Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/427/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207592
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6312207592.5

Rozhodnutie

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa BL
Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, K., toho času na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníkom
Mgr. Petrom Zelenčíkom, pracovníkom Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na

strane odporcu, HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom Lúčna 2123/1, Partizánske,
IČO: 42 305 675, zast. JUDr. Viliam Glézl, advokát so sídlom Nemčianska 25, Banská Bystrica, o
zaplatenie 129,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet navrhovateľa vedený v Tatra banke, a.s., č.
ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX sumu vo výške 129,09 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 129,09 Eur od 06.09.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhompodanýmnatunajšomsúdedňa03.09.2012domáhalvočiodporcovizaplatenia
sumy 248,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 06.09.2009

do zaplatenia, ako aj priznania náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil v podstate tým, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu
o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného

programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými
podmienkami.

Odporca bol povinný v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi
navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení.
Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej

náhrady škody na strane právneho predchodcu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia povinnosti
odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za nedodržanie konkrétne určených
povinností, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. z dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných
podmienok, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené/á z prevádzky (došlo
k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia

odporcovi).Keby odporca splnil svoju povinnosť riadne a včas uhradiť cenu za poskytnuté služby, tak by
prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové

zariadenie, príp. program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 248,95 Eur, ktorú
odporca neuhradil.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX vo
výške 248,95 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi
navrhovateľom ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom. Uvedená zmluva
a prílohy k nej sú evidované v registri tunajšieho súdu pod sp. zn. Spr. 188/2012.

Navrhovateľ k návrhu priložil zmluvu o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, tlačivo

na fotodokumentáciu identifikačných dokladov záujemcu a všeobecné obchodné podmienky spoločnosti
T-Mobile Slovensko, a.s. z 01.02.2009.

Navrhovateľ svojím podaním doručeným súdu dňa 19.12.2012 vzal návrh v časti istiny vo výške 119,86
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 119,86 Eur od 06.09.2009 do zaplatenia

a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi
telekomunikačné zariadenie zn. Nokia 3110 za cenu 1,- Sk s DPH (0,03 Eur), pričom štandardná
cena tohto zariadenia v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení s dodatkom k nej bola 129,12 Eur.
Vzhľadom na tieto skutočnosti si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu len do výšky štandardnej ceny
mobilného telefónu, ktorý bol poskytnutý odporcovi za zľavnenú cenu. Zároveň navrhovateľ predložil

cenníkmobilnýchtelefónovkudňu03.03.2008,dodatokkzmluveopripojenízodňa01.03.2008afaktúry
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.

Na základe výzvy súdu navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50
Eur.

Tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 4C/427/2012-30 zo dňa 21.01.2013, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 129,09 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
129,09 Eur od 06.09.2009 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Dňa 04.04.2013 bol súdu doručený návrh na vstup HLAS-u SPOTREBITEĽA, občianskeho združenia

so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z
dôvodu ochrany spotrebiteľských práv odporcu v konaní pred súdom.

Uznesením č.k. 4C/427/2012-51 zo dňa 02.05.2013 tunajší súd zrušil platobný rozkaz č.k.
4C/427/2012-30 zo dňa 21.01.2013.

Súd doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania právnemu zástupcovi navrhovateľa
a odporcovi s tým, že odporcu vyzval, aby súdu v lehote 10 dní oznámil, či súhlasí so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho stranu, pričom bol upozornený, že ak v stanovenej lehote
súhlas nevyjadrí, súd nebude predpokladať, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí.

Výzva bola odporcovi doručená do vlastných rúk dňa 04.10.2013. Odporca na výzvu nereagoval.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C/427/2012-65 zo dňa 21.01.2014 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka
HLAS-u SPOTREBITEĽA, občianskeho združenie so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305
675, zast. JUDr. Viliam Glézl, advokát so sídlom Nemčianska 25, Banská Bystrica do konania na strane

odporcu.

Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2014 podal vedľajší účastník odvolanie proti uzneseniu č.k.
4C/427/2012-65 zo dňa 21.01.2014, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C/427/2012-79 zo dňa 10.04.2014 ustanovil Mgr. Petra Zelenčíka, súdneho
tajomníka Okresného súdu Brezno, za opatrovníka odporcovi, ktorého pobyt sa aj napriek vykonaným
pokusom súdu nepodarilo zistiť a súdu ostáva naďalej neznámy.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/755/2014-82 zo dňa 23.07.2014 zmenil uznesenie
tunajšieho súdu č.k. 4C/427/2012-65 zo dňa 21.01.2014 tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie

neprípustnosti vedľajšieho účastníctva subjektu HLAS-u SPOTREBITEĽA, občianskeho združenia so
sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu
zamietol.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril

k návrhu na začatie konania. V podaní uviedol, že navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu vyvodil z
bodu 4 dodatku zmluvy o pripojení. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa
06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012
bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne sa
tak malo stať aj vo veci
Okresného súdu Komárno vedenej pod sp.zn. 13C/125/2012, Okresného súdu Rimavská Sobota

vedenej pod sp.zn. 12C/33/2013 a tiež v mnohých ďalších konaniach.

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že povinnosť v zmysle § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. zdržať sa
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú,
sa vzťahuje aj na právneho nástupcu dodávateľa, t.j. na navrhovateľa v predmetnom konaní. Taktiež

poukázal na skutočnosť, že povinnosť v zmysle § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. neznamená
len zákaz pre dodávateľa a jeho právneho nástupcu uvádzať ustanovenia obsahujúce neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmluvách uzatváraných po právoplatnom vyhlásení podmienky za neprijateľnú,
ale v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 575/2009 Z.z. (ktorým bolo ustanovenie § 53a ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. do nášho právneho poriadku zavedené), najmä zákaz ďalej neprijateľnú zmluvnú

podmienku aplikovať voči spotrebiteľovi formou jej uplatnenia na súde alebo z titulu jej existencie prijať
akékoľvek plnenie. Ak by teda dodávateľ alebo jeho právny nástupca (navrhovateľ) napriek vyššie
uvedeným skutočnostiam uplatnil plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, jeho nárok je
v priamom rozpore so zákonom, a konajúci súd musí žalobu uplatňujúcu plnenie z takejto zmluvnej
podmienky zamietnuť, pričom už nie je potrebné, aby opätovne zdôvodňoval jej neprijateľnosť. Takáto

zmluvná podmienka je teda absolútne neplatná § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. a konajúci súd
ju v súlade so závermi rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-618/10 zo dňa 14.06.2010 nemôže nijako
moderovať.

Na základe vyššie uvedených skutočností je súd povinný bez ďalšieho nárok navrhovateľa na

plnenie vyplývajúce zo zmluvnej pokuty zamietnuť bez osobitnej potreby ďalšieho odôvodňovania jej
neprijateľnosti.

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že v prípade, ak konajúci súd napriek uvedenému má pochybnosti o tom,
čizmluvnápokutauplatňovanávnávrhuspôsobujehrubýnepomervprávachapovinnostiachzmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ si od
odporcu uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, ktorá
zostáva nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať
situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov; zostáva mu iba jeden poplatok
a pre jeho nezaplatenie si uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade, keď sa dostane

do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ
dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie
sa teda prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou
výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku
alebo konci doby viazanosti. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ

nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v
dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia
služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje), alebo naopak, ak spotrebiteľ neuhradí mesačný poplatok len
čiastočne. Dodávateľ (a ani jeho právny nástupca) teda nezohľadňujú hodnotu a ani mieru závažnosti
porušenia zmluvných povinností.

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy
nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy. Dodávateľ teda nie
je nijako sankcionovaný za prípadné porušenie zmluvných povinností na jeho strane, čo sa nedápovedať o spotrebiteľovi, ktorý je sankcionovaný za neprimerane široko určený okruh rôznych porušení
zmluvy, dodatku alebo všeobecných obchodných podmienok, a to všetko bez ohľadu na závažnosť
ich následkov. Rovnakým spôsobom je teda spotrebiteľ sankcionovaný napríklad za opakované

nezrealizovanie paušálnej platby alebo za zrealizovanie paušálnej platby nižšou sumou. Navyše, znenie
predmetného ustanovenia umožňuje dodávateľovi aj opakovane ukladať zmluvnú pokutu aj opakovane.

