Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/94/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804899212
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3804899212.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky: X. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom H. pod W., kpt. S. XXX/X, zast. F.. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín,
Nám. Sv. Anny 15/25 proti odporcom v 1. rade Nemocnica s poliklinikou Prievidza, Nemocničná 2,
Bojnice, IČO: 17335795, zast. JUDr. Jozefom Krškom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova
3-A/102, v 2. rade X.. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 9, Q., zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom
so sídlom Prievidza, G. Švéniho č. 6, o náhradu škody na zdraví vo výške 160.924,12 eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie voči odporcovi v 2/ rade zastavuje.

Odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh voči odporcovi v 1/ rade v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 18.8.2004 domáhala proti odporcovi v

1.radezaplatenianáhradyškodynazdravívovýške160.924,12eurztitulubolestnéhovovýškepôvodne
48.000,- Sk (800 bodov x 60,- Sk) ako i odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
pôvodne 4.800.000,- Sk (1600 bodov x 50 x 60,- Sk), a to v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 1, 2, 4, 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2,3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov s
odôvodnením, že škoda na zdraví jej vznikla v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti
počas jej hospitalizácie v Nemocnici v Bojniciach, ktorá je súčasťou NsP Prievidza, ktorý nesprávny
postup spočíval v tom, že keď bola dňa 2.4.2003 hospitalizovaná v Nemocnici v Bojniciach nebolo jej

hneď po prijatí urobené vyšetrenie, pri ktorom by bolo možné zistiť príčinu pretrvávajúcich bolestí a
na základe ktorého by bolo možné včas pristúpiť k nutnému operačnému zákroku. Pokiaľ by jej bolo
sonografické vyšetrenie urobené hneď po jej prijatí na hospitalizáciu, bolo by sa tým predišlo tomu, čo
bolo zistené v neskorších večerných hodinách okolo 21,00 hod, kedy jej zdravotný stav už bol taký,
že sa nedalo pravý vaječník zachrániť a tento bolo nutné odstrániť. Uvedené poškodenie zdravia -
odobratie pravého vaječníka, má u nej trvalé a nenapraviteľné následky po celý jej život, s ohľadom na
jej vek. Je vylúčená z možnosti otehotnieť prirodzeným spôsobom a mať tak vlastné deti, je odkázaná

na celoživotnú hormonálnu liečbu, ktorej nepriaznivé účinky môžu vplývať na rôzne funkcie organizmu,
pričom uvedeným bolo zasiahnuté hrubým spôsobom i do oblasti jej citového života, kedy je vylúčenáz možnosti prežívania materinských citov voči vlastným deťom, čo u nej do budúcna môže spôsobovať
určité psychické poruchy. Dňa 28.2.2004 bol X.. F. G., znalcom v odbore zdravotníctvo, gynekológia a
pôrodníctvo, vyhotovený posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia v zmysle Vyhlášky

č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo ohodnotené bolestné na 800 bodov a
sťaženie spoločenského uplatnenia na 1600 bodov, ktoré ohodnotenie SSU navrhla zvýšiť v zmysle § 7
ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., a to s prihliadnutím na trvalé následky a z nich vyplývajúce obmedzenia
pri jej ďalšom uplatnení sa v živote, celkovo na 50 násobok.

Vpriebehukonanianavrhovateľkapísomnýmpodanímzodňa16.3.2005rozšírilažalobuivočiodporcovi

v 2. rade, s odôvodnením, že u odporcu v 2. rade bola dňa 2.4.2003 ako u chirurga, a to pred jej
hospitalizáciou u odporcu v 1. rade. Nesprávnosť jeho postupu pri vyšetrení a poskytnutí zdravotnej
starostlivosti videla v tom, že napriek tomu, že tento mal k dispozícii celý je zdravotný záznam,
vyjadrenie matky o doterajšom priebehu ochorenia, navrhovateľku osobne vyšetril a mal k dispozícii i
RTG snímok, nesprávne zistil príčinu jej bolestní a s veľkou pravdepodobnosťou nesprávne popísal
i RTG snímok, pričom výsledok RTG vyšetrenia odporca v 2. rade neoznámil navrhovateľke, ani jej

matke, len ho zapísal do jej karty. Preto zastáva názor, že postup odporcu v 2.rade bol nesprávny,
pričom aj na jeho podklade dospel odporca v 1. rade k nesprávnemu stanoveniu diagnózy a následne
k nesprávnemu postupu pri liečbe ochorenia, preto aj postup odporcu v 2. rade bol v príčinnej súvislosti
s jej poškodením zdravia, ktoré utrpela dňa 2.4.2003 v Nemocnici v Bojniciach. Z toho dôvodu oboch
odporcov v 1. a v 2. rade navrhla zaviazať spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 4.840.000,- Sk. Následne

súd uznesením č.k. 16C/94/2004-56 z 23.3.2005 pripustil pristúpenie do konania ďalšieho účastníka
na strane odporcu v 2. rade, a to X.. E. X.. Zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní
uviedol, že žalovaný nárok si navrhovateľka uplatňuje v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť riadne, teda lege artis, vyplývala v tom čase z ust.
Zákona č. 277/1994 Z.z., v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že podľa neho vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že obaja odporcovia poskytovali zdravotnú starostlivosť navrhovateľke,
pričomobajapostupovalivhrubomrozporestoutoprávnoupovinnosťou,vdôsledkučohonavrhovateľka
utrpela nenapraviteľnú ujmu na zdraví. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne vtedy, ak sa
bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na správne určenie choroby a následne
sa zabezpečí správny preventívny postup, alebo správny liečebný postup. Znaleckými posudkami,

vypracovanými v priebehu konania je preukázané, že ani jeden z odporcov nepostupoval tak, že by
konal v súlade s pojmom lege artis. Už prvým znaleckým posudkom bolo jednoznačne konštatované,
že obaja odporcovia mohli pri riadnom výkone zdravotnej starostlivosti rozpoznať skutočné ochorenie
navrhovateľky, a že postupovali benevolentne, keď vychádzali len z nepreukázaného predpokladu, že
môže ísť o bolesti spojené s menštruáciou navrhovateľky. Prvý znalec povedal, že pri využití všetkých

poznatkov medicíny bolo potrebné predpokladať u navrhovateľky gynekologické ochorenie, čo ani
jeden z odporcov neurobil. Z prvého znaleckého posudku ďalej vyplýva, že po prijatí navrhovateľky na
hospitalizáciu, odporca v 1. rade nevykonal žiadne diagnostické postupy, smerujúce k zisteniu príčiny
zdravotných ťažkostí navrhovateľky. Laparoskopickým vyšetrením, ktoré bolo potrebné podľa znalca
vykonať ihneď, by bolo jednoznačne zistené skutočné ochorenie navrhovateľky, pričom v personálnych a

technických možnostiach odporcu v 1. rade bolo takéto vyšetrenie vykonať. Zo znaleckého dokazovania
tiež vyplynulo, že odporca 1. rade okrem štandardných odberov po prijatí pacienta, po dobu takmer
7 hodín nevykonal u navrhovateľky nielen laparoskopické vyšetrenie, ale prakticky žiadne vyšetrenie
a teda navrhovateľke neposkytol žiadnu zdravotnú starostlivosť v smere diagnostikovania príčiny jej
ochorenia. Odporca v 1. rade až o 23,00 hod. dňa 2.4.2003 pristúpil k operácii navrhovateľky, zameranej

na zápal slepého čreva, ktorá skutočnosť je jasným dôkazom nulovej diagnostickej činnosti odporcu
v 1. rade. Skutočnú príčinu zistil až po viac ako 8 hodinách od jej hospitalizácie, a to pri samotnom
operačnom zákroku, zameranom na iné zdravotné ťažkosti. Podstata zodpovednosti oboch odporcov
bola potvrdená aj v druhom znaleckom posudku, v ktorom znalec konštatoval, že k zatáčaniu pravého
vaječníka navrhovateľky začalo dochádzať už dňa 1.4.2003, pričom k úplnému otočeniu maternicových

príveskov, s ich následným postupným odumieraním došlo až dňa 2.4.2003 po 21.00 hod.. Z uvedeného
záveru potom vyplýva, že v čase 2.4.2003, kedy bola navrhovateľka medzi 08.00 hod. a 08.15 hod. na
vyšetrení u odporcu v 2. rade a rovnako v čase okolo 14,30 hod. toho istého dňa, kedy bola prijatá na
hospitalizáciu u odporcu v 1. rade, nebol jej zdravotný stav nezvratný a ak by obaja odporcovia boli
pristupovali k plneniu svojich povinností zodpovedne a nielen v medziach právnych povinností ale aj v

medziach etických, tak by nepochybne boli včas rozpoznali skutočnú príčinu bolestí u navrhovateľky.
Zást. navrhovateľky uviedol, že je pre neho zarážajúce, že znalec, ktorý na jednej strane dospel kzáveru,žekotočeniupravéhovaječníkaunavrhovateľkydošlo2.4.2003po21.00hod.sprihliadnutímna
skutočnosť, že odporcovia v ten istý deň mali navrhovateľku vo svojej zdravotnej starostlivosti, dospel k
záveru,žepostupodporcovv1.av2.radebollegeartis.Podľanehoideoneprofesionálnyzáver,avšakv

tej súvislosti poukázal na skutočnosť, že otázka posúdenia, či postup odporcov pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti bol správny, je právnou otázkou a len súd môže posúdiť, či takýto skutočne preukázaný
postup odporcov v 1. a v 2. rade možno subsumovať pod pojem riadneho poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Odporca v 2. rade neposkytol zdravotnú starostlivosť podľa neho riadne, pretože tiež
nezabezpečil pre navrhovateľku nadväznú zdravotnú starostlivosť, keď ju neposlal na žiadne odborné

vyšetrenie, hoci on sám príčinu jej ťažkostí nezistil. Odporca v 1. rade neposkytol zdravotnú starostlivosť
riadne, pretože po prijatí navrhovateľky nezabezpečil hneď jej riadne vyšetrenie, neprihliadol dostatočne
na obsah lekárskych záznamov, po dlhú dobu nechal navrhovateľku bez povšimnutia. Z hľadiska vývoja
jej zdravotného stavu nezvolil správny postup pri jej liečbe, takýmto postupom podcenil riziká a napokon
pristúpil k výkonu operačného zákroku na základe nesprávnej diagnózy. V dôsledku porušenia týchto
povinností nastal u navrhovateľky nezvratný následok, spočívajúci v tom, že navrhovateľke musel

byť odobratý už odumretý pravý vaječník a vzhľadom na zistenú absenciu jej ľavého vaječníka, sa
navrhovateľka v mladom veku dostala do ťaživej životnej situácie, spojenej s psychickými aj fyzickými
traumami. Uviedol, že ak by bola navrhovateľka riadne vyšetrená, bolo možné zistiť príčinu jej bolestí
včas a bolo možné odobratiu pravého vaječníka predísť. Hypotéza o tom, ako by bola dopadla operácia
a ako by sa vyvíjal zdravotný stav navrhovateľky, keby došlo ku skoršiemu zisteniu príčiny jej ťažkostí,

nie je podľa neho pre posúdenie veci rozhodujúca. Uviedol, že zo znaleckého dokazovania vyplynulo,
že v súčasnosti sa nedá jednoznačne a presne ustáliť čas, kedy došlo k odumretiu pravého vaječníka. V
súvislosti so spôsobenou škodou na zdraví poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka prišla o možnosť
stať sa riadne a prirodzeným spôsobom matkou, založiť si riadnu vlastnú rodinu a tým pádom prišla o
možnosť plnohodnotného rodinného a spoločenského života už vo veku 14 rokov. Celý život je odkázaná

chodiť po vyšetreniach, lekároch, užívať hormonálne lieky, ktoré jej budú nahrádzať činnosť orgánu, o
ktorých nemusela prísť. Preto s poukazom na uvedené navrhol podanému návrhu vyhovieť, v prípade
úspechu žiadal priznať i náhradu trov konania, s tým, že ich vyčísli v zákonnej lehote.

Odporcav1.radespodanýmnávrhomnesúhlasil.Spočiatkuvkonanínamietalsvojupasívnulegitimáciu
v tomto konaní. Uviedol, že popísaním priebehu zdravotných ťažkostí navrhovateľky od ich vzniku

až po vykonanie operačného zákroku, len na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie a
zovšeobecnením postupov ošetrujúcich lekárov, nie je možné určiť jeho zodpovednosť za uvádzané
poškodenie zdravia navrhovateľky a jej trvalé následky. Namietal, že navrhovateľka nepostupovala
v zmysle Zák.č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, kedy mohla požiadať o prešetrenie, či pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu bol dodržaný správny postup. V prípade, ak by

nesúhlasila so závermi odbornej komisie, ktorá by bola ustanovená na posúdenie tejto skutočnosti, mala
možnosť žiadať o objektívne posúdenie postupu lekárov zriaďovateľa, a to Trenčiansky samosprávny
kraj Trenčín. Po vykonanom dokazovaní poukázal na skutočnosť, že súhlasí so závermi znaleckých
posudkov vypracovaných v tomto konaní, ako i so stanoviskom MUDr. Q. Uviedol, že podľa neho
navrhovateľka, ani zástupca navrhovateľky neuniesli v konaní dôkazné bremeno, že by z jeho strany

došlo k porušeniu nejakých právnych povinností pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke.
Uviedol, že zo záverov znaleckých posudkov nevyplýva ani len náznak porušenia povinností zo strany
odporcu v 1. rade, preto s poukazom na uvedené navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť a v prípade
úspechu priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote 3 dní.

Odporca v 2. rade s podaným návrhom nesúhlasil. Po vykonanom dokazovaní poukázal na skutočnosť,

že zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že odporca v 2. rade nemal možnosť v žiadnom
prípade zistiť o aké zdravotné ťažkosti sa jedná u navrhovateľky. Príčinu bolestí bolo možné u
navrhovateľky zistiť laparoskopicky, čo vzhľadom k tomu, že odporca v 2. rade je chirurg, neprichádzalo
do úvahy. Takýto úkon mohla vykonať jedine gynekologička. Poukázal na skutočnosť, že z druhého
znaleckého posudku vyplýva, že poslať navrhovateľku na ďalšie vyšetrenia bolo v kompetencii obvodnej

ošetrujúcej lekárky a nie odporcu v 2. rade, preto s poukazom na uvedené, navrhol návrh navrhovateľky
zamietnuť a v prípade úspechu priznať náhradu trov konania.

Tunajší súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 16C 94/2004-233 z 18.8.2011 tak, že po vykonanom
dokazovaní návrh voči odporcom v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu zamietol, odporcom v 1/ a2/ rade náhradu trov konania nepriznal a štátu náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie základného predpokladu
zodpovednostiodporcovv1/a2/radezaškodunajejzdravívsúvislostisposkytovanímzdr.starostlivosti

z ich strany, a to porušenie povinnosti v zmysle zákona č. 277/1994 Z.z. resp. prevenčnej povinnosti
v zmysle § 415 obč. zákonníka. Za účelom posúdenia otázky, či pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke dňa 2.4.2003 zdravotnícki pracovníci (zamestnanci odporcu v 1. rade) a odporca v 2. rade
ako odborný lekár, postupovali pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti tak, aby boli zabezpečené práva
navrhovateľky v zmysle cit. ustanovení § 4,6 a § 55 cit. Zák.č. 277/1994 Z.z a či neporušili prevenčnú

povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, nariadil vo veci znalecké dokazovanie a následne i
kontrolné znalecké dokazovanie. Obaja súdom pribratí znalci dospeli k záveru, že odporca v 1/ rade pri
poskytnutí zdr. starostlivosti postupoval lege artis, pričom v konaní nebolo preukázané, že by zo strany
odporcu v 2/ rade došlo k porušeniu nejakej primárnej povinnosti v súvislosti s porušením ktorej došlo
u navrhovateľky k poškodeniu zdravia, preto súd návrh navrhovateľky z dôvodov bližšie uvedených v
citovanom rozhodnutí v celom rozsahu zamietol.

Voči citovanému rozhodnutiu vo veci samej podala odvolanie navrhovateľka, pričom obaja odporcovia
v 1/ a 2/ rade podali odvolanie voči výroku o trovách konania. Krajský súd v Trenčíne o odvolaní
navrhovateľky rozhodol uznesením 4Co 400/2011-263 z 14.6.2012, a to tak, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol,
že súd prvého stupňa postupoval správne, keď na posúdenie otázky, či odporcovia v 1/ a 2/ rade

postupovali v súvislosti s poskytovaním zdr. starostlivosti navrhovateľke v súlade so súčasnými
dostupnými poznatkami lekárskej vedy , ustanovil znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie gynekológia
a pôrodníctvo. Podľa názoru odvolacieho súdu však i znalecký posudok je dôkazom, ktorý podlieha
hodnoteniu podľa § 132 O.s.p. a jeho závery nemôžu byť súdom vždy mechanicky preberané. Z
oboch znaleckých posudkov, okrem iného, vyplýva aj to, že obaja znalci posúdili postup odporcov

1/ a 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke ako „lege artis“, o čo napokon svoje
rozhodnutie aj súd prvého stupňa oprel. Avšak znalci vyslovili aj rozdielny záver k otázke postupu
odporcov 1/ a 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke v súvislosti s určením nesprávnej
diagnózy, ako i k otázke odumretia tkaniva pravého vaječníka u navrhovateľky, čo súd prvého stupňa
považoval aj vzhľadom na zhodné konštatovanie oboch znalcov, že odporcovia 1/ a 2/ postupovali

„lege artis“, za právne irelevantné. Odvolací súd sa však s takýmto záverom súdu prvého stupňa
nestotožnil. V tej súvislosti uviedol, že znalec prof. MUDr. L. J., CSc. vo svojom znaleckom posudku
i vo svojej výpovedi /na pojednávaní dňa 24.11.2008/, okrem iného, uviedol, že i napriek nesprávnej
diagnóze určenej odporcom 1/ a nevykonaniu potrebného úkonu, ktorým bola laparoskopia na určenie
správnej diagnózy u navrhovateľky, výsledok operácie u navrhovateľky dňa 02.04.2003 by bol rovnaký,

t.j. odstránenie odumretých pravých maternicových príveskov, ako keby operácia bola vykonaná už
skôr, napr. v raňajších, resp. poobedňajších hodinách toho istého dňa. Uvedené zdôvodnil tým, že
navrhovateľka dostala bolesti brucha už 01.04.2003 a do nemocnice bola prijatá 02.04.2003, t.j. po viac
ako 24 hodinách, pričom keď dôjde k torkvácii /k zatočeniu/ maternicových príveskov, teda k zastaveniu
prívodu krvi a ich vyživovaniu, ako aj k zastaveniu odtoku krvi, bunky prežijú bez kyslíka 3 až 5 minút

a tkanivo maternicových príveskov 10 až 15 minút, pričom teoreticky by sa dalo uvažovať o možnom
spôsobe záchrany týchto orgánov maximálne do 45 minút od torkvácii, čiže je to takmer vylúčené.
Znalec X.. N. X., CSc., ako kontrolný znalec vo svojim znaleckom posudku na otázku č. 1 odpovedal,
že je možné pravdepodobne určiť, že k tzv. subtorkvácii, t.j. k čiastočnému otočeniu sa maternicových
príveskov okolo svojej osi, mohlo dôjsť už dňa 01.04.2003, keď pri vyšetrení na LSPP je už popisovaná

aj mierna citlivosť v oblasti pravých maternicových príveskov. V klinickom obraze ale dominovala
bolestivá menštruácia. Považoval za zrejmé, že táto subtorkvácia sa intermintentne uvoľňovala a k
úplnému otočeniu pravostranných maternicových príveskov s ich následným odumieraním s najväčšou
pravdepodobnosťou došlo dňa 02.04.2003 po 21.00 hodine. Práve na základe uvedeného bol odvolací
súd toho názoru, že bez odstránenia týchto rozporov v znaleckých posudkoch nie je možné jednoznačne

uzavrieť, že zodpovednosť, najmä u odporcu 1/, za škodu na zdraví navrhovateľky, nie je daná.
Za predpokladu, že je správny záver prvého znalca prof. MUDr. L. J., že k odumretiu tkaniva u
navrhovateľky by došlo do 10-15 minút od torkvácie maternicových príveskov, bolo by možné uzavrieť,
že aj nesprávne určenú diagnóza u navrhovateľky /apendicitída/ nemožno považovať za protiprávne
konanie zo strany odporcu 1/, nakoľko nebola v príčinnej súvislosti so škodu, ktorá jej vznikla. Na druhej

strane, pokiaľ by bol správny záver druhého znalca, X.. N. X., že k úplnému odumretiu pravostranných
maternicových príveskov s najväčšou pravdepodobnosťou došlo až dňa 02.04.2003 po 21.00 hodine,v takom prípade určenie nesprávnej diagnózy u navrhovateľky by zodpovednosť odporcu 1/ za škodu
na zdraví navrhovateľky mohlo založiť za predpokladu, že skorším určením správnej diagnózy a
vykonaním včasného operačného zákroku, by nebolo došlo k odumretiu maternicových príveskov a k ich

odstráneniu. V tomto smere je však potrebné ešte doplniť dokazovanie, nakoľko musí byť jednoznačne
preukázané, že konanie odporcu 1/, spočívajúce v nesprávne určenej diagnóze u navrhovateľky a
nevykonanie laparoskopie, ktorou by sa bola zistila správna diagnóza a tým aj neodkladná potreba
vykonania operačného úkonu u navrhovateľky, bolo konaním protiprávnym a bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody na zdraví navrhovateľky /odumretím pravých maternicových príveskov/. Odvolací

súd tiež uviedol, že diagnostický omyl sám o sebe nemožno považovať za protiprávne konanie a
nemôže zakladať ani právnu zodpovednosť za následky na zdraví, ktoré vyvolal. Diagnostický omyl
však možno považovať za protiprávne konanie v takom prípade, ak lekár nehodnotil v diagnostickom
procese, zahŕňajúcom tiež i jeho rozhodovanie o použití alebo nepoužití dostupných diagnostických
metód, zistiteľný stav podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy. V danej veci preto pri skúmaní, či
omyl v diagnóze u navrhovateľky možno považovať za porušenie uvedenej povinnosti alebo nie, bolo

rozhodujúce náležite posúdiť, či s ohľadom na menštruačné bolesti navrhovateľky /boli iného charakteru
ako inokedy/ sa dôvodne nepovažovalo za potrebné vykonať aj iné diagnostické vyšetrenie. Takýmto
vyšetrením bola laparoskopia, tak ako to jednoznačne uviedol znalec prof. MUDr. L. J., ktorý okrem
iného aj konštatoval, že nebol správny postup odporcu 1/, ktorý po prijatí navrhovateľky nekonzultoval jej
zdravotnýstavsgynekológom,keďzabezpečiťgynekologickévyšetrenieunavrhovateľkybolopotrebné.

Správna diagnóza sa mohla stanoviť jedine laparoskopicky, i keď veľmi pravdepodobne, ba takmer
isto už v tom čase podľa znalca išlo o ireverzibilný stav s hemoragickou infarsáciou vaječníka. Tiež
konštatoval, že vzhľadom na to, že si odporca 1/ určil diagnózu a to bolesti brucha nejasnej etiológie, mal
po príčine bolesti pátrať ďalej a využívať všetky možnosti diagnostiky, vrátane laparoskopie. K postupu
odporcu 2/ sa vyjadril tak, že tento potom, čo zabezpečil u navrhovateľky RTG snímok, podľa ktorého

nezistil žiaden nález, sám nezabezpečil ani neodporučil navrhovateľke žiadne ďalšie vyšetrenie, hoci
odporca 2/ mohol a mal pátrať ďalej po príčine bolesti, avšak sa sústredil na predpokladanú diagnózu
apendicitídy. Mohol navrhovateľku odoslať na gynekologické vyšetrenie, avšak zrejme vzhľadom na to,
že išlo o maloleté dieťa, na gynekologické ochorenie nemyslel. Kontrolný znalec MUDr. N. X. okrem
iného zase vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na klinický stav navrhovateľky, podanú

medikamentóznu liečbu pred prijatím, bol postup odporcu 1/, keď nevykonal ihneď laparoskopické
vyšetrenie, správny. Za správny považoval aj postup odporcu 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
dňa 02.04.2003, keď stav uzavrel, že nejde o náhlu príhodu brušnú, ale ide o bolestivú menštruáciu
a ďalšie vyšetrenia boli v kompetencii obvodnej detskej lekárky. Znalec tiež dospel k záveru, že k
hemoragickejinfarzáciipravostrannýchmaternicovýchpríveskovdošlodňa02.04.2003po21.00hodine,

teda odporca 2/ príznaky takéhoto ochorenia nemohol v ranných hodinách zistiť. Súd prvého stupňa
sa vecou z tohto pohľadu nezaoberal, neodstránil tieto rozdielne závery znaleckých posudkov. Za tejto
situácie boli vo veci vykonané dve znalecké dokazovania s rozdielnym záverom na hore uvedené
skutočnosti. Odvolací súd k námietke navrhovateľky tiež uviedol, že kontrolný /revízny/ znalecký
posudok môže vypracovať iný znalec alebo znalecký ústav, občiansky súdny poriadok presnejší návod

pre tento postup neposkytuje a je vecou posúdenia súdu, akého znalca poverí na vykonanie revízie
znaleckého posudku. Očakáva sa však, že revíziu znaleckého posudku by mal vykonať v danom prípade
už znalecký ústav. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /ods. 2/. Odvolacími
námietkami odporcov 1/ a 2/, ktoré smerovali len proti výroku o náhrade trov konania, sa už odvolací

súd nezaoberal, nakoľko predmetnú vec zrušil v celom rozsahu a rozhodnutie o náhrade trov konania
v novom rozhodnutí už bude závisieť od výsledku skončenia sporu. Uviedol, že súd prvého stupňa v
ďalšom konaní doplní dokazovanie novým kontrolným znaleckým posudkom, ktorý vec znovu posúdi
a vyjadrí sa i k správnosti oboch znaleckých posudkov vo veci už vykonaných, najmä so zameraním
na ich rozdielne závery v otázke postupu oboch odporcov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

navrhovateľky.

Písomným podaním doručeným súdu 16.10.2013 zástupca navrhovateľky vzal podaný návrh voči
odporcovi v 2/ rade v celom rozsahu späť, vzhľadom na závery kontrolného znaleckého dokazovania
znaleckou organizáciou, a to z dôvodu absencie jednoznačného dôkazu o porušení právnej povinnosti
poskytnúť zdr. starostlivosť navrhovateľke riadne (lege artis) zo strany odporcu v 2/ rade. K záverom

kontrolného znaleckého dokazovania i k veci samej zástupca navrhovateľky uviedol, že z uvedeného
kontrolného znaleckého dokazovania vyplynuli okrem ďalších tri podstatné skutočnosti, ktoré vo svojomsúhrne a pri ich správnom vyhodnotení jednoznačne určujú zodpovednosť odporcu v 1/ rade za škodu
spôsobenú na zdraví navrhovateľky. Prvou z týchto skutočností je záver, že k odumretiu tkaniva
pravého ovária a súvisiaceho tkaniva došlo pravdepodobne menej ako 48 hodín pred operáciou

2.4.2003 a presnejšia časová špecifikácia na základe histologického nálezu nie je možná. Druhou z
týchto skutočností je záver o tom, že nemožno jednoznačne určiť, či v čase prijatia navrhovateľky na
hospitalizáciu odporcu v 1/ rade bolo už tkanivo pravého ovária odumreté alebo poškodené v takom
rozsahu, že by sa už ani operačne nedali tieto orgány zachrániť a teda zvrátiť tento stav a treťou z týchto
skutočností je jednoznačný záver o tom, že vykonaním laparoskopického vyšetrenia u navrhovateľky,

ktorého vykonanie bolo v technických i personálnych možnostiach odporcu 1/, by sa bola príčina zdr.
ťažkostí navrhovateľky zistila. Uvedeným znaleckým dokazovaním bolo teda potvrdené, že k procesu
poškodzovania odumierania uvedených orgánov navrhovateľky začalo dochádzať menej ako 48 hodín
pred operáciou, ktorá bola vykonaná u odporcu 1/ dňa 2.4.2003 a na druhej strane je potvrdené, že
sa nedá jednoznačne konštatovať to, že tieto orgány navrhovateľky by boli odumreté už pri jej prijatí
na hospitalizáciu odporcu 1/ a zároveň je jednoznačne potvrdené, že laparoskopickým vyšetrením

navrhovateľky, ktoré mal odporca 1/ možnosť vykonať, ale ho nevykonal, by sa bola príčina jej zdr.
ťažkostí jednoznačne zistila, preto je daná zodpovednosť odporcu 1/ za škodu spôsobenú na zdraví
navrhovateľky. Súčasťou správneho postupu teda postupu lege artis pri poskytovaní zdr. starostlivosti
pacientovi je aj vykonanie všetkých dostupných diagnostických výkonov na zabezpečenie správneho
zistenia zdravotných ťažkostí pacienta. Navrhovateľka pred začatím operácie 2.4.2003 v čase po 23.00

hod. strávila u odporcu 1/ pred začatím operácie viac ako 8 hodín, za ktorý čas bolo možné uvedené
laparoskopické vyšetrenie vykonať. Ak znalci napriek týmto skutočnostiam, ktoré boli jednoznačne
zistené dospeli k záveru o tom, že postup odporcu 1/ pri poskytovaní zdr. starostlivosti navrhovateľke bol
lege artis, tak podľa navrhovateľky ide jednoznačne o nesprávny záver. Súd však nie je týmto záverom
viazaný, keďže ide o záver o právnej otázke a túto musí v konečnom dôsledku vyriešiť súd. V tej

súvislosti tiež uviedol, že navrhovateľka prišla k odporcovi 1/ ako pacient so zdr. ťažkosťami a ani v čase
začatia operačného zákroku odporca 1/ ešte nevedel o skutočnej príčine zdr. ťažkostí navrhovateľky a
túto zistil náhodou až počas operačného zákroku, pričom mohol u navrhovateľky toto zistiť podstatne
skôr laparoskopickým vyšetrením. Ak by takéto vyšetrenie odporca 1/ vykonal a v tom čase by ešte
neexistoval u navrhovateľky nezvratný stav (stav odumretia príslušných orgánov), čo podľa výsledkov

znaleckého dokazovania nemožno vylúčiť, mohlo dôjsť k záchrane príslušných orgánov navrhovateľky,
alebo by boli na to aspoň vytvorené predpoklady. Nevykonaním takéhoto vyšetrenia u navrhovateľky
odporca 1/ nevyčerpal všetky diagnostické výkony na zistenie príčin zdr. ťažkostí navrhovateľky, a
nevytvoriltakanipredpokladnamožnéuzdravenienavrhovateľkybeztoho,abymuselodôjsťkodobratiu
príslušných orgánov. Teda odporca 1/ podľa navrhovateľky postupoval v hrubom rozpore s jeho právnou

povinnosťou poskytnúť zdr. starostlivosť riadne, t.j. lege artis, vyplývajúcou z vtedy platného zákona
277/1994 Z.z. ako aj s jeho všeobecnou prevenčnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 415
Obč. zákonníka. Preto s poukazom na uvedené navrhol podanému návrhu vo vzťahu k odporcovi v 1/
rade v celom rozsahu vyhovieť a konanie voči odporcovi v 2/ rade zastaviť. O náhrade trov konania
vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade navrhol rozhodnúť tak, aby súd náhradu trov konania odporcovi v 2/

rade nepriznal, a to s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., pričom
uviedol, že za dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné považovať jednak okolnosti celej veci, z
ktorých je zrejmé, že navrhovateľka ešte ako maloleté dieťa bola poškodená na svojom zdraví s trvalými
následkami, pričom dôvodnosť uplatneného nároku aj vo vzťahu k odporcovi 2/ bolo možné posúdiť až
na základe výsledkov rozsiahleho znaleckého dokazovania, ktoré bolo v konaní vykonané a tiež navrhol

zohľadniť okolnosti týkajúce sa osobných pomerov navrhovateľky, ktorá v súčasnosti študuje na vysokej
škole a je bez akéhokoľvek príjmu a všetky jej náklady, a to i zvýšené náklady v súvislosti s trvalým
poškodením jej zdravia, hradia jej rodičia.

Zástupca odporcu v 2/ rade sa k späťvzatiu návrhu vyjadril v písomnom podaní z 31.10.2013. Súhlasil so
späťvzatím návrhu vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade, zároveň však žiadal priznať trovy konania v celkovej

výške 9748,17 eur. V tej súvislosti poukázal na to, že ak prakticky po 10 rokoch navrhovateľka berie
voči odporcovi 2/ návrh späť, pričom na začiatku tohto konania ju zastupovali rodičia a títo spôsobili,
že konanie voči jej klientovi bolo tak zdĺhavé a aj finančne náročné. Uviedol, že navrhovateľka nebude
celý život študovať a raz bude aj zarábať, a keďže predmetné konanie nevyvolal odporca v 2/ rade,
nespôsobil žiadnu škodu, nemal by si znášať trovy konania vo výške 9748,71 eur sám. V tej súvislosti

tiež poukázal na zlý zdr. stav odporcu v 2/ rade, ktorý je v súčasnej dobe po viackrát náročnej operácii,
pričom v súvislosti s predmetným konaním utrpel i psychickú ujmu.Zástupca odporcu v 1/ rade po vykonanom kontrolnom znaleckom dokazovaní znaleckou organizáciou
uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi znaleckej organizácie, ktorá v predmetnej veci
vypracovala podrobný kontrolný znalecký posudok, a ktorá ustálila, že k porušeniu povinnosti pri

poskytovaní zdr. starostlivosti navrhovateľke zo strany odporcu v 1/ rade ani odporcu v 2/ rade nedošlo.
Preto s poukazom na uvedené navrhol návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní. Zástupca odporcu v 1/ rade si
trovy konania vyčíslil v podaní z 12.12.2013 v celkovej výške 11.251,64 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, X.. Q., X.. W., X.. Q., X.. P., X..
Q., X.. Q., X.. Q., X.. V., X.. X., znaleckým posudkom Q.. MUDr. L. J. G.. z 30.12.2007, znaleckým

posudkom X.. N. X. CSc. z 12.1.2011 , znaleckým posudkom č. 162/2013 z 31.8.2013 Inštitútu
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. a ďalšími listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C/94/2004
a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že v roku 2003 bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
Dňa 1.4.2003 sa sťažovala svojim rodičom v popoludňajších hodinách na silnú bolesť v súvislosti

s prebiehajúcou menštruáciou. Rodičia jej dali kvapky od bolesti, avšak vzhľadom na to, že bolesť
neprechádzala, boli s ňou na lekárskej pohotovostnej službe v Novákoch, kde jej bola aplikovaná
injekciou látka proti bolesti, pričom bola odoslaná domov bez doporučenia ďalšieho vyšetrenia príp.
kontroly. Vzhľadom na to, že bolesti neprestali ani počas nasledovnej noci, navrhovateľka bola so svojimi
rodičmi hneď ráno dňa 2.4.2003 u detskej lekárky MUDr. Gabriely Černovej, ktorá ju odporučila na

chirurgické vyšetrenie. Preto následne navštívila odporcu v 2/ rade MUDr. E. X., odborného lekára -
chirurga v zdravotnom stredisku Nováckych uhoľných baní v Novákoch. Tento ju po prezretí odoslal na
RTG, pričom po vyhotovení RTG snímkov boli tieto odovzdané do ambulancie X.. X., kde bol následne
vypísaný zdr. záznam, pričom jej nebolo oznámené žiadne konkrétne zistenie, len to, že bolesti sú
vyvolané prebiehajúcou menštruáciou. Neboli jej odporučené ani ďalšie odborné vyšetrenia. Následne

išla za svojou detskou lekárkou MUDr. D., ktorá jej opäť dala injekciu proti bolesti bez doporučenia
akýchkoľvek ďalších vyšetrení. Uvedené sa udialo v dopoludňajších hodinách dňa 2.4.2003. Po jej
príchode domov, keďže mala stále silné bolesti, sa jej matka spojila so ženskou lekárkou MUDr. O.
Q., ktorá ju prijala a bez prehliadky jej dala ďalšiu injekciu proti bolesti a predpísala jej kvapky na
utíšenie bolesti. Napriek ich užitiu k utíšeniu bolesti nedošlo. Opätovne sa vrátila domov a keď jej

bolesti neprechádzali, otec navrhovateľky požiadal X.. D., aby doporučila hospitalizáciu navrhovateľky.
Na základe toho sa navrhovateľka dostavila spolu s rodičmi do nemocnice v Bojniciach, a to v čase
medzi 14.00 a 14.30 hod. Bola prijatá na detské oddelenie, pričom po jej prijatí nebola podrobená
žiadnemu vyšetreniu a toto sa uskutočnilo až okolo 21.00 hod., kedy jej pri sonografickom vyšetrení bolo
zistené , že má v brušnej dutine tekutinu. Následne rodičom bolo oznámené, že je u nej podozrenie

na zápal slepého čreva, a že je nutné vykonať operačný zákrok, pričom rodičia boli požiadaní o
udelenie súhlasu k takémuto zákroku. Operáciu vykonával MUDr. Q.. Po skončení operácie rodičom
navrhovateľky bolo oznámené, že v priebehu operácie sa zistilo, že sa nejednalo o zápal slepého
čreva, ale o nález cysty na pravom vaječníku, preto bol k operácii prizvaný MUDr. Gál, ktorý po zistení
odumretia pravého vaječníka musel tento odstrániť. X.. Q. a X.. P. po skončení operácie oznámili jej

rodičom, že odstráneniu pravého vaječníka sa dalo predísť za predpokladu, že by včas bola podrobená
odbornému vyšetreniu a zákroku. Podľa ich vyjadrení malo ísť o dobu niekoľkých hodín, počas ktorých
sa cysta na vaječníku skrútila a spôsobila jeho odumretie. Navrhovateľka uviedla, že keď bola prijatá do
nemocnicevBojniciachdňa2.4.2003približneo14.30hod.,lekárkaktorájuprijímala,jejvyšetrilabrucho
rukou, gynekologické vyšetrenie jej urobené nebolo. Následne jej dali infúziu a injekciu, na základe

čoho sa jej bolesti trošku zmiernili. Okolo 20.00 hod. sa jej bolesti prudko zosilneli, na čo upozornila
zdravotné sestry, pričom približne o 21.00 hod. sa podrobila sonografickému vyšetreniu. Navrhovateľka
pri výsluchu pred súdom tiež uviedla, že keď bola na vyšetrení u odporcu v 2/ rade, jej bolesť bola
sústavná, neprerušovaná, prudká, chvíľami táto bolesť trochu opadla, väčšinou však bola stále. Keď
následne v ten deň v poobedňajších hodinách prišla do nemocnice, bolo to trochu lepšie, k večeru sa

bolesť stávala neznesiteľná. Uviedla, že jej bolesť bola vtedy taká, že až plakala od bolesti, a to už v
doobedňajších hodinách dňa 2.4.2003.Svedkyňa P. matka navrhovateľky, vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľkou.
Uviedla, že dňa 2.4.2003 chodila s navrhovateľkou po všetkých vyšetreniach, u gynekologičky X.. Q. boli
v ten deň približne o 11.30 hod.. Potvrdila, že keď sa vrátili od gynekologičky s navrhovateľkou domov,

navrhovateľka veľmi plakala, bolesti u nej stále pretrvávali, mala silné bolesti, preto sa muž rozhodol
ísť do nemocnice v Bojniciach, kde sa stretol so známym, ktorý mu odporučil vyžiadať doporučenie
na hospitalizáciu navrhovateľky od obvodnej ošetrujúcej lekárky. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka
nikdy pri menštruácii takéto silné bolesti nemávala.

Svedok X., otec navrhovateľky, vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľkou.

Uviedol, že priamo s navrhovateľkou po vyšetreniach nechodil, on ich len vozil na aute. Vyšetrenia s
navrhovateľkou absolvovala dňa 2.4.2003 jeho manželka, matka navrhovateľky.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že navrhovateľka prišla k nemu na vyšetrenie dňa 2.4.2003 niekedy medzi
8.10-8.15hod.ráno,kedyjejurobilkompletnéchirurgickévyšetrenie.Manuálnejejvyšetrilbrucho,potom
ju poslal na RTG snímok. Následne snímok vyhodnotil tak, ako je uvedené v zdravotnom zázname, kde
sa udáva, že brucho je voľné, priehmatné, bez rezistencie, bez aperitoneálneho dráždenia, peristaltika je

živá, RTG snímok brucha v stoji bez poruchy pasáže a perforácie. Uviedol, že toho času nejde o akútne
brucho, dostala menštruáciu, jedná sa u nej o menštruačnú tenziu. Pri výsluchu pred súdom uviedol,
že za žiadnych okolností sa nedá z RTG snímku zistiť a znázorniť vaječník alebo vajíčkovod, nie je ich
vidno. Bolo by ich vidieť len vtedy, keby sa dala do nich kontrastná látka, ktorý úkon on robiť nesmie.
Uviedol, že navrhovateľke neodporučil žiadne konkrétne vyšetrenie, následne mu však volala ošetrujúca

lekárka navrhovateľky MUDr. D., ktorá sa ho pýtala na ďalší postup. On jej povedal, že doporučuje ďalšie
vyšetrenia, nehovoril však konkrétne aké.

Z výsluchu svedkyne MUDr. L. Q., primárky detského oddelenia u odporcu v 1/ rade súd zistil, že na
prípad navrhovateľky si pamätá len podľa záznamu. Uviedla, že navrhovateľku prijímala dňa 2.4.2003
o 14.30 hod. Pri vyšetrení zistila, že teplotu navrhovateľka mala 36,7°C, prijatá bola s bolesťami v

podbrušku, jedenkrát zvracala. Pri vyšetrení brucha zistila, že trpí bolesťami brucha, brucho mala
mäkké, palpačne nebolestivé, priehmatné, voľné bez nálezu rezistencie a bez napnutia brušnej steny.
Pri hmataní brucha nereagovala bolestivo a to ani následne, keď ju sledovala detská sestra. Záver
jej vyšetrenia bolo bolesti brucha, konštatovala bolestivú menštruáciu a z toho vyplývajúce bolesti
brucha. Následne doporučila štandardný postup, vyšetrenie krvi, nasadenie liečby a to infúziu a lieky

proti bolesti a pri pretrvávaní bolesti doporučila sonografické vyšetrenie brušných orgánov. Následne
odovzdalasledovanienavrhovateľkyslužbukonajúcemulekároviMUDr.W.Navrhovateľkabolaprijatána
jednotkuintenzívnejstarostlivosti,kdesapermanentnenachádzazdr.sestra,ktorájuneustálesledovala.
Zapisovala hodnoty všetkých jej vitálnych funkcií, subjektívne pocity, službukonajúci lekár ich následne
hodnotil. Z chorobopisu vyplýva, že následne o 15.00 hod. mala navrhovateľka bolesti brucha, o 17.00

hod. bolo zdr. sestrou konštatované, že sa cíti lepšie, o 18.00 hod. mala bolesti brucha, o 19.00 hod.
bolo konštatované, že sa cíti lepšie, o 20.30 hod. bolo konštatované, že sa sťažuje na bolesti brucha,
následne o 20.43 hod bolo urobené sono brucha, pričom o 21.00 hod. ju videl chirurg. O 22.00 hod. bolo
zaznamenané, že kričí od bolesti a následne bola prevezená na operačnú sálu.

Svedok MUDr. F., lekár na detskom oddelení odporcu v 1/ rade uviedol, že zo zdr. dokumentácie

navrhovateľky vyplýva, že dňa 2.4.2003 prevzal navrhovateľku do svojej starostlivosti po jej prijatí.
Uviedol, že navrhovateľke boli nariadené odbery krvi, s ktorými sa oboznámil o 17.30 hod, pričom
výsledkyvyšetreníbolivnorme,ažnanízkuhladinudraslíka,pretodoplniljejliečbuodraslíkovékapsule.
Z výsledkov krvi u navrhovateľky nič nenasvedčovalo tomu, že by bol u navrhovateľky nejaký akútny
zápal.Tiežudávalazmierneniebolesti,pretonemenilpriebehliečby.O18.10hod.navrhovateľkuvyšetril,

boli zistené lokalizované bolesti v podbrušku, vychádzal z toho čo udávala navrhovateľka pri vyšetrení.
O 20.30. hod. následne opätovne vyšetril navrhovateľku, ktorá už udávala úporné bolesti brucha. Zistil,
že má citlivé brucho v oblasti pupku, preto jej doporučil sono vyšetrenie. Následne bolo vykonané sono
vyšetrenie a prizvaný k posúdeniu zdr. stavu navrhovateľky chirurg, ktorý ju vyšetril a indikoval operačný
zákrok.Svedkyňa MUDr. U. Q., primárka rádiodiagnostického oddelenia u odporcu v 1.rade, uviedla, že v
súvislosti s ošetrením navrhovateľky bola požiadaná o ultrasonografické vyšetrenie brušných orgánov
navrhovateľky. Uviedla, že na ich oddelení sa nerobí USG vyšetrenie gynekologických orgánov, to

sa robí na gynekologickom oddelení, kde si ho robia priamo gynekológia. Uviedla, že sonografickým
vyšetrením zistila, že navrhovateľka má okolo maternice prúžok tekutiny, čo mohlo však vplývať i
z hnačkovitého resp. virózneho ochorenia navrhovateľky. Pri USG vyšetrení brušných orgánov sa
len orientačne zameriavajú na vyšetrenie oblasti maternice. Uviedla, že pri tomto vyšetrení cystu na
vaječníku navrhovateľky nenašla, inak by to určite zaznamenala.

Svedok MUDr. N. Q., chirurg , pri výsluchu uviedol, že bol prizvaný k posúdeniu zdr. stavu navrhovateľky
službukonajúcim lekárom X.. W.. Uviedol, že po vyšetrení navrhovateľky, vzhľadom na lokálny nález na
bruchu, vývoj ochorenia i sonografický nález tekutiny v brušnej dutine, nevylúčil akútnu apendicitídu,
preto indikoval apendektómiu. Na to, aby mohlo byť pristúpené k operačnému zákroku, keďže
navrhovateľka bola maloletá, bol potrebný súhlas rodičov. Tento súhlas získal o 22.15 hod. . S operáciou
sa nemohlo ihneď začať z dôvodu, že navrhovateľka o 17.00 hod. jedla a o 20.00 hod. ešte pila. Po

nahliadnutí do chorobopisu navrhovateľky uviedol, že po otvorení brušnej dutiny a podbrušnice zistil,
že z brušnej dutiny vyteká tmavá krv. Následne zistil a našiel v brušnej dutine podľa neho nádor o
rozmere 8x8x6 cm, tento presnejšie zmeral až po vykonaní operácie. Po tomto zistení prizval k operácii
gynekológa MUDr. P., pretože pri operácii zistil, že v ľavej časti sa nenachádza ľavý vaječník ani
vajíčkovod. Keď prišiel X.. P. a už aj on predtým zistil, že tumor na pravom vaječníku bol na stopke

skrútený, v dôsledku čoho bol zablokovaný odtok krvi z vaječníka, čo viedlo k hemoragickej infarzácii.
To isté konštatoval i X.. P., preto následne vykonali odobratie pravého vaječníka a pravého vajíčkovodu
navrhovateľky.

Svedok X.. W. P., gynekológ , pri výsluchu uviedol, že na prípad navrhovateľky si pamätá. K jej prípadu
bol prizvaný tesne pred polnocou. Následne zistil, že sa v jej prípade jedná o torkvovanú ovariálnu cystu

na pravom vaječníku. Vzhľadom k objektívnemu nálezu doporučil vybratie vaječníka aj s vajcovodom, a
tonapriektomu,žeľavývaječníknebolvyvinutý.Inakbydošlokohrozeniuživotanavrhovateľky.Uviedol,
že sa netrúfa vyjadriť k otázke, v akom časovom úseku došlo pred operáciou k znefunkčneniu pravého
vaječníka navrhovateľky. Uviedol, že v brušnej dutine navrhovateľky to bolo celé prekrvácané, stočené,
pravý vaječník bol viackrát skrútený, pričom sa na ňom nachádzala cysta o rozmere približne 10 cm,

infarzovaná, vaječník bol na svojom mieste kde mal byť.

Svedok MUDr. F., sekundárny lekár chirurgického oddelenia u odporcu v 1/ rade uviedol, že si pamätá
na operáciu a na prípad navrhovateľky, lebo to bola dosť raritná záležitosť. Uviedol, že pri operácii bolo
zistené, že vaječník navrhovateľky bol zväčšený, pričom mal veľkosť približne mandarínky, jednalo sa
o masu, ktorá vyzerala ako zrazená krv.

SvedokX..W.Q.uviedol,žekoperáciinavrhovateľkybolprizvanýakoanesteziológ,priebehoperačného
zákroku si už nepamätal. Uviedol, že si prípad navrhovateľky pamätá len v tej súvislosti, že keď robil
predoperačné vyšetrenia zistil, že krátko predtým požila nejaké jedlo resp. pila.

Svedok MUDr. V. uviedol, že si na operáciu navrhovateľky nepamätá, prizvaný tam bol ako dozor nad
kolegom X.. Q., pričom sledoval predovšetkým jeho anestetickú činnosť, z jeho strany mu neboli hlásené

žiadne komplikácie.

Z písomného výsledku bioptického vyšetrenia z 9.4.2003 vystaveného X.. O. X., primárkou oddelenia
patológie NSP Prievidza mal súd preukázané, že bioptickým vyšetrením odobratého hemoragicky
inflamovaného ovária a tuby uteriny navrhovateľky bolo zistené, že ovárium bolo zväčšené s priemerom
6 cm, tmavočerveno sfarbené. Histologický nález bol : parenchým ovária je masívne prekrvácaný v

celom rozsahu, silno prekrvená až prekrvácaná je i stena tuby. Záver: nález svedčí pre torziu ovária s
následnou hemoragickou infarzáciou.Svedkyňa MUDr. O. X., ktorá bola v apríli 2003 primárkou oddelenia patológie u odporcu v 1. rade
uviedla, že z výsledku bioptického vyšetrenia z 9.4.2003 vyplýva, že ako predmet vyšetrenia im boli
dané dve vzorky, a to hemoragicky inflamované ovárium, čo znamená prekrvácaný zmenený vaječník a

tuba uterina, čo znamená vajíčkovod. Z uvedeného nálezu vyplýva, že vaječník bol chorobne zmenený
- prekrvácaný, zväčšený do priemeru 6 cm, pričom vzhľadom na vek navrhovateľky, ktorá v tom čase
mala 14 rokov, normálna veľkosť vaječníka by u nej mala byť 4 - 5 cm. Normálny vaječník je belavej
farby, hladký, pričom v tomto prípade bol silno prekrvácaný. Svedčí to o tom, že došlo k porušeniu
odtoku krvi z vaječníka, čo sa vyskytuje práve pri otočení, resp. pri pootočení celého vaječníka, resp.

i vajíčkovodu. Z histologického nálezu vyplýva, že tkanivo ovária nebolo nádorovo zmenené, ale bolo
masívne prekrvácané. Prekrvácaná bola i stena tuby, čo svedčí o tom, že v prípade navrhovateľky došlo
k pootočeniu vaječníka aj vajíčkovodu s ťažkým postihnutím vaječníka. Ako dlho trvá proces, kedy dôjde
k pootočeniu vaječníka a následne k prekrveniu tohto vaječníka v takom rozsahu, ako bolo zistené u
navrhovateľky, sa nedá z histologického hľadiska určiť. Taktiež sa nedá určiť, za aký časový úsek došlo
až k takej zmene na vaječníku u navrhovateľky. Záviselo to od toho, či bol prítok aj odtok krvi z vaječníka

úplne zatavený, resp. či bol zachovaný aspoň čiastočný prietok krvi, čo sa nedá zistiť. Z uvedeného
nálezu vyplýva, že na vaječníku navrhovateľky cysta zistená nebola.

Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného MUDr. G., znalcom v
odbore zdravotníctvo, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo z 28.2.2004, mal súd preukázané, že bodové
hodnotenie bolestného v súvislosti s odstránením vaječníka navrhovateľky pri operácii dňa 2.4.2003

znalec posúdil pri strate vaječníka a vajíčkovodu na pravej strane, pri nevyvinutí ľavého vaječníka a
nedostatočnom vývine ľavého vajíčkovodu, v počte bodov 800, a to v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. v
znení neskorších predpisov, pričom v závere uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o osobu, ktorá
si ešte nesplnila svoje reprodukčné schopnosti, sú jej fertilné podmienky (prirodzený spôsob otehotnieť)
minimálne resp. žiadne, len pri určitých spôsoboch asistovanej reprodukcie umelého oplodnenia pri

darcovstve vajíčok. U menovanej bude nutná celoživotná hormonálna náhradná liečba, preto doporučil
plné bolestné zvýšiť na dvojnásobok pri sťažení spoločenského uplatnenia.

Keďže otázka posúdenia poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je predovšetkým odbornou otázkou,
súd po vypočutí vyššie uvedených svedkov, vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, a to uznesením č.k. 16C/94/04-87 z

20.9.2006, ktorým za znalca pribral Q.. X.. L. J. G.., prednostu 2. gynekologicko-pôrodníckej fakulty LF
ÚPJŠ so sídlom v Košiciach. Zo znaleckého posudku vypracovaného uvedeným znalcom č. 7/2007 zo
dňa 30.12.2007 súd zistil, že na otázku, či vzhľadom na stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku
navrhovateľky, ako bol tento zistený pri operačnom zákroku okolo 23:00 hod. dňa 2.4.2003, bolo možné
zistiť príznaky takéhoto ochorenia už počas jej chirurgického vyšetrenia vykonaného odporcom v 2. rade

dňa 2.4.2003 v ranných hodinách medzi ôsmou až deviatou hodinou, znalec uviedol, že vzhľadom na
silné bolesti u navrhovateľky bolo možné zistiť príznaky takéhoto ochorenia laparoskopicky v uvedenom
čase, avšak stav už bol takmer isto ireverzibilný, takže výsledok operačnej liečby by bol rovnaký ako
o 23:00 hod. Podľa znalca torzia ovária sa prejavuje bolesťami brucha rôznej intenzity a na rôznom
mieste. Niekedy môžu bolesti vyžarovať do chrbta alebo aj do stehna. Niekedy sa torzia ovária udeje

len čiastočne a vzápätí sa napraví. Rôzne pobolievanie brucha môže byť prejavom začínajúcej torzie
orgánov, ktorá sa však môže upraviť. Silné bolesti sú už prejavom torzie s hemoragickou infarsáciou, čo
je už stav ireverzibilný. Príčina bolesti by sa dala zistiť u navrhovateľky laparoskopicky. Na otázku, či bol
správny postup odporcu v 2. rade, keď tento po tom, čo zabezpečil u navrhovateľky RTG snímok, podľa
ktorého nezistil žiaden nález sám nezabezpečil, ani nedoporučil navrhovateľke žiadne ďalšie odborné

vyšetrenie znalec uviedol, že odporca v 2. rade mohol a mal pátrať ďalej po príčine bolesti, avšak on
sa sústredil na predpokladanú diagnózu apendicitídy. Mohol navrhovateľku odoslať na gynekologické
vyšetrenie, avšak zrejme vzhľadom na to, že išlo o maloleté dieťa na gynekologické ochorenie nemyslel.
Lekár môže určiť diagnózu len vtedy, keď na ňu myslí. Odporca v 2. rade na gynekologickú diagnózu
nemyslel, čo vzhľadom na jej neobvyklosť nebolo až tak zvláštne. Na otázku, či bol správny postup

odporcu v 1. rade, keď po prijatí navrhovateľky dňa 2.4.2003 o 14:30 hod. túto ihneď neodoslal na
RTG snímok a sonografické vyšetrenie gynekologických orgánov, keď zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky bolo zrejmé, že táto už 1.4.2003 mala bolesti počas prebiehajúcej menštruácie znalec
uviedol, že odporca v 2. rade mohol byť aktívnejší pri pátraní po príčine bolesti, avšak RTG vyšetrenie
by diagnózu torzie ovária nebolo určilo. Odporca v 1. rade mohol odporučiť sonografické vyšetrenie

aj skôr, avšak to by správnu diagnostiku nebolo urýchlilo, keďže ultrasonografickým vyšetrením sasprávna diagnóza neurčila ani neskôr. Na otázku, či bol správny postup odporcu v 1. rade, ktorý napriek
diagnóze, ktorú stanovil pri prijatí navrhovateľky následne nekonzultoval zdravotný stav navrhovateľky
s gynekológom a pre navrhovateľku nezabezpečil hneď po prijatí gynekologické vyšetrenie, znalec

uviedol, že v tomto postup odporcu v 1. rade nepovažuje za celkom správny, pretože konzultovať
zdravotný stav s gynekológom a zabezpečiť gynekologické vyšetrenie u navrhovateľky bolo potrebné.
Na otázku, či bol správny postup odporcu v 1. rade, keď tento po umiestnení navrhovateľky na JIS
po jej prijatí dňa 2.4.2003 o 14:30 hod. zabezpečil jej následnú kontrolu lekárom až okolo 17:30 hod.
znalec uviedol, že umiestnenie pacienta na JIS je zabezpečením starostlivosti na najvyššej úrovni.

Na JIS sú pacienti pod stálym dozorom zdravotníckeho personálu (lekári, sestry) a sú permanentne
monitorovaní. Na otázku, či bolo možné prítomnosť cysty na pravom vaječníku u navrhovateľky zistiť už
pri jej prijatí u odporcu v 1. rade dňa 2.4.2003 o 14:30 hod. uviedol, že prítomnosť cysty na vaječníku bolo
možné zistiť 2.4.2003 o 14:30 hod. ultrazvukom, avšak cysta u navrhovateľky nemusela byť prítomná.
Torkvovať môže aj normálny vaječník. Správna diagnóza sa mohla stanoviť jedine laparoskopicky,
avšak veľmi pravdepodobne, ba takmer isto už v tom čase išlo o ireverzibilný stav s hemoragickou

infarsáciou vaječníkov. Na otázku, či bolo možné vzhľadom na stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku
navrhovateľky, ako bol tento zistený počas operačného zákroku dňa 2.4.2003 okolo 23:00 hod., kedy
bolo potrebné pravý vaječník odňať, predísť takémuto stavu skorším operačným zákrokom a s akým
časovým posunom, znalec uviedol, že možno by bolo možné predísť operačnému odstráneniu vaječníka
a vajíčkovodu na špičkovom pracovisku, so špičkovým vybavením a špičkovým operačným tímom, a

to laparoskopickým operačným spôsobom. Podľa najaktuálnejších celosvetových údajov sa to stane
len u menej ako 10 % prípadov. O aký časový posun by išlo, na to sa nedá odpovedať, pretože
začínajúca torkvácia má veľmi nešpecifické a niekedy minimálne príznaky (pobolievanie brucha, ktoré
občas je prítomné a niekedy opakovane ustane). Na otázku, či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré
odporca v 1. rade pri prijatí navrhovateľky uskutočnil z hľadiska možnosti zistenia skutočnej príčiny

udávaných bolestí, znalec uviedol, že odporca v 1. rade sa príliš zameral na diagnózu appendicitídy
a dysmenorey. Vzhľadom na to, že si určil aj diagnózu, a to bolesti brucha nejasnej etiológie, mal
po príčine bolesti pátrať ďalej a využiť všetky možnosti diagnostiky, vrátane laparoskopie. Vyšetrenie
nebolo postačujúce. Na otázku, či bolo možné, ak by bola navrhovateľka hneď po prijatí u odporcu v 1.
rade podrobená sonografickému vyšetreniu gynekologických orgánov, týmto vyšetrením zistiť cystu na

pravom vaječníku a jej skrútenie a či bolo možné skorším operačným zákrokom predísť stavu, pri ktorom
bolo poškodenie tohto vaječníka už také, že bolo nutné tento odobrať, znalec uviedol, že kvalitným
ultrazvukovým prístrojom a skúseným ultrasonografistom by v danom čase mohla byť cysta vaječníka
zistená, jej skrútenie skôr nie, ako áno. Nie je však isté, že o cystu vaječníka vôbec išlo. Otočiť sa
môže aj normálny vaječník a ten sa zväčší až pri jeho hemoragickej infarsácii. V tomto čase však už

podľa jeho názoru išlo o ireverzibilný stav a odvrátiť vyoperovanie vaječníka už nebolo možné. Na
otázku, či bol správny postup odporcu, keď tento napriek diagnóze určenej pri prijatí navrhovateľky
2.4.2003 o 14:30 hod., a to bolesti v súvislosti s prebiehajúcou menštruáciou odoslal navrhovateľku
na sonografické vyšetrenie až o 20:43 hod., a to na sonografické vyšetrenie brušných orgánov a nie
orgánov gynekologických, znalec uviedol, že pri diagnóze bolesti pri menštruácii sa ultrasonografickým

vyšetrením nedá zistiť nič. Postup považuje za správny. To, že navrhovateľka bola odoslaná na USG
brušných orgánov tiež považuje za správne. Odporca v 1. rade sa sústredil na gastrointestinálny trakt
(GIT) a nie na gynekologické orgány. Nemožno mu to vyčítať. Na otázku, či bol správny postup odporcu
v 1. rade, ktorý pristúpil k operácii navrhovateľky pre podozrenie z akútneho zápalu slepého čreva
bez predchádzajúceho sonografického vyšetrenia gynekologických orgánov, keď navrhovateľka udávala

od počiatku bolesti v súvislosti s prebiehajúcou menštruáciou, znalec uviedol, že adnexálna torzia je
akútnabrušnápríhoda,priktorejjejedináalternatívaoperácia.Sonografickévyšetreniegynekologických
orgánov už nie je dôležité, postup odporcu v 1. rade bol správny. Na otázku, aké konkrétne povinnosti
zanedbal odporca v 1. rade pri vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky po jej prijatí dňa 2.4.2003 o
14:30 hod. a počas jej následnej hospitalizácie až do vykonania operačného zákroku, znalec uviedol, že

adnexálna torzia s hemoragickou infarzáciou adnexov (ovária aj vájičkovodu) je akútna brušná príhoda,
ktorá už o 14:30 hod. 2.4.2003 bola v ireverzibilnom stave. Čokoľvek by bol urobil odporca v 1. rade
(USG, laparoskopia), výsledok by bol rovnaký, t. j. operačné odstránenie pravých adnexov (ovária aj
vajíčkovodu). Odporca v 1. rade operačne začal riešiť akútnu brušnú príhodu, preto je úplne jedno, na
akú diagnózu myslel. Nezanedbal žiadne konkrétne povinnosti. Na otázku, akým postupom odporcu

v 1. rade bolo možné predísť takému stavu u navrhovateľky, kedy došlo u tejto k odobratiu pravého
vaječníka a vajíčkovodu, znalec uviedol, že u odporcu v 1. rade podľa jeho názoru nebolo možné
predísť v danom čase u navrhovateľky k vzniku takého stavu, kedy došlo u tejto k odobratiu pravého
vaječníka a vajcovodu už žiadnym spôsobom. Hneď po prijatí navrhovateľky 2.4.2003 o 14:30 hod.by bolo bývalo možné jednoznačne okamžite zistiť skutočnú príčinu jej ťažkostí, keby bol býval k
dispozícii laparoskop a operačný tím, ktorý by bol ovládal laparoskopiu. V tom čase by bol však výsledok
operácie rovnaký ako o 23:00 hod, t. j. odstránenie hemoragicky infarsovaného ovária a vajíčkovodu.

Následky odobratia pravého vaječníka s ohľadom na súčasne zistenú neprítomnosť ľavého vaječníka
je u navrhovateľky trvalá a ireverzibilná kastrácia, z čoho vyplýva nemožnosť otehotnenia a potreba
dlhodobého užívania hormonálnej substitučnej liečby vo rôznych aplikačných formách. V ideálnom
prípade pri dobrej tolerancii hormonálnej substitúcie, jej spoločenské uplatnenie môže byť normálne.
V prípade, že hormonálