Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213550
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4211213550.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: P. S.,
bytom T. X. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Roman Blažek, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie
Pohraničná č. 7, Komárno, proti odporkyni: H.. U. W., R. č.7, X., o zaplatenie 383,39 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 383,39 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 383,39 € od 18.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania, súdny
poplatok v sume 23.-€ a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 132,86 €, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Komárno dňa 8.8.2011 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 383,39 € spolu s príslušenstvom a
náhradu trov konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na skutočnosť, že začiatkom mesiaca

jún 2008 sa obrátil na odporkyňu s požiadavkou o advokátske zastúpenie v jeho veci zhrnutej v
rozhodnutí Okresného súdu Komárno sp.zn.9C/253/1995 a v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre
sp.zn.6Co/102/2006. Na základe jej prijatia veci na zastupovanie odovzdal jej všetku dokumentáciu.
Po istej dobe odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že vec doporučuje riešiť sťažnosťou adresovanou
na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“). Navrhovateľ navrhnutý postup
odsúhlasil, pričom odporkyňa si vyžiadala vopred zálohu 2.000.-Sk (66,39 €). Všetky súvisiace
dokumentykvecijejodovzdal.Následnevyžiadalďalších9.550.-Sk(317,-€),ktoréjejvhotovostivyplatil.

Odporkyňa následne spracovala takzvanú ústavnú sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu dňa
26.6.2008. Ústavný súd výzvou zo dňa 7.7.2008 smerovanou výlučne na odporkyňu a ňou prevzatou
dňa 17.7.2008 vyzval advokátku H.. U. W., aby v lehote 15 dní doplnila sťažnosť v zmysle §
20 a § 50 zákona o ústavnom súde o potrebné náležitosti. Tieto náležitosti vyplývali z reprodukcie
zákona a boli odporkyni k dispozícii. Súčasne odporkyňu vyzval ústavný súd, aby k predmetnej
sťažnosti pripojila dokumentáciu, ktorú mala vo svojej pracovni k dispozícii. Zároveň konštatoval, že

odporkyňou spracovaná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom. Postup, ktorý vyznačil ústavný súd vo svojej výzve, bol
konkrétny a dostačujúci aj pre laika. Na sudcovskú lehotu ústavného súdu odporkyňa nereagovala
a navrhovateľ o nej nemal vedomosť, lebo ho s predmetnou výzvou sa ani neoboznámil. Keď sa
navrhovateľ domáhal u nej o informáciu, ako vec stojí, napísala dňa 15.9.2008 s oneskoreným dvoch
mesiacov na ústavný súd krátky list, ktorého obsah a forma nebola dostatočná. Výsledok bol taký, že
ústavný súd uznesením sp.zn.IV.ÚS/294/08-8 zo dňa 18.9.2008 konštatoval, že sťažnosť odmieta. Aj

túto skutočnosť sa navrhovateľ dozvedel od odporkyni až po roku. Navrhovateľ poukázal v návrhu nato, že odporkyňa mu týmto neodborným konaním zahatala možnosť ďalej konať, keďže platí zásada,
že o tej istej veci nemôže súd dvakrát rozhodovať. Preto si navrhovateľ uplatnil vyplatenie zálohovej
odplaty v sume 9.550.-Sk (317.-€) a v sume 2.000.- Sk (66,39 €), čo tvorí istinu petitu tohto návrhu a

ďalšie náklady a to cestovné v sume 5,58 €, poštovné v sume 2,80 € a súdny poplatok v sume 23.-€.
Odporkyňa bola vyzvaná listom zo dňa 5.11.2009 a následne listom zo dňa 14.12.2009 na úhradu dlžnej
sumy, ktorú doteraz nezaplatila.

