Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200704
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8012200704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu: E. D., nar. X. Q. XXXX,
bytom R. č. XX, R., právne zastúpený JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, Slovenská č.
69, Prešov, proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove č. Co21/2012/Mi zo dňa 25. júla 2012
na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu Prešov č. Co21/2012/Mi zo dňa 25. júla 2012 v
spojení s rozhodnutím bývalej Správy katastra Prešov č. C ROEP 24607/88/2011/Pe zo dňa 30. apríla

2012 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 763,74 eur, ktoré je povinný
zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Martine Kožárovej Jenčovej do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 30.08.2012 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
bývalého Katastrálneho úradu Prešov zo dňa 25.07.2012 č. Co21/2012/Mi v spojení s rozhodnutím
bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 31.04.2012 sp.zn. C ROEP 24607/88/2011/Pe, ktoré žiadal zrušiť
a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov
konania.

V žalobe rozsah preskúmavania napadnutého rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu označil tak,
že ide len o tú časť, ktorá sa týka parciel EKN č. 764, 711, 921, 664, 671 a 874 a v tejto časti
považuje rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu za nezákonne a nepreskúmateľné, lebo
správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nevyrovnal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré
uviedol v odvolaní. Konštatoval, že napadnutými nezákonnými rozhodnutiami a postupom správnych
orgánov, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzali bol ako účastník konania poškodený na právach
a zákonom chránených záujmoch, pretože mu protiprávne bolo odňaté vlastnícke právo. Ďalej namietal,

že rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nebol zistený dostatočne, aby postačoval na
posúdenie veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalobca
predovšetkým akcentoval, že v predmetnej veci nebolo postupované v súlade so zákonom č. 180/1995
Z.z., preto je rozhodnutie skutkovo aj právne nesprávne. Konštatoval, že v katastri nehnuteľností je
vedenýakovýlučnývlastníkparcielregistraEč.764,671a874zapísanýchnaLVč.XXXX,akopodielový
spoluvlastník parcely registra E č. 711 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Y., parcely registra E č. 921 na LV č.
XXXX, k.ú. Y. a parcely registra E č. 664 na LV č. XXXX, k.ú. Y.. Uviedol, že bývalá správa katastra akoorgán príslušný podľa § 3 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a
právnych vzťahov k ním, vypracovala návrh registra obnovenej evidencie pozemkov z ktorého vyplýva,
že parcela mpč. 764 je v ROEP riešená ako parcela registra EKN 774/1 s výmerou 3641 m2, parcela

registra EKN č. 764/2 s výmerou 153 m2 a ako parcela registra EKN č. 764/3 s výmerou 201 m2, pričom
parcela č. 764/3 mala byť podľa návrhu ROEP vyvlastnená na základe právoplatného rozhodnutia
Okresného národného výboru v Prešove č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 a zapísaná v prospech
mesta Prešov. Uviedol, že citovaným rozhodnutím mal byť vyvlastnený pozemok pre tzv. Pioniersku
železnicu, avšak uvedené rozhodnutie podľa jeho názoru trpí vadami, pre ktoré nie je spôsobilou listinou

na zápis do katastra nehnuteľností a na jeho základe nemohlo dôjsť k zmene v osobe vlastníka a
jeho zápisom došlo k nezákonnému odňatiu vlastníckeho práva žalobcovi. Žalobca ďalej namietal, že
na rozhodnutí, ktoré je súčasťou zbierky listín nie je riadna doložka právoplatnosti, z ktorej by bolo
zrejmé, kedy toto vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, lebo s poznámky uvedenej na
poslednej strane rozhodnutia vyplýva, že podpísaný orgán potvrdzuje právoplatnosť rozhodnutia a táto
poznámkabolazapísanávPrešovedňa14.01.1970.Niejevšakzrejmé,kedyuvedenérozhodnutiemalo

nadobudnúť právoplatnosť. Žalobca tiež argumentoval tým, že pochybnosti vzbudzuje aj skutočnosť, že
jediné rozhodnutie, na ktorom je takáto poznámka o právoplatnosti uvedená je rozhodnutie, ktoré sa
nachádza v zbierke listín Správy katastra Prešov, avšak podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky v archívnych fondoch ONV Prešov a MsNV Prešov sa vyvlastňovacie rozhodnutie síce
nachádza, ale bez pečiatky právoplatnosti. Žalobca argumentoval tým, že ustanovenie § 6 ods. 1, 2

zákona č. 180/1995 Z.z. stanovuje, že podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú v údajov
poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo iným oprávnenými osobami z
katastrálneho operátu, štátnych archívov z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedi svedkov
a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Dôvodil tým, že správnemu orgánu bolo
predložené aj rozhodnutie zo štátneho archívu, na ktorom nie je vyznačená doložka právoplatnosti a s

týmto rozporom a ani z jeho námietkami vo vzťahu k vadám uvedenej listiny, pre ktoré nie je spôsobilou
listinou na zápis do katastra sa správny orgán nevyrovnal.

Žalobca namietal, že argumentácia žalovaným rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 8Sžo 80/2007 a 3Sžo 169/2010 sú na predmetnú vec neaplikovateľné, lebo sa týkajú konania
o oprave chýb v katastrálnom operáte a v týchto rozsudkoch je výslovne zdôraznené, že správny

orgán nemôže spochybniť vlastnícke právo, ktoré vyplýva z údajov na LV a oprava údajov nemôže
obsahovať, zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka. Žalobca poukázal tiež na to, že z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že bola nastolená
trvalá požiadavka vyrovnať so všetkými relevantnými argumentami účastníkov konania a to nielen
na súdnej úrovni, ale aj vo vzťahu k všetkým rozhodnutiam vydaným v správnom konaní. Uviedol,

že vyporiadanie sa s argumentami účastníka je možné vykonať iba uvedenie jasných dôvodov v
postačujúcom množstve, ktoré na základe logických úsudkov vyplývajúcich zo zisteného skutkového
stavu predstavuje argumenty na akceptovanie alebo nesúhlas s uvedeným rozhodnutím. Dôvodil tiež
tým, že požiadavka preskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov zahŕňa teda povinnosť vyrovnať sa
so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov a podľa názoru žalobcu v predmetnej veci uvedeným

spôsobom správne orgány nepostupovali. Zdôraznil, že vo veci vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé,
že k potvrdeniu právoplatností rozhodnutia je potrebné predložiť doklad o zložení náhrady, pričom jemu
respektíve jeho právnemu predchodcovi však žiadna finančná hotovosť nebola nikdy vyplatená a z
potvrdenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 1Dd 78/2012 zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že v prospech
právneho predchodcu žalobcu neboli vložené do úschovy žiadne finančné prostriedky ako náhrada

za vyvlastnené nehnuteľnosti podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 5942/68 z 29.9.1969 a ani v
archívnych fondoch ONV a MsNV Prešov sa nenachádzajú žiadne doklady, ktoré by preukazovali
vyplatenienáhradyzavyvlastnenépozemky.Vtejtosúvislostižalobcaargumentoval,žeaktedafinančné
prostriedky za vyvlastnenie neboli vyplatené jeho právnemu predchodcovi a neboli ani zložené do
úschovy, potom vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, lebo Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp.zn. III. ÚS 148/05, III. ÚS 127/2010 už uviedol, že
v špecifických okolnostiach prijať záver o naplnení podmienok konania musí byť preukázané mimo
rozumných pochybností. Ak teda nie je mimo rozumných pochybností preukázaný záver, že náhrada za
vyvlastnenie pozemkov bola už vyplatená právnemu predchodcovi žalobcu alebo vložená do notárskej
úschovy ako podmienka nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a musí sa vychádzať z toho, že

