Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112204674
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112204674.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa:

R. E., N.. XX.X.XXXX, A. W. A., W. C. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Ondrej
Polák, s.r.o. so sídlom 017 01 Považská Bystrica, Železničná 90/12, IČO: 47 248 432, proti odporcovi:
Automobile Logistics Slovakia, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 26/53, 010 01 Žilina, IČO : 36 354
996, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom Sad
na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, o uloženie povinnosti zmeniť obsah pracovného posudku, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania vo výške
641,26 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.2.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zmeniť obsah pracovného posudku vystaveného dňa 11.4.2007 v znení uvedenom v návrhu
na začatie konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.11.2011 sa oboznámil s obsahom pracovného
posudku, ktorý bol údajne vypracovaný dňa 11.4.2007. Vzhľadom na to, že s údajmi v posudku nesúhlasí
a že firma Automobile Logistics Slovakia, s.r.o. (ďalej v texte aj ALS) odmietla uvedený pracovný
posudok na žiadosť navrhovateľa upraviť, podáva túto žalobu na uloženie povinnosti upraviť pracovný
posudok v zákonnej trojmesačnej lehote podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. k 1.1.2006.
Navrhovateľ písomne požiadal dňa 16.11.2011 žalovanú firmu, aby pracovný posudok prepracovala,

firma sa však v danom časovom termíne vôbec neozvala.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.8.2006 medzi zamestnávateľom ADECCO, spol. s r.o. (ktorá
spoločnosť je v súlade s povolením č. 835/2004-OSS vydaného Ústredím práce, soc. vecí a rodiny
oprávnená ako Agentúra dočasného zamestnávania zabezpečiť pre zamestnanca dočasný výkon
práce u užívateľského zamestnávateľa) a zamestnancom R. E. dňa 18.6.2006 súd zistil, že agentúra
dočasného zamestnávania prijala zamestnanca do pracovného pomeru a zaviazala sa zabezpečiť
pre zamestnanca dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, ktorým je Process Center -

Glovis & Automobile Logistics Slovakia na dohodnutý druh práce: automechanik, s miestom výkonu
práce v sídle/prevádzke užívateľského zamestnávateľa v Tepličke nad Váhom. Nástup do práce bol
dohodnutý dňa 28.8.2006, kedy vznikne pracovný pomer. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú
od 28.8.2006 do 27.11.2006.Z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 18.8.2006 súd zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli
na zmene pracovnej zmluvy v časti článku III tak, že pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú od
28.11.2006 do 27.12.2006.

Z dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 18.8.2006 súd zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene
článku III zmluvy tak, že pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú od 28.12.2006 do 31.12.2006.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.12.2006 medzi odporcom ako zamestnávateľom a
navrhovateľom ako zamestnancom súd zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli, že zamestnanec bude u
zamestnávateľa vykonávať v pracovnom pomere dojednaný druh práce - automechanik, autolakýrnik,
ako deň nástupu do práce a zároveň deň vzniku pracovného pomeru bol dohodnutý deň 1.1.2007. Podľa

článku II bodu 1. zmluvy bola dojednaná mesačná mzda zamestnanca vo výške 24.000,- Sk.

Z oznámenia odporcu adresovaného navrhovateľovi (bez uvedenia dátumu) súd zistil, že navrhovateľovi
zamestnávateľ oznámil, že odvolávajúc sa na splnenie kritéria dĺžky pracovného pomeru a pravidelnej
dochádzky bez vymeškávania v spoločnosti ALS bol navrhovateľovi priznaný vianočný bonus vo výške
3.000,- Sk, ktorá peňažná čiastka mu bude vyplatená v decembrovej výplate.

Z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 29.12.2006 súd zistil, že pracovná zmluva
sa zmenila v časti článku II tak, že bola dojednaná mesačná mzda vo výške 30.000,- Sk, bolo
dohodnuté poskytnutie zamestnancovi mesačného variabilného bonusu vo výške 1.500,- Sk za
pozíciu automechanik, autolakýrnik a poskytnutie zamestnancovi prémie za prítomnosť v práci počas
ustanoveného pracovného času a za dodržiavanie vnútorných predpisov zamestnávateľa, najmä

pracovného poriadku a predpisov o bezpečnosti na pracovisku vo výške maximálne 1.500,- Sk v
závislosti od hodnotenia zamestnávateľa.

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi dňa 30.3.2007 súd zistil, že odporca oznámil
navrhovateľovi ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podpísaný na oznámení je George
Gomes, generálny manažér ALS.

Navrhovateľ požiadal odporcu listom (č.l. 24 spisu) bez uvedenia dátumu o vystavenie pracovného
posudkunazáklade§75Zákonníkaprácestým,žeužinformovalfirmuodporcue-mailomadozvedelsa,
že niekto z firmy odporcu poškodzuje dobré meno navrhovateľa nepravdivými informáciami o pôsobení v
ALS, z tohto dôvodu navrhovateľ upozorňuje odporcu, aby sa zodpovední v ALS zdržali takého konania,
nakoľko týmto konaním vznikla a vzniká navrhovateľovi ujma. Navrhovateľ má za to, že minimálne dve

firmyinformovalzamestnanecodporcuT.A.,ktorýpodľanázorunavrhovateľaniejeoprávnenýna takéto
úkony, a to hlavne preto, lebo on bol aktérom, iniciátorom niekdajšieho sporu. Navrhovateľa by ani
nenapadlo, že po štyroch rokoch bude niekto tak obmedzený a bude znepríjemňovať život ľuďom, ktorí
pracovali v rovnakej firme.

Odporca listom zo dňa 24.10.2011 (č.l. 23 spisu) oznámil navrhovateľovi na základe jeho žiadosti

doručenej odporcovi dňa 20.10.2011, že pracovný posudok podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce bol
navrhovateľovi zaslaný na jeho požiadanie dňa 20.4.2007 po skončení pracovného pomeru.

Navrhovateľ listom (č.l. 22) bez uvedenia dátumu požiadal odporcu o možnosť nahliadnuť do osobného
spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie, a to vzhľadom na neakceptovanie odporcom
požiadavky navrhovateľa o zaslanie pracovného posudku podľa § 75 Zákonníka práce.

Zlistuodporcuadresovanéhonavrhovateľovidňa9.11.2011súdzistil,ženavrhovateľovibolooznámené:
Na základe vašej žiadosti zo dňa 7.11.2011 vám opätovne oznamujeme, že pracovný posudok vám bol
odoslaný 20.4.2007. Zároveň vám oznamujeme, že do vášho spisu môžete nahliadnuť a robiť si z neho
výpisy, odpisy a fotokópie.Z písomného vyjadrenia Q. V. zo dňa 8.2.2012 súd zistil, že menovaný prehlásil, že pracoval s
navrhovateľom vo firme ALS a že údaje uvedené v pracovnom posudku, ktorý mu dal navrhovateľ
prečítať dňa 11.11.2011, sa nezakladajú na pravde. Práve naopak, R. E. si vždy svoje povinnosti plnil a

mnohokrát aj viac, ako bolo nutné, čo zjavne prekážalo supervízorovi T. A.. Keď chceli zostať nadčas,
nechcel to dovoliť (pozn. súdu: T. A.), napriek tomu, že bolo veľa práce a až po ich intervencii u manažéra
mohli ostať dlhšie pracovať. To isté sa stávalo pri práci v sobotu, oni ako skupina sa dohodli, kto ide do
práce v sobotu a on (pozn. súdu: T. A.) povedal manažérovi, že nechcú ísť. Zisťoval (pozn. súdu: T. A.),
aký plat má R. E. a všemožne mu dával pocítiť, že on je tu šéf a on s ním o ničom komunikovať nebude.

R. E. vždy rozdeľoval ľudí podľa ich schopností, aby práca išla čo najefektívnejšie, vždy sa snažil vyjsť
každému v ústrety, nakoľko firma fungovala krátko a ešte neboli jasné vytvorené štruktúry fungovania
servisu. Q. V. považuje prístup R. E. ku kolegom, nadriadeným a pracovníkom iných oddelení za vysoko
profesionálny a vie, že fungovanie tohto servisu chcel vytvoriť podľa vzoru servisu v nemeckom sídle
materskej firmy. Čo sa týka opravy laku, po odchode R. E. to už nebolo nikdy také efektívne, ako počas
jeho pôsobenia.