Navrhovateľ dňa 24.1.2012 na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená 17.1.2012 predložil tunajšiemu súdu
listinné dôkazy.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vykonal pojednávanie v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne. Odporkyňa prevzala
predvolanie na pojednávanie riadne a včas, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym
spôsobom neospravedlnila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa
14.5.2013. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101

ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať
v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď
vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak
nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých

rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať
len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej
skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn. 3Cdo
294/2006, z 24. novembra 2008 sp. zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn. 5Cdo 53/2007 a z 19.

mája 2010 sp. zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o
odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod
iba v rovine nepodložených tvrdení.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,oboznámillistinnédôkazyatopotvrdenieozaplatení
súdneho poplatku za návrhu v sume 23.-€, ústavnú sťažnosť zo dňa 28.5.2008, výzvu Ústavného

súdu SR o doplnenie listu odporkyne z 15.9.2008, výzvu Ústavného súdu SR zo dňa 7.7.2008 na
doplnenie sťažnosti adresovanú odporkyni, uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/294/08
o odmietnutí sťažnosti pre nesplnenie zákonom stanovených náležitostí, opakovanou sťažnosťou
adresovanou Ústavnému súdu SR zo dňa 31.7.2009, vypracovanou inou inštitúciou než odporkyňou,
faktúrou od Združenia vlastníkov bytov na vypracovanie opakovanej sťažnosti na 100.-€, potvrdením

o úhrade 100 € v hotovosti, uznesením Ústavného súdu SR sp.zn.1ÚS/253/09 o odmietnutí sťažnosti
ako podanej oneskorene, potvrdením o úhrade sumy 66.-€, výzvami a vrátením odplaty adresovanej
odporkyni zo dňa 5.11.2009 a zo dňa 4.12.2009, spracovaním návrhu na vydanie platobného rozkazu
a potvrdením o zaplatení sumy 15.-€, výkazom cestovného za cestu z Veľkých Kosíh do Komárna a
späť, výkazom poštovného, fotokópiou príjmových pokladničných dokladov o zaplatení sumy 4.550.-Sk

(151,03 €), sumy 5.000.-Sk (165,97 €) a sumy 2.000.-Sk (66,39 €), odpoveďou Slovenskej advokátskej
komory, oznámeniami Slovenskej advokátskej komory z 21.11.2011, 25.1.2012, 10.5.2012, odpoveďou
Slovenskej advokátskej komory z 3.10.2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ zaplatil odporkyni ako zálohu sumu 11.550.-Sk
(383,39 €). Uviedol, že na Ústavnom súde SR vďaka nej prehral. Uvedenú sumu v návrhu si uplatnil

titulom náhrady vzniknutej škody v sume 383,39 € spolu s príslušenstvom. Uviedol, že odporkyňa
prevzala vec, o ktorej mala vedomosť, že nie je možné, aby bola úspešná na Ústavnom súde SR.
Navrhovateľ sa viac krát u odporkyni domáhal vysvetlenia, čo je s danou vecou, pričom bolo uvedené, že
danú vec prehrali. Ústavný súd odporkyňu vyzval, aby doplnila podanú sťažnosť a ona ju podľa pokynovústavného súdu nedoplnila, pričom napísala len, že trvá na predošlom podaní. Navrhovateľ uviedol, že
porušenie právnej povinnosti odporkyni spočíva v tom, že odporkyňa mala vedomosť, že uvedená vec
je dopredu prehratá a nemôže byť navrhovateľ v konaní úspešný. Navrhovateľ sa domnieval, že vo veci

môže byť úspešný, a preto aj odporkyni zložil zálohu na právne služby. V tejto súvislosti podal i sťažnosť
na odporkyňu na Slovenskú advokátsku komoru.

Z ústavnej sťažnosti zo dňa 28.5.2008 súd zistil, že navrhovateľ ako sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd
SR so sťažnosťou podľa článku 127 ods. 1 Ústavy SR, pričom uviedol, že bolo porušené jeho základné
právo v rozhodnutí Krajského súdu Nitra č. k. 6Co/102/2006-473 a Okresného súdu Komárno č. k.

9C/253/1995-432 a navrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Z výzvy adresovanej
odporkyni zo dňa 15.9.2008 súd zistil, že bolo oznámené ústavnému súdu, že na podanej sťažnosti
naďalej trvajú, nakoľko v zmysle článku 20 Ústavy SR boli porušené práva sťažovateľa a došlo
postupom súdov k strate vlastníctva sťažovateľa. Preto požiadal o nápravu vo veci.