Vo svojom podaní ďalej uviedol, že formulácia uvedená v dodatku k zmluve o pripojení pod citovaným
bodom 4 (použitie slova najmä) signalizuje, že sa vzťahuje na neurčitý okruh rôznych porušení

alebo vzťahov. Zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne,
sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejasnosť uvedenej zmluvnej
podmienky nevylučuje vyrubenie zmluvnej pokuty v najrôznejších situáciách bez ohľadu na to, aké
malo toto porušenie zmluvných povinností následky a či vôbec malo negatívne následky. Preto môže
dodávateľ túto zmluvnú pokutu vyrubiť tak v prípade, ak reálne od zmluvy odstúpil z dôvodu, že
spotrebiteľ si povinnosti z nej počas jej existencie vôbec neplnil, ako aj v prípade, ak sa spotrebiteľ

dostal do omeškania s jedinou paušálnou platbou, ktorú v následne v rámci nasledovnej platby uhradil,
alebo tiež v prípade, ak dodávateľovi v lehote 7 dní neoznámil zmenu osobných údajov. Pokiaľ nie je
okruh porušení zmluvných povinností vo vzťahu k oprávneniu uplatniť si zmluvnú pokutu stanovený,
spotrebiteľ pri podpise zmluvy zároveň nedokáže zhodnotiť prípadné riziko vstupu do zmluvného
vzťahu s dodávateľom a na opačnej strane nič dodávateľovi nebráni zmluvnú pokutu uplatňovať i

šikanóznym spôsobom. Navyše, ustanovenie o zmluvnej pokute v citovanom znení neobchádza ani
aspekt neurčitosti, čo robí toto dojednanie absolútne neplatné (§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.).

Nad rámec uvedeného vedľajší účastník doplnil, že absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o
zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj zo skutočnosti, že na vznik nároku na

zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné vypojenie SIM
karty zo strany podniku. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu je v tomto
prípade podmienený ďalšou právnou skutočnosťou. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len
ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t. j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj
veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej

povinnosti, ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Predmetné dojednanie o
zmluvnej pokute teda odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. a ako také
je neplatné podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb.(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010
zo dňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.28 Cdo/2720/2011 zo dňa 19.10.2011).
Navyše, podľa názoru vedľajšieho účastníka nie je prípustné v spotrebiteľskej zmluve, aby o vzniku

práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie len jednej zmluvnej strany tak, ako je
to v posudzovanom prípade (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co/379/2013).

K vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 17.12.2012 uviedol, že predmetom zmluvy o pripojení v znení jej
dodatku bola okrem iného aj kúpa mobilného telefónu odporcom za účastníkmi dohodnutú kúpnu cenu.

Z takto formulovaného predmetu zmluvy o pripojení nie je zrejmé zvýhodnenie odporcu. Podľa názoru
vedľajšiehoúčastníkasanejednáonavrhovateľomtvrdenézvýhodnenie(benefit)odporcu,keďúčastníci
zmluvy sa dohodli na cene predmetu (mobilného telefónu) bez ohľadu na pultovú cenu totožného
mobilného telefónu v iných zmluvných vzťahoch, čo zrejme súvisí aj s obchodnou taktikou právneho
predchodcu navrhovateľa, cieľom ktorej je získanie maximálneho množstva zákazníkov. Možno teda

zhrnúť, že účastníci zmluvy o pripojení v znení jej dodatku sa dohodli na kúpnej cene telefónu v sume
0,03 Eur. Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj predmetného telefónu, bola včlenená do dodatku
k zmluve o pripojení, nadobudla platnosť podpisom dodatku k zmluve o pripojení a bola zavŕšená
zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním predmetného mobilného telefónu odporcovi. Od uvedenej kúpnej
zmluvy je potom potrebné odlišovať záväzok odporcu zotrvať v právnom vzťahu s dodávateľom po

dohodnutú dobu a v rámci tejto doby si plniť svoje zmluvné povinnosti. Po dobu viazanosti totiž odporca
nesplácal cenu mobilného telefónu, keď túto riadne zaplatil pri uzavretí dodatku k zmluve o pripojení
a odovzdaním mobilného telefónu sa stal jeho vlastníkom, ale platil za poskytnutie telekomunikačných
služieb právnym predchodcom navrhovateľa. Správnosť záveru o tom, že skutočná cena mobilného
telefónu bola cena dohodnutá účastníkmi zmluvy o pripojení dokladuje aj simulovaná situácia, keď v

prípade neodstrániteľnej vady odporcom zakúpeného mobilného telefónu by odporcovi vznikol nárok len
na vrátenie sumy 0,03 Eur za vadný telefón, teda sumy, ktorú plnil právnemu predchodcovi navrhovateľa
pri zakúpení mobilného telefónu, a nie na vrátenie tabuľkovej sumy stanovenej právnym predchodcom
navrhovateľa. Navyše, ak by právny predchodca navrhovateľa mobilný telefón za cenu 0,03 Eurodporcovi neposkytol, nie je zrejmé, či by odporca s právnym predchodcom navrhovateľa do právneho
vzťahu vôbec vstúpil.

