Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010765
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a prísediacich Oľgy

Pavlíkovej a Ing. Márii Sujovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2015 vo Zvolene v trestnej
veci obžalovaného B. V., stíhaného pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/
Tr.zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný B. V. T. N. R. I. Q. , nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom A. - P.,
P. XXX/X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

je vinný,

ž e

1/
dňa 12. júla 2014 v čase asi o 12,30 h v meste A., okres J. na Ulici V. počas cestnej kontroly osobného
motorového vozidla zn. Renault ev. čís. K. XXX K. spoločne s Ľ. V. fyzicky napadli hliadku OO PZ
Sliač v zložení npor. K.. K. W. Q. G.. O. L. tak, že keď bol obvinený ako vodič hliadkou vyzvaný, aby

predložil doklad totožnosti, doklady od vozidla a k vedeniu vozidla, odmietol doklady predložiť, na výzvu
na vystúpenie z vozidla nereagoval, hliadka PZ po poučení pristúpila k predvedeniu obvineného, keď
ho chcel G.. K.. K. W. vytiahnuť z vozidla von, tento začal do neho kopať nohami do oblasti hrudníka,
kládol aktívny odpor, chcel ujsť von z vozidla cez spolujazdcove dvere, v čom mu chcel npor. Bc.
Branislav Gunár zabrániť tak, že vošiel do vozidla a snažil sa obvineného spacifikovať, pričom G.. K..
K. W. obvinený privrzol ľavú ruku v oblasti zápästia a prstov, následne k vozidlu pristúpil druhý člen
hliadky G.. O. L., ktorý sa tiež snažil obvineného z auta vytiahnuť, obvinený sa stále aktívne bránil,
kopal nohami, keď sa hliadke PZ podarilo obvineného vytiahnuť von z auta, pristúpila k nim Ľ. V., ktorá

zozadu zaútočila na npráp. O. L. tak, že ho chytila oboma rukami okolo krku, ťahala ho na zem, následne
obidvoch členov hliadky strkala do oblasti hrudníka a rúk, ťahala ich za ruky, čím nO.O.. O. L. spadli na
zem hodinky a poškodili sa a napriek výzvam hliadky pokračovala v protiprávnom konaní, čím takýmto
konaním obvinený spôsobil G.. K.. K. W., nar. XX.XX.XXXX podľa znaleckého posudku pomliaždenie
ľavej ruky, ktoré zranenie si nevyžiadalo práceneschopnosť, G.. O. L., nar. XX.XX.XXXX nespôsobili
žiadne zranenie,

2/
dňa 12. júla 2014 v čase asi o 12,30 h v meste A., okres J. viedol osobné motorové vozidlo Renault 19,
ev. čís. K. XXX K. po Ul. A. v smere na kúpele, kedy bol na V. F. X zastavený a kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sliači, napriek tomu, že mu bola rozhodnutím staršieho
referenta ODI, OR PZ vo Zvolene č. p. ORPZ-ZV-ODI2-519/2013 zo dňa 14.02.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.02.2014 a vykonateľnosť 03.03.2014 uložená pokuta vo výške 400 € a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 24 mesiacov odo dňa 15.09.2013,

t e d av bode 1/
spoločným konaním použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

v bode 2/
maril výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

v bode 1/
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2/

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 323 ods. 1 Tr.zákona s použitím ust. § 36 písm. k/, l/ Tr.zákona, § 37 písm. h/, m/ Tr.zákona, §
38 ods. 2 Tr.zákona, § 41 ods. 1 Tr.zákona, § 49 ods. 2 Tr.zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa14.11.2014bolanaOkresnomsúdevoZvolenepodanáobžalobanaobžalovanéhoB.V.pre prečin

útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorých sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 01. 2014 obžalovaný po zákonnom poučení učinil vyhlásenie

smerom k obom skutkom uvedeným v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. Poriadku, že je vinný.
Po zistení skutočností podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku a po zistení stanoviska
prítomnýchstrán,súdpodľa§257ods.7Tr.poriadkuvyhlásenieobžalovanéhoovineprijalanahlavnom
pojednávaní dokazovanie v tomto rozsahu nevykonal. Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku súd vykonal
dokazovanie ohľadom druhu a výmery trestu a dokazovanie ohľadom škody.

Na hlavnom pojednávaní tak bolo vykonané dokazovanie čítaním a oboznamovaním listinných dôkazov
a to : znalecký posudok č. 139/2014 k zraneniam poškodeného K.. K. W., rozhodnutie o priestupku
ORPZ - ZV - ODI2 - 519/2013 zo dňa 14. 02. 2014, bol oboznámený obsah priestupkového spisu ORPZ
- ZV - OPP4-172/2014, správy na obvineného z ústavu na výkon väzby a ÚVTOS v Banskej Bystrici - čl.

331 - 334, Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 86/2012 zo dňa 25. 03. 2013, Trestný rozkaz
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 109/2013 zo dňa 15. 10. 2013, právoplatný 05. 11. 2013, odpis
z registra trestov obžalovaného z prípravného konania a aktualizovaný ku dňu hlavného pojednávania,
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 64/2014 zo dňa 24. 09. 2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 84/2014, Znalecký posudok č. 11/2014 PhDr.

Emílie Gajdošovej, znalkyne z odboru klinická psychológia dospelých k osobe obžalovaného (č.l. 202
- 209) a nárok na náhradu škody uplatnený poškodeným: Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 18,
13 eur ( čl. 146).

Zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o., Tehelná 189, Zvolen,

č. 139/2014 zo dňa 28. 09. 2014 k zraneniam npor. Bc. Branislava Gunára vyplynul záver, že poškodenýBranislav Gunár utrpel izolované zranenia - pomliaždenie ľavej ruky , pričom sa jedná o zranenie ľahké.
Výšku náhrady za bolesť znalec stanovil na 15 bodov, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 247,
20 eur.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného (zabezpečeného jednak v rámci prípravného konania a tiež
aktualizovaného ku dňu hlavného pojednávania) vyplynulo doposiaľ šesť záznamov, pričom v poradí
prvý záznam svedčí o podmienečnom upustení od potrestania mladistvého obžalovaného, s určením
skúšobnej doby v trvaní jedného roka, v ktorej sa obžalovaný osvedčil. V ďalších piatich prípadoch boli

obžalovanému ukladané podmienečné tresty. Po zohľadnení ukladných súhrnných trestov obvinený bol
podľa odpisu z registra trestov trestaný len štyrikrát, keďže v dvoch prípadoch boli zrušené rozsudky
vo výroku o trestne. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T 79/2013 zo dňa 04. 11. 2013, právoplatným dňom 13. 05. 2014, kde za zločin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov
s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a určením skúšobnej doby v trvaní piatich rokov.

Uvedené vyplynulo z aktuálneho odpisu z registra trestov.

Súdu bola však známa skutočnosť zistená lustráciou, že proti obžalovanému bolo vedené trestné
konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/64/2014, v ktorom konajúci súd rozhodol
rozsudkom zo dňa 24. 09. 2014 tak, obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyroch

rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uvedeným rozsudkom bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. Zn. 3T 79/13 zo dňa 04. 11. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. Zn. 5To 30/14 zo dňa 13. 05. 2014.
Na odvolanie proti uvedenému Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 4To 84/2014 zo dňa

10. decembra 2014 zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrici sp. Zn. 4T 64/2014 vo výroku o
treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu,
vzhľadom k tomu, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. Zn. 3T 79/2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. 05. 2014 sp. Zn. 5To 38/2014 ako trest úhrnný
súhrnný a spoločný vo výmere troch rokov podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní piatich

rokov považoval za dostatočný.
Uvedené rozsudky v čase vykonania hlavného pojednávania v predmetnej veci ešte nevyplývali z odpisu
z registra trestov, avšak vzhľadom k tomu, že mali priamy vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu v
prejednávanej veci, súd si od konajúcich súdov vyžiadal a na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania
oboznámil.

Zo znaleckého posudku č. 11/2014 PhDr. Emílie Gajdošovej, znalkyne z odboru klinická psychológia
dospelých , k osobe obžalovaného (č.l.. 202 - 209 spisu ), vyplynulo, že „osobnosť obvineného
nevykazuje známky žiadneho duševného ochorenia. Je charakterizovaná konštitučne labilným
základom nervovej sústavy, od detstva s poruchami správania, emotivity a adaptability. V dospievaní

sa pridružilo zneužívanie návykových látok, ľahkovážny a nedisciplinovaný životný štýl a protiprávne
konanie.
Súčasťou životného štýlu obvineného je aj protispoločenské konanie, napriek tomu, že bol zaň
opakovane trestne stíhaný. Menovaný má nedisciplinovaný životný štýl, oslabený hodnotový rebríček,
deficitmorálnychzábranspojenýsvyššoupravdepodobnosťoudopúšťaťsapriestupkovakporušovaniu

zákonov. Osobnosť obvineného je pružná, dynamická, nemá ešte fixované črty a vzorce správania a
v prípade odborného vedenia je možné, aby prehodnotil svoje konanie a poučil sa zo svojich skutkov,
čím jeho resocializácia môže byť priaznivá“.

Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Zvolen zo dňa 14. 02. 2014

č. ORPZ - ZV - ODI2 - 519/2013 - S ( na čl. 224- 225) vypnulo že, že B. V. bola za priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) Zákona č. 372/1991 Zb. o
priestupkoch, za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok (metamfetamínu /pervitín/,
amfetamínu, ktorý je aktívnym metabolitom metamfetamínu, pozitívny nález opiátového analgetika
tramadol) uložená pokuta vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24

mesiacov. Uvedené rozhodnutie o priestupku nadobudlo účinky právoplatnosti dňom 14. 02. 2014,
pričom obžalovaný nesmel túto činnosť vykonávať od zadržania vodičského preukazu dňa 15 09. 2013.ZosprávnaobžalovanéhozÚVVaÚVTOSvBanskejBystricivyplýva,žeobžalovanýsinýmiobvinenými
konfliktné situácie nevyvoláva., počal komunikácie s personálom dodržiaval zásady slušného práva a
pokyny a príkazy príslušníkov ZVJS plnil bez pripomienok.

Z lekárskych správ na obžalovaného vyplýva, že tento má diagnostikovanú chronickú nenádorovú bolesť
somatickú s možnou periférnou neurogénnou zložkou, Lumbalgia pri degeneratívnych zmenách chrbtice
(LS zo dňa 29. 11. 2013) Lubmalgia s propag. Bolestí do dolných končatín (LS zo dňa 23. 04. 2014).
Z lekárskej správy pedopsychiatra zo dňa 06. 07. 1998, teda v čase, keď mal obžalovaný osem rokov,
vyplýva záver o diagnóze: neurotické prejavy a hyperkinetický syndróm.

Podľa§323ods.1písm.a)Tr.zákonaktopoužijenásilievúmyslepôsobiťnavýkonprávomociverejného
činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo

iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine učinené na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obom
žalovaným skutkom, a tiež vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu

spisového materiálu, súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného
zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine smerom k obom žalovaným
skutkom a boluznaný za vinného z dvoch trestných činov (prečinov). V danom prípade tak bolo potrebné

ukladať tzv. úhrnný trest za viac trestných činov v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona podľa trestnej
sadzbytrestnéhočinuprísnejšietrestného.Vdanomprípadetýmtobolprečinútokunaverejnéhočiniteľa
podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona s trestnou sadzbou jeden až päť rokov.
Obžalovanému poľahčovalo učinené vyhlásenie o vine k obom žalovaným skutkom a prednesené
ospravedlnenie smerom k poškodeným, prítomným na hlavnom pojednávaní. Súd na uvedené prihliadol

ako na priznanie a teda ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l). Tr. zákona.
Za osobitých okolností v konečnom dôsledku obžalovanému poľahčovala aj tá skutočnosť, že
poškodenému - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. - uhradil vzniknutú škodu. Napriek tomu, že
obžalovaný od prípravného konania, najneskôr od oboznamovania spisu (preštudovanie vyšetrovacieho
spisu pred návrhom na podanie obžaloby dňa 10. 11. 2014) mal vedomosť o vznesenom, uplatnenom

a vyčíslenom nároku na náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 18, 13 eur, nahradiť
škodu sa podujala matka obžalovaného až po otvorení hlavného pojednávania a súdu listinný dôkaz
o úhrade škody stihla doručiť krátkou cestou pred vyhlásením dokazovania za skončené. Súd na takýto
dôkaz prihliadol a v konečnom dôsledku tak vzhliadol i poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k)
Tr. zákona.

Na strane druhej obžalovanému priťažovala skutočnosť, že sa svojím konaním zo dňa 12. 07. 2014
dopustil viacerých (dvoch) trestných činov, čo predstavuje priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h)
Tr. zákona a tiež skutočnosť, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona).
Pri rovnováhe dvoch poľahčujúcich okolností a dvoch priťažujúcich okolností súd mohol ukladať trest v
rozmedzí od jedného roka do piatich rokov.

Tu súd prihliadol na dve mimoriadne dôležité okolnosti. Obžalovaný vo veku dvadsaťštyri rokov má
reálne sedem záznamov registri trestov, pričom po prvom upustení od potrestania mladistvého, boli
následne ukladané podmienečné tresty. Vzhľadom však na zbiehajúcu trestnú činnosť a následne
ukladané súhrnné tresty, bol obžalovaný súdne trestaný štyrikrát, pričom v každom prípade mu uložený

trest odňatia slobody bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby. Obžalovaný tak opakovane
a niekoľkokrát dostal šancu viesť riadny život a ani opakovaná hrozba výkonu uloženého trestu odňatia
slobody neodradila obžalovaného od ďalšej trestnej činnosti. Z odpisu z registra trestov nevyplýva
skutočnosť, že by sa obžalovaný čo i len v jednej skúšobnej dobe osvedčil, naopak vyplýva z neho
pluralita trestnej činnosti obžalovaného a potreba ukladania tzv. súhrnných trestov.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 3T/79/2014 zo dňa 04. 11. 2013, právoplatného dňa 13. 05. 2014. Skutky žalované
v predmetnej veci sa stali dňa 12. 07. 2014, t.j. cca 2 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku,ktorým mu bol uložený súhrnný podmienečný trest v maximálnej možnej výmere troch rokov s určením
skúšobnej doby piatich rokov, teda do dňa 13. 05. 2019.

Obžalovaný, dovtedy, so šiestimi záznamami v registri trestov a počas plynutia skúšobnej doby
sa dopustil viacerých trestných činov. Obžalovaný opakovane porušil zákon, keď napriek uloženému
zákazu šoféroval a pri bežnej kontrole zaútočil na príslušníkov PZ ústne a tiež fyzicky, keď týchto kopal
do brucha a inak ich fyzicky napádal. Takéto vysoko protispoločenské správanie obžalovaného a to
počas plynutia skúšobnej doby viedlo súd k záveru o potrebe reálneho potrestania obžalovaného a

uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd len pri úvahe o výmere takéhoto trestu prihliadol i na možnosť premeny trestu podmienečne
odloženého na skúšobnú dobu v konaní vedenom na Okresnom súdu Zvolen pod sp. zn. 3T/79/2013,
v ktorom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Pokiaľ by súd na túto
skutočnosť neprihliadal, v súdenej veci by obžalovanému uložil i trest prísnejší.
Pri neznemených hraniciach trestnej sadzby vyplývajúcej z osobitnej časti Trestného zákona, súd mohol

ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od jedného roka až do piatich rokov.

Výlučne s prihliadnutím na možnú premenu trestu v konaní 3T/79/2013 súd ukladal trest odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov (pri dolnej hranici trestnej sadzby 12 mesiacov).
Zo znaleckého posudku k duševnému stavu obžalovaného okrem iného vyplýva, že „súčasťou životného

štýlu obvineného je aj protispoločenské konanie, napriek tomu, že bol zaň opakovane trestne stíhaný.
Menovaný má nedisciplinovaný životný štýl, oslabený hodnotový rebríček, deficit morálnych zábran
spojený s vyššou pravdepodobnosťou dopúšťať sa priestupkov a k porušovaniu zákonov.“. Tiež však
bolo konštatované, že osobnosť obvineného je pružná, dynamická, nemá ešte fixované črty a vzorce
správania v prípade odborného vedenia je možné, aby prehodnotil svoje konanie a poučil sa zo svojich

skutkov, čím jeho resocializácia môže byť priaznivá“.

Skutočnosť, že obžalovaný, vo veku 24 rokov bol do času rozhodnutia súdu sedemkrát odsúdený (pri
ukladaní súhrnných trestov) za majetkovú trestnú činnosť a tiež v evidencii priestupkov má doposiaľ
6 záznamov za obdobie od roku 2009 do roku 2014, svedčí o tom, že obžalovaný nerešpektuje

právne predpisy, opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti, nerešpektoval zákaz vedenia motorových
vozidiel jemu uložený rozhodnutím v priestupkovom konaní a rovnako nerešpektoval výzvy dané dvoma
príslušníkmi PZ, dokonca týchto pri výkone svojich služobných povinností atakoval verbálne aj fyzicky.
Takéto konanie nemožno ospravedlňovať zdravotným stavom obžalovaného (poruchou na teréne
centrálnej nervovej sústavy) a jeho zvýšenou popudlivosťou a za (opakované) porušovanie zákona

obžalovaný musí niesť zodpovednosť a následok v podobe primeraného trestu. Súd sa nestotožnil s
obhajobou obžalovaného prednesenou v záverečnej reči obhajcu, že obžalovaný sa v minulosti dopúšťal
prevažne majetkovej trestnej činnosti, možno i z toho dôvodu, že rodina obžalovaného mala a má
finančné problémy a trpí nedostatkom finančných prostriedkov.
Na jednej strane je neakceptovateľné, aby deklarovaný nedostatok finančných prostriedkov riešili

