Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/398/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314221729

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314221729.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa:
Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, A., štátny občan SR, proti odporkyni: F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XX, A., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou, Radvanská 1, Bratislava,

o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému dieťaťu: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, A., štátny občan SR, v zastúpení kolízneho
opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa: Q. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporkyne: F. V.,
rod. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 13.12.1980 zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Žilina zv. 20, roč. 1980, por.č. 670 rozvádza

Súdupravujenačasporozvodevýkonrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunasledovne:

Maloleté dieťa: A. V., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté dieťa: A. V.Á., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa: A. V., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur mesačne, v
pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Styk otca s maloletým dieťaťom: A. V., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva bez súdnej úpravy.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) zo dňa 1.10.2014 (doručený výlučne
príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) O.s.p.) žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania

uzavreté dňa 13.12.1980 pred bývalým Národným výborom v Žiline rozviedol z dôvodu, že je vážne
narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhovateľ v spojení s
prednesom návrhu na pojednávaní dňa 15.1.2015 žiadal zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivostimatke, pričom obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné na dcéru A. žiadal
určiť sumou 150 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu
v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň navrhol, aby súd jeho styk s maloletou na čas po rozvode

ponechal bez súdnej úpravy.

Odporkyňa žiadala návrhu na rozvod manželstva vyhovieť, nesporovala skutkové tvrdenia o hlbokom a
trvalom rozvrate manželstva s navrhovateľom, pričom za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označila
stratu citovej náklonnosti. Odporkyňa potvrdila, že manželstvo už dlhodobo neplní žiadnu zo svojich
zákonom vymedzených funkcií. Vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

na čas po rozvode odporkyňa súhlasila so zverením maloletej do svojej osobnej starostlivosti, taktiež
súhlasila s úpravou zastupovania maloletej, správou majetku maloletej a taktiež sa pripojila zhodne aj k
návrhu otca vo veci úpravy styku, tento rovnako žiadala na čas po rozvode ponechať bez súdnej úpravy.
Výživné na maloletú žiadala otcovi určiť sumou minimálne vo výške 250 eur s prihliadnutím na výšku
odôvodnených nákladov maloletej vyčíslených sumou 510 eur mesačne.

Kolízny opatrovník súdu potvrdil, že manželstvo rodičov maloletej je nefunkčné, nevytvára zdravé

výchovnéprostrediepredieťa.Vprípade,žesúdmanželstvorozvedie,žiadalupraviťvýkonrodičovských
práv a povinnosti v súlade so zhodnými vyjadrenia rodičov, rovnako sa pripojil k zhodnému návrhu
rodičov ponechať styk otca s maloletou bez súdnej úpravy, pre absenciu dohody rodičov o výživnom
otca na maloletú, výšku výživného otcovi žiadal určiť sumou minimálne 200,- eur mesačne.

Súd vo veci samej nariadil pojednávanie podľa § 120 ods. 1 OSP vo veci rozvodu a podľa § 120 ods. 2

OSP vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.,
na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporkyne, správou o šetrení
pomerov na strane maloletej a prečítaním listinných dôkazov zadokumentovaných v súdnom spise.

Súd mal z výsluchu navrhovateľa za preukázané, že manželstvo s odporkyňou uzavrel z lásky po 6
ročnej známosti, z manželstva pochádzajú 2 deti, t.č. maloletá je len A., plnoletý syn V., nar. XX.X.XXXX,

je už samostatne zárobkovo činný. Navrhovateľ je bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Ako manželia
naposledy žili na K. XX M. A. z adresy, ktorej sa v zásade odsťahoval v polovici mesiaca január 2014,
v súčasnosti sa zdržiava na adrese: V.Ď. XX, A., v byte svojej priateľky, ktorej prispieva na náklady
domácnosti sumou mesačne 100 eur. S touto priateľkou má navrhovateľ intímny vzťah, tento trvá asi
2 roky, považuje ho za perspektívny, nie je však hlavným dôvodom pre podanie návrhu na rozvod,

nakoľko manželstvo s odporkyňou považuje za rozvrátené cca 10 rokov, nielen pre nesúlad v intímnom
spôsobe života, ale aj pre zásadné názorové nezhody, ktoré sa prejavujú v rozdielnom spôsobe života.
Odporkyňa v zásade sedí doma a navrhovateľ je akčný typ, rád športuje, hlavne bicyklovanie, plávanie,
o tieto jeho aktivity sa odporkyňa nikdy nezaujímala. T.č. maloletá dcéra po prevažnom odsťahovaní
navrhovateľa zostala v osobnej starostlivosti odporkyne, pričom navrhovateľ nevie, či sa tak rozhodla