náhrada zložená nebola a teda rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Poukázal tiež na
to, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, v ktorom mali byť vyvlastnené pozemky zaúčelom majetkoprávneho vysporiadania výstavby Pionierskej železnice v obci Y., Pionierska železnica
už neexistovala, pretože s jej vybudovaním respektíve prebudovaním pôvodnej lesnej železnice na
Pioniersku železnicu sa začalo v roku 1958. Konštatoval, že na T. sa vybudovala železničná stanica, kde

začínala a oficiálne otvorenie R. železnice sa konalo dňa 17.06.1961, pričom po otvorení mala iba 8,2
kilometra. Neskôr v roku 1963 bola predĺžená o 2 kilometre do zástavky F. a v roku 1964 bola dokončená
na celkovú dĺžku 11,3 kilometra. Pionierska železnica bola v roku 1969 zrušená a zlikvidovaná a v
spojitosti s tým argumentoval, že v roku 1958 bolo Odborom pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady
ONV v Prešove vydané rozhodnutie č. Výst. 6706/1958, ktorým bolo povolené užívanie pozemkov

potrebných na výstavbu pionierskej železnice a podľa tohto rozhodnutia užívateľ MsNV v Prešove je
povinný podať žiadosť o vyvlastnenie do jedného roka od vydania tohto povolenia. V prípade, že žiadosť
o vyvlastnenie nebude v uvedenej lehote podaná, toto povolenie zaniká a vlastníci budú odškodňovaní
ako pri zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo
vydané až v roku 1969, teda v čase, keď už Pionierska železnica bola zrušená, a preto je na mieste
predpoklad, že nedošlo k jeho realizácii ani k zloženiu náhrady za vyvlastnenie, a teda rozhodnutie

nenadobudlo právoplatnosť. Uviedol, že jeho námietky, ktoré smerovali vo vzťahu k zníženiu výmer
jeho parcely a poukázanie na neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo potrebné považovať za
návrh podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a za tým účelom vykonať dokazovanie argumentujúc
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo 60/2010. Žalobca dôvodil, že z jeho
podania zo dňa 04.05.2011 a priložených príloh je zrejmé, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré

mali byť vyvlastnené a to aj s odkazom na predložené dôkazy. Je dobromyseľný v tom, že mu vlastníctvo
k nim patrí. Argumentujúc dôvodnými pochybnosťami o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia,
ale aj tým, že predložil listinné dôkazy zasielané Okresným úradom Prešov, odbor pozemkový právnemu
predchodcovi žalobcu H. D., kde vo veci uplatnených reštitúcii na pozemky vyvlastnené pre pioniersku
železnicu okresný úrad konštatoval, že pozemky de iure neboli po vyvlastnení zapísané na štát a

zostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny, preto vlastník môže vykonávať vlastnícke práva
aj na dotknuté časti pozemku, na ktorej bola pôvodne zriadená Pionierska železnica. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu minimálne od novembra 1998, kedy bolo ním
citované stanovisko Okresného úradu Prešov doručené jeho právnemu predchodcovi, je dobromyseľný
v tom, že mu patrí vlastnícke právo k uvedeným pozemkom, toto aj vykonával, pretože predmetné

parcely prenajímal po zákonnú dobu, preto sú splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva
podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Argumentoval, že o jeho dobromyseľnosti svedčí aj správanie sa
mesta Prešov v prospech ktorého sú vedené pozemky v návrhu ROEP zapísané, v ktorej sa rovnako
nedomáhal určenia vlastníctva k týmto parcelám. Namietal, že s jeho návrhom na priznanie vlastníctva
z titulu vydržania sa žalovaný vo vzťahu k nemu žiadnym spôsobom neuzavrel respektíve tento takto ani

neposudzoval. Akcentoval, že účelom zákona č. 180/1995 Z.z. je zistiť dostupné údaje o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov a
nebolo zámerom zákonodarcu v konaní ROEP odobrať vlastníkom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré majú viac ako 40 rokov zapísané na LV a vyvolávať tým súdne spory o určenie vlastníckeho práva.
S poukazom na účel zákona považoval žalobca postup žalovaného v predmetnej veci za nezákonný.

Vo vzťahu k parcelám EKN 921, 664, 671 a 847 žalobca namietal, že návrh ROEP uvádza nesprávnu
výmeru týchto parciel a žiadal zapísať správnu výmeru. Vo vzťahu k parcele KNE 921 namieta, že podľa
návrhu ROEP má na túto parcelu znemožnený prístup, pretože v návrhu ROEP je vytvorená parcela
č. 971/1 nachádzajúca sa medzi parcelou žalobcu a cestou a z porovnania pôvodnej katastrálnej mapy
k.ú. T. z roku 1868 a súčasnej katastrálnej mapy je podľa jeho názoru zrejmé, že došlo k posunu hraníc

pozemkov, keď časť parcely žalobcu 921 bola začlenená práve do parcely 971/1. Pri parcelách č. 664,
671 a 847 rovnako došlo k posunu hraníc na úkor jeho parciel. Časť parciel 664 a 671 bola včlenená
do parcely KNC č. 3589/11, časť parcely 847 bola včlenená do parcely č. 970/101 a parcela 1-970/101
je poľnou cestou, pričom pri porovnaní pôvodnej katastrálnej mapy k.ú. T. z roku 1868 a súčasnej
katastrálnej je podľa jeho názoru zrejmé, že došlo k posunu hraníc pozemkov, hoci správny orgán nemá

na takýto postup oprávnenie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Sžo 60/2010. Zdôraznil, že je zrejmé, že zmena výmer nie je spôsobená novým premeraním parciel,
ale zmenou hranice parciel žalobcu.

Žalobca tiež vyčítal žalovanému, že s jeho námietkami vo vzťahu k uvedeným parcelám sa
odvolací orgán žiadnym spôsobom nevyrovnal, a preto napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a je postihnuté takou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože podľa jeho názoru
v konaní bol dôsledne zistený skutočný stav veci a v rozhodnutí o odvolaní sa vyporiadal so všetkými
námietkami žalobcu a správne orgány oboch stupňov prešetrili zápis z listín EN a KN a porovnali zmeny,

ktoré vyplývali z listín s údajmi návrhu ROEP vo vzťahu k dotknutým parcelám. Parcely uvádzané
v námietke sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a skorších
operátoch , ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a zobrazené v súlade s geometrickým
a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. Bývalý katastrálny úrad
argumentoval tiež tým, že v žiadnej zo všetkých predložených verejných listín na zápis do katastra

nehnuteľností v súvislosti s týmto konaním nebol pripojený geometrický plán, ktorý by presne definoval
geometrické a polohové určenie predmetných pozemkov. Výmery parciel boli spresnené konaním ROEP
a v súlade so zákonom 180/1995 Z.z. v planom znení s tým, že geometrické a polohové určenie
predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Katastrálny úrad
vo vyjadrení k žalobe poukázal tiež na to, že priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc
parciel v mape určeného operátu a výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli

vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp, pričom výmery pôvodných parciel vedených v
pozemnoknižných zápisniciach nie sú záväznými údajmi katastra, lebo podľa § 51 pozemkovoknižného
poriadku pozemková kniha neručí len za správnosť uvádzanej výmery a veľkosť výmery parcely vyplýva
z geometrického a polohového určenia pozemku a predmetom vlastníckeho práva nie je výmera ale
nehnuteľnosť, pri ktorej geometrické a polohové určenie bolo zachované.