Výzvou Ústavného súdu SR o doplnenie sťažnosti zo dňa 7.7.2008 adresovanej odporkyni súd zistil,
že ústavný súd vyzval odporkyňu na doplnenie ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu dňa

2.6.2008 v zmysle § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde a uložil na jej doplnenie 10 dní od doručenia
výzvy. Zároveň poučil odporkyňu ako právnu zástupkyňu navrhovateľa, že ak na výzvu ústavného
súdu nezareaguje a sťažnosť v tejto lehote nedoplní, ústavný súd sťažnosť navrhovateľa odmietne
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Z
uznesenia ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 294/08 súd zistil, že ústavný súd SR sťažnosť navrhovateľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Vo svojom odôvodnení uviedol, že právna
zástupkyňa odporcu bola vyzvaná na doplnenie ústavnej sťažnosti v určenej lehote tak, aby ústavná
sťažnosť obsahovala v zmysle § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde potrebné náležitosti a zároveň bola
poučená, že v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť, ak
nemá náležitosti predpísané zákonom. V odôvodnení uviedol, že sťažovateľ napriek výzve ústavného

súdu zo dňa 7.7.2007 v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania napriek tomu, že bol
zastúpený advokátkou a neurobil tak ani do predbežného prerokovania jeho sťažnosti. Preto ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí. Z ústavnej sťažnosti zo dňa 31.7.2009 súd zistil, že navrhovateľ vypracoval
dňa 31.7.2009 prostredníctvom inej inštitúcie novú ústavnú sťažnosť vo veci nesprávnych rozhodnutí,

ktorými mu boli odňaté vlastnícke práva k nehnuteľnosti týkajúce sa vecí Okresného súdu Komárno
sp. zn. 9C/253/1995 a rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/102/2006, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa. Zároveň v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyhovel ústavnej
sťažnostiavosvojomrozhodnutívyslovil,žeprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduKomárnosp.zn.
9C/253/1995-432aprávoplatnýmrozsudkomKrajskéhosúduvNitresp.zn.6Co/102/2006boliporušené

vlastnícke práva P. S. podľa článku 20 prvej vety Ústavy SR a z tohto dôvodu rozhodnutia Okresného
súdu Komárno a Krajského súdu v Nitre zrušuje. Z faktúry od Združenia vlastníkov bytov č. 21/2009
súd zistil, že navrhovateľ uhradil združeniu vlastníkov bytov sumu 100.-€ za vypracovanie ústavnej
sťažnosti. Zároveň z potvrdenky o objednávke vyplýva, že Združenie vlastníkov bytov v Komárne
potvrdilo prevzatie objednávky navrhovateľa zo dňa 29.7.2009 na vyhotovenie sťažnosti na Ústavný súd

SR proti rozhodnutiam Okresného súdu a Krajského súdu. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
31.7.2009 vyplýva, že navrhovateľ uhradil Združeniu vlastníkov bytov v Komárne sumu 100.-€.

Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 253/09 o odmietnutí sťažnosti ako podanej oneskorene
zo dňa 10.9.2009 súd zistil, že ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľa dňa 10.9.2009 ako podanú
oneskorene. V závere svojho odôvodnenia ústavný súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ako

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva rozsudkom Okresného súdu a Krajského
súdu v čase presahujúcom dva mesiace od nadobudnutia právoplatnosti týchto rozsudkov najneskôr
dňom 3.4.2007 do doručenia sťažnosti ústavného súdu 5.8.2009. Ústavný súd ďalej uviedol, že súdne
konanie vo veci vedenej Okresným súdom Komárno sp.zn.9C/253/1995 bolo právoplatne skončené dňa
3.4.2007, a teda k uvedenému dňu oba napadnuté rozsudky tak súdu prvého stupňa ako odvolacieho

súdu nadobudli právoplatnosť. Ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd poznamenal, že v časti sťažnosti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu je daný aj
dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pretože preskúmanie tohtorozsudku bolo v právomoci Krajského súdu v konaní o odvolaní. Sťažovateľ poukazoval na to, že v
dôsledku nenáležitého postupu advokátky bola jeho predchádzajúca sťažnosť smerujúca proti totožným
rozsudkom odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (uznesenie ústavného súdu

č.k. IV.ÚS294/08-8 z 18.9.2008).

Z poštového lístku zo dňa 19.9.2011 súd zistil, že navrhovateľ uhradil na výzvu Krajského súdu v Nitre
sumu 66.-€.

Z výzvy adresovanej odporkyni zo dňa 5.11.2009, ktorá bola odoslaná na pošte 5.11.2009 súd zistil, že
navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie odplaty v sume 383,39 € v lehote najneskôr do 30.11.2009
s upomienkou, že v prípade nezaplatenie uvedenej sumy sa obráti s návrhom na príslušný súd.

Navrhovateľ si nárokoval vrátenie vyplatenej zálohovej odplaty v sume 9.550.-Sk (317.- €) a v sume
2.000.-Sk (66,39 €).

Z výzvy navrhovateľa zo dňa 14.12.2009 súd zistil, že opätovne navrhovateľ vyzval odporkyňu na
vrátenie vyplatenej zálohy v sume 383,39 €.

Príjmovými pokladničnými dokladmi súd zistil, že navrhovateľ za právnu pomoc odporkyni uhradil sumu

4.550.-Sk (151 €) v súvislosti s podaním ústavnej sťažnosti ďalej zaplatil odporkyni za právnu pomoc
sumu 2.000.-Sk (66,39 €) a dňa 20.5.2008 sumu 5.000.-Sk (165,97 €). Z výkazu poštovného zo dňa
24.1.2012 súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje poštovné v sume 5,60 €. Z výkazu cestovného zo dňa
24.1.2012 súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil voči odporkyni náklady na cestovnom v sume 23,40 €.

Z oznámenia disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komisie zo dňa 25.1.2012 súd zistil, že

vo veci sťažnosti navrhovateľa na odporkyňu sa vedie disciplinárne konanie proti odporkyni pod sp.
zn. DS IX.59/2010, ktoré bolo dňa 19.12.2011 pre neprítomnosť disciplinárne stíhanej advokátky
odročené. Z oznámenia disciplinárnej komisie zo dňa 10.5.2012 bolo oznámené navrhovateľovi
právoplatnérozhodnutiedisciplinárnehosenátuSlovenskejadvokátskejkomoryzodňa9.5.2012,ktorým
uložil odporkyni H.. U. W. disciplinárne opatrenie, a to vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Správou

Slovenskej advokátskej komory zo dňa 3.10.2012 súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 9.2. sp. zn. DS
IX.-59/10:1242/2010 bola odporkyňa uznaná za vinnú a bolo jej v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2
písm. e) zákona č.586/2003Z.z. o advokácii uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu
advokátov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2012.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č.586/2003Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.455/1991Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o advokácii“) advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom
advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo
jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona,
povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Podľa § 26 ods. 2 zákona o advokácii, koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú
klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči
advokátovi nie je tým dotknutá.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o advokácii , každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu
spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých

advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a
nerozdielne.Podľa§26ods.4zákonaoadvokácii,aktentozákonneustanovujeinak,advokátsazbavízodpovednosti
podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho žiadať.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia

považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval
dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné
pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

Podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby

informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte
pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej
služby vykonať bezodkladne.

Podľa § 18 ods. 5 zákona o advokácii, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval
s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č.38/1993Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. 14)

Podľa § 53 ods. 2 zákona č.38/1993Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov, ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila
podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona č.38/1993Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia,oznámeniaopatreniaaleboupovedomeniaoinomzásahu.Tátolehotasapriopatreníalebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.87/1995Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľa

bol podaný prevažne dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ uhradil odporkynisumu 11.550 Sk (383,39 €) ako zálohu na zastupovanie v právnej veci právoplatne skončenej
vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn.9C/253/1995-432 a na Krajskom súde v Nitre pod
sp.zn.6Co/102/2006-473. Odporkyňa poskytovala ako advokátka právne služby. Súd mal v konaní

preukázané, že navrhovateľ odporkyni uhradil uvedenú sumu v čiastkach, a to dňa 5.5.2008 sumu
2.000 Sk (66,39 €), dňa 20.5.2008 sumu 5.000 Sk (165,97 €) a dňa 28.5.2008 sumu 4.550 Sk (151,03
€). Súd mal ďalej v konaní preukázané, že odporkyňa za navrhovateľa podala na Ústavný súd SR
ústavnú sťažnosť zo dňa 28.5.2008 podľa článku 127 ods. 1 Ústavy SR, pričom navrhovala, aby
Ústavný súd SR v svojom rozhodnutí skonštatoval, že bolo porušené právo navrhovateľa v rozhodnutí

Krajského súdu Nitra č.k.6Co/102/2006-473 a Okresného súdu Komárno č.k.9C/253/1995-432 a navrhla
tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Z výzvy adresovanej odporkyňou Ústavnému
súdu SR dňa 15.9.2008 odporkyňa oznámila ústavnému súdu, že na podanej sťažnosti naďalej trvajú,
nakoľko v zmysle článku 20 Ústavy SR boli porušené práva sťažovateľa a došlo postupom súdov k
strate vlastníctva sťažovateľa. Preto žiadala o nápravu vo veci. Ústavný súd SR vyzval odporkyňu na
doplnenie ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu dňa 2.6.2008 v zmysle § 20 a § 50 zákona o

ústavnom súde a uložil jej lehotu na doplnenie 10 dní od doručenia výzvy. Zároveň poučil odporkyňu
ako právnu zástupkyňu navrhovateľa, že ak na výzvu ústavného súdu nezareaguje a sťažnosť v tejto
lehote nedoplní, ústavný súd sťažnosť navrhovateľa odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS
294/08 sťažnosť navrhovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Vo svojom

odôvodnení uviedol, že právna zástupkyňa bola vyzvaná na doplnenie ústavnej sťažnosti v určenej
lehote tak, aby ústavná sťažnosť obsahovala v zmysle § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde potrebné
náležitosti a zároveň bola poučená, že v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd môže
odmietnuť sťažnosť, ak nemá náležitosti predpísané zákonom. V odôvodnení uviedol, že sťažovateľ
napriek výzve ústavného súdu zo dňa 7.7.2007 v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania

napriek tomu, že bol zastúpený advokátkou a neurobil tak ani do predbežného prerokovania jeho
sťažnosti. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ďalej mal súd z uznesenia Ústavného súdu
sp.zn.I.ÚS/253/09preukázané,ženazákladeústavnejsťažnostinavrhovateľazodňa31.7.2009ústavný
súd ústavnú sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene. V závere svojho odôvodnenia ústavný súd

poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ako sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva
rozsudkom Okresného súdu Komárno a Krajského súdu v Nitre v čase presahujúcom dva mesiace
od nadobudnutia právoplatnosti týchto rozsudkov najneskôr dňom 3.4.2007 do doručenia sťažnosti
ústavného súdu 5.8.2009. Ústavný súd ďalej uviedol, že súdne konanie vo veci vedenej Okresným
súdom Komárno sp.zn.9C/253/1995 bolo právoplatne skončené dňa 3.4.2007, a teda k uvedenému

dňu oba napadnuté rozsudky tak súdu prvého stupňa ako odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť.
Ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako podanú oneskorene (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd poznamenal, že
vo vzťahu v časti sťažnosti smerujúce proti rozsudku okresného súdu je daný aj dôvod na odmietnutie
sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pretože preskúmanie tohto rozsudku bolo v

právomociKrajskéhosúduvkonaníoodvolaní.Sťažovateľpoukazovalnato,ževdôsledkunenáležitého
postupu advokátky bola jeho predchádzajúca sťažnosť smerujúca proti totožným rozsudkom odmietnutá
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (uznesenie ústavného súdu č.k.IV.ÚS294/08-8 z
18.9.2008). Z oznámenia disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komisie zo dňa 25.1.2012 súd
zistil, že vo veci sťažnosti navrhovateľa na odporkyňu sa viedlo disciplinárne konanie proti odporkyni

pod sp. zn. DS IX.59/2010. Z oznámenia disciplinárnej komisie zo dňa 10.5.2012 bolo oznámené
navrhovateľovi právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa
9.5.2012, ktorý uložil odporkyni disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Správou
Slovenskej advokátskej komory zo dňa 3.10.2012 súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 9.2. sp. zn. DS
IX.-59/10:1242/2010 bola odporkyňa uznaná za vinnú a bolo jej v zmysle § 56 ods. 2 písm. e) zákona

č.586/2003Z.z. o advokácii uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.5.2012. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že
odporkyňa v prevzatej veci nemala konať a mala ozrejmiť navrhovateľovi, že nie je možné uspieť na
ÚstavnomsúdeSRsústavnousťažnosťou,nakoľkovčaseprevzatiazastúpeniaužuplynula2-mesačná
lehota na úspešné podanie ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR. Uvedené konanie, ktoré sa viedlo

pred Okresným súdom Komárno sp.zn.9C 253/1995 nadobudlo právoplatnosť dňa 3.4.2007 a ústavná
sťažnosť, ktorú odporkyňa pripravila pre navrhovateľa bola vyhotovená dňa 28.5.2008, teda po uplynutí
2-mesačnej lehoty na úspešné podanie ústavnej sťažnosti. Táto lehota navrhovateľovi uplynula dňa
3.6.2007. Z uvedeného dôvodu odporkyňa ako advokátka nesplnila svoju povinnosť konať náležite sodbornou starostlivosťou, pričom na základe tejto skutočnosti nastala na strane navrhovateľa majetková
ujma vo výške zaplatenej zálohy v sume 383,39 €. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní
preukázal splnenie zákonných podmienok na priznanie sumy 383,39 € titulom náhrady vzniknutej škody

v zmysle § 26 ods. 1 zákona o advokácii. Táto ujma by navrhovateľovi nebola vznikla, ak by odporkyňa
náležite informovala navrhovateľa o nemožnosti uspieť v danej veci na Ústavnom súde SR. V tejto
súvislosti súd poukazuje na § 18 ods. 1, ods. 2 zákona o advokácii podľa ktorých advokát je povinný
pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú
pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom

klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 26 zákona o advokácii výslovne nestanovuje
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, iba všeobecne deklaruje právnu zodpovednosť advokáta

za škodu spôsobenú klientovi. Vyplýva z neho iba to, že zákonodarca považoval z nejakého dôvodu
za potrebné vydeliť určitý segment právnej zodpovednosti za škodu a tento segment samostatne
reglementovať na princípe prísnej (objektívnej) zodpovednosti. Slovenská (a pri rovnakej dikcii 45)
právnejúpravyajčeská)rozhodovaciapraxkonštatuje,žeplatnáprávnaúpravazodpovednostiadvokáta
za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie (na rozdiel od minulosti) je koncipovaná ako

zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t.j. zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť.
Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta. Zavinenie advokáta sa neskúma
a neprichádza do úvahy ani jeho vyvinenie tým, že by preukázal, že škodu nezavinil (jediný liberačný
dôvod pre advokáta je uvedený v § 26 ods. 4 zákona o advokácii). Táto zodpovednosť je širšia,
než zodpovednosť za odbornú starostlivosť. Predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu

spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie nie je ani protiprávnosť jeho konania (hoci ani to nemožno
vylúčiť), ale iba existencia protiprávneho stavu - činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, ktorá vyvolala
škodu. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená na
súčasnom (kumulatívnom) splnení (iba) troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie
(a), vznik škody (b) a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a

vznikom škody (c). Ich splnenie preukazuje v konaní navrhovateľ. Tieto podmienky navrhovateľ v tomto
konaní preukázal.

Odporkyňa v konaní napriek výzvam navrhovateľa sumu 383,39 € navrhovateľovi doteraz neuhradila, a
ani v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by uvedená suma zanikla iným spôsobom. V konaní
ničím nepreukázala, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od

nej žiadať. Z vyššie uvedených dôvodov súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
383,39 €. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal splnenie zákonných podmienok na
priznanie sumy 383,39 € titulom náhrady vzniknutej škody v zmysle § 26 ods. 1 zákona o advokácii.
Odporkyňa sa dostala so zaplatením uvedenej čiastky do omeškania, preto je povinná zaplatiť v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č.87/1995Z.z.

aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 383,39 € od 18.9.2008 do zaplatenia. Súd zároveň
dospel k záveru, že nárok na uhradenie sumy 8,38 € navrhovateľ dostatočne v konaní nepreukázal, a
preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň súd návrh zamietol v prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania, nakoľko navrhovateľ navrhoval priznať mu 9 % ročne, pričom súd mu priznal úroky z
omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 18.9.2008 do zaplatenia.

O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p a navrhovateľovi,
ktorý bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania v
sume 155,86 €, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 23 € a trovy právneho
zastúpenianavrhovateľavsume132,86€.Právnyzástupcanavrhovateľasiuplatnilvsúladesvyhláškou
č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnychslužiebodmenuza3úkony

právnej služby po 36,52 € (1x prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.5.2012, 2x účasť na pojednávaní).
Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 7,63 € a za jeden
úkon právnej služby v sume 8,04 €, teda celkovo v sume 132,86 €. Náhradu iných trov konania si
navrhovateľ neuplatnil.Súd lehotu na plnenie určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)