Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010909
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010909.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného T. Y., pre prečin

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1, odsek
3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nitre dňa 15.12.2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
T. Y.. , narodený XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom obec B. U.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

od 21.09.2007 až do 15.12.2014, po tom, čo mu bol vlastníčkou domu Q. X. zrušený trvalý pobyt v
rodinnom dome nachádzajúcom sa v obci Nové Sady súpisné číslo XXX a po tom, ako bol opakovane
vlastníčkou tohto domu a orgánmi obce Nové Sady vyzývaný na jeho opustenie, naďalej tento rodinný

dom neoprávnene užíva, odmieta sa vysťahovať a bráni poškodenej Q. X. užívať predmetný dom aj s
prináležiacimi pozemkami,
t e d a :

protiprávne užíva dom a bráni oprávnenej osobe v jeho užívaní a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas,

t ý m s p á ch a l :

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek
1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 218 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona povinnosť
spočívajúcuvpríkazevysťahovaťsazdomuč.XXXvobciNovéSady,vktoromsaneoprávnenezdržuje.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému T. Y.
a dňa 15.12.2014 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
poškodenej-svedkyneQ.X.,prečítanímlistinnýchdôkazovakoajoboznámenímďalšiehoobsahuspisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný T. Y. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v rodinnom dome číslo 199 býva od roku
1953. V roku 1979 si poškodená aj s jej mužom všetko privlastnila a v roku 1986 získala dom podvodom,
lebo mama by jej nepodpísala dom dobrovoľne. Keďže sestra má dom podvodom, on sa len domáha
čiastky po otcovi a po mame aj po babke.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že do roku 1979 v dome bývala babka, Q. L., Q. X., C., V.,
W. a otec s mamou, od roku 1979 tam býval C. - žandár z I.. On sám býval v prístavbe nad garážou,
mama tam nebývala, len tam chodievala. Mama zomrela v roku 1993. Vlastníkom domu určite nie je
poškodená, v roku 2007 mu zrušila trvalý pobyt, čo sa ale zasa stalo len na základe podvodu. Nevedel,
ako skončilo konanie, kde podal žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, ale v tom konaní, ktoré viedol

sudca JUDr. Kováč, na súd nešiel, lebo ten sudca chcel odo neho, aby splnil asi šesť bodov a on tie
body splniť nevedel, nemohol predložiť, čo sudca žiadal a ani vtedy nerozumel paragrafom, ktoré mu
tam vypisoval. To bolo v roku 2008.
Ďalej uviedol, že v dome nebýva, býva v prístavbe nad garážou, ktorú postavil v roku 1980 po otcovej
smrti. Je to samostatná stavba, nie je súčasťou domu a nebola zapísaná na katastri nehnuteľností.

V dome nebýva nikto. Notárke Z. povedal, že chce čiastku po otcovi, ale tá s ním nejednala. Keď
sa prejednávalo dedičstvo po otcovi, nechala ho na chodbe, vystrčila ho z dverí, zatiaľ čo jednala
len s poškodenou a ďalšími jeho sestrami. Žiadneho práva na podanie opravného prostriedku proti
rozhodnutiu notárky sa nevzdal, nesúhlasil s tým. Dedičstvo prejednávala notárka Z. a nie notár Hriadel.
Torozhodnutiezroku1979jeprvýpodvodaďalšípodvodspravilaX.smatkouvroku1986,atospoločne

so Z.. Nemal k dispozícii žiadne rozhodnutie o tom, že vlastní dom, len tie, čo už predložil.

Svedkyňa - poškodená Q. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 1986 sa stala vlastníčkou domu
na želanie matky a jej brata so Želiezoviec, s ktorým sa mama dohodla. Dom nechcela, ale bol to nápad
matky. Mohla dom dať hociktorej sestre alebo aj obžalovanému, ale mame na dome veľmi záležalo a

chcela, aby sa dom nikdy nepredal, aby zostal vždy vo vlastníctve našej rodiny a práve kvôli tomu zrejme
rozhodla, že jej dom daruje. V roku 1986 boli u notárky, kde sa spísala zmluva, ktorou jej maminka dom
darovala.
Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že darovaciu zmluvu napádal len obžalovaný, nikto iný zo
súrodencov proti tomuto nič nemal. To sa ale dozvedela až dodatočne na úrade, keď bola zaplatiť daň z

nehnuteľnosti a vedela to následne aj od obžalovaného, pretože jej opakovane vyčítal, že je vlastníčkou
domu. Počas dedičského konania po otcovi sa všetky deti vzdali svojho podielu na vlastníckom práve k
domu v prospech matky a navrhol to sám obžalovaný. Aj obžalovaný sám sa samozrejme opravného
prostriedku proti tomuto rozhodnutiu o dedičstve po otcovi vzdal, všetci s tým súhlasili. Po smrti matky
na dom chodievala, obrábala prednú aj zadnú záhradu, čo však ale nebolo možné v čase, keď bol

obžalovaný doma a keď mal vypité, pretože vtedy ju ani nepustil dnu. Pred smrťou matka v dome
nebývala, bývala u nej, pretože jej obžalovaný robil zle, ohrozoval ju sekerou aj lopatou. Obžalovaný
pri dome urobil prístavbu načierno, a to bez jej súhlasu aj bez jej vedomia a napriek ponuke v letnej
kuchynke bývať nechcel. Ak aj dala na dom zámok, obžalovaný ho rozbil a ďalší jej ani namontovať
nedovolil, lebo ju tiež ohrozoval lopatou, nepustil ju dnu a neustále jej vyčítal, že je majiteľkou domu.

Obžalovaný vedel, že chcela, aby sa vysťahoval, viackrát ho o to žiadala, žiadala o pomoc aj štátne
orgány, ale nič sa nezmenilo, obžalovaný nehnuteľnosť naďalej užíva, jej v užívaní domu bráni, hoci vie,
že má záujem dom užívať, čo však kvôli nemu nemôže. Bojí sa tam chodiť kvôli tomu, že nikdy nevie,
čo jej obžalovaný spraví. Nechala mu zrušiť trvalý pobyt, aj písomne mu oznámila, aby sa vysťahoval.
Na ďalšie otázky uviedla, že obžalovaný obýval najskôr kuchyňu, potom spálňu, neskôr obývačku, všade

spravil neporiadok. Nevedela uviesť, kde presne obžalovaný teraz býva, pretože už asi osem rokov dovnútra domu kvôli nemu nechodí. Obžalovaný má nad garážou izbu, ktorú má rozdelenú na dve časti, tá
je spojená s domom. Okrem podaného trestného oznámenia sa iným spôsobom na súde nedomáhala
právnou cestou toho, aby obžalovaný opustil dom, ktorého je vlastníčkou.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda výpis z katastra nehnuteľností, upozornenie miestneho národného
výboru z roku 1989, žiadosť o zrušenie trvalého pobytu, oznámenie o zrušení trvalého pobytu, úradný
záznam, správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a z obce Nové Sady, oznámenie obce Nové

Sady, žalobu na neplatnosť darovacej zmluvy, správy o povesti obžalovaného a tiež doklady predložené
obžalovaným ako aj doklady predložené svedkyňou - poškodenou.
Z výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že na liste vlastníctva číslo 599 je v okrese Nitra, v obci
Nové sady, v katastrálnom území Nové Sady ako vlastník rodinného domu so súpisným číslom 199 na
parcele číslo 132 zapísaná poškodená v podiele 1/1 a rovnako tak je zapísaná aj ako vlastník pozemku
(záhrada a zastavané plochy a nádvoria) na parcele číslo 131 a 132. K predmetnej nehnuteľnosti nie sú

zapísané žiadne ťarchy a ani žiadne záznamy, či poznámky. Titul nadobudnutia vlastníctva je viazaný
na rozhodnutie označené ako RI 1111/86-29/87.
Podľa upozornenia miestneho národného výboru z roku 1989 bolo zrejmé, že obžalovaný bol už výzvou
zo dňa 24.10.1989 upozornený na to, aby si našiel náhradné bývanie a z domu sa vysťahoval.
Žiadosť o zrušenie trvalého pobytu a oznámenie o jeho zrušení umožňovali súdu získať informácie o

tom, že poškodená listom zo dňa 20.09.2007 požiadala obec Nové Sady o zrušenie trvalého pobytu
obžalovaného na adrese Nové Sady č. XXX a následne na základe tejto žiadosti obec Nové Sady
obžalovanému trvalý pobyt ku dňu 21.09.2007 aj zrušila.
Z ďalších listinných dôkazov vyplynulo, že polícia (OR PZ Nitra) pri preverovaní rozhodných skutočností
v apríli 2014 zistila, že obžalovaný sa na adrese Nové Sady č. XXX zdržiaval aj naďalej po zrušení

trvalého pobytu, v obci je obžalovaný problémový a na dvore rodinného domu č. XXX sa nachádzalo
v čase previerky množstvo odpadu. Obžalovaný nie je zamestnaný, je poberateľom dávok v hmotnej
núdzi. Podľa správy z obce Nové Sady nemá obžalovaný v obci dobrú povesť, ale komisia verejného
poriadku jeho správanie neprejednávala.
Súd ďalej z listinných dôkazov zistil, že obžalovaný sa žalobami zo dňa 05.05.2008 a 12.03.2008

domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 09.12.1986, ktoré adresoval na Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre č. D 1786/79-7 zo dňa 30.10.1979 sa dedičstvo po
poručiteľovi G. Y. (otcovi obžalovaného a poškodenej) vysporiadalo tak, že obžalovaný sa stal výlučným
vlastníkom motorového vozidla a výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. XXX v obci Nové Sady sa

stala W. Y. (matka obžalovaného a poškodenej), pričom všetci dedičia sa opravného prostriedku proti
rozhodnutiu zriekli.
Z notárskej zápisnice č. NZ 448/86, N 454/86 spísanej dňa 09.12.1986 na Štátnom notárstve v Nitre
u štátnej notárky Q. Z. vyplynulo, že L. L. predal poškodenej pozemky zapísané na parcelných číslach
131 a 132 v katastrálnom území Nové Sady na liste vlastníctva číslo 432 a W. Y. (matka poškodenej)

darovala poškodenej v celosti rodinný dom č. XXX postavený na parcele číslo 132 v tejto obci, ktorý
nadobudla v dedičskom konaní.
V odpise registra trestov má obžalovaný v období od roku 1975 do roku 2007 dvanásť záznamov a toho
času sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Z ústrednej priestupkovej evidencie súd zistil, že obžalovaný bol v roku 2011 priestupkovo postihnutý

pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bolo mu zaň uložené pokarhanie.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať dokazovanie navrhované obžalovaným, a to konkrétne
zabezpečiť odborné vyjadrenie znalca k tomu, či je prístavba súčasť domu ako aj predvolať a vypočuť

svedkov N. C., Q. L., L. L. a I. W.. Súd odmietol vyhovieť týmto návrhom, pretože všetky tieto navrhované
dôkazy považoval za nadbytočné a tiež za neodôvodnené vzhľadom k ostatným dôkazom. Podľa názoru
súdu totiž s poukazom na druh prejednávaného trestného činu, jeho okolnosti a potrebu ich objasnenia
nebolo vo veci absolútne podstatné, či sa na parcele č. 131 a 132 v katastrálnom území Nové Sady
nachádza alebo nenachádza tzv. čierna stavba a ako dlho a či vôbec sa v nej obžalovaný zdržiava.

Rovnako tak súd považoval výsluchy navrhovaných svedkov za dôkazy, ktoré by sa týkali nepodstatných
vecí vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden zo svedkov nepozoroval vlastnými zmyslami skutočnosti
rozhodné pre prejednávanú vec a návrh obžalovaného na ich vypočutie sa týkal vecí, ktoré súd mohol
zistiť z už skôr vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti tak súd rozhodol aj preto, že predmetom trestnéhokonania bolo objasnenie zažalovaného skutku a nie „podvod“, ktorý mal byť na obžalovanom spáchaný
poškodenou a jeho matkou v rokoch 1979, respektíve 1986 v rámci dedičského konania a následného
prevodu vlastníckeho práva W. Y. k rodinnému domu na poškodenú darovaním na základe notárskej

zápisnice.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného

dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby, ktorú po vykonaní dokazovania len mierne upravil tak, že ju doplnil o skutočnosť, že
obžalovaný sa skutku dopúšťal až ku dňu vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku.

Obžalovaný sa obvineniu zo spáchania zažalovaného skutku bránil, spáchanie skutku popieral a
opakovane uvádzal, že je obeťou podvodu dedičského konania po jeho otcovi z roku 1979 ako aj

podvodu spáchaného titulom darovacej zmluvy z roku 1986 uzavretej medzi poškodenou a ich matkou.
Tvrdil, že k rodinnému domu č. XXX v obci Nové Sady má vlastnícke právo, respektíve že mu tento
čiastočne patrí, a to na základe podielu z dedičstva po otcovi ako aj po matke.
Tejto obrannej verzii, založenej najmä a jedine na poukazovaní na skutočnosti, že poškodená vlastnícke
právo k rodinnému domu nadobudla na ňom spáchanom podvodom, súd neuveril a považoval ju

zo strany obžalovaného len za bezvýchodiskový pokus o zbavenie sa zodpovednosti za vyvolaný a
dlhodobo udržiavaný protiprávny stav, kedy napriek absencii akéhokoľvek práva zdržiavať sa v dome
alebo tento užívať, bráni výlučnej vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti v užívaní domu tým, že sa v ňom
bez jej súhlasu a v rozpore s jej záujmami najmenej od septembra 2007 neoprávnene zdržiava a dom
užíva.

Súd mal za to, že hoci obžalovaný v trestnom konaní nie je povinný dokazovať svoju nevinu, má právo
(pokiaľ sa rozhodne využiť svoje zákonné právo vo veci vypovedať) na svoju obranu uviesť všetko, čo
mu je známe o skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu a všetko k dôkazom o týchto skutočnostiach.
Podľa názoru súdu však obžalovaný k dôkazom obžaloby a ani ku skutočnostiam kladeným mu za
vinu neuviedol žiadne právne relevantné fakty, ktoré by boli spôsobilé obžalobu vyvrátiť, alebo aspoň

zoslabiť. Z obrany obžalovaného nevyvstali žiadne pochybnosti ohľadne samotného skutku, spôsobu
jeho spáchania, či vyvolaného následku a súd tak ani nemal možnosť hodnotiť na strane obžalovaného
nejakéobjektívneoveriteľnéapreukázateľnepodloženédôkazy,svedčiacevjehoprospech.Obžalovaný
napriek starostlivému poučeniu zo strany súdu ako aj reálne danej možnosti (súd mu poskytol čas na
predloženie dôkazu dňa 27.10.2014, kedy výslovne len na tento účel odročil hlavné pojednávanie),

aby predložil hodnoverný dôkaz o spoluvlastníctve rodinného domu č. XXX v obci Nové Sady, takýto
dôkaz súdu nepredložil. Samotná skutočnosť, že sa obžalovaný písomnými podaniami z roku 2008
domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy z roku 1986 či už na Ministerstve spravodlivosti SR
alebo na Generálnej prokuratúre SR, nie je sama o sebe dôkazom spôsobilým obžalovaného vyviniť,
keďže o týchto „žalobách“ súd ani iný štátny orgán žiadnym (a teda ani právne relevantným) spôsobom

nerozhodol. Z uvedeného vyplýva, že nebolo rozhodujúce, aké podania obžalovaný v tejto veci urobil a
na aké orgány ich podal, ale rozhodujúce bolo, že súd nezistil existenciu žiadneho rozhodnutia, ktoré by
preukazovalo čo i len čiastočné vlastníctvo obžalovaného k hore označenej nehnuteľnosti.

Trestnúčinnosťobžalovanéhomalsúdzajednoznačneanepochybnepreukázanúzvýpovedesvedkyne

Q. X. a z listinných dôkazov. Táto svedkyňa zreteľne uviedla, že v roku 1986 sa stala výlučnou
vlastníčkou rodinného domu, pričom pre správanie obžalovaného (zastrašovanie, fyzické ohrozovanie a
slovné napádanie) dom užívať nemohla a nemôže napriek tomu, že už 21.09.2007 mu obec na základe
jej žiadosti zrušila na adrese Nové Sady č. XXX v rodinnom dome trvalý pobyt a viackrát obžalovaného
žiadala, aby dom opustil a pustil ju doň. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú aj z listu vlastníctva č. 599, z

rozhodnutia a notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Nitre a z oznámenia obce Nové Sady o zrušení
trvalého pobytu obžalovaného.
Svedkyňaďalejopísalaalogickyvysvetlilačasadôvodnadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnosti
ako aj skutočnosť, že v rozhodnom čase (v roku 1979) sa obžalovaný tak ako aj všetci ostatní dedičia
vzdal svojho dedičského podielu po otcovi k rodinnému domu a vo svojej výpovedi tiež uviedla, že

obžalovaný sa nielen z rodinného domu nevysťahoval, ale ani ju na pozemok, či do vnútra domu
nevpustil, pretože ju agresívnym spôsobom napádal a od domu vyháňal a žiadne výzvy na opustenie
domu nerešpektoval, ani na ne nereagoval.V nadväznosti na tieto okolnosti mal hodnotu ďalšieho jednoznačne usvedčujúceho dôkazu aj úradný
záznam spísaný príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, že obžalovaný sa ešte v
apríli 2014 v rodinnom dome zdržiaval. Navyše, obžalovaný skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti,

respektíve v nelegálne vyhotovenej prístavbe k domu, býva, nikdy nepoprel. Práve naopak, potvrdil, že
nehnuteľnosť užíva s odôvodnením, že má na to právo.

Naviac, nezostalo celkom bez významu, že obžalovaný svoju obranu prezentoval agresívnym,
nevhodným a právne irelevantným spôsobom na hlavnom pojednávaní, nakoľko opakovane sám seba

označoval za obeť podvodu bez toho, že by bol o tomto jeho tvrdení v konaní produkovaný dôkaz.
Obžalovaný v podstate priznal nielen to, že sa v dome zdržiava a že tento užíva, ale priznal a adekvátne
k svojmu neoblomnému presvedčeniu tiež prezentoval svoj nepriateľský postoj k poškodenej, keď aj
počas vykonávania dokazovania účelovo tvrdil, že „táto podvodníčka určite nie je vlastníčkou domu“.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku, na právnej kvalifikácii tam uvedenej, pretože v konaní bolo nado
všetky pochybnosti preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno b) Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď najmenej od 21.09.2007

do 15.12.2014 neoprávnene užíva rodinný dom č. XXX v obci Nové Sady, keďže k tomuto domu nemá
žiadne vlastnícke právo a nemá ani právo, povolenie či súhlas vlastníka dom užívať a zároveň bráni v
užívaní tohto domu jeho oprávnenej výlučnej vlastníčke, ktorou je poškodená.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona

ako úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal (neoblomné a pretrvávajúce
presvedčenie, že je spoluvlastníkom domu v dôsledku dedičského konania po otcovi) a skutočnosť, že
nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopnostiach v čase skutku.
Obžalovaný teda podľa názoru súdu chcel a naďalej chce dom užívať, chcel a chce v ňom bývať a

nedokáže, respektíve nechce pochopiť ani prijať a rešpektovať skutočnosť, že k obývaniu a užívaniu
domu nemá právo ani povolenie a že toto výlučne prináleží jeho sestre, poškodenej Q. X.. Rovnako tak
nechcel a nechce, aby poškodená, ktorú v tejto súvislosti považuje a sám označuje za „podvodníčku“,
dom užívala a obývala ako jeho výlučná vlastníčka.

V danom prípade išlo o prečin, ktorého závažnosť bola daná dĺžkou času vyvolania a zdržiavania
protiprávneho stavu (najmenej 7 rokov), spôsobom vykonania činu (nerešpektovanie výziev vlastníka
a ani oznámení zo strany štátnych orgánov) a mierou zavinenia obžalovaného. Súd mal za to, že u
obžalovaného nemohla nastať žiadna pochybnosť o možnom následku, čiže tento mohol bezpečne
vedieť a vnímať, že pri nerešpektovaní predchádzajúcich výziev a po preukázateľne zrušenom trvalom

pobyte, by viac nemal poškodenej brániť v užívaní domu a že by si mal nájsť iné ubytovanie. Musel
vedieť, že neexistuje žiadne rozhodnutie o tom, že by čo i len časť nehnuteľnosti vlastnil a že o svojom
tvrdení o domnelých „podvodoch“ z roku 1979 a 1986 nemôže predložiť žiadny dôkaz a že teda právny
stav sa od roku 1979 a následne od roku 1986 v jeho prospech nijako nezmenil.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že toho času sa na neho už hľadí akoby nebol

odsúdený, hoci je zrejmé, že ide o osobu, ktorá sa viackrát dostala do rozporu so zákonom a zároveň
o osobu, ktorá nepožíva v obci dobrú povesť.

Z poľahčujúcich ako aj z priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Trestného zákona tak súd u
obžalovaného žiadne nezistil.

Súd po vyhodnotení vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného
zákona ako v oblasti generálnej tak aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného
dosiahnutý len uložením trestu odňatia slobody, pričom mal zároveň za to, že jeho výkon budemožné vzhľadom na splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona podmienečne odložiť. Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov (v blízkosti spodnej hranice trestnej sadzby) a skúšobnú dobu určil na 18 mesiacov s

presvedčením, že takto uložený trest je zákonný, primeraný a súčasne obsahuje aj morálne odsúdenie
obžalovaného, odzrkadľujúc v neposlednom rade aj jeho postoj k prejednávanej trestnej veci. Zároveň
súd obžalovanému podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona
uložil aj povinnosť, aby sa vysťahoval z domu č. XXX v obci Nové Sady, v ktorom sa neoprávnene
zdržuje, pretože aj uložením tejto povinnosti bude podľa názoru súdu dosiahnutý účel trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého
rozsudkusmeruje(OkresnýsúdNitra),atodo15(pätnásť)dníododňaoznámeniarozsudku.Oodvolaní
rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.