K námietke žalobcu o neprávoplatnosti rozhodnutia č. Výst. 5942/68 z 29.09.1969 druhostupňový
správny orgán poukázal na to, že nemá právomoc v správnom konaní. O odvolaní proti rozhodnutiu
správy katastra o námietkach proti návrhu ROP posudzovať platnosť respektíve neplatnosť verejnej
listiny vydanej iným orgánom, a že tento právny názor je v súlade s ustálenou judikatúrou poukazujúc
napríkladnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžo80/2007,3Sžo169/2010, kde

bol vyslovený právny záver, že rozhodovanie vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam ako aj určenie, či
právo alebo právny vzťah je alebo nie je respektíve vyslovenie platnosti alebo neplatnosti verejných listín
a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu, že aj keď sa citované rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR netýkajú konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov,
závery týkajúce sa posudzovania platnosti listín vydaných inými orgánmi možno aplikovať aj na iné

konania. Správny orgán druhého stupňa sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že ak sa v štátnom
archíve nachádza vyvlastňovacie rozhodnutie bez vyznačenia právoplatností nie je to dôkaz, že toto
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože doložka o právoplatnosti sa vyznačovala na originály
rozhodnutia na ďalších rovnopisoch na požiadanie subjektov, ktorým bolo toto rozhodnutie doručené, že
nazákladeprávoplatnéhovyvlastňovaciehorozhodnutiač.Výst.5942/68zodňa29.09.1969,kuktorému

bol predložený technický podklad GP č. 179-25-116-915-66 zo dňa 23.01.1968, ktorý zadefinoval
priebeh hraníc novovzniknutých parciel, bol do operátu bývalej evidencie nehnuteľností vykonaný
zápis pod položkou výkazu zmien č. 184/75 na LV č. X v k.ú. T. obec Y.. Zákres bol vykonaný aj
na pozemkovej mape. Predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo zapísané do vtedajšej evidencie
nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších

predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto zákonu, podľa ktorých zápisy právnych
vzťahov k nehnuteľnostiam mali len deklaratórny charakter, t.j. orgány geodézie vykonávali zápisy na
základe doručených právoplatných listín a neskúmali ich platnosť. Pri pozemnoknižnej parcele mpč.
764 zapísanej v PKV č. 23 nebola zaznamenaná zmena v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím,
preto bola pri vydávaní podkladov k dedičským konaniam uvádzaná pôvodná výmera k predmetným

parcelám zapísaným v pozemkovej knihe. Vlastníkom bola predmetná časť parciel vyvlastnená, tzn.
že dedičia mohli nadobudnúť iba nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve poručiteľa. Skutočnosť, či
bola za vyvlastnenie vyplatená finančná náhrada, orgány evidencie nehnuteľnosti pri zápise listiny
- vyvlastňovacieho rozhodnutia, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť, neboli povinné skúmať.
Podľa právneho názoru publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 14/2010 pri verejnej listine

definovanej ustanovením § 134 O.s.p. dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej
správnosť.

Žalovaný ďalej uviedol, že vo vzťahu k vyhodnoteniu námietok žalobcu k zníženiu výmer pozemkov
ako návrhu podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je potrebné uviesť, že
toto konanie je návrhovým konaním, pričom návrh musí mať určité náležitosti uložené zákonom. Podľaodseku 4 návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným
predpisom, pričom

a/ navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu

b/ prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej
organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania
návrhu v nájme.

V zmysle ods. 5 navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy,
ktoré sú u známe. Takéto dôkazy správnemu orgánu neboli predložené.

Návrh na vydanie rozhodnutia podľa ods. 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s podaním

námietok podľa § 7 ods. 2. V tejto zákonnej lehote nebol komisii návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995
Z.z. žalobcom podaný.

Vo vzťahu k návrhu ROEP žalobca poukázal na to, že došlo k posunu hraníc na úkor parciel žalobcu
E KN č. 921, 664, 671 a 847 a v danom prípade pri parcelách E KN č. 1-671, 1-847, 1-921, 1-664
zhotoviteľ návrhu ROEP vychádzal z platného mapového operátu, ktorý zobrazoval priebeh hraníc

parciel určeného operátu. V rámci tvorby ROEP bola vykonaná celoplošná identifikácia v rámci celého
k.ú. stavu máp určeného operátu na stav katastra nehnuteľnosti. Mapa určeného operátu vznikla v
roku 1868, kedy boli iné postupy merania a zobrazenia ako pri tvorbe máp katastra nehnuteľností. V
zmysle Metodického návodu na spracovanie ROEP (84.11.13.32.31.00-06) sa uvádza výmera podľa
určeného operátu, pričom sa táto kontroluje s grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou

máp určeného operátu. Rozdiel výmer má byť v dovolených odchýlkach, ktoré sú stanovené v zmysle
prílohy č. 3 MN na spracovanie ROEP (84.11.13.32.31.00-06). Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v
závislosti od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich určenie
boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť o prevzatí
výmer z kartometrických súradníc.

Žalovaný katastrálny úrad namietal, že žaloba musí obsahovať náležitosti podľa § 249 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcu je potrebné nielen podať v lehote 2 mesiacov, ale iba v
tej istej lehote ju možno aj rozšíriť. Predmetom prieskumu môžu byť len tie námietky uvedené v
žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní, to čo je navyše, nepodlieha prieskumu na súde. Inak
by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného

predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou. Súd nie je povinný a ani oprávnený sám vyhľadávať
možné nezákonnostisprávnehorozhodnutia.Podľanázoružalovanéhožalobaneobsahujeustanovenia
právnych predpisov, ktoré mali byť napadnutým rozhodnutím porušené. Podstatná časť žaloby sa

týka zdôvodnenia neprávoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969,
pričom uvedené rozhodnutie s vyznačenou právoplatnosťou bolo PVZ č. 184/75 zapísané na LV č.
X v k.ú. T. obec Y. v roku 1975 a spracovateľ iba rešpektoval stav zápisov v KN. V konaní bol
dôsledne zistený skutočný stav veci, odvolací správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so
všetkými námietkami žalobcu, odôvodnenie prvostupňového a druhostupňového bolo dostatočne určité

a zrozumiteľné, a preto napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Z toho dôvodu navrhli
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v Správnom súdnictve preskúmavajú
súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu
verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.Podľa § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v § 247 ods. 1 tak, že podľa ustanovení tejto hlavy sa
postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydané vo správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že bývalá Správa katastra Prešov vydala pod č. C
ROEP 24607/88/20011/Pe dňa 30.04.2012 rozhodnutie ako správny orgán príslušný na rozhodovanie

podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov vo veci námietky účastníka konania E. D. proti výpisu z návrhu registra obnovenej
evidencie pozemkov v k.ú. Y. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., ktorým rozhodla tak, že podľa
§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietke E. D. zo dňa 06.05.2011 nevyhovela.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval bývalý Katastrálny úrad v Prešove a to rozhodnutím
zo dňa 25.07.2011 č. Co 21/2012/Mi ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7 ods. 1 a § 58 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 1 písm. b) zákona č.
162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychprávknehnuteľnostiamvzneníneskorších
predpisov a rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté

rozhodnutie potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca podal námietku, ktorá sa týkala parciel EKN č. 1 - 369, 1 -
454, 1 - 921, 1 - 664, 1 - 671, 1 - 764, 1 - 847, 1 - 711 a 1 - 407, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX a XXXX. Katastrálny úrad uviedol, že správa katastra začala konanie o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním pre k.ú. Y. podľa § 5 zákona č. 180/1995 Z.z. verejnou

vyhláškou č. ROEP 24/2011 zo dňa 08.03.2011 a podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona bol zverejnený po
dobu 30 dní návrh ROEP, ktorý bol E. D. doručený dňa 12.04.2011 a proti návrhu podal dňa 06.05.2011
v zákonnej lehote námietky. Odvolací orgán konštatoval, že správa katastra nevyhovenie k námietkam
odôvodnila tým, že nové výmery parciel EKN č. 1-369, 1 - 454, 1 - 921, 1 - 664, 1 - 671, 1 - 764, 1
- 847, 1 - 711 a 1 - 407 sú spresnené na podklade digitalizovanej a vektorizovanej mapy určeného

operátu, pričom nedochádza k zmene vlastníctva k pozemkom predmetu konania. Uviedol, že námietku
žalobcu prejednala komisia na svojom zasadnutí dňa 18.8.2011 a po prešetrení odporučila správnemu
orgánu námietke nevyhovieť. Odvolací orgán poukázal na obsah odvolania žalobcu a konštatoval, že
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu, vyžiadal si
doplnenie spisového materiálu na základe vykonaného dokazovania listinami, v spise zistil skutkový

stav. V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k parcelám (ktoré sú uvedené v žalobe) žalovaný
Katastrálny úrad Prešov konštatoval, že parcela EKN č. 1 - 764 v dedičskom konaní po nebohom
E. D. sp.zn. D 1331/83 túto nadobudol H. D. v celosti a okrem iných aj pozemkovoknižnú parcelu
764 zapísanú v pozemno-knižnej vložke č. 64 k.ú. T., pričom zápis vlastníckeho práva bol vykonaný
položkou výkazu zmien 24/84 na hluchý list vlastníctva č. XXXX k.ú. T. v časti D poznámka s uvedením

čísla listiny, že na základe tzv. tretej etapy bola položkou výkazu zmien č. 338/92 na list vlastníctva
č. XXXX k.ú. Y. zapísaná okrem iných aj parcela EKN č. 1 - 764 v prospech H. D. v celosti a k
tejto listine nebol predložený geometrický plán, to znamená nadobúdatelia rešpektovali priebeh hraníc
nehnuteľnosti podľa zobrazenia na pozemkovej mape. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč.
764 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu

EKN č. 1 - 764. Na základe dohody o vyrovnaní znížených dedičských podielov podľa zákona č. 293/92
Zb. č. N 139/93 (Z 2241/93) nadobudol E. D. v celosti okrem iných aj parcelu E KN č. 1-764 zapísanúna LV č. XXXX v k.ú. Y.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 417/93 na LV č.. XXXX v k.ú.
Y.. V návrhu ROEP v k.ú. Y. je parcela E KN č. 1-764 zapísaná na LV č. XXXX zidentifikovaná ako
parcely E KN č. 1-764/1 o výmere 3641 m2 a E KN č. 1-764/2 o výmere 153 m2 v prospech E. D.

v celosti, ktorý vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudol na základe dohody o vyrovnaní
znížených dedičských podielov č. N 139/93 (Z 2241/93) a ako parcela E KN č. 1-764/3 o výmere
201 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti. Parcela E KN č. 1-764/3 o výmere 201 m2 vytvorená z
pozemkovoknižnej parcely mpč. 764 zapísanej v PKV č. 23 v k.ú. T. bola na základe právoplatného
rozhodnutia Okresného národného výboru v Prešove, odboru výstavby č. výst. 5942/68 vyvlastnená na

výstavbu Pionierskej železnice v obci Y. v k.ú. T. (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“) vyvlastnená
za náhradu E. D., konkrétne diel o výmere 201 m2 z pozemkovoknižnej parcely
mpč. 764 v prospech Čs. štát v správe MNV Prešov. Technickým podkladom k listine bol GP č.
179-25-116-915-66 zo dňa 23.1.1968, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovzniknutej parcely evidencie
nehnuteľnosti (ďalej len „EN“) (poznámka - nehnuteľnosti sa začali evidovať na listoch vlastníctva v
evidencii nehnuteľností „EN“ po účinnosti zákona 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, od 01.01.1993

nahradil evidenciu nehnuteľností kataster nehnuteľností „KN“) č. 797/4, vytvorenej okrem iných aj z dielu
z pozemkovoknižnej parcely mpč. 764. Do operátu evidencie nehnuteľností bol zápis vykonaný PVZ č.
184/75 na LV č. X v k.ú. T. obec Y.. Zákres bol vykonaný aj na pozemkovej mape. V rámci prečíslovania
parciel EN pri zlúčení k.ú. T. s k.ú. Y. v r. 1976 bola parcela EN 797/4 na LV č. X zrušená - PVZ č.
845/76. Pri pozemkovoknižnej parcele mpč. 764 zapísanej v PKV č. 23 nebola zaznamenaná zmena

v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, preto bola pri vydávaní podkladov k dedičským konaniam
uvádzaná pôvodná výmera k predmetným parcelám zapísaným v pozemkovej knihe. Vlastníkom bola
predmetná časť parciel vyvlastnená už v roku 1968, t.z. dedičia mohli nadobudnúť iba nehnuteľnosti,
ktoré boli vo vlastníctve poručiteľa.

Parcela E KN č. 1-711

Na základe tzv. III. etapy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne, podľa
zápisu v PKV č. 249 v pôvodnom k.ú. T. bola PVZ č. 278/93 na LV č. XXXX v k.ú. Y. zapísaná okrem iných
aj parcela E KN č. 1-711 v prospech okrem iných aj E. D. v podiele 2/4. K tejto listine nebol predložený
geometrický plán, t.z. nadobúdatelia rešpektovali priebeh hraníc nehnuteľnosti podľa zobrazenia na
pozemkovoknižnej mape. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 711 bol zidentifikovaný na

priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 1-711. Na základe
uznesenia o dedičstve č. D 1687/93 (Z 2728/94) po nebohom E. D. nadobudol E. D. v podiele 2/4
parcelu E KN č. 1-711 zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Y.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ
216 94 na LV č. XXXX v k.ú. Y.. V návrhu ROEP v k.ú. Y. je parcela E KN č. 1-711 zapísaná na LV
č. XXXX zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-711/1 o výmere 2995 m2 a E KN č. 1-711/2 o výmere

383 m v prospech okrem iných aj E. D. v podiele 2/4, ktorý vlastnícke právo k predmetným parcelám
nadobudol na základe uznesenia o dedičstve č. D 1687/93 (Z 2728/94) a ako parcela E KN č. 1-711/3
o výmere 116 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti. Parcela E KN č. 1-711/3 o výmere 116 m2
vytvorená z pozemkovoknižnej parcely mpč. 711 zapísanej v PKV č. 249 v k.ú. T. bola na základe
právoplatného rozhodnutia Okresného národného výboru v Prešove, odboru výstavby č. výst. 5942/68

vyvlastnená na výstavbu Pionierskej železnice v obci Y. v k.ú. T. (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie")
vyvlastnená za náhradu okrem iných aj E. D., konkrétne diel o výmere 116 m" z pozemkovoknižnej
parcely mpč. 711 v prospech Cs. štát v správe MNV Prešov. Technickým podkladom k listine bol
GP č. 179-25-116-915-66 zo dňa 23.01.1968, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovzniknutej parcely
evidencie nehnuteľnosti (ďalej len „EN") (poznámka - nehnuteľnosti sa začali evidovať na listoch

vlastníctva v evidencii nehnuteľností „EN" po účinnosti zákona 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností,
od 01.01.1993 nahradil evidenciu nehnuteľností kataster nehnuteľností „KN") č. 797/4, vytvorenej okrem
iných aj z dielu z pozemkovoknižnej parcely mpč. 764. Do operátu evidencie nehnuteľností bol zápis
vykonaný PVZ č. 184/75 na LV č. X v k.ú. T. obec Y.. Zákres bol vykonaný aj na pozemkovej mape.
V rámci prečíslovania parciel EN pri zlúčení k.ú. T. s k.ú. Y. v r. 1976 bola parcela EN 797/4 na LV č.

X zrušená - PVZ č. 845/76. Pri pozemkovoknižnej parcele mpč. 711 zapísanej v PKV č. 249 nebola
zaznamenaná zmena v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, preto bola pri vydávaní podkladov k
dedičským konaniam uvádzaná pôvodná výmera k predmetným parcelám zapísaným v pozemkovej
knihe. Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-764 a 1-711 na mape určeného operátu je
v súlade s jej zobrazením v grafickej časti ROEP. V danom prípade pri parcelách E KN č. 1-764/1,

1-764/2, 1-711/1 a 1-711/2 bolo geometrické a polohové určenie pozemkov prevzaté z mapy určenéhooperátu.Priebehhranícparcieljeidentickýspriebehomhranícparcielvmapeurčenéhooperátu.Výmery
parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp.
Vlastníkom bola predmetná časť parciel vyvlastnená už v roku 1968, t.z. dedičia mohli nadobudnúť iba

nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa, nie vyvlastnené časti.

Parcela E KN č. 1-921

Na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1331/83 po nebohom E. D. nadobudol H. D. v podiele 2/4
okrem iných aj pozemkovoknižnú parcelu mpč. 921 zapísanú v PKV č. 10 v k.ú. T.. Zápis vlastníckeho
práva bol vykonaný PVZ č. 24/84 na HLV č. XXX v k.ú. T. v časti D - Poznámka s uvedením čísla
listiny. Na základe tzv. III. etapy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne,

podľa zápisu v PKV č. 10 v pôvodnom k.ú. T. bola PVZ č. 327/92 na LV č. XXX v k.ú. Y. zapísaná
okrem iných aj parcela E KN č. 1-921 v prospech okrem iných aj H. D. v podiele 2/4. Účelom III.
etapy bolo identifikovať nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo bolo evidované v pozemkovej knihe
a zápis vlastníckeho práva vykonať na list vlastníctva. K tejto listine nebol predložený geometrický plán,
t.z. nadobúdatelia rešpektovali priebeh hraníc nehnuteľnosti podľa zobrazenia na pozemkovoknižnej

mape. V rámci III. etapy bol priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 921 zidentifikovaný na
priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 1-921. Na základe
dohody o vyrovnaní znížených dedičských podielov podľa zákona č. 293/92 Zb. č. N 139/93 (Z 2241/93)
nadobudla J. D..v podiele 2/4 okrem iných aj parcelu E KN č. 1-921 zapísanú na LV č. XXX vk.ú. Y..
Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 417/93 na LV č. XXX v k.ú. Y.. Na základe osvedčenia

o dedičstve č. 26D/2707/2005 (Z 713/06) po nebohej J. D. rod. D. nadobudol E. D. v podiele 2/4 okrem
iných aj parcelu E KN č. 1-921 zapísanú na LV č. XXX v k.ú. Y.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný
CZ 345/06 na LV č. XXXX v k.ú. Y.. V návrhu ROEP v k.ú. Y. je parcela E KN č. 1-921 zapísaná na
LV č. XXXX zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-921 o výmere 6431 m v prospech okrem iných aj
E. D. v podiele 2/4, ktorý vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudol na základe osvedčenia o

dedičstve č. 26D/2707/2005 (Z 713/06). Geometrické a polohové určenie parcely E KN č. 1-921 na mape
určeného operátu je v súlade s jej zobrazením v grafickej časti ROEP. V danom prípade pri parcele E
KN č. 1-921 geometrické a polohové určenie pozemku bolo prevzaté z mapy určeného operátu. Priebeh
hraníc parcely je identický s priebehom hraníc parcely v mape určeného operátu. Výmera parcely je v
súlade s grafickou časťou operátu a bola vypočítaná z digitalizovaných naskenovaných máp.

Parcela E KN č. 1-664

Na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1331/83 po nebohom E. D. nadobudol H. D. v podiele 1/4 okrem
iných aj pozemkovoknižnú parcelu mpč. 664 zapísanú v PKV č. 158 v k.ú. T.. Zápis vlastníckeho práva
bol vykonaný PVZ č. 24/84 na HLV č. XXXX v k.ú. T. v časti D - Poznámka s uvedením čísla listiny. Na
základe tzv. III. etapy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne, podľa

zápisu v PKV č. 158 v pôvodnom k.ú. T. bola PVZ č. 134/93 na LV č. XXXX v k.ú. Y. zapísaná okrem
iných aj parcela E KN č. 1-664 v prospech okrem iných aj H. D. a J. D. rod. Z. každý v podiele po 1. K tejto
listine nebol predložený geometrický plán, t.z. nadobúdatelia rešpektovali priebeh hraníc nehnuteľnosti
podľa zobrazenia na pozemkovoknižnej mape. V rámci III. etapy bol priebeh hraníc pozemkovoknižnej
parcely mpč. 664 zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na

parcelu E KN č. 1-664. Na základe dohody o vyrovnaní znížených dedičských podielov podľa zákona č.
293/92 Zb. č. N 139/93 (Z 2241/93) nadobudol E. D. v podiele 1/4 okrem iných aj parcelu E KN č. 1-664
zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Y.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 417/93 na LV č. XXXX
v k.ú. Y.. Na základe uznesenia o dedičstve č. D 3702/92 (Z 2901/94) po nebohej J. D. rod. Ivaneckej
nadobudol E. D. v podiele 1/4 okrem iných aj parcelu E KN č. 1-664 zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Y..

Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 222/94 na LV č. XXXX v k.ú. Y.. V návrhu ROEP v k.ú. Y. je
parcela E KN č. 1-664 zapísaná na LV č. XXXX zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-664 o výmere 3658
m2 v prospech okrem iných aj E. D. v podiele 2/4, ktorý vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudol
na základe dohody o vyrovnaní znížených dedičských podielov č. N 139/93 (Z 2241/93) a uznesenia o
dedičstve č. D 3702/92 (Z 2901/94). Geometrické a polohové určenie parcely E KN č. 1-664 na mape

určeného operátu je v súlade s jej zobrazením v grafickej časti ROEP. V danom prípade pri parcele E
KN č. 1-664 geometrické a polohové určenie pozemku bolo prevzaté z mapy určeného operátu. Priebeh
hraníc parcely je identický s priebehom hraníc parcely v mape určeného operátu. Výmera parcely je v
súlade s grafickou časťou operátu a bola vypočítaná z digitalizovaných naskenovaných máp. Parcely EKN č. 1-671 a 1-847. Na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1331/83 po nebohom E. D. nadobudol
H. D. v celosti okrem iných aj pozemkovoknižné parcely mpč. 671 a 847 zapísané v PKV č. 23 v k.ú. T..
Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 24/84 na HL V č. XXXX v k.ú. T. v časti D - Poznámka

s uvedením čísla listiny. Na základe tzv. III. etapy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych
vzťahov v extraviláne, podľa zápisu v PKV č. 23 v pôvodnom k.ú. T. boli PVZ č. 338/92 na LV č. XXXX
v k.ú. Y. zapísané okrem iných aj parcely E KN č. 1-671 a 1-847 v prospech H. D. v celosti. Účelom III.
etapy bolo identifikovať nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo bolo evidované v pozemkovej knihe
a zápis vlastníckeho práva vykonať na list vlastníctva. K tejto listine nebol predložený geometrický plán,

t.z. nadobúdatelia rešpektovali priebeh hraníc nehnuteľnosti podľa zobrazenia na pozemkovoknižnej
mape. V rámci III. etapy bol priebeh hraníc pozemkovoknižných parciel mpč. 671 a 847 zidentifikovaný
na priebeh hraníc parciel zobrazených na mape určeného operátu na parcely E KN č. 1-671 a 1-847. Na
základe dohody o vyrovnaní znížených dedičských podielov podľa zákona č. 293 92Zb. č. N 139/93 (Z
2241/93) nadobudol E. D. v celosti okrem iných aj parcely E KN č. 1-671 a 1-847 zapísané na LV č. XXXX
v k.ú. Y.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 417/93 na LV č. XXXX v k.ú. Y.. V návrhu ROEP

v k.ú. Y. sú parcely E KN č. 1-671 a 1-847 zapísané na LV č. XXXX zidentifikované ako parcely E KN č.
1-671 o výmere 4314 m2 a E KN č. 1-847 o výmere 5792 m2 v prospech E. D. v celosti, ktorý vlastnícke
právo k predmetnej parcele nadobudol na základe dohody o vyrovnaní znížených dedičských podielov
č. N 139/93 (Z 2241/93). Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-671 a 1-847 na mape
určeného operátu je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP. V danom prípade pri parcelách

E KN č. 1-671 a 1-847 geometrické a polohové určenie pozemku bolo prevzaté z mapy určeného
operátu.Priebehhranícparcieljeidentickýspriebehomhranícparcielvmapeurčenéhooperátu.Výmery
parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp.
Pozemkovoknižná parcela mpč. 970 je v návrhu ROEP zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-970/101
a pozemkovoknižná parcela mpč. 971 je v návrhu ROEP zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-971/1 v

prospech Slovenskej republiky. Pozemkovoknižné parcely mpč. 970 a 971 sú v parcelnom protokole v
k.ú. T. evidované ako neknihovaný majetok, t.j. konkrétne cesta.

Druhostupňový správny orgán konštatoval, že prešetrením bolo zistené, že časti pôvodných
pozemkovoknižných parciel mpč. 764 (PKV č. 23) a 711 (PKV č. 249) v k.ú. T. boli od E. D. na základe
právoplatného rozhodnutia č. výst. 5942/68 vyvlastnené za náhradu podľa § 20 zákona 87/1958 Zb. v

prospech Čsl. štátu v správe MNV Prešov. V čase. keď vlastnícke právo nadobúdali dedičia E. D. už bol
právny úkon vyvlastnenia platný a v zbierke listín sa nachádzala právoplatná listina potvrdzujúca zmenu
vlastníckeho práva v prospech Mesta Prešov v predmetných častiach pozemkovoknižných parciel mpč.
764 a 711. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je osobitným
konaním upraveným zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v znení neskorších predpisov. Pozostáva z dvoch technicky a právne podmienených konaní,
a to z konania o zostavenie návrhu ROEP a z konania o schválení ROEP. Na základe údajov zistených
podľa § 6 ods. 1 cit. zákona správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu ROEP z údajov poskytnutých
nájomcamipozemkov,pozemkovýmispoločenstvamialeboinýmioprávnenýmiosobami,zkatastrálneho
operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných

dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Proti návrhu ROEP možno podať námietky spolu s
ich odôvodnením komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov
konania, ktorým sa výpis doručuje alebo uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov
alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo
sídlo nie sú známe ( § 7 ods. 2 cit. zákona). Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada

vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s
miestnymi pomermi a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie ( §
7 ods. 3 cit. zákona). Parcely uvádzané v námietke sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami
uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a
zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej

mapy. Vzhľadom na to, že k žiadnej zo všetkých predložených verejných listín na zápis do katastra
nehnuteľností v súvislosti s týmto konaním nebol pripojený geometrický plán, ktorý by presne definoval
geometrické a polohové určenie predmetných pozemkov, výmery parciel boli spresnené konaním o
ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. v platnom znení stým, že geometrické a polohové určenie
predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Priebeh hraníc

parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Výmery parciel sú v súlade s
grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Výmery pôvodnýchparciel vedených v pozemkovoknižných zápisniciach nie sú záväznými údajmi katastra. V zmysle §
51 pozemkovoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Veľkosť
výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového určenia pozemku. Predmetom vlastníckeho

práva nie je výmera, ale nehnuteľnosť, pri ktorej geometrické a polohové určenie bolo zachované.

S námietkou žalobcu o neplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia č. výst. 5942/68 zo dňa 29.9.1969,
(ktoré má vyznačenú právoplatnosť dňa 14.01.1970), katastrálny úrad uviedol, že nemá právomoc
v správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra o námietkach proti návrhu ROEP
posudzovať platnosť resp. neplatnosť verejnej listiny vydanej iným orgánom. Uvedený právny názor je

v súlade s ustálenou judikatúrou, napr. rozsudkom NS SR 1Sžo 80/2007. Rovnako NS SR v rozsudku
3Sžo 169/2010 vyslovil právny záver, že rozhodovanie vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam ako aj
určenie,čiprávoaleboprávnyvzťahjealebonieje,resp.vyslovenieplatnostialeboneplatnostiverejných
listín a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu.

