Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313221192
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313221192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: DC PLUS spol. s r.o., so sídlom
Nitra, Cabajská č. 28, IČO: 34 110 160, zastúpený advokátom: JUDr. Lukáš Tyko, AK so sídlom Pezinok,
Banícka č.61, proti odporcovi: Ing. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. č. XXX, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.
júla 2014, č. k. 15Cpr/1/2013-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 173,73 eur do rúk jeho advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 18.06.2013 dané odporcom ako zamestnancom navrhovateľovi ako zamestnávateľovi je
neplatné. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania v sume 444,18 eur k rukám jeho advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 7 zák. č. 283/2002 Z.z., § 68 ods.
1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z., § 69 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z., § 142 ods. 1 O.s.p.
a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že návrhu navrhovateľa je potrebné vyhovieť, nakoľko po vyhodnotení všetkých pre vec podstatných

skutočností bolo súdom zistené, že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo
doručené odporcom navrhovateľovi dňa 19.6.2013, neboli splnené podmienky. Dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru malo byť podľa obsahu to, že navrhovateľ ako zamestnávateľ nevyplatil
odporcovi cestovné náhrady za mesiac apríl 2013. Nesplnenie podmienok pre platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru súd vidí v tom, že právo na vyplatenie cestovných náhrad navrhovateľovi
vzniklo v zmysle písomnej dohody o užívaní súkromného motorového vozidla na služobné účely až
po tom, čo bude výška cestovných náhrad odsúhlasená nadriadeným odporcu a to po predložení

knihy jázd a rekapitulácie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca síce navrhovateľovi
predložil rekapituláciu s prepočtom úhrady za pohonné hmoty a amortizáciu, avšak odporca v konaní
nevyprodukovaljedinýdôkaz,ktorýmbynepochybnepreukázal,žespolusrekapituláciounavrhovateľovi
predložil aj knihu jázd so všetkými náležitosťami podľa čl. 4 bod 1 písm. a) Dohody o používaní
súkromného motorového vozidla. Na základe týchto skutočností teda súd dospel k názoru, že odporcovi
nevzniklo právo na vyplatenie cestovných náhrad v zmysle písomne uzavretej dohody, nakoľko on sám
nesplnil všetky zmluvou vyžadované náležitosti. Na základe uvedeného tak cestovné náhrady za mesiac

apríl 2013 neboli odporcovi síce vyplatené, avšak na ich vyplatenie mu ani nevzniklo právo, preto na
jeho strane nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b)Zákonníka práce, pretože základným predpokladom pre vznik dôvodu, ktorý zakladá právo na okamžité
skončenie pracovného pomeru zamestnancom je nevyplatenie cestovných náhrad, ktoré sú splatné,
teda na ktoré vznikol zamestnancovi nárok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1

O.s.p. a priznal navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania
v celkovej výške 444,18 Eur, spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 5
úkonov právnej pomoci / 2 úkony á 60,07 Eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na
súd ( žaloba ); 3 úkony á 61,87 Eur - účasť na pojednávaní dňa 20.3.2014, účasť na pojednávaní dňa
8.7.2014, písomné podanie na súd ( vyjadrenie zo dňa 9.7.2014 )/ príprava, návrh na vydanie platobného

rozkazu, odvolanie, písomné podanie na súd / 2 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 Eur, 3 x režijný
paušál za rok 2014 á 8,04 Eur, z náhrady cestovných výdavkov a z náhrady za použitie osobného
motorového vozidla v celkovej výške 45,09 Eur ( pracovná cesta - účasť na pojednávaní dňa 20.3.2014
a dňa 8.7.2014 bola vykonaná osobným automobilom značky HYUNDAI SANTA FE na trase Pezinok
- Galanta a späť 2 × 82 km, t.j. 164 km pri náhrade za každý km jazdy vo výške 0,183 Eur, cene za
pohonné hmoty 1,3530 Eur/l a priemernej spotrebe 6,80 l/100 km ), v náhrade za stratu času stráveného

napojednávaníkonanomdňa20.3.2014adňa8.7.2014orozsahu2hod=4polhodiny (jednapolhodina
á 13,40 Eur ) = 53,60 Eur, t.j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 444,18 Eur.

