Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010316
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812010316.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, predsedníčkou senátu Mgr. Danielou Pilarčíkovou a členov senátu F. B. a X..

P. E. v trestnej veci proti obž. ml.X. F. a spol., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa
X.X.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. X. F., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom Q. O. č. XXX, slobodný, zamestnaný, na slobode,

Obžalovaný Q. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Q. O. č. XXX, slobodný, živnostník, na slobode,

Obžalovaný P. V., nar. XX.X.XXXX v K., bytom Q. O. č. XX, slobodný, zamestnaný, na slobode,

Obžalovaný V. V., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom Q. O. č. XX, slobodný, živnostník, na slobode,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

obž. Q. F.

dňa XX.X.XXXX okolo 04.00 hod. na schodoch kultúrneho domu v obci Q. O., okres K., v čase
konania tanečnej zábavy, spoločne s ml. X. F. bezdôvodne napadli J. F., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar.
XX.XX.XXXX tak, že ml. X. F. udrel J. I. rukou po hlave a krku, Q. F. asi tri krát udrel päsťou do tváre
J. F., následne Q. F. udrel J. I. dvakrát päsťou do tváre, po čom ho zozadu chytil za ruky a krk, kde ho
spoločne asi päť krát udreli päsťou do tváre, načo J. F. použil sprej so slzotvorným plynom čo mal pri
sebe, kde poškodení z miesta následne ušli, pri skutku J. F. ani J. I. neutrpeli zranenia vyžadujúce si
lekárske ošetrenie,

obž. ml. X. F., P. V. a V. V.
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 04.15 hod. na Z. ulici v Q. O., spoločne fyzicky napadli P. V., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého najprv P. V. dreveným kolíkom zrazil na zem, kde ho všetci obvinení udierali a
kopalidorôznychčastítela,čímpoškodenémuspôsobiliepidurálnyhematómvpravejtemenospánkovej
oblasti, pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v pravom spánkovom laloku, trieštivú zlomeninu lebky
v pravej spánkovej časti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hornej a dolnej pery vľavo, okolo

očnicovú krvnú podliatinu a krvnú podliatinu spojovky očných gulí oboch očí, mnohopočetné odreniny
tvárovej a čelovej oblasti a pomliaždenie nosa, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10-12
týždňov,
t e d a

obžalovaný Q. F.
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky, verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

obžalovaní ml. X. F., P. V. a V. V.- spoločným konaním inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, verejne výtržnosti tým, že napadli iného,

t ý m s p á c h a l i
obž. Q. F.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.8.2009, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
obž. ml. X. F., P. V. a V. V.

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.8.2009, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú:

obž. Q. F.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.8.2009, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona

ukladá na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.

obž. ml. X. F.,

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

obž. P. V.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona u k l a d á peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona obžalovanému u k l a d á trest zákazu činností viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/ X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX

a výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

obž. V. V.

Podľa § 155 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (dva) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obž. Q. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Q. O. č. XXX,
slobodného, živnostníka, na slobode

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

prokurátora Okresnej prokurátúry Námestovo sp. zn. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok právne
posúdený ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 04.15 hod. na Z. ulici v Q. O., spoločne fyzicky napadli P. V., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého najprv P. V. dreveným kolíkom zrazil na zem, kde ho všetci obvinení udierali
a kopali do rôznych častí tela, čím poškodenému spôsobili epidurálny hematóm v pravej temenno
spánkovej oblasti, pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v pravom spánkovom laloku, trieštivú zlomeninu
lebkyvpravejspánkovejčasti,podvrtnutiekrčnejchrbtice,pomliaždeniehornejadolnejperyvľavo,okolo

očnicovú krvnú podliatinu a krvnú podliatinu spojovky očných gulí oboch očí, mnohopočetné odreniny
tvárovej a čelovej oblasti a pomliaždenie nosa, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10-12
týždňov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným X. F., P. V. a V. V. spoločne a nerozdielne
povinnosť nahradiť poškodenému P., škodu vo výške 9.429,06 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na obv. ml. X. F. a spol.

pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr., zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu a na obv. Q. F.
aj pre ďalší skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
tiež formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Na hlavných pojednávaniach boli vypočutí obžalovaní, svedkovia poškodení P. V., J. I., J. F., svedkovia
P. Q., K. C., X. V., T. V., P. F., znalec F.. K. F. a ďalej boli čítané a oboznámené listinné dôkazy najmä
odborné vyjadrenie, odpisy z registra trestov, správy z odboru všeobecnej a vnútornej správy, správy
o povesti. Obžalovaní ml. X. F. a P. V. na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku, ktorý im je kladený za vinu obžalobou.
Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré im súd
prečítal, obžalovaní odpovedali, že rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý im je kladený za vinu, boli
poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumejú právnej kvalifikácii, boli oboznámení s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené im za vinu a dobrovoľne sa priznali

a uznali vinu za všetky čiastkové útoky žalovaných trestných činov spáchaných v pokračovacom konaní.
Súd po vyjadrení prítomných strán vyhlásenie obžalovaných o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a výrokom o náhrade škody a obžalovaní budú vypočutí o účasti spoluobžalovaných
na žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaní Q. F. a V. V. podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku

urobili vyhlásenie, že sú nevinní.

Poškodený P. V. sa pripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 9.429,20 Eur,
titulom bolestného. Poškodení J. I. a J. F. si nárok na náhradu škody neuplatnili. Obžalovaní X. F., P.
V. a V. V. využili svoje právo a k veci odmietli vypovedať. Na návrh prokurátora súd čítal ich výpovede

z prípravného konania.Obžalovaný X. F. o účasti spoluobžalovaných v prípravnom konaní vypovedal, že incident začal vlastne
na schodoch v kultúrnom dome, kde J. F. vystrekol zo spreja slzný plyn, a preto ho šiel spolu s

obžalovaným P. V. hľadať, pričom sa k nim pripojil aj obž. V. V.. Do vozidla ich zobral P. Q. zo Q. O.,
na sedadle spolujazdca sedela jeho kamarátka a oni traja si sadli na zadné sedadlá. Z vozidla videli
troch chalanov, P. Q. zastavil vozidlo a všetci traja sa rozbehli za nimi, pričom medzi prenasledovanými
bol aj poškodený P. V., ktorého najskôr dobehol P. V., ktorý ho udrel latou po hlave, poškodený spadol
na zem, kde ho udieral muž poľskej národnosti, ktorý sa volal K. a potom ho všetci kopali, vrátane V.

V., ktorý mal poškodeného kopnúť 2-3 krát do hornej časti tela. Obžalovaný X. F. ďalej vypovedal, že
počul ako sa obžalovaný V. V. v sále chválil, že V. skákal po hlave, ale očitým svedkom toho nebol.
Obžalovaný zároveň vypovedal, že obžalovaný Q. F. pri fyzickom napadnutí P. V. nebol. Pokiaľ ide o
incident na schodoch kultúrneho dňa potvrdil, že obžalovaný Q. F. pri tomto incidente na schodoch bol,
ale či napadol J. F., to nevidel. Obžalovaný P. V. v prípravnom konaní využil svoje právo a v prípravnom
konaní odmietol vypovedať. Obžalovaný Q. F. vypovedal, že predmetného dňa bol na tanečnej zábave v

obci Q. O. a na tanečnej zábave boli aj spoluobžalovaní, ale stále spolu neboli. Uviedol, že bol prítomný
pri incidente, ku ktorému došlo na schodoch kultúrneho domu, niekto mu prišiel povedať, že jeho brat má
problém a preto vybehol na schodisko. Na schodoch zbadal ako sa brat s niekým držal, pričom priznáva,
že niekoho sotil a zrazu tam bolo nastriekaný slzotvorný plyn a čo sa dialo ďalej už nevie. Pripustil, že
ako tam bol nastriekaný slzotvorný plyn, mohlo sa stať, že niekoho päsťou udrel, mohol vtedy udrieť J.