na základe vlastného rozhodnutia, keďže sa jej na to nepýtal. Vzťah k maloletej má navrhovateľ veľmi
dobrý, starostlivosť o maloletú je dobrá, majú medzi sebou dobrý vzťah, spôsob výchovy s odporkyňou
majú dobrý, výchovné na ňu pôsobia dohovorom. Maloletá je nemajetná, študuje, má dovŕšený vek 17
rokov, chce pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole, avšak zatiaľ nie je rozhodnutá, na akú školu
pôjde. Navrhovateľ uviedol, že určite pozná náklady výživy maloletej, pričom do 400 eur sú tieto náklady

v celom rozsahu dôvodné. Navrhovateľ je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere ako technik, ďalší
výkon prac. činnosti nemá, nepodniká, je bez výnosov z majetku a bez kapitálovej účasti, okrem bytu v
BSM v ktorom býva odporkyňa s maloletou inú nehnuteľnosť nevlastní, na udržanie si príjmu potrebuje
sumu 600 eur mesačne, v súčasnosti spláca úver vo výške 20 eur mesačne.

Súd mal z výsluchu odporkyne preukázané, že z manželstva pochádzajú dve deti, pričom tie skutočnosti,

ktoré uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi sú pravdou, že majú rozdielne povahy, je pravdou, že
odporkyňa je viac tichší domáci typ človeka, v dôsledku čoho medzi nimi postupne vznikali názorové
nezhody, intímne nežijú spolu cca 10 rokov, aktuálne nový vzťah odporkyňa nemá. Rovnako potvrdila
skutočnosť, že navrhovateľ sa venuje prevažne sám voľnočasovým aktivitám, počas celého manželstva
odporkyňa tolerovala športové aktivity navrhovateľa, ktorých sa ona nezúčastňovala, pretože nemá

k tomu vzťah, nevie sa bicyklovať a pod.. V čase, keď sa dozvedela o nevere navrhovateľa, ichmanželstvo neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, nevera neovplyvnila nefunkčnosť a hlboký a trvalý rozvrat
manželstva. Po odsťahovaní sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti ich maloletá dcéra zostala bývať
sodporkyňou.Navrhovateľsavenujedcére,mázáujemvzbudzovaťvnejzáujemojehovlastnéšportové

aktivity, na ktoré ju berie, plnoletý syn je už samostatne zárobkové činný, žije oddelene. Odporkyňa je
zamestnaná ako laborant, jej priemerná. mesačná čistá mzda je 781,47 eur, iný príjem nemá, je bez
kapitálovej účasti a bez výnosov z majetku, okrem BSM iný majetok nevlastní, v BSM majú osobné
motorové vozidlo, ktoré užíva navrhovateľ. Maloletá má dovŕšený vek 17 rokov, je zdravá, v šk. roku
2014/2015 je študentkou III. ročníka Evanjelického lýcea dennou formou, mesačné náklady maloletej

predstavujú sumu 510,85 eur, tieto sú zo strany odporkyne považované za dôvodné. Okrem štúdia sa
aktívne v rámci mimoškolskej činnosti maloletá nevenuje nijakej činnosti, iba pasívne. Oblečenie má
veľkosť 38, obuv veľkosť 38.

Zo správy o šetrení pomerov na strane maloletej mal súd preukázané, že maloletá nevyužila svoje právo
prezentovať svoj názor na pojednávaní, hoci bola zúčastnená pohovoru s rodičmi, zostala pasívna.
Šetrením pomerov kolízny opatrovník zistil, že starostlivosť matky o maloletú je dobrá, rovnako bez

závad je aj výkon starostlivosti otca o maloletú. Medzi otcom a maloletou je vytvorený dobrý vzťah,
ktorý dovoľuje akceptovať zhodný návrh rodičov, aby styk na čas po rozvode bol ponechaný bez súdnej
úpravy. Nezhoda rodičov je len v časti úpravy výšky výživného na maloletú, ktorá vzhľadom na vek,
charakter štúdia odôvodňuje výživné otcom do 250 eur mesačne.

Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že manželstvo uzavreli dňa 13.12.1980,

obaja ako slobodní.

Z rodného listu maloletej A. mal súd preukázané, že sa narodila za trvania manželstva dňa XX.XX.XXXX.

Z mzdového listu navrhovateľa/otca mal súd preukázané, že jeho priemerná čistá mesačná mzda je
990,50 eur mesačne. / čl. 23/

Z potvrdenia o návšteve školy maloletej súd zistil, že v šk.roku 2014/2015 je žiačkou III.B. triedy

Evanjelického lýcea v Bratislave.

Z rozpisu mzdy odporkyne/matky súd zistil, že jej priemerná čistá mzda je 781,47 eur.