Z pracovného posudku vydaného Automobile Logistics Slovakia, s.r.o. na zamestnanca R. E. dňa
11.4.2007(č.l.25spisu)súdzistil,žepracovnéhodnoteniezamestnancabolonasledovné:Zamestnanec
podával štandardný pracovný výkon voči porovnateľným zamestnancom na jeho pracovnej pozícii v
našej spoločnosti. Jeho pracovný výkon však nedosiahol úroveň korešpondujúcu s jeho odmeňovaním
a požadovanou mzdou.

K prideleným pracovným úlohám pristupoval selektívne, na základe vlastného uváženia, v rozpore s
definovanými prioritami a termínmi zo strany svojho priameho nadriadeného a manažéra výroby.

Napriek striktne dodržiavanej zásade rovnakého zaobchádzania so všetkými zamestnancami v našej
spoločnosti bola komunikácia priameho nadriadeného so zamestnancom obtiažna z dôvodu jeho
permanentných, neopodstatnených obáv z nespravodlivého zaobchádzania, pričom v skutočnosti bol

tento zamestnanec riadený štandardne a odmeňovaný najlepšie.

Zamestnanec komunikoval konfrontačne, tak so svojím priamym nadriadeným, ako aj manažérom
výroby. Jeho stanoviská a postoje boli veľmi nestále a účelové.

Nakoľko práca na jeho pracovnej pozícii predpokladá tímovú prácu a schopnosť spolupracovať a
pomáhať kolegom, kládla naša spoločnosť pri riadení tohto zamestnanca na tímovú prácu mimoriadny

dôraz. Vzhľadom na toto kritérium bol zamestnanec pre našu spoločnosť krajne nevyhovujúci, pretože
preferoval samostatnú prácu a nebol schopný korektne vychádzať s ostatnými kolegami.

Zamestnanec na základe vyššie uvedených skutočností nekorešpondoval s očakávaniami našej
spoločnosti na požadovaný výkon a pracovné správanie.

Po ukončení pracovného pomeru v našej spoločnosti tento zamestnanec prostredníctvom e-

mailovej korešpondencie osočuje firmu a svojich nadriadených a vyhráža sa trestnými oznámeniami,
nezakladajúcimi sa na pravde. Naša firma voči nemu podnikne všetky právne kroky na ochranu svojho
dobrého mena.

Na posudku je ako osoba, ktorá spracovala posudok uvedený: Roman Birošík, supervízor dielne a ako
osoba, ktorá schválila pracovný posudok: Hans van der Vight, manažér výroby.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 6.9.2012 (č.l. 58 spisu), v ktorom
uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a so skutočnosťami uvedenými v návrhu zásadne nesúhlasí,
keďže predovšetkým popiera skutočnosť, že by pracovný posudok navrhovateľovi doručil a teda
navrhovateľ by sa o jeho obsahu dozvedel až dňa 11.11.2011, keďže odporca pracovný posudok pre
navrhovateľa vypracoval bez zbytočného odkladu po tom, ako bol oň zo strany navrhovateľa požiadaný

a tento tiež navrhovateľovi riadne a včas zaslal (dňa 20.4.2007), a to s poukazom na predkladané listinné
dôkazy - mailovú správu od navrhovateľa adresovanú odporcovi zo dňa 11.4.2007 a podací lístok zo dňa
20.4.2007, potvrdzujúci zaslanie dotknutého posudku. Je zrejmé, že od okamihu, kedy sa navrhovateľ
o obsahu pracovného posudku dozvedel, uplynuli nielen zákonom stanovené tri mesiace (§ 75 ods. 3
Zákonníka práce), ale už viac ako 5 rokov, preto odporca zastáva názor s poukazom na ustanovenúhmotno-právnu prekluzívnu lehotu v § 75 ods. 3 Zákonníka práce, že nie je možné návrhu navrhovateľa
v tomto konaní vyhovieť.

Odporca zároveň konajúcemu súdu navrhol, aby podľa § 37 zák. č. 38/1993 Z.z. podal na Ústavný

súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to konkrétne ust. § 75 Zákonníka
práce s Ústavou SR, keďže zastáva názor, že predmetné ustanovenie Zákonníka práce je v rozpore
s Ústavou SR, konkrétne s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR a s článkom 19 Ústavy SR. Podľa názoru
odporcu žiaden zákon nestanovuje totiž zamestnávateľovi, čo si má myslieť o výkone práce toho
ktorého zamestnanca, napriek tomu však § 75 Zákonníka práce zakladá vecnú príslušnosť súdov

SR na konanie (a teda zamestnávateľa v konečnom dôsledku sankcionuje) pre ten prípad, keď si
zamestnávateľ nemyslí to, čo zamestnanec, keď sa zamestnanec s názorom zamestnávateľa ohľadne
spôsobu výkonu práce zamestnancom pre zamestnávateľa, ktorý je podstatou pracovného posudku
podľa § 75 Zákonníka práce, nestotožňuje, čo je podľa názoru odporcu v hrubom rozpore s princípom
právneho štátu prezentovaným práve v tomto článku Ústavy SR. Článok 19 Ústavy SR garantuje
každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, súčasťou ktorej je (navrhovateľ sa domnieva) tiež

právo každého vytvoriť si vlastný názor na určité skutočnosti (vrátane názoru na spôsob výkonu práce
tým ktorým zamestnancom, ktorý pre zamestnávateľa pracuje), avšak dané ustanovenie zákona in
fine dáva súdu možnosť určiť zamestnávateľovi, čo si má zamestnávateľ o výkone práce konkrétneho
zamestnanca myslieť a nanútiť mu názor na tú - ktorú vec, keďže zamestnávateľ za stavu vydania
rozhodnutia v rámci konania vedeného podľa ust. § 75 Zákonníka práce je povinný (ak sa chce vyhnúť

vedeniu exekučného konania voči nemu a ďalšiemu zvyšovaniu nákladov) pracovný posudok v súlade
s rozhodnutím súdu vypracovať a podpísať (napriek tomu, že s názorom tam vyjadreným nesúhlasí) a
teda konať proti svojej vlastnej vôli a presvedčeniu, čo je podľa názoru odporcu skutočne absurdné a
rozhodne protiústavné.

Súd hore uvedený návrh na začatie konania o súlade § 75 Zákonníka práce s Ústavou SR v zmysle

návrhu právneho zástupcu odporcu, ktorý návrh bol súčasťou vyjadrenia odporcu zo dňa 6.9.2012
k návrhu na začatie konania, nepodal, keďže podľa názoru súdu ust. § 75 Zákonníka práce nie je
v rozpore s Ústavou SR, keďže účelom tohto zákonného ustanovenia je ochrana pracovníka pred
prípadnou svojvôľou zamestnávateľa pri vyhotovení pracovného posudku. Povinnosťou zamestnávateľa
je po ukončení pracovného pomeru so zamestnancom vydať zamestnancovi pracovný posudok, v

ktorom budú pravdivo, teda v súlade s realitou, ohodnotené schopnosti zamestnanca a jeho práca, jeho
kvalifikácia a ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Pokiaľ by zamestnávateľ bezdôvodne
vydal na zamestnanca taký pracovný posudok, ktorý by nebol v súlade so skutočným výkonom práce
zamestnanca u zamestnávateľa, zamestnanec musí mať umožnenú ochranu pred takýmto postupom
zamestnávateľa.

Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k vyjadreniu odporcu k návrhu na začatie konania, súd zistil :

Z e-mailu navrhovateľa zo dňa 11.4.2007 zaslaného Q. M. súd zistil tento obsah e-mailu:

Ahoj, chcel by som ťa ešte raz poprosiť o tie doklady, z ADECCA to poslali na druhý deň, čo som
bol šokovaný, tak ak môžem poprosiť: 1.pre výpočet dávky v nezamestnanosti, 2. pre poskytnutie
cestovného za január, február, marec, 3. zápočtový list, 4. potvrdenie o príjme za obdobie od januára do

konca PP, to je 30.3.2007, 5.od Georga nejaký ten exkluzívny pracovný posudok, 6. a zvyšok nechám
na vás, neviem, čo ešte budem potrebovať. S pozdravom. R..

