Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/84/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109206073
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8109206073.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou právnej veci žalobcu: R. H., W.. XX.XX.XXXX, C.

Č.. XX, XXX XX, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci so sídlom Bratislava, Námestie slobody
12, proti žalovanému: JUDr. Jozef Bujňák, Prešov, Hlavná č. 94 v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu 30.03.2009 v súlade s uznesením pripustenou zmenou dňa
04.04.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.547,88 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 23.09.2007 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov

konania. Žalobný návrh odôvodnil porušením povinnosti žalovaného ako advokáta zastupujúceho ho v
konaní sp.zn. 12C 65/2002 pred prvostupňovým, ako aj odvolacím súdom, keď ho včas neinformoval
o doručení rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 7Co 102/05-113 a po uplynutí lehoty na podanie
dovolania vznikla žalobcovi škoda vo výške 4.547,88 Eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Dôvodil, že fotokópiu rozsudku Krajského súdu Prešov prevzala manželka žalobcu, teda o výsledku

odvolacieho konania boli riadne informovaní.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka, oboznámením
sa so spisovým materiálom Okresného súdu Prešov sp.zn. 12C 65/2002, sp.zn. 13C 87/2002, sp.zn.
D 2146/2001, Advokátskym poriadkom, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Na Okresnom súde Prešov prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. 12C 65/2002 účastníkov konania:
R. H. (/navrhovateľ) proti E. U.Á. (odporkyňa) o neúčinnosť darovacej zmluvy. Navrhovateľ v žalobnom
návrhu žiadal vyslovenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom, nebohým R. Y.
a obdarovanou E. U.E., C.. Y., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti
pod sp.zn. 6026/99, ktorou darca previedol na obdarovanú 2 - izbový byt v bytovom dome na L. Č..
XX U. T., L.. Č.. XXXX, postaveného na parcele KN XXXX a to bytu č. 3 vo vchode č. 16 na prízemí,
evidovaného na LV č. XXXX vrátane príslušenstva, vrátane pozemku, parcela č. XXXX evidovaného

na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov vo výške jeho podielu., Dôvodom podaného žalobného návrhu bolo,
že navrhovateľ požičal nebohému otcovi odporkyne peňažnú sumu 38.000,- Sk dňa 20.03.1999 za
účelom odkúpenia bytu od Mesta Prešov do osobného vlastníctva a na ďalšie výdavky. Nebohý R. Y. v
prehlásení zo dňa 31.03.1999 (č.l. 64) sa zaviazal pôžičku vrátiť do 31.03.2000 aj s úrokom 30 %. Dňa31.03.1999 bola na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Čuchtu spísaná notárska zápisnica N XXX/XX, Nz
XXX/XX obsahujúca závet a listinu o vydedení, v ktorej nebohý R. Y. pre prípad svojej smrti vydedil svoju
adoptívnu dcéru E. Y. a všetok svoj majetok, ktorého bol vlastníkom aj ku dňu smrti mal byť vlastníkom,

pre prípad smrti odkázal R. H., v prípade smrti R. H. jeho potomkom. Dňa 05.10.1999 bola na Notárskom
úrade JUDr. Mariána Petra spísaná notárska zápisnica N XXX/XX, Nz XXX/XX obsahujúca závet R. Y.,
v ktorom nebohý R. Y. celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok ktorý vlastnil a ktorý mal nadobudnúť do
svojej smrti, odkázal jedinej dedičke E. U., C.. Y. - V., nar. 25.12.1940 v celosti. (č.l. 66)

