Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218327
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114218327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.IvetouWildeovouvprávnejvecižalobkyne:Z.M.,G..XX.XX.XXXX,

K. Y., Ž. XX/XX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, p r o t i žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrova 2/A, Bratislava, IČO: 45869464,
zastúpený: verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV -A/0112/0076 zo dňa 30.4.2014, ktorý vydal
Stály rozhodcovský súd zriadený rozhodcovská, Arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Sienkiewiczova
4, Bratislava.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 308,29 Eur na účet jej právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 27.6.2014 sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. PV
-A/0112/0076 zo dňa 29.4.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri rozhodcovská,
Arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Scienkiewiczova 4, Bratislava. Žalobu odôvodnila neplatnosťou
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka bola vopred
naformulovaná v zmluve, jej nekalosť vyplýva najmä zo vzdialenosti a nutnosti podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, o ktorého objektivite má žalobkyňa pochybnosti. Uviedla aj to, že rozhodca
ignoroval predpisy na ochranu spotrebiteľa, ktoré však nekonkretizovala.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že jeho právny predchodca Poštová banka a.s.,

ktorá uzatvárala príslušnú úverovú zmluvu so žalobkyňou, bola povinná podľa § 93 b ods. 1 zákona č.
483/2001 o bankách ponúknuť návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že v zmysle bodu
1 čl. 3(zrejme zmluvy) klient podpisom potvrdil, že Poštová banka si splnila povinnosť v zmysle §
93 b zákona o bankách a tvrdil, že klientovi bola v tomto bode daná možnosť neprijať túto ponuku
banky. Vyslovil názor, že rozhodcovská doložka bola platne dohodnutá v obchodných podmienkach
v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že úverová zmluva bola
uzavretá 28.9.2006, teda pred novelizovanou úpravou spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku

a v tejto súvislosti zdôraznil zákaz retroaktivity právnych noriem. Uviedol tiež, že ak by súd nerešpektoval
zmluvnú vôľu oboch účastníkov ohľadom rozhodcovskej doložky, zasiahol by do zmluvnej voľnosti strán
aporušilbyzákladnéprincípyprávnehoštátu.Vzáverevyslovilnázor,žerozhodcovskýsúdnepochybila
postupoval v súlade so zákonom. Poukázal na príslušný rokovací poriadok, v zmysle ktorého rozhoduje
trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu má možnosť vybrať každá strana sporu.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom StálEHO rozhodcovskÉHO súdu sp. zn. PV -
A/0112/0076, úverovou zmluvou zo dňa 28.9.2006, obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením
žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Dňa 28.9.2006 bola uzavretá písomná úverová zmluva, ktorou veriteľ Poštová banka a.s. poskytla
žalobkyni úver 80.000,- Sk. Dlžníčka sa ho zaviazala uhradiť 60 mesačnými splátkami od 27.10.2006
po 2.327,- Sk. V zmluve nie je uvedený úrok, len RPMN 20,74% a celková výška nákladov na úver
36.349,80 Sk.

V bode 1 predtlače tejto zmluvy sa uvádza: „klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s
OP pre úver, sadzobníkom poplatkov, oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami

dostupnej pôžičky a oznámením o úrokových sadzbách PB - súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy
v nich predložené“.

V bode 6 zmluvy sa konštatuje nasledovné: „klient svojim podpisom potvrdzuje, že PB si splnila
povinnosť v zmysle § 93b ZoB“.

V obchodných podmienkach (ktoré nie sú podpísané) v rámci prechodných a záverečných ustanovení je

v čl. 9 ods. 9.2 upravená rozhodcovská doložka v tomto znení: „zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú so ZoU a OP sa budú riešiť dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma
návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoU vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik ZoU alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. podľa jeho vnútorných

predpisov. Strany sporového konania sú rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude
pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“.

Žalovaný podal dňa 2.1.2012 na Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ a.s. v Bratislave žalobu o zaplatenie 1.834,2 Eur voči žalobkyni. V žalobe vysvetlil
svoju aktívnu legitimáciu tým, že Poštová banka, a.s. uzatvorila dňa 15.12.2010 zmluvu o postúpení

pohľadávok so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED AND GREGORY ako postupníkom,
na základe ktorej bola predmetná pohľadávka voči žalobkyni postúpená na nového veriteľa a tento
uzatvoril následne dňa 24.2.2011 ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou PRO
CIVITAS s.r.o. Postúpenie tejto pohľadávky bolo oznámené žalobkyni listom zo dňa 25.2.2011. Žalovaný
v tejto žalobe poukázal aj na to, že žalobkyňa úver riadne nesplácala a preto došlo k jeho predčasnému

zosplatneniu k 16.10.2008. Táto žaloba bola zaevidovaná na spomínanom rozhodcovskom súde pod
sp. zn. PV - A/0112/0076.

Z uvedeného spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu na podanie
žalobnej odpovede, ktorá namietla neprijateľnú rozhodcovskú doložku. Následne dňa 30.4.2014 bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobkyňa (v konaní pred rozhodcovským súdom žalovaná) bola

zaviazaná zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní žalobcovi) istinu vo výške 1.834,20 Eur, úrok vo
výške 15,68% ročne od 4.10.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne taktiež od
4.10.2011dozaplateniaakoajsumudlžnýchúrokovaúrokovzomeškaniavyčíslenýchkudňu3.10.2011
vo výške 1.159,56 Eur a napokon zaviazaná bola k náhrade poplatku za rozhodcovské konanie vo
výške 122,74 Eur a k náhrade trov zastúpenia vo výške 213,50 Eur to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Ako vyplýva z poučenia tento rozhodcovský
rozsudok nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom a účastník bol poučený o možnosti domáhať
sa jeho zrušenia v zmysle § 40 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Žalobkyni bol tento
rozsudok doručený 20.6.2014.