Protirozhodnutiusúduprvéhostupňapodalvzákonnejlehoteodvolanieodporca,ktorýžiadalnapadnutý
rozsudoksúduprvéhostupňazmeniťanávrhnavrhovateľazamietnuťapriznaťmunáhradutrovkonania.
Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko má za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže navrhovateľ
neuniesol príslušné dôkazné bremeno k tvrdenému určeniu a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., nakoľko má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že mu nevzniklo právo na vyplatenie
cestovných náhrad za mesiac apríl 2013, nakoľko nepreukázal konanie, že odovzdal navrhovateľovi

ako zamestnávateľovi knihu jázd. Má za to, že súd nevyhodnotil vykonané dôkazy správne najmä
vo vzťahu k uvedenej podstatnej skutočnosti, ktorá mala v konaní prejudicionálny charakter a to či
mu vzniklo právo na vyplatenie cestovných náhrad, ktorých nevyplatenie riadne a včas založilo jeho
okamžitéskončeniepracovnéhopomeru,ktoréhourčenieneplatnostiakoprávnehoúkonujepredmetom
konania. Je toho názoru, že súd rozhodol po vykonanom dokazovaní prísne formalisticky, čo spôsobilo,

žerozsudokjenespravodlivý.Odvolateľďalejuviedolvosvojomodvolaní,ževknihejázd,ktorúvzhliadol
súd za podstatnú listinu bez preukázania predloženia, v ktorej mu nevzniklo právo na vyplatenie daného
nároku nie sú uvedené žiadne iné podstatné činitele, ktoré by neboli obsiahnuté v rekapitulácii výpočtu
daného nároku na cestovných náhradách, nakoľko v rekapitulácii je uvedená aj vzdialenosť. Taktiež
poukázal na skutočnosť, že jeho zamestnávateľ vedel, že v rozhodnom období vykonal služobnú cestu

súkromným motorovým vozidlom, pričom na uvedenú cestu bol vyslaný zamestnávateľom a zástupca
navrhovateľa v konaní uvedené potvrdil, že vedel o uvedenej pracovnej ceste, vedel o jej účele a
podstate ako aj o tom, že ju vykonal súkromným vozidlom. Z vykonaného dokazovania je nepochybné,
že v rozhodnom období odovzdal príslušnú kompletnú rekapituláciu navrhovateľovi, z ktorej sú zrejmé
podstatné ukazovatele k výpočtu nároku na cestovných náhradách najmä prepočet úhrady za pohonné

hmoty, teda cena pohonnej hmoty, počet kilometrov a amortizácia. Teda to, čo vyžaduje zákon č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Na základe uvedeného je toho názoru, že mu vzniklo aj
právo na vyplatenie uvedeného nároku, nakoľko ako je už vyššie uvedené navrhovateľ disponoval v
čase splatnosti uvedeného nároku všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré vyžadovala dohoda v
čl. IV. Je toho názoru, že predložená rekapitulácia a súčasne preukázaná vedomosť zamestnávateľa

o podstatných skutočnostiach o uvedenej služobnej ceste, ktorú vykonal súkromným vozidlom dávajú
právny základ pre záver, že si splnil zákonné povinnosti, pričom zmluva resp. dohoda mu nemôže
zakladať viac povinností ako mu dáva zákon a v konaní nie je prípustné, aby súd uvedeného posudzoval
len formálne, či doručil knihu jázd, ktorá obsahuje informácie, ktoré obsahuje aj rekapitulácia.

K odvolaniu odporcu zaslal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

v ktorom uviedol, že navrhujú odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že odporca si v súvislosti s čl. IV Dohody o používaní súkromného motorového vozidla
na služobné účely nesplnil svoju povinnosť v zmysle tohto článku a navrhovateľovi neodovzdal ani
knihu jázd, ani rekapituláciu, ktorú mal následne navrhovateľ právo odsúhlasiť. Navrhovateľ nesúhlasí

s tvrdením súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení rozsudku a to, že z vykonaného dokazovaniavyplynulo, že odporca predložil navrhovateľovi rekapituláciu za mesiac apríl 2013. Takýto dôkaz v
súdnom konaní zo strany odporcu predložený nebol a tvrdenie o odovzdaní rekapitulácie vyplýva iba z
výpovede odporcu, pričom pravdivosť tohto tvrdenia odmietol ako samotný navrhovateľ tak aj odporcom