Záverom vedľajší účastník žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal mu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 92,18 Eur.

Podaním doručeným súdu dňa 28.01.2015 sa navrhovateľ vyjadril k skutočnostiam, ktoré vedľajší
účastníkuviedolvosvojompodaní.Ktvrdeniamvedľajšiehoúčastníkaoneplatnostidojednaniazmluvnej

pokuty poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9 Co/31/2012-157 zo dňa 19.03.2013,
v ktorom sa konajúci súd nestotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 16 Co/33/2012 zo dňa 16.04.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy o pripojení zo
dňa XX.XX.XXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, tlačiva na fotodokumentáciu identifikačných dokladov

záujemcu, všeobecných obchodných podmienok spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. z 01.02.2009,
cenníku mobilných telefónov ku dňu 03.03.2008, dodatku k zmluve o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX,
faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, ako aj vyjadrení účastníkov konania.

Na základe takto vykonaných dôkazov zistil v podstate tento skutkový stav :

Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej podnik), IČO: 35 705 019 uzavrela s odporcom dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. na dobu neurčitú v súlade
s ustanovením článku 13 bod 1 všeobecných podmienok. Predmetom zmluvy bol záväzok podniku
poskytnúť odporcovi SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXX

a programom služieb Vo Veľkom 100. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky
dodávateľa a cenník služieb.

Dňa XX.XX.XXXX uzavrel podnik s odporcom dodatok k zmluve o pripojení k SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXX na dobu určitú, a to na 24 mesiacov

odo dňa uzavretia zmluvy, ktorým sa zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb Vo Veľkom 100 za
protihodnotu stanovenú cenníkom spoločnosti mesačne po dobu 24 zúčtovacích období nasledujúcich
po dni účinnosti dodatku, mobilný telefón Nokia 3110 black pri dobe viazanosti 24 mesiacov. V rámci
dodatku bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá mala byť odporcovi uložená pri
naplnení podmienok podľa bodu 4 dodatku.

Podnik predloženou faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 15.08.2009, vyfakturoval odporcovi sumu
248,94 Eur (zmluvná pokuta) za neuhradenie poplatkov za služby poskytované podnikom v celkovej
výške 203,52 Eur, ktoré ale nie sú predmetom tohto konania.

Notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.06.2010 osvedčujúcou priebeh
mimoriadneho valného zhromaždenia sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35
763469sospoločnosťouT-MobileSlovensko,a.s.,Vajnorská100/A,83103Bratislava,IČO:35705019,
zapísanouvObchodnomregistriOkresnéhosúduBratislava,oddiel:Sa,vložkač.:1238/B,zrušenoubez
likvidácie. Zmluva o zlúčení bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice N 187/2010, Nz 21818/2010

zo dňa 17.06.2010, na základe ktorej prebrala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova
10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a
povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A,
831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške
248,95 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 16.12.2011 medzi navrhovateľom
ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom. Uvedená zmluva a prílohy k nej
sú evidované v registri tunajšieho súdu pod sp.zn. Spr. 188/2012.

Odporcakudňupodanianávrhunasúdedlžnúsumuvplnejvýškenapriekvýzvenavrhovateľaneuhradil.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) zákona č. 40/1964 Zb., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,

je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545a zákona č. 40/1964 Zb., neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o

osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej podnik),
IČO: 35 705 019 uzavrela s odporcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 a nasl. zákona

č. 610/2003 Z.z. na dobu neurčitú v súlade s ustanovením článku 13 bod 1 všeobecných podmienok.
Predmetom zmluvy bol záväzok podniku poskytnúť odporcovi SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX
s telefónnym číslom XXXXXXXXX a programom služieb Vo Veľkom 100. Súčasťou zmluvy boli aj
všeobecné obchodné podmienky dodávateľa a cenník služieb.