F., alebo J. I.. On osobne sa potom bol umyť na toalete a keď sa z toalety vrátil, hľadal brata a niekto mu
vtedy povedal, že brat utekal dole dedinou. Poprel, že by bol prítomný pri útoku na P. V. a o tom, že pri
škole mal niekto niekoho zbiť sa dozvedel na druhý deň. V krčme sa rozprávalo, že pri bitke mal byť jeho
brat X. a tiež obžalovaní P. V., V. V. a nejaký Poliak. Obžalovaný V. V. v prípravnom konaní poprel, že
by sa zapojil do fyzického útoku na P. V., keď prišiel na miesto incidentu, už iba videl ako sa V. dvíhal zo

zeme a tiež uviedol, že nikde si nevšimol vozidlo svedka P. Q.. Svedok P. V. vypovedal, že celý incident
sa začal na konci tanečnej zábavy, keď spolu s J. F., J. I. a Lukášom E. odchádzali domov. Spolu s E. E.
sa vybrali k zástavke smerom na obec O., pričom on ostal čakať na J. I. a J. F.. Ako na nich čakal, počul
veľký hluk z miesta, kde sa konala zábava a zbadal J. F. a J. I., ktorí pribehli k nemu a všetci sa rozbehli
smerom na O., na dvor na vedľajšiu ulicu, kde stretli X. V.. Vtedy zbadali smerom z Hladovky prichádzať

tmavočervený H. V. priamo k nim a už počas jazdy videl otvárať dvere za vodičom a už vedeli, že je zle a
tak sa rozbehli smerom na O.. Vo vozidle za vodičom sedel obž. X. F., sedelo tam veľa ľudí, ale spoznal
iba obž. X. F.. Svedok utekal ako prvý, za ním utekali J. I. a J. F., pričom sa rozdelili, a vtedy zbadal
oproti sebe ďalšie auto, ktoré mu svietilo do očí. Vtedy odbočil doľava na lúku, chcel preskočiť plot,
ktorý však bol vysoký, a preto znova odbočil doľava, ale tam už stál jeden z prenasledovateľov a keď

sa otočil smerom na hlavnú cestu, tak tam už stála ďalšia osoba. Asi na sekundu zastal a v tom dostal
úder zozadu, načo spadol a následne osoby, ktoré ho prenasledovali, ho začali udierať, kopať do hlavy.
Ležal na boku a rukami si chránil tvár, bili ho asi 4 osoby, ale útočníkov nepoznal. Po chvíli ho jeden z
útočníkov ľavou rukou zodvihol zo zeme a pravou rukou ho minimálne dvakrát udrel do oblasti ľavého
oka. Potom ho tá osoba pustila na zem a znova ho začali všetci udierať do oblasti hlavy a tiež ho kopali.

Tých úderov a kopancov bolo veľa, ani ich nepočítal. Potom počul krik z okolitých domov a vtedy útočníci
z miesta odišli. Nespoznal ani útočníka, ktorý ho zodvihol zo zeme a udieral ho, bola tam tma a tiež tá
osoba vzápätí ako ho zodvihla zo zeme začala udierať do tváre. Potom ako útočníci odišli sa postavil
a išiel smerom na O. a cestou si telefonicky privolal pomoc, prišiel pre neho K. C. na vozidle, v ktorom
už sedeli J. I. a J. F. a odviezli ho na pohotovosť. Krvácal mu nos, bol celý opuchnutý a pociťoval veľkú

bolesť v oblasti ľavej strany hlavy. Tiež mal zranenia na rukách, ale to boli zranenia, ktorým nevenoval
pozornosť. Na pohotovosti mu obviazali hlavu a poslali ho domov. Doma si ľahol do postele a asi o
hodinu chcel ísť na toaletu, ešte tam prišiel sám, ale už sa nedokázal postaviť a vrátiť späť. Starší brat
ho potom odviezol na pohotovosť, kde mu zobrali krv, povedali, že mám vypité a nechceli ho ošetriť,
pričom nemohol ani sedieť ani stáť. Na naliehanie brata ho prijali na ISKU, kde mu dali lieky od bolesti.