Z fotokópie podacieho lístku (č.l.60 spisu) v spojitosti s originálom podacieho lístku predloženého na
pojednávaní právnym zástupcom odporcu súd zistil, že odporca odosielal navrhovateľovi na pošte Žilina,
poštovú zásielku pod podacím číslom 76251312 a zásielka bola odoslaná dňa 20.4.2007.

Navrhovateľ sa vo veci vyjadril ďalším podaním zo dňa 18.6.2013, v ktorom poprel, že by mu odporca
poslal a doručil pracovný posudok podaním zo dňa 20.4.2007, ktorú okolnosť odporca nepreukázal aani preukázať nemôže. Navrhovateľ potvrdil, že odporca mu poslal poštou zásielku, ktorej existenciu
doložil podacím lístkom zo dňa 20.4.2007, obsahom tejto zásielky však nebol pracovný posudok, ale
len potvrdenie o zamestnaní, resp. zápočtový list. Tento dôkaz teda nepreukazuje zaslanie pracovného

posudku. Pokiaľ odporca predložil e-mail navrhovateľa adresovaný bývalej kolegyni Q. M., jednalo
sa len o osobný list - žiadosť, ktorým navrhovateľ Q. M. ako bývalú kolegyňu poprosil o zaslanie
určitých dokladov a okrem iného ju požiadal o „od Georga nejaký ten exkluzívny pracovný posudok“.
Samozrejme, túto prosbu nemožno považovať za oficiálnu žiadosť adresovanú zamestnávateľovi o
vypracovanie pracovného posudku, jednalo sa len o neformálny, osobný list.

Navrhovateľ považuje za potrebné vysvetliť, prečo sa po skončení pracovného pomeru s odporcom
skôr nedomáhal vypracovania pracovného posudku. V tom období totiž pracovný posudok aktuálne
nepotreboval, zamestnal sa vo firme Mazeli v Považskej Bystrici a neskôr v inej firme v Žiline, kde
pracoval ako automechanik. V roku 2011 sa vyskytla navrhovateľovi výhodná pracovná príležitosť
pracovať pre firmu Kia Motors Slovakia v Žiline, a to na pozícii testovací jazdec. Jednalo sa o
veľmi výhodnú a zaujímavú, dobre platenú pracovnú pozíciu. Navrhovateľ sa zúčastnil troch stupňov

výberového konania, splnil všetky predpoklady a mal byť na túto funkciu prijatý do pracovného pomeru.
Nakoniec k uzavretiu pracovnej zmluvy bez akéhokoľvek vysvetlenia nedošlo. Podobná situácia sa
opakovala v tom istom roku, keď sa navrhovateľ uchádzal o zamestnanie v spoločnosti Kia Motors
Slovakia v Žiline na pozíciu operátora výroby. Navrhovateľ sa úspešne zúčastnil na prijímacích testoch,
ale nakoniec mu bolo oznámené, že nebude prijatý. Vtedy navrhovateľ zistil, že k odmietnutiu došlo v

oboch prípadoch na zásah istých osôb, zamestnaných u odporcu. Navrhovateľ pre vysvetlenie uvádza,
že po skončení pracovného pomeru u odporcu v roku 2007 cítil určitú nespravodlivosť a krivdu, a
preto napísal majiteľom tejto spoločnosti určitý list, v ktorom opísal pomery u odporcu a vysvetlil svoj
postoj. Dôvodne predpokladá, že určité osoby zamestnané u odporcu sa cítili týmto listom dotknuté a
všetky vyššie uvedené opatrenia a zásahy považuje navrhovateľ za odvetu voči nemu za tento list. Inak

navrhovateľ nevidí dôvod, prečo by sa odporca s ním súdil a nevypracoval pre neho vecný a objektívny
pracovný posudok.

Navrhovateľ absolvoval špeciálne odborné kurzy a školenia v Nemecku, Poľsku, aj vo firme Kia
Motors Slovakia v Žiline. Náplň jeho práce spočívala hlavne v tom, že ako špeciálny autolakovač
opravoval závady laku na nových automobiloch, ktoré sa vyrábajú vo firme Kia v Žiline a zabezpečoval

všetky potrebné súvisiace veci. Jeho priamym nadriadeným bol supervízor dielne (majster) T. A., ktorý
je osobou, ktorá bola príčinou ukončenia pracovného pomeru u odporcu a v konečnom dôsledku
príčinou sporu o pracovný posudok. Navrhovateľ predpokladá, že ho koncipoval on. Od začiatku
svojho pôsobenia u odporcu mal navrhovateľ s T. A.Š. určité problémy, ktoré navrhovateľ hodnotí
tak, že ho považoval za konkurenciu, závidel navrhovateľovi, že mal pravdepodobne vyšší plat, ako

mal on. Preto počas pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu vyvolával rôzne provokácie, klebety,
intrigy, snažil sa vyvolať na pracovisku nezdravú atmosféru, zavádzal vo vzťahu k navrhovateľovi
a k ostatným zamestnancom svojich nadriadených, klamal. Napriek tomu si navrhovateľ riadne a
bezo zvyšku iniciatívne plnil všetky svoje pracovné povinnosť a odporca ako zamestnávateľ bol s
ním plne spokojný. Oceňoval výsledky práce navrhovateľa, investoval do jeho kvalifikácie a odbornej

spôsobilosti, mimoriadne ho finančne oceňoval, napr. v roku 2006 bol navrhovateľ vyhlásený medzi
najlepšími pracovníkmi a bola mu poskytnutá mimoriadna odmena vo výške 3.000,- Sk. Dňa 28.2.2007
bol vypracovaný a podpísaný dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, podľa ktorého sa základná mzda
navrhovateľa zvyšuje zo sumy 24.000,- Sk na sumu 30.000,- Sk, bol dohodnutý mesačný variabilný
bonus vo výške 1.500,- Sk a ďalší bonus vo výške 1.500,- Sk, ktorý dodatok mal platiť od 1.7.2007. Tento

dodatok č. 1 k pracovnej zmluve je nesporne dôkazom o tom, že odporca bol s prácou navrhovateľa
veľmi spokojný a nemal proti nemu žiadne výhrady. Po celú dobu pôsobenia navrhovateľa u odporcu
mu nebola daná žiadna výtka, pokarhanie, porušenie pracovnej disciplíny, absencia, krátenie mzdy a
pod. K ukončeniu pracovného pomeru došlo celkom náhle a úplne nečakane. Navrhovateľ predpokladal,
že u odporcu bude ďalej pracovať, v práci bol veľmi spokojný a prácu si vážil. Veď len niekoľko dní

pred skončením pracovného pomeru si vzal veľký úver. Až dodatočne zistil, že navrhovateľov priamy
nadriadený - majster - supervízor T. A. musel ďalším nadriadeným predniesť nejaký nepravdivý príbeh,
vymyslel si určitú konštrukciu, dôvody, pre ktoré má byť ukončený pracovný pomer a navrhovateľ zistil,
že situáciu voči nadriadeným vyhrotil tak, že buď odíde navrhovateľ, alebo on.Na základe návrhu navrhovateľa bola dňa 3.7.2013 uznesením č.k. 4Cpr/1/2012-87 pripustená zmena
petitu žalobného návrhu, podľa ktorej je žalovaný povinný upraviť pracovný posudok žalobcu zo dňa
11.4.2007, ktorý znie takto:

R. E. pracoval pre spoločnosť Automobile Logistics Slovakia s.r.o. Mariánske námestie 26/53 Žilina
od 28.8.2006 do 31.12.2006 cez personálnu agentúru ADECCO ako automechanik a od 1.1.2007 do
30.3.2007 ako zamestnanec v pracovnom pomere vo funkcii automechanik, autolakovač. Absolvoval
školenia v materských firmách CAT a BLG zamerané na opravu laku, servis, logistiku, prepravu a údržbu
motorových vozidiel na ceste od výrobku k zákazníkovi. Absolvoval školenie vo firme Servind Slovakia

s.r.o. zamerané na opravu laku (microriper), ďalej školenie v školiacom stredisku Kia Motors Slovakia
zamerané na všeobecný servis. Jeho náplňou práce bola oprava laku nových vozidiel Kia, bežný
servis, sledovanie a objednávanie skladových zásob u nadriadeného, školenie nových zamestnancov,
konzultácie o kvalite, komunikácia s ostatnými oddeleniami v prípade problémov a iné úlohy podľa
požiadaviek zamestnávateľa.