Dňa XX.XX.XXXX uzavrel podnik s odporcom dodatok k zmluve o pripojení k SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXX na dobu určitú, a to na 24 mesiacov
odo dňa uzavretia zmluvy, ktorým sa zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb Vo Veľkom 100 za
protihodnotu stanovenú cenníkom spoločnosti mesačne po dobu 24 zúčtovacích období nasledujúcichpo dni účinnosti dodatku, mobilný telefón Nokia 3110 black pri dobe viazanosti 24 mesiacov. V rámci
dodatku bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá mala byť odporcovi uložená pri
naplnení podmienok podľa bodu 4 dodatku.

Zmluvu o pripojení v znení dodatku zo dňa XX.XX.XXXX možno v súlade s ustanovením § 52 ods. 1,
2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. s ohľadom na povahu zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú,
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka.

Podnik predloženou faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 05.09.2009, vyfakturoval odporcovi sumu
248,94Eur(zmluvnúpokutu)zaneuhradeniepoplatkovzaslužbyposkytovanépodnikomvcelovejvýške
203,52 Eur, ktoré ale nie sú predmetom tohto konania.

Ako jednoznačne vyplýva z dokladov predložených k návrhu, odporca porušil svoje povinnosti uvedené v
bode1písm.b)abodu2dodatkuzmluvyopripojenízodňaXX.XX.XXXXtým,žeriadneavčasneuhradil

cenu za dohodnuté služby podniku v celkovej výške 203,52 Eur, v dôsledku čoho vznikol podniku nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur tak, ako bola dojednaná v tabuľke č. 1 dodatku a ktorá bola
vyúčtovaná odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2009.

Notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.06.2010 osvedčujúcou priebeh

mimoriadneho valného zhromaždenia, sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO:
35 763 469 so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35
705 019, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sa, vložka č. 1238/B,
zrušenou bez likvidácie. Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N 187/2010, Nz 21818/2010 zo
dňa 17.06.2010 prebrala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,

IČO: 35 763 469 ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a
pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO:
35 705 019.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 16.12.2011 medzi navrhovateľom ako postupníkom a
spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom.

V podaní doručenom na tunajší súd dňa 17.12.2012 navrhovateľ vzal návrh v časti istiny vo výške 119,86
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 119,86 Eur od 06.09.2009 do zaplatenia

späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Predmetom konania ostalo rozhodnutie súdu o povinnosti odporu zaplatiť navrhovateľovi sumu 129,09
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 129,09 Eur od 06.09.2009 do zaplatenia,
ako aj rozhodnutie o navrhovateľom uplatnenom nároku nahradiť mu trovy konania spočívajúce v

súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia.

Odporca ku dňu podania návrhu na súde žalovanú sumu napriek výzve navrhovateľa neuhradil. Keďže
odporca navrhovateľovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2009, po jej krátení navrhovateľom vo

výške 129,09 Eur, neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 129,09 Eur
tak, ako sa domáha navrhovateľ.

Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil voči odporcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške
v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Nakoľko odporca neuhradil dlžnú čiastku vyúčtovanú

faktúrou č. XXXXXXXXXX v lehote splatnosti, dostal sa s úhradou svojich záväzkov voči navrhovateľovi
do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v návrhu uplatňované úroky z
omeškania majú oporu v nariadení vlády SR č. 87/1995 Zb., ako aj v ustanovení § 517 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Preto aj uvedený nárok navrhovateľovi priznal v plnom rozsahu.

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ
dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy.
Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď
záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť

tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená
akákoľvek zmluvná povinnosť.

Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40
ods. 1 Obč. zákonníka), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v

budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007. Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských
zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so

závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 01.01.2008 nielen
§ 301 Obchodného
zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v § 54 ods. 1
vetá prvá Občianskeho
zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy
uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa.

Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom
zmluvnejpokutyjedonútiťdlžníkapodhrozboumajetkovejsankciekriadnemusplneniuzáväzku.Pokuta
však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej

povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju
zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby
vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty.

Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba
rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade
nespotrebiteľskejzmluvybyjejdojednaniebolovsúladesdobrýmimravmi.Primeranosťzmluvnejpokuty
v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie.

Platnosť dohody o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách môže súd skúmať tak z
hľadiska splnenia podmienok uvedených v ust. § 544 a násl. Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodov upravených
v § 39 Občianskeho
zákonníka, predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť

dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto
zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná
pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej -
reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovaťza primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy
(uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto

dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty
neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby
nedošlo k zániku zmluvy.

