Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/830/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203296
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E., U. XXX/X, o splnenie
povinnosti zaplatiť 790,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 7C/83/2014-47 zo dňa 10. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi istinu 137,70 Eur spolu
s 1,775 % ročným úrokom z omeškania od 12.11.2013 do zaplatenia a to mesačnými splátkami vo výške
50 Eur splatné vždy do 25-teho dňa kalendárneho mesiaca, od júla 2014 pod stratou výhody splátok. V
zostávajúcej časti žalobu zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 05.08.2010, na základe ktorej mal byť odporkyni poskytnutý úver 930 Eur, ktorý odporkyňa
sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 57,24 Eur v počte splátok 30 a to vždy do 24-

teho dňa mesiaca. Ročná úroková sadzba predstavovala 70,01 %, RPMN 65,62 %, priemerná RPMN
51,49 %. V zmysle článku 4, bod 4, bod 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere v
prípade, že dlžník splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy každých ďalších 12 splátok pri úvere so
splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne každých 18 splátok pri úvere so
splatnosťou 24 a 30 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa
úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške uvedenej podľa odseku
4 bod 1. Zmluvný úrok dohodnutý spôsobom typovej formulárovej zmluvy vo výške 70,01 % ročne

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto v tejto časti je zmluva neplatná. Keďže zmluva
neobsahovalaplatnúobligatórnunáležitosť,atozmluvnédojednanieoúrokochzaposkytnutieúveruako
ani obligatórnu náležitosť, výšku a splatnosť istiny, úrokov, poplatkov, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa
sú zahrnuté v každej splátke, následkom toho je považovanie úveru zo zákona za bezúročný a bez
poplatkov. Zmluva o úvere by mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a inýchpoplatkov, ktorá náležitosť v danom konaní preukázaná nebola. Podľa tvrdenia navrhovateľa na druhý
revolvingový úver bola odporkyni poskytnutá navrhovateľom suma úveru len vo výške 377,96 Eur. Z toho
dôvodu od uvedenej sumy bolo odpočítané čiastočné plnenie odporkyne vo výške 240,26 Eur. Zostatok

dlžnej sumy tak predstavoval sumu 137,70 Eur, ktoré je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť.

Vo vzťahu k iným ďalším nárokom navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, s čím je spojené zamietavé
rozhodnutie. Za neprijateľnú podmienku považoval i dohodu o poplatku za odklad splatnosti splátok
revolvingu vo výške 85,68 Eur. Dohoda o odplate za poskytnutú službu možného odkladu splátok
tvorila súčasť formulárovej zmluvy, ktorej obsah odporkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť.

Navrhovateľ uviedol, že poplatok za možnosť odkladu splátok revolvingu započítal s výškou úverovej
sumy, ktorá mala byť odporkyni poskytnutá v dohodnutej výške, pričom túto výšku ani nešpecifikoval a
len uviedol, že odporkyni bola vyplatená suma 377,96 Eur. V dôsledku skutkových tvrdení navrhovateľa
bolo možné vychádzať z tvrdenia navrhovateľa v reálne poskytnutej výške úveru odporkyne 377,96 Eur,
od ktorej bolo potrebné odpočítať čiastočné plnenie odporkyne.

Navrhovateľ nemal záujem konkretizovať a preukazovať výšku uplatneného nároku spôsobom, aby bola

naplnená úradná povinnosť súdneho prieskumu a noriem na ochranu spotrebiteľa. Úroky z omeškania
boli priznané iba vo výške ako vo výroku rozsudku a keďže predmetom peňažného plnenia neboli
mesačné splátky, ale nevrátená časť úveru, nebolo možné priznať úroky z omeškania z navrhovaných
mesačných splátok, prípadne súčtu mesačných splátok. Listina označená ako zosplatnenie dlhu
predstavuje len výzvu na zaplatenie troch mesačných splátok a poučenie o strate výhody splátok

v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Na zaplatenie celej dlžnej sumy bola odporkyňa vyzvaná až
písomnosťou zo dňa 30.10.2013, preto v prevyšujúcej časti boli úroky z omeškania zamietnuté ako
nedôvodné.

Žaloba bola zamietnutá aj časti zmluvnej pokuty, ktorá bola uplatňovaná z jednotlivých splátok úveru,
ktorý však bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku toho nebolo možné

priznať zmluvnú pokutu za omeškanie so zaplatením mesačnej splátky, ktorá splátka podľa tvrdenia
navrhovateľa obsahovala okrem dlžnej istiny aj zmluvný úrok. Keďže absentovala obligatórna náležitosť
rozlíšenia splatnosti výšky istiny a zmluvných úrokov, nebolo možné žalovanej uložiť povinnosť ani
čiastočného plnenia.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na ustanovenie

§ 157 ods. 2 O.s.p., keď z napadnutého rozsudku sa nedajú zistiť ani len také základné skutočnosti,
ktoré vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu sa javia ako podstatné, a to najmä aké právne normy boli
aplikované súdom predtým než dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnom úroku je neprijateľnou
podmienkou, na základe akej právnej normy súd dospel k záveru, že napriek súladu odplaty s príslušnou
právnou úpravou má byť dojednanie o úroku neprijateľnou podmienkou, na základe akých výkladových

metód súd teda uprednostnil aplikáciu ustanovenia, podľa ktorého bol oprávnený skonštatovať, že
dojednanie o zmluvnom úroku je neprijateľnou podmienkou, keď ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka mu taký postup neumožňuje, aké zákonné ustanovenie bolo základom pre záver, že úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/

Zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý vyžaduje podmienku, aby boli súčasne splnené podmienky ohľadne
formy zmluvy a aj ohľadne jej obsahu. V tomto prípade ale súd neskonštatoval, že by zmluva nemala
písomnú formu, a teda podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia by ani neboli splnené. Nie je
pravda, že by neuniesol dôkazné bremeno, keďže poskytnutie úveru medzi účastníkmi nebolo sporné a
odporkyňa vo svojej výpovedi danú skutočnosť nespochybnila. Poskytnutie prostriedkov podľa zmluvy

bolo preukázané predložením výpisu z internej evidencie navrhovateľa, v ktorom je zaznamenané
kedy a v akej výške došlo k vyplateniu peňažných prostriedkov a čo bolo splatené na splátkach. Súd
sa nezaoberal otázkou úveru, ktorý bol vo výške 930 Eur. Poskytnutie úveru a jeho splácanie bolo
predpokladom pre poskytnutie revolvingu. Nesúhlasí, že dohoda o poskytnutí služby a poplatku za
odklad splatnosti splátok má predstavovať neprijateľnú podmienku. Súd neuvádza, čo konkrétne má

spôsobovať nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a súčasne v čom je znak značnej nerovnováhy.
Nie je zrejmé, či je vôbec daná prieskumná právomoc súdu ohľadne danej dohody z pohľadu aplikácie
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd nesprávne tvrdí, že poplatok sa platí za odklad splatnosti.
Poplatoksaplatízazriadenieslužbyspočívajúcejvtom,žedlžníkmázmluvnýnároknaodkladsplatnosti
splátok. Keďže dlžník nemá právo na odklad splatnosti splátok zo zákona v prípade absencie dohody a

nesplácania dochádza nielen k vzniku sankcií za omeškanie, ale súčasne môže dôjsť aj k strate výhodysplátok a zosplatneniu celého úveru. Nie je podstatné, či spotrebiteľ službu zakúpenú na základe dohody
o poskytnutí služby využije alebo nie. Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské vzťahy a
ani z napadnutého rozsudku pritom nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za nakúpenú službu vopred

platiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 1956/2007. Namietal
nepriznanie úroku z omeškania z mesačných splátok s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď žiadna dodatočná výzva na jeho uplatnenie nie je zo zákona potrebná. Na základe
uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu
vyhovie alebo aby zrušil rozsudok prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku,

ktorým návrh vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdil. V ostatnej časti zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné

skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného
dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil

svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah
vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné, naopak rozsudok vyčerpávajúcim
spôsobom zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri
výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení,
nepoprel ich účel a podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné.

Hoci okresný súd uvádza viacero dôvodov, pre ktoré návrh navrhovateľa v časti zaplatenia istiny
považoval za nedôvodný, základným a prvotným dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa bola
skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje povinné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2
písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. (ďalej len ZoSÚ), a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 05.08.2010, na ktorý sa aplikujú
ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne

o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie ibaniektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.

Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je
vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia

autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý Zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné

náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
týmspotrebiteľavystavujenerovnémupostaveniu.Medzitakétoustanovenianepochybnepatríuvedenie
výšky a počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol
považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ
stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ ZoSU.

Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť
splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej
situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené
a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Keďže uvedené údaje
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi, ako správne konštatoval okresný súd, neobsahuje, nemožno

potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k týmto podstatným náležitostiam zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Preto poskytnutý úver navrhovateľom odporcovi je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd mal nepochybne preukázané z karty klienta predloženého
navrhovateľom (č.l. 13), e odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 930 Eur a celková čiastka 1.393,64
Eur (vrátane revolvingu). V ďalšej časti tejto karty sa uvádza, že revolving bol poskytnutý vo výške

463,64 Eur, ale skutočne bola vyplatená čiastka 377,96 Eur (po odpočítaní odmeny 85,68 Eur v zmysle
Dohody o poskytnutí služby v možnosti odkladu splátok bod 8.1. Zmluvy). Teda takto v skutočnosti bola
odporkyni vyplatená suma v celkovej výške 1.307,96 Eur. Odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkom
istinu 1.957,46 Eur.

Nakoľko však s poukazom na vyššie konštatované sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,

rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia návrhu je z tohto hľadiska vecne správny.Ako z karty klienta jasne vyplýva, navrhovateľ si pri poskytnutí revolvingového úveru pri vyplatení sumy
odporkynistiaholodplatuzaslužbuvzmyslebodu8,bod8.1.písm.b/Dohodyoposkytnutíslužby,ktorou
službou nanútil odporkyni možnosť odkladu troch splátok revolvingu, pričom túto odplatu si vyúčtováva

v čase poskytnutia revolvingu bez ohľadu na to, či odporkyňa bude mať o takúto službu záujem alebo
nie. Takýto postup navrhovateľa považuje odvolací súd za absolútne neprijateľný. Splatnosť tejto odplaty
ihneď po poskytnutí revolvingu a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na
vyplatenie schválenej sumy revolvingu považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná, nakoľko je výrazne v neprospech

odporkyne, ako spotrebiteľa. Vychádzajúc z uvedeného, aj v tejto časti okresný súd predmetnú odplatu
správne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti nevyhovel návrhu navrhovateľa.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa, vzhľadom na konštatovanie, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov, sú tieto námietky z hľadiska predmetu konania právne irelevantné a odvolací
súd sa nimi bližšie nezaoberal.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil i s dôvodmi okresného súdu, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu

a nepriznanie zmluvnej pokuty. Ako už bolo vyššie konštatované, v predmetnej veci sa jednalo o
spotrebiteľský úver. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je považovaná za bezúročnú
a bez poplatkov. Zmluvná pokuta bola uplatňovaná z jednotlivých splátok, ktoré obsahovali okrem dlžnej
istinyúveruizmluvnýúrok.Nakoľkovšakzozmluvyneboloevidentnéakájevýškasplátkynaistinuúveru
a aká je výška splátky na úrok z úveru (na ktorý navrhovateľ nemá nárok), nebolo možné navrhovateľovi

priznať zmluvnú pokutu.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver je vecne správny rozsudok okresného súdu vo veci samej, ako
aj v časti rozhodnutia o trovách konania, keď okresný súd konštatoval neúspech navrhovateľa. Preto
odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 244 ods. 1 aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a zároveň jeju vznik trov
konania z obsahu spisu nevyplýva, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.