Správny orgán je podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný

len návrhmi účastníkov konania. V zmysle ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Prvostupňové
a druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok. Odvolací správny orgán v svojom
rozhodnutí podrobne uviedol dôvody rozhodnutia a objasnil, na základe akých skutkových zistení

správne orgány rozhodovali a aké právne predpisy v konaní a rozhodnutí aplikovali. Odvolanie nebolo
dôvodné, preto odvolací správny orgán potvrdzuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a
odvolanie zamieta.

Z predloženého administratívneho spisu a to listu zo dňa 14.11.2012 č. C ROEP 24607/88/2011/Pe
označené ako vec zaslania úplného originálneho a žurnalizovaného spisu C ROEP 24607/88/2011/

Pe vyplýva, že Katastrálny úrad Prešov podľa tohto listu bol zasielaný úplný originál žurnalizovaného
spisu. Obsah tohto listu však je v rozpore s obsahom spisu, pretože v predkladanom administratívnom
spise nie je pripojená zápisnica o rokovaní komisie ROEP, pretože v spise sú pripojené iba poznámky
k prejednávaným námietkam zo dňa 18.08.2011 s tým, že námietku prejednala komisia na svojom
zasadnutí dňa 18.08.2011 a po prešetrení odporučila správnemu orgánu námietke nevyhovieť. Samotná

zápisnica v spise pripojená nie je.

Primárnymi námietkami žalobcu sú námietky vo vzťahu k rozhodnutiu odboru výstavby Okresného
národného výboru v Prešove č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 vyvlastnenie pozemkov na výstavbu
Pionierskej železnice v k.ú. T. a to z dôvodu, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a teda
nemalo byť zapísané v katastri nehnuteľností, o čom svedčí aj potvrdenie Okresného súdu Prešov, že v

prospech právneho predchodcu žalobcu nebola vyplatená náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti a ani
zložená do notárskej úschovy.

S touto námietkou sa správne orgány vyrovnali iba formálne a javí sa, že vo veci nevykonali absolútne
žiadne dokazovanie.

Zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje, že v konaní o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k
nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Podľa § 4 ods.
1 citovaného zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a
právnych vzťahov k nim. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia komisia

a) spolupracuje so štátnymi orgánmi a účastníkmi konania pri príprave a priorganizačnom zabezpečení zostavenia registra,

b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra na

rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12,

c) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

Zákon č. 180/1995 Z.z. v § 5 ods. 1 upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravuje
osobitnépredpisy.Súčasnepodľa§6ods.1podkladypotrebnénazostavenieregistrasazisťujúzúdajov
poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z
katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedi svedkov

azinýchdôkazovzískanýchnajmäpriprešetrovanívobci.Podľaods.2tohtoustanoveniasprávnyorgán
zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa ods. 1 a ďalších podkladov.
Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Z citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 podľa
názoru súdu nepochybne vyplýva, že správny orgán je povinný zostaviť register nielen na základe
listín, ktoré boli predložené bývalej evidencii nehnuteľnosti a následne správam katastra, ale na základe

námietok je povinný vykonať dokazovanie napríklad aj z výpovedi svedkov a iných dôkazov získaných
najmä pri prešetrovaní v obci.

Ak teda žalobca v správnom konaní spochybnil právoplatnosť rozhodnutia v rozpore s citovaným
ustanovením zákona č. 180/1995 Z.z. a postupoval prvostupňový správny orgán, ak vo vzťahu k
tejto námietke nevykonal žiadne dokazovanie. Žalobca v námietkach zo dňa 04.05.2011 jednoznačne

argumentoval rovnako ako v žalobe, pričom tak ako tvrdí žalobca sa správne orgány s touto námietkou
žiadnym spôsob nevyrovnali. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia v spojení s ustanoveniami zákona č.
87/1958 Zb. o stavebnom poriadku je nesporné, že podľa § 19 ods. 1 náhrada za vyvlastnenie poskytne
osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo, pričom podľa § 20 ods. 1 o vyvlastnení a o
náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad. Ustanovenie § 21 ods. 1 súčasne upravuje, že ak

nezačal vyvlastňovateľ alebo jeho právny nástupca užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo práva k nej
na účel, na ktorý sa vyvlastnenie vykonalo v určenej lehote najneskoršie však do dvoch rokov od vydania
rozhodnutia o vyvlastnení môže sa na žiadosť vyvlastneného alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie
o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušiť. Žiadosť treba podať najneskoršie do 3 mesiacoch po
uplynutíuvedenýchlehôt.Ožiadostirozhodneorgán,ktorývydalvprvejstolicirozhodnutieovyvlastnení.

Aj z citovaných ustanovení je zrejme, že aj napriek formálne vyznačenej právoplatnosti bolo možné
uviesť veci do pôvodného stavu a aj táto skutočnosť mala byť dôvodom k tomu, aby správne orgány vo
vzťahu k uvedeným námietkam v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie.

Správne orgány nepopierajú, že uvedené časti vyvlastnených parciel boli predmetom dedenia. Na
jednej strane správne orgány striktne rešpektujú vyvlastňovacie rozhodnutie a na druhej strane negujú

právne účinky rozhodnutia o prejednaní dedičstva po právnom predchodcovi žalobcu, pričom taký
nekonzistentný postup žiadnym spôsobom neodôvodnili.

V tejto súvislosti súd poukazuje na Metodický návod MN7420.73.47.00, a to jeho prílohu č. 7 (zisťovanie
vlastníka na účely konania a podľa prvej časti zákona, podľa ktorej ak sa zistí, že nehnuteľnosti prešli
do vlastníctva štátu alebo inej osoby (napr. podľa var. SNR č. 52/1945 Zb. SNR, var. SNR č. 104/1945

Zb. SNR), ale po prevode do vlastníctva boli predmetom dedičského konania po pôvodnom vlastníkovi a
pod. a LV založený nie je, do registra sa zapíšu všetky povolené a inak zistené verejné listiny a iné listiny,
ktoré potvrdzujú vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti v prospech iných osôb, aj keď
v súlade s Katastrálnym zákonom vyvracajú hodnovernosť doterajších údajov evidovaných v katastri.
Výpis z registra treba zaslať všetkým účastníkom konania.Z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. a to § 4 citovaného metodického návodu vyplýva, že postup
komisie musí byť zákonný, t.j. musí byť spísaná zápisnica zo zasadnutia, z nej musí byť zrejmá
prítomnosť, komisia je uznášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, vo

veciach zásadného významu sa rozhoduje hlasovaním, vec je prijatá ak za ňu hlasuje nadpolovičná
väčšina prítomných členov komisie.

Argumentácia žalovaného, že v konaní nebolo možné postupovať podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov teda potvrdiť žalobcovi, že nadobudol vlastnícke právo k pozemku
vydržaním, pretože toto podanie neobsahovalo formálne náležitosti tak ako sú upravené v § 11 ods.

4 súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý jednoznačne uviedol, že v
rozhodnutí sp.zn. 6Sžo 60/2010, že v zákone č. 180/1995 Z.z. v § 7 v spojení s § 3 ods. 2 písm. a) zákona
zákonodarca zveruje do právomoci katastrálneho úradu rozhodovať o námietkach voči návrhu registra,
pričom v tejto právnej norme ustanovuje podmienky a postup správneho orgánu v konaní o námietkach
oprávnené osoby z čoho vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných
podmienok pre rozhodnutie a za tým účelom vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci v súlade

s ustanoveniami Správneho poriadku.

Podľa názoru súdu je na prejednávanú vec aplikovateľný aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 295/2012, ktorý uviedol, že účelom § 6 ods. 1 písm. p) zákona 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu

v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu bolo uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutia
ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľnosti v prípadoch, keď štát zneužil svoje postavenie v
dobe neslobody a nedbajúc na platné právo, pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii
nehnuteľnosti bez plnenia základných požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného práva. Uľahčenie
(prípadne zjednodušene prístupov oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v

tom, aby nápravu zápisu svojho (stále existujúceho) vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne
jednoduchom v správnom konaní a nemuseli sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva.
Z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľne, keď povinnej osobe štátu nesvedčí žiadny právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aby vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej
posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva povinnej osoby (štátu) do evidencie

nehnuteľností ostalo naďalej zachované napriek tomu, že v zápis v evidencii nehnuteľností tomu
nezodpovedá.

V zmysle citovanej právnej vety nálezu Ústavného súdu je podľa názoru súdu potrebné vykladať aj účel
zákona č. 180/1995 Zb., lebo je bez akýchkoľvek pochybností aj z vyššie citovaných ustanovení je
zrejmé, že orgán ktorý vykonáva konanie o obnove evidencie pozemkov nepostupuje vo veci tak, že

zapíše všetky listiny ktoré má k dispozícii, ale v rozsahu upravenom zákonom je povinný aj vykonať
dokazovanie. Aké dokazovanie v predmetnej veci vykonala komisia ROEP nie je možné zistiť, lebo
zápisnica v spise pripojená nie je a z listiny pripojenej v administratívnom spise vyplýva, že žiadne
dokazovanie vo veci vykonané nebolo, pretože názor bývalej správy katastra bol zrejme touto komisiou
v plnom rozsahu akceptovaný.

V súvislosti s výkladom citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 212/06 „Medze ústavne
konformného výkladu zákona zo strany všeobecného súdu“, podľa ktorého zodpovedá skutočností, že je
povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne
konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným.

Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúci z článku 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskejrepublikysavšaknedápoužiťvtedy,keďjednoznačneznenienormatívnehotextu(keďsajaví
všeobecnému súdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. V takomto
prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti.
Pokiaľpodľanázoruvšeobecnéhosúdusaprávnaúpravajavíakoústavnenekonformná,pričomústavne

konformným spôsobom nie je ani interpretovateľná, potom môže všeobecný súd postupovať len tak,že podá návrh v zmysle článku 125 Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Ak teda správne orgány obhajujú svoj postup formálnym zapisovaním listín, nerešpektujú dokazovanie,

ktoré majú realizovať podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. je povinnosťou súdu takýto právny
názor neakceptovať. Z citovaného ustanovenie § 1 je nepochybné aký je účel tohto zákona, teda nie
za každú cenu začaté konanie skončiť, ale postupovať tak, aby boli zachované všetky procesné práva
účastníkov konania.

V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k určeniu priebehu hraníc pozemkov je treba poukázať na
to, že argumentácia správnych orgánov, že hranice pozemkov boli určené na základe digitalizovanej

a vektorizovanej mapy určeného operátu, pričom nedochádza k zmene vlastníctva k pozemkom
predmetu konania, je nedostatočná. Zákon č. 180/1995 Z.z. v citovanom ustanovení § 20 upravuje, že
v konaní podľa tohto právneho predpisu sa aplikujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní a to aj vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia. Za správnu úvahu súd nepovažuje vyššie
citované konštatovanie, pretože rozhodnutie musí byť zrozumiteľné pre účastníka konania a nielen

pre správny orgán. Rozhodnutie je určené občanovi účastníkovi konania laikovi a preto používanie
odbornej terminológie nerobí odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu zrozumiteľným. Ustanovenie
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočností boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako požil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania, s ich vyjadreniami k pokladom rozhodnutia. Je bez akýchkoľvek
pochybností, že napadnuté rozhodnutia, okrem citácie listín, sa s námietkami žalobcu podanými podľa
§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., ale ani s námietkami uvedenými v odvolaní dostatočne a
presvedčivo nevyrovnali. Odôvodniť presvedčivo rozhodnutie znamená, že správny orgán je povinný
náležite vysvetliť a odôvodniť názor na prejednávanú vec. Súd za náležité odôvodnenie nepovažuje také

rozhodnutie, ktoré je v skutočnosti reprodukciou predložených listín s citáciou odbornej terminológie zo
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250i ods. 3 upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti a
postupu správneho orgánu súd prihliadne na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak teda žalovaný vo veci rozhodol bez toho, aby mal k

dispozíciu zápisnicu o rokovaní komisie ROEP, došlo z jeho strany k procesnému pochybeniu, ktoré má
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní žalovaného bola zistená taká vada,

ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e)
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vracia vec
žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné vyrovnať sa s námietkami žalobcu k parcelám EKN č. 764, 711, 921,664,
671 a 847, vo vzťahu k ním vykonať dokazovanie v rozsahu tak, ako upravuje zákon č. 180/1995 Z.z v

§ 6 ods. 1, 2 a aplikovať v konaní aj ustanovenie § 11 ods. 1. Pri rozhodovaní správny orgán je povinný
odôvodniť výrok rozhodnutia v súlade s kritériami upravenými v § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní
priznal náhradu trov konania. Právna zástupkyňa žalobcu trovy konania vyčíslila v písomnom podaní zo
dňa 27.01.2015 tak, že žiadala priznať trovy právneho zastúpenia

I. tarifná odmena (§ 9 a nasl. vyhlášky) v hodnote 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového
základu, t.j. 127,16 € pre rok 2012, 130,16 pre rok 2013, 139,83 pre rok 2015.20.08.2012 prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom 127,16 €

30.08.2012 písomné podanie - žaloba 127,16 €

29.01.2013 účasť na pojednávaní 130,16 €

26.06.2013 písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu 130,16 €

27.01.2015 účasť na pojednávaní 139,83 €

spolu: 654,47 €

II. náhrada hotových výdavkov (tzv. režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

režijný paušál 2 x 7,63 15,26 €

2 x 7,81 15,62 €

1 x 8,39 8,39 €

spolu: 39,27 €

Trovy právneho zastúpenia spolu: 693,74 €

súdny poplatok: 70,- €

Trovy konania celkom: 763,74 €

Po preskúmaní predloženého vyčíslenia náhrady trov konania súd dospel k záveru, že toto zodpovedá
ustanoveniam vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za právne služby podľa
ustanovení § 9, § 11 ods. 4, § 15 a preto rozhodol tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni
trovykonaniaalebonáhradyžalobkynitrovykonania,ktorýjepovinnýzaplatiťprávnejzástupkynižalobcu
na účet vedený v A. a.s. pobočka R.. účtu XXX XXX XX XX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.