Celý deň ležal iba na pravej strane, lebo keď sa otočil na ľavú hneď zvracal. Až v utorok ráno bol na
CT vyšetrenie, robili mu röntgen hlavy a až vtedy zistili skutočné zranenia a na operáciu ho prevážali
vrtuľníkom do Banskej Bystrice. Svedok poškodený J. I. vypovedal, že na tanečnú zábavu prišiel spolu
s P. V., J. F. a E. E.. Na zábave sa všetci bavili, aj keď už v priebehu zábavy vznikali menšie konflikty,
a to keď prišli F., začali strkanice na parkete a aj sa tam strhla menšia bitka, ale zakročili osoby, ktoré

tam boli z E., boli to staršie osoby, takže obžalovaní sa báli a bol pokoj až do konca zábavy. Na konci
zábavy ho J. F. zavolal domov, pričom išiel niekoľko krokov pred ním a na schodoch sa ešte zastavil pri
obž. X. F.. Ako volal J., že nech na to kašle, tak ho obžalovaný X. F. sotil a začali ho biť a aj začal konflikt
pri J. F., ktorého tiež začali biť, pričom z útočníkov spoznal iba X. F.. Niekto tam vytiahol aj slzotvornýplyn, čo ich oslobodilo od útokov a ušli smerom k zástavke. Za nimi videl utekať asi 4 osoby, tieto osoby
utekali smerom k nim a preto oni traja utekali smerom na O. preskočili plot na druhú ulicu a v tom zo
zákruty vyšlo vozidlo, vzadu zbadal sedieť obž. ml. X. F., ktorý sa snažil hneď otvoriť dvere a potom ich

prenasledoval s ďalšími osobami. Všetci traja utekali smerom na O., P. V. bežal ako prvý, svedok bežal
za ním a oproti nim vyšlo ďalšie auto a tak zabočili doľava na hlavnú cestu, pričom P. V. to nestihol. S J.
F. sa schovali na nejakom dvore, P. V. s nimi nebol, vlastne nevidel ani J. F.. Z úkrytu počul ako ich niekto
hľadá a potom sa tieto osoby vrátili, a tak prešiel na druhú stranu, kde stretol J. F.. Potom vypovedal, ako
vozidlom stretli poškodeného P. V. a odviezli ho na pohotovosť. Kto udieral poškodeného P. V. nevidel.

Potom ako bola svedkovi prečítaná zápisnica z výsluchu v prípravnom konaní, ku skutku na schodoch
kultúrneho domu svedok vypovedal, že pokiaľ si dobre pamätá tak obž. Q. F. ho na schodoch držal,
aspoň jeden z obžalovaných bratov ho držal a druhý ho udieral. Svedok poškodený J. F. vypovedal, že
keď odchádzal domov z tanečnej zábavy spolu s J. I., tak na schodoch mal konflikt s obž. X. F. a jeho
bratom Q., trošku sa pošarpali, aj spadli zo schodov, nič vážne sa však nestalo. Medzi ním a obž. Q.
F. došlo k sácaniu a možno padli aj nejaké údery. Po tomto incidente spolu s P. V. a J. I. chceli ísť na

zástavku a zbadali ako za nimi vybehli nejakí chlapci, do tváre im nevidel, posadali do vozidla, oni pred
nimi utekali, preskočili plot, utekali cez polia na druhú ulicu a zbadali oproti ním ísť nejaké vozidlo. Znova
sa dali na útek, podarilo sa mu skryť a potom už počul nejaké výkriky. Samotný incident nevidel, keď
našli poškodeného, krvácal z hlavy, na hlave mal opuch, ťažko sa mu rozprávalo, bol dobitý, ale bol pri
vedomý. Z prenasledovateľov opoznal iba X. F..

Znalec F.. K. F. vypovedal, že poškodený P. V. pri predmetnom útoku utrpel zranenia: epidurálny
hematóm v pravej temeno spánkovej oblasti, pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v pravom spánkovom
laloku, trieštivú zlomeninu lebky v pravej spánkovej časti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie
hornej a dolnej pery vľavo, okolo očnicovú krvnú podliatinu a krvnú podliatinu spojovky očných gulí

oboch očí, mnohopočetné odreniny tvárovej a čelovej oblasti a pomliaždenie nosa, ktorých doba liečenia
trvá 10 - 12 týždňov v prípade, ak nezanechá neurologické trvalé následky. Zranenia, ktoré utrpel
poškodenýbolispôsobiléohroziťhonaživoteamechanizmusvznikutýchtozranenízodpovedávýpovedi
poškodeného.

