Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/7/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107201749
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2107201749.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: Z. obaja

zastúpení Mgr. Janou Pohančeníkovou, advokátkou, Záhradnícka 41, Bratislava, proti odporcom: X. JH.,
o určenie hraníc pozemku, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e hranice pozemkov č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX, nachádzajúcich sa v
k. ú. Q. zapísaných na LV č. XXXX v zmysle Geometrického plánu Ing. H. č. X/XXXX zo dňa XX. X.
XXXX v spojení s geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX tak, že nové hranice
pozemku sú určené v zmysle parc. reg. „C“ KN č. XXXX/X - zast. plocha vo výmere XXX mX a parc.
reg. „C“ KN č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX mX po bodoch XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX

geometrického plánu.

Geometrický plán Ing. H. zo dňa 19.4.2012 v spojení s geometrickým plánom č. XXX/XX zo dňa
11.9.2013 je súčasťou tohto rozsudku.

Účastníci sú povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu každý vo výške 313,02 eur, do troch
dní právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia hraníc pozemkov XXXX/X, XXXX na tom základe,
že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX každý v X-ici, žalovaní sú
podielovými spoluvlastníkmi susediacej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - parc. č. XXXX, XXXX.
Odporcovia pri rekonštrukcii a oprave svojej nehnuteľnosti výrazným spôsobom zasiahli do majetkových
práv navrhovateľov, keď si dali vyhotoviť geometrický plán a tento sa nestotožňuje so skutkovým a
právnym stavom hraníc pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, znaleckým
dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v konaní uviedli, že žiadajú určiť hrance pozemkov zapísaných na LV č. XXXX - parc.
č. XXXX/X, XXXX, LV č. XXXX, k. ú. Q. z dôvodu, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, odporcovia na LV č. XXXX, pričom odporcovia pri rekonštrukcii

domu zasiahli do vlastníckych práv navrhovateľov, dali si vyhotoviť GP a tento nie je zhodný so
skutkovým stavom, zasahuje do pozemku žalobcov asi o X cm, celkom asi o XX mX, ktoré odporcovia
bezdôvodne užívajú. K posunutiu hranice došlo s najväčšou pravdepodobnosťou posunutím plota, ktorí
si za účelom rekonštrukcie dali postaviť odporcovia.Navrhovateľ uviedol, že v r. XXXX nehuteľnosť kúpil otec, jednalo sa o XX árov, predložil rozhodnutie
súdu a zápis o zmene parcely, kde je plochy parc. č. XXX/XXX vo výmere 1198 m2, v tejto rozlohe chce
mať určenú hranicu. Keď otec nehnuteľnosť kupoval, bola zameraná. G. vyznačenie bodov odstránil

a nie je mu zrejmé, z akého dôvodu v r. 1981 bola znížená rozloha parcely. Počas užívania iba za
garážou postavil plot z pletiva, sčasti murovaný, smerom do jeho záhrady, nie do vlastníctva odporcov.
Po digitálnom meraní v r. 1993 sa veľkosť parcely zmenšila na 1084 m2. Na meranie nebol prizvaný.
Keď p. D. dom staval, resp. prerábal, otec navrhovateľa nebol prizvaný ku konaniu. Odporca začal búrať
jeho murovaný plot. Odporcovia vychádzajú z GP z r. 2003, preto majú za to, že ich dom je postavený

bez zásahu do jeho vlastníctva.

Odporcovia uviedli, že k posunutiu hraníc pozemkov nedošlo, nehnuteľnosť odkúpili od p. D. v 1-ici,
druhú nadobudli dedením. Na nehnuteľnosti nerobili nový plot, ani ho neposúvali. P. D. im povedal, že s
navrhovateľmi sa nerozprávajú, lebo keď rodičia navrhovateľov stavali dom, zasiahli do jeho pozemku.
Dopozemkunavrhovateľovnezasahujúžiadnymspôsobom.Keďsadodomunasťahovali,bolibazáklad

plotu, na ňom pletivo, neskôr ho navrhovateľ nadstavil z bielych tehál a dal ho do tvaru L k ich domu,
bez ich súhlasu. Neprotestovali, chceli si iba zatepliť dom a v tom im navrhovateľ bránil s tým, že dom
stojí na jeho pozemku.

Znalkyňa Ing. H. vypracovala vo veci posudok č. 4/2012 zo dňa 19. 4. 2012 v spojení s geometrickým

plánom č. 468/2013 zo dňa 11. 9. 2013, ktorými určila hranice pozemku. V posudku uviedla, že
pôvodná vlastnícka hranica znázornená na katastrálnej mape je na tvare miesta identická v dovolených
odchýlkach so zameranou hranicou na mieste samom. V úseku za stavbou navrhovateľa prcela reg. C
KN č. XXXX od zameraného bodu 108 po bod č. 21 je posunuté oplotenie do pozemku navrhovateľa /pri
bode 17 = 0,3 m, pri bode 21 ´0,24 m/. Oplotenie malo byť realizované spojením zameraných bodov 108

(29-175) a 20 (v línii bodu 29-90). Oplotenie je realizované medzi medzi nehnuteľnosťami reg. C KN
č. XXXX/X a XXXX. V uvedenom prípade by GP neriešil úpravu vlastníckej hranice, ale časť pozemku,
ktorá je vo vlastníctve navrhovateľov, ale v užívaní odporcov. Na LV by sa stav nezmenil. Vlastnícka
hranica podľa pôvodných technických podkladov zapísaných v pozemkovej knihe pred mapovaním
ZMVM má iný priebeh ako je stav KV. V prípade obnovy tejto hranice je potrebný pre zápis do katastra

nový GP na úpravu hranice, kde sa budú meniť aj výmery parciel na listoch č. XXXX, XXXX.

