Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713010315
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713010315.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa
15.01.2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
K. Ď., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom N. Š. - L.
XXX/XX, okres F. F., t.č. vo väzbe v ÚVV Žilina

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom dni v mesiaci marec 2012, pravdepodobne v pracovný deň v období od 1.3.2012 do
21.3.2012, si nezisteným spôsobom zadovážil kľúč od bytu č. XX nachádzajúceho sa v G., na ul. G.. I. Č..
XX, na X.D., patriaci M. L., nar. XX.XX.XXXX a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, pomocou takto zabezpečeného
pravého kľúča odomkol vchodové dvere a vošiel do uvedeného bytu, odkiaľ zo skrine nachádzajúcej sa
v spálni odcudzil peňaženku, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 1.800,- CZK (72,94 €)
a 570 €, následne z bytu odišiel a v nezistenom čase a nezisteným spôsobom vrátil kľúče do kabelky
poškodenej Y. L., ktorá mala v tom čase položenú v bare Hotela Junior Piatrová, kde v tej dobe pracovala,
čím svojím konaním spôsobil poškodenej škodu v celkovej výške 642,94 €,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním,

č í m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2,4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsať osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Y. L., nar.
XX.XX.XXXX v G., bytom G., Z.. G.. I. Č.. XX, škodu vo výške 642 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3 Pv 563/12 podal dňa 17.01.2013 tunajšiemu
súdu obžalobu proti obvinenému K. Ď., stíhanému pre prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť
skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkyne poškodenej, výsluchom svedkyne, ďalej prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom
ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Samosudca podaním zo dňa 21.11.2014 podľa § 284 ods. 2 Tr. por upozornil obžalovaného, že jeho
konanie bude súd ďalej právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný K. Ď. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa
§ 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom 11.11.2014 obžalovaný uviedol, že v predmetnom byte v uvedenom
čase nebol, žiadne peniaze odtiaľ nezobral, nemal na to dôvod a viac menej ani nevedel o tom, že k
niečomu takému došlo. Poškodenú pozná, a to z práce z hotela Junior Piatrová.
Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že žiadne nedorozumenia s poškodenou nemal, chcel
však uviesť, že poškodená bola konfliktný typ človeka, voči ostatným zamestnancom a vedúcim
zamestnancom hotela mala viaceré narážky na kvalitu ich práce, na čo bola viackrát upozornená zo
strany vedenia hotela. V rámci toho, že nemal zlé vzťahy s poškodenou, bol u nej raz na byte, bolo to
vo februári 2012 v čase okolo 18,00 hod. pričom ho tam doviezol kolega z práce. Mali dobré vzťahy s
poškodenou, viackrát si písali, ktorým spojom ide do zamestnania, nemal problém ju počkať a spoločne
ísť do zamestnania.
Na otázku samosudcu obžalovaný uviedol, že priznáva, že jej posielal SMS, poškodená keď odišla z
hotela, zamestnala sa v inom podniku pár metrov od hotela, kde pracoval, pričom na neho uvádzala pred
zamestnancami na hoteli rôzne nepravdy, dávala im o ňom rôzne poznatky. On chcel, aby ho prestala
osočovať rovnako ako jej blízka osoba, ktorá také niečo tiež robila. On jej zavolal v septembri 2012,
potom v novembri 2012 a neskôr jej poslal SMS, že nech mu dá svätý pokoj, nech ho neponižuje,
nakoľko on s tými zamestnancami hotela naďalej dobre vychádza, chodia spoločne na rôzne akcie. On v
tom byte v popoludňajších hodinách nebol, ak to tvrdí nejaká svedkyňa, nie je to pravda. Už si nepamätal,
či sa s poškodenou rozprávali ohľadom jej rodiny, je tomu už 2,5 roka dozadu. Pamätal si, že manžel mal
robiť niekde v Taliansku, dcéra v Nemecku. Už si to presne nepamätal, ako to bolo, či poškodená bývala
v byte sama alebo tam za ňou chodil syn. V čase kedy došlo ku krádeži bol zamestnaný v hoteli Junior
Piatrová. Tento hotel sa nachádza na ul. Karvaša a Bláhovca vo Vrútkach. Čo sa týka jeho zamestnania
v tom hoteli, mali pohyblivú pracovnú dobu, stávalo sa, že človek robil 2 týždne v kuse a 2 týždne mal
voľno, alebo robil 2 mesiace v kuse a 1 mesiac mal voľno. Bol na pozícii vedúci kuchár, ak sa stalo,
že niečo nedodali, musel ísť na hotel a zabezpečiť dodávku tohto tovaru, napr. rožkov. Keď sa to stalo
prišla za ním do zamestnania poškodená, nikomu nič nevravela, ani jeho z toho neobviňovala, aj sa jej
pýtala riaditeľka, či má s ním nejaké problémy, ona hovorila, že nemá. Potom čo bola vyprovokovaná zo
strany jedného kolegu odišla z toho zamestnania. Mala aj banálne problémy s riaditeľkou hotela.