Na posúdenie dôvodnosti žaloby je potrebné aplikovať zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,

ktorý bol účinný v čase príslušného rozhodcovského konania (v danom prípade v znení zákona účinného
od 1.7.2009 do 31.12.2014).Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ,

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa uplatnila dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. c/, keďže popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pre súd bolo potrebné vyporiadať sa
predovšetkým s týmto dôvodom, pretože v prípade jeho akceptácie je potrebné prijať záver o nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu, keďže ďalší uplatnený dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. j/ by právomoc
rozhodcovského súdu zachoval (§ 43 citovaného zákona).

Súd sa teda zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky a pri tomto posudzovaní vychádzal zo zákona
č. 244/2002 Z.z. účinného, ale v čase uzavretia úverovej zmluvy. Vyplýva to z prechodných ustanovení
zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 1.7.2009 konkrétne § 54 ods. 2, podľa ktorého na prípady, keď sa
rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a keď rozhodcovské konanie
v sporoch, na ktoré sa vzťahuje nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené,

vzťahujú sa doterajšie predpisy.

Spomínaným doterajším právnym predpisom je zákon č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2006.
V ňom sa rozhodcovská zmluva rieši v § 3 a 4.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Podľa 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3 .

V danom prípade podľa názoru súdu nepochybne nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej
doložky. V § 4 ods. 2 sa výslovne uvádza, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
(aj vo forme rozhodcovskej doložky) obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Len

v prípade zmluvy uzavretej elektronicky postačuje uzavretie dohody vo vzájomne vymenených listoch,
čo však nie je tento prípad. Nepochybne nebola rozhodcovská doložka nahradená ani vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, keďže žiadne ústne konanie pred rozhodcom sa
nerealizovalo.

V texte úverovej zmluvy, ktorú podpísali účastníci sa však neuvádza žiadna rozhodcovská doložka, len

potvrdenie o tom, že poštová banka si splnila povinnosť podľa § 93 b zákona o bankách (ktorý dokonca
ani nie je citovaný a ani len vysvetlený, čoho sa týka). Je právne irelevantné toto prehlásenie podobne
ako potvrdenie o oboznámení sa s obchodnými podmienkami. Rozhodcovská doložka je upravená
až v spomínaných obchodných podmienkach a to dokonca bez osobitného zvýraznenia tak závažnej
záležitosti akou je a navyše len v rámci prechodných a záverečných ustanovení.

Žalovaný si nedostatočne uvedomuje relevanciu ochrany spotrebiteľa, ktorá vychádza zo skutočnosti,
že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to vzhľadom
na okolnosti kontraktácie, väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva, ľahšiu
dostupnosť právnych služieb a napokon vzhľadom na možnosť stanovenia zmluvných podmienok
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Preto sa v takýchto vzťahoch upúšťa od princípu autonómie

vôle, ktorý žalovaný zdôrazňuje a naopak dochádza k jeho obmedzeniu (napr. nález Ústavného súdu
ČR I. US 342/2009 zo dňa 15.62009). Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka rozhodne nemôže
byť platne uzavretá len v obchodných podmienkach tak, ako to napokon uzavrel aj Ústavný súd v
ČR v náleze I. US 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Súd teda rozhodcovskú doložku, ktorá je upravená v
obchodných podmienkach právneho predchodcu žalovaného považoval za neplatnú pre nedodržanie

obligatórnej písomnej formy s poukazom na § 4 ods. 2 zákon č. 244/2002 Z.z. a preto žalobe pre splnenie
zákonného dôvodu v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona vyhovel, keďže žaloba bola podaná
v čas.

Úspešnej žalobkyni bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania predstavujúcich
trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

žaloby a účasť na pojednávaní 14.1.2015. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 13 a
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony z roku 2014 predstavuje 61,87 Eur a za úkon z roku 2015
sumu 64,54 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to 2 x 8,04 Eur a 8,39
Eur. Napokon boli priznané aj hotové výdavky predstavujúce náklady na použitie motorového vozidla
právneho zástupcu žalobkyne na pojednávanie dňa 14.1.2015 zo Svidníka do Prešova a späť t.j. za

120km po 0,27 Eur/km = 32,40 Eur. Právny zástupca si však účtoval len polovicu požadovanej náhrady
vzhľadom na to, že v uvedený deň sa zúčastnil aj pojednávania v inej veci na tomto súde a konkrétne
si uplatnil sumu 16,20 Eur. Spomínaná základná sadzba za 1km jazdy podľa § 1 písm. b/ opatrenia č.
632/2008 Z.z. činila 0,0183 Eur/km a náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavovala 0,08Eur/km (6,5 +4,1+5 = 15,6/3 = 5,2 liter/100km) 0,052 liter/1km pri cene nafty 1,454 Eur/liter. Spolu tak
základná náhrada za 1km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje po zaokrúhlení
podľa § 9 zákona č. 283/2002 Z.z. sumu 0,27 Eur/km (0,183+0,08).

Súdnapokonpriznalajnáhraduzapremeškanýčasvsúvislostisúčasťounapojednávaníza4polhodiny
podľa § 17 ods. 1 vyhlášky po 13,98Eur pričom právny zástupca si účtoval len 1 t.j., 27,96 Eur. Priznaná
náhrada trov konania tak predstavuje odmenu vo výške 212,75 Eur a hotové výdavky vo výške 44,16
Eur t.j. 256,91 Eur a k tomu bolo pripočítané 20% DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške
51,38 Eur. Priznaná náhrada trov konania tak činí 308,29 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.