Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204495
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou
FridrichPaľko,s.r.o.,IČO36864421,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125,00 € a nemajetkovej ujmy 409,37 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa ž návrhom doručeným dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd

medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. 2600001 dlžníkom (povinným) U., (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 16528/2010) v zákonom stanovenej lehote, a aby
rozsudkom rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125,00 €
a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 409,37 €, a náhradu trov konania. Uviedol že žalobca je právnickou

osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov, a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním (postupom podľa § 38 Exekučného poriadku), zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
2600001 dlžníkom U. pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 16528/2010. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho

povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 7.6.2011 (konanie pritom začalo dňa 28.10.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, keď k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 222 dní). Postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako

nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44, ods. 2 Exekučného poriadku), pretože v predmetnom prípade
neexistuje okolnosť ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobianevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48, ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v
sume 125,00 € predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, keď vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému sumu 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 €,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Žalobca si
uplatňuje tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 409,37 €, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46, ods. 1 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v

primeranom čase zaručeného čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich

k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá; postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 409,37 €, teda 55,00 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného

súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
cca. 660,00 €. Žalobca uviedol že postupoval podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 23NcC/51/2012-14 zo dňa 12.11.2012, v spojení s
opravným Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 23NcC/51/2012-20 zo dňa 7.1.2013, prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Okresný súd Trnava Uznesením č. 8C/16/2013-25 zo dňa 13.2.2013 vec vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 3.7.2013 v ktorom uviedol že mu bolo v
rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania

požadovanú súčinnosť potrebnú pre prekovanie žiadneho z uplatnených nárokov, čím bol proces
predbežného prerokovania fakticky zmarený. Vzhľadom na skutočnosť že žalobca nepreukázal
kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenie
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Žalovaný sa vo veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu dňa 3.7.2013 v ktorom uviedol že žalobca
v žalobe síce uviedol časť dôkazov (najmä odkazuje na exekučný spis), ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Zo žaloby nie je ani
zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z
dôvodurozhodnutiaozamietnutížiadostioudeleniepovereniaalebozdôvodunerozhodnutiavzákonom

stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručenéžaloby je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16,
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody; podľa žalovaného preto ide o predčasne uplatnený nárok na
súde, naviac žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím
zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal.
Žalovaný teda nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému
postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy

objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45, ods. 1, písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočným vznikom
trov exekučného konania. Z dikcie § 44, ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva že lehota 15 dní sa
nevzťahujenavydanierozhodnutiavpodobezamietnutiažiadostioudeleniepoverenia-15dňoválehota
sa týka prípadu keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem

exekučného titulu podľa § 41, ods. 2, písm. c) a d) Exekučného poriadku). V novelizovanom § 41, ods.
2, písm. d) Exekučného poriadku je v dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada SR, a skutočnosť že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“
predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto

ustanovenia. Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárnehoprevineniaktorémázanásledokprieťahyvsúdnomkonaní,zprávoplatnéhorozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva ktorým sa rozhodlo že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
ktorým Ústavný súd SR konštatoval že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zo skutkových okolností uvádzaných v žalobe vyplýva že k nesprávnemu úradnému postupu malo

dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej
lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vzhľadom
k uvedenému vznáša žalovaný námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej

lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý
zisk; paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,

ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať skutočnosťami ktoré preukážu
požadovaný nárok, pričom žalobca nepreukázal ani vznik škody, a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované; tiež žalobca nespresnil v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo
zo žaloby nevyplýva, preto nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to že by sa mala

poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb - v takomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia

alebo porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušeniaprávažalobcuužsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažovanézadostačujúceavylučuje
možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaný
na záver uviedol že žalobca nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému

postupu,nepreukázalpodmienkyvznikuzodpovednostištátuzaškodu,súladpostupužalobcusdobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva; pre nepreukázanie splnenia základných
podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a žiada, aby ju súd zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/928/2010 súd zistil že dňa 21.12.2010 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu
ako oprávneného proti povinnému U., pre vymoženie pohľadávky 177,00 € s príslušenstvom. Okresný
súd Senica Uznesením č. 4Er/928/2010-10 zo dňa 18.4.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktorá

ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Následne
Okresný súd Senica Uznesením č. 4Er/928/2010-23 zo dňa 12.7.2012 exekučné konanie zastavil z
dôvodu, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a, ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (jedná sa o drobný spor).
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156, ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu v zákonnej lehote.
Účastníci konania resp. ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadreniami žalovaného, s obsahom
spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/928/2010, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 21.12.2010 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému U. pre vymoženie pohľadávky 177,00 € s
príslušenstvom. Okresný súd Senica Uznesením č. 4Er/928/2010-10 zo dňa 18.4.2011 zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenia(zdôvoduneplatnostirozhodcovskejdoložkydojednanejmedzi
účastníkmi vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy, ktorá ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť);

následne Okresný súd Senica Uznesením č. 4Er/928/2010-23 zo dňa 12.7.2012 exekučné konanie
zastavil (z dôvodu že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá).
Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody 125,00 € - vyčíslil ju ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 €, a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštové a telekomunikačné
výdaje vo výške 15,00 €.

Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 409,37 € - vyčíslil ju vo výške 55,00 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu (na základe aplikácie doktríny ústavného súdu podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 €).
Žalobca nepreukázal že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí bol neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, nepreukázal že v postupe Okresného súdu Senica boli
zistené pochybenia a prieťahy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ani ich výšku.

Podľa § 3, ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3, ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v

znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v

znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, k osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19, ods. 1, prvá veta zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) právo na náhradu škody sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19, ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41, ods. 2, písm. i) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44, ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení platnom ku

dňu začatia exekučného konania) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41, ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali
byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 4Er/928/2010, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.6.2011, pričom konanie sa začalo dňa 28.10.2010,
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia - k tomuto rozhodnutiu tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 222 dní (v skutočnosti súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia dňa 18.4.2011, keď návrh na súd bol doručený dňa 21.12.2010, teda k rozhodnutiu
prišlo o 118 dní - uvedenie nepresných údajov žalobcom však na rozhodnutie súdu nemalo podstatný

vplyv); žalovaný poukázal na skutočnosť že z dikcie § 44, ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, a tiež
na skutočnosť že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní.
Žalobca podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalobcu, proti
povinnému U. pre vymoženie pohľadávky 177,00 € s príslušenstvom - dňa 21.12.2010 bola Okresnému

súdu Senica doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica
Uznesením č. 4Er/928/2010-10 zo dňa 18.4.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktorá ako neplatná
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodydoručenoužalovanémupožiadalžalobca
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci - žalovaný na
uvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyneodpovedalzdôvodu,žežalobca
neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného
prerokovania zmarený; v čase rozhodovania súdu uplynula šesťmesačná odo dňa prijatia žiadosti, preto

žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
Podľa§9,ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocištát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd ktoré boli vyvolané inou činnosťou
orgánov verejnej moci než rozhodovacou - nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s
výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel
predpísanýchprávnyminormamiprekonanieorgánuverejnejmocialebokporušeniuporiadkuurčeného

povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému, a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním nemusí súvisieť, alebo ide o

postupvkonanísmerujúcisícekvydaniurozhodnutia,ktorýsavšakbezprostrednevobsahurozhodnutia
neodrazí; úradný postup nie je možné upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť, preto správnosť úradného postupu musí
byť hodnotená i z hľadiska účelu ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.
S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený, aj keď Okresnému súdu Senica bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 21.12.2010, pričom súd túto zamietol
dňa 18.4.2011 (teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 118. deň
od doručenia návrhu súdu) - ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské

práva. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
či priebeh rozhodcovského konania, pričom exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, ale nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V prípade ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne - takéto rozhodnutie pritom
nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. Súd zdôrazňuje,
že pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonná lehota
neexistuje, a teda nemožno konštatovať že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanierozhodnutia (zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval!); zo skutkových okolností ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,

že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí bol v neistote a hrozila
mu akákoľvek škoda; nepreukázal tiež že táto doba viedla k strate jeho legitímnych očakávaní (že
nastane zákonom predpokladaný stav), a že bo toto vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie

pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená
právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé,
že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté, pričom v postupe Okresného
súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, súd konal riadne a bez prieťahov - možno konštatovať,
že konajúci súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že
absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu

verejnej moci (resp. nebol v konaní preukázaný).
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť
uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností), pričom procesným dôsledkom spojeným s
dôkaznoupovinnosťoujeneuneseniedôkaznéhobremena;účastníkktorýneoznačildôkazypotrebnéna

preukázanie svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo
vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla
akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a

vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného
systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného
systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu a pod.), keď nutnosť
spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil už povinný tým, že nesplnil svoj dlh, a oprávnený musel
prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie, čo potom znamená že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného

v exekučnom konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom
Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v
žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval, a určenie / vyčíslenie výšky majetkovej škody v
žalobe sa nedá považovať za relevantný dôkaz o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej
ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo aj iba prípadné konštatovanie porušenia

práva, a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím
na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania -bez ohľadu na jeho dĺžku- nie je
objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným, a nie je
ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní - tieto riziká sú i rizikom

každého podnikateľského subjektu. Podľa názoru súdu naviac vzniknutú situáciu vyvolal aj sám žalobca
tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by
nepochybne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona na
ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe, a žalobcovi musela byť známa -vzhľadom na predmet jeho
podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie

exekúcie- rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak
by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola by preukázaná súvislosť ich vzniku
s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku škody / nemajetkovej ujmy a jej výšky, chýbajúca príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody / nemajetkovej ujmy, súd návrh žalobcu na náhradu
škody a priznanie nemajetkovej ujmy považoval za neopodstatnený, a preto ho zamietol.
V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 - o
takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 21.12.2010, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania
ani nezaoberal.Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.