Svedok P. Q. vypovedal, že cestou ako chcel odviesť svoju priateľku domov, na ceste asi 200 metrov
od kultúrneho domu zbadal na ceste obžalovaných P. V., Petra F. a V. V., pričom P. V. držal v ruke palicu
a zahnal sa na jeho vozidlo aby zastavil, čo mu P. V. vysvetlil, že si myslel že je E. a požiadali ho aby
ich odviezol ku škole. Ešte povedal P. V., že s tou palicou ho nezoberie, na čo palicu zahodil. Keď prišli
ku škole tak mu povedali , že ich má odviesť na Novú ulicu a cestou mu nakázali zastaviť a všetci traja

doslova vybehli z vozidla. Keď už chcel odísť oproti nemu na vozidle prišlo ďalšie auto, z ktorého vystúpil
poliak menom K. a búchol mu rukou po aute. Na druhý deň v nedeľu cestou do kostola sa mu ešte P. V.
pochválil, že nejakého chlapca udrel palicou alebo doskou. Vo vozidle mu obžalovaní P. V., X. V. a V. V.
povedali, že nejakí chlapci z E. na zábave použili slzný plyn a že si to s nimi idú vyriešiť. Svedkyňa T. V.
vypovedala, že si pamätá, že zavčas rána, bolo ešte šero, zobudila sa na škrípanie pneumatík a na hluk.

Myslela si, že sa stala dopravná nehoda, podišla k oknu a z okna videla minimálne dve autá, ktoré už boli
odstavené a tiež zbadala bitku a preto zakričala z okna, aby prestali. Videla ako viac osôb naskákalo
do tých dvoch áut a oboma autami odišli. Pokiaľ ide o bitku, počula len údery, videla sa mihotať nejaké
postavy, bolo to asi vo vzdialenosti od 50 do 100 m, bolo tam veľa ľudí a niektorí kričali a boli tam aj
niektorí, čo povzbudzovali do bitky. Obžalovaných pozná, nechce nikomu ublížiť, nemôže povedať, že

by tam niekto z obžalovaných bol, videla iba postavy. Svedok P. P. F. vypovedal, že pre odstup času si
na skutok nepamätá, pamätá si len, že niekoho viezol na diskotéku a že sa tam mala udiať nejaká bitka,
ale samotnú bitku nevidel. Prišiel sa iba pozrieť na diskotéku a niekto ho požiadal, aby ho z diskotéky
odviezol, ale už si nepamätá ani koho a ani koľkých takto viezol.

Na návrh prokurátora boli prečítané výpovede svedkov V. V., J. Q., F. F., F. V. z čítaných svedeckých
výpovedí však nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti, pričom neboli ani získané procesným
spôsobom (boli vykonané ešte pred vznesením obvinenia V. V.), a preto súd ani z týchto výpovedi
nevyvodzoval žiadne skutkové závery, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie otázky zavinenia
obžalovaných na žalovanej trestnej činnosti.

Pokiaľ súd počas výsluchu svedkov vyhovel návrhu prokurátora na čítanie ich svedeckých výpovedí z
prípravného konania za účelom odstránenia rozporov v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní, aj keď
súd konštatoval, že neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom, (boli vykonané ešte pred vznesenímobvinenia V. V., bolo tomu tak preto, aby ich súd vyhodnotil z hľadiska vierohodnosti, pričom skutkové
závery z takto prečítaných výpovedí svedkov z prípravného konania nevyvodzoval.
I. ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí kto inému úmyselne spôsobí

ťažkú ujmu na zdraví.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa dopusti kto fyzicky, na
mieste verejnosti prístupnom napadne iného. Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný
spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia) zodpovedá každý z nich, ako

keby trestný čin spáchal sám. Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví
sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha
zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas
sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú
neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala
obvyklý spôsob života poškodeného.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
rozhodol tak, že obžalovaného Q. F. uznal vinným zo skutku právne posúdeného ako prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a zároveň ho oslobodil spod obžaloby pre skutok

právne kvalifikovaný ako zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona a obžalovaných ml. X. F., P. V. a V. V. uznal vinnými zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