Svedkyňa - poškodená Y. L. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní rovnako
ako v prípravnom konaní vypovedala, že pracovala v hoteli Junior v Piatrovej, pričom niekedy vo februári
2012 nastúpil do zamestnania aj K. Ď.. Niekedy začiatkom marca 2012, asi tak dva týždne pred tým,
ako sa stala samotná krádež bol K. Ď. u nej doma. Vtedy bola doma a v ranných hodinách okolo 08,30
hod. jej zavolal K. Ď., či môže prísť k nej na čaj. Dohodli sa, že môže a za chvíľu bol u nej doma. V
tom čase bola sama doma, manžel pracuje v Taliansku, syn býva sám a dcéra býva tiež v zahraničí.

K vchodovým dverám do bytu majú 5 kľúčov, pričom deti, manžel a ona majú po jednom kľúči a ešte
jeden majú odložený v byte, ktorý aj po krádeži našla na tom istom mieste. Vložku zámky na vchodových
dverách majú bezpečnostnú, zisťovala u manžela aj detí, nikto z nich nestratil kľúče. Asi tak dva týždne
po návšteve K. Ď. u nej, vedúca potrebovala, aby prišla do práce skôr, prišli pre ňu na aute, a už o
11,00 hod. bola v práci. V ten týždeň mal K. Ď. službu v stredu a vo štvrtok ale v čase okolo 14,00 hod.,
prišiel do práce v utorok a ešte sa čudoval, že je v práci. Povedal jej, že s bývalou kolegyňou má nejaké
problémy a že to ide za ňou vyriešiť. Za hodinu až hodinu a pol sa vrátil do hotela a povedal jej, že u
bývalej kolegyne nebol nikto doma, že bolo zamknuté. Keď prichádzal do hotela, tak si všimla, že K.
neprichádzal od zastávky. Keď pracovala, tak bola za barom, ale okrem toho chodievala do kuchyne,
keď bolo treba hosťom vydať obedy. S K. nemala dovtedy žiadny problém, chodil za bar aj on. Svoju
kabelu, kde mala aj osobné doklady a kľúče od bytu, mala položenú za barom, za dreveným dverami.
V ten deň mal oblečenú modrú vetrovku a čierne tmavé nohavice. Keď sa v piatok ráno vrátila domov,
tak si chcela do izby zobrať peniaze, a vtedy zistila, že v spálni jej chýba peňaženka. Išlo o staršiu
peňaženku, v ktorej mala 1800,- Kč a asi 570 €. Prehľadala celú skriňu, celý byt, ale peňaženku nikde
nenašla. Keď sa vracala z nákupu, tak ju pristavila suseda, ktorá býva oproti a povedala jej, že mala
mužskú návštevu. Ona zostala zarazená, a potom jej povedala, že v ten týždeň v utorok bol u nich v
byte v čase okolo pol štvrtej - štvrtej poobede nejaký muž. Ona sa stretla s tým mužom na schodisku,
pričom si práve otváral ich dvere, a aj sa spolu pozdravili. Ešte jej povedala, že mal fúzky a na očiach
slnečné okuliare, oblečený bol v modrej vetrovke a na sebe mal tmavé nohavice. Neskôr jej telefonoval
K. Ď., ktorého spoznala podľa hlasu a hovoril jej, že mu má dať pokoj, lebo sa jej môže niečo stať, lebo
ona vie, že čoho je schopný, že jemu na to aj tak nikto nepríde a po chvíľu jej prišla od neho ešte smska.