Zákonná úprava o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách má osobitnú úpravu postupu súdu

v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v neprimerane vysokej výške (§ 545a Obč.
zákonníka). Toto ustanovenie vzhľadom k osobitnej úprave v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka nie je použiteľné v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ takouto sankciou je dohoda o
zmluvnejpokute,môžebyťtakétoustanoveniespotrebiteľskejzmluvyneplatnéakoneprijateľnázmluvná
podmienka. Keďže neplatnosť sa týka dohodnutej zmluvnej podmienky, nie je možné v prípade
záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute súčasne aplikovať moderačné právo súdu podľa

§ 545a Občianskeho
zákonníka.

Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle § 53
ods. 1 , , , 4 písm. k) Občianskeho zákonníka musí
existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže
neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť

neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo.

V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na
povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010.

Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný
text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré
charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy.

Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých

skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia
zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku
spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná

(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co/31/2012 zo dňa 19.03.2013).

V preskúmavanej veci bol odporcovi na základe Zmluvy o pripojení v znení dodatku k zmluve o pripojení
zo dňa XX.XX.XXXX poskytnutý mobilný telefón v predajnej cene 129,12- Eur, ako aj program služieb
Vo veľkom 100, za ktorý sa zaviazal platiť cenu určenú cenníkom právneho predchodcu navrhovateľa.

Odporca teda na základe zmlúv uzavretých so právnym predchodcom navrhovateľa od neho prevzal
hnuteľnú vec v hodnote 129,12 Eur, teda v hodnote, ktorá nie je vo výraznom nepomere k dojednanej
zmluvnej pokute vo výške 248,95 Eur, tobôž ku krátenej zmluvnej pokute vo výške 129,09 Eur, berúc na
ohľad aj dohodnutý program služieb, platby za ktorý sú po dobu 24 mesiacov taktiež zmluvnou pokutou
kryté. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať výšku zmluvnej pokuty za

neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku odporcu.Z hľadiska posudzovanej primeranosti sankcie tvorenej dohodnutou zmluvnou pokutou je právne
relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani
za zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý

nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53
ods. 4 písm. k), ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej
pokuty nie je možné neprihliadať k trhovej cene telefónu, a teda k majetkovému prospechu, ktorý získal
odporca tým, že kúpil toto zariadenie za akciovú cenu. Odporca mal možnosť si zakúpiť toto zariadenie u
právneho predchodcu navrhovateľa za ich predajnú cenu bez akejkoľvek viazanosti, avšak dal prednosť
uzavretiu zmluvy o pripojení spojenej s kúpnou zmluvou uvedeného zariadenia za akciovú cenu, ktorého

výška bola dôvodom vzniku zmluvného záväzku odporcu prijímať služby od žalobcu minimálne vo výške
dohodnutej v zmluve počas obdobie 24 mesiacov. Tým, že odporca nezaplatil fakturované ceny za
služby, porušil svoju zmluvnú povinnosť, čo podľa zmlúv o pripojení a ich dodatkov má za dôsledok vznik
povinnosti odporcu zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu.

Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16 Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, súd
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, dohodu o zmluvnej pokute, ktorá zaväzovala žalovaného
spotrebiteľa k jej zaplateniu „počas celej doby viazanosti“, a to aj v prípade, ak si spotrebiteľ plnil svoju

povinnosť odoberať služby poskytované dodávateľom a riadne platil ich úhradu až do doby „krátko
pred uplynutím doby viazanosti“, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady, mal povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty podľa uvedených rozhodnutí
nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. Podľa tohto názoru musí byť

platné dojednanie zmluvnej pokuty také, že toto musí byť primeranou sankciou zohľadňujúcou čiastočné
plnenie zo služby zo zmluvy o pripojení, ku ktorémukoľvek dátumu počas doby viazanosti, ku ktorému
spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť, čo podľa zmluvy je dôvodom pre vznik práva na zmluvnú pokutu.

