Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/372/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220047
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2212220047.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :

I.. F. P., M.. XX.X.C., Q. R. P., E. P. U. XXXX/X, zastúpený advokátom Mgr. Ivanom Petkovom, so sídlom
Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovaným : X./. L.. L. B., M.. XX.XX.C., Q. R. P., D. A. XXX/X, zast.
advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. č. 2, X./. F. Q.,
M.. XX.X.C., Q. R. P., D. W. XXXX/X, o odporovateľnosť právnych úkonov darovacích zmlúv takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že darovacia zmluva zo dňa 9.1.2012 zavkladované pod číslom V - XXX/XX R. XX.X.XXXX
bývalou Správou katastra Dunajská Streda uzatvorená medzi D. Q. ako darcom, a žalovanou v 1. rade
ako obdarovanou , ktorej predmetom bolo darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

nachádzajúci sa v B..Ú.. F. R., G. F. R., G. R. P., U. D. ". U..Č.. XXX/XX S. U. G. F. XXXmX, U..Č.. XXX/
XXX G. U. G. F. XXXmX, U..Č.. XXX/XXX S. U. G. F. XXmX, F. M. C. Č.. XXX J. P. D. R. P. Č. XXX
U. M. U. Č.. XXX/XX, J. R. P. Č. XXX U. M. U. XXX/XXX F.É. M. C. Č.. XXX Okresného úradu, odbor
katastra Dunajská Streda, je voči žalobcovi právne neúčinné.

Určuje sa, že darovacia zmluva uzavretá 19.10.2012 zavkladovaná dňa 26.10.2012 pod číslom F. -
XXXX/XX bývalého Katastrálneho úradu Trnava, Správa katastra Dunajská Streda uzatvorená medzi
žalovanou v 1. rade - ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou , ktorej predmetom bolo
darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúci sa F. B..Ú.. F. R., G. F. R., G.

R. P., U. D. ". U..Č.. XXX/XX S. U. G. F. XXXmX, U..Č.. XXX/XXX G. U.R. G. F. XXXmX, U..Č.. XXX/
XXX S. U. G. F. XXmX, F. M. C. Č.. XXX J. P. D. R. P. Č. XXX U. M. U. Č.. XXX/XX, J. R. P. Č.P.
XXX U. M. U. XXX/XXX F. M. C. Č.. XXX Okresného úradu, odbor katastra Dunajská Streda, je voči
žalobcovi právne neúčinné.

Žalovanej v 1. a v 2. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne trovy
konanie titulom súdneho poplatku 132,50€ a trovy právneho zastúpenia v sume 708,62€ k rukám
advokáta Mgr.Ivana Petkova, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.11.2012 domáhal určenia, že darovacie zmluvy

uzavreté dňa 9.1.2012 medzi D. Q. a žalovanou v 1. rade ako aj darovacia zmluva uzavretá 19.10.2012
medzi žalovanými v 1. a v 2. rade predmetom ktorých boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa F. B.. Ú..
F.Ľ. R., G. F. R., G. R. P., U. U..Č.. XXX/XX S. U. G. F. XXXmX, U..Č.. XXX/XXX G. U. G. F. XXXmX,
U..Č.. XXX/XXX S. U. G. F.L. XXmX, F. M. C. Č.. XXX P. B. R. P., J. P. B. D. R. P. Č. XXX U. M. U.
U..Č.. XXX/XX, J. R. P. Č. XXX postavená na parcele XXX/XXX F. M. C. Č.. XXX sú oba úkony voči
žalobcovi právne neúčinné potom, čo dlžník D. Q. vystavil dňa 18.2.2011 v prospech žalobcu - veriteľa
vlastnú zmenku na sumu 30.000,-€ s dátumom splatnosti 28.2.2011, ktorú zmenku do doby splatnostineuhradil, vedomí si tohto dlhu, ktorý bol po splatnosti vymáhaný, keď Okresný súd v Trnave vydal dňa
29.5.2012 zmenkový platobný rozkaz pod číslom konania XZm XX/XXXX-23, v ktorom uložil dlžníkovi
D. Q. povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 30.000,-€, spolu s príslušenstvom do troch dní od

doručenia zmenkového platobného rozkazu. Ten nadobudol právoplatnosť v časti zmenky dňa 9.6.2012
a v časti náhrady trov 21.6.2012. Následne dňom 8.8.2012, v rámci exekučného konania, Q. B. vydal
upovedomenie o začatí exekučného konania pod číslom V. XXX/XXXX. Napriek týmto skutočnostiam
dlžník dňa 9.1.2012 , po splatnosti zmenky, po začatí exekučného konania, previedol bezodplatne na
základedarovacejzmluvyzodňa9.1.2012nehnuteľnostinažalovanúv1.rade,ktoránáslednepreviedla

nehnuteľnostidarovacouzmluvounažalovanúv2.radedňa19.10.2012.Zápisvkatastrirealizovanýdňa
26.10.2012, ktorého jednoznačným cieľom bolo poškodiť veriteľa ako žalobcu na ochranu dlžníka, kde
žalovaná v 2. rade je matkou dlžníka, ktorá napriek komunikácie s exekútorom naznačiť záujem uhradiť
pohľadávku mal za to, že nebolo jej úmyslom dlh uhradiť, ale získať čas na prípravu realizácie ďalšieho
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so žalovanou v 1. rade na ňu, realizovaný diskrétne v
krátkom čase na správe katastra.

Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu , že nehnuteľnosť prešla do vlastníctva
tretieho subjektu, na základe dobrovoľnej dražby zrealizovanej veriteľom, ktorý mal záložné právo na
nehnuteľnosti.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovanej v 2. rade, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, spismi bývalého Katastrálneho úradu v Trnave, P. B. R. P. F. XXXX/XX, F. XXX/XX,

P. G. P. F. A. XZm XX/XXXX, E. G. S. V. F. F. V. XXX/XXXX E. V. Ú.D. T.. Q. B., F. M. F. G. L. S. R.
X.X.XXXX, M. XX.X.XXXX G. R., Ú. S. F. F. V. XXX/XXXX, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby
NotárskejzápisnicespísanejXX.X.XXXX,U.M.T..U.G.U.Č.M.XXXXX/XXXX,M.XXXX/XXXX,zápisu
o odovzdané predmetu dražby 9.10.2013, oznámenia o zmene záložného veriteľa zo dňa 2.5.2013,
zmluva o postúpení pohľadávok medzi všeobecnou úverovou bankou a spoločnosťou ako postupníkom

R. N. K. P..D..G.., na základe ktorých skutočností súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.2.2014 uviedol, že pán Q. mu sľuboval úhradu dlhu
do splatnosti zmenky, a do tej doby kým neuplynula splatnosť zmenky, bol s ním v kontakte. Následne sa
komunikácia prerušila. Kontaktoval sa aj so žalovanou v 2. rade, ktorú poznal už skôr a požiadal ju, aby
bolo plnené zo strany jej syna. Od nej sa dozvedel, že pán Q. vykonáva prácu v zahraničí, s úmyslom

splatiť dlh. Napriek tomu k plneniu nedošlo. Následne Došlo sa odlmčala aj žalovaná v 2. rade, preto
zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. O prevodoch nehnuteľnosti sa dozvedel až od súdneho
exekútora v rámci exekučného konania.

Žalovanáv2.radenepoprela,žekomunikovalasožalobcom,žeho poznádávnejšie.Boloprisľúbené,že
pohľadávkamubudezaplatená. Zatýmúmyslomišielvykonávaťprácujejsyndozahraničia,pričomona

sa snažila nehnuteľnosť speňažiť. Ďalším problémom bola skutočnosť že nehnuteľnosť bola zaťažená
zálohom na stavebný úver, ktorý si zobral jej syn a nesplácal. Rovnako potvrdila, že komunikovala aj
so súdnym exekútorom, avšak pre jeho arogantné správanie sa viac s ním nekontaktovala. Tvrdila, že
syn mal úmysel zachrániť nehnuteľnosť tak, že ju prevedie na svoju dcéru, ktorá žila s jeho bývalou
manželkou, keď k tejto dohode nedošlo, bývalá manželka mala hradiť splátky na úver. Následne došlo

k prevodu nehnuteľnosti na jej blízku rodinnú známu žalovanú v 1. rade, potom, čo je j bolo doporučené
bankou, aby nehnuteľnosť neprevádzal syn priamo na ňu, ako blízku osobu, ale na cudzou osobu.
Potom , čo už žalovaná v 1. rade nechcela byť vlastníčkou nehnuteľnosti, previedla nehnuteľnosť na
žalovanú v 2. rade.

Právna zástupkyňa žalovanej v 1.rade doplnila jej výpoveď, že žalovaná v 1. rade bola oslovená pánom

Q., či by neprevzala nehnuteľnosť do svojho vlastníctva s tým, že v prípade, ak sa mu nepodarí
zrealizovaťúhradudlhuvprospechbanky,taksavrátinehnuteľnosťspäťnaneho,keďžalovanáv1.rade
zistila,ženiesúsplácanédlhy,malavyzvaťpánaQ.É.,abykonalvoveciadohodabolapravdepodobne,
aby sa nehnuteľnosť previedla na žalovanej v 2. rade.Podľa § 42a ods. 1 Obč. zákona, Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
podľa odsekov 2 až 5 ,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má

veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo
ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Obč. zákona, Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemuúkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzi

dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a117)
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana
vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa odseku 5 tohto ustanovenia, Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to

najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa § 42b ods. 1 až 4 Obč. zákona, Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich

predchodcovi.

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení, je jednoznačné, že účelom odporovateľnosti ako inštitútu

Občianskeho práva je zabrániť nepodstivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci,
práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť ) , ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie
svoje pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo.
Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Pretože len

dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa, t.j. takej pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku),
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo aspoň sčasti. Je dôkazná povinnosť na
žalobcovi, aby preukázal, že majetok dlžníka sa nielen zmenšil, ale že sa zmenšil do takej miery, že

to ohrozilo aspoň čiastočne uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími predpokladmi sú jednak zákonom
stanovená lehota, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch,počítané spätne od urobenia úkonu, ktorému sa odporuje. Tento právny úkon bol urobený s úmyslom
ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy, a úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri
právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi

osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá
uľahčuje pozíciu veriteľa v tomto prípade žalobcu. Existuje jediná zákonná výnimka, ak druhá strana
(blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.

Zo zhodnej výpovede účastníkov konania bolo preukázané, že žalovaná v 2. rade je blízkou osobu
dlžníka, a to príbuznou v priamom rade, matka dlžníka (§ 116 Obč. zákona). Žalovaná v 2. rade

potvrdila, že komunikovala so žalobcom ako veriteľom, ktorého informovala o tom, že má úmysel predať
nehnuteľnosť, a z výťažku uhradiť dlh , ktorý mal jej syn, ktorý už v tom čase pracoval v zahraničí. Túto
informáciu poskytla žalovaná v 2. rade aj pre súdneho exekútora, ako ona uviedla. Žalobca tvrdil, že
prvá komunikácia so žalovanou v 2. rade bola potom, čo uplynula splatnosť zmenky, teda 28.2.2011,
ktorú skutočnosť žalovaná v 2. rade nepoprela. Z uvedeného vyplýva, že najskôr mohla byť žalovaná
v 2. rade informovaná žalobcom o existencii dlhu, k tomuto dátumu. Keďže nedošlo k dobrovoľnému

splneniu dlhu na základe splatnej zmenky, Okresný súd v Trnave na návrh žalobcu vydal zmenkový
platobný rozkaz dňa 29.5.2012 pod č. XZm XX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť sčasti zmenky
dňa 9.6.2012. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že bola usmernená bankou, v súvislosti
s prevodom nehnuteľnosti, aby táto nebola prevedená na osobu blízku dlžníkovi, sa mala previesť na
blízku rodinnú známu tvrdené žalovanou a to na žalovanú v 1. rade. Právna zástupkyňa žalovanej v

1. rade sa bránila , že žalovaná nevedela o úmysle dlžníka, teda darcu ukrátiť veriteľa, teda žalobcu.
V záujme toho, aby sa v tomto smere k veci vyjadrila, keď prevzala doručenie o termíne pojednávania
nedostavila sa, nesplnil a svoju povinnosť vyplývajúcu z § 131 ods. 1 O.s.p. a vo veci nevypovedala.
Vzhľadom na zmluvu darovaciu uzavretú medzi Richardom Brunovským ako dlžníkom a obdarovanou
žalovanou v 1. rade dňa 9.1.2012, je nepresvedčivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej v 1. rade,

že nemala vedomosti o úmysle žalovaného o krátení veriteľa, keď žalovaná v 2. rade , ktorá bola blízkou
priateľkou žalovanej v 1. rade, už po dátume 28.2.20 11, teda 11 mesiacov predtým, ako malo dôjsť k
uzavretiu zmluvy, bola informovaná žalobcom o dlhu, ktorý mal jej syn, a ktorý v lehote splatnosti zmenky
nezaplatil a mala sľúbiť, že speňaží nehnuteľnosť a z výťažku uhradí dlh. Postup dlžníka pri prevode
nehnuteľnosti na osobu, ktorá nie je osobou blízkou, bola aj vedomosť žalovanej v 2. rade, a z informácii

banky, ktorá poradila dlžníkovi nehnuteľnosť neprevádzať na osobu blízku, v dôsledku čoho došlo k
prevodu na osobu žalovanej v 1. rade, ktorá nebola v príbuzenskom vzťahu v zmysle § 116 a § 117 Obč.
zákonníka. Rovnako žalovaná v 2.rade potvrdila, že dlžník nemal príjem, nebol schopný zaplatiť dlh
žalobcovi . Jeho podnikanie v rámci spoločnosti P. P..D..G.., kde sa zaručil za jeho dlhy, bol stratový a
jediným majetkom dlžníka boli predmetné nehnuteľnosti. Keďže predmetom odporovateľnosti sú právne

úkony a žalovaná v 1. rade následne previedla nehnuteľnosť na žalovanú v 2. Rade darovacou zmluvou
zo dňa 19.10.2012, zavkladovanou dňa 26.10.2012, teda potom, čo dlžník D. Q. prevzal upovedomenie
o začatí exekúcie dňom 10.8.2012, keď následne mohlo dôjsť ku komunikácii exekútora so žalovanou v
2. rade, ktorá okolnosť sa mohla stať nepríjemnou pre žalovanú v 1. rade ako vlastníčkou nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o dodržanie trojročnej lehoty, odporovať právnemu úkonu, ktorému došlo v posledných troch

rokoch, súd mal za to, že uvedená lehota bola dodržaná, keďže žaloba podaná 2.11.2012 a k právnym
úkon došlo v januári a v októbri 2012.

Pokiaľ ide o obranu žalovaných, že v danom prípade nie sú pasívne legitimované, potom čo došlo
k vydraženiu nehnuteľnosti v rámci dobrovoľnej dražby na uspokojenie záložného veriteľa, kde s stal
vlastníkom nehnuteľnosti vydražiteľ a žalované by nemali byť pasívne legitimované v tomto konaní,

prípadne by to bol dôvod na zastavenie konania, ako sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej v
1. rade vo svojom podaní zo dňa 25.10.2013.Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie M. P.
P. Č.. XECdo XX/XXXX zo dňa 21.5.2009, ktorý konštatoval, že v prípade ak odporca prestal byť
vlastníkom nehnuteľnosti, nie je pre posúdenie podmienok odporovateľnosti právne významná, preto,
že táto okolnosť nemala vplyv na pasívnu legitimáciu v spore o odporovateľnosť veriteľa právnemu

úkonu veriteľovho dlžníka. Nakoľko odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 80 O.s.p.,
preto navrhovateľ nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž
v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru ale rozhoduje konštitutívne,
keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný ažtým , že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42b ods. 4 Obč.
zákona, zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto má z odporovateľného
úkonu prospech pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže prechádzať úspešnému

odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto
musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto má
z odporovateľného úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou
odporovateľnosti v zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5 Obč. zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu
konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri

posudzovaní možnosti veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania.

Vychádzajúc z vyššie vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná v 1. rade
nadobudnutím nehnuteľnosti darom od dlžníka mala z darovacej zmluvy prospech spočívajúci
nadobudnutím majetku v hodnote nehnuteľnosti v zmysle § 42b ods. 2 , ktorý úmysel dlžníka musel byť
žalovanej známy pri náležitej starostlivosti, ak sa prevádza domová nehnuteľnosť značnej hodnoty na
cudziu osobu darom, kde žalovaná v 2. rade bola blízkou osobou dlžníka, je mať za to, že úmysel dlžníka

tým musela opoznať. Prevzala nehnuteľnosť, o ktorý nemala záujem. Vyhovela požiadavke žalovanej v
2.rade, ktorá prevodom chcela vylúčiť prevod nehnuteľnosti na blízku osobu dĺžníka. K úkonu došlo v
lehote troch rokov od podania žaloby, počítané spätne od úkonu. Keďže došlo k prevodu nehnuteľnosti
darovacou zmluvou na žalovanú v 2. rade, je pasívne legitimovaná žalovaná v 2. rade, ktorej boli
jednoznačne známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť darovacej zmluvy , keď od žalovanej v

1.rade nadobudla darom nehnuteľnosť, túto skutočnosť ani nespochybnila žalovaná v 2. rade, pričom u
nej sa zo zákona predpokladá vedomosť o okolnostiach odporovateľnosti právneho úkonu blízkej osoby
v zmysle § 133 O.s.p., teda skutočnosť pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, majúc súd za preukázané, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. V tomto prípade žalovaná
v 2. rade nevylúčila existenciu pravdivosti tejto domnienky voči jeho osobe, potvrdila skutočnosť, že už

v čase splatnosti zmenky, teda v roku 2011 komunikovala so žalobcom. Mala vedomosti o dlhu, teda jej
úmysel, nadobudnutím nehnuteľnosti, bolo krátenie veriteľa, keď si bola vedomá, že nehnuteľnosť je
zadĺžená, z dôvodu hypotekárneho úveru osoby blízkej. Nepotvrdili sa skutočnosti uvádzané žalovanou
v 2. rade že ona mala úmysel nehnuteľnosť odpredať za účelom splatenia dlhov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd určil neúčinnosť právnych úkonov darovacích zmlúv voči

žalobcovi z jednoznačného úmyslu ukracovania vymáhateľnosti pohľadávky, ktorú mal veriteľ voči
dlžníkovi.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a
v 2. rade, ktorí v konaní neboli úspešné. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
zo žaloby 132,50€ a z návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka

súdnych poplatkov, 6% z hodnoty konania, najmenej 16,50 € a trovy právneho zastúpenia za sedem
úkonov právnej pomoci (prevzatie veci 18.4.2012, spísanie návrhu 31.10.2012, spísanie návrhu na
vydaniepredbežnéhoopatrenia31.10.2012,účasťnapojednávanídňa3.10.2013-odročené,13.12.2013
-odročené, vyjadrenie dňa 11.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 14.2.2014). Jeden úkon právnej pomoci
58,69 € podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov . V prípade

úkonu návrhu na vydanie predbežného opatrenia prislúcha 1 odmeny podľa § 14 ods..3 vyhlášky 29,35€
a v prípade odročeného pojednávania 1 odmeny podľa § 14 ods.5 písm. b/ vyhlášky 14,67€. Celkom
odmena advokáta za 7 úkonov činí 299,81€.

Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-
inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku

2012 činila 763,-€ z toho 1/100-ina činí 7,63€. Výška výpočtového základu v roku 2013 činila 7,81€, z
toho 1/100 činí 7,81€ a v roku 2014 výška výpočtového základu činila 804€ z toho 1/100 8,04€.Celkom
režijný paušál za 7 úkonov 54,59€ (3x 7,63€ + 2x 7,81€ + 2x 8,04€ ).

Advokát je platcom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. Vyhlášky, mu vznikol nárok na vyplatenie DPH tak z
odmeny ako aj z hotových nákladov 354,40€ činí 20% 70,88€.Advokát si účtoval hotové náklady podľa § 16 ods4 citovanej vyhlášky na cestovné na pojednávania v
dňoch 3.10.2013,13.12.2013 a 14.2.2014 z Bratislavy do Dunajskej Stredy 96km., počítané opotrebenie
0,183€/km,prispotrebe6,5l/kmpricenepohonnýchhmôtvprípadeprvéhopojednávania1,39€,druhého

pojednávania 1,38€ a tretieho 1,36€, celkom 78,432€. Po započítaní dane z pridanej hodnoty celkom
cestovné 94,12€.

V zmysle § 17 ods.1 citovanej vyhlášky prislúcha advokátovi náhrada za stratu času na ceste na
pojednávanie mimo sídla advokáta 1/60 z výpočtového základu v tom ktorom roku. Advokát sa zúčastnil
dvoch pojednávaní v roku 2013 a jedného v roku 2014. Z výpočtového základu 781€ 1/60 činí 13,01€ za

2 x /4 začaté polhodiny x 13,01€/ = 2 x 52,04€ = 104,08€ a v roku 2014 z výpočtového základu 804€ 1/60
činí 13,4€. 4 x 13,4€ = 53,6€. Po započítaní dane z pridanej hodnoty 20% celkom strata času 189,22€.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).