Z rozpisu nákladov všetkých odôvodnených potrieb maloletej, vyčíslených odporkyňou/matkou / čl.26/
mal súd preukázané, že bežné náklady / strava, oblečenie, obutie, drogéria, záujmy, voľný čas,
vreckové, mobil boli vyčíslené sumou 328,20 eur mesačne, náklady maloletej so školou boli vyčíslené

sumou 123,42 eur mesačne, zdravotná starostlivosť o mal. sumou 7,62 eur mesačne, pričom náklady
spolu,vrátanepraniaadovoleniekmatkavyčíslilasumou 510,85eurbeznákladovbývania,tietovyčíslila
sumou 223,10 eur mesačne a stravu doma na mal. vo výške 225,20 eur mesačne.

Súd ďalšie dôkazy bez návrhu účastníkov nevykonal, ich vykonanie by bolo nadbytočné, nezvrátilo by
zistený skutkový stav, pričom vo veci rozvodu súd prihliadal aj na skutočnosť, že pokus súdu o zmierenie

manželov v súlade s § 100 ods.2 OSP skončil bezúspešne.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom
muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel
a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a
riadna výchova detí.Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len
Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri
rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)

v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Preskúmaním vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva účastníkov
všetky požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu
vzťahov medzi manželmi, boli naplnené.

Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k

záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo
možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili
do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené
už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva

účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov) tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd označil
vzájomnústratucitovejnáklonnosti manželovanesúladich pováh,pretožedôkaznepreukázanúneveru
zo strany navrhovateľa za trvania manželstva navrhovateľka vo svojom vyjadrení vylúčila ako zásadný
a podstatný dôvod rozvratu manželského spolunažívania s navrhovateľom.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd rozhodol o zverení
maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať majetok maloletej budúobaja rodičia. V tomto rozsahu súd prihliadal na stabilitu výchovného prostredia maloletej ako aj na
skutočnosť, že maloletá vzhľadom na svoj vek ani neiniciovala iný záujem vo veci svojho zverenia., preto
má súd za to, že nie je daný žiaden zákonný dôvodná inú úpravu pomerov ako akceptovaním návrhu

a zhodného vyjadrenia k návrhu rodičov vo veci úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinnosti k
maloletej na čas po rozvode, ktorí sa v zásade nedohodli len o výživnom na maloletú. Súd rovnako s
prihliadnutím k veku maloletej, vzťahu maloletej k otcovi akceptoval zhodný návrh rodičov, aby styk bol
ponechaný bez súdnej úpravy.

Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej súd vychádzal zo skutkového zistenia, že rodičia

nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom s prihliadnutím k preukázaným zárobkovým a majetkovým
pomerom oboch rodičov mal súd za to, že odporkyňou/ matkou vyčíslená výška nákladov k úhrade
odôvodnených potrieb maloletej prevyšuje zákonom upravený rámec samotného základu právneho
nároku dieťaťa na primeranú životnú úroveň ako majú obaja rodičia dieťaťa.

Súd zároveň prihliadal aj na vyjadrenie navrhovateľa, že aj po svojom odsťahovaní sa zo spoločnej
domácnosti uhrádzal v plnej výške všetky náklady spojené s užívaním bytu , v ktorom zostala bývať

spolu s matkou maloletá a to vo výške 128,- eur mesačne formou zálohových úhrad správcovi bytového
domu, ako aj k vyjadreniu odporkyne, že od 1.1.2015 tieto náklady predstavujú sumu 111,- eur mesačne.

Rovnako súd prihliadal na skutočnosť, že maloletá nemá žiadne mimoriadne zvýšené náklady v
súvislosti so zdravotným stavom, charakterom štúdia - školou, žiadnou športovou či umeleckou aktivitou
mimo školy. Taktiež súd prihliadal na pomerne široký rozsah športových aktivít otca v rámci styku sa

maloletou, do ktorých sa snaží maloletú zapájať.

V tomto kontexte preto súd otcovi maloletej uložil povinnosť platiť výživné na maloletú ako nezaopatrené
dieťa vo výške 200 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k
15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, nakoľko sa to neprieči veku maloletého dieťaťa a stabilite
výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ktoré dovŕšilo vek 17 rokov, študuje v 3. ročníku na

Evanjelickom lýceu v Bratislave, rovnako sa to neprieči dôvodne potrebným nákladom výživy maloletého
dieťaťa,kúhradektorýchjepotrebnámaximálne suma400eurmesačneajsprihliadnutímnazárobkové
a majetkové pomery oboch rodičov za skutkového stavu, že matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu, jej priemerný mesačný zárobok je vo výške 781,47 eura netto zo závislej činnosti,
otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, jeho priemerný mesačný zárobok je vo

výške 795,25 eura netto zo závislej činnosti.

Styk navrhovateľa/otca s maloletou ponechal súd bez súdnej úpravy s prihliadnutím na návrh rodičov
maloletej, stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj vzhľadom na vek maloletého dieťaťa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 2, O.s.p

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Bez právnych účinkov podá odvolanie kolízny opatrovník a odporkyňa/matka, ktorí sa vzdali odvolania,

účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní.