Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201443
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: K. R.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R. F. F., štátna príslušnosť K.A., národnosť R.Y., bez cestovných
dokladov, toho času umiestnený v Ú. D.T. Q. D. V., R. XX, XXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária
Škamla,s.r.o.,Makovického15,01001Žilina,protiodporcovi:OddeleniecudzineckejpolíciePolicajného
zboru Michalovce, ul. Ľudovíta Štúra 1, 071 01 Michalovce, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p.
PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014 v zmysle

§ 88a ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 20.11.2014 o 13:00 hod. na
čas potrebný na rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie azylu, na 60 dní - do 18.01.2015 na účel zistenia
tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo
možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov
žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa
odseku 1, pričom celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/ alebo
písmeno e/ nesmie presiahnuť 6 mesiacov a na výkon jeho zaistenia určil Útvar policajného zaistenia pre

cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC Sečovce“), do ktorého účastníka umiestnil v čase o 15:00 hod..

V predmetnom rozhodnutí odporca uviedol, že dňa 09.09.2014 v čase o 19:40 hod. bol účastník konania
kontrolovaný hliadkou Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné na ulici G. v T., kde počas kontroly
nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Príslušným informačným systémom v MV
SR bolo zistené, že na územie SR ma zakázaný vstup do 11.06.2019 rozhodnutím o administratívnom
vyhostení z územia SR, vydaným Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-
HCP-BA6-3-092/2014-AV zo dňa 30.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2014. Dňa

10.09.2014 bolo Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce (ďalej len „OCP PZ
Michalovce“) vznesené obvinenie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona, pre ktorý bol dňa 12.09.2014 trestným rozkazom Okresného súdu Humenné
sp. zn. OT/68/2014 odsúdený na trest odňatia v trvaní 6 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní
dvoch rokov a zároveň podľa § 65 ods. 1, 3 Trestného zákona mu bol uložený trest vyhostenia na tri roky.Po spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia bolo vydané rozhodnutie o zaistení účastníka konania č. PPZ-
HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a navrhovateľ bol
umiestnený v ÚPZC Sečovce. Dňa 22.09.2014 podal navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu na území

SR. Nakoľko vo veci žiadosti o udelenie azylu účastníka konania nebolo rozhodnuté v lehote do 60 dní,
správny orgán postupoval v zmysle III. časti článok 4 odsek 11 písmeno a/ rozkazu RÚHCP-V-PZ č.
24/2014 a vydal príkaz na prepustenie účastníka konania, nakoľko odpadol účel zaistenia.

Dňa 20.11.2014 bol účastník konania predvedený na OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu
vyhostenia a za prítomnosti tlmočníka sa vyjadril v Zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-PO7-

ZVC-57-025/2014, ktorá tvorí podklad pre vydané rozhodnutie.

Odporca pri rozhodovaní o zaistení vychádzal z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
30.05.2013 vec Mehmet Arslan proti Polícia ČR C-534/11, Dohovoru o právnom postavení utečencov z
roku 1951 v znení protokolu z roku 1967, Smernice Rady 2003/9/ES, ktorou sa ustanovujú minimálne
normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.
júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované

znenie), Charty základných práv Európskej únie, Všeobecnej deklarácie o ľudských právach. Ďalej sa
odporca riadil aj výrokom Najvyššieho súdu SR č. 8 Sža 52/2008, že žiadosť o udelenie azylu nezakladá
dôvod pre zrušenie rozhodnutia o zaistení.

Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania svojou žiadosťou sleduje jednak
oddialenie výkonu trestu vyhostenia jeho osoby z územia SR a jednak má snahu dostať sa do azylového

tábora s voľným režimom, a to využiť na útek, nakoľko účastník konania žiadal o azyl na území SR
celkovo osemkrát, z toho konanie bolo v siedmych prípadoch zastavené a posledné ôsme konanie
práve prebieha. Informácie získal správny orgán z informačného systému MV, z ktorého výpis tvorí
prílohu spísanej zápisnice č. PPZ-HCP-PO7-57-025/2014 zo dňa 20.11.2014. V dvoch prípadoch boli
žiadosti účastníka konania zamietnuté ako zjavne neopodstatnené z dôvodu, že účastník konania v

jednom prípade uviedol nepravdivé údaje v konaní o azyle - zmenil si identitu, v druhom prípade
nespolupracoval s ministerstvom, opakovane a bez závažných dôvodov sa nedostavil na pohovor, čím
znemožnil posúdenie žiadosti. V jednom prípade bol azyl neudelený z dôvodu, že účastník konania
nesplnil podmienky na udelenie azylu. V ostatných štyroch prípadoch boli konania o azyl zastavené,
jedenkrát z dôvodu, že účastník konania opustil územie SR, jedenkrát z dôvodu, že sa účastník konania

bez priepustky viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia a dvakrát z dôvodu, že sa
v konaní o azyl účastníka konania už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne
neopodstatnená a skutkový stav už sa podstatne nezmenil. Správny orgán tiež poukázal na skutočnosť,
že v Schengenskom informačnom systéme má účastník konania uložený zákaz vstupu na územie
Švajčiarska zo dňa 31.08.2012 a preto správny orgán konštatoval, že je zrejmé, že riziko úteku účastníka

konania je veľké, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa dopustil na území SR úmyselnej trestnej
činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Správny orgán teda konštatoval, že je preukázané, že
existuje riziko opätovného úteku účastníka konania z územia SR.

Pri dĺžke zaistenia účastníka konania policajný útvar prihliadol na § 20 zákona o azyle, keďže účastník
konania podal žiadosť o udelenie azylu dňa 22.09.2014, od podania žiadosti už uplynulo 60 dní a preto

rozhodol o lehote zaistenia 60 dní, vzhľadom na dĺžku konania pred Migračným úradom, aj s lehotou
na podanie opravného prostriedku.

Na záver správny orgán citoval § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a poukázal tiež na povinnosť
správneho orgánu v zmysle § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia
štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
splnomocneného zástupcu a žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu o zaistení, s nariadením bezodkladného
prepustenia navrhovateľa zo zaistenia s tým, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol niekoľko odvolacích dôvodov:

i/ K článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Navrhovateľ namietal, že v zmysle tohto ustanovenia nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem

zákonného zatknutia alebo iného pozbavenia osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému
vstupu na územie alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie, ktoré
navrhovateľ nespĺňa.

ii/ Judikatúra. V opravnom prostriedku bolo poukázané na to, že správnym orgánom citované
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/52/2008 nie je dôvodné pre použitie v tomto prípade,
pretože navrhovateľ podal žiadosť o udelenie azylu 58 dní pred tým, ako bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, pretože bol prepustený z predchádzajúceho zaistenia dňa 20.11.2014. Namietal tiež citáciu
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, keďže v čase, keď navrhovateľ
podal dňa 22.09.2014 žiadosť o udelenie azylu, žiadne konanie o administratívnom vyhostení až do
okamihu rozhodnutia o jeho žiadosti v súlade s § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov prebiehať nemôže
a preto odkazy na judikatúru sú pre vec irelevantné.

iii/ Vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Zástupca navrhovateľa namietal, že mu nebolo nikdy
umožnené vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia v zmysle nálezu ÚS SR III. ÚS
231/2010-38 a odporca v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku neumožnil právnemu zástupcovi
navrhovateľa vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia.

iv/ Zmätočnosť postupu odporcu. Navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané po tom,

ako dňa 20.11.2014 bol navrhovateľ predvedený na OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu
vyhostenia, keď predtým dňa 22.09.2014 podal žiadosť o udelenie azylu a v tom čase bol účastník
konania zaistený rozhodnutím odporcu PPZ-HCP-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014 na účel výkonu
trestu vyhostenia z územia SR, v zmysle III. časti článok 4, odsek 11 písm. a/ rozkazu RÚHCP PZ č.
54/2013 v znení rozkazu č. RÚHCP PZ č. 24/2014 bol prepustený, pretože odpadol účel zaistenia -

výkon trestu vyhostenia. Nie je zrejmé, ako mohol byť navrhovateľ v ten istý deň, kedy odpadol účel
jeho zaistenia, znovu z toho istého dôvodu predvedený a z dôvodu nemožnosti prebiehania konania o
administratívnom vyhostení nebol žiaden dôvod na jeho predvedenie na policajný útvar, kde bolo vydané
napadnuté rozhodnutie. Namietal, že správny orgán postupoval v rozpore s uvedenými rozkazmi, v
zmysle ktorých, pokiaľ nebolo o navrhovateľovej žiadosti o azyl rozhodnuté do 60 dní, je potrebné ho

prepustiť.

v/ Zistenie skutočností, na ktorých je založená navrhovateľova žiadosť o azyl. V opravnom prostriedku
sa namieta, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, že by sa dopytoval na Migračnom úrade, či je potrebné
zaistenie navrhovateľa za účelom zistenia skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie
azylu alebo že by Migračný úrad sám odporcu požiadal o takéto zaistenie a preto nie je zrejmé, ako

mal odporca vedieť, že navrhovateľa je potrebné zaistiť pre účely azylového konania. Považoval preto
rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

vi/ Zmätočnosť rozhodnutia. Podľa odvolacej námietky rozhodnutím odporcu bol navrhovateľ zaistený
podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, no z rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ bol
zaistený z dôvodu, že reálne riziko úteku účastníka konania trvá a existuje dôvodné podozrenie, že

podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon trestu vyhostenia jeho osoby z
územia SR, čo je uvedené trikrát na strane č. 5. Neuvádza sa však, aké skutočnosti je potrebné zistiť
ohľadom navrhovateľovej žiadosti o azyl. Účelom zaistenia nie je riziko úteku, ale zistenie skutočností,
na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu. Existencia rizika úteku je len podmienka, ktorá
musí pristúpiť k skutočnosti, ktorá predstavuje účel zaistenia, čo odporca nesprávne vyhodnotil. Preto

napadnuté rozhodnutie nemôže byť zákonné.

vii/ Efektívnosť a účelnosť zaistenia. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a článku 7 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky pozbavenie osobnej slobody musí byť zákonné a aby bolo zákonné, musí byť
efektívneaúčelové.Navrhovateľpožiadaloudelenieazyludňa22.09.2014.Absolvovalvstupnýpohovor
a preto zaistenie nemôže byť účelné.viii/Paragraf3ods.4zákonač.71/1967Zb.Správnyporiadok.Vopravnomprostriedkubolozdôraznené,
že správne orgány majú dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb a aplikácia § 88a ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov je

dôvodná, iba ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky.
V súvislosti s tým poukázal splnomocnený zástupca navrhovateľa na to, že navrhovateľ v prípade
existencie reálneho rizika úteku mohol byť umiestnený v pobytovom tábore a počas trvania existencie
rizika úteku mu v pobytovom tábore nemala byť udelená priepustka podľa § 23 ods. 1 zákona o azyle
a tak by sa navrhovateľ nemohol z objektu tábora pre žiadateľov o azyl dostať. Nemôže preto obstáť

tvrdenie odporcu, že by navrhovateľ mohol svojvoľne opustiť tábor pre žiadateľov o azyl, nakoľko tento je
možné opustiť len na základe priepustky, ktorá mu nemusí byť vydaná v zmysle § 23a zákona o azyle z
dôvodu nevyhnutnej účasti navrhovateľa na konaní o azyle. Napadnuté rozhodnutie je preto nezákonné
a je hrubým zásahom do navrhovateľovho práva na osobnú slobodu.

ix/ Riziko úteku. Navrhovateľ mal za to, že odporca nezrozumiteľne odôvodnil riziko úteku, nakoľko ten
bol kontrolovaný hliadkou na G. ulici v T., kde sa nachádza tábor pre žiadateľov o azyl a nie je zrejmé,

prečo by sa navrhovateľ napriek vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení zdržiaval na území
SR, ak by mal v úmysle opustiť územie SR, mohol tak urobiť po tom, ako mu bolo vydané rozhodnutie
o administratívnom vyhostení a opustiť územie SR po prepustení zo zaistenia.

x/ Čas zaistenia. Navrhovateľ bol napadnutým rozhodnutím zaistený na 60 dní, do 18.01.2015. Odporca
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Migračný úrad MV SR je povinný rozhodnúť o žiadosť do 90 dní

od podania a keďže od podania žiadosti ubehlo už 60 dní, mal rozhodnúť do 30 dní a následne zostáva
účastníkovi konania 30 dní na podanie opravného prostriedku v prípade, že nebude azyl udelený.
Namietal, že odporca opomenul zobrať do úvahy lehotu na doručovanie a na odvolanie v zmysle § 21
ods. 3 a 4 zákona o azyle, z toho dôvodu dĺžka lehoty zaistenia je určená nelogicky a nezrozumiteľne.

xi/ Záver. Právny zástupca navrhovateľa zhrnul všetky uvedené dôvody.

Odporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 02.12.2014 sa vyjadril ku všetkým
uvedeným námietkam navrhovateľa s tým, že nesúhlasí s námietkami a odmieta tvrdenia právneho
zástupcu navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení zotrval na predchádzajúcich dôvodoch a skutočnostiach
svojho rozhodnutia, ktoré podrobnejšie vysvetlil.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovení § 250l a nasl. O. s. p. a po dokazovaní výsluchom
zástupcu navrhovateľa a odporcu, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, vzťahujúcim
sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu, dospel k záveru, že opravný prostriedok splnomocneného
zástupcu navrhovateľa nie je dôvodný a napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne
správne, náležite posúdené aj po právnej stránke.

Na pojednávaní, nariadenom na deň 10.12.2014, splnomocnený zástupca odporcu podrobne predniesol
jednotlivéodvolaciedôvody,uvedenévpísomnýchdôvodochpodanéhoopravnéhoprostriedku.Navrhol,
aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a bezodkladne prepustil navrhovateľa zo zaistenia a
rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania k rukám právneho zástupcu s ich
upresnením do troch dní.

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a
zdôraznil, že advokát po telefonickom vyrozumení vyhlásil, že nepríde k vypočutiu navrhovateľa, ktorý
už osemkrát požiadal o azyl a je dané riziko jeho úteku.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporcu PPZ-HCP-PO7-
ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorým v zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov

zaistil navrhovateľa dňom 20.11.2014 o 13:00 hod. na 60 dní - do 18.01.2015 na účel zistenia tých
skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné
získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a na výkon jeho zaistenia určil ÚPZC Sečovce.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ bol v predchádzajúcom konaní zaistený
rozhodnutím odporcu PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2014 zo dňa 12.09.2014 podľa § 88 ods. 1 písm. b/
zákona o pobyte cudzincov, nakoľko trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 12.09.2014

sp. zn. OT/68/2014 bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia na tri roky. Uvedené rozhodnutie bolo
potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/50/2014 zo dňa 15.10.2014 a následne
potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/45/2014 zo dňa 05.12.2014 (predtým už
rozhodoval Najvyšší súdu SR rozsudkom sp. zn. 1Sža/9/2014 zo dňa 09.04.2014). Nakoľko vo veci
žiadosti o udelenie azylu účastníka konania zo dňa 22.09.2014 nebolo rozhodnuté v lehote do 60 dní,

správny orgán postupoval v zmysle III. časti článok 4 odsek 11 písm. a/ rozkazu RÚHCP PZ č. 54/2013
v znení rozkazu RÚHCP PZ č. 24/2014 a vydal príkaz na prepustenie účastníka konania, nakoľko
odpadol účel zaistenia, ktorým bol výkon trestu vyhostenia, vzhľadom na podanú žiadosť o azyl. Dňa
20.11.2014 bol navrhovateľ opätovne predvedený na OCP PZ Michalovce, za prítomnosti tlmočníka
vypočutý v zápisnici o podaní vyjadrenia a zaistený napadnutým rozhodnutím, so zohľadnením doby
predchádzajúceho zaistenia navrhovateľa.

K jednotlivým odvolacím dôvodom krajský súd uvádza nasledovné.

K bodu i/ k článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd
považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku, že nie sú splnené dôvody obmedzenia osobnej slobody.
Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že pobyt navrhovateľa na území SR je oprávnený, pretože
mu bol uložený už uvádzaným rozsudkom okresného súdu trest vyhostenia, ktorého výkon z dôvodu

podania žiadosti o azyl bol prerušený, avšak tento trest vyhostenia je právoplatne uložený. K tomu je
ešte potrebné dodať, že je nepochybné, že pobyt navrhovateľa na území SR nie je oprávnený tiež z
dôvodu, že navrhovateľ bol právoplatne administratívne vyhostený z územia SR rozhodnutím OCP PZ
Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-3-092/2014-AV zo dňa 30.01.2014 s právoplatnosťou dňa 11.06.2014 so
zákazom vstupu do 11.06.2019. Táto skutočnosť bola práve dôvodom odsúdenia navrhovateľa podľa

§ 3, 4, 8 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Podanie
žiadosti o azyl nie je dôvodom na oprávnenosť pobytu takéhoto žiadateľa na území SR.

K odvolacej námietke, že voči navrhovateľovi sa nevedie konanie v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f/
Dohovoru o vyhostenie alebo vydanie, krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II.
ÚS 147/2013-50 zo dňa 09.10.2013. V zmysle bodu 7.3. „za súčasť „konania o vyhostení“ na účely

článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru možno a treba považovať aj konanie o žiadosti osoby, o ktorej
vyhostenie ide, o udelenie azylu, ak takáto osoba takúto žiadosť podala. V tomto zmysle i ESĽP vo svojej
judikatúre uznáva za prípustné zaistenie i za situácie, že cudzinec požiadal v príslušnom štáte o azyl,
na čas vybavenia jeho azylovej žiadosti a obdobie konania o tejto žiadosti považuje za obdobie, kedy
„prebieha konanie o vyhostení“ v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru (porov. rozhodnutie Saabi

proti Spojenému kráľovstvu, ods. 65)“. V bode 8 Ústavný súd SR zdôraznil, že „konanie o žiadosti o
udelenie azylu možno považovať na účel článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru za súčasť prebiehajúceho
konania o vyhostenie, nie za jeho prekážku. To platí o to viac, že podľa názoru Ústavného súdu SR
možno rozumne predpokladať, že cudzinec, ktorému hrozí vyhostenie, spravidla požiada o udelenie
azylu, aby svoje vyhostenie oddialil“.

U odvolacej námietky iii/ - judikatúra, o nerelevantnosti citácie judikatúry odporcom krajský súd
konštatuje,žecitáciajudikatúryvširšomkontextenespôsobujenedôvodnosťanezákonnosťrozhodnutia
o zaistení, pri citácii ďalšej judikatúry, vzťahujúcej sa na individuálny prípad, bez námietky jej citácie v
napadnutom rozhodnutí. Je však pravdou, že opakovaná citácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sža/52/2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Sp/87/200-57 (so

zrejmou nepresnosťou) sa nevzťahuje na prípady, posudzované podľa ustanovenia § 88a zákona o
pobyte cudzincov, ktorého aplikácia je podmienená existujúcou žiadosťou o azyl pred vydaním takéhoto
rozhodnutia, nie až následne počas doby zaistenia.

K námietke v bode iii/ - vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, krajský súd uvádza, že z
administratívneho spisu odporcu a jeho vyjadrenia je zrejmé, že počas konania bol na žiadosť účastníka

konania - odporcu, pred spísaním zápisnice o podaní vyjadrenia telefonicky o tomto úkone vyrozumenýadvokát, ktorý uviedol, že počas konania sa nedostaví na OCP PZ Michalovce. Vzhľadom na úradný
záznam zo dňa 20.11.2014, ktorý tvorí prílohu zápisnice č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-025/2014, krajský
súd považoval túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

Odvolací dôvod v bode iv/ - zmätočnosť postupu odporcu, krajský súd považoval za nedôvodný
vzhľadom na úplné znenie splnomocneným zástupcom navrhovateľa neúplne citovaného rozkazu
RÚHCP PZ č. 54/2013 v znení rozkazu RÚHCP PZ č. 24/2014, a to v zmysle III. časti článku 4 ods. 11
písm. a/, v zmysle ktorého „Ak Migračný úrad nerozhodne o žiadosti o udelenie azylu podľa § 11 ods.
1 alebo § 12 ods. 1 zákona o azyle do 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ÚPZC vyrozumie

policajný útvar o tom, že odpadol účel zaistenia a ak sú na to dôvody, policajný útvar, ktorý rozhodol o
zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, ho následne zaistí podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov a
umiestnihovÚPZC“.Navrhovateľbolzpredchádzajúcehozaistenia,akotoužbolouvedené,prepustený
z tohto dôvodu a opätovne zaistený za existencie dôvodu v zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o
pobyte cudzincov. Podmienkou takéhoto zaistenia je práve existencia vyhlásenia o žiadosti o azyl, čo
bolo splnené, nakoľko odporca rozhodol o opätovnom zaistení navrhovateľa dňa 20.11.2014 z dôvodu

podanej žiadosti o azyl dňa 22.09.2014.

K odvolaciemu dôvodu pod bodom v/ - zistenie skutočností, na ktorých je založená navrhovateľova
žiadosť o azyl, krajský súd zdôrazňuje, že zákon o azyle, ani zákon o pobyte cudzincov, neukladajú ako
podmienku zaistenia žiadosť Migračného úradu, či dopytovanie sa Migračného úradu zo strany odporcu,
či je potrebné zaistenie navrhovateľa. Zákonným dôvodom je predchádzajúce konanie navrhovateľa,

ktorý už ôsmykrát požiadal o azyl a z viacerých dôvodov, a to aj z dôvodov opustenia pobytového tábora
a územia SR, nebolo možné rozhodnúť o jeho žiadostiach v merite veci, keďže prevažne dochádzalo
k zastaveniu konania. Týmto odôvodnením odporcu v napadnutom rozhodnutí považuje krajský súd za
nedôvodnú odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

V bode vi/ zástupca navrhovateľa namietal zmätočnosť rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru mal

odporca podľa uvádzaných dôvodov zaistiť navrhovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte
cudzincov. Túto odvolaciu námietku preto krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Bol správny postup
odporcu, keď sa náležite zaoberal aj rizikom úteku, ktorej náležitosťou ustanovenia § 88a ods. 1 písm.
b/ zákona o pobyte cudzincov, teda jednou z podmienok zákonného zaistenia.

Vzhľadom na už uvádzané skutočnosti, krajský súd považuje za nedôvodnú tiež námietku ohľadom

článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o zákonnosti zaistenia z hľadiska jeho efektívnosti a účelnosti v bode
vii/.

K odvolacej námietke v bode viii/ - § 3 ods. 4 Správneho poriadku, krajský súd udáva, že citáciu
tohto ustanovenia nepovažuje za adekvátnu danému rozhodnutiu a skutkovému stavu. K námietke
ohľadom § 88a ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov je potrebné uviesť, že navrhovateľ bol

zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Aj na toto ustanovenie sa však
vzťahuje zákonná podmienka možného využitia iných menej závažných prostriedkov, ktorými sa však
zaoberalodporcavosvojomrozhodnutípriskúmanípovinnostivzmysle§89zákonaopobytecudzincov.
Za nedôvodnú považuje v danom prípade odvolaciu námietku ohľadom § 23a zákona o azyle, že
navrhovateľ môže opustiť tábor len na základe priepustky, čo mu bráni v možnosti opustiť objekt

tábora. Priepustka je podmienkou zákonného a legálneho opustenia tábora, no jej neudelenie nebráni
opusteniu tábora s voľným režimom, o čom svedčia aj predchádzajúce konania navrhovateľa v súvislosti
s predchádzajúcimi siedmymi žiadosťami o azyl, kedy sa navrhovateľ viac ako sedem dní bez priepustky
zdržiaval mimo azylového zariadenia a tiež opustil územie SR.

K bodu ix/ - riziko úteku, krajský súd poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí a ako to už

bolo uvedené, na predchádzajúce konania navrhovateľa v súvislosti s podanými žiadosťami o udelenie
azylu. V danom prípade sa jedná o ôsmu žiadosť o udelenie azylu. Nie je celkom zrejmá odvolacia
námietka v tomto smere, že navrhovateľ bol kontrolovaný hliadkou na G. ulici v T., kde sa nachádzatábor pre žiadateľov o azyl. Z hľadiska odôvodnenia rizika úteku tento fakt považuje krajský súd za
nepodstatný.

K odvolacej námietke pod bodom x/ - čas zaistenia, krajský súd uvádza, že odporca správne zohľadnil

predchádzajúcu dobu zaistenia a vo svojom rozhodnutí neprekročil zákonnú lehotu šiestich mesiacov.

Z uvedených dôvodov teda krajský súd považuje za nedôvodné všetky uvedené odvolacie námietky,
zhrnuté v bode xi/ - záver a rozhodnutie odporcu považuje za vecne a právne správne a zákonné.

Zákonná dikcia ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov upravuje oprávnenosť
odporcu na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu v prípade, ak je potrebné zistiť skutočnosti, na ktorých je
založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje

riziko úteku.

Rizikom úteku podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej
obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude
skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo
ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky splnomocneného
zástupcu navrhovateľa za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v
podrobnostiach a argumentácii dôvodov zaistenia krajský súd poukazuje na písomné odôvodnenie
napadnutéhorozhodnutia,sktorýmsavplnomrozsahustotožňuje.Krajskýsúdnámietkamnavrhovateľa
a jeho splnomocneného zástupcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-

ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014 v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní, nemajú
preto právo na náhradu trov konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.