jednotliví členovia rodiny páchaním majetkovej trestnej činnosti a na strane druhej, tu súd poukazuje
na konštatovaný abúzus obžalovaného omamných a psychotropných látok, keď ďalšie oslabenie
nervovej sústavy, vôľových vlastností, sebaovládania bolo v dôsledku zneužívania toxických látok:
marihuana, Pervitín, halucinatórna huba, Tramadol a iné analgetiká (konštatované o.i. v znaleckom
posudku). Sám obžalovaný pripustil, že užíval jednak marihuanu a v minulosti i pervitin. Užívanie

takýchto látok predpokladá, že obžalovaný mal na ich zaobstaranie dostatok finančných prostriedkov.
Obhajcom uvádzané predchádzajúce páchanie trestnej činnosti v možnej súvislosti s nepriaznivou
finančnou situáciou rodiny súd tak jednoznačne neakceptoval ako okolnosť odôvodňujúcu ukladanie
miernejšieho trestu, resp. odôvodňujúcu upustenie od potrestania. Pokiaľ mal obžalovaný dostatok
finančných prostriedkov na zadovažovanie si zakázaných návykových látok, nemožno páchanie jeho

trestnej činnosti ospravedlňovať tiesnivými pomermi v rodine.

Taktiež sa súd nestotožnil s navrhovaným prihliadnutím na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
ust. § 36 písm. n) Tr. zákona. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, naopak pri svojich výsluchoch

uvádzal rôzne verzie priebehu skutkov, spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa v prípravnom
konaní spočiatku popieral, neskôr, v čase, keď sa nachádzal vo väzbe, uvedené priznal, avšak uviedol,
že udalosti zo dňa 12. 07. 2014 „nevie popísať a zopakovať a mohol by sa pri popise udalosti dopliesťalebo dopustiť nepresností“. Na navrhované tak súd ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36
písm. m) Tr. zákona neprihliadol.
S poukazom na všetky uvedené dôvody, okolnosti spáchania skutkov, osobnosť obžalovaného a jeho

predchádzajúce odsúdenia, jeho postoj k prejednávanej veci, pomery na strane obžalovaného a
spáchanie skutku počas plynutia skúšobnej doby v maximálnom možnom trvaní, súd obžalovanému po
uznaní viny uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov a vzhľadom k tomu,
že obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, tohto podľa ust.
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia.

Počas prípravného konania boli spočiatku uplatnené nároky na náhradu škody zo strany dvoch
poškodených. K.. K. W. vo svojej výpovedi zo dňa 08. 09. 2014, najprv uplatnil nárok na náhradu
škody spočívajúcej v bolestnom, pričom výšku nároku odvodzoval od vyjadrenia bolestného znalcom,
v znaleckom posudku. Vo svojich neskorších výpovediach však poškodený od takéhoto nároku na

náhradu škody upustil a uviedol, že náhrada škody mu bude uhradená od zamestnávateľa, ktorý si ju
bude následne žiadať od obžalovaného. Rovnako na hlavnom pojednávaní, poškodený uviedol, že v
prípade uznania viny obžalovaného, od tohto žiadnu škodu nepožaduje. V danom prípade preto súd o
škode vzniknutej poškodenému K.. K. W. nerozhodoval.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, v postavení poškodeného ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní
pred súdom uplatnila a riadne vyčíslila svoj nárok na náhradu škody, vzniknutej súvislosti s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti poškodenému K.. K. W. a to vo výške 18, 13 eur. V priebehu hlavného
pojednávania a to do konca skončenia dokazovania matka obžalovaného preukázala , že uvedenej
poškodenej škodu v celom rozsahu zaplatila, preto o tomto nároku nebolo potrebné rozhodnúť.

M.. V. C., ako zástupca zamestnávateľa K.. K. W., Ministerstva vnútra SR, v prípravnom konaní
uviedol, že si škodu neuplatňuje, nakoľko túto nevie vyčísliť a túto si voči obžalovanému uplatnia v
občianskom súdnom konaní. S poukazom na uvedené, nárok zo strany tohto poškodeného nebol riadne
uplatnený do konca vyšetrovania v zmysle ust. § 46 ods. 3 Tr. por., preto súd o škode tohto poškodeného

nerozhodoval.

S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.