Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011574
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114011574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Milanom Strakom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

12.12.2014 takto

r o z h o d o l :

podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

Obžalovaného

P. B., nar. XX.XX.XXXX v K., tr. bytom K. - I., E. XXX/XX, t.č. ÚVV Ilava,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 369/14 pre zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v čase od dňa 06.12.2013 až do
dňa 04.04.2014 v Trenčíne na adrese Trenčín - I., E. XXX/XX zamykal v dome poškodenú Z. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. - I., E. XXX/XX a nedovoľoval jej voľne sa pohybovať mimo jej trvalého bydliska,
stále ju strážil a vyhrážal sa jej, že ju zabije ak ujde preč,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohoto rozsudku.

Obžalovaný P. B. poprel spáchanie žalovaného skutku. Na svoju obranu uviedol, že po prepustení z

väzby v decembri 2013 nebol v kontakte s poškodenou, okrem jedného náhodného stretnutia, kde jej
vysvetlil, že sa nemôžu stretávať. Aj napriek tomu sa ho snažila kontaktovať cez rodinu, známych alebo
telefonicky. K spolužitiu s poškodenou uviedol, že pred svadbou sa poznali asi rok a pol. Majú dve
spoločné deti, ktoré sú toho času zverené do výchovy svokry pre časté úteky poškodenej zo spoločnej
domácnosti. Poškodená mala zlý vzťah so svojou rodinou, pričom jej vzťah k jeho rodine sa postupom
času tiež zhoršoval. Spoločnú domácnosť viedli asi 2 roky, počas ktorých poškodená opakovane a
mnohokrát utekala preč. Prvý návrh na rozvod dával pred podaním trestného oznámenia zo strany

poškodenej a druhý návrh v čase výkonu terajšej väzby.

Poškodená Z. B., manželka obžalovaného, odmietla k veci vypovedať. Preto za splnenia ostatných
zákonných podmienok boli čítané jej výpovede z prípravného konania zo dňa 9.4.2014 na č. l. 25 až 32a dňa 15.5.2014 na č. l. 33 až 35. Zatiaľ čo pri prvej výpovedi, uskutočnenej pred vznesením obvinenia
obžalovanému, usvedčovala tohto zo spáchania žalovaného skutku, keď popísala skutkové okolnosti
prípadu v zhode so žalovaným skutkom, pri druhom výsluchu po vznesení obvinenia radikálne zmenila

svoju prvotnú výpoveď v tom smere, že s obžalovaným ani nebola, a to aj napriek jej snahe sa s ním
stretnúť. Od decembra 2013 žila u známych. Poprela, že by ju obžalovaný v minulosti zbil, pripustila
však, že obžalovaný ju obmedzoval len čo do styku s jej matkou. Náhradu škody si voči obžalovanému
neuplatnila.

Svedkyňa E. X. (č. l. 188) vypovedala, že v priebehu roka 2014 u nej poškodená dvakrát prespala,
nakoľko ako uviedla samotná poškodená, bola na ulici a obžalovaný ju nechcel pustiť k nemu domov. V
čase, keď poškodená u nej prvýkrát prespala, telefonovala svojej matke, aby jej poslala peniaze na cestu
domov. Od poškodenej vie, že počas telefonátu ju matka vyzývala, aby dala cigáňa do basy. Poškodená
nepomínala, že by sa stretla s obžalovaným, ktorý jej neodpovedal na SMS-ky.

Z výpovede matky obžalovaného, svedkyne M. B. (č. l. 189), súd zistil, že v rozhodnom období
poškodená u nich nebývala a po prepustení obžalovaného z väzby sa s ním stretla len jedenkrát.

Obdobné skutočnosti vyplynuli z výpovede svedka F. B. (č. l. 189), brata obžalovaného, ktorý ozrejmil, že
v období od decembra 2013 do apríla 2014 býval na adrese E. v Trenčíne. V tom čase s nimi poškodená

nebývala. Od obžalovaného vie o jedinom stretnutí s poškodenou.

Svedkyňa T. P. (č. l. 188), matka poškodenej, vo svojej výpovedí opísala zle spolužitie obžalovaného a
poškodenej, ako aj jej časté návraty a odchody z Levíc, a to aj v čase rozhodnom podľa obžaloby. Tiež
uviedla, že spomínané informácie má od svojej dcéry.

Podľa svedkyne Q. F. (č. l. 205), kamarátky obžalovaného, táto nevie kde sa poškodená v rozhodnom
období nachádzal., počas ktorého ju videla len jedenkrát. Od poškodenej vie, že ju má obžalovaný biť.

Z výpovede svedkyne O. X. (č. l. 205) vyplynulo, že obžalovaného spoločne s poškodenou videla

jedenkrát, ale nevie presne kedy. Podľa jej vedomostí poškodená u obžalovaného nebývala. Poškodená
jej pri jednom stretnutí oznámila, že sa môže vrátiť domov k jej matke, len keď udá obžalovaného.

Podľa záverov znaleckého posudku (č. l. 67 až 80) súdnych znalcov z odboru zdravotníctva, psychiatrie,
na ktorých zotrvali aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní (č. l. 258) trpí poškodená histriónskou

poruchou osobnosti, ktorá je nezrelá, infantilná, jednoducho vrstvená, emočne nestabilná, extrémne
manipulovateľná a ovplyvniteľná. Predmetná porucha sa u nej prejavuje po celý život a podmieňuje u nej
citlivejšie, vážnejšie, resp. neprimerané prežívanie udalostí. Poškodená vie rozlíšiť kedy hovorí pravdu
a kedy. Súdny znalec pripustil, že jej matka môže mať na ňu veľký vplyv a do veľkej miery ovplyvňovať
jej správanie.

Osobnosť poškodenej skúmal aj súdny znalec z odboru zdravotníctvo, psychológia, ktorý svoj
názor vyslovil v znaleckom posudku č . 16/2014 na č. l. 218 až 256. Podľa záverov znaleckého
posudku je osobnosť poškodenej extrovertná, disharmonická, nevyrovnaná s histriónskymi rysmi,
infantilná, s labilnou a impulzívnou afektemotivitou a s výraznou aktívnou, priebojnou disponovanosťou.

Poznávacie schopnosti sú nenarušené,, intelektové a pamäťové schopnosti ľahko podpriemerné.
Bola zistená prítomnosť emóciami ovplyvniteľné myslenie, zvýšená sugestibilita a ovplyvniteľnosť,
vrátane konfabulatórnych tendencií. Vzhľadom k týmto znakom osobnosti súdny znalec vyhodnotil tak
všeobecnú ako aj špecifickú vierohodnosť ako zníženú. Nezistil u nej prítomnosť syndrómu týranej ženy
a ani sprievodnej neurotizácie osobnosti, keď v popredí sú jej osobnostné charakteristiky, nie neurotické

znaky.

Na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli vyhodnotené tak vo vzájomnej súvislosti ako aj jednotlivo,
dospel súd k záveru, že žalovaný skutok sa nestal. Jediným priamym dôkazom, ktorý mal usvedčovať
obžalovaného, bola výpoveď poškodenej učinená ešte pred vznesením obvinenia. Nakoľko z povahy

tohto dôkazného prostriedku vykonaného v čase, keď nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe,
vyplýva, že nemohla byť zachovaná zásada kontradiktórnosti, t.j. možnosť obhajoby vyjadriť sa k
dôkazom z nej plynúcim a tým pádom možnosť konfrontovať svedkyňu za účelom zistenia objektívnosti
jej výpovede, bolo preto povinnosťou vyšetrovacích orgánov opätovne túto najdôležitejšiu svedkyňu, naktorej stála a padala obžaloba, opäť vypočuť. Počas jej druhého výsluchu však poškodená plne poprela
(zmenila) svoje prvotné usvedčujúce tvrdenia a uviedla, že v rozhodnom období nebola v kontakte s
obžalovaným. A pretože poškodená na hlavnom pojednávaní oprávnene odoprela vypovedať, bola v

konanípredsúdomprečítanájejjedináprocesnespôsobilávýpoveďzprípravnéhokonania,atovýpoveď
po vznesení obvinenia, v ktorej vyviňovala obžalovaného spod obvinenia.

Treba ďalej zdôrazniť, že v priebehu celého trestného konania nebol zo strany obžaloby produkovaný
iný dôkaz, resp. urobený návrh na jeho vykonanie, ktorý by obžalovaného či už priamo alebo nepriamo

usvedčoval zo spáchania žalovaného skutku. Ba práve naopak, zo zostávajúcich svedeckých výpovedi
nebolo vôbec preukázané, že by mala byť poškodená v rozhodnom období v kontakte s obžalovaným,
čo sa zhoduje s druhou výpoveďou poškodenej, po vznesení obvinenia, pričom súd nemal dôvod
pochybovať o ich pravdivosti. Jedinú výnimku v tomto smere predstavuje výpoveď matky poškodenej,
svedkyne Anny P., pre ktorej hodnotenie však bolo rozhodujúce zistenie, že ňou vypovedané skutočnosti
vieoddcéry.Nejednásapretoopriamesvedectvo,alelenosprostredkované,ktoréhovýznamahodnota

je závislá od hodnovernosti jeho priameho, pôvodného zdroja, t.j. výpovedi poškodenej.

V tomto ohľade bol ešte v prípravnom konaní zabezpečený na osobu poškodenej znalecký posudok z
odboru zdravotníctva, psychiatrie, ktorý u nej konštatoval celoživotnú histriónskou poruchou osobnosti,
ktorá je okrem iného extrémne manipulovateľná a ovplyvniteľná, a ktorá sa prejavuje neprimeraným

prežívaním udalostí. Samotní súdni znalci v zhode s tvrdeniami poškodenej pripustil, že jej matka môže
mať na ňu veľký vplyv a do veľkej miery ovplyvňovať jej správanie. Na predmetný znalecký posudok
zhodne nadväzoval znalecký posudok z odboru zdravotníctva, psychológie vypracovaný až v konaní
pred súdom, ktorý okrem iného konštatoval zníženú vierohodnosť, tak všeobecnú ako aj špecifickú,
poškodenej,uktorejnebolizistenéznakysyndrómutýranejženyalebojehoprejavu.Pritomaniujedného

zo znaleckých posudkov súd nezistil takú okolnosť, ktorá by spochybňovala, resp. aspoň vyvolávala
obavy z ich nesprávnosti alebo neúplnosti.

Oba znalecké posudky tak v podstate zhodne vyjadrili značné pochybnosti o objektívnosti výpovede
poškodenej, ktorej preto súd nemohol priznať status hodnoverného svedka, a to už bez ohľadu na

obsah jej výpovedí. A nakoľko z výpovede poškodenej sa odvodzuje a na ňu bezprostredne nadväzuje
výpoveď svedkyne P., ktorá vlastne len posunula ďalej to čo jej oznámila jej poškodená dcéra, nemôže
ani výpoveď svedkyne P. predstavovať objektívny podklad pre uznanie viny obžalovaného. Okrem toho
samotná výpoveď svedkyne Jasickej pri jej bližšom hodnotení vyvoláva vážne pochybnosti o dôvodnosti
obžaloby, keď ako vyplynulo z jej obsahu poškodená často prichádzala a odchádzala z Levíc, a to aj v

čase rozhodnom podľa obžaloby, čo je v rozpore s podstatou žalovaného trestného činu, ktorý spočíva
v bránení užívania osobnej slobody, vrátane slobody pohybu.

Pretože na základe vykonaného dokazovania, keď tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred
súdom nebol obstaraný žiaden dôkaz o obmedzovaní osobnej slobody poškodenej v zmysle podanej

obžaloby, v dôsledku čoho obžalobný návrh nie je založený na jednoznačných priamych dôkazoch alebo
na reťazi viacerých navzájom sa dopĺňajúcich nepriamych dôkazoch voči obžalovanému, pri súčasnej
existencii množstva dôkazov vyvolávajúcich pochybnosť o pravdivosti tvrdenia poškodenej, súd má
za to, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno a preto podľa zásady „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ dospel k záveru, že sa nestal skutok, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Z tohto dôvodu

súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.