Svedkyňa poškodená na doplňujúce otázky prokurátora na hlavnom pojednávaní naviac uviedla, že tie
kľúče od bytu mala v taške. Ona si tašku s kľúčmi odložila v bare a taška bola za dverami, nebola voľne
položená. Tašku si našla aj v piatok. Kľúče boli odložené v bočnom vrecku a zazipsované. Kľúč od bytu
sa nachádza na zväzku kľúčov. V čase, keď sa stal ten skutok, syn bol v robote. Syn u nej nebol, len
občas príde ku nej na návštevu, má vlastný byt. Okrem dvoch SMS jej aj K. volal a vyhrážal sa, že je
nevyspytateľný. Ona však nemá to ako dokázať. Tie SMS vymazala, ale ešte predtým ich ukazovala
na polícii. Trestné oznámenie podávala na neznámeho páchateľa, ale policajtom povedala, na koho má
podozrenie. Hľadala tú starú peňaženku s tými peniazmi, no nenašla ju. Keď v piatok išla do Kauflandu,
stretla susedu L., ktorá jej povedala, že mala mužskú návštevu v byte. Ten muž sa jej pozdravil, mal
kľúče odomkol si a vošiel do bytu. Suseda jej ho aj opísala, bol menšej postavy, mal fúzky, mal okuliare,
v ruke držal zväzok kľúčov. Jej tento popis sedel na jej kolegu K. Ď.. Čo sa týka kľúčov od bytu, jej nešlo
do hlavy, ako sa k nemu mohol dostať, lebo sa jedná o taký kľúč, ktorý sa dá vyrobiť len na základe
karty. Obžalovaný zvykol chodiť do baru. Jej až potom to všetko došlo, ako sa to stalo. V ten deň v
utorok prišiel do práce, hoci v práci mal byť v stredu a vo štvrtok. Chodil aj do baru, teda tam kde mala
tašku s kľúčmi. Ona medzi tým obsluhovala. Potom odišiel preč, pričom jej povedal, že ide si vyriešiť
nejaký problém s kolegyňou na Ľ.. Ona sa aj čudovala, prečo sa za hodinu vrátil naspäť do práce, jej
povedal, že kolegyňa nebola doma. Jej bolo čudné prečo sa vrátil z Ľ., keď býval na D., a teda musel
sa vrátiť a prestupovať spojmi. Po tom incidente, keď mala podozrenie, sa pred obžalovaným tvárila,
akoby sa nič nestalo. Spomenula si, že v marci vo štvrtok 22.03.2012 prišla pre K. polícia a bol aj vo
väzbe. Spočiatku si mysleli, že je to kvôli trestnému oznámeniu vedúcej, ktorá podala na neznámeho
páchateľa, ktorý si zobral fľašu vína a cigarety. Ona nehovorí, že to urobil K.. Vie, že vtedy zostal dlhšie
s partiou, ona odchádzala vtedy preč. Neskôr sa dozvedeli, že K. zavreli kvôli alimentom. Keď sa vrátil,
začal vykrikovať, že aj on môže podať trestné oznámenie. Ona mala z neho strach, aj preto odišla z
práce. Potom neskôr vedúca išla po nej, K. sa podarilo z práce vyhnať nejaké kolegyne, preto odišla
z práce. Na otázky obhajkyne poškodená vypovedala, že obžalovaný bol u nej len jedenkrát. Posedeli
tak hodinku, prišiel sám. Hovoril, že ho kolega vyhodil v L.. Jej volal, či môže prísť na čaj. Dali si džús s
kapari. Rozprával, že takýto byt pozná, lebo jeho kamarátka má podobný byt a že už bol v takomto byte.
Ona predtým skypovala s manželom. Ku nej domov nechodili kolegovia z práce. Pre ňu prišla vedúca,
ale v byte u nej nebola. Nemala konflikty so zamestnancami, tie začali až v máji, keď odišla z práce. Ona
si je istá zvyškom náhrady škody, nakoľko v peňaženke mala tých 1.800,- Kč a 570,- Eur. Ona podala
trestné oznámenie preto neskôr, lebo bola z toho zmätená. Keď jej písal tie SMS a keď jej volal, tak sa
to zavŕšilo, a preto podala trestné oznámenie.
Svedkyňa K. L. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
niekedy vo februári - marci, vie že to bol pracovný deň, v čase okolo 15,30 hod. vychádzala z bytu von,
a vtedy videla jej neznámeho muža, ktorý si odomkol dvere na byte, v ktorom býva M. L. a Y. L.. Keď
otvoril dvere, obrátil sa oproti nej tvárou a pozdravil sa jej „Dobrý deň", potom vošiel do bytu a zatvoril
za sebou dvere. Ten muž si odomykal dvere a videla, že išlo o zväzok kľúčov, ktoré držal v ruke, určite

mu nikto neotváral z vnútra, odomykal on sám. Na otázku vyšetrovateľa svedkyňa uviedla, že to bol asi
30 ročný muž, vysoký asi 170 cm, štíhlej postavy, mal tmavé vlasy, nakrátko ostrihané. Na očiach mal
slnečné okuliare a fúziky, oblečenú mal tmavo modrú vetrovku a tmavé nohavice. Po pár dňoch stretla
susedu pani L. a spýtala sa jej, či mala návštevu, ona zostala zarazená a povedala, že návštevu nemala.
Vtedy jej povedala, že pred pár dňami videla muža, ktorý si kľúčmi otváral dvere na ich byte a vošiel
dnu. Svedkyňa K. L. na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora, aby označila osobu, ktorú videla
ako vošla do bytu L. ukázala na obž. K. Ď.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní naviac uviedla, že vtedy
išla z jej bytu do výťahu, vtedy zazrela toho muža. Mohlo to byť okolo 15.30 - 16.00 hod., mohlo to byť
v mesiaci marec, apríl 2012. Oni s poškodenou majú byty na jednom poschodí, sú tam len dva byty.
Dotyčný muž stál pri byte L.. Ten pán si otvoril byt p. L. a vošiel do bytu. To bolo všetko. Na 100 % je
to tu tento prítomný obžalovaný, ktorý vošiel do bytu L.. Vtedy mal dlhšie vlasy a mal fúziky, a mal aj
slnečné okuliare. Na otázky obhajkyne svedkyňa uviedla, že to stretnutie s tým mužom, to bolo krátko,
asi pol minúty. Tá chodba je svetlá, je tam denné svetlo. Celé schody majú presvetlené oknami. Ona si
je istá, že osoba, ktorá vstúpila do bytu, je tu prítomný obžalovaný. Tváre si veľmi dobre pamätá, horšie
je to s menami. Na otázky samosudcu svedkyňa vypovedala, že je si stopercentne istá, že tá osoba,
ktorá vchádzala do bytu poškodenej, je tu prítomný obžalovaný.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu na č.l. 37 spisu a zo zápisnice o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu na č.l. 38 - 39 spisu nepochybne vyplýva, že 3- izbový byt č. XX nachádzajúci sa v G., U.
Z.. G.. I. Č.. XX bol odovzdaný do osobného užívania M. L. s manželkou.
Zo zápisnice o rekognícii osoby vyplýva, že svedkyňa K. L. vo fotoalbumoch s určitosťou na 100%
označila osobu, ktorú stretla pri tom, ako táto osoba - muž odomykal dvere na byte L. a následne vošiel
dnu, pričom sa jedná o osobu K. Ď., nar. XX.X.XXXX.
Zo správy Mestského úradu Turčianske Teplice na č.l. 88 vyplýva, že tamojší úrad nemá vedomosť, že
by sa obžalovaný dopustil priestupku proti verejnému poriadku, protiprávneho konania alebo že by jeho
správanie bolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že v minulosti bol obžalovaný jedenkrát postihnutý
za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu , za čo mu bola uložená pokuta vo výške
10 Eur.

Z odpisu z registra trestov na č.l. 172 spisu nepochybne vyplýva, že obžalovaný je osobou náchylnou
k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, nakoľko bol doposiaľ 7 - krát súdne trestaný, z toho 6 krát
za spáchanie trestného činu krádeže (4- krát pre spáchanie trestného činu porušovania domovej
slobody), za čo mu boli uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal. Obžalovaný
bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 2T/79/2006 zo dňa 8.10.2007,
právoplatným 8.10.2007, pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2, písm. a)
Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a
6 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol
podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3PP/135/2007 zo dňa 10.12.2007
a bola mu určená skúšobná doba na dva roky, v ktorej sa osvedčil.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/151/2010 súd sa oboznámil uznesením o vzatí
do väzby a s úradným záznam o predvedení obžalovaného, ktorý bol v predmetnej trestnej veci, kde
bol trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona vo väzbe a to
od 11,30 hod. dňa 21.03.2012.