Znalkyňa uviedla, že vykonala zameranie, ktoré porovnala s platným stavom v katastrálnej mape a
technickými podkladmi. Stav katastra je po mapovaní, došlo k prečísľovaniu parciel a aj k zmene hraníc,
aj keď minimálne. Skutkový stav pri dome je zhodný so stavom podľa súčasného platného stavu KN.

Oplotenie je oproti stavu KN, ktoré vybudoval navrhovateľ, posunuté do vlastníctva, jedná sa o asi 30
cm - časť pozemku za bazénom v záhrade. V prednej časti medzi domami sú iba dovolené odchýlky.
Pokiaľ ide o pôvodné vlastnícke hranice, ktoré boli určené pred mapovaním a boli určené na základe
GP, ktoré boli zapísané, sú zahrnuté v posudku. Je tu rozdiel, vlastnícke hranice už nie sú v dovolených
odchýlkach voči zameraniu. Odchýlka bola braná plus mínus 0,14m v zmysle vyh. Č. 461/09. Pokiaľ

nebol navrhovateľ v r. 1993 k zameraniu prizvaný, zamerania boli robené z vnútornej strany pozemkov,
niekto tam teda byť musel. Tieto veci sa nevyhodnocovali na počítači, zameriaval sa iba skutočný stav,
vykreslil sa do mapy vo väčšej mierke, jeden mm na mape bol 2,88 m v skutočnosti. Dochádzal k
nepresnostiam v určení hraníc, ani kataster to technicky zistiť nemohol. Pri výstavbe domu navrhovatelia
neporušili zákon, podľa súčasného platného stavu katastrálne mapy, ale podľa starých hraníc v podstate

áno,alepozemkynebolianizamerané.Technikaneboladostatočná.Vzhľadomnanakladaniepriesvitiek
na mapu a zmenšovanie by asi technicky nebolo možné posun hraníc dokázať. Iba ak by obe strany
požiadali kataster, aby hranicu prepísalo zo starých podkladov a opravil na súčasný stav. Opravu by
však KN neurobil, odporca nadobudol vlastníctvo v r. 1996. Podpisy na zameriavaniach v 90-tych rokoch
boli na hárkoch, mapéri nedostávali LV, ale iba evidenčné listy. Skutočným vlastníkom sa z hľadiska

podpisu nevenovala až taká pozornosť, ak sa nejednalo o zásadné zmeny. Pri zameriavaní je potrebné
vychádzať z platných údajov katastra, čo je v geometrických plánoch aj uvedené. Pokiaľ ide o oplotenie
odporcov, jedná sa o záber, u navrhovateľa nie. Odporcovia si pozemok neoplotili. Navrhovateľ ako
vlastník plotu si ho môže dať na svoju hranicu.

Predmetom konania je určenie hraníc pozemkov.

Podľa § 80 písm. c/ O. s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažujedôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v
čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade,
ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia

bolo neisté.

V danom prípade je naliehavý právny záujem navrhovateľov daný v potrebe usporiadania vlastníckych
vzťahov, keď nie je možné domáhať sa plnenia, a teda je potrebné určovacej žalobe vyhovieť i v záujme
predídenia ďalším sporom účastníkov, ktorých postavenie v súčasnosti je neisté.

Účastníci s vypracovaným posudkom a určením hraníc podľa posudku súhlasili, preto súd nevykonával
ďalšie dokazovanie, nakoľko vo veci samej došlo k zhode účastníkov a neboli dané žiadne rozpory. Súd
teda odkazuje na vypracovaný geometrický plán, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia.

Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V danom prípade súd rozhodol v zmysle posudku - geometrického plánu, s ktorým účastníci súhlasili,
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie umožňuje súdu,

aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a
má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým sociálnym osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a v tejto súvislosti sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoju
účastníkov v priebehu konania a podobne.

V danom prípade o trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Nemožno
totiž konštatovať úspech v spore, resp. skutočnosť, že by vznik sporu zapríčinili odporcovia. Ako vyplýva
i z výpovede znalkyne Ing. D., k pochybeniu došlo pri predchádzajúcich geometrických plánoch, v
minulosti i objektívne pre nedostatok primeraných technických prostriedkov. Ak aj k pochybeniu došlo

pri vypracovaní GP, ktorý si dali vypracovať odporcovia, nemožno konštatovať, že sa tak stalo ich
zavinením, keď tento bol vypracovaný osobou s odbornou spôsobilosťou. Nebolo by potom od odporcov
spravodlivépožadovať,abyvýlučneoniznášalitrovykonania.Nemožnotiežkonštatovať,ženavrhovateľ
bol v celom rozsahu úspešný, keď výsledok konania závisel od vypracovania znaleckého posudku a
tvrdenia navrhovateľa sa nepreukázali ako pravdivé v celom rozsahu. Vyriešenie sporu, t. j. určenie

hraníc pozemkov, bolo v záujme všetkých účastníkov konania. Za daného stavu má súd za to, že sú tu
dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. súd zaviazal účastníkov na zaplatenie trov štátu titulom znalečného,
keď od celkových trov znalečného súd odrátal u každého z účastníkov zložený preddavok 35 eur. Na

zaplatenie zostávajúcich trov štátu súd zaviazal rovnomerne všetkých účastníkov s prihliadnutím na
dôvody rozhodnutiaotrováchkonaniapodľa§150ods.1O.s.p.,nakoľkonemožnokonštatovaťúspech
v spore ani skutočnosť, že by niektorý z účastníkov zapríčinil vznik sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1

písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanienedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.