Všetky svoje pracovné povinnosti a zverené úlohy plnil v celom rozsahu a v súlade s obsahom pracovnej

zmluvy, v súlade so Zákonníkom práce a v súlade s pokynmi nadriadených. Mal bezchybnú dochádzku
do práce, odpracoval množstvo nadčasových hodín. Na konci roka 2006 bol vyhlásený medzi najlepšími
pracovníkmi firmy. Dosahoval veľmi dobré pracovné výsledky. Dňom 30.3.2007 bol so zamestnancom
ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe.

Odporca sa vyjadril k návrhu na zmenu žaloby podaním zo dňa 27.6.2013, v ktorom poukázal

na špekulatívnosť úvahy a účelové tvrdenie navrhovateľa, pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nestačí pre
preukázanie skutočností, že navrhovateľovi bol zaslaný pracovný posudok na jeho výzvu z 11.4.2007,
predloženie podacieho lístka z 20.4.2007 a e-mailu navrhovateľa z 11.4.2007, zaslaného pracovníkovi
odporcu pani J.. M.. Odporca nemal žiaden dôvod niektorý z požadovaných dokumentov vo výzve
navrhovateľa z 11.4.2007 nevydať a je nepochopiteľné, že ak navrhovateľ žiadal dňa 11.4.2007 o

pracovný posudok a tento nemal byť v obálke odporcu z 20.4.2007, tak navrhovateľ si spomenul až v
roku 2011 na to, že nemá pracovný posudok.

Za účelom spoľahlivého preukázania skutočností, že predmetný pracovný posudok bol v obálke odporcu
z 20.4.2007 vložený, že posudok nebol antidatovaný, že posudok je objektívne správny a pravdivý,
navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov J.. Q. M., V.. W. W., Q. V. M. F. M., P. X. V. X..

Pokiaľ navrhovateľ sám seba v podanej žalobe vykresľuje ako vzorného zamestnanca, riadne si
plniaceho pracovné úlohy, čo mal vraj preukázať počas trvania trojmesačného pracovného pomeru v
skúšobnej dobe u odporcu, odporca však poukazuje na listiny, ktoré súdu aj predkladá, a to viaceré
e-maily navrhovateľa, z ktorých vyplýva presný opak tvrdení navrhovateľa, napríklad navrhovateľ v e-
maile z 31.3.2007 pánovi Gomesovi tvrdí: „Uvedomujem si chyby, ktoré som urobil a budem robiť všetko

preto, aby som ich neopakoval.“ V ďalšom e-maile z 10.4.2007 sa sťažuje konateľovi odporcu p. L. B., že
„Občas som vyjadril názor, čo by bolo treba zlepšiť, aby sa nám lepšie pracovalo, prípadne, že vybavenie
lakovne nespĺňa slovenské právne normy, a to čo sa týka práce, ale aj vzťahov a komunikácie, toto
sa nepáčilo hlavne production manager Hans van der Vight, ktorý bol toho názoru, že ja ako radový
zamestnanec nemám právo sa k ničomu vyjadrovať, čo je v rozpore so slovenskými právnymi predpismi

a podľa mňa aj vzťahmi v dobre fungujúcej firme“. Ďalej navrhovateľ vyjadruje konšpiračné teórie o
kriminálnej minulosti svojho nadriadeného a jeho domnelom úmysle so skupinou ďalších osôb okrádať
odporcu. Záverom sa navrhovateľ vyhráža, že voči svojim nadriadeným podá trestné oznámenie a voči
nadriadeným inej štátnej príslušnosti sa bude domáhať ich vyhostenia zo SR.

Odporca poukazuje na pracovný posudok odporcu z 11.4.2007, ktorého obsah úplne presne zodpovedá

správaniu navrhovateľa na pracovisku opísaného jeho vlastnými slovami v predmetných e-mailoch.
Navrhovateľ už v skúšobnej dobe u zamestnávateľa preukázateľne vyvolával konflikty, nebol ochotný
a schopný kooperovať so svojimi spolupracovníkmi, vymýšľal si nepravdivé a vážne obvinenia voči
viacerým spolupracovníkom, ktoré následne zasielal vedúcim zamestnancom odporcu a je teda iba
logické, že s navrhovateľom nebol odporca ochotný ďalej pokračovať v pracovnom pomere, ako aj to,

že o svojich skúsenostiach s navrhovateľom odporca napísal pravdivý pracovný posudok.Pokiaľ ide o samotné procesné podanie navrhovateľa zo dňa 18.6.2013, ktorým je návrh na pripustenie
zmeny žaloby, už toto podanie bolo podané po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle §
75 ods. 3 ZP, teda už i z tohto dôvodu musí byť akékoľvek uplatnenie nového nároku z titulu práva na

úpravu pracovného posudku obsiahnutého v tomto podaní navrhovateľa súdom zamietnuté.

Z e-mailovej korešpondencie predloženej právnym zástupcom odporcu k podaniu zo dňa 27.6.2013 (č.l.
80) boli pripojené listy navrhovateľa zo dňa 31.3.2007, 29.3.2007 a 10.4.2007.

Listom zo dňa 31.3.2007 (predmet správy: please ladislav) oznámil navrhovateľ adresátovi Georgesovi
Gomesovi, že prežíva tri najhoršie dni svojho života, žiada o druhú šancu, uvedomuje si chyby, ktoré
urobil a bude robiť všetko preto, aby ich neopakoval.

Listom zo dňa 29.3.2007 (predmet správy: novinka) navrhovateľ oznámil adresátom Q. E. P. F. : „Viete,
že už nepracujem v ALS, bolo na mňa spáchané spiknutie. T. A.Š. buď on alebo ja???????? Tak ja.
Dávajte si na neho pozor.“

Listom zo dňa 10. apríla 2007 poslal navrhovateľ adresátovi: Seliger, Uwe sťažnosť, v ktorej opísal,
že od 28.8.2006 do 30.7.2007 pracoval vo firme ALS, bol rádovým zamestnancom, pracoval ako

automechanik, autolakovač, mal vzornú dochádzku do práce, bol na školení v Bremerhavene,
prezentoval dobré meno firmy, atď., občas vyjadril svoj názor, čo by bolo treba zlepšiť. Jeho supervízor,
ktorý bol vo svojom predchádzajúcom zamestnaní podozrivý z okrádania zákazníkov a firmy, stále
vyvolával konflikty, preto má navrhovateľ podozrenie, že plánuje okolo seba organizovať skupinu
lojálnych ľudí, s ktorou bude okrádať firmu cez účtovné podvody s materiálom, nakoľko predtým mal

na starosti materiál a sklad navrhovateľ. Manažéri v Automobile Logistics Slovakia porušujú zákony
SR, Zákonník práce, ľudské práva, zneužívajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych
vzťahov, ktoré musia byť v súlade s dobrými mravmi, porušujú etický kódex, zastrašujú zamestnancov,
neumožnili im zvoliť si zástupcov zamestnancov pre jednanie so zamestnávateľom, neumožňujú ľuďom
rozvoj tvorivej iniciatívy. V prípade, že nedôjde okamžite k náprave najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania

tejto sťažnosti, urobí kroky, ktoré uvádza nižšie a síce, na základe týchto skutočností bude na Hansa van
der Vighta a Georgesa Gomesa a firmu ALS podávať trestné oznámenie na políciu a súd SR s návrhom
na vyhostenie zo SR. Ďalej oznámi chovanie firmy novinárom a zverejní ich chovanie v médiách.