Súd sa taktiež oboznámil s fotodokumentáciou - prefotenými SMS správami , ktoré boli zaslané na
mobilné telefónne číslo poškodenej Y. L. z č. l. 75-80 spisu.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkaz - návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania
spočívajúci v osobnom výsluchu svedka C. Š. z nasledovných dôvodov. Obžalovaný už v prípravnom
konaní nevyužil svoje právo a nedal návrh vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania o výsluch svedka
C. Š.. Prostredníctvom svojej obhajkyne obžalovaný navrhol súdu vykonať tento dôkaz, pričom tento
svedok by mal vypovedať len k osobe poškodenej, keďže obžalovaný má za to, že podanie trestného
oznámenia zo strany poškodenej bolo účelové (č.l. 180 spisu). Na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 9.12.2014 obhajoba súdu uviedla adresu, z ktorej je možné predvolať svedka, pričom obžalovaný
uviedol, že ide o recepčného, s ktorým v inkriminovaný čas spolu sedeli od 14,00 hod. až do večera. Súdu

sa vrátilo predvolanie svedka s poznámkou poštového doručiteľa, že na uvedenej adrese je neznámy (č.l.
189a spisu), z úradného záznamu na č.l. 232 spisu vyplýva, že svedok si neprišiel prevziať predvolanie
ani prostredníctvom polície OO PZ Žiar na Hronom. Súd vykonal všetky dostupné kroky k vykonaniu
tohto dôkazu (svedka nie je možné predviesť, keďže na uvedenej adrese je neznámy a obhajoba súdu
nedoručila inú adresu, kde sa zdržiava), aj keď výsluch toho svedka k osobe poškodenej súd nepovažuje
za potrebný. Čo sa týka vyjadrenia obžalovaného, že v inkriminovanom čase spolu so svedkom spolu
sedeli, k tomu súd dodáva, že samotná poškodená uviedla, že skutočnosť, že jej niekto odcudzil peniaze
z bytu, nikomu v práci nehovorila, nebol doposiaľ ani dátumovo upresnený deň vykonania skutku a aj
vzhľadom na časový odstup by sa svedok podľa názoru súdu nevedel vyjadriť k tvrdeniam obžalovaného,
a preto súd z týchto dôvodov odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo tam neoprávnene zotrvá a spácha čin prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
V zmysle § 122 ods. 5 Tr. zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo v byte
iného, alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich,
ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Vniknutím je nežiadúce bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do
domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R11/1997-II).

Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot, zábradlie, mreže, ale
aj okno prístupné iba pomocou rebríka. Prekážka nemusí byť prekonaná za použitia násilia, ale stačí
akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie a pod. Bude to tak aj vtedy, keď páchateľ
otvorí dvere pravým kľúčom, ktorý odcudzil, vylákal alebo našiel, a taktiež vtedy, keď odstránil prekážku
technickými prostriedkami, napríklad za použitia šperháku alebo planžety a pod.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že
sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.
Podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého
priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky
použitím sily alebo ľsťou.
Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu a
ktorú páchateľ nemá vo vlastnej dispozícii.
Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho
vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa
jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak
získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi).
Zmocniť sa veci môže páchateľ sám (vlastnou rukou) alebo za pomoci nástroja (napríklad žeriavnik
naloží odcudzované panely na auto spolupáchateľa). Páchateľ môže použiť aj tzv. „živý nástroj", ktorým
môže byť osoba trestne nezodpovedná, konajúca z donútenia. Trestný čin je dokonaný aj vtedy, ak
páchateľa odníme vec z dispozície poškodeného a ukryje ju na inom mieste s úmyslom vec neskôr
vyzdvihnúť, podobne je čin dokonaný, ak po násilnom vniknutí do miestnosti, páchateľ pomocou kľúčov
vnikne do skríň a stolov, odcudzí z nich veci a uloží do pripravenej batožiny, aj keď potom za ďalším
účelom v miestnosti zotrvá (R 51/1976-I).
Samosudca okresného súdu po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že
obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v predmetnej obžalobe prokurátora.
Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným úmyselným protiprávnym
konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák a ( na
rozdiel od obžaloby) aj prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák., nakoľko prisvojil si cudziu vec - peňaženku poškodenej s finančnou hotovosťou v eurách a českých
korunách tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním a zároveň neoprávnene vnikol do obydlia
iného - bytu poškodenej a spáchal čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu - otvoril
si vchodové dvere bytu poškodenej pravým kľúčom, ktorý si predtým neoprávnene zadovážil. Súd
vzhľadom na výpoveď poškodenej a na listiny o väzbe obžalovaného zo spisu Okresného súdu Martin
sp. zn. 2T/151/2010 časovo bližšie ohraničil skutok , a to v presne nezistenom dni v mesiaci marec 2012,
pravdepodobne v pracovný deň v období od 1.3.2012 do 21.3.2012.

Obžalovaný vypovedal, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe. Obrana
obžalovaného spočívala v tom, že v predmetnom byte v uvedenom čase nebol, žiadne peniaze odtiaľ
nezobral, nemal na to dôvod a viac menej ani nevedel o tom, že k niečomu takému došlo. V záverečnej
reči obžalovaný uviedol, že celé toto je len vyústenie konfliktu s poškodenou, ktorá potrebovala nájsť
človeka, na ktorého môže zvaliť svoje neúspechy, problémy v práci.
Obranu obžalovaného vyvracajú svojimi výpoveďami svedkyňa - poškodená Y. L. a svedkyňa K. L.,
pričom súd podotýka, že za usvedčujúce dôkazy považuje ich výpovede z hlavného pojednávania
konaného dňa 09.12.2014, ktoré boli vykonané kontradiktórnym spôsobom.
Svedkyňa poškodená Y. L. pred súdom (rovnako tak aj v prípravnom konaní) uviedla niekedy začiatkom
marca 2012, asi tak dva týždne pred tým, ako sa stala samotná krádež bol K. Ď. u nej doma. V tom
čase bola sama doma, manžel pracuje v Taliansku, syn býva sám a dcéra býva tiež v zahraničí. K
vchodovým dverám do bytu majú 5 kľúčov, pričom deti, manžel a ona majú po jednom kľúči a ešte
jeden majú odložený v byte, ktorý aj po krádeži našla na tom istom mieste. Vložku zámky na vchodových
dverách majú bezpečnostnú, zisťovala u manžela aj detí, nikto z nich nestratil kľúče. Asi tak dva týždne
po návšteve K. Ď. u nej, vedúca potrebovala, aby prišla do práce skôr, prišli pre ňu na aute, a už o
11,00 hod. bola v práci. V ten týždeň mal K. Ď. službu v stredu a vo štvrtok ale v čase okolo 14,00 hod.,
prišiel do práce v utorok a ešte sa čudovala, že je v práci. Povedal jej, že s bývalou kolegyňou má nejaké
problémy a že to ide za ňou vyriešiť. Za hodinu až hodinu a pol sa vrátil do hotela a povedal jej, že u
bývalej kolegyne nebol nikto doma, že bolo zamknuté. Keď prichádzal do hotela, tak si všimla, že K.
neprichádzal od zastávky. Keď pracovala, tak bola za barom, ale okrem toho chodievala do kuchyne,
keď bolo treba hosťom vydať obedy. S K. nemala dovtedy žiadny problém, chodil za bar aj on. Svoju
kabelu, kde mala aj osobné doklady a kľúče od bytu, mala položenú za barom, za dreveným dverami.
V ten deň mal oblečenú modrú vetrovku a čierne tmavé nohavice. Keď sa v piatok ráno vrátila domov,
tak si chcela do izby zobrať peniaze, a vtedy zistila, že v spálni jej chýba peňaženka. Išlo o staršiu
peňaženku, v ktorej mala 1800,- Kč a asi 570 €. Prehľadala celú skriňu, celý byt, ale peňaženku nikde
nenašla. Keď sa vracala z nákupu, tak ju pristavila suseda, ktorá býva oproti a povedala jej, že mala
mužskú návštevu. Ona zostala zarazená, a potom jej povedala, že v ten týždeň v utorok bol u nich v
byte v čase okolo pol štvrtej - štvrtej poobede nejaký muž. Ona sa stretla s tým mužom na schodisku,
pričom si práve otváral ich dvere, a aj sa spolu pozdravili. Ešte jej povedala, že mal fúzky a na očiach
slnečné okuliare, oblečený bol v modrej vetrovke a na sebe mal tmavé nohavice. Neskôr jej telefonoval
K. Ď., ktorého spoznala podľa hlasu a hovoril jej, že mu má dať pokoj, lebo sa jej môže niečo stať, lebo
ona vie, že čoho je schopný, že jemu na to aj tak nikto nepríde a po chvíľu jej prišla od neho ešte smska.
