Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216597
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.051,08 eura, keď Okresný súd Levice
viac ako 594 dní nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupca
navrhovateľa a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané. Právny
zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 10.02.2014, žiadal pojednávanie
odročiť z dôvodu kolízie s pojednávaním v civilných senátoch na OS Zvolen a OS Senica. Súd mal za

to, že kolízia pojednávaní nie je dôvod pre odročenie pojednávania (nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 68/1998,
uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 94/2005). Právny zástupca navrhovateľa na pojednávania žiadne
skutočnosti neuvádza, postoj

navrhovateľa je súdu známy. V spoločnosti, ktorá zastupuje navrhovateľa sú podľa internetovej
stránky právneho zástupcu traja advokáti, štyria koncipienti, a teda kolízia s pojednávaním na dvoch

súdoch nemôže byť ani relevantným dôvodom pre neúčasť na pojednávaní. Navrhovateľ požiadal o
odročenie deň pred pojednávaním pričom mal predvolanie doručené 18.12.2013, dôvod odročenia ani
nepreukázal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : vyjadrením odporcu zo dňa
23.04.2013, novinovým článkom, listom európskej komisii, pripojeným spisom OS Levice sp. zn.
9Er/17/2005, návrhom navrhovateľa na zrušenie pojednávania, ospravedlnením právneho zástupcu

navrhovateľa, ospravedlnením odporcu a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
175 eur ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 1.051,08 eura. Navrhovateľ ako oprávnenýprostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice dňa 20.01.2005 na vykonanie
exekúcie voči povinnému: M. G.. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica. Príslušný okresný súd
vydal poverenie dňa 06.04.2005. Exekučnému súdu bol doručený návrh na zmenu exekútora dňa

18.05.2009. Po doručení vyjadrenia pôvodného exekútora s vyčíslením trov dňa 13.09.2010, dňa
04.01.2011 exekučný súd vyšším súdnym úradníkom exekučné konanie zastavil a zamietol návrh na
zmenu exekútora. Oprávnený podal odvolanie, krajský súd prvostupňové rozhodnutie zrušil, konanie nie
je skončené. Oprávnený nijako súd neurgoval.

Majetková škoda predstavovala údajne náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného
systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur a administratívne náklady v sume 50 eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom a 15 eur
za urgencie súdu. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť

k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má
predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 663,88 eura ročne a
navrhovateľ sa domáhal sumy 1.051,08 eura, keď príslušný súd bol nečinný viac ako 594 dní.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne,
keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ

neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora
objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený

vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie

veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť, podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal
vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je
potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej
ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný

súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných
prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických
osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval
na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o
spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo

porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si
požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom

konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková
škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora pred 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ v podobných veciach uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa
§ 43 O.s.p.. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny

úradný postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a
primäl súd k vydaniu rozhodnutia podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010.
Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety
odporcu.Odporcanemalvúmyslenavrhovateľaodškodniť.Vysokázaťaženosťokresnéhosúdunemôžebyť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa
navrhovateľa zmena exekútora nie je po právnej a faktickej stránke zložitou vecou. Pri zmene exekútora
nie je potrebné kooperovať s pôvodným exekútorom. Už samotné nedodržanie lehoty 30 dní na zmenu

exekútora je bez ďalšieho zbytočný prieťah. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu podľa ktorého
by nebol všeobecný súd oprávnený preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne
nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere
zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým posudkom,
alebo súd ustanoví znalca, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy

treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich
orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Vykresľovanie
činnosti navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi považoval za nepravdivé. Príčina a následok tak sú
zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené.

Navrhovateľ navrhoval odročiť pojednávanie z dôvodu, že nemal doteraz doručené rozhodnutie o

vylúčení sudcov OS Nitra z prejednania veci. V tejto veci bol exekučným súdom OS Levice. Na základe
námietky navrhovateľa a vyjadrenia sudcov uvedeného súdu bola vec uznesením Krajského súdu v Nitre
prikázaná OS Nitra. Žiadnu ďalšiu námietku voči sudcom OS Nitra v danej veci súd neeviduje. OS Nitra
postupoval podľa § 15a ods. 4 O.s.p. Zároveň navrhovateľ navrhoval doplniť dokazovanie znaleckým
posudkom ohľadne výšky vzniknutej škody.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.09.2005 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia

podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého

dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa podaniach zo dňa
25.05.2012 a 30.05.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhraduškody. Uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde.
Odporca do

šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok navrhovateľa na náhradu škody. Žiadosti
navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody prijal odporca osobne. Ohľadne
každého návrhu bola podaná samostatná žiadosť v ktorej bola špecifikovaná i keď nedokladovaná
výška škody. Žiadosti boli podané hromadne a odporca ich podanie potvrdil opečiatkovaním zoznamu
podaných žiadosti. Tieto zoznamy sú založené na správe OS Nitra pod Spr. 1001/2012. Odporca

nijako existenciu žiadostí nespochybňoval, konštatoval, že v každej je uvedená požadovaná suma ako
v návrhu. V tabuľkách odporcu zodpovedala výška žalovanej sumy výške požadovanej náhrady zo
žiadosti. Navrhovateľa vyzýval na doplnenie žiadosti o ďalšie dokumenty ako napr. príslušný exekučný
titul, poverenie na vykonanie exekúcie, ale aj doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu
navrhovateľa. Existencia žiadosti s žalovanou sumou nebola medzi účastníkmi v každej jednej veci
sporná.Dokazovanievtomtosmeresúdpovažovalzanehospodárne,vedúcekrovnakémuzdôvodneniu

rozhodnutia súdu. Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k zmene
exekútora nedošlo v zákonnej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v
konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu
škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Konanie bolo začaté 01.08.2005. Podľa vtedy platného
exekučného poriadku a § 238 zák. 233/1995 Z.z. v konaniach začatých do 31.08.2005 lehota 30 dní na

vydanie rozhodnutia o zmene exekútora neplatila. V predmetnom exekučnom konaní tak neexistovala
zákonná lehota na rozhodnutie o zmene exekútora, exekučný súd tak nespôsobil nesprávny úradný
postup (rozsudok KS v Žiline sp. zn. 10Co/302/2013). Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval
podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez

zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd
pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady
by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh
bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad

pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase
podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Súd však v každom prípade rozhodoval
podľa znenia zákonov platných v čase rozhodovania exekučného súdu a podania tohto návrhu. Od
podanianávrhunazmenuexekútoradonávrhunapredbežnéprejednanienárokunavrhovateľaneubehli
tri roky a tak návrh nie je premlčaný.

Navrhovateľ tvrdil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 594 dňoch. Exekučným
titulom je notárska zápisnica ktorá nebola spísaná s povinným. Navrhovateľ s exekútorom vykonáva
exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu (uznesenie NS SR sp.zn. 1ECdo/60/2013 zo
dňa 19.09.2013). Škody sa teda domáha z konania ktoré sa viedlo na základe nezákonného titulu.

Navrhovateľ v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o rôznych exekútorov. V
niektorých veciach návrhu na zmenu exekútora predchádzal podnet exekútora na zastavenie exekúcie.
Je možné, že i takýto podnet, bol dôvod na podanie návrhov na zmenu exekútorov, na jedného
exekútora, ktorý bude plne spolupracovať s oprávneným, prehliadajúc skutočnosti, ktoré iní exekútori
namietali,akojehobývalýzamestnanec.Podľasúduvpriebehuexekúcievčase,keďjepodanýnávrhna

zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie
i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím
v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola
nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na
navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne

popísané nijako nedokladoval.

Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Náhrady majetkovej škody sa navrhovateľ
domáhal za pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali sumu 70

eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne náklady v
sume 50 eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere znalecké
dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p.. I k takémuto postupu je potrebné, aby účastník predložil
podklady - dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať, či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p. Znaleckýposudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd
návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na
ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť,

ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné
podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. O dobe nerozhodnutia o zmene exekútora,
teda i o údajnej škode sa navrhovateľ reálne dozvedel až doručením rozhodnutia o nepripustení zmeny
exekútora, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o
zmene exekútora. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti o zmenu súdneho exekútora, až do

samotného vydania uznesenia, ale aj do doručenia , nemohla nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľa,
nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie,
nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný
zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje
ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej
lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd

však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody
ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho

ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné
je, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej
lehote. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné podklady. Bez
potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto prípade boli potrebné
podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote 30 dní. Exekučný

súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov. Po ich doručení bolo vo veci rozhodnuté.
Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Je pravdou, že exekučný súd ich
pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v 30-dňovej lehote. Nešlo o zákonnú lehotu. Treba skúmať aj
dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie u
zmene exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný.

Spolu s rozhodnutím o zmene exekútora bolo rozhodnuté i o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení.
Išlo o odborne komplikovanejšie rozhodnutie, na ktoré 30 dňová lehota nestačila. Správne bolo aj
to, že rozhodoval exekučný súd jedným rozhodnutím, keďže zastavenie exekúcie malo vplyv aj na
rozhodnutie o zmene exekútora. Určite by bolo nehospodárne najprv rozhodovať o zmene exekútora
a potom o zastavení exekúcie, čo by aj oprávnenému teda navrhovateľovi spôsobilo vyššie náklady v

rámci exekúcie. Okolnosť, že exekučný súd vykonával dokazovanie, ktoré by bolo podľa navrhovateľa
nadbytočné a nezaoberal sa len návrhom oprávneného nepredstavuje samo osebe nesprávny úradný
postup orgánu štátu. Z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania
súdu dá hovoriť ako o akceptovateľnom časovom intervale. Vo vyjadreniach uvádzal urgencie, či žiadosti
o informáciu o stave konania,

v predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto podania navrhovateľa nenachádzali. Navrhovateľ
ako oprávnený v exekučnej veci skoršie rozhodnutie o zmene exekútora nepresadzoval zákonnými
možnosťami. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké

množstvo vecí a prípisov zo súdov (exekučný spis OS Levice sp. zn. 8Er/40/2009 založený v spise sp.
zn. 25C/352/2012 OS Nitra). Navrhovateľ v konaní sp. zn.25C/319/2012 predložil vyjadrenie po výzve
súdu na pojednávaní dňa 17.01.2013 až po 210 dňoch! Ani nový exekútor navrhovateľa nereaguje
na prípisy súdu v určenej lehote (sp. zn.25C/332/2012, 25C/52/2013). Rozhodovaciu činnosť, ktorá je
podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol

počas doby rozhodovania exekučného súdu navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda.
Nedodržanie zákonnej či primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Otázka
je, či aj k škode došlo, čo sa podľa súdu nestalo. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola
preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej
lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a, na základe ktorých súd

nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ cestou právneho
zástupcu na pojednávaní nevedel nijako konkrétne špecifikovať problémy v podnikaní navrhovateľa
spôsobené údajným nezákonným postupom súdu. Ujmu nepreukázal ani za 12 mesiacov od podania
návrhu, čo mal podľa súdu urobiť podaným návrhom. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetnýmpodaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej
podnikateľskej aktivite. O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo
o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne

konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup

môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto
postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.
j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola
preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom
rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú

škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti
veci ako sú oprávnenosť pôvodného exekútora na konanie, reálne nepreukázanie škody, neexistencia
zákonnej lehoty na zmenu exekútora, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný

exekučný titul, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny
prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.