Z listu Human resources (č.l. 82) posielaného 11.4.2007 o 13.43 hod. V.. J.. Y.i, na vedomie Georgesovi
Gomesovi, súd zistil, že odosielateľ listu z oddelenia ľudských zdrojov žiadal adresáta listu o návrh

možnýchkrokovďalšiehopostupuastýmsúvisiacichnákladovpririešeníproblémuaprevenciimožných
rizík z vyhrážok adresovaných spoločnosti odporcu bývalým zamestnancom, ktorý bol zamestnaný
ako mechanik od 1. 1.2007 do 31.3.2007, pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe.
Po ukončení pracovného pomeru zaslal tento zamestnanec do spoločnosti niekoľko kontroverzných
emailov, nakoniec kontaktoval predsedu predstavenstva s niekoľkými veľmi vážnymi, no nepravdivými

obvineniami a súvisiacimi vyhrážkami. Nakoľko ich charakter je veľmi vážny, žiada odosielateľ listu o
návrh možných opatrení na zabránenie prípadným škodám a ochranu dobrého mena spoločnosti. Nižšie
prikladáemailovúkorešpondenciutohtobývaléhozamestnancaavpríloheprikladáajpracovnýposudok
tohto zamestnanca.

Pojednávanie nariadené na deň 19.6.2013 bolo odročené za účelom prípadnej mimosúdnej dohody

medzi účastníkmi konania a na rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania zo dňa
18.6.2013.

Na pojednávaní konanom dňa 13.9.2013 navrhovateľ uviedol, že nastúpil do firmy Automobil Logistics
Slovakia v auguste 2006, bol na pracovnom pohovore s pani Mlichovou, ktorá pracovala vo firme
ADECCO, druhá strana bola zastúpená Georgesom Gomesom z firmy odporcu a navrhovateľ sa

zaujímal o pozíciu supervízor servisu. Vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z tohto pohovoru aschopností, ktoré pán George Gomes u navrhovateľa zistil, bolo rozhodnuté, že navrhovateľ bude najprv
pracovať ako automechanik a následne ako supervízor. Na pohovore bolo teda zistené, že navrhovateľ
má už skúsenosť s lakovaním áut a ich opravou. Jednali o platových pomeroch a navrhovateľ požadoval

25.000,- Sk v čistom. Ústne sa dohodli, že keď začne produkcia, túto mzdu dostane a dovtedy boli
dohodnutí na mzde 24.000,- Sk v hrubom. Ešte mesiac pred skončením pracovného pomeru uzatvoril
navrhovateľ s odporcom novú pracovnú zmluvu, a to so zvýšením platu o 9.000,- Sk. Teda odporca
bol s ním spokojný a nebol dôvod na takýto pracovný posudok. Ing. Voštenákovú žiadal o zaslanie
dokladov, vrátane pracovného posudku súkromným mailom, poprosil ju, aby vybavila tie doklady, ktoré

boli uvedené v maile. Vzhľadom na to, že poslal na konanie firmy odporcu sťažnosť, už ani neočakával,
že nejaký pracovný posudok dostane, resp. že bude nejaký pozitívny. Na konanie firmy sa sťažoval v
podstate majiteľom firmy, lebo nebol spokojný s tým, ako ho prepustili a ako sa tam v závere jednalo
s ľuďmi. Navrhovateľ bol následne zamestnaný vo firme Mazeli s.r.o. Považská Bystrica, kde pracoval
dva roky a v súčasnosti je zamestnaný vo firme Mobis Slovakia, s.r.o.

Pracovný posudok bol navrhovateľovi doručený na vrátnici Kia Motors Slovakia, a to vtedy, keď požiadal

o kópiu tohto pracovného spisu, resp. požiadal o možnosť nahliadnuť do tohto pracovného spisu a
možnosťvyhotoviťsikópiuzospisu.Onimuvtedyvšetkodonieslivobálkeveľminarýchloamalpodpísať
všetko, čo si zobral. Posudok bol navrhovateľovi doručený asi pred štyrmi rokmi v mesiaci októbri alebo
novembri.

Navrhovateľ vysvetlil, že pokiaľ v maile z 31.3.2007 uviedol, že si uvedomuje, že robil chyby a bude

robiť všetko preto, aby ich neopakoval, že sa jednalo len o zúfalý čin navrhovateľa z toho dôvodu, aby
ho zobrali naspäť, keď bol vo finančnej tiesni. Práveže si žiadne chyby neuvedomil, ale nevedel, či si
to druhá strana nemyslela, že nejaké chyby urobil a v podstate bol zúfalý a napísal to preto, aby mal
lepšiu šancu na prípadný návrat naspäť. Prípadnými chybami, ktoré by mohol zvažovať zamestnávateľ
v súvislosti s prácou navrhovateľa, mohla byť jeho komunikácia s T. A.. Navrhovateľ na výzvu svojho

právneho zástupcu, aby odstránil rozpor, keď na otázku sudkyne uviedol, že posudok dostal, resp.
dozvedel sa o ňom asi pred štyrmi rokmi, pričom v žalobe, ktorú navrhovateľ podával 9.2.2012, píše,
že s obsahom posudku sa oboznámil až dňa 11.11.2011, uviedol, že chodieva na nočné, spal deň pred
pojednávaním dve hodiny a predtým spal tiež len dve hodiny, a vzhľadom na to, že neočakával tieto
otázky, neštudoval si dokumenty.

Navrhovateľ poukázal na časopis materskej firmy World BLG Logistics, na ktorého titulnej strane je
umiestnená fotografia navrhovateľa s jeho kolegom s tým, že novinárka tejto firmy na začiatku roku
2007 bola brať námety a fotografie pre tento časopis a informovali ju o tom, že ich firma vznikla a keď
vyhotovovali túto titulnú fotku, pani Q. M.C. povedala navrhovateľovi, že upovedomila túto novinárku,
že navrhovateľ je najlepší zamestnanec.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ dostal odmenu v
decembri roku 2006, odmena nebola za pracovné činnosti, ale sa jednalo o odmenu za dochádzku.

Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2014 bolo vykonané dokazovanie výsluchom konateľa odporcu Q.
V. M. F. M. P. M.B. B. Q. M., T. A., W. W. P. Q. V.. Na pojednávaní bola pripustená zmena návrhu na
začatie konania s tým, že z druhého odseku petitu žaloby boli vypustené slová ... a v súlade s pokynmi

nadriadených a veta: Dosahoval veľmi dobré pracovné výsledky.

Navrhovateľ odôvodnil zmenu žaloby tým, že navrhovateľ chce, aby bol posudok vecný a aby tam nebol
navrhovateľ nejako chválený.

Na pojednávaní konateľ odporcu uviedol, že navrhovateľa pozná, pracoval v ich spoločnosti, keď s
pobočkou na Slovensku začínali, a to ako opravár. Bol v spoločnosti tri mesiace. Boli nejaké veci, ktoré

sa vzťahujú k osobnostným vlastnostiam navrhovateľa, čo sa týkalo jeho práce, na detaily sa konateľ
nepamätá. Pracoval ako bežný pracovník, operátor. Po skúšobnej dobe sa odporca rozhodol, že už
s ním nepredĺžia zmluvu, čo mali právo v skúšobnej dobe urobiť. Pracovný posudok bol samozrejme
zo strany odporcu vyhotovený, kedy bol vyhotovený, si však už konateľ odporcu nespomína, keďže tobolo pred dlhou dobou. Konateľ odporcu si tiež nespomenul, aké pracovné výsledky dosahoval vtedy
navrhovateľ, pretože to už bolo pred šiestimi rokmi. V tom čase bol konateľ riaditeľom produkcie a
logistiky. Následne pôsobil v ČR. Od 1.1.2014 pôsobí opäť v Žiline. Konateľovi odporcu je známy obsah

tohto posudku, pretože je predmetom konania a konateľ sa s ním oboznámil opäť pred krátkou dobou.
Pracovný posudok podpísal, nespomína si, kto ho spracoval.

Svedkyňa J.. Q. M. uviedla, že je zamestnankyňou odporcu od augusta 2006, pracuje stále na rovnakej
pracovnej pozícii, ako asistent manažéra. K navrhovateľovi nie je v žiadnom pomere, navrhovateľ bol
zamestnancom terajšieho zamestnávateľa svedkyne. Svedkyňa uviedla, že jej je známe, že predmetom

konania je zmena posudku v prospech navrhovateľa, nie je jej však známe, v akom duchu. Uviedla ďalej,
žeposudoknevypracovávala,keďženebolanadriadenánavrhovateľa,jedinoujejčinnosťouboloodniesť
posudok na poštu a poslať. Bolo to vtedy, keď navrhovateľ požiadal o vystavenie posudku, svedkyňa
jeho žiadosť posunula príslušným ľuďom, ktorí posudok vypracovali a odovzdali obálku na pošte. Bolo
to chvíľu potom, ako žiadal, tak sa to potom vypracovalo. Svedkyňa po nahliadnutí do dokumentov,
ktoré si na pojednávanie priniesla, uviedla, že navrhovateľ ju požiadal o pracovný posudok mailom

zo dňa 11.4.2007 (e-mail totožný s e-mailom žurnalizovaným na č.l. 61 spisu). Tento mail následne
preposlala na personálne oddelenie, ktoré sa vecou ďalej zaoberalo. Posudok vypracovali tak, že potom
oslovili niektorého nadriadeného, ktorého, sa svedkyňa nepamätala. Svedkyňa sedí v jednej kancelárii
s personálnym oddelením, preto vie, že tento posudok bol vtedy spracovaný, vtedy sa zabalil a poslal a
svedkyňa ho osobne niesla na poštu, pretože svedkyňa vybavuje všetku poštu vo firme. Posudok videla

u nich v kancelárii, keď bol vypracovaný a keď sa balil do obálky. Pritom jej bolo ústne povedané, že
sa jedná práve o pracovný posudok navrhovateľa. Svedkyni nebolo známe, ako si navrhovateľ plnil
pracovné povinnosti, pretože ona ho pri práci nevidela, pamätala si, že odporca vysielal navrhovateľa na
školenia, teda niektoré zručnosti získaval navrhovateľ u odporcu. Na otázku navrhovateľa, či si svedkyňa
spomína, čo navrhovateľovi povedala, keď išla za fotografkou nemeckého časopisu a navrhovateľa a

iných zamestnancov fotili, uviedla, že vôbec nevie, že by niečo s fotografom ohľadom navrhovateľa
riešila.

Svedok T. A., zamestnanec odporcu, bývalý kolega a zároveň vedúci navrhovateľa uviedol, že medzi
ním a navrhovateľom boli nejaké spory. Keď sa lúčili, navrhovateľ sa svedkovi nejako vyhrážal, svedok
to však bral tak, že navrhovateľ odchádza a je na neho nahnevaný. Následne si ešte niečo písali, svedok

však povedal, že to uzatvára a keby sa ho niekto na navrhovateľa pýtal, svedok sa bude tváriť, že ho
nepozná. Bolo to kvôli tomu, že niekedy sa pán J., u ktorého navrhovateľ hľadal prácu, informoval na
navrhovateľa a nakoľko svedok pána J.o pozná pár rokov, spolu pracovali, svedok mu povedal názor
na navrhovateľa ako na pracovníka, a asi kvôli tomu pán IT. navrhovateľa nezamestnal. Bolo to potom,
ako navrhovateľ skončil pracovný pomer v spoločnosti odporcu.

Svedok je zamestnaný na pozícii supervízor, navrhovateľ bol zamestnaný ako lakovač a svedok bol jeho
priamym nadriadeným. Vzťahy medzi nimi boli spočiatku štandardné, pracovné, ale potom sa to nejako
pokazilo, navrhovateľ mal svoje predstavy a svedok mal tiež svoje predstavy. Svedok bol usmerňovaný
pri pracovnej činnosti svojimi nadriadenými, mal svoje úlohy, ktoré musel plniť a musel to vyžadovať aj
od svojich podriadených, pričom navrhovateľ si robil svoju činnosť viac menej selektívne. V podstate

pracoval normálne, štandardne, len mal svoje predstavy, chcel to riadiť namiesto svedka. Tým pádom je
ťažko spolupracovať, keď si niekto robí, čo chce. Jedná sa o bežnú servisnú prácu. Keď svedok zadeľuje
prácu, od ľudí vyžaduje, kto má čo urobiť a tým pádom sa nemôže stále s niekým dohadovať, čo má
kto robiť.

Pracovný pomer bol s navrhovateľom rozviazaný z dôvodu, lebo finančné požiadavky navrhovateľa boli

nesplniteľné, keďže existoval určitý balík peňazí, ktoré bolo možné použiť pre ich oddelenie. Svedok
však nebol schopný naplniť druhú zmenu, pretože navrhovateľ stále vydieral, že na druhý deň nepríde do
práce, keď sa jeho požiadavky nesplnia. Vedúci svedka povedal svedkovi jednoznačne, že navrhovateľa
nie je možné prepustiť, lebo sa minulo veľa peňazí na jeho školenia a investovalo doňho veľa peňazí, a
preto s ním svedok musí nejako vyjsť. Potom to už išlo tak ďaleko, že navrhovateľ nerešpektoval nikoho,

napríklad nadriadených svedka, ako pána M. F. M. P. W. Š. V.. Jednalo sa o dlhodobé a pravidelné
nedorozumenia, teda sa to riešilo dlhšiu dobu. Vedeli o tom dokonca aj iné oddelenia a hovorili o tom,
ako je možné, že taký človek tam je ešte zamestnaný. Svedkovi vyčítali to, že si nevie s navrhovateľom
spraviť poriadok, keďže aj oni na iných oddeleniach si museli urobiť poriadok. Jednalo sa o kolegov zvoskovne,inšpekčnejlinkyainých,ktorýchsiužvzhľadomnaodstupčasupresnenepamätá.Oskončení
pracovného pomeru s navrhovateľom v skúšobnej dobe sa rozhodovalo už bez vedomia svedka, svedok
nerozhodoval o tom, či navrhovateľ zostane vo firme, alebo nie.

Svedok si presne nepamätal, kedy bol pracovný posudok vyhotovený, ale bolo to nejaký čas po tom,
ako navrhovateľ odišiel, keď si pracovný posudok vyžiadal. Na svedka bola vznesená z personálneho
oddelenia požiadavka a svedok s novým zamestnancom personálneho oddelenia pánom W., ktorý
neprichádzaldostykusnavrhovateľom,vypracovaliposudokpodľaichnajlepšiehovedomiaasvedomia.

Svedok uviedol, že vypracovanie posudku im trvalo asi dve hodiny, ale keby mal však napísať úplne

všetko, čo si myslel, to by bol koniec. Medzi navrhovateľom a svedkom bolo už toľko tých sporov, že
sa už nedali na konci zakrývať, a zo strany svedka bola navrhovateľovi udelená výtka, pričom svedok
navrhovateľovi viackrát vytýkal bežné pracovné záležitosti, ktoré vzhľadom na odstup času siedmich
rokov si už nepamätá. Záznamy o tom vykonané neboli. Kameňom úrazu, prečo teda bol navrhovateľ
poslaný preč ešte v skúšobnej dobe, bolo, že odporca nebol schopný za tie peniaze, ktoré boli pridelené
na oddelenie, na ktorom pracoval navrhovateľ, zobrať nových ľudí, pretože títo pri každom jednom

pohovore uvádzali, za čo budú pracovať a ako to chcel navrhovateľ, tak chceli aj ostatní. Keďže odporca
nebol schopný nájsť z uvedeného dôvodu nových ľudí, vedenie spoločnosti sa rozhodlo tak, ako sa
rozhodlo. Svedok uviedol, že pokiaľ v posudku je uvedená poznámka, že navrhovateľ prostredníctvom
e-mailovej komunikácie osočuje firmu a svojich nadriadených, že navrhovateľ túto korešpondenciu
neposielal svedkovi, svedkovi sa vyhrážal ústne. Keď svedok vypracoval s pánom W. pracovný posudok,

W.Á. W. mu povedal, že iní dostali nejaké výhražné maily, a svedok tomu uveril a verí tomu doteraz,
lebo navrhovateľa pozná.

Po vypracovaní pracovného posudku s pánom W. sa viac svedok o tento posudok nezaujímal a potom
po nejakom čase, možno až po roku, sa dozvedel, že si navrhovateľ vypracoval posudok a žiadal, aby
mu ho odporca zmenil, čo svedok odmietol. Vedy ho opäť z personálneho oddelenia oslovili, že majú

požiadavku navrhovateľa na zmenu pracovného posudku, načo im svedok povedal, že keď chcú, nech
si ho zmenia, ale že on sa po tých rokoch k tomu vracať nebude a posudok meniť nebude.

Svedok po prečítaní jednotlivých častí pracovného posudku na pojednávaní uviedol, že pracovný
posudok je v celom rozsahu pravdivý a že s ním súhlasí. Keď boli určité priority na pracovisku, niekedy
navrhovateľ pracoval bez problémov a niekedy si robil čo chcel, svedok preto musel riešiť priority

cez iných kolegov. Navrhovateľ voči svedkovi vystupoval na pracovisku tak, že o niektorých veciach
sa so svedkom bavil a o niektorých nie, s navrhovateľom sa ťažko komunikovalo, on bol autorita.
Navrhovateľ mal také predstavy, že bude on svedkovi šéfovať, ale to sa nedalo, keďže svedok bol šéfom
a navrhovateľ musel rešpektovať jeho. Navrhovateľ mal na pracovisku kolegov, s ktorými vychádzal bez
problémov, ako napr. pána V.J., P. boli kolegovia, s ktorými mal problém komunikovať, ktorí tak mali

s navrhovateľom ťažkú spoluprácu. Svedok nemal nikdy so žiadnym zamestnancom podobný konflikt,
ako s navrhovateľom, s ľuďmi pracuje už dosť rokov, ale toto ešte nezažil.

Svedok pozná i W. V., ktorý bol u odporcu zamestnaný, následne sa tiež nedohodol na predĺžení zmluvy
a svedok sa domnieva, že pán V. odišiel na vlastnú žiadosť, neskôr, ako navrhovateľ. Svedok bol s
pánom V. spokojný, neboli medzi nimi neboli konflikty. Pán V. viac menej kopíroval navrhovateľa, mal

nejaké finančné požiadavky s tým, že keď nedostane určitý plat, pôjde pracovať k švagrovi a tak sa to
skončilo. Odporca už nebol ochotný sa s ním dohadovať.

Svedok V.. W. W., v žiadnom pomere k účastníkom konania, uviedol, že navrhovateľa pozná
ako bývalého zamestnanca. Svedok pracoval u odporcu od marca 2007 do konca júla 2009 a s
navrhovateľom prichádzal do kontaktu ako personálny manažér. Svedok vypracoval pracovný posudok

na navrhovateľa po obdržaní žiadosti navrhovateľa. Tento posudok bol vypracovaný v spolupráci s
priamym nadriadeným navrhovateľa, T. A. a obsah posudku uzatváral s operation managerom pánom
van der Vightom. Navrhovateľ bol zo strany pána A. a pána van der Vighta hodnotený ako zamestnanec
s problematickou komunikáciou, nerešpektujúci všetky pokyny priameho nadriadeného, neschopný
spolupráce v tíme. To boli kľúčové kritéria pre to, aby práce na príslušnom oddelení, na ktorom pracoval,

mohli bez problémov fungovať a bolo len logické, že sa pristúpilo ku skončeniu pracovného pomeru
a vypracovaniu pracovného posudku v tejto podobe. Svedok skoncipoval aj anglickú verziu posudku.
Vypracovanie a odoslanie posudku prebehlo štandardnou formou, ako sa vybavovali pracovno-právnezásielky, teda svedok tento dokument pripravil, vložil do obálky a odovzdal kolegyni pani M.C., ktorá v
pravidelných intervaloch zanášala poštu a vybavovala ju.

Na otázku právneho zástupcu odporcu, aby sa svedok vyjadril k poznámke v posudku, že navrhovateľ

mal osočovať firmu a nadriadených a vyhrážať sa trestnými oznámeniami prostredníctvom e-mailovej
korešpondencie, svedok uviedol, že ako náhle tieto maily prichádzali, pán Gomes ho s nimi oslovil a
požiadal svedka o preklad a spoluprácu v prípade eskalujúcich problémov, pričom on osobne svedka
požiadal, aby túto formuláciu včlenil do pracovného posudku. Pán Gomes svedkovi tieto e-maily
preposlal a pokiaľ boli v slovenčine, svedok mu ich preložil a tiež tieto e-maily archivoval na žiadosť

pána Gomesa pre prípad budúcich problémov. Podľa názoru svedka táto poznámka uvedená v závere
pracovného posudku do pracovného posudku patrila, a v kontexte situácie, aká v tom čase prebiehala v
súvislosti s komunikáciou navrhovateľa s manažmentom spoločnosti, svedok to považoval za absolútne
primerané.

Svedok Q. V., bývalý zamestnanec odporcu, bývalý kolega navrhovateľa počas ich pracovného pomeru
u odporcu, zároveň v priateľskom vzťahu s navrhovateľom, na pojednávaní uviedol, že svedok

skončil pracovný pomer u odporcu pred šiestimi rokmi z dôvodu nejakých nezhôd, aj kvôli platu.
Svedok si následne otvoril živnosť. Svedkovi bolo známe, čo je predmetom konania, uviedol, že sa
jedná o hodnotenie z firmy ALS, pretože zamestnávateľ ohodnotil navrhovateľa úplne inak, než bolo
skutočnosťou. Podľa názoru svedka navrhovateľ pracoval fakt dobre a jeho hodnotenie bolo úplne
záporné. Svedok to hodnotenie čítal, bolo tam uvedené, že navrhovateľ bol hodnotený ako veľmi

neprijateľný zamestnanec, že si neplnil svoje povinnosti, bolo tam niečo, akože bol konfliktný. Pravda
všakbolaúplneinde,keďženavrhovateľpracovalfaktukážkovoaasimuneboločovytknúť.Navrhovateľ
ukazoval svedkovi ten posudok asi dva, alebo tri roky dozadu s tým, že sa svedka pýtal, či by mu
podpísal, že to nie je pravda. Svedok pracoval na jednej zmene s navrhovateľom, najskôr nelakoval, lebo
to ešte neovládal a nemal z predchádzajúceho zamestnania skúsenosti, len s prípravou na lakovanie,

takže svedok pripravoval a lakoval navrhovateľ. Svedok bol v práci s navrhovateľom zohratý, boli
denno-denne v styku. Svedkovi je známe, že navrhovateľ mal nejaké nezhody s pánom A. ohľadom
nadčasov. Navrhovateľ mal so svedkom ťahať nadčas, ale nebolo im to umožnené. Chceli ich rozdeliť
s tým, aby každý pracoval na inej zmene, a keďže boli zohratí, pracovali efektívne, bola to výhoda.
Navyše navrhovateľ učil svedka, čo vedel ohľadom lakovania. Pán A. si to teda so svojím nadriadeným

nejako naplánovali, ale svedok s navrhovateľom chceli, aby to bolo efektívne, aby sa práca stíhala, veď
navrhovateľ vedel, že je to to správne riešenie, pričom ich nadriadený chcel, aby spolu nepracovali a
pracovali každý v inej zmene.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce (ďalej v texte len Zákonníka práce)
zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania.

Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred
skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia
práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu
práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.

Podľa ust. § 75 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo

potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok
alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo
dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

Podľa ust. § 36 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods.

7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh na začatie konania v celom
rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že hmotno-právna lehota
troch mesiacov, ktorá je upravená v ust. § 75 ods. 3 Zákonníka práce na podanie návrhu na začatie

konania na súde, ktorým sa môže zamestnanec domáhať úpravy alebo doplnenia posudku v lehote
troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, dodržaná nebola. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil,
že s obsahom pracovného posudku vypracovaného odporcom dňa 11.4.2007 sa oboznámil až dňa
11.11.2011, vykonaným dokazovaním bola vyvrátená pravdivosť tohto tvrdenia.