Okrem dvoch SMS jej aj K. volal a vyhrážal sa, že je nevyspytateľný. Trestné oznámenie podávala na
neznámeho páchateľa, ale policajtom povedala, na koho má podozrenie. Suseda jej ho aj opísala, bol
menšej postavy, mal fúzky, mal okuliare, v ruke držal zväzok kľúčov. Jej tento popis sedel na jej kolegu
K. Ď.. Čo sa týka kľúčov od bytu, jej nešlo do hlavy, ako sa k nemu mohol dostať, lebo sa jedná o taký
kľúč, ktorý sa dá vyrobiť len na základe karty. Obžalovaný zvykol chodiť do baru. Jej až potom to všetko
došlo, ako sa to stalo. V ten deň v utorok prišiel do práce, hoci v práci mal byť v stredu a vo štvrtok.
Chodil aj do baru, teda tam kde mala tašku s kľúčmi. Ona medzi tým obsluhovala. Potom odišiel preč,
pričom jej povedal, že ide si vyriešiť nejaký problém s kolegyňou na Ľ.. Ona sa aj čudovala, prečo sa za
hodinu vrátil naspäť do práce, jej povedal, že kolegyňa nebola doma. Jej bolo čudné prečo sa vrátil z Ľ.,
keď býval na D., a teda musel sa vrátiť a prestupovať spojmi. Po tom incidente, keď mala podozrenie,
sa pred obžalovaným tvárila, akoby sa nič nestalo. Ku nej domov nechodili kolegovia z práce. Pre ňu
prišla vedúca, ale v byte u nej nebola.
Svedkyňa K. L. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
niekedy vo februári - marci, vie že to bol pracovný deň, v čase okolo 15,30 hod. vychádzala z bytu von,
a vtedy videla jej neznámeho muža, ktorý si odomkol dvere na byte, v ktorom býva M. L. a Y. L.. Keď
otvoril dvere, obrátil sa oproti nej tvárou a pozdravil sa jej „Dobrý deň", potom vošiel do bytu a zatvoril
za sebou dvere. Ten muž si odomykal dvere a videla, že išlo o zväzok kľúčov, ktoré držal v ruke, určite
mu nikto neotváral z vnútra, odomykal on sám. Na otázku vyšetrovateľa svedkyňa uviedla, že to bol asi
30 ročný muž, vysoký asi 170 cm, štíhlej postavy, mal tmavé vlasy, nakrátko ostrihané. Na očiach mal
slnečné okuliare a fúziky, oblečenú mal tmavo modrú vetrovku a tmavé nohavice. Po pár dňoch stretla
susedu pani L. a spýtala sa jej, či mala návštevu, ona zostala zarazená a povedala, že návštevu nemala.
Vtedy jej povedala, že pred pár dňami videla muža, ktorý si kľúčmi otváral dvere na ich byte a vošiel
dnu. Svedkyňa K. L. na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora, aby označila osobu, ktorú videla
ako vošla do bytu L. ukázala na obž. K. Ď.. Taktiež na otázku obhajkyne ako i samosudcu svedkyňa
uviedla, že je si 100% istá, že tá osoba, ktorá vchádzala do bytu poškodenej, je obžalovaný. Na otázky
obhajkyne svedkyňa uviedla, že to stretnutie s tým mužom, to bolo krátko, asi pol minúty. Tá chodba je

svetlá, je tam denné svetlo. Celé schody majú presvetlené oknami. Tváre si veľmi dobre pamätá, horšie
je to s menami.