V prípade obžalovaného Q. F., ktorého uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona vychádzal z výpovedí obž. Q. F.,
ktorý nepopieral, že bol fyzicky prítomný pri incidente na schodoch kultúrneho domu, kde boli prítomní
tak jeho brat X. F. ako aj poškodení J. I. a J. F. tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba a nevylúčil,

že niekoho mohol udrieť päsťou. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia poškodení J. I. a J. F., ktorí
potvrdili, že boli fyzicky napadnutí obž. Q. F. a jeho bratom X. F., pričom svedok J. I. vypovedal, že
použitie slzotvorného plynu, ich vlastne oslobodilo od útokov a skutočnosti, že obž. Q. F. bol na mieste
činu tiež nasvedčuje jeho tvrdenie, že bol zasiahnutý slzotvorným plynom a po útoku sa bol umyť na
toalete.Súdtakmalzapreukázané,žežalovanýskutoksastal,vykazujeznakyprečinuvýtržníctvapodľa

§ 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, došlo k fyzickému napadnutiu iných osôb pred vchodom
do kultúrneho domu, ktoré je nepochybne miestom verejnosti prístupnom, pričom k spáchaniu skutku
došlo spoločným konaním obžalovaného spolu s jeho bratom X. F., (ktorý už bol za skutok právoplatne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XXX/XX) a zároveň bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že skutok spáchal obžalovaný Q. F..

V prípade obžalovaných X. F. a P. V. súd na hlavnom pojednávaní prijal ich vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania súdeného skutku a dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaní priznali spáchanie skutku nevykonával. Pokiaľ súd prijal vyhlásenie obžalovaných o
ich vine, bolo tomu tak preto, že nemal pochybnosti, že ich konanie popísané v obžalobe, ku ktorému sa

ich vyhlásenie vzťahovalo napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženie na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Po subjektívnej stránke obžalovaní konali v priamom
úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Obžalovaný V. V. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný, súd preto vykonal
dokazovanie a na podklade kontradiktórne vykonaných dôkazov na hlavných pojednávaniach dospel k
záveru, že obžalovaný sa súdeného skutku dopustil. Obž. V. V. sa bránil, že po incidente na schodoch
kultúrneho domu, potom ako J. F. vystriekal slzotvorný plyn sa išiel umyť na toaletu, potom videl ako za

poškodenými utekali obžalovaní X. F., P. V. a ešte P. F. a tiež sa za nimi rozbehol ku škole, kde sa mu
však stratili a na miesto incidentu prišiel až vtedy, ako sa poškodený P. V. dvíhal zo zeme. Do žiadneho
vozidla, ktoré by viedol P. Q. nenasadol. Jeho obrana bola vyvrátená výpoveďou spoluobžalovaného
X. F., výpoveďou svedka P. Q., ktorých výpovede zapadali aj do výpovede svedkov, ktorí boli vypočutík súdenému skutku, predovšetkým do výpovedí svedkov poškodených P. V., J. I. a J. F., ktorí zhodne
vypovedali, že z vozidla, v ktorom sedel obž. X. F., ktorého spoznali, vystúpili viaceré osoby, ktoré ich
potom prenasledovali a napadli poškodeného P. V.. Obžalovaný X. F. vypovedal, že za poškodenými sa

z kultúrneho domu rozbehli okrem neho a obž. P. V. aj obžalovaný V. V., spolu aj nastúpili do vozidla,
ktoré viedol P. Q. a videl ako obžalovaný V. V. poškodeného P. V. kopol 2-3 krát do hornej časti tela,
pričom aj počul ako sa obžalovaný V. V. chválil, že V. skákal po hlave. Svedok P. Q. potvrdil výpoveď
obž. X. F. a zároveň vyvrátil obranu obžalovaného V. V. a potvrdil, že v inkriminovanom čase ho zastavili
spoluobžalovaní, medzi nimi bol V. V., ktorí aj nastúpili do jeho vozidla a požiadali ho, aby ich odviezol,

povedali mu, že nejakí chlapci z E. na zábave použili slzný plyn a že si to s nimi idú vyriešiť a po
zastavení vozidla doslova všetci traja vybehli z vozidla. Výpovede svedkov a spoluobžalovaného V. V.
zároveň korešpondujú aj s výpoveďou znalca MUDr. Tibora Ďurošku, ohľadom mechanizmus vzniku
zranení poškodeného. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, majú nepochybne charakter ťažkej ujmy na
zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, poškodený bol zraneniami, ktoré utrpel v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaných ohrozený na živote. Súd tak nemal pochybnosti o vine obžalovaných,

ktorí po subjektívnej stránke konali v priamom úmysle tak, ako to má na zreteli ust. § 15 písm. a)
Trestného zákona.

Pokiaľ súd obž. Q. F. oslobodil spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno

a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, bolo tomu tak preto, že na
uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom sa
doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného
môže byť založený len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, že skutok spáchal.
Sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom súd prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
musel obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť, pretože absentoval dôkaz preukazujúci,
že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bol obžalovaný, ani jeden z vypočutých či už obžalovaných
alebo svedkov nepotvrdil, že by obžalovaný Q. F. bol prítomný a zapojil sa do fyzického útoku na
inkriminovanom mieste.

Keďže obž. X. F. bol v čase spáchania skutku osobou mladistvou, súd pri určovaní druhu a trestu v jeho
prípade prihliadal na ust. § 97 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je
predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie
protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu

narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Rovnako pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovaným súd vychádzal najmä zo zásad
upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo
zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich
nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že

trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším

občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci
konštatoval na strane obž. Q. F. poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu
viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), priťažujúce okolnosti zistené neboli, v prípade obž. ml. X. F. a
obž. P. V. boli zistené rovnaké poľahčujúce okolnosti, že sa k trestnému činu priznali a jeho spáchanie
úprimne oľutovali (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným

orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.), pričom ani v ich prípade súd nekonštatoval žiadnu priťažujúcu okolnosť.
V prípade obž. V. V. bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a priťažujúca okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm.
h/ Tr. zák.) U obžalovaných Q. F., X. F. tak súd konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, a pretoznižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods.3 Tr. zák.). V prípade obž. V. V.
súd rozpätia trestnej sadzby nemodifikoval. V prípade obžalovaného ml. X. F. a V. V. prichádzalo do
úvahy uloženie úhrnných trestov podľa § 41 ods.1 Tr. zák, keďže ich súd odsudzoval za dva trestné

činy spáchané v jednočinnom súbehu, pričom trest im ukladal podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný ( v tomto konkrétnom prípade zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák) a v prípade obž. P. V. prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu
podľa § 42 ods.1 Tr. zák., pretože súdené trestné činy spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok (trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. X T/X/XXXX zo

dňa XX.X.XXXX) za iný jeho trestný čin, podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Súd tak v prípade obžalovaného Q. F. ukladal trest v rozpätí trestnej sadzby odňatia slobody do dvoch
rokov. V prípade obžalovaného X. F., ktorý sa dopustil súdeného skutku ako mladistvý, súd postupom
podľa § 117 ods. 1, 2 Tr. zák. znížil trestnú sadzbu odňatia slobody ustanovenú pre zločin podľa § 155
ods. 1 Tr,. zák. na polovicu; pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmela prevyšovať sedem

rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. V prípade obžalovaného P. V. súd ukladal trest
odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od štyroch do osem rokov a v prípade obž. V. V. ukladal trest
v rozpätí trestnej sadzby odňatia slobody od štyroch do desať rokov.

Obžalovanému Q. F. súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej

trestnej sadzby vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou 16 mesiacov, pričom prihliadal na
bezúhonnosť obžalovaného, ktorý v odpise z registra trestov nemal žiaden záznam a tiež nebol riešený
v priestupkovom konaní. Rovnako pri ukladaní trestu zohľadnil odstup času, ktorý uplynul od spáchania
súdeného skutku a tiež pohnútku a okolnosti jeho spáchania, keď aj podľa vyjadrenia svedkov malo
ísť o fyzický konflikt, ktorý obžalovaný nemal vyprovokovať. Súd tak dospel k záveru, že na splnenie a

dosiahnutie účelu trestu je takto uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby primeraný a spravodlivý,
reflektujúci a plniaci všetky funkcie trestu.

Obžalovanému ml. X. F., súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky bez podmienečného
odkladu jeho výkonu, pričom mal na zreteli ust. § 117 ods. 2 Tr. zák. podľa ktorého nepodmienečný trest

odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu,
osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo
k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona. Obžalovaný X. F. má síce v registri trestov záznam; bol
uznaný vinným z prečinu výtržníctva rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XXX/XX, v
rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa osvedčil, platí u neho fikcia neodsúdenia,

pričom predmetný skutok bezprostredne časovo predchádzal incidentu z toho istého dňa, súd tak na toto
odsúdeniepriukladanítrestuneprihliadal.Tiežbolozistené,ževminulostinebolriešenývpriestupkovom
konaní a zo správ o povesti vyplynulo, že si zodpovedne plní svoje pracovné povinnosti. Pred spáchaním
súdeného skutku a ani po jeho spáchaní sa obžalovaný nedopúšťal protiprávnych deliktov, nebol
evidovaný v evidencii problémovej mládeže. Napriek všetkým týmto zisteným skutočnostiam, ktoré

vyzneli v jeho prospech, vrátane značného odstupu času, ktorý uplynul od spáchania súdeného skutku,
prevahu poľahčujúcich okolností súd rozhodol o uložení trestu odňatia slobody síce na úplne dolnej
hranici zníženej trestnej sadzby, ale zároveň rozhodol a považoval za spravodlivé uložiť mu trest
bez podmienečného odkladu jeho výkonu. Pre nepodmienečný trest sa súd rozhodol s prihliadnutím
na skutočnosť, že pri samotnom incidente sa javil ako hlavný aktér, pričom v čase útoku mu do

nadobudnutia veku plnoletosti chýbali iba dva mesiace a neprehliadnuteľným ostal následok konania
obžalovaných ( ohrozenie života poškodeného) a surovosť, s akou bol čin vykonaný. Znalec vo svojej
výpovedi skonštatoval, že útočníci spôsobili poškodenému hádam všetky zranenia hlavy, ktoré mu
mohli byť spôsobené, pričom tieto zranenia už mohli byť len rozsiahlejšie. Od ďalšieho pokračovania
v útoku, páchateľom zabránila len skutočnosť, že na ich konanie boli upozornení osobami z okolitých

domov. Podľa názoru súdu bezcitnosť, s ktorou bol súdený skutok vykonaný, kopanie a udieranie do inej
nebrániacej sa osoby, ležiacej na zemi, je neospravedlniteľné ani dobou, ktorá uplynula od spáchania
skutku a ani vekom útočiacej osoby a takáto osoba si nezaslúži podmienečný odklad trestu, čo by
bolo aj nespravodlivé vo vzťahu k ostatným spoluobžalovaným, vekovo blízkym veku obžalovaného
mladistvého.

V prípade obžalovaných P. V. a V. V. súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody
na dolnej hranici, pričom taktiež prihliadal na všetky poľahčujúce okolnosti, v prípade V. V. bral do úvahy
jeho bezúhonnosť, v odpise z registra trestov nemá žiaden záznam a tiež nebol riešený v priestupkovomkonaní a v prípade P. V., aj keď mu súd ukladal súhrnný trest s prihliadnutím na jeho potrestanie pre
iný trestný čin, bral do úvahy samotný postoj obžalovaného k prejednávanému prípadu, keď pozitívne
vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný P. V. priznal vinu na súdenom skutku, na hlavnom pojednávaní urobil

vyhlásenie o vine, čím sa v jeho správaní prejavila určitá miera zodpovednosti za svoje konanie. Súd
s prihliadnutím aj na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutku, skutočnosť, že pred spáchaním
skutku viedli riadny život, obž. V. V. aj po spáchaní skutku (obžalovaný P. V., ktorý bol súdom trestaný
túto priťažujúcu okolnosť vykompenzoval priznaním a ľútosťou) súd obžalovaným uložil tresty na úplne
dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaných Q. F., P. V. a V. V. súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože pred spáchaním skutku ani jeden z obžalovaných nebol vo výkone trestu
odňatia slobody.

Podľa bodového ohodnotenia za bolesť, vyčísleného v znaleckom posudku, súd zároveň rozhodol o

povinnosti obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému P. V. škodu vo výške 9.429,06
Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.