Samotný navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 13.9.2013 uviedol, že posudok mu bol doručený asi

predštyrmirokmivmesiacioktóbrialebonovembrinavrátniciKiaMotorsSlovakia,pričomvžalobe,ktorú
podával dňa 9.2.2012, uviedol, že s obsahom posudku sa oboznámil 11.11.2011. Tieto rozporné tvrdenia
navrhovateľodôvodnilsvojoumomentálnouindispozíciou,keďžepredpojednávanímpracovalnanočnej
zmene, teda mal nedostatok spánku a na pojednávanie sa osobitne nepripravoval. Uvedenému však
súd neuveril a aj uvedené tvrdenie navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.9.2013 svedčilo proti nemu.

Z výpovede svedkov J.. Q. M., V.. W. W. P. T. A. mal súd nesporne preukázané, že pracovný

posudok bol vyhotovený na základe žiadosti navrhovateľa, odoslanej dňa 11.4.2007 J.. Q. M. a dňa
20.4.2007 bol pracovný posudok spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi navrhovateľovi odoslaný.
Uvedená skutočnosť vyplynula najmä z výpovede svedka V.. W. W., ktorý bol zamestnaný u odporcu do
konca júla 2009, preto pokiaľ by mal byť pracovný posudok podľa tvrdenia navrhovateľa vypracovaný
dňa 11.11.2011, resp. v krátkej dobe pred ním, svedok W. W. by sa na jeho vypracovaní podieľať

nemohol, lebo vtedy už u odporcu zamestnaný nebol. Súd mal nesporne preukázané, že svedok
W. W. sa na vyhotovení posudku v spolupráci s T. A. podieľal, svedok bol podrobne informovaný o
emailoch navrhovateľa adresovaných vedeniu spoločnosti po skončení pracovného pomeru, svedok
sa podrobne vyjadroval k pokynom vedenia spoločnosti, ktoré boli uložené svedkovi ohľadom tejto
činnostinavrhovateľa,kedysvedokmalkorešpondenciunavrhovateľaarchivovaťpreprípadeskalovania

problémov v súvislosti s týmito emailami navrhovateľa. Z výpovede svedka V.. W. W. vyplynulo, že
svedok vypracoval pracovný posudok spolu s T. A. v čase, kedy tieto emaily boli zo strany navrhovateľa
vedeniu spoločnosti doručované, k čomu došlo dňa 29.3.2007, 31.3.2007 a 10.4.2007.

Aj z listinného dôkazu - emailu od odosielateľa Human resources (č.l. 82) posielaného dňa 11.4.2007
V.. J.. Y., na vedomie Georgesovi Gomesovi, mal súd preukázané, že pracovný posudok bol už dňa

11.4.2007 vyhotovený, nakoľko liste je spomenutý vo vete: V prílohe prikladám aj pracovný posudok
tohto zamestnanca.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že právo navrhovateľa
domáhať sa na súde podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o
obsahu pracovného posudku dozvedel, úpravy alebo doplnenia posudku, zaniklo v spojitosti s ust. §

36 Zákonníka práce, nakoľko si navrhovateľ neuplatnil toto právo v ustanovenej lehote po doručení
posudku, ktorý bol navrhovateľovi doručený v bližšie neurčenej dobe po dátume 20.4.2007, kedy bol zo
strany odporcu odoslaný.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, keďže súd návrh na začatie konania v celom rozsahu
zamietol, a preto má proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

Odporca si podaním doručeným súdu dňa 17.01.2014 uplatnil trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia -

2. vyjadrenie k návrhu - 06.09.20123. účasť na pojednávaní - 19.06.2013

4. splnenie výzvy súdu - vyjadrenie k zmene návrhu - 27.06.2013

5. účasť na pojednávaní - 13.09.2013

6. návrh na vykonanie dôkazu - splnenie výzvy súdu - žiadosť o zabezpečenie svedka - 16.09.2013

7. účasť na pojednávaní - 15.01.2014

Súd preskúmal trovy právneho zastúpenia vyčíslené odporcom zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku a vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) v znení účinnom ku dňu vykonania
jednotlivýchúkonovaodporcovipriznalprotinavrhovateľovi trovyprávnehozastúpeniapozostávajúcez:

- tarifná odmena a režijný paušál advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 31.08.2012 podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 58,69 eur, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,63 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 06.09.2012

podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 58,69 eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 19.06.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.
vo výške 7,81 eur ;

4. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - splnenie výzvy súdu - vyjadrenie k
zmene návrhu zo dňa 27.06.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhl., vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;

5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. vo výške 2 x 60,07 eur je 120,14, režijný paušál podľa § 16

ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur ;

Súd konštatuje, že pojednávanie konané dňa 13.09.2013 trvalo v zmysle zápisnice od 13.00 hod do
15.20 hod. Podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl., Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných

počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

Uvedené pojednávanie trvalo spolu 2 hodiny 20 minút, pričom pokiaľ úkon trval viac než 2 hodiny, plná
odmena patrí za každé dve začaté hodiny, preto si navrhovateľ dôvodne uplatnil odmenu v sume 2 x
60,07 eur (základná tarifná odmena), spolu: 120,14 eur.

6. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 15.01.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. vo výške 2 x 61,87 eur je 123,74, režijný paušál podľa §
16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur ;Súd konštatuje, že pojednávanie konané dňa 15.01.2014 trvalo v zmysle zápisnice od 09.00 hod do
12.55 hod. Podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl., Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

Uvedené pojednávanie trvalo spolu 3 hodiny 55 minút, pričom pokiaľ úkon trval viac než 2 hodiny, plná
odmena patrí za každé dve začaté hodiny, preto si navrhovateľ dôvodne uplatnil odmenu v sume 2 x

61,87 eur (základná tarifná odmena), spolu: 123,74 eur.

Súd odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - splnenie výzvy súdu - žiadosť
o zabezpečenie svedka zo dňa 16.09.2013 (č.l. 114). Daným podaním odporca len oznámil, že nie je
schopný zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní, požiadal, aby ho súd predvolal cez dožiadaný súd,
uviedol jeho adresu (ktorú uviedol už skôr v podaní na č.l. 81).

Žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali skutkového stavu veci, podanie neobsahuje, a rovnako tak podanie

neobsahuje žiadne kvalifikované právne zdôvodnenie. Súd je toho názoru že za takýto úkon, ktorý
je v podstate len oznámením, bez uvedenia skutkových a právnych okolností vzťahujúcich sa k veci,
nemožno priznať odmenu a režijný paušál tak, ako za podanie vo veci, akým je napríklad žaloba, či
vyjadrenie k nej, ktoré je po odbornej stránke bezpochyby podstatne náročnejším a kvalifikovaným
úkonom, vyžadujúcim si odbornosť. Vzhľadom na charakter podania, keďže nešlo o podanie vo veci

samej, súd odporcovi náhradu zaň nepriznal.

- náhrada DPH:

z odmien a náhrad podľa §§ 14, resp. 13a až 16 vyhl. v sume 105,63 eur, a to v súlade s ustanovením
§ 18 ods. 3 vyhl., nakoľko mal súd preukázané, že právny zástupca odporcu je platiteľom DPH, pričom
sadzba DPH je vo výške 20 %.

Trovy právneho zastúpenia spolu: 633,76 eur

Súd odporcovi priznal aj náhradu súdneho poplatku vo výške 7,50 eur, ktorá poplatková povinnosť
odporcovivzniklapodľapoložky20asadzobníkasúdnychpoplatkov,keďžeodporcaurobil3elektronické
podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom (1 podanie spoplatnené sumou 1,50 eur a dve
podania spoplatnené sumou po 3,- eur).

Celkovo tak súd odporcovi priznal náhradu trov konania titulom náhrady súdneho poplatku v sume 7,50
eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 633,76 eur, ktorú náhradu je navrhovateľ povinný zaplatiť
odporcovi na účet jeho právneho zástupcu vedený v C. A., a.s. č. účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, v súlade
s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť

ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom konania.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.