Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/210/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201746
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201746.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov

senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING a.s.,
Podunajská 23, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7,
949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská ul. č. 68, P.O.Box 58, 820
04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 703-6000/2011-ON/251 zo dňa
18.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného

č. 703-6000/2011-ON/251 zo dňa 18.10.2011, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu podľa §
139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon), smerujúce voči rozhodnutiu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý zamietol žiadosť žalobcu
o nápravu, týkajúcu sa zákazky na predmet obstarávania: “Rekonštrukcia a modernizácia školskej
budovy SPV, Ďurčanského 2, Nitra, stavebná časť“, vyhláseného verejným obstarávateľom, Nitrianskym
samosprávnym krajom. Podľa názoru žalobcu, časť súťažných podkladov nie je v súlade so zákonom.

Žalobcavžalobepoukázalnaustanovenie§145ods.1a3zákona,pričompodľajehonázorunapadnuté
rozhodnutie neobsahuje nič zo zákonom požadovaných náležitostí. Práca komisie je popísaná na

polovičke strany a zvyšok rozhodnutia tvoria iba citácie zo spisov, či námietok žalobcu a vyjadrenia
obstarávateľa. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedené na akom zákonom podklade komisia konštatuje
zistené skutočnosti. Celé odôvodnenie prezentuje len názorom komisie žalovaného, že súťažné
podklady sú v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, konkrétne s § 9 ods. 4. Podľa žalobcu
z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie. V
napadnutom rozhodnutí bolo povinnosťou žalovaného hodnotiť vec z hľadiska správnej úvahy, čo
však napadnuté rozhodnutie neobsahuje a toto má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca

žalovanému vyčíta, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, na základe akých listinných dôkazov
žalovaný rozhodol. Uviedol, že mal k dispozícii celý spis avšak neuviedol, aké listinné dôkazy tvoria
podklad jeho rozhodnutia. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona
ako i na článok VI bod 6. 1. 2 zmluvy o dielo, ktorá je súčasťou súťažných podkladov. Podľa názoru
žalobcu, uvedené ustanovenie zmluvy o dielo tvoriacej časť súťažných podkladov, žalovaný vyhodnotil
bez adekvátneho odôvodnenia, s čím žalobca nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu toto ustanovenie
zmluvy nemožno považovať za transparentné a nediskriminačné. Táto časť súťažných podkladovsa zdá z pohľadu zhotoviteľa ako nekontrolovateľný systém poukazovania platieb bez relevantných
sankcií. V prípade, ak zhotoviteľ odovzdá faktúru v poriadku, nemôže vystaviť ďalšiu faktúru, pokiaľ
nedostane úhradu priamo na účet. Objednávateľ je povinný zaplatiť kúpnu cenu, nie je však dohodnuté

kedy. Neobstojí tvrdenie, že žalobca ako zhotoviteľ má právo na zmluvnú pokutu. Podľa ustanovenia
o zmluvnej pokute, v prípade omeškania s platbou je sankcia vo výške 0,02 % denne z dlžnej
sumy, čo dáva ročný úrok 7,3 %. Lepší úrok objednávateľ neobdrží v žiadnej banke. Z uvedeného
vyplýva, že napadnuté ustanovenie umožňuje objednávateľovi úverové financovanie svojich aktivít
prostredníctvom pozdržania platieb žalobcovi. Žalobca v žalobe popísal praktický príklad uvedeného

postupu, na základe ktorého by žalobcovi vznikla povinnosť dodržiavať zmluvné termíny na dokončenie
diela, avšak v prípade, že obstarávateľ neuhradí prvú faktúru, nebudú splatné ani ďalšie vystavené
faktúry a obstarávateľ bude sankcionovaný len smiešnou sumou. Objednávateľa teda nič nezaväzuje
uhradiť cenu diela v súlade so zmluvou. Takéto ustanovenie zmluvy preto nemôže byť v súlade so
zákonom o verejnom obstarávaní a bude iba dôvodom na vznik ďalších pochybení. Takto nastavené
súťažné podklady priamo vylučujú menšie firmy ale aj väčšie firmy z iných regiónov, pretože takto

nastavená zmluva si vynucuje využiť nadštandardné osobné vzťahy prípadného iného zhotoviteľa ako
žalobcu s pracovníkmi objednávateľa. O tejto skutočnosti svedčí aj okolnosť že v prípade omeškania
s dielom je určená smiešna sankcia 3,65 % ročne, maximálne do 5 % hodnoty diela. Napadnutá časť
súťažných podkladov priamo zvádza ku korupčnému správaniu prípadných uchádzačov, respektíve
vylučuje tých uchádzačov, ktorí nie sú ochotní pristúpiť na objednávateľove netransparentné podmienky.

Žalovaný uvedené dôvody vôbec nevyhodnotil. Podľa žalobcu, deklarovaná podmienka týkajúca sa
spôsobu zaplatenia ceny diela podľa článku VI bod 6. 1. 2 návrhu zmluvy, nie je nikde zakotvená.
Verejný obstarávateľ sa týmto zbavuje zodpovednosti voči zhotoviteľovi, t. j. k povinnosti zaplatiť
cenu za vykonanú časť diela pre prípad, ak by sám porušil povinnosti, ktoré mu zo zmluvných
podmienok vyplývajú. Zmluva medzi prijímateľom a poskytovateľom je uzatvorená podľa § 269 ods. 2

Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva že sa jedná o záväzkový vzťah len medzi dvoma vopred jasne
vymedzenými subjektmi. Akýkoľvek iný tretí subjekt, či zhotoviteľ diela, nie je oprávnený zasahovať
do tohto záväzkového vzťahu. Podľa názoru žalobcu, sú súťažné podklady z uvedených dôvodoch v
rozpore s princípom transparentnosti, sú diskriminačné a nezohľadňujúce ani princíp hospodárnosti a
efektívnosti. Základom každej zmluvy má byť rovnocenné postavenie účastníkov. Napadnuté súťažné

podklady zvýhodňujú len jednu stranu. V ďalšom texte žaloby žalobca poukázal, rozobral a vyložil
ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 265 citovaného zákona, § 17, ods. 2 a 3, § 71 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, pričom dospel k záveru, že napadnutá časť súťažných podmienok
je v rozpore s predmetnými ustanoveniami. Podľa jeho názoru žalovaný neskúmal z úradnej povinnosti
súlad súťažných podkladov so zákonom o verejnom obstarávaní a inými platnými právnymi predpismi.

Na základe uvedených dôvodov je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Na základe uvedeného žalobca
žiadal súd aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal o priznanie náhrady trov konania, ktoré písomne vyčíslil.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k jednotlivým námietkam prezentovaným v žalobe uviedol, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný citoval ustanovenie

§ 145 ods. 1 až 4 ako aj § 153 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré plne rešpektoval. Rozhodnutie
netrpí žiadnou vadou, ktorá by bola spôsobená absenciou niektorej zo zákonných náležitostí
rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí je jasne uvedený skutkový stav veci, právna kvalifikácia,
označenie právneho predpisu podľa ktorého sa o veci rozhodlo a odôvodnená správna úvaha. Podľa
názoru žalovaného, žalobcova argumentácia dohľadom absencie bližšie nešpecifikovaných náležitosti

rozhodnutia, predstavuje snahu žalobcu o zvrátenie toho, že na základe predmetného rozhodnutia
prepadla v prospech štátneho rozpočtu kaucia zložená žalobcom vo výške 3600 €. Ako je zrejmé
zo spisu, jedinou skutočnosťou, ktorou namietal žalobca vo svojich námietkach, bola dikcia bodu 6.
1. 2 návrhu zmluvy, konkrétne sa jednalo o zmluvnú požiadavku: „ Každú ďalšiu faktúru zhotoviteľ
vystaví a odošle objednávateľovi po obdržaní finančných prostriedkov z predchádzajúcej faktúry na účet

zhotoviteľa“. V bode 3. 3 článku III. Predmet zmluvy, časť B. 3 Obchodné podmienky dodania predmetu
zákazky, súťažných podkladov je uvedené, že objednávateľ sa zaväzuje, že dokončené dielo prevezme
a zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Ďalej žalovaný citoval článok VI. Platobné podmienky
časť B. 3, bod 6. 1, 6. 3, 6. 4, 6. 5. Podľa názoru žalovaného uvedenými súťažnými podmienkami
nedošlokdiskrimináciipotenciálnychuchádzačovvpredmetnejverejnejsúťaži.Stanovenýmiplatobnými

podmienkami sa verejný obstarávateľ zaväzuje uhradiť dohodnutú zmluvnú cenu, a preto nie je možné
hovoriť o právnej neistote víťazného uchádzača, pretože záväzok kontrolovaného uhradiť dohodnutúzmluvnúcenujezadefinovanýjednoznačneaurčito.Podľažalovaného,obstarávateľzadefinovalspôsob
uhrádzania dohodnutej zmluvnej ceny prostredníctvom viacerých faktúr so splatnosťou 120 dní od jej
doručenia v súlade s princípom transparentnosti podľa § 9 ods. 4 zákona, pretože upozornil vopred

všetkých potenciálnych uchádzačov, akým spôsobom sa bude uskutočňovať uhradenie dohodnutej
zmluvnej ceny na predmet zákazky. Na základe uvedeného žalovaný nezistil porušenie zákona o
verejnom obstarávaní zo strany verejného obstarávateľa. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods.
1 zákona a uviedol, že uchádzač je povinný akceptovať znenie navrhnutých zmluvných podmienok,
ktoré sú obsiahnuté v súťažných podkladoch. Za správnosť a úplnosť súťažných podkladov zodpovedá

verejný obstarávateľ, ktorý disponuje dostatkom informácií pohľadom predmetu zákazky a pozná svoje
potreby.Verejnýobstarávateľztitulusvojejpozícieosobyoprávnenejnakladaťsverejnýmiprostriedkami
je povinný nakladať s nimi účelne a hospodárne v súlade so stanovenými záujmami a úlohami. Zároveň
je verejný obstarávateľ povinný uhradiť škodu, ktorá by vznikla jeho zavinením v prípade, ak by sa stala
zmluva uzavretá na základe verejného obstarávania neplatnou. Preskúmavacia právomoc žalovaného
sa obmedzuje na skúmanie súladu obchodných podmienok respektíve návrhu zmluvy so zákonom

o verejnom obstarávaní, vrátane jeho princípov, nie však na skúmanie súladu s obchodnoprávnymi,
respektíve občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi tak, ako to v žalobe požaduje
žalobca. Z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný nastaviť obchodné
podmienky pre všetkých záujemcov s princípom nediskriminácie rovnako. Zároveň je povinný u všetkých
uchádzačov splnenie týchto podmienok hodnotiť rovnakým spôsobom, pričom verejný obstarávateľ

určuje podmienky za ktorých sa bude zákazka realizovať. Prípadné nepredloženie žiadnej ponuky
vo verejnom obstarávaní ide na jeho ťarchu. Stanovenie zmluvných podmienok tak, aby vyhovovali
dodávateľovi bez zohľadnenia požiadaviek zákazníka, by narúšalo zmluvnú slobodu a kontraktačnú
voľnosť na strane verejného obstarávateľa. Zásahy do zmluvnej voľnosti zo strany žalovaného ako
správneho orgánu sú z uvedeného dôvodu vylúčené. Žalovaný takisto nemôže nahrádzať funkciu

súdu, ktorý je jediným subjektom oprávneným konštatovať prípadnú neplatnosť zmluvy. Z uvedeného
dôvodu je námietka žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 265 Obchodného zákonníka právne irelevantná.
Konštrukcie žalobcu uvedené v žalobe sú založené na presvedčení, že verejný obstarávateľ nesplní
svoj záväzok podľa článku VI. návrhu zmluvy podľa ktorého cenu za zhotovenie diela uhradí
objednávateľ na základe jednotlivých faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi v šiestich

vyhotoveniach a na základe zisťovacích súpisov o skutočne realizovaných prácach a dodávkach
potvrdených stavebným dozorom. Žalovanému nie je zrejmé, prečo by verejný obstarávateľ nemal
dodržať svoj zmluvný záväzok. Podozrenia žalobcu o korupčnom správaní a iných nezákonných
praktikách verejného obstarávateľa sú absurdné. Predmetná zákazka je spolufinancovaná z finančných
prostriedkov Európskej únie a každá platba je monitorovaná zo strany príslušného národného riadiaceho

orgánu overovaná certifikačným orgánom - Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Tento systém je
doplnený možnosťou európskej komisie vykonať svoje vlastné kontroly nezrovnalostí prostredníctvom
európskeho dvora audítorov. Z bodu VI. 3 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania jasne vyplýva,
že verejný obstarávateľ je oprávnený uzatvoriť zmluvu až po odsúhlasení zmluvy poskytovateľom
nenávratných finančných prostriedkov z európskych fondov. Je zrejmé, že verejný obstarávateľ si

vyhradil právo neuzavrieť zmluvu, ak nedôjde k jej schváleniu týmto poskytovateľom. Podľa názoru
žalovaného, princípy verejného obstarávania neslúžia na zabezpečovanie vyváženia vzájomných
práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. Podľa žalovaného namietaná zmluvná podmienka
pohľadom fakturácie nie je v rozpore s princípom nediskriminácie ani s princípom transparentnosti. V
ďalšom texte svojho vyjadrenia žalovaný citoval článok XI. bod 11. 6, bod 11. 7 a XII bod 12.2 písm. a)

návrhuzmluvyz,ktorýchjednoznačnevyplýva,žeargumentáciažalobcujenepresvedčiváajeotázne,či
žalobcanamietanúzmluvuvôbecdočítaldojejkonca.Podľažalovanéhozmluvaobsiahnutávsúťažných
podkladoch bola rovnomerne vyvážená, nenarúša dobré mravy alebo poctivý obchodný styk.

Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozsudkom zo dňa 19. 10. 2012 Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. Svoje

rozhodnutie oprel o ustanovenie § 137 ods. 1, § 136 ods. 1 a 6, § 138 ods. 1 a 2 a § 139 ods. 4 zákona
o verejnom obstarávaní ako i § 264 ods. 1 a 2 a § 278 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa
sa nemôže dovolávať rozporu postupu verejného obstarávateľa so zásadami poctivého obchodného
styku, pretože predmetný zákon vo svojich právach umožňuje vytvoriť verejným návrhom výhodnú
situáciu v prospech predkladateľa verejného návrhu. Súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca svoje

námietky oprel výlučne o špekulatívne domnienky. V platobných podmienkach určených verejnýmobstarávateľom nezistil taký rozpor so zákonom, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť výsledok verejného
obstarávania. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal porušenie
svojich procesných práv z dôvodu, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa dňa 27. 9. 2011 s pripojeným

administratívnymspisomaoboznámiťsasdôkazmi. Uvedenýmspôsobombolaporušenárovnosťstrán,
keď dôkazy mala k dispozícii len jedna strana konania. V odvolaní poukázal na článok 2 preambuly
Smernice ES č. 2004/18, uviedol, že v danom prípade vznikla dôvodná pochybnosť o transparentnosti
verejného obstarávania z dôvodu systému odkladacích podmienok v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Podľa názoru žalobcu súd neskúmal uvedené skutočnosti , stotožnil sa s názorom

žalovaného, pričom svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. V danom prípade spochybnil aj aplikáciu
príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka súdom, ktorá je možná len v podmienkach bežného
obchodného styku. Súd v žalobe necitoval základné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní o ktoré
žalobca svoju žalobu oprel. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na okolnosti
uvedené vo vyjadrení k žalobe a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 31. októbra 2013 prvostupňový rozsudok

tunajšiehosúduzrušil,vecmuvrátilnaďalšiekonaniestým,žeprvostupňovýsúdpochybil,aksanáležite
nevysporiadal s dôvodmi žaloby. Vyčítal prvostupňovému rozsudku nepresvedčivosť aj nedostatok
odôvodnenia.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), po vrátení
veci Najvyšším súdom SR opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu žaloby a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 247 ods. 1 a
nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Termín a miesto vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené zákonným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu.

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti prvostupňového aj druhostupňového
rozhodnutia žalovaného ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu jeho rozhodnutí

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného
správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené

rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 OSP).

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako i postupu
žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu v rozsahu námietok uvedených v žalobe.

Z obsahu predloženého spisového materiálu predloženého žalovaným, obsahu súdneho spisu bolo
zistené, že vo Vestníku verejného obstarávania č. 140/2011 zo dňa 20.7.2011 bolo zverejnené

oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania obstarávateľa, Nitriansky samosprávny kraj na predmet
zákazky: „ Rekonštrukcia a modernizácia školskej budovy, SPV, Ďurčanského 2, Nitra, stavebná časť“.
Bola určená cena zákazky bez DPH, v oddiele II., bod II.2.1 v rozsahu 266 171€. V bode II.3 oznámenia,
„Trvanie zmluvy alebo lehoty uskutočnenia“, bola určená lehota 24 mesiacov. V oddiele III, bod 2
boli stanovené podmienky účasti v súlade s ust. § 16, § 27 a § 28 zákona. Obstarávateľ špecifikoval

informácie a náležitosti preukazujúce technickú a odbornú spôsobilosť. V oznámení boli v oddiele IV a VI
určenépostupyvktorýchbolostanovené,žekritériomprivyhodnocovaníponúkbudenajnižšiacena,boli
určené lehoty na prijímanie žiadostí, predkladanie ponúk, otvárania ponúk. V doplňujúcich informáciách
bolo uvedené, že sa jedná o projekt financovaný z fondov EÚ. Obsah spisu tvoria aj súťažné podklady,
súčasťou ktorých boli aj obchodné podmienky, zhrnuté v koncepte zmluvy o dielo. V predmetnej zmluve,

ktorej zákonnosť jednotlivých častí žalobca namietal, v čl. IV.. Termín uskutočnenia prác, je okrem inéhourčený termín na dokončenia diela a povinnosť objednávateľa prevziať dokončené práce a zaplatiť
dohodnutú cenu.

V čl. VI., Platobné podmienky, bod 6.1 je uvedené: “ Cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ na

základe jednotlivých faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi v šiestich vyhotoveniach a
na základe zisťovacích súpisov a skutočne realizovaných prácach a dodávkach potvrdených stavebným
dozorom nasledovne: 6.1.1 Prvú faktúru zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi pri dosiahnutí
minimálne 20 % schválených oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu uvedených v zmluve
o NFP (nenávratné finančné prostriedky). 6.1.2 Každú ďalšiu faktúru zhotoviteľ vystaví a odošle

objednávateľovi po obdržaní finančných prostriedkov z predchádzajúcej faktúry na účet zhotoviteľa.
Konečnú vyúčtovaciu faktúru v celkovej výške maximálne 7 % schválených oprávnených výdavkov
na realizáciu aktivít projektov uvedených v zmluve o NFP zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi
po písomnom odovzdaní a prevzatí diela objednávateľom. Objednávateľ uhradí celkovú zmluvnú cenu
podľa článku V. tejto zmluvy. Lehota splatnosti faktúry je 120 dní odo dňa jej doručenia.

V čl. X. zmluvy o dielo sú stanovené zmluvné pokuty a sankcie tak, že ak zhotoviteľ bez zavinenia

objednávateľa nesplní predmet zmluvy v dohodnutom termíne, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,01
% z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania, maximálne však do výšky 5 % z ceny diela. V
prípade, ak sa zhotoviteľ omešká so začatím prác na prevzatom stavenisku, má objednávateľ právo
na zmluvnú pokutu vo výške 165,97 € za každý deň omeškania so začatím prác. V prípade omeškania
so zaplatením faktúry bola určená povinnosť objednávateľa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % z

dlžnej sumy ako i ďalšie sankcie. Zmluvné strany sa zároveň mali dohodnúť že súčet zmluvných pokút
uplatnených podľa zmluvy o dielo neprekročí 5 % z ceny diela bez DPH. Vzniknutý záväzkový bude
spadať pod vzťahy uvedené v ust. § 261 Obchodného zákonníka.

Z obsahu spisu ako i súťažných podkladov vyplýva, že boli určené jednotne pre všetkých záujemcov.

Žalobca si súťažné podklady vyžiadal dňa 21.7.2011.

Dňa 28.7.2011 doručil obstarávateľovi žiadosť o nápravu, obsahom ktorej boli námietky voči zákonnosti
článku VI. Platobné podmienky, bod 6. 1. 2 zmluvy o dielo (citované vyššie) z dôvodov, ktoré sú uvedené
aj v podanej žalobe. Podaním zo dňa 2. 8. 2010, doručeným žalobcovi dňa 4.8.2011, obstarávateľ
zamietol žiadosť žalobcu o nápravu. V odôvodnení predmetného rozhodnutia verejný obstarávateľ
uviedol, že trvá na znení obchodných podmienok, pretože vytýkaná zmluvná podmienka je podľa

príručky žiadateľa o nenávratný finančný príspevok striktne daná a je zverejnená aj na webovom
sídle poskytovateľa nenávratného finančného prostriedku. Verejný obstarávateľ ju musí akceptovať, v
opačnom prípade mu tento príspevok nebude poskytnutý.

Dňa 12.8.2011 doručil žalobca verejnému obstarávateľovi námietku, v rámci ktorej trval na argumentácii
uvedenej v žiadosti o nápravu. Svoju argumentáciu rozšíril a výklad príslušnej časti príručky žiadateľa

o nenávratný finančný príspevok, na základe ktorej dospel k záveru, že pre verejného obstarávateľa
bude problémom podanie správne formulovanej žiadosti o platbu, a preto jej prípadné zamietnutie
ošetril namietaným článkom zmluvy o dielo, aby nemusel znášať zodpovednosť voči zhotoviteľovi pri
nedodržaní termínu splatnosti faktúry.

Dňa 18. októbra 2011 vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým námietky žalobcu zamietol. Žalovaný

vo svojom rozhodnutí popísal priebeh verejného obstarávania, obsah namietanej časti súťažných
podmienok ako i námietok žalobcu. V závere svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 9 ods. 4
zákona o verejnom obstarávaní. Skonštatoval, že namietaná časť súťažných podmienok je v súlade
so zákonom o verejnom obstarávaní a to konkrétne s princípmi verejného obstarávania uvedenými v
predmetnom ustanovení. Podľa jeho názoru uvedeným zadaním platobných podmienok nedochádza

žiadnym spôsobom k diskriminácií potenciálnych uchádzačov v predmetnej verejnej súťaži. Vo svojom
rozhodnutí uvádzal dôvody uvedené aj vo vyššie citovanom vyjadrení k žalobe.Ust. § 153 zákona, všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto
zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134
ods. 2, § 146d a § 149.

Správnyorgánpostupovalvkonanípodľazneniaprávnehopredpisuúčinnéhovčasevyhláseniaverejnej
súťaže.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný pri zadávaní zákaziek
postupovať podľa tohto zákona, pričom sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp
hospodárnosti a efektívnosti (odsek 4 tohto ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené verejný obstarávateľ zaobchádza s hospodárskymi subjektmi rovnako a
nediskriminačne a koná transparentne, pričom je povinný zabezpečiť, aby úkonmi, ktoré sú ním
uskutočňované vo všetkých fázach postupu zadávania zákazky, nedošlo k porušeniu základných
princípovverejnéhoobstarávania.Významnúúlohupreplánovanieprocesuverejnéhoobstarávania,ako
aj stratégie pre uzavretie zmluvy zohráva poznanie možností trhu, možností jednotlivých dodávateľov,

možnosti získania kompletnej dodávky a pod. Verejný obstarávateľ preto vymedzuje predmet zákazky v
závislosti od konkrétnej situácie a svojich potrieb. Musí však brať do úvahy vyššie uvedené skutočnosti
a musí napĺňať základné princípy verejného obstarávania.

Na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky nepostačuje iba samotná skutočnosť, že uchádzač
by mohol byť odradený od účasti v súťaži, ale musí byť preukázaná skutočnosť, že porušenie postupu

zo strany žalobcu mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. V konaní musí byť
nesporne preukázané, že účasťou iných uchádzačov, ktorí boli diskriminačnou podmienkou odradení,
by bola dosiahnutá napr. lepšia cena, alebo by bola súťaž ovplyvnená iným zásadným spôsobom.

Podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii
postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných

zákaziek na služby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a
nediskriminačne a konajú transparentne.“ Je nevyhnutné, aby sa dôsledne uplatňoval princíp
transparentnosti. Predmetná smernica bola transponovaná do zákona o verejnom obstarávaní a
predstavuje model, na základe ktorého boli konštruované dohľadové právomoci žalovaného. V čl. 2
bod l písm. b/ revíznej smernice je uvedené, že členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré

sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci zrušiť alebo
zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických,
ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných
podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky. Je
pritom potrebné uviesť, že predmetná právna úprava nestanovuje povinnosť revíznemu orgánu skúmať

akýkoľvek vplyv porušenia predpisov na výsledok verejného obstarávania. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný má povinnosť skúmať zásadný vplyv porušenia na výsledok verejného obstarávania.

Podľa § 137 ods. 1 zákona, úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného
obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 (ďalej len "kontrolovaný").

Podľa § 136 ods. 1 a 6 zákona, uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom

chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo
osoby podľa § 7, môže podať žiadosť o nápravu proti

a) zámeru uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu na práce uverejnenom podľa § 22 ods. 6, proti
podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4, § 67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5,b) podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých verejným
obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 7 v lehote na predkladanie ponúk alebo
proti podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach v súťaži návrhov poskytnutých v lehote na

predkladanie návrhov,

c) podmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk alebo návrhov,

d) výberu záujemcov v užšej súťaži podľa § 52 ods. 1 a § 82 ods. 1, v rokovacom konaní so zverejnením
podľa § 56 ods. 1 a § 85 ods. 1 alebo v súťaži návrhov podľa § 105 ods. 2,

e) vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka,

f) vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov.

Verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 doručí do siedmich dní od doručenia úplnej
žiadosti o nápravu podanej v lehote podľa odseku 3

a) žiadateľovi a všetkým známym uchádzačom, záujemcom alebo účastníkom písomné oznámenie o
výsledku vybavenia žiadosti o nápravu s odôvodnením a uvedením spôsobu a lehoty na vykonanie
nápravy alebo

b) žiadateľovi písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu s odôvodnením.

V danom prípad súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal verejnému obstarávateľovi žiadosť o
nápravu v ktorej uviedol námietky týkajúce sa podmienok uvedených v súťažných podkladoch. Verejný
obstarávateľ v určenej lehote doručil žalobcovi oznámenie o vybavení sťažnosti, v zmysle ktorého
zamietol jeho žiadosť o nápravu a túto odôvodnil nutnosťou namietanej podmienky týkajúcej sa spôsobu

úhradu faktúr okolnosťou, že táto je daná v zmysle Príručky žiadateľa o nenávratný finančný príspevok.

Podľa § 138 ods. 1 a 2 zákona, podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu
verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 7. Táto povinnosť sa nevzťahuje na
podanie námietok podľa odseku 2 písm. g) a na podanie námietok orgánom štátnej správy podľa § 137
ods. 2 písm. b).

Uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo
mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b)
(ďalej len "navrhovateľ") môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať
námietky proti

a) zámeru uzavrieť zmluvu, alebo koncesnú zmluvu na práce uverejnenom podľa § 22 ods. 6, proti

podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4, § 67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5,

b) podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote
na predkladanie ponúk alebo podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach v súťaži návrhov
poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov,

c) podmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk alebo návrhov,

d) výberu záujemcov v užšej súťaži podľa § 52 ods. 1 a § 82 ods. 1, v rokovacom konaní so zverejnením
podľa § 56 ods. 1 a § 85 ods. 1 alebo v súťaži návrhov podľa § 105 ods. 2,

e) vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka,

f) vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov,

g) úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f).Podľa ust. § 139 ods. 4 ak úrad v konaní o námietkach nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré
poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť výsledok verejného
obstarávania, námietky zamietne.

Žalovaný v danom prípade zamietol námietky žalobcu v súlade s uvedeným ustanovením, pretože
nezistil porušenie zákona verejným obstarávateľom v namietanom rozsahu, ktoré by mohlo zásadne
ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Odôvodnenie obsahovalo argumentáciu prezentovanú aj vo
vyššie citovanom vyjadrení k žalobe.

Podľa Zmluvy o dielo, ktorá tvorila súčasť súťažných podkladov, čl. XV., bod 15.1, záväzkový vzťah
zmluvných strán vzniknutý na jej základe, sa riadi ust. § 261 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, je zákazka štandardným obchodným
záväzkovým vzťahom, spravujúcim sa ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Touto časťou
zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo
právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel

sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzavieraní zmlúv, z ktorých
obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Vzhľadom na to, že prostredníctvom verejného obstarávania dochádza k zabezpečovaniu verejných
potrieb z verejných zdrojov, normatívna úprava verejného obstarávania musí reflektovať požiadavku
na dodržiavanie jeho základných princípov. Podstatou zásady nediskriminácie je pravidlo, že žiadny

z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo
nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Za
diskrimináciu možno považovať konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči
jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom prípadne porovnateľnom plnení, čím dochádza k ich
znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Platobné podmienky boli pre všetkých uchádzačov stanovené

jednotne, bez rozdielov.

Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je podmienkou existencie účinnej konkurencie
medzi dodávateľmi ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. K porušeniu
zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytnú také prvky,
ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným

alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov dodávateľa.

Z napadnutého rozhodnutia ako aj zo súťažných podkladov jednoznačne a určito vyplýva, že verejný
obstarávateľ sa v zmluve o dielo zaväzuje uhradiť dohodnutú zmluvnú cenu, preto nie je možné
hovoriť o právnej neistote víťazného uchádzača. Spôsob uhrádzania dohodnutej zmluvnej ceny bol
taktiež dostatočne určitý a vopred známy všetkým uchádzačom. To, že sa ho verejný obstarávateľ

rozhodol nastaviť na viacero platieb zo 120 dňovou lehotou splatnosti aj s podmienením vystavenia
faktúry a úhradou predošlej splatnej faktúry, je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového
vzťahu. Vecou dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany žalovaného v danom prípade je
posudzovanie súladu zmieňovaných podmienok vo vzťahu k jednotlivým ustanoveniam zákona o
verejnom obstarávaní. Platobné podmienky stanovené verejným obstarávateľom boli definované jasne,

zrozumiteľne, kontrolovateľne a neumožňovali rozličný výklad.

V zmysle uvedeného, nedošlo v konaní podľa názoru súdu k porušeniu zásady nediskriminácie a
netransparentnosti verejného obstarávania, namietaných žalobcom.

Podľa § 264 ods. 1 a 2 Obch. zák., pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na
obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore

s obsahom zmluvy alebo so zákonom.Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto
zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

Podľa § 278 Obch. zák. na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s

obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi
oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh prijme súčasne
niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí.

Verejný návrh je jednostranný právny úkon (prejav vôle), ktorým sa navrhovateľ (oferent) obracia na
neurčité osoby s cieľom uzavretia zmluvy. Zároveň musí byť zrejmá vôľa navrhovateľa byť ním viazaný.
Verejný návrh prispieva k objektivizácii zmluvných podmienok a zásadne k vytvoreniu výhodnej situácie

pre toho, kto návrh podáva.

I keď v danom prípade nemožno predmetnú vec subsumovať pod ustanovenie § 278 Obch. zák.,
je zrejmé, že žalobca sa nemôže dovolávať rozporu postupu verejného obstarávateľa so zásadami
poctivého obchodného styku, pretože predmetný zákon vo svojich úpravách umožňuje vytvoriť verejným
návrhom výhodnú situáciu v prospech predkladateľa verejného návrhu. Stanovením podmienok na

obstaranie diela verejným obstarávateľom na základe jeho potrieb, hradeného z verejných prostriedkov,
teda nedochádza k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka tak, ako to namietal žalobca.

Podľa ust. § 19 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (v znení účinnom v čase vyhlásenia
verejného obstarávania), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je

deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo
služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo
dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až d). Za čiastkové dodanie tovaru
alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia,

na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého
druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b)
za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným
dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby,
uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a
platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú
posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,

Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom

prijatia platby.Pri čiastkovo alebo opakovane dodaných tovaroch alebo službách daňová povinnosť vznikne najneskôr
posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Daňová povinnosť môže teda vzniknúť v
ktorýkoľvek deň do uplynutia posledného dňa obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje.

Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo

viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

V danom prípade verejný obstarávateľ nestanovil platobné podmienky podľa článku VI, bod 6.1, 6.1.1 a

v bode 6.1.4 (citované vyššie) v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca v žalobe
namietal dĺžku lehoty splatnosti vystavených faktúr, pričom ním uvádzané ustanovenia zákona o DPH
stanovujú povinnosti ohľadom lehoty vystavenia faktúr dodávateľom a nie lehoty ich splatnosti. V danom
prípade sa jednalo o dodávanie služby po častiach a daňová povinnosť by daňovému subjektu vznikla až
prijatím platby v zmysle vyššiecitovaných ustanovení zákona o DPH. Obstarávateľ nemohol vzhľadom

na postupnosť realizácie dodávky diela a následnej čiastkovej fakturácie vopred stanoviť presné lehoty
vystavenia čiastkových faktúr (lehoty jednotlivých etáp výstavby neboli v danom čase známe). Bola
určená podmienka dosiahnutia minimálne 20 % schválených oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít
projektu uvedených v zmluve o NFP (nenávratné finančné prostriedky), pričom každú ďalšiu faktúru
zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po obdržaní finančných prostriedkov z predchádzajúcej

faktúry na účet zhotoviteľa. Konečnú vyúčtovaciu faktúru v celkovej výške maximálne 7 % schválených
oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektov uvedených v zmluve o NFP zhotoviteľ vystaví
a odošle objednávateľovi po písomnom odovzdaní a prevzatí diela objednávateľom. Objednávateľ
uhradí celkovú zmluvnú cenu podľa článku V. tejto zmluvy. V posudzovanej veci sa teda nejednalo o
jednorázovú dodávku s povinnosťou vyhotoviť jednu faktúru po jej realizácii, ale o čiastkové plnenia a s

tým súvisiacu povinnosť vyhotovovania čiastkových faktúr v zmysle určených podmienok. Obstarávateľ
sa zaviazal uhradiť celú určenú cenu diela.

Daňová povinnosť žalobcu v danom prípade by nevznikla dňom vyhotovenia diela, ale dňom prijatia
peňažného plnenia - úhrady ním vystavenej faktúry. K dodaniu celého diela malo dôjsť v lehote 24
mesiacov od prevzatia staveniska uchádzačom a až po tomto termíne mohlo dôjsť k daňovej povinnosti.

Podľa názoru súdu, stanovené platobné podmienky neboli v rozpore so žalobcom v žalobe neúplne
citovanými ustanoveniami zákona o DPH.

Čo sa týka určenia zmluvných sankcií za nedodržanie lehôt vyhotovenia diela a splatnosti faktúr, v tomto
prípade takisto nedošlo k diskriminácii jednotlivých uchádzačov, pretože tieto sankcie sa vzťahovali
na všetkých prípadných uchádzačov. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že žalobca svoje

námietky oprel výlučne o špekulatívne domnienky a dôsledky pre prípad, ak by obstarávateľ nesplnil
svoje platobné povinnosti.

Podľa článku XI, v bod 11. 7 zmluvy, za objednávateľa zaviazal, že nebude pokračovať v zhotovovaní
diela s iným zhotoviteľom a objednávateľ nejakým spôsobom nebude zamedzovať zhotoviteľovi vo
vstupe na stavenisko ak do zhotovovaného objektu a teda zhotoviteľ má neobmedzený prístup na

stavenisko a do zhotovovaného objektu až do úplného ukončenia diela a zaplatenia všetkých finančných
záväzkov objednávateľa. V zmluve je tiež uvedené, že za okolnosti vylučujúce zodpovednosť zhotoviteľa
za omeškanie s plnením predmetu zmluvy sa považuje meškanie objednávateľa s plnením si svojich
zmluvných povinností podľa tejto zmluvy, pričom zmluvnou povinnosťou obstarávateľa je aj plnenie sisvojich finančných záväzkov voči zhotoviteľovi. Nemožno teda konštatovať, že by len jedna zmluvná
strana mala povinnosti a druhej zmluvnej strane by žiadne povinnosti voči zhotoviteľovi nevyplývali.

Je zrejmé, že v prípade, ak by si obstarávateľ neplnil svoje platobné povinnosti voči zhotoviteľovi,

nemohlo by z tohto dôvodu dôjsť k sankcionovaniu zhotoviteľa diela z titulu prekročenia lehoty určenej na
realizáciu dodávky, ak k tomuto prekročeniu došlo z dôvodu neplnenia si zmluvných povinnosti verejným
obstarávateľom, pričom k jeho povinnostiam náleží aj plnenie si platobných záväzkov.

Nie je preto dôvodná námietka žalobcu o nevyváženosti vzájomných zmluvných povinností a obava
žalobcu zo sankcionovania v prípade, ak by k omeškaniu a sankcionovaniu zhotoviteľa došlo z dôvodu
neplnenia si finančných povinností obstarávateľom.

Zákon vo svojom ustanovení § 27 určuje spôsoby preukázania finančného a ekonomického postavenia
záujemcu tak, aby bolo zrejmé, že si plní záväzky včas a riadne a je schopný zabezpečiť potrebné
finančné toky pre realizáciu zákazky. Z tohto hľadiska sa preto požiadavka žalobcu na úpravu lehoty
splatnosticenyzačiastkovéplneniedodávkypredjehoúplnourealizáciou(takakovbežnomobchodnom
styku bez vzťahu k verejným financiám), javí ako nedôvodná a nemajúca vplyv na záväzok dodávateľa

dodržať lehotu na dodanie zákazky.

Verejná súťaž bola vyhlásená v súlade so zákonom, bolo v nej uvedené, že zákazka sa týka projektu
- programu financovaného z fondov EÚ a záujemcom teda mala byť pred vyžiadaním súťažných
podmienok známa okolnosť ohľadom vyššej administratívnej náročnosti finančných zúčtovaní.

Súd v súlade s názorom žalovaného nezistil v platobných podmienkach určených verejným

obstarávateľom v koncepte zmluvy o dielo ako súčasti súťažných podkladov taký rozpor so zákonom,
ktorý by mohol zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

V konaní nezistil vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených dôvodov žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal

náhradu trov konania preto, že žalobca nemal úspech v konaní a žalovaný na náhradu nemá právny
nárok.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.