Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202293

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114202293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou vo veci starostlivosti súdu o mal. V.P. A.,
N.. XX.XX.XXXX, v konaní zástúpeného kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
W., pochádzajúceho z matky Q. M., T.. N., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXX a otca V. A., N.. XX.XX.XXXX,

A. A. N. E., Y. XXX, o návrhu Ľ. M., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXX,o osvojenie, takto

r o z h o d o l :

návrh zamieta

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, manžel matky, svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd,
aby rozhodol, že mal. V. A. je jeho osvojencom. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý pochádza z
rozvedeného manželstva matky. V súčasnosti on uzatvoril s matkou manželstvo, z ktorého pochádzajú
dve maloleté deti. Žijú spolu v spoločnej domácnosti a podieľajú sa na výchove maloletého, v
starostlivosti o rozvoj jeho osobnosti. Medzi ním a maloletým sa vytvoril silný citový vzťah, otcovské
puto. Otec maloletého o tohto nejaví záujem.

Matka s návrhom súhlasila, otec s návrhom nesúhlasil.

Opatrovník navrhol návrhu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, rodičov, oboznámením správy o rodinných a
výchovných pomeroch, lekárskej správy maloletého a otca, správy o povesti navrhovateľa, rozsudu
Okresného súdu S. Č.. K.. XC XX/XXXX, rodného listu maloletého, sobášneho listu matky, potvrdenia o

príjme navrhovateľa, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Mal. V. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu S. Č.. K.. XC
XX/XXXX-XX, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené
výživné a bol aj upravený styk otca s maloletým. Zo začiatku otec styk ešte realizoval, neskôr však
od neho upustil. Matku niekoľkokrát kontaktoval nie za účelom stretnutia sa so synom, ale za účelom
zníženia výživného, prípadne úplného zrušenia výživného.Na tunajšom súde prebieha konanie o udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletého pod č. k. XXP
XX/XXXX. Návrhu bolo vyhovené a rozsudok doposiaľ nie je právoplatný. Otec maloletého o dieťa nejaví
záujem ani na jeho sviatky, alebo Vianoce. Nad rámec bežného výživného ničím neprispieva. Matka sa

vydala. V súčasnosti sa volá M. a je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Žije s manželom a
ich dvoma maloletými deťmi a mal. V.Ú. v obci R.. Mal. V. navštevuje materskú školu a manžel matky
si vytvoril k maloletému silný citový vzťah. Od B. XXXX by mal maloletý navštevovať základnú školu.
Rodina býva v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý je štandardne zariadený, zrekonštruovaný, vybavený
potrebným nábytkom a príslušenstvom. Rodina platí inkaso 190 Eur mesačne a hypotéku 250 Eur

mesačne. Maloletý má silný citový vzťah aj k obom súrodencom a k manželovi matky.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s maloletým sa nestretával z dôvodu svojej choroby. Prejavila sa
uňho B.. Bol hospitalizovaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Potom absolvoval ambulantnú liečbu,
pričom kontroly absolvuje aj v súčasnosti a berie lieky. Otec uvádzal, že pochopil, že maloletý je fixovaný
na manželku a na jej novú rodinu. Nechcel ho negatívne ovplyvňovať a z tohto dôvodu podľa neho, aj
vzhľadom na svoj zdravotný stav, prerušil osobné stretávanie so synom. V súčasnosti, vzhľadom na jeho

zlepšený zdravotný stav a skutočnosť, že syn je starší, chce opätovne začať syna kontaktovať, prípadne
rozvíjať s ním vzťah, po konzultácii s psychológom.

Otec je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem je XXX Eur.

Matka spolu s navrhovateľom - svojím manželom, uviedla, že maloletý ako handicap pociťuje rozdielnosť
priezviska. Na tunajšom súde prebehlo konanie o zmenu priezviska, kde súd vyhlásil rozsudok a udelil

súhlas namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska z A. na M.. Rozsudok doposiaľ nie je
právoplatný. Inak maloletý rozdiely v skutočnosti, že nie je plnohodnotným súrodencom svojich dvoch
súrodencov nepociťuje a taktiež nepociťuje rozdiely v tom, že žije v domácnosti s manželom matky,
ktorý nie je jeho biologickým otcom, keďže medzi nimi sa vytvoril silný citový vzťah. Maloletého prijala
aj rodina manžela matky.

Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom
rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká
osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva
a povinnosti ako rodičia.

Podľa § 97 ods. 2 ZR, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 100 ods. 3 ZR, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa
len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne
úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa § 101 ods. 1 ZR, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého

dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa
umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

V predmetnom konaní súd skúmal, či sú splnené všetky podmienky, ktoré majú byť splnené pri tom,
aby mohlo byť dieťa osvojené manželom matky. Súd však zistil, že chýba základná hmotnoprávna
podmienka, a to súhlas druhého rodiča, konkrétne otca. Keďže otec bol účastníkom konania, nebol

pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, súd
musel žiadať súhlas otca. Keďže otec takýto súhlas nedal, súd nemohol návrhu vyhovieť.

Na záver už len súd konštatuje, že v tomto konaní súd skúma aj v prípade udelenia súhlasu otcom, či je
osvojeniedieťaťamanželommatkyvzáujmedieťaťa.Akojezrejmé,medzimanželommatkyamaloletýmsa vytvoril silný citový vzťah a vytvorilo sa medzi nimi už sociálne rodičovstvo, ktoré navrhovateľ chcel
spečatiť aj týmto rozsudkom, kedy by sa vytvorilo právne rodičovstvo. Súd však musí brať do úvahy
všetky zákonné podmienky, ako aj zisťovať, či otcovi pri plnení jeho rodičovských povinností nebránila

nejaká objektívna príčina, prečo v súčasnosti platí len výživné a o dieťa nejaví záujem. Súd musí
taktiež brať do úvahy tú skutočnosť, či je v záujme dieťaťa, aby stratilo úplný kontakt s otcom a jeho
ďalšou rodinou. Súd však zistil, že otec trpí F. W. B.N., ktorá mu mohla brániť v určitom čase udržiavať
kontakt s maloletým a následne otec, aj vzhľadom na svoj W. stav a uplynutý čas, prestal javiť záujem
o maloletého, naďalej však uhrádzal aspoň svoju vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti otec deklaroval,

že svoj vzťah chce so synom obnoviť. Bude na ňom, aby si zvážil všetky možné dôsledky tohto konania
a pokiaľ sa skutočne rozhodne, že tento vzťah obnoví, aby na tomto svojom rozhodnutí trval a aby to
nebolo len chvíľkové rozhodnutie, ktoré po jednom alebo dvoch stretnutiach opätovne ukončí, nakoľko
toto by mohlo narušiť psychiku maloletého. V súčasnosti podľa názoru súdu, aj za splnenia zákonných
podmienok, by osvojenie nebolo v záujme maloletého.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí a odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.