Nebohý R. Y. po odkúpení bytu od Mesta Prešov uzavrel dňa 02.09.1999 s E. U., C.. Y. darovaciu
zmluvu, na základe ktorej previedol na odporkyňu vlastnícke právo k 2-izbovému bytu č. 3 vo vchode
č. 16 na prízemí bytového domu na sídlisku L. Č.. XX U. T., L.. Č.. XXXX, postavený na parcele č.
XXXX a zapísaný na LV č. XXXX, vrátane príslušenstva a súčasti. E. U., C.. Y. odpredala predmetný
byt kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.2002 kupujúcej V. L., C.. U., vklad Správa katastra Prešov povolila
pod V XXX/XXXX. Okresný súd Prešov rozhodol dňa 27.01.2005 rozsudkom č.k. 12C 65/2002-82

tak, že vyslovil právnu neúčinnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi R. Y. a E. U., C.. Y., uzavretej
02.09.1999,nazákladektorejdarcapreviedolnaobdarovanú2-izbovýbytvbytovomdomenachádzajúci
sa v Prešove na ul. L. XX, L. Č.. XXXX, postavený na parcele KN XXXX, č. bytu 3, vo vchode č. 16,
na prízemí, zapísaného na LV č. XXXX vrátane príslušenstva a podielu z pozemku parc. č. XXXX,
zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov. Uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy

konania vo výške 5.622,- Sk. V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa uviedol, že v čase existencie
záväzku bol nebohý R. Y. dlžníkom navrhovateľa R. H. a uskutočnením právneho úkonu - darovacej
zmluvy, previedol vlastníctvo k bytu na odporkyňu E. U., čím zmenšil svoj majetok, ktorý v čase jeho
smrti bol nepatrnej hodnoty. Z uvedeného dôvodu bolo dedičské konanie po nebohom R. Y. zastavené.
Nebohý darca darovacou zmluvou ukrátil navrhovateľa - svojho veriteľa a preto bolo dôvodné návrhu

vyhovieť spôsobom, že súd vyslovil neúčinnosť darovacej zmluvy z 02.09.1999. Proti rozsudku súdu
I. stupňa podala odvolanie odporkyňa E. U., o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom
dňa 20.04.2006, č.k. 7Co 102/05-115 tak, že zmenil rozsudok súdu I. stupňa a návrh navrhovateľa
zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ
nemal aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu

voči dlžníkovi nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou. Veriteľ mal disponovať podkladom pre výkon
rozhodnutia (tzv. exekučný titul) čím prehlásenie nebohého R. Y. o požičaní peňazí od navrhovateľa
zo dňa 31.03.1999 takým exekučným titulom nebolo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.06.2006.
Navrhovateľ udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní JUDr. Jozefovi Bujňákovi dňa 12.06.2003.
Navrhovateľavkonanípredodvolacímsúdomnapojednávanídňa20.04.2006,keďodvolacísúdvyhlásil

rozsudok zastupoval za JUDr. Jozefa Bujňáka JUDr. Martin Kirňák na základe plnej moci a rozsudok v
písomnom vyhotovení bol advokátovi doručený 12.06.2006.

Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Prešov sp.zn. D 2146/01, Dnot 267/01 v dedičskej veci
nebohého poručiteľa Jána Marka, nar. 16.01.1921 a zomrelého 04.10.2001 súd zistil, že Okresný súd

uznesením D 2146/01-15, Dnot 267/01 zo dňa 17.12.2001 rozhodol tak, že vydal majetok nepatrnej
hodnoty vo výške 167,20 Sk, vedený na depozitnom účte v Domove dôchodcov v Prešove - Cemjate
E. U., C.. Y. - V., dedičské konanie zastavil a priznal súdnej komisárke odmenu a náhradu hotových
výdavkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.01.2002.

Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 13C 87/02 súd zistil, že dňa 30.03.2001
podal navrhovateľ R. H. proti odporcovi R. Y. návrh na zaplatenie 38.000,- Sk s 30 %-ným úrokom
počítanýmod20.03.1999dozaplatenia.Okresnýsúduznesenímzodňa23.10.2002konaniezastavilpre
úmrtie odporcu pred právoplatným skončením veci a keďže odporca nemal dedičov, nakoľko dedičské
konanie bolo zastavené, súd nemal s kým v konaní pokračovať. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

22.11.2002.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu špecifikoval žalobou uplatnený nárok nasledovne:

- istina v zmysle zmluvy o pôžičke uzavretej s nebohým R. Y. vo výške pôvodne 38.000,- Sk, teda

1.261,37 Eur,
- ročný úrok z požičanej sumy od 21.03.1999 do 31.09.2007 dohodnutý na 30 % zo sumy 1.261,37
Eur, teda 3.220,12 Eur,
- zaplatený súdny poplatok pôvodne 2.000,- Sk, teda 66,39 Eur,- úrok zo meškania vo výške 8,5 % zo sumy 4.547,88 Eur ku dňu vzniku nároku na úrok z omeškania
v zmysle ust. § 563 OZ od 23.09.2007 do zaplatenia.

Dôvodom žalobcom uplatneného nároku je porušenie povinnosti žalovaného ako advokáta vyplývajúcej
mu zo zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a Advokátskeho poriadku, keď ako advokát zastupujúci žalobcu
v konaní 12C 63/2002 neinformoval žalobcu včas o doručení rozsudku odvolacieho súdu a po uplynutí
lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania. Uvedeným nekonaním vznikla
žalobcovi škoda. Žalobca je presvedčený, že v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu Prešov

7Co 102/05-115 zo dňa 20.04.2006 mohol uspieť. O opodstatnenosti správnosti svojho presvedčenia
predložil súdu judikát R 44/2001 z ktorého vyplýva, že „vymáhateľnou pohľadávkou“ je taká pohľadávka,
ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základom konaní.

V konaní vypočutý žalobca uviedol, že žalovaný ho zastupoval v konaní, v ktorom vymáhal pohľadávku
voči pani U.. Po rozhodnutí Krajského súdu Prešov nebol podaný opravný prostriedok, preto si žalobca

uplatnil žalobou vyšpecifikovanú pohľadávku. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu
a mal záujem pokračovať a brániť svoje práva pred Najvyšším súdom alebo Ústavným súdom SR, čo
mu bolo právnym zástupcom pre nepodanie opravného prostriedku znemožnené. Manželka žalobcu
sa opakovane informovala u žalovaného na výsledok odvolacieho konania, avšak žalovaným jej bolo
opakovane povedané, že zákonné ustanovenie sa dá vysvetliť dvoma rôznymi spôsobmi a NS SR mal

urobiťvýkladzákonnéhoustanoveniadvochodlišnýcheventualítznenia.Manželkežalobcuvkanceláriiu
žalovaného vydali rozhodnutie Krajského súdu Prešov až po opakovaných návštevách. Práve manželka
žalobcu riešila komunikáciu so žalovaným pre nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, ktorý toho nebol
schopný.

V konaní vypočutý žalovaný uviedol, že nepopiera tú skutočnosť, že žalobcu zastupoval v konaní na
Okresnom súde aj Krajskom súde v Prešove. Pojednávania sa zúčastnil ním splnomocnený koncipient
JUDr. Martin Kirňák a tento informoval manželku žalobcu o výsledku súdnych pojednávaní. Potvrdil, že
o predmetnú právnu vec sa zaujímala manželka žalobcu a táto aj navštevovala advokátsku kanceláriu
žalovaného. Manželke žalobcu bolo rozhodnutie Krajského súdu Prešov vydané, avšak žalovaný urobil

chybu, keď si toto nenechal podpísať. Žalovaný tiež spochybňoval, že nebol splnomocnený na podanie
dovolania a v neposlednom rade voči rozhodnutiu odvolacieho súdu ani nebolo prípustné dovolanie.
Ďalej žalovaný uviedol, že so žalobcom sa po rozhodnutí Krajského súdu Prešov stretli a tento sa mal
vyjadriť, že už sa o to ďalej nebude zaujímať. Žalovaný zotrval na tvrdení, že manželke žalobcu odovzdal
rozhodnutie odvolacieho súdu a aj celý klientsky spis. Žalovaný nevedel predložiť súdu klientsky spis

žalobcu v konaní vedenom pod sp.zn. 12C 65/2002 a ani žiaden relevantný dôkaz preukazujúci ním
tvrdené skutočnosti o doručení rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. 7Co 102/05-115, či iné ním
tvrdené skutočnosti. Manželka žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu rozhodne poprela, žeby
prevzala klientsky spis.

Na návrh žalovaného súd v konaní vypočul svedka JUDr. Martina Kirňáka, ktorý v konaní sp.zn. 12C
65/2002 zastupoval žalovaného ako advokátsky koncipient na pojednávaní dňa 20.04.2006 na základe
plnomocenstva vystaveného žalovaným, na ktorom odvolací súd vyhlásil rozsudok č.k. 7Co 102/05-115.
Svedok uviedol, že žalobcu zastupoval vo viacerých súdnych sporoch, okrem iného v spore o ochranu
osobnosti a o odporovateľnosti právnych úkonov. Potvrdil účasť na pojednávaní Krajského súdu Prešov,

ktoré mu utkvelo v pamäti, pretože na vyhlásenie rozsudku čakal dve hodiny. Dobre si pamätal aj na
klienta H., pretože často navštevovali s pani H. advokátsku kanceláriu. Pani H. sa dostavila určite
aj na druhý deň po rozhodnutí Krajského súdu Prešov a svedok ju oboznámil s rozhodnutím. Tiež
manželku žalobcu poučil o tom, že rozhodnutie bude doručované v písomnej forme, o čom ju bude
informovať a zvážia ďalší postup. Svedok ďalej uviedol, že pani H. sa osobne dostavila, on jej vyhotovil

fotokópiu rozsudku, vyjadril presvedčenie o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a neodporučil
podať opravný prostriedok. Svedok však dodal, že konečné rozhodnutie je na klientovi. K osobe žalobcu
a jeho manželky uviedol, že títo sa aktívne o súdne konania zaujímali, nechali si všetko podrobne
vysvetliť a porada s nimi trvala aj dve hodiny. Neskôr mal žalovaný svedkovi oznámiť, že po stretnutí s
pánom H. tento nemá záujem podať dovolanie.

Súd v konaní nevypočul E. H. ako svedkyňu, pretože táto bola prítomná počas výsluchu žalobcu aj
žalovaného v domácom prostredí žalobcu, ktorý súd vykonal zohľadniac nepriaznivý zdravotný stav
žalobcu. Vierohodnosť svedeckej výpovede E. H. by tak bola výrazne znížená. Súd navyše nepovažovaltúto svedeckú výpoveď za nevyhnutnú v konaní, pretože vychádzal zo skutočností tvrdených žalobcom o
nedoručení rozsudku odvolacieho súdu a o nepoučení možnosti podať opravný prostriedok žalovaným,
pričom dôkazné bremeno preukázať opak zaťažovalo žalovaného. Takáto svedecká výpoveď by v

konečnom dôsledku nemala vplyv na rozhodnutie vo veci.

Žalovaný doplnil právnu argumentáciu k neopodstatnenosti podanej žaloby keď uviedol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu v konaní sp.zn. 12C 65/2012 bolo nepochybne dôvodné zamietnutím žaloby,
pretože pohľadávka nebohého dlžníka žalobcu nebola splatná, splatnosť pohľadávky bola 31.03.2000

a nehnuteľnosť bola darovaním prevedená na dcéru nebohého pani U. 02.09.1999. Obdobné právne
posúdenie zaujal aj Najvyšší súd v rozhodnutí 3Cdo 61/2008. Navyše, pohľadávka žalobcu voči
nebohému R. Y. by bola nepochybne premlčaná.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 18 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii
(1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa
jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi
viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
(2) Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné.
Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
(3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V
záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

Podľa § 26 ods. 1,4 zák. č. 586/2003,
(1) Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie;
zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho
zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona,
povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

(4) Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľa § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku, účinného od 01.01.2005, pri poskytovaní právnych služieb
je prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako

aj pred jeho ohľadom na iných advokátov.

Podľa § 6 Advokátskeho poriadku, advokát je povinný:
a) riadne a včas informovať klienta ako postupuje pri vybavovaní veci,
b) oboznámiť klienta s dôležitými písomnosťami, ktoré dostal alebo odosiela a bezodkladne odpovedať

na otázky klienta v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
c) starostlivo zaobchádzať s dokladmi, ktoré mu boli klientom zverené.

Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa § 240 ods. 1,2 O.s.p.,
(1) Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota
od doručenia opravného uznesenia.

(2)Zmeškanielehotyuvedenejvodseku1nemožnoodpustiť.Lehotajevšakzachovaná,aksadovolanie
podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna
zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na

kumulatívnom splnení troch predpokladov:

a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie,
b) vznik škody,c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.

Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané, dôkaznú

povinnosť má poškodený. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinnosti
advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta.
Zodpovednosť advokáta nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v konaní
úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia

povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.

V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný ako advokát porušil povinnosť vyplývajúcu mu tak
z ust. § 18 zák. č. 586/2003 Z.z., ako aj §§ 5,6 Advokátskeho poriadku o povinnosti riadne a čas
informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci, riadiť sa pokynmi klienta, o povinnosti dôsledne
využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať ich v záujme klienta. Advokát zodpovedá klientovi aj

za škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo pracovníkom. Žalovaný v konaní nevedel preukázať, že
žalobcovi doručil rozsudok odvolacieho súdu č.k. 7Co 102/05-115 zo dňa 20.04.2006 napriek tomu,
že tento mu bol riadne doručený 12.06.2006. Žalovaný nevedel preukázať, že žalobcu informoval o
možnosti podať mimoriadny opravný prostriedok (nebolo pravdivým tvrdenie žalovaného, že opravný
prostriedok nebol prípustný, nakoľko v zmysle ust. § 238 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu I. stupňa). Žalovaný nevedel súdu predložiť
klientsky spis a ani preukázať tvrdenie, že tento vydal manželke žalobcu. Svedecká výpoveď JUDr.
Kirňáka v konaní sa javí byť účelová aj s poukázaním na tú skutočnosť, že ako koncipient zastupoval
žalovaného v predmetnom konaní, pričom ust. § 26 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. umožňuje vyvodenie
zodpovednosti aj voči koncipientovi advokáta, ktorý však zodpovedá nie klientovi, ale priamo advokátovi

za prípadné spôsobenie škody. Jeho výpoveď bez ďalších relevantných dôkazov súd nevyhodnotil ako
dôveryhodnú práve s poukázaním na možné vyvodenie zodpovednosti za spôsobenú škodu aj voči
bývalému advokátskemu koncipientovi JUDr. Kirňákovi. Z uvedeného je nesporné, že žalovaný ako
advokát porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o advokácii Advokátskeho poriadku, čím by bol
splnený predpoklad a) zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom klientovi.

Ďalším predpokladom vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi je škoda samotná.
Škodou je mienená majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Tým, že žalobca
požičal finančné prostriedky vo výške pôvodne 38.000,- Sk, teda 1.261,37 Eur s prísl., čím nastala ujma
v jeho majetkovej sfére je splnený aj druhý predpoklad b) zodpovednosti za škodu, existencia škody

samotnej.

Posledným nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu c) je vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus), kde ide o priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí) vrámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou

spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a
následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka
príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. V uvedenej právnej veci
je potrebné preskúmať, či škoda bola žalobcovi výlučne spôsobená porušením povinnosti advokáta.
Uvedené sa neuplatní, ak na vznik škody mala dosah iná príčina.

„Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie
súdakopredbežnúotázkuskúma,čipririadnompostupeadvokátabyžalobca(klient)sosvojimnárokom
u súdu uspel, teda či by v prípade podania dovolania došlo k vyhoveniu žalobe vo veci a poprípade v
akom rozsahu.“ (Rozsudok NS ČR 25Cdo 1515/2007, 125Cdo 860/2002, 25Cdo 1862/2001 a pod..)

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 12C 65/2002 bolo vyslovenie
neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.09.1999 uzatvorenej medzi nebohým R. Y. a E. U., C.. Y..
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 12C 65/2002-82 žalobe vyhovel a vyslovil právnu neúčinnosť
darovacej zmluvy. Krajský súd Prešov ako súd odvolací zmenil rozsudok súdu I. stupňa a žalobný

návrh zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu pre podanie odporovacej žaloby z
dôvodu, že v čase rozhodovania súdu žalobca nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou.

