Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200598
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu ST OMEGA s.r.o. v
reštrukturalizácii, Námestie gen. Štefánika č. 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, DIČ: 2020525848,
IČ pre DPH: SK2020525848, právne zastúpený JUDr.Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska
kancelária, Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
1100305/1/79688/2014 zo dňa 12.februára 2014 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.februára 2014 č. 1100305/1/79688/2014 v spojení s

rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 04.novembra 2013 č. 9715301/5/4908447/2013 a v r a c
i a vec žalovanému na ďalšie konanie podľa §250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p..

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 499,67 eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Bohumilovi Novákovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V zákonom stanovenej lehote žalobca podanou žalobou sa domáha preskúmania postupu a rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak, ako sú citované vo výrokovej časti rozsudku,
ktoré po doplnení petitu žaloby žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu

trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a nesprávne a to čiastočne
pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov a čiastočne pre jeho zmätočnosť a nesprávne
skutkové a právne posúdenie. Poukázal na to, že naďalej trvá na námietke, ktorú uviedol v odvolaní
z 02.12.2013 o nezákonnosti (nulite) prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že bolo vydané niekým
neexistujúcim poukazujúc na ustanovenie § 4 ods.1 Daňového poriadku, podľa ktorého správcom

dane je daňový úrad, colný úrad a obec a § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z., podľa ktorého daňový
úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon neustanovuje inak. Dôvodil tiež
tým, že Daňový poriadok v § 7 ods.1 upravuje miestnu príslušnosť správcu dane, ktorá sa riadi, ak
tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom trvalého pobytu a
u právnickej osoby jej sídlom, pričom žalobca, teda spoločnosť má sídlo v Starej Ľubovni, ktorá je
súčasťou Prešovského kraja. Z uvedených ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že príslušným správcom
dane žalobcu je Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova č. 7, Prešov, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že správcom dane nemôže byť niekto označený ako Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa,
Prešovská 1, Stará Ľubovňa, pretože pobočka alebo kontaktné miesto nemá ani zákonom delegovanú
kompetenciu tak, ako to má napríklad daňový úrad.Žalobca uviedol, že nespochybňuje možnosť zriadenia pobočiek alebo kontaktných miest, spochybňuje
len tú skutočnosť, že nie sú samostatnými verejnými orgánmi. Na túto námietku podľa názoru žalobcu
žalovaný reagoval tým, že pobočka v Starej Ľubovni bola zriadená organizačným poriadkom a takýmto

spôsobom vykonávajú daňové úrady činnosť na celom území Slovenska a nejde o špecifikum len
Daňového úradu Prešov.

V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že túto argumentáciu žalovaného považuje za zmätočnú,
nepreskúmateľnú, pretože žalobca nenamieta, že možno zriadiť pobočku, ale namieta, že pobočka

ako organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a taktiež nie je nikto zákonom splnomocnený, aby
delegoval pobočke kompetenciu, ktorou môže disponovať ako verejný orgán, teda vo veci konať,
rozhodovať, prípadne vystupovať ako účastník konania na súde tak, ako to stanovil zákon pre daňové
úrady. Dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného nedávajú odpoveď na túto podstatnú otázku, ale
sa jej vyhýbajú úplne inými skutočnosťami a v dôsledku toho je rozhodnutie v tejto časti zmätočné a
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalobca ďalej namietal, že daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie august 2012 zákonne nezačala, pretože mala začať 23.10.2012, pričom oznámenie
bolodoručenéaž29.10.2012,atedanemohlinastaťprávneúčinkytohtoprocesnéhoúkonuretroaktívne.
V celom rozsahu žalobca trvá na dôvodoch uvedených v odvolaní k tejto skutočnosti, a teda namieta,

že daňová kontrola zákonne nezačala, ak bola vykonaná, ide o neoprávnený zásah, čo musí súd ako
prejudiciálnu otázku vyriešiť. V súvislosti s touto námietkou žalovaný uvádza úplne iné skutočnosti, než
ktoré sú predmetom obsahu námietky. Uviedol, že kontrola bola začatá v lehote určenej podľa § 79 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z., teda do 30 dní od podania daňového priznania, pričom žalobca namieta,
že daňová kontrola vôbec nezačala pre retroaktivitu doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly.

Žalovaný na základe uvedeného nedal odpoveď na podstatu námietky, ale vyhýba sa tejto odpovedi
uvádzaním iných s podstatou námietky nesúvisiacich skutočností a v dôsledku toho je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K námietke, že protokol vydal niekto neexistujúci, a že
neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 47 písm. a/ a to označenie správcu dane a sídlo správcu
dane, žalovaný tvrdil, že obsahuje tento názov tak, ako je uvedený v protokole a námietku považuje za

irelevantnú. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že boli vydané i iné rozhodnutia v tejto veci a obsahovali
i okrúhlu pečiatku s označením Daňový úrad Prešov. Podľa žalobcu je zjavné, že zo strany žalovaného
ide o právne irelevantné výhovorky, keď sám potvrdzuje zmätočnosť nielen protokolu ale i rozhodnutia
prvostupňového orgánu, keď za označenie správcu dane uvádza Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov
nadTopľouaokrúhlapečiatkaobsahujeibaúdajDaňovýúradPrešov.Ztohtovyplývazjavnázmätočnosť

rozhodnutia, keď nie je možné zistiť, kto vlastne rozhodnutie vydal a následne teda i dôvody žalovaného
v tejto súvislosti sú zmätočné a nepreskúmateľné.

Žalobca ďalej poukázal na to, že v odvolaní namietal nesprávnosť postupu prvostupňového daňového
orgánu pri určení úrokov za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. Naďalej tvrdí, že úroky mali byť

počítané od 25.10.2012, kedy žalobcovi mal byť nadmerný odpočet vrátený, pretože daňová kontrola
nezačala a navyše, i keby začala, v súlade s judikatúrou súdneho dvora tak, ako je uvádzaná v
dôvodoch odvolania, sa úrok počíta odo dňa, kedy podľa zákona nadmerný odpočet mal byť vrátený,
teda tiež odo dňa 25.10.2012. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na námietku reagoval tým, že (citácia
z odôvodnenia rozhodnutia): „Smernica bola transponovaná do ustanovenia § 79 ods. 6 Zákona o

dani z pridanej hodnoty a daňový úrad postupoval v súlade s ňou.“ Žalobca zdôraznil, že rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora uvedené v odvolaní vykladajú ustanovenia Šiestej smernice Rady a
uvedenými výkladovými stanoviskami k Šiestej smernici Rady (nahradenej Smernicou 2006/112) sa
musí vykladať Zákon o DPH konformne s touto smernicou tak, že práve označené výkladové stanoviská
súdneho dvora sú v tejto veci aplikovateľné, pretože z nich vyplýva, že úrok je treba počítať odo dňa,

keď podľa zákona mal byť vrátený bez ohľadu na to, aké skutočnosti viedli k oneskorenému vyplateniu
nadmerného odpočtu. Na tomto postupe nemení nič ani skutočnosť, že k nevyplateniu nadmerného
odpočtu došlo v dôsledku začatia daňovej kontroly, pričom v tomto prípade daňová kontrola vôbec
nezačala. Z týchto stanovísk súdneho dvora vyplýva, že úrok sa musí počítať od lehoty primerane
stanovenej v zákone, a to i v prípade, keď právna úprava členského štátu stanovuje priamo začatie

počítania lehoty až od skončenia daňovej kontroly. Takáto právna úprava je vo vnútroštátnej právnej
úprave členského štátu vylúčená a je v rozpore so smernicou. Závery žalovaného k tejto skutočnosti
považuje žalobca za nesprávne a v rozpore s európskou smernicou.Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25.06.2014 a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.Uviedol,žežalobnénámietkysútotožnésodvolacíminámietkamiapoukázalnato,žesídlom
žalobcu je Stará Ľubovňa, preto jeho miestne príslušným daňovým úradom je Daňový úrad Prešov,

pobočka Stará Ľubovňa. Zákon č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a
zmeneadoplneníniektorýchzákonovupravujepostavenie,organizáciu,právomocapôsobnosťorgánov
štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a podľa § 2 ods. 1 písm. c/ tohto zákona takýmito orgánmi
štátnej správy sú daňové úrady. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v súlade s § 2 ods. 1, § 2 ods.
2, § 2 ods. 3, § 5 ods. 1 a § 9 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní

a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prezidentom finančnej správy schválený
organizačný poriadok daňových orgánov, podľa ktorého organizačnými zložkami daňového úradu sú
pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňových úradov s uvedením činností, ktoré zabezpečujú.
Daňový úrad Prešov má zriadenú okrem iných aj pobočku Stará Ľubovňa ako svoju organizačnú zložku,
preto ak Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa vydal rozhodnutie opatrené okrúhlou pečiatkou
DaňovéhoúraduPrešov,nešloorozhodnutievydanéneexistujúcimorgánom.Zuvedenéhojezrejmé,že

pobočky daňového úradu vystupujú ako verejný orgán s príslušnými právomocami. Žalovaný nesúhlasí
preto s tvrdením žalobcu, že vo vzťahu k tejto námietke je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ako odvolací
orgán sa s ňou riadne vysporiadali.

V súvislosti s uvedeným neakceptuje žalovaný ani námietku, že protokol vydal niekto neexistujúci,

že neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 47 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Z protokolu z daňovej kontroly je zrejmé označenie správcu dane, ktorý ho vydal, jeho
sídlo, ako aj pečiatka oprávneného orgánu. Rovnako žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa
nevysporiadali s jeho námietkou, že daňová kontrola sa vôbec nezačala pre retroaktivitu doručenia
oznámenia o začatí daňovej kontroly. V rozhodnutí bolo uvedené, že podľa § 46 ods. 2 zákona č.

563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov sa daňová kontrola začčala dňa 23.10.2012 určenom v
oznámení o daňovej kontrole č. 9715401/5/2946141/2012 zo dňa 12.10.2012, teda v lehote do 30 dní od
podania daňového priznania (podané dňa 25.09.2012) podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Zároveň žalobcu oboznámili s tým, že doručenie oznámenia o daňovej kontrole
daňovému subjektu po dátume v ňom uvedenom ako začatie daňovej kontroly nemá za následok jeho

nezákonnosť a výkon daňovej kontroly nie je nezákonným zásahom správcu dane do práv daňového
subjektu.

Čo sa týka námietok daňového subjektu, že pri rešpektovaní judikatúry Súdneho dvora uvedenej v
odvolaní mal správca dane pri výpočte výšky úroku z omeškania vychádzať z dátumu 25.10.2012, kedy

mal byť daňovému subjektu pôvodne vrátený nadmerný odpočet, nie z dátumu 13.10.2013, čo je 10
dní od skončenia daňovej kontroly, žalovaný trvá na ich stanovisku uvedenom v rozhodnutí, že správca
dane postupoval pri výpočte úroku správne a úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu priznal
podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov za každý deň omeškania, t.j. od
13.10.2013, čo je 10 dní od ukončenia daňovej kontroly, do 25.10.2013, čo je deň skutočného vrátenia

nadmerného odpočtu. V odôvodnení tiež boli uvedené dôvody, ktoré viedli k tomuto záveru v súvislosti
s judikatúrou ESD uvedenou v odvolací žalobcu. Žalovaný zhrnul uvedené žalobné námietky vo vzťahu
k deklarovaným dôvodom žaloby, tak rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za nezákonné
a nepreskúmateľné. Na základe nimi uvedených procesných a skutkových okolností uvedených v
rozhodnutí správcu dane a v rozhodnutí žalovaného považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom

neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Prvá hlava piatej časti O.s.p. upravuje všeobecné ustanovenia v správnom súdnictve v §244 ods.
1 tak, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods.2 tohto ustanovenia - v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnejsamosprávy akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôbakoajfyzických

osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v
oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. -
rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ak aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnickýchosôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, teda preskúmavanie právoplatných rozhodnutí a to v
ustanoveniach § 247 až § 250k.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 04.11.2013 č.

9714301/5/4908447/2013 v úvodnej časti rozhodnutia označené „Daňový úrad Prešov, pobočka Stará
Ľubovňa, Prešovská 1, Stará Ľubovňa“ ako rozhodnutie o priznaní úroku za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu, v ktorom Daňový úrad Prešov na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch
štátnejsprávyvoblastídaní,poplatkovacolníctvavzneníneskoršíchpredpisov,zákonač.479/2009Z.z.
o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov rozhodol tak, že Daňový úrad Prešov podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov priznal daňovému subjektu ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám.
gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31702791, DIČ: 2020525848, IČ DPH: SK 2020525848
úrok zo sumy nadmerného odpočtu vo výške 65.103,88 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie august 2012, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma nadmerného odpočtu podľa zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vrátená. Ak trojnásobok základnej úrokovej
sadzbyEurópskejcentrálnejbankynedosiahne10%,privýpočteúrokusanamiesto3-násobkuzákladnej
úrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbankypoužijeročnáúrokovásadzba10%.Priznanýúrokje214,00

eur a bude zaplatený do 15 dní od doručenie rozhodnutia o priznaní úroku alebo použitý podľa § 55 ods.
6 a 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení citoval ustanovenie § 79 ods. 1 Zákona o dani z pridanej
hodnoty, podľa ktorého, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ

nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ
nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom
období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní
od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ

nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v
ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie
celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za
príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

Podľa ustanovenie § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak daňový úrad
v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu,
vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým
úradom.

Daňovému subjektu ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa...
vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu po daňovej kontrole vo výške 65.103,88 eur za
zdaňovacie obdobie august 2012. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu uplynula dňa 13.10.2013.
Nadmerný odpočet bol skutočne vrátený dňa 25.10.2013.

Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak správca dane vráti daňový
preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového
preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu tri
eurá. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená;

ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte
úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálne banky použije ročná
úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správa dane tento úrok zaplatí do
15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektudaňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods.
6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia
nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet

a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. V zmysle § 79 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa
primerane vzťahujú odseky 1 až 6.

Výpočet úroku:

Trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v posledný deň lehoty nedosiahol
10%, preto sa pri výpočte použije ročná úroková sadzba 10%.

Úrok = 10% x 65.103,88 eur x 12
365

Podľa § 161 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov úrok sa zaokrúhľuje na desiatky
eurocentov nadol.

Tabuľka výpočtu:

nadmerný odpočet lehota na vrátený dňa počet dní úrok
v eur vrátenie dňa omeškania v eur
65.103,88 13.10.2013 25.10.2013 12 214,04

Úrok po zaokrúhlení = 214,00 eur.

Na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.02.2014 č. 1100305/1/79688/2014 podľa
zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení

neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Vodôvodnenípoukázalnaprvostupňovérozhodnutie,obsahodvolaniaazozistenýmskutkovýmstavom
a odvolacími námietkami sa vyrovnal tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom k 31.12.2012 a to konkrétne
ustanovenia § 79 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3, ods. 6. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 4
ods. 1, § 46 ods. 2, ods. 9 písm. a/, § 79 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak správca dane

vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia
daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne
sumu tri eurá. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona
vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri

výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálne banky použije
ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správa dane tento úrok zaplatí
do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu
daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods.
6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia

nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet
a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. V zmysle § 79 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa
primerane vzťahujú odseky 1 až 6.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonom orgánmi štátnej správy v oblastí daní a poplatkov sú:
a/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
b/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,c/ daňové úrady.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov Finančné riaditeľstvo a daňové úrady sú súčasťou finančnej správy.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident
finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta

daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom
ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú
organizačnou zložkou daňového úradu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak

tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 9 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov k 0l.januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú
organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových

úradov.

Snámietkamižalobcuvodvolanívovzťahuknuliterozhodnutiaaprotokolužalovanýuviedol,ževsúlade
s citovanými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov bol prezidentom
finančnej správy schválený organizačný poriadok daňových úradov, podľa ktorého organizačnými

zložkami daňového úradu sú pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňových úradov s uvedením
činností, ktoré zabezpečujú. Daňový úrad Prešov má zriadenú okrem iných aj pobočku Stará Ľubovňa
a pobočku Vranov nad Topľou i ako svoje organizačné zložky, preto ak vydal rozhodnutie Daňový úrad
Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, resp. boli vydané iné dokumenty Daňovým úradom Prešov, pobočka
Vranov nad Topľou, opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nešlo o rozhodnutie vydané

i neexistujúcim orgánom. Takýmto spôsobom vykonávajú činnosť daňové úrady na celom území
Slovenskej republiky, a nie je to žiadne špecifikum Daňového úradu Prešov.

K námietke daňového subjektu, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje zákonné náležitosti podľa
§ 47 písm. aj zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že z obsahu

spisového materiálu je zrejmé, že v súlade s citovaným ustanovením zákona protokol z daňovej kontroly
č. 9715401/5/4413910/2013 zo dňa 30.09.2013 obsahuje názov správcu dane - Daňový úrad Prešov,
pobočka Vranov nad Topľou, ako aj sídlo správcu dane, t. j. Námestie slobody 968, 093 01 Vranov nad
Topľou. Uvedené námietky preto považuje odvolací orgán za irelevantné.

S námietkami žalobcu, že daňová kontrola sa nemohla začať, pretože procesným úkonom na jej
začatie bolo písomné oznámenie, podľa ktorého sa mala začať dňa 23.10.2012, avšak oznámenie bolo
daňovému subjektu doručené až dňa 29.10.2012, teda po tomto termíne. Odvolací orgán argumentoval
ustanovením § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto
ustanovenia sa daňová kontrola začala dňa 23.10.2012 určenom v oznámení o daňovej kontrole č.

9715401/5/2946141/2012 zo dňa 12.10.2012. Podstatnou skutočnosťou je to, aby tento deň spadal
do lehoty určenej v § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. do 30
dní od podania daňového priznania. Táto lehota bola dodržaná, keďže daňový subjekt podal daňové
priznanie k daní z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 dňa 25.09.2012 a daňová
kontrola sa začala dňa 23.10.2012. Doručenie oznámenia o daňovej kontrole daňovému subjektu po

dátume v ňom uvedenom ako začatie daňovej kontroly nemá za následok jej nezákonnosť a výkon
daňovej kontroly nie je nezákonným zásahom správcu dane do práv daňového subjektu. Správca dane
dodržal uvedené zákonné podmienky a v súlade s nimi daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012 začal v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, t. j. 23.10.2012. Námietku daňového subjektu odvolací orgán

preto nemôže akceptovať.

Čo sa týka námietok daňového subjektu, že pri rešpektovaní judikatúry Súdneho dvora uvedenej v
odvolaní mal správca dane pri výpočte výšky úroku z omeškania vychádzať z dátumu 25.10.2012, kedymal byť daňovému subjektu pôvodne vrátený nadmerný odpočet, nie z dátumu 13.10.2013, čo je 10
dní od skončenia daňovej kontroly, odvolací orgán uviedol, že rozsudok ENEL Marica Iztok (C-107/10)
sa zaoberal aplikáciou čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty vo väzbe na vnútroštátne právo Bulharska. Hoci výklady a judikáty ESD finančná správa pri
svojom rozhodovaní rešpektuje, pri posudzovaní nároku na úrok počas výkonu daňovej kontroly je
potrebné vychádzať zo znenia čl. 183 Smernice Rady 2006/112/ES, ako aj z konkrétnych okolností
posudzovaných Súdnym dvorom EÚ vo veci C-107/10. Z jeho záverov vyplýva, že článok 183 Smernice
stanovuje, že ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej dane

z pridanej hodnoty, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia,
alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. Vzhľadom na rozdielnosť vnútroštátnych právnych
úprav, ktoré sú zrejmé z rozsudku, vzhľadom na skutočnosť, že súdny dvor sa zaoberal posudzovaním
čl. 183 v kontexte voľnosti členských štátov pri jeho implementovaní a s poukazom na to, že vnútroštátna
právna úprava v Slovenskej republike je iná ako v Bulharskej republike, daňové úrady nie sú oprávnené
priznať a zaplatiť úroky po dobu výkonu kontroly zameranej na kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu. Podľa čl. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Smernica rady EÚ o spoločnom
systéme DPH bola transponovaná do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, a to v § 79, ktorý v odseku 6 stanovuje, že ak daňový úrad v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia

daňovej kontroly vo výške zistenej daňovým úradom. Námietku daňového subjektu teda nemožno
akceptovať. Odvolací orgán akceptoval aj závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku 5 Sžf/19/2010, podľa
ktorého je povinnosťou každého orgánu verejnej moci aplikovať právo Európskej únie prednostne pred
slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom Európskej únie (rozsudok ESD
6/64). V tomto konkrétnom prípade však na základe vyššie uvedeného k takémuto rozporu nedošlo.

Ďalší rozsudok Súdneho dvora C-431/12, na ktorý sa daňový subjekt odvoláva, riešil konkrétny prípad
rumunskej daňovej legislatívy vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH započítaním - povinnosť
daňových orgánov zaplatiť úrok z omeškania v prípade zrušenia rozhodnutí o započítaní súdom. Z
jeho záverov vyplýva, že článok 183 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že

je s ním v rozpore, ak zdaniteľnej osobe, ktorá požiadala o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH,
ktorú dlhovala a zaplatila na vstupe, daňový orgán členského štátu nemôže priznať úroky z omeškania
vyplývajúce z toho, že tento daňový orgán neskoro vyplatil nadmerný odpočet, a to za obdobie, počas
ktorého boli v platnosti správne akty vylučujúce vyplatenie nadmerného odpočtu, neskôr zrušené
súdnym rozhodnutím. Keďže skutkové okolnosti priznania úroku u daňového subjektu ST OMEGA

s.r.o. v reštrukturalizácii nezodpovedali tomuto výkladu Súdneho dvora, nemožno závery tohto rozsudku
aplikovať v tomto konkrétnom prípade.

Žalovaný konštatoval, že námietky daňového subjektu vychádzajúce z vyššie uvedených rozsudkov
sú nedôvodné. Správca dane na základe vyššie uvedeného skutkového stavu v súlade s citovanými

právnymi predpismi správne priznal úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods.
3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov za každý deň omeškania, t. j. od 13. 10. 2013,
čo je 10 dní od ukončenia daňovej kontroly, do 25. 10. 2013, čo je deň skutočného vrátenia nadmerného
odpočtu. Keďže podľa citovaného ustanovenia zákona základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky v posledný deň lehoty, v ktorej mal byt' nadmerný odpočet vrátený, bola 0, 50 % a jej trojnásobok

nedosiahol 10 %, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 10 %. Na základe takto zistených
skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Zo žaloby vyplýva, že primárne žalobca namieta, že rozhodnutie je nulitné, pretože bolo vydané
neexistujúcim daňovým orgánom, daňová kontrola nezačala v súlade s ustanoveniami Daňového

poriadku a sankcia za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty bolo
vypočítané od nesprávneho dátumu.

Vo vzťahu k žalobnej námietke, že rozhodnutie bolo vydané neexistujúcim orgánom je treba poukázať
na to, že je síce pravdou, že prvostupňové rozhodnutie v tzv. hlavičke je označené ako Daňový úrad

Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, avšak z výroku rozhodnutia je bez akýchkoľvek pochybností, že vo veci
rozhodoval Daňový úrad Prešov, teda nie Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa a aj z pečiatky,
ktorou je opatrené predmetné rozhodnutie, je nesporné, že rozhodnutie bolo vydané Daňovým úradom
Prešov, teda orgánom na to určeným.Formálne nesprávne označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, súd považuje za skutočnosť pre
posúdenie veci ako irelevantné, pretože Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250i ods. 3 upravuje,

že pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania
pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávne
označenie hlavičky rozhodnutia Daňového úradu Prešov súd nepovažuje za takú vadu konania, ktorá
by mala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia Daňového úradu Prešov a to z dôvodov tak,
ako sú uvedené vyššie, teda že z výrokovej časti je bez akýchkoľvek pochybností, ktorým orgánom

bolo rozhodnutie vydané a je aj opatrené pečiatkou Daňového úradu Prešov. Rovnaký záver platí aj pre
náležitosti protokolu.

Predmet tohto konania je daný predmetom konania daňových orgánov a týmito je zaplatenie úroku zo
sumynadmernéhoodpočtuzaoneskorenévrátenietohtonadmernéhoodpočtu,atedanámietkužalobcu
vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

za zdaňovacie obdobie august 2012 nezačala zákonne, je rovnako pre posúdenie zákonnosti postupu a
rozhodnutia daňových orgánov nepodstatná. Naviac, z ustanovení § 46 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty je nesporné, že „ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania
zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie

o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie
obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na
vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

Námietka žalobu o retroaktivite a nezačatí daňovej kontroly, resp. sa začala v rozpore so zákonom, nie
je dôvodná.

Názor prezentovaný žalobcom bol platný v konaniach vedených podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

v ustanovení § 15.

Jedinou relevantnou námietkou žalobcu v tomto konaní je, či v súlade so zákonom postupoval Daňový
úradPrešov,akžalobcovivypočítalsankciu,ktorámupatrízaoneskorenévrátenienadmernéhoodpočtu
DPH za uvedené zdaňovacie obdobie, patrí od 13.10.2013 do 25.10.2013 alebo od 23.10.2012.

V súvislosti s preskúmateľnosťou rozhodnutia Daňového úradu Prešov napriek tomu, že túto chybu
žalobca v žalobe nenamietal, súd považuje neúplný výrok prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru
súdu vo výroku rozhodnutia absentuje stanovenie obdobia, za ktoré bola sankcia vypočítaná.

Zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v ustanovení § 63 ods. 1 upravuje, že ukladať povinnosti
alebopriznávaťprávapodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisumožnolenrozhodnutím,ktorémusí
byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa

rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú

osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie onáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej
banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,
ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca... .

Podľaods.5§63Daňovéhoporiadku-rozhodnutieobsahujeodôvodnenie,aktentozákonneustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Definíciu nulitného rozhodnutia Daňový poriadok obsahuje v § 64 v odseku 1, 2 a to tak, že na účely

správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v
odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré
a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje

aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,
b) bolo vydané omylom inej osobe,
c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplývajúceho z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že

žalobca argumentoval predovšetkým rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžf
19/2010, z ktorého citoval, že aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ
členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii s tým, že od 01.mája 2004 je každý orgán verejnej moci
povinný aplikovať práva Európskej únie prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský
zákon v rozpore s právom Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora 6/64 Costa v. ENEL, Zb. s

585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Okrem toho z potreby jednotného
uplatňovania práva spoločenstva a zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva spoločenstva,
ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a
rozsah pôsobnosti v zásade vyžaduje v celom spoločenstve autonómny a jednotný výklad, ktorý musí
zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou (rozsudky Súdneho

dvora Harbs, C-321/02, Osterreichischer Rundfunk, C-195/06). V odvolaní žalobca citoval aj rozsudok
Súdneho dvora vo veci ENEL Marica Iztok (C-107/10), ktorý uviedol, že predpokladom riadneho
fungovania spoločného systému DPH je správne vyberanie dane. Každý členský štát musí prijať všetky
legislatívne a správne opatrenia, aby zabezpečil, že splatná DPH bude na jeho území vyberaná v plnej
výške, a v tejto súvislosti sú členské štáty povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb,

ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň (rozsudok
z 29.júla 2010, Profaktor Kulesza, Frankowski, Józwiak, Orlowski, C-188/09, zatiaľ neuverejnený v
Zbierke, bod 21). Z toho vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade
predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za
neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto

daňovej kontroly (pozri analogický rozsudok Sosnowska, už citovaný, bod 27). Keďže však zdaniteľná
osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je
postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je
zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality.

Súdny dvor potom v uvedenom rozsudku prijal taký výklad článku 183 Smernice o DPH, že článok 183
Smernice o DPH, posudzovaný z hľadiska zásady daňovej neutrality, sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť, sa v
prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok

na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly.

Z judikatúry Súdneho dvora preto vyplýva, že za dátum, od ktorého sa začínajú rátať úroky z omeškania
zo zadržiavaného nadmerného odpočtu, sa berie dátum, kedy mal byť nadmerný odpočet riadnevyplatený, ak by nezačala daňová kontrola. Jednoducho povedané daňová kontrola nemá vplyv na
dátum, od ktorého sa začínajú rátať úroky z omeškania zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. Okrem
toho treba konštatovať, že z hľadiska zdaniteľnej osoby je dôvod, pre ktorý vyplatenie nadmerného

odpočtu DPH nastalo neskoro, irelevantný. V tomto kontexte neexistuje žiadny relevantný rozdiel medzi
oneskoreným vyplatením z dôvodu spracovania žiadosti správnym orgánom po lehote a tým, ktoré
nastalo z dôvodu správnych aktov protiprávne vylučujúcich vyplatenie nadmerného odpočtu, ktoré
boli potom zrušené súdny rozhodnutím (rozsudok Súdneho dvora Agendia Natională de Administrare
Fiscală, C-431/12). Aplikujúc judikatúru Súdneho dvora na tento prípad, dátum, od ktorého sa bude rátať

úrok z omeškania je deň 25.10.2012 (kedy mal byť pôvodne vrátený nadmerný odpočet, ak by nezačala
kontrola) a nie až dátum 13.10.2013 (10 dní od skončenia kontroly), ako to urobil daňový úrad. Úrok z
omeškania má byť preto v sume 6.510,30 eur (0,1 x 65103,88/365 x 365), (citácia časti odvolania).

Daňový poriadok postup odvolacieho orgánu upravuje v § 74 konkrétne v odseku 2 tak, že odvolací
orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní

najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na
výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len
návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V
rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať
chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej

lehoty.

Podľa ods. 4 § 74 Daňového poriadku - odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí... .

Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia - rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom
vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu.

Pretože ustanovenie § 74 nemá osobitné ustanovenie vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia
odvolacieho orgánu, podľa názoru súdu preto aj pre odvolací orgán platí ustanovenie § 63 ods. 5, podľa

ktorého rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

Podľa názoru súdu a z citovanej časti odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu je zrejmé, že
žalovaný sa s odvolacími námietkami v súvislosti s aplikáciou Smernice Rady 2006/112S z 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a uvedenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a
Európskeho súdneho dvora dostatočne a presvedčivo nevyrovnal. Je síce pravdou, že článok 183 6.
Smernice upravuje, že ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej

DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s
podmienkami, ktoré určia.

Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu
predstavuje zanedbateľnú sumu.

Jenotorickýznáme,žeSmernicaRadyniejezáväznou,avšakprijatéprávnepredpisymusiabyťvsúlade
s touto Smernice a členské štáty Európskej únie musia rešpektovať aj judikatúru Európskeho súdneho
dvora vzťahujúcu sa k sankcii za oneskorené zaplatenie, resp. vrátenie dane z pridanej hodnoty.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v ustanovení § 79 ods. 6 upravuje, že ak daňový
úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú
kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške
zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným
odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety,

vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak
daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1,
2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet,
vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňanadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho
mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom

priznaní.

Súd je toho názoru, že z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o DPH explicitne nevyplýva taký záver
pre stanovenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Ustanovenie § 79 ods. 6 Zákona o DPH
pripúšťa rôzny výklad a postup daňových orgánov, by prichádzal zrejme do úvahy iba v tom prípade,

ak na základe daňovej kontroly k nadmernému odpočtu DPH dôjde k zníženiu sumy uplatneného
nadmerného odpočtu DPH, avšak nerieši situáciu, keď k zníženiu nedôjde. Skutkové zistenia vo vzťahu
k týmto skutočnostiam v napadnutých rozhodnutiach chýbajú a tieto neobsahujú absolútne žiadnu úvahu
vo vzťahu k ustanoveniu § 79 ods. 6 Zákona o DPH.

Ústava Slovenskej republiky v článku 2 ods. 2 stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 212/06 z 28.júna 2006, podľa ktorého „je povinnosťou
všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný
a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpisom spôsobom ústavne konformným. Toto právo
a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky

sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i keď sa javí všeobecnému
súdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. V takomto prípade totiž
odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti. Pokiaľ podľa
názoruvšeobecnéhosúdusaprávnaúpravajavíakoústavnenekonformná,pričomústavnekonformným
spôsobom nie je ani interpretovateľná, potom môže všeobecný súd postupovať len tak, že podá návrh v

zmysle§125ÚstavySlovenskejrepublikynazačatiekonaniaosúlade právnychpredpisovnaÚstavnom
súde Slovenskej republiky.

Po preskúmaní postupu a rozhodnutí žalovaného a Daňového úradu Prešov v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v postupe správneho orgánu došlo k procesnej chybe,
ktorá má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/,
e/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zrušil a vracia vec
žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné vyrovnať sa s otázkou doby, za ktorú je povinný Daňový úrad Prešov
zaplatiť žalobcovi sankciu za oneskorené vratenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za
obdobie august 2010.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,

súd priznal náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu trovy konania vyčíslil v písomnom podaní
zo dňa 16,12.2014 tak, že žiadal priznať trovy konania podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci za 1 úkon právnej služby á 58,69
eur (príprava a prevzatie), 1x režijný paušál á 7,63 eur, 2 úkony právnej služby á 61,87 eur (spísanie
žaloby a účasť na pojednávaní), 2x režijný paušál á 8,04 eur, 20% DPH, úhrada súdneho poplatku,

náhrada za stratu času a cestovné.

P.č. úkony eur rež. paušál v eur

1/ príprava a prevzatie 16.07.2012 58,69 7,63
2/ spísanie žaloby 23.04.2014 61,87 8,04
3/ účasť na pojednávaní na KS 16.12.204 61,87 8,04
spolu: 182,43 23,71

Odmena: 247,37 eur
1 úkon á 58,69 eur 58,69 eur
2 úkony á 61,87 eur 123,74 eur1x režijný paušál á 7,63 eur 7,63 eur
2x režijný paušál á 8,04 eur 16,08 eur
spolu: 206,14 eur

20% DPH: 41,23 eur
spolu s DPH: 247,37 eur

Výdavky: 252,30 eur

- zaplatený súdny poplatok 70,-- eur
Pojednávanie dňa 16.12.2014
Náhrada za čas strávený cestou B. K. - O.
O. - B. K. (2,5 hod. x 2 = 10 polhodín)
á 13,40 eur za každú aj začatú polhodinu
13,40 eur x 10 polhodín O. - K. K. a späť 134,-- eur

cestovné:
Náhrada za spotrebované pohonné hmoty
osob. mot. vozidlo MERCEDES BENZ, ev. č. BB-701DD:
spotreba 9,3 l/100 km
cena diesel = 1,248 /l l

9,3 x 1,248 eur/l = 11,61 eur/100 km
1 km 0,1161 eur x 416 km 48,30 eur

spolu výdavky: 252,30 eur

odmena: 247,37 eur
spolu trovy právneho zastúpenia: 499,67 eur

Po preskúmaní predmetného vyúčtovania súd dospel k záveru, že vyúčtovanie je v súlade s

ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože priznal žalobcovi náhradu trov konania a hotových
výdavkov v celkovej sume 499,67 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu
na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v A. A., pobočka K. K..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.