navrhnutí svedkovia. Odporca žiadnym písomným ani iným dôkazom nepreukázal predloženie takejto
rekapitulácie, ktorá by mala byť jedným z dokumentov potrebných na následné odsúhlasenie zo strany
navrhovateľaanáslednevyplateniecestovnýchnáhrad.Podľanázorunavrhovateľasútvrdeniaodporcu,
v zmysle ktorých dňa 30.04.2013 odovzdal v sídle navrhovateľa vyúčtovanie cestovných náhrad za
mesiac apríl 2013 nepravdivé a uvedenú skutočnosť nepreukazujú ani svedecké výpovede svedkov

navrhnutých odporcom: JUDr. G. L., C. E. a Ing. L. L. na súdnom pojednávaní dňa 08.07.2013.
Podľa týchto svedeckých výpovedí nepochybne vyplýva, že dňa 30.04.2013 sa v sídle navrhovateľa
uskutočnilo s odporcom stretnutie, ktorého predmetom bolo doručenie skončenia pracovného pomeru
navrhovateľom odporcovi a vrátenie pôžičky poskytnutej Ing. G. L. odporcovi. V daný deň neodovzdal
odporca navrhovateľovi žiadne vyúčtovanie cestovných náhrad za mesiac apríl 2013. Taktiež je toho
názoru, že odporca mohol odovzdať knihu jázd a rekapituláciu za mesiac apríl 2013 až po ukončení

kalendárneho mesiaca t.j. za mesiac apríl 2013 najskôr dňa 01.05.2013 a to svojmu nadriadenému,
ktorým bol podľa pracovnej zmluvy zo dňa 25.03.2013 Ing. G. L.. Nadriadený odporcu sa stretnutia dňa
30.04.2013 nezúčastnil, nakoľko v uvedený deň bol na zahraničnej pracovnej ceste. Navrhovateľ taktiež
uviedol, že podľa čl. IV Dohody nie je postačujúce, aby odporca odovzdal knihu jázd a rekapituláciu
navrhovateľovi, ale aj jej odsúhlasenie navrhovateľom v zmysle čl. V Dohody. Navrhovateľ vo svojom

odvolaní poukázal na skutočnosť, že odporca bol listom zo dňa 10.06.2013 vyzvaný na splnenie
viacerých povinností vyplývajúcich jednak z pracovnej zmluvy ako aj z predmetnej dohody, avšak
odporca si svoju povinnosť aj napriek uvedenej výzve nesplnil. Keďže je navrhovateľ toho názoru, že
odporca neplatne skončil pracovný pomer okamžitým skončení dňa 18.06.2013 domáha sa určenia
jeho neplatnosti, nakoľko je toho názoru, že nebol splnený dôvod podľa § 69 ods. 1 písm. b) zák. č.

311/2001 Z.z., nakoľko sa navrhovateľ nedostal do žiadneho omeškania s vyplatením mzdy, náhrady
mzdy, cestovnej náhrady odporcovi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný ( § 201 a § 202 O.s.p.), postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na

pojednávaní v prítomnosti riadne predvolaných účastníkov doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov
konania a predovšetkým s prihliadnutím k výsledkom takto doplneného dokazovania dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Vkonanívedenomnasúdeprvéhostupňapodsp.zn.15Cpr/1/2013sanavrhovateľnávrhomdoručeným
súdu dňa 19.08.2013 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.06.2013

dané odporcom ako zamestnancom navrhovateľovi ako zamestnávateľovi je neplatné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a taktiež v závislom výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. Súd

prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, vo veci rozhodol
vecne správne, avšak odvolací súd dospel k tomuto rozhodnutiu na základe iného právneho posúdenia
ako súd prvého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis

ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a o takýto
prípade sa v prejednávanej veci jedná.