Podľa § 42a ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,

keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani

pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b OZ
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho

úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.

(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 41 zák. č. 233/1995 Z.z.

(1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi

schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

„K odporovacej žalobe je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka je vymáhateľná, pokiaľ

dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku
(či už splatnú, alebo nesplatnú, po prípade budúcu). Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka,
ktorej splnenie je možné vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúciou), t.j. pohľadávka, ktorá bolaveriteľovipriznanávykonateľnýmrozhodnutímaleboinýmtitulom,podľaktoréhojemožnénariadiťvýkon
rozhodnutia (exekúciu).“ (Rozsudok NS ČR 30Cdo 794/2006.)

„Z ustanovenia § 42a OZ vyplýva, že odporovacej žalobe môže byť vyhovené iba vtedy, pokiaľ je
pohľadávka žalobcu už vymáhateľná, teda priznaná súdnym rozhodnutím v inom konaní a ak je podaná
v trojročnej zákonnej lehote.“ (Podľa nálezu Ústavného súdu ČR I.ÚS 2648/10 zo dňa 15.07.2013.)

„Zmyslom odporovacej žaloby z pohľadu žalujúceho veriteľa je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým

by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkov právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje
podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného
titulu) vydaného voči dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným
(právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči
osobe, s ktorou, alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, ak uspokojenie

veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho
úkonu - domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech,
vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľov v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní) a to postihnutím
vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaním a právnym úkonom ušli z dlžníkovho

majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z
odporovateľného právneho úkonu. K podaniu odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka zásadne je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je
vymáhateľná, ak dlžníkov právny úkon ukracuje jej uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči
dlžníkovi pohľadávku (či už splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu). Vymáhateľnou sa rozumie

taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciu, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Podľa § 42a
ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom možno voči osobe, v prospech
ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech.
Pasívne vecne legitimovaná je zásadne osoba, ktorá majetok odporovateľným úkonom získala, nie

však dlžník veriteľa, ktorý sám pasívne legitimovaným nie je. Zákon podľa § 42a ods. 3 Občianskeho
zákonníka predpokladá u odporovacej žaloby pasívnu legitimáciu výlučne u osoby, ktorá samotným
odporovateľným úkonom majetok od dlžníka získala, alebo z neho mala prospech (napr. kupujúci u
kúpnej zmluvy s dlžníkom).“ (Uznesenie NS SR 3Cdo 61/2008, Vysvetlivky § 42a OZ J. Svoboda a kol.,
IV., V. Vydanie, EUROUNION)

V konaní sp.zn. 12C 65/2002 disponoval žalobca pohľadávkou, ktorá v čase podania žaloby na súd dňa
08.03.2002 bola pohľadávkou splatnou, avšak nie vymáhateľnou. Požiadavka, aby žalobca ako veriteľ
mal vymáhateľnú pohľadávku je otázkou vecnej legitimácie, pričom postačuje, aby jeho pohľadávka
bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe. Žalobca v konaní

sp.zn. 12C 65/2002 predložil súdu prehlásenie už nebohého R. Y.a o tom, že si od žalobcu požičal
38.000,- Sk dňa 20.03.1999 a pôžičku sa zaviazal vrátiť do 31.03.2000 aj s úrokom 30 %. Takéto
vyhlásenie nespĺňa podmienku stanovenú v ust. § 42a OZ ako žalobcova vymáhateľná pohľadávka
priznaná súdnym rozhodnutím v inom konaní. Je zrejmé, že právny názor vyslovený v rozsudku, ktorý
zaujal odvolací súd je správny a Najvyšší súd SR by sa s týmto stotožnil aj v prípade včas podaného

dovolania.

Aj v prípade, ak by súd vychádzal z vysloveného právneho názoru „vymáhateľnej pohľadávky“ NS
SR z 23.12.1999, sp.zn. 3Cdo 102/99 (R 44/2001) podľa argumentácie žalobcu, napriek tomu, že
v právnej teórii i praxi nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa zodpovedá zákonnému

pojmu vymáhateľnej pohľadávky, by rozhodnutie súdu bolo rovnaké vzhľadom na špecifickosť prípadu.
Vychádzajúc z rozhodnutia R 44/2001 je vymáhateľnou pohľadávkou pohľadávka žalovateľná, ktorej
sa možno domáhať na súde. (Podľa vysvetlenia k § 42a OZ J. Svobodu a kol. právny názor
vyslovený v R 44/20012 sa vymyká doterajšej judikatúre a nezapadá náležite do konštrukcie právnej
úpravy odporovateľných právnych úkonov.) Z uvedeného tak vyplýva, že podmienkou uplatnenia

odporovateľnosti nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). V danom
prípade ale ide o osobitnú situáciu v tom, že žalobca ako veriteľ mal voči dlžníkovi, nebohému Jánovi
Markovi pohľadávku, ktorú si aj voči dlžníkovi v súdnom konaní uplatnil, táto mu však priznaná nebola
z dôvodu, že v priebehu tohto konania došlo k úmrtiu dlžníka bez právneho nástupcu z dôvodu, žededičské konanie bolo zastavené a súd nemal s kým v konaní pokračovať. Smrťou dlžníka zanikla aj
existencia vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca pritom už v čase podania žaloby vo veci 12C 65/2002 dňa
08.03.2002 vymáhateľnou pohľadávkou nedisponoval, pretože v čase podania žaloby bol dlžník nebohý

(zomrel 04.10.2001) a uznesením č.k. D 2146/01, Dnot 267/01, právoplatné 21.01.2002 bolo dedičské
konanie zastavené. O nevymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky v konaní pred súdom svedčí zastavenie
konania vo veci sp.zn. 13C 87/02 pre úmrtie dlžníka bez právnych nástupcov.

Z uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú, pretože ani v prípade včasného

podania dovolania by zrejme žalobe vyhovené nebolo.

Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú súd neposúdil ako dôvodnú.

Podľa § 106 ods. 1,2 OZ,
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právo na náhradu škody sa premlčí v kombinovanej subjektívnej (dvojročnej) lehote, ktorú OZ viaže na

podmienku vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a kto za škodu zodpovedá, zároveň sa právo
na náhradu škody premlčí v objektívnej (trojročnej) lehote, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa škoda
skutočne stala.

V tomto prípade sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby viaže na uplynutie lehoty 1 mesiaca

od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu prešov č.k. 7Co 102/05-115 zo dňa 20.04.2006, právoplatný
12.06.2006. Lehota na podanie dovolania uplynula 12.07.2006, čo bola streda (nie deň pracovného
voľna). Objektívna premlčacia lehota na podanie žalobného návrhu žalobcom voči advokátovi uplynula
12.07.2009. Žalobca podal žalobu v tomto konaní 30.03.2009, teda v objektívnej premlčacej lehote.
Zisťovanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nebolo možné pre neexistenciu dôkazov

preukazujúcich doručenie, prípadne oboznámenie žalovaného ako advokáta žalobcovi o výsledku
dovolacieho konania. Súd preto vychádzal z dostupných informácií z ktorých usúdil, že nárok žalobcu
premlčaný nebol.

Nakoľko v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že práve pre nepodanie dovolania advokátom

mu vznikla škoda, bol žalobný návrh zamietnutý.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p. a náhradu trov
konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože takýto postup by bol voči žalobcovi nespravodlivý.
Dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť situácie videl súd v tom, že žalovaný skutočne porušil
povinnosť advokáta a v konaní postupoval v rozpore so Zákonom o advokácii, Advokátskym poriadkom,
keď neumožnil žalobcovi riadne vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky. V druhom rade súd

akcentoval na nepriaznivé majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu, ktorý je občanom zdravotne
ťažko postihnutým v dôchodkovom veku a odkázaným na pomoc druhej osoby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.