Tento názor pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty neposudzuje skutočnú predajnú cenu

technického zariadenia, ktoré spotrebiteľ kúpil za symbolickú akciovú cenu naviazanú na dobu
viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej
výške, resp. stanovenej cenníkom dodávateľa. Obe tieto položky predstavujú minimálnu výšku ujmy,
ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy zabezpečil zmluvnou pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej
pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného vyjadrenia oboch týchto položiek, podľa stavu

existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je daný dôvod pre záver o neprimeranosti, a preto
neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.

Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty v sporoch s takýmto predmetom posudzovať porovnaním s
výškou potenciálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy, a nie podľa ujmy reálne existujúcej ku dňu

vzniku práva na zmluvnú pokutu.

Dojednanie výšky zmluvnej pokuty osobitne k jednotlivým dňom počas celej dohodnutej doby viazanosti
meniacej sa v závislosti od plynutia doby viazanosti, nie je podmienkou primeranosti zmluvnej
pokuty v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a preto nie je možné ani čokoľvek obdobné od navrhovateľa
alebo jeho právneho predchodcu požadovať. Navyše takto dojednaná zmluvná pokuta by nemohla plniť
svoj účel donútiť zmluvnú stranu (v tomto prípade odporcu) k splneniu povinností, na ktorých plnenie
sa zaviazal v zmluve o pripojení.

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však
nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a
nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený naskutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu
štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne
významných cieľov verejnej moci.

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V

dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako
jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do

budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo

pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 4 Cdo/98/2010).

V súlade so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu, ako aj v súlade s právnymi princípmi,
na ktorých je založený právny poriadok Slovenskej republiky, je vylúčená pravá retroaktivita spočívajúca
v aplikácii súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyhlásená zmluvná podmienka za neprijateľnú aj na tie
zmluvnépodmienky,ktorésúobsahomzmlúv,ktoréboliuzavretévsúladesplatnýmiprávnymipredpismi
pred právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým súd vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

Teda ak v predmetnom prípade bola v rámci dodatku k zmluve o pripojení SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX dojednaná
zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností vo výške 248,95 Eur, jej neskoršie vyrubenie
(faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2009) a uplatňovanie v súdnom konaní nemôže predstavovať

porušenie ustanovenia § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., keďže súdne rozhodnutie Okresného
súdu Bardejov č. k. 4 C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011, na ktoré sa vedľajší účastník odvoláva, bolo
vyhlásené a nadobudlo právoplatnosť viac než dva roky po dojednaní predmetnej zmluvnej pokuty v
dodatku k zmluve o pripojení.

Súd musí poukázať aj na nedôvodnú argumentáciu vedľajšieho účastníka dôvodovou správou k zákonu
č. 575/2009 Z.z. (ktorým bolo ustanovenie § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. do nášho právneho
poriadku zavedené), ktorá by mala umožniť aplikovať pravú retroaktivitu na predmetný vzťah. Tu je
potrebné konštatovať, že dôvodová správa nemá záväznú povahu a predstavuje len jeden z prameňov
poznania práva, resp. výkladový prostriedok, ktorý nám umožňuje pochopiť zámery zákonodarcu pri

tvorbe predmetnej právnej normy. Dôvodovú správu nie je možné v žiadnom prípade použiť ako
argument k takej aplikácii práva, ktorá by smerovala proti fundamentálnym princípom, na ktorých je
postavené súkromné právo, ako napr. zákaz priamej retroaktivity.

Tunajší súd sa rovnako nestotožňuje so závermi uvedenými v rámci rozsudku Krajského súdu v

Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co/379/2013, na ktoré vedľajší účastník vo svojom vyjadrení odkazuje.
Skutočnosť, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných
povinností, ale aj následné vypojenie SIM karty zo strany podniku, nestačí na vyslovenie záveru o
neplatnosti takto dojednanej zmluvnej pokuty. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spĺňa nároky, ktoré
sú na neho kladené ustanoveniami § 544 a § 545 zákona č. 40/1964 Zb., a preto súd nevidí dôvod

na vyslovenie neplatnosti zmluvnej pokuty z tohto dôvodu.

Dôvod uvádzaný vedľajším účastníkom, a to neurčitosť zmluvnej pokuty, by mohla byť dôvodom na
vyslovenie jej neplatnosti z dôvodu neurčitosti, ak by nebolo možné určiť dôvod, pre ktorý navrhovateľovivznikol nárok na zmluvnú pokutu, resp. ak by tento dôvod nebol preukázateľný. V danom prípade je však
jednoznačne identifikovateľný dôvod, pre ktorý došlo k uloženiu predmetnej zmluvnej pokuty. Odporca
aj napriek tomu, že sa na to zaviazal, porušil svoje povinnosti uvedené v bode 1 písm. b) a bodu 2

dodatku zmluvy o pripojení zo XX.XX.XXXX tým, že riadne a včas neuhradil cenu za dohodnuté služby
podniku v celkovej výške 203,52 Eur, v dôsledku čoho vznikol podniku nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 248,95 Eur tak, ako bola dojednaná v tabuľke č. 1 dodatku a ktorá bola vyúčtovaná odporcovi
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2009. Skutočnosť, že zmluvná pokuta mohla byť vyrubená aj
v iných bližšie neuvedených prípadoch, nemá vplyv na danú situáciu, keďže v predmetnom konaní je

uplatňovaná zmluvná pokuta, na ktorú vznikol nárok právnemu predchodcovi navrhovateľa v dôsledku
porušeniakonkrétnej,jasnedefinovanejapriamoidentifikovateľnejprávnejpovinnosti,naktorejsplnenie
sa odporca v zmluve zaviazal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ si v rámci podania doručeného súdu dňa 19.12.2012 uplatnil nárok na náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 70,10 Eur.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa ohľadom náhrady trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 70,10 Eur a dospel k záveru, že nie je opodstatnený v plnom rozsahu.

Navrhovateľ si pri uplatnení režijného paušálu vo výške 7,63 Eur (1/100 výpočtového základu) v
zmysle § 16 ods. 3 adv. tarify za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
07.12.2011 uplatnil režijný paušál v nesprávnej výške. Výpočtovým základom v zmysle 1 ods. 3 adv.
tarify je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

predchádzajúcehokalendárnehorokaPodľavyjadreniaŠtatistickéhoúraduSRbolapriemernámesačná
mzda zamestnanca hospodárstva SR v prvom polroku 2010 vo výške 741,- Eur. Navrhovateľ si teda v
danom prípade môže uplatniť, resp. má nárok na režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu,
čo v danom prípade predstavuje len sumu 7,41 Eur, a teda nie ním uvádzaných 7,63 Eur.

Odmena advokáta pozostáva z odmeny za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 07.12.2011, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 03.09.2012) obidva vo výške 21,58
Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov 7,41 Eur za prvý úkon a 7,63 za druhý úkon, a uplatnenou
20 % sadzbou DPH (základ dane 21,58*2 + 7,41 + 7,63 = 58,20 Eur) vo výške 11,64 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 69,84 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), c) § 16 ods.

3, a § 18 ods. 3 Advokátskej tarify.

V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, alebo pre
nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie

muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.)
celkovú otázku, z akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané
zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci
úspech. Vždy totiž platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6 M Cdo/19/2010).

Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t.
j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdu zobral svoj
návrh na začatie konania späť, napr. bez udania dôvodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.

10. 2010, sp. zn. 2 M Obdo/4/2010).

Vzhľadom na to, že navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť, pričom dôvody späťvzatia neuviedol,
zavinil tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možnoposudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie citované
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta

opačnej strane sporu.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku navrhovateľa
ku dňu podania návrhu dňa 03.09.2012. Navrhovateľ požadoval zaplatiť istinu vo výške 248,95 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur odo dňa 06.09.2009 do zaplatenia, ktorý
po vyčíslení ku dňu podania návrhu (03.09.2012) predstavuje 316,10 Eur.

Navrhovateľovi bol predmetným rozhodnutím priznaný voči odporcovi nárok spočívajúci v istine vo výške
129,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 129,09 Eur od 06.09.2009 do
zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania návrhu predstavuje 163,91 Eur.

Z uplatnenej celkovej sumy 316,10 Eur (do podania návrhu) bolo navrhovateľovi priznaných 163,91 Eur

(vyčíslené do podania návrhu). Navrhovateľov úspech tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 51,85
% a neúspech 48,15 %; navrhovateľ bol teda v predmetnej veci úspešnejším účastníkom konania. Po
odrátaní úspechu navrhovateľa v konaní od jeho neúspechu (51,84 % - 48,15 %), tento účastník má
právo na náhradu 3,70 % trov konania. S ohľadom na úspech navrhovateľa len v malej časti uplatneného
nároku, ako aj neúspech odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).