Vierohodnosť výpovede svedkyne poškodenej je nepriamo potvrdená výpoveďou svedkyne K. L., ktorá
potvrdila, že poškodenú upozornila na návštevu v jej byte ako i dvoma SMS správami na č.l. 75 -80 spisu
(v znení - „Dúfam ze už budem mať od teba pokoj. Ja viem že som hájzel ale ked niečo chceš rieš to se
mnou. Nie z ľudmi na ktorých mi záleží. S pozdravom K. N.. P.S. Vieš čoho som schopný tak ma nechaj na
pokoji. A ja nechám všetko na poriadku. Čo bolo bolo. Mám odvahu asi hej. ČI." z 21.09.2012, „Y. mám
dobrých ochráncov...? Asi hej. Či. Som nevyspitatelny alebo odvážny...? Hm s pozdravom K. Ď.. Mala si
dobrý tip. Ale len mala" z 08.11.2012), pričom aj samotný obžalovaný uviedol, že tieto SMS správy mu
niečo hovoria a tieto poslal poškodenej. Skutočnosť, že svedkyňa K. L. si mohla dostatočne všimnúť,
zapamätať a následne i opoznať páchateľa predmetného skutku na hlavnom pojednávaní aj s odstupom
času je podľa názoru súdu dostatočne odôvodnená tým, že svedkyňa si všimla, pozorovala páchateľa pol
minúty na osvetlenej chodbe, ktorý sa k nej tvárou otočil a pozdravil sa jej, ale aj vzhľadom k jej vyššiemu
veku (vo všeobecnosti osoby staršieho veku majú dobrú pamäť na tváre osôb, čo sama svedkyňa vo
svojej výpovedi potvrdila) a zrejme aj k vedomosti svedkyne o tom, že v uvedenom byte poškodená býva
len sama, podľa názoru súdu prispeli k tomu, že svedkyňa si dostatočne zapamätala a všimla páchateľa
predmetného skutku, ktorý vošiel do bytu L. a ktorého aj na hlavnom pojednávaní na 100% opoznala.
Na druhej strane súd si nemohol nevšimnúť rozpory vo výpovedi samotného obžalovaného, ktorý najprv
uvádzal , že s poškodenou nemal žiadne konflikty, mali dobré vzťahy a neskôr uviedol, že celé toto je
len vyústenie konfliktu s poškodenou.
Na základe vyššie uvedených skutočností - výpoveď poškodenej, do nej ako „puzzle" zapadajúca a
usvedčujúca výpoveď svedkyne K. L., pričom podľa názoru súdu páchateľom skutku mohol byť iba
zamestnanec hotela, ktorý sa mohol dostať k kľúčom poškodenej a zároveň vedel, kde poškodená býva,
a podľa výpovede poškodenej len obžalovaný zo zamestnancov hotela bol v jej byte a zároveň chodil za
bar, kde mala tašku s kľúčmi od bytu - súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v
tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré vyvracajú obranu obžalovaného a zároveň ho
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku, súdom právne kvalifikovaného ako prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák..

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. K. Ď. zobral do úvahy aj fakt, že obžalovaný bol
doposiaľ 7-krát súdne trestaný, prevažne pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú mu boli v
minulosti uložený aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré aj vykonal. Obžalovaný bol naposledy
odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 2T/79/2006 zo dňa 8.10.2007, právoplatným
8.10.2007, pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2, písm. a) Tr. zákona,
za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov v
ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3PP/135/2007 zo dňa 10.12.2007 a bola mu
určená skúšobná doba na dva roky, v ktorej sa osvedčil. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, len dve priťažujúce okolnosti, t.j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov - § 37 písm. h/ Tr.
zákona a že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m/ Tr. zákona. Vzhľadom na prevahu
priťažujúcich okolností súd bol povinný postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zvyšovať dolnú hranicu
o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby, v tomto konkrétnom prípade
u najprísnejšieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona dolná hranica je
stanovená vo výmere 1 rok a horná vo výmere 5 rokov, teda rozdiel je 4 roky, teda 48 mesiacov a jedna
tretina z tohto rozdielu sú 16 mesiacov. Po takomto zvýšení dolnej hranici súd bol povinný obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 28 mesiacov ( 1 rok + 16 mesiacov) až na 5 rokov.
Súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie
je nevyhnutné pôsobiť represívne, a to uložením úhrnného (nakoľko spáchal viac trestných činov)
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený na dolnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby teda vo výmere 28 mesiacov.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním týchto prečinov, súd ho podľa § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Y. L., nar.
XX.XX.XXXX v G., bytom G., Z.. G.. I. Č.. XX, škodu vo výške 642 € z nasledovných dôvodov: Poškodená
Y. L. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody z titulu odcudzenej finančnej hotovosti v eurách
a v českých korunách vo výške 642 € a súd nemá žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede
poškodenej, a preto súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej odcudzenú hotovosť vo
výške 642,- EUR ( 570 € + 72,94 € , t.j. 1800 českých korún delene priemerným kurzom v mesiaci marec
2012 - 24,676, sa rovná celkovej sume 642,94 € ) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.