Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010508
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16.12.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného Q. S., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2,3 písm. c/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. S., nar. XX.XX.XXXX v E., Č. T., trvale bytom S. S. XXXX, S.,

je v i n n ý,

že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 16C 30/2008 zo dňa 19.novembra
2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.decembra 2000 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho
maloletého syna Q.Á., narodeného XX.P. XXXX a dcéry P., narodenej XX.N. XXXX sumou 30 % zo
životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Q. S., narodenej
XX.Y. XXXX, bytom S. S. XXXX si takto určenú povinnosť v S. a na iných miestach, kde sa pohybuje,
riadne a včas neplní, jej plneniu sa vyhýba, čím mu za obdobie od 1.januára 2013 do súčasnosti
vznikol dlh na výživnom ku dňu hlavného pojednávania vo výške 750,18 €, pričom v uvedenom období

nikde nepracoval, nebol zaevidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je mu
poskytovaná len pomoc v hmotnej núdzi, čím si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia,
pričom trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 1T 231/12 zo dňa 5.decembra 2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.decembra 2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký
čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2,4,8 Tr. zákona, § 49
ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10. 07. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene na tunajší súd obžalobu na
obžalovaného Q. S., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)

Tr. zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene
č.k. 16C 30/2008 zo dňa 19.novembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.decembra 2000
bol zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna Q., narodeného XX.P. XXXX a dcéry P.,
narodenej XX.N. XXXX sumou 30 % zo životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám Q. S., narodenej XX.Y. XXXX, bytom S. S.Ň. XXXX si takto určenú povinnosť v
S. a na iných miestach, kde sa pohybuje, riadne a včas neplní, jej plneniu sa vyhýba, čím mu za obdobie

od 1.januára 2013 do súčasnosti vznikol dlh na výživnom vo výške 795,92 €, pričom v uvedenom období
nikde nepracoval, nebol zaevidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je mu
poskytovaná len pomoc v hmotnej núdzi, čím si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia,
pričom trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 1T 231/12 zo dňa 5.decembra 2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.decembra 2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zákona.

V predmetnej trestnej veci súd hlavné pojednávanie niekoľkokrát odročil z dôvodu neprítomnosti
obžalovaného. Dňa 30. 09. 2014 pred otvorením hlavného pojednávania, obžalovaný, ktorý bol
prítomný, súdu uviedol, že si je svojho dlhu na výživnom vedomý a že dlžné výživné je schopný splatiť, v

prípade, že mu súd poskytne dodatočnú lehotu na uvedené. Súd návrhu obžalovaného vyhovel, hlavné
pojednávanie odročil na dňa 16. 12. 2014 ( teda na dobu cca tri mesiace) s tým, že obžalovaného
poučil, že hlavné pojednávanie možno následne vykonať i v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní dňa 16. 12. 2014 obžalovaný prítomný nebol, svoju neprítomnosť ničím

neospravedlnil, preto zákonná sudkyňa uznesením rozhodla podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku, že hlavné
pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Svedkyňa - poškodená Q. S., na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným v súčasnosti stále
žije v spoločnej domácnosti, hoci sú rozvedení. Tento jej po podaní obžaloby (od augusta 2014) začal

platiť bežné výživné a na obe deti, teda na mal. Q. a mal. P., jej dáva po 27, 13 eur mesačne. Zo
zameškaného výživného jej zaplatil len sumu 100,- eur, ktorú je uhradil ešte v máji roku 2014.

Na hlavnom pojednávaní tak boli čítané a oboznamované listinné dôkazy: Trestné oznámenie
poškodenej zo dňa 28. 04. 2014. Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 16C 30/2008 zo dňa 19.

11. 2008, právoplatného 30. 12. 2008, z ktorého vyplýva, že manželstvo Q. S. P. Q. S. bolo rozvedené,
maloletá P. S., V. S. P. Q. S. boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky a súd uložil
odporcovi Q. S., povinnosť prispievať na výživu maloletých detí P., Q. P. V. výživným v sume 30 %
životného minima a to vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí Q. S., počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku .

Z výpovede obžalovaného z prípravného konania, zo dňa 24. 06. 2014 vyplynulo, že obžalovaný
pripustil, že na deti platil podľa toho, ako mal peniaze. Každý mesiac robil bývalej manželke nákup
potravín pre deti asi za 20 - 30,- eur. Do ruky jej peniaze nedal, lebo táto nevie hospodáriť. Bývalá
manželka má v súčasnosti „frajera v base“ a tohto podporovať nebude. Koľko presne dal manželke

peňazí a kedy uviesť nevedel. K otázke výšky dlhu na výživnom sa vyjadril v zmysle :“to nech povie
moja bývalá žena... Ja si myslím, že jej nedlhujem.“ Zároveň však uviedol, že je ochotný dlh na výživnom
splácať podľa svojich možností.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený rodný list P. S., z ktorého vyplynulo, že menovaná má 17

rokov a rodný list Q. S., z ktorého vyplýva, že maloletý má 13 rokov (čl. 26 a 27 spisu). , Zo správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva vyplýva, že Q. S. v rokoch 2012 - 2014
nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zo správy totožného úradu, úseku sociálnych
vecí a rodiny, pracovisko Detva je zrejmé, že obžalovaný je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od
01. 11. 2009 t.č. v sume 118, 30 eur. Prehľad vyplatených dávok za rok 2012 - 2014 príslušný úrad

zaslal súdu ako prílohu.Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 11. 06. 2014 vyplynulo, že Q. S. v súčasnosti
nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne. Menovaný nepoberá žiadnu dávku vyplácanú

Sociálnou poisťovňou.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného, aktualizovaného ku dňu hlavného pojednávania vyplýva
štrnásť predchádzajúcich odsúdení za rôznorodú trestnú činnosť. Z tohto o.i. vyplýva, že obžalovaný
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/231/2012 zo dňa 05. 12. 2012,

právoplatným dňa 28. 12. 2012 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/
Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, tento bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov, do 28. 06. 2014.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 40/2013 zo
dňa 05. 04. 2013, právoplatným totožného dňa, ktorým mu bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr.

zákona uložený trest povinnej práce vo výmere 280 hodín.

Na hlavnom pojednávaní konajúca sudkyňa oboznámila i s trestným spisom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 1T 231/2012, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom sp. zn. 1T/231/2012
odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa dopustil v období do 01. 01. 2009 do 01. 07.

2012 tým, že na maloleté deti P. P. Q. neplatil výživné, čím vznikol dlh na výživnom voči matke detí Q. S.
1 085, 76 eur. Obžalovanému bol v danom konaní ukladaný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov, s určením skúšobnej doby osemnásť mesiacov, t.j. do 28. 06. 2014. Obžalovanému bola
uložená tiež povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona zaplatiť počas skúšobnej doby zameškané
výživné podľa svojich možností a schopností.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.

Podľa odseku 3 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin
prepustený.

Neplnením vyživovacej povinnosť sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je

obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
páchateľa, než občianskoprávny súd.

V prejednávanej veci, súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach,
v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedkyne
poškodenej mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3
Tr. zákona, keď obžalovaný takto konal (neplnil si vyživovaciu povinnosť ) v období od januára 2013 až

do súčasnosti (do dňa vyhlásenie rozhodnutia), teda bezprostredne potom, čo bol za taký čin odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 231/2012, právoplatného dňom 28. 12. 2012.
Zvážiac uvedené skutočnosti súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby s úpravou výšky
zameškaného výživného ku dňu hlavného pojednávania, nakoľko vyživovacia povinnosť obžalovaného
trvala v nezmenenom rozsahu až do dňa vyhlásenia rozsudku.

