce, ku ktorému
bola v osobnej aj hospodárskej závislosti. Rozdiel medzi pracovnou zmluvou a príkaznou zmluvou je v
subjekte, ktorý vykonáva pokyny (zamestnávateľa alebo príkazcu) v tom zmysle, či mieni alebo nemieni

podľaprejavenejvôlebyťzamestnancom.Skutočnosť,ženavrhovateľkaprivykonávanírealitnejčinnosti
vystupovala ako zamestnanec RK, potvrdila aj svedkyňa Š., ktorej sa navrhovateľka predstavila ako
zamestnankyňa RK, preto nemala potrebu žiadať od navrhovateľky plnomocenstvo na zastupovanie
odporcu. Navrhovateľka tvrdí, že mala v kompetencii sama obstarať všetky záležitosti týkajúce sa
sprostredkovania kúpy a predaja nehnuteľností. V konaní však vyšlo najavo a bolo tvrdené obidvoma

účastníkmi, že návrhy kúpnych zmlúv pripravovaných navrhovateľkou vždy podliehali kontrole zo strany
konateľky odporcu Ing. Š., teda minimálne v tomto smere možno konštatovať závislý charakter činnosti
navrhovateľkyvočiodporcovi.TaktiežsprostredkovateľskézmluvyuzatváranésklientmiRKpodpisovala
v niektorých prípadoch konateľka spoločnosti, prípadne sama prijímala od klientov zálohy. Z obsahu
sprostredkovateľských zmlúv založených do spisu navrhovateľkou súd zistil, že v hlavičke je na strane

sprostredkovateľa uvedená spoločnosť D.V.S. REALITY s.r.o., za ktorú koná M. R. na základe plnej
moci.KonateľkaodporcuIng.Š.napojednávaníuviedla,ženauzatváraniesprostredkovateľskýchzmlúv
bola navrhovateľke udelená plná moc (v konaní nebola predložená), z výpovedí konateľky odporcu však
nevyplýva, že týmto plnomocenstvom mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania titulom
príkaznej zmluvy okrem existujúceho pracovnoprávneho vzťahu. Naopak Ing. Š. jednoznačne poprela

uzatvorenie príkaznej zmluvy. Potom udelené plnomocenstvo je potrebné chápať ako plnomcenstvo
dané zamestnancovi na zastupovanie zamestnávateľa. V prípade obchodnej spoločnosti sa na
zastupovanie zamestnávateľa použije právna úprava v zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka
(„Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony,
ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza“). Oprávnenie zamestnanca zastupovať zamestnávateľa

teda vo väčšine prípadov vyplýva priamo zo zákona, závisí od druhu práce dojednaného v pracovnej
zmluve, to však nevylučuje, aby zamestnávateľ pri významnejších úkonoch v záujme väčšej istoty
vo vzťahu k tretím osobám vystavil zamestnancovi plnú moc na určité úkony. Súd teda uzavrel, že
navrhovateľka vyhľadávala záujemcov o sprostredkovanie predaja alebo kúpy nehnuteľností v rámciplnenia svojich pracovných povinností, a nie na základe príkazu odporcu titulom príkaznej zmluvy. Pri
existencii pracovnej zmluvy akékoľvek pokyny, resp. príkazy odporcu adresované navrhovateľke, hoci
všeobecne formulované, je potrebné chápať ako pokyny zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané

tvrdenie navrhovateľky, že by dostala od odporcu príkaz vyvíjať osobnú iniciatívu na sprostredkovanie
predaja alebo kúpy nehnuteľností mimo pracovnú dobu, podľa zmluvy bola povinná prácu vykonávať
v pracovnom čase. Pokiaľ navrhovateľka vykonávala obhliadky mimo priestory kancelárie, jednalo sa
o pracovnú cestu, s ktorou navrhovateľka súhlasila v pracovnej zmluve, navyše to priamo vyplýva z
povahydohodnutéhodruhupráce.Rodičiaodporkynetvrdili,žetátopriprácipoužívalaichautoaniekedy

pracovala vo večerných hodinách, súd však nemal preukázané, že tak konala na základe príkazu
odporcu. Pokiaľ navrhovateľke vznikali náklady v súvislosti s vykonávaním úloh podľa údajnej príkaznej
zmluvy, mala možnosť žiadať od príkazcu primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu, ktoré
je príkazca povinný poskytnúť a taktiež má príkazca povinnosť nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné
náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, s čím je úzko spätá zákonná povinnosť príkazníka predložiť
príkazcovi po vykonaní príkazu vyúčtovanie, uvedené však v konaní nebolo preukázané. Zástupca

navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka na vlastné náklady nakupovala potrebné vstupy (náklady na
rokovanie s klientom), z jeho písomných podaní a výpovedí navrhovateľky však nevyplynulo, že by
navrhovateľkažiadalaododporcunáhradutýchtonákladovazároveňžebysisplnilapovinnosťpredložiť
odporcovi vyúčtovanie po vykonaní príkazu.

Navrhovateľka predložila ako dôkaz uzavretia príkaznej zmluvy výdavkový pokladničný doklad zo dňa
8.2.2008, podľa ktorého odporca vyplatil navrhovateľke províziu za predaj rodinného domu vo výške
12.000,- Sk a ďalej žiadala vypočuť svedkov, ktorí by potvrdili, aké mzdové podmienky mali účastníci
konania dohodnuté. Právny zástupca navrhovateľky poukázal, že z pojmu „provízia“ uvedeného na
príslušnom doklade je zrejmé, že navrhovateľka konala nie na základe pracovnej zmluvy, ale na základe

príkaznej zmluvy. Z výpovede konateľky odporcu Ing. Š. súd zistil, že výraz provízia sa používa v realitnej
oblasti aj vo vzťahu k zamestnancom realitnej kancelárie, v skutočnosti sa však má na mysli odmena.
Svedok I., ktorý mal v čase uzavretia pracovnej zmluvy s navrhovateľkou v náplni práce dojednávanie
mzdových podmienok s novými zamestnancami, nepotvrdil dohodu o vyplácaní doplatku a provízie
navrhovateľke, provízie boli poskytované len externým spolupracovníkom na základe mandátnych

zmlúv, čo mal súd preukázané z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a svedkyňou I.. Z
jeho výpovede ďalej vyplýva, že boli len ústne dohodnuté odmeny podľa zisku spoločnosti, ktorých
výšku určovala konateľka Ing. Š.. Podľa prehľadu obratov na účte navrhovateľky súd zistil, že v
niektoré mesiace odporca skutočne zaslal navrhovateľke sumy vyššie ako bola dojednaná výška mzdy
(spravidla v sume 14.000,- Sk), tieto čiastky však neboli vyplácané pravidelne každý mesiac, ako

to tvrdí navrhovateľka, a preto skôr svedčia v prospech tvrdenia odporcu, že sa jedná o odmeny
vyplácané v prípade, ak bol dosahovaný zisk. Svedkyňa P. Č. uviedla, že navrhovateľke bola prisľúbená
provízia, ak sa bude dariť s predajom (obdobne svedok F. Č. uviedol, že navrhovateľka mala mať
„nejaké peniaze z predaja“), čo podľa názoru súdu vypovedá o tej skutočnosti, že vyplatenie „provízie“,
v skutočnosti odmeny, bolo viazané na dosiahnutie zisku spoločnosti, resp. na dosiahnutie určitého

výsledku. Zákon hovorí o pojme provízia pri zmluve o sprostredkovaní v rámci podnikateľskej činnosti
podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhovateľka pri uzatváraní sprostredkovateľských zmlúv
v mene RK nevystupovala v pozícii podnikateľa - sprostredkovateľa, nakoľko nemala osvedčenie o
živnostenskom oprávnení na prevádzkovanie realitnej činnosti (sprostredkovanie predaja, prenájmu
a kúpy nehnuteľností), ale konala v pozícii zamestnankyne realitnej kancelárie. Zamestnanec je

v pracovnoprávnom vzťahu odmeňovaný mzdou podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, okrem
poskytnutej mzdy zamestnancovi nevyplýva právny nárok na odmeny. Poskytnutie týchto plnení si
môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť v písomnej pracovnej zmluve, alebo na základe
ústnej dohody. Mzda a jej jednotlivé zložky patria k podstatným náležitostiam, ktoré si zamestnanec
dohodne v pracovnej zmluve, pričom podľa Zákonníka práce nedodržanie písomnej formy nemá za

následok neplatnosť pracovnej zmluvy, preto je možné aj ústne dojednanie tohto plnenia. Odmeny
predstavujú pohyblivú nenárokovateľnú zložku mzdy, zvyčajne sú naviazané na výkon zamestnanca na
základevopredurčenýchvýkonnostnýchmerateľnýchkritériíalebonavýškuobratufirmy.Akbolovopred
dohodnuté, že variabilná zložka mzdy sa bude odvíjať od rozhodnutia zamestnávateľa a výšky jeho
obratuajehoobratjenízkyalebostratový,variabilnázložkazamestnancovineprislúcha.PodľasvedkaI.,

pobočka RK v Senici bola stratová. Aj z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že navrhovateľke sa lepšie
darilo predávať nehnuteľnosti na začiatku, čo bolo zrejme dôvodom, prečo navrhovateľka spočiatku
mala vyplácané aj odmeny. Konateľka odporcu uviedla, že za sprostredkovanie kúpy alebo predaja mala
RK vždy vyplatené odmeny dohodnuté v sprostredkovateľskej zmluve, táto odmena však nepredstavuječistý zisk spoločnosti, z ktorého by navrhovateľke automaticky prináležali odmeny. Je pravdou, že suma
12.000,- Sk podľa predloženého pokladničného dokladu majúceho byť dôkazom o uzavretí príkaznej
zmluvy presne zodpovedá 15 % z provízie pre RK vo výške 80.000,- Sk uvedenej v príslušnej kúpnej

zmluve zo dňa 4.10.2007, nemožno však vylúčiť, že odporca ako zamestnávateľ sa rozhodol práve
v takejto výške odmeniť navrhovateľku za jej pracovné výkony, resp. z dôvodu, že v tom období
dosahoval zisk. Podľa názoru súdu to však nezakladá nárok aj na zaplatenie ďalších odmien za predaj
nehnuteľností, pri ktorých bola zainteresovaná navrhovateľka. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností,
keď vykonávanie realitnej činnosti vrátane oslovovania potenciálnych klientov RK súd považuje za náplň

dohodnutej pracovnej činnosti navrhovateľky a pri chápaní odmeny ako nenárokovateľnej zložky mzdy
závislej od zisku spoločnosti, súd posúdil predložený pokladničný doklad o vyplatení provízie vo výške
12.000,- Sk ako potvrdenie o vyplatení jednorazovej odmeny za mimoriadne pracovné výkony v rámci
zamestnaneckého pomeru, a to aj s poukazom na výpoveď konateľky odporcu, podľa ktorej sa pod
pojmom provízia rozumie u zamestnancov odmena.

Pokiaľ sa týka výpovedí svedkov C. Č., Q. Č. a M. R., títo v konaní zhodne tvrdili, že navrhovateľka
mala ústne dohodnutý doplatok ku mzde a 15%-nú províziu z úspešného predaja. Všetci uvedení
svedkovia sú rodinní príslušníci navrhovateľky a informácie o jej mzdových podmienkach mali k
dispozícii sprostredkovane od navrhovateľky, neboli však priamo svedkami ústnej dohody uzatvorenej
medzi účastníkmi konania, osobne nevideli odporcu vyplácať navrhovateľke sumy vyplývajúce z týchto

nárokov, ani im nebola priamo zo strany odporcu oznámená skutočnosť, že takéto ďalšie finančné
plnenia by mali navrhovateľke patriť okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Na základe vyššie
uvedeného, keď odporca popiera uzavretie príkaznej zmluvy a navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno preukázať nad všetky pochybnosti existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou a odporcom
titulom ústnej príkaznej zmluvy, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

V súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimipreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).