Odporca vo svojom vyjadrení pred odvolacím súdom uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že navrhovateľ ako zamestnávateľ vedel, že on ide na služobnú cestu svojim vlastnýmmotorovým vozidlom a pokiaľ aj nepredložil navrhovateľovi knihu jázd, tak v danom prípade táto kniha
neobsahovala žiadne podstatné náležitosti, z ktorých by sa dala určiť výška náhrady a ktoré by neboli
obsiahnuté aj v predloženej rekapitulácii. Rekapituláciu mal riadne pripravenú spolu s bločkami v dvoch

vyhotoveniach (originál a kópia) a predložil ju p. L. ml., ktorý si tieto doklady zobral, keď sa tak stalo
pri skončení pracovného pomeru zo strany navrhovateľa, kedy bol naňho vyvíjaný psychický nátlak, v
dôsledku čoho nebol schopný získať tieto doklady od p. L. späť, aby ich mohol poslať zamestnávateľovi
poštou. Čo sa týka vykonaného dokazovania a to výsluchu troch svedkov pred súdom prvého stupňa má
za to, že títo svedkovia sú nedôveryhodný, nakoľko sú s navrhovateľom spätí buď v zamestnaneckom

pomere alebo v príbuzenskom pomere. Odporca taktiež uviedol, že ani v minulosti neodovzdával
navrhovateľovi rekapituláciu jázd a ani iné doklady, z ktorých by mu vyplývali nejaké nároky poštou,
vždy ich odovzdával osobne a to nadriadenému Ing. L. st.. Knihu jázd neodovzdal navrhovateľovi z toho
dôvodu, že ju nemal vytvorenú, nemal na to ani časový priestor, keďže sa toto všetko dialo v deň, keď
podpisoval skončenie pracovného pomeru.

Zvyjadreniaprávnehozástupcunavrhovateľapredodvolacímsúdombolozistené,žesvedkovia,ktorých

označil odporca na pojednávaní ako nedôveryhodných boli ním navrhnutí a sú to osoby, ktoré boli
prítomnénastretnutí,naktorommaloprísťkodovzdaniurekapitulácieakskončeniupracovnéhopomeru
odporcu. Títo svedkovia však všetci zhodne potvrdili, že na tomto stretnutí neodovzdal odporca žiadnu
rekapituláciu, ani knihu jázd. Nič nebránilo odporcovi, aby tieto doklady zaslal navrhovateľovi aj poštou
a túto skutočnosť potvrdzuje aj list navrhovateľa zaslaný odporcovi dňa 10.06.2013, teda ešte predtým,

ako odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorej ho navrhovateľ
vyzýva na predloženie rekapitulácie a knihy jázd.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí

ich splatnosti.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon

pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti tak, ako to vyplýva z ust.
§ 70 Zákonníka práce, ktorých absenciu sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Okamžité
skončenie pracovného pomeru preto musí byť písomné a doručené v ustanovenej lehote druhému
účastníkovi a musí byť v ňom skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť iným
dôvodom. Platnosť právnych úkonov vychádzajúc z ust. § 15 Zákonníka práce je potrebné posudzovať

so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod

nebude možné dodatočne meniť.

K samotnému ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je potrebné uviesť, že v ňom obsiahnutá
zákonná úprava posilňuje rovnoprávne postavenie účastníkov pracovno-právneho vzťahu, nakoľko
od zamestnanca sa nemôže požadovať, aby prácu vykonával, keď zamestnávateľ mu nevyplácariadne mzdu a náhrady v ňom špecifikované. Právo na mzdu a uvedené náhrady za vykonanú prácu
je základným právom zamestnanca a zároveň jej vyplácania patrí medzi najdôležitejšie povinnosti
zamestnávateľa (§ 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce). Pokiaľ teda zamestnávateľ si túto svoju

povinnosť neplní, Zákonník práce poskytuje zamestnancovi ochranu tým, že mu umožňuje z tohto
dôvodu okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom. Podmienkou tohto spôsobu skončenia
pracovného pomeru však je, že zamestnávateľ mzdové náležitosti zamestnanca neuspokojí do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či zamestnávateľ poskytoval časť týchto plnení,
na ktoré vznikol zamestnancovi nárok, alebo že mu tieto neposkytol vôbec. Naplnenie predpokladov

zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce v prípade, že zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi cestovné náhrady alebo ich časť do
15 dní po uplynutí ich splatnosti je potrebné posudzovať v nadväznosti na zák. č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných
cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe vyslaním do
členského štátu EÚ pri vzniku pracovného pomeru, štátno-zamestnaneckého pomeru alebo obdobného

pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce,
mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť osobám taxatívne uvedeným
v § 1 ods. 1,2 tohto zákona, nakoľko ust. § 118 ods. 2 Zákonníka práce za mzdu cestovné náhrady
nepovažuje.

Podľa § 36a Zákona o cestovných náhradách náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v

lehote podľa § 36 ods. 8. Toto ustanovenie ukladá zamestnávateľovi povinnosť do 10 pracovných dní
odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo iné skutočnosti
zakladajúce nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v
kolektívnejzmluvealebovpísomnejdohodesozamestnancomdohodnutáalebovovnútornom predpise
zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

kalendárnommesiaci,vktorombolipredloženépísomnéodklady.Zároveňzamestnancoviustanovenými
§ 36 ods. 7 Zákona o cestovných náhradách ukladá povinnosť do 10 pracovných dní odo dňa skončenia
pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady predložiť zamestnávateľovi
písomnédokladypotrebnénavyúčtovanienáhradavrátiťnevyúčtovanýpreddavokakniejevkolektívnej
zmluve v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa

určená dlhšie doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že odporcovi vznikol u navrhovateľa pracovný pomer na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.03.2013, podľa ktorej odporca od 01.04.2013 vykonával pre
navrhovateľa prácu v pozícii riaditeľa spoločnosti. Medzi navrhovateľom a odporcom došlo taktiež k

uzavretiu Dohody o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely, v zmysle ktorej
odporca ako zamestnanec užíval na plnenie pracovných úloh svoje súkromné motorové vozidlo, za čo
munavrhovateľsazaviazalvyplácaťcestovnénáhrady.Medziúčastníkmibolovzmyslečl.4tejtodohody
dohodnuté, že odporca po skončení každého kalendárneho mesiaca odovzdá svojmu nadriadenému
na odsúhlasenie knihu jázd so všetkými náležitosťami a písomnú rekapituláciu s prepočtom úhrady

za pohonné hmoty a amortizáciu na tlačive, v ktorej bolo prílohou tejto dohody. V zmysle čl. V
tejto dohody zamestnávateľ sa zaviazal uhradiť náklady spojené s používaním vlastného motorového
vozidla podľa tejto dohody do 10 dní od odovzdania a odsúhlasenia rekapitulácie za daný mesiac.
Odporca sa dňa 15.04.2013 zúčastnil pracovnej cesty v Brne, pričom ako dôkaz, že tam skutočne
bol, súdu predložil výpisy z bankového účtu, ktoré preukazovali hradenie spotrebovaných pohonných

hmôt a diaľničnej známky. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Odporca v konaní tvrdil, že vyúčtovanie za mesiac apríl 2013 predložil navrhovateľovi
riadne dňa 30.04.2013. Toto odovzdanie podľa odporcu prebehlo za účasti svedkov, ktorý v konaní

navrhol vypočuť a to p. C. E., Ing. L. L., G. L. ml. a Ing. H. T.. Dňa 19.06.2013 bol navrhovateľovi
doručený list odporcu zo dňa 18.06.2013 a to okamžité skončenie pracovného pomeru, na základe
ktorého odporca navrhovateľovi oznámil, že v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z.
okamžite končí pracovný pomer s navrhovateľom a to z dôvodu, že mu navrhovateľ neuhradil cestovné
náhrady za mesiac apríl 2013 vo výške 931,55 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 25.06.2013 oznámil

odporcovi, že jeho okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a nedôvodné, nakoľkodôvod uvedený odporcom a to nevyplatenie cestovných náhrad za mesiac apríl 2013 v čase doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi neexistoval a ani v súčasnosti neexistuje,
nakoľko navrhovateľ neeviduje odovzdanie a odsúhlasenie rekapitulácie a knihy jázd za mesiac apríl

2013 v zmysle čl. IV Dohody, na základe čoho tak odporcovi nevznikol žiaden nárok na vyplatenie
cestovných náhrad za mesiac apríl 2013 podľa čl. V vyššie uvedenej dohody. Z dôvodu, že odporca
počas výkonu svojej práce opakovane závažne porušil pracovnú disciplínu, navrhovateľ v zmysle ust.
§ 68 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z. okamžite skončil pracovný pomer s odporcom a to listom zo
dňa 17.06.2013 odporcovi doručeným dňa 26.06.2013. Navrhovateľ uviedol, že odporca do dnešného

dňa neodovzdal navrhovateľovi ani rekapituláciu, ani knihu jázd a to aj napriek tomu, že bol vyzvaný
listom zo dňa 10.06.2013.

Aplikujúc na takto zistený skutkový stav vyššie citovanú zákonnú úpravu odvolací súd dospel k záveru
o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa. V súdenej veci je nepochybné,
že sporom dotknuté okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa po obsahovej stránke formálne
náležitosti a v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce bolo dané i v zákonnej dvojmesačnej lehote odo

dňa, keď sa navrhovateľ o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Bolo preto
potrebné skúmať, či dôvod v ňom skutkovo vymedzený je daný, keďže už ako bolo z hora uvedené, tento
nemožno dodatočne meniť. Odporca za dôvod označil nevyplatenie cestovných náhrad za mesiac apríl
2013. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca v inkriminovanej dobe t.j. v mesiaci apríl
2013 zahraničnú pracovnú cestu vykonal, z ktorého dôvodu navrhovateľovi vznikla povinnosť v súlade

s ust. § 36 ods. 1 Zákona o cestovných náhradách a dohodou na účastníkov konania, ktorá určovala
dobu najneskôr do 10 dní od predloženia písomných dokladov odporcom, vykonať jej vyúčtovanie a
uspokojiť jeho nároky. Navrhovateľ toto vyúčtovanie cestovných náhrad nerealizoval a to z dôvodu,
že odporca mu nepredložil rekapituláciu a knihu jázd za mesiac apríl 2013 tak, ako to vyplýva z čl. IV
uzavretej dohody. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že keďže odporca nepreložil potrebné písomné doklady na

to, aby mohlo byť vyúčtovanie cestovných náhrad vyplatené, nevznikla tak navrhovateľovi splatnosť ich
vyplatenia a preto nebol daný zákonný dôvod na okamžité rozviazanie pracovného pomeru odporcom
v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odporca však na rozdiel od navrhovateľa tvrdil, že
túto rekapituláciu predložil navrhovateľovi dňa 30.04.2013 a to v deň, kedy mu bola doručená aj výpoveď
zo strany navrhovateľa a teda, kedy došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu pracovného pomeru pred

inými zamestnancami navrhovateľa, ktorých v konaní žiadal vypočuť ako svedkov. Z uvedeného tak
vyplýva, že v prejednávanej veci bola spornou skutočnosť, či zo strany odporcu bola navrhovateľovi
predložená rekapitulácia a kniha jázd za mesiac apríl 2013, t.j. listinné doklady v zmysle ust. § 36 ods.
1 Zákona o cestovných náhradách. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kniha jázd predložená
zo strany odporcu navrhovateľovi nebola, nakoľko túto skutočnosť potvrdil aj samotný odporca, avšak

sporným ostalo, či bola zo strany navrhovateľa predložená rekapitulácia jázd, keď odporca tvrdil, že sa
tak stalo a odovzdal ju zamestnancovi navrhovateľa a to p. G. L. ml. dňa 30.4.20013 a navrhovateľ tvrdil,
že táto rekapitulácia mu za mesiac apríl 2013 doteraz nebola odovzdaná.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného

bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automatickyunesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných

stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností je odvolací súd toho názoru, že v preskúmavanej veci neboli
naplnené všetky zákonné predpoklady uvedené v ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pre tento
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu tak ako to správne konštatoval
i súd prvého stupňa. Aj keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že zo strany odporcu
bola predložená rekapitulácia za mesiac apríl 2013, odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou
navrhovateľa, že takýto dôkaz sa v spise nenachádza, nakoľko odporcom označení a súdom prvého

stupňa vypočutí svedkovia ani jeden neuviedli, že zo strany odporcu bola dňa 30.04.2013 p. G. L. ml.
predložená zo strany odporcu rekapitulácia za mesiac apríl 2013. Na základe uvedeného, tak zo strany
odporcunebolounesenédôkaznébremenojehotvrdeniaatedaodporcanepreukázal,ženavrhovateľovi
predložil a odovzdal rekapituláciu za apríl 2013. Aj keď odporca rovnako ako v konaní pred súdom
prvého stupňa tak aj v odvolacom konaní uviedol, že túto rekapituláciu navrhovateľovi predložil a to dňa

30.04.2013 na stretnutí so zamestnancami navrhovateľa, odvolací súd konštatuje, že neoznačil súdu
ani nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by túto skutočnosť potvrdil, teda táto jeho skutková okolnosť
predloženia rekapitulácie ostala len v rovine tvrdenia odporcu.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena preukázania predloženia tejto rekapitulácie za mesiac
apríl 2013 a teda nepredloženia listinných dokladov v zmysle ust. § 36a zák. č. 283/2002 Z.z. o

cestovných náhradách, nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky splatnosti týchto cestovných náhrad
za mesiac apríl 2013 a teda zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu žiadnej jeho povinností ako
zamestnávateľa v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a teda neboli naplnené zákonné
podmienky okamžitého ukončenia pracovného pomeru zo strany odporcu v zmysle ust. § 69 ods. 1
písm.b)Zákonníkapráce.Nakoľkonavrhovateľneplatnosťouskončeniapracovnéhopomeruokamžitým

skončením sa dovolal i v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť (§ 77 Zákonníka práce) jeho návrh bolo potrebné považovať za dôvodný. V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/4261/2011, ktoré
konštatuje, že v prípade, ak je medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné nevyplatenie náhrady
mzdy alebo mzdy, nezakladá to dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Aj v prejednávanej

veci bolo sporné, či došlo zo strany odporcu k predloženiu všetkých potrebných písomných dokladov
na vyplatenie cestovných náhrad za mesiac apríl 2013, ktorá spornosť tak spôsobila, že odporca tak
nemohol s navrhovateľom rozviazať z uvedeného dôvodu pracovný pomer okamžite. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že samotný odporca mohol sám túto spornosť odstrániť tak, žeby si
svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 36a zák. č. 283/2002 Z.z. splnil doručením týchto písomných

dokladov navrhovateľovi, či už poštou alebo iným spôsobom preukazujúcim hodnoverne ich doručenie
navrhovateľovi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z
neho i správny právny záver o dôvodnosti podaného návrhu zo strany navrhovateľa, aj keď na základe

iných právnych úvah ako to uviedol prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí a taktiež rozhodol správne
aj vo výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania potrebných na účelné uplatnenie jeho práva proti odporcovi, ktorý v odvolacom

konaní úspech nemal. Trovy navrhovateľa v odvolacom konaní pozostávali z tarifnej odmeny advokáta
za dva úkony právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, účasť na odvolacom pojednávanídňa 14.01.2015) po 61,87 eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl.MS SR č. 655/2004 Z.z.), náhrady hotových
výdavkov 2 x 8,04 eur (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3 cit.vyhl.) a náhrady cestovných výdavkov a za stratu
času za účasť na pojednávaní dňa 14.01.2015 motorovým vozidlom HYUNDAI SANTA FE, na trase

Pezinok - Trnava a späť, 2 x 39 km t.j. 78 km pri náhrade za každý km jazdy vo výške 0,183 eur pri cene
za pohonné hmoty 1,205 eur/ l a priemernej spotrebe 6,8 l / 100 km v celkovej výške 20,51 eur ako i
náhrady za stratu času v súvislosti s týmto pojednávaním, keďže išlo o úkon právnej služby vykonávaný
v mieste, ktoré nie je v mieste sídla advokáta za celkovo 4 začaté 1/2 hod. po 13,40 eur (§ 15 písm.
b), § 17 ods. 1 cit.vyhl.). Trovy navrhovateľa tak predstavujú sumu 173,73 eur, ktorú prisúdenú náhradu

trov odvolacieho konania odporca je povinný zaplatiť do 3 dní advokátovi navrhovateľa v súlade s ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.