Rozsah vyživovacej povinnosti určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v občianskoprávnom
konaní, nakoľko týmto bola uložená povinnosť obžalovanému platiť tzv. „minimálne výživné“ vo výške 35
% zo sumy životného minima. Dlh na výživnom súd ustálil s prihliadnutím na výpoveď poškodenej, ktorána hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej od augusta 2014 platí bežné výživné na obe maloleté
detí v rozsahu 30% zo sumy životného minima. Súd tak ustálil výšku zameškaného výživného ku dňu
vyhlásenia rozsudku na sumu 750, 18 eur, pričom zohľadnil i sumu 100,- eur, ktorú poškodená uviedla,

že prijala v hotovosti od obžalovaného v máji roku 2014. Pokiaľ poškodená na hlavnom pojednávaní
tiež uviedla, že obžalovaný jej platí bežné výživné v určenej výške od augusta 2014 až do dňa hlavného
pojednávania, potom bolo rozhodné obdobie pre určenie výšky dlhu dané obdobím od 1. januára 2013
do konca júla 2014 (pričom od augusta 2014 obžalovaný na výživu detí bežným výživným prispieval).

Vzhľadom na dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní a dostatočne zistený skutkový stav, súd
uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby.
Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,
z možností nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj na poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti.

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona možno za prečin zanedbania povinnej výživy ukladať trest odňatia slobody
v trvaní od jedného roka do piatich rokov.

Z výpovedí obžalovaného z prípravného konania, vyplýva, že obžalovaný si bol svojej vyživovacej

povinnosti smerom k svojím maloletým deťom vedomý a rovnako si bol vedomý toho, že túto si neplní
riadne. Výšku dlhu na výživnom však ponechal na vyčíslenie svedkyni poškodenej - bývalej manželke
obžalovaného. Dlh na výživnom obžalovaný síce pripustil, ale v prípravnom konaní obvinený (v tom
čase) nijakým spôsobom neprejavil ľútosť nad svojím konaním. Po opakovane odročovanom hlavnom
pojednávaní sa obžalovaný, potom ako dostal možnosť zameškané výživné v dodatočnej lehote zaplatiť,

na hlavné pojednávanie ani nedostavil, hoci jeho termín vzal na vedomie. V takomto konaní, ako ani
v pomeroch na strane obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Na strane druhej,
obžalovanému priťažovala tá skutočnosť, že bol v minulosti za trestný čin odsúdený, čo vytváralo
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona. Obžalovaný bol ku dňu hlavného pojednávania
súdom trestaný štrnásť krát. Tu je však potrebné uviesť, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený

za prečin zanedbania povinnej výživy a to trestným rozkazom 1T/231/2012 zo dňa 05. 12. 2012,
právoplatným dňom 28. 12. 2012 a plynula mu skúšobná doba do 28. 06. 2014. Obžalovaný tak
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopúšťal druhovo totožnej trestnej činnosti, keď po
nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu, sa opätovne úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať svoje maloleté deti. Navyše tiež počas plynutia vyššie spomenutej skúšobnej doby

sa obžalovaný dopustil i prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený
trest povinnej práce v trvaní 280 hodín. Obžalovaný, ktorý mal v tom čase trinásť záznamov v registri
trestov, sa tak počas skúšobnej doby opätovne dopustil druhovo totožného trestného činu a navyše i
majetkovej trestnej činnosti. Uvedené okolnosti viedli súd k záveru, že v predmetnej veci nemožno inak,
ako obžalovanému ukladať nepodmienečný trest.

Pri existencii jednej priťažujúcej okolnosti ( § 37 písm. m) Tr. zákona) a pri neexistencii žiadnej
poľahčujúcej okolnosti, tak v zmysle ust. § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona došlo k zvýšeniu dolnej hranice
trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri trestnej sadzbe vyplývajúcej z ust. § 207 ods. 3 Tr. zákona, jeden rok
až päť rokov, tak zvýšením jej dolnej hranice bolo možné ukladať trest v rozmedzí od 28 mesiacov ( dva
roky a štyri mesiace) až päť rokov. Vzhľadom k tomu, že súd mal ustálené, že trest je v danom prípade

potrebné ukladať ako nepodmienečný ( s poukazom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona), považoval trest vo
výmere 28 mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby zvýšenej v dôsledku prevahy priťažujúcich
okolností, za dostatočný.

Z odpisu z registra trestov, oboznámeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný bol vo

výkone trestu odňatia slobody naposledy v roku 2008, teda bol vo výkone trestu v predchádzajúcich
desiatich rokoch. Z uvedeného dôvodu súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, zaradil
pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd v predmetnej veci uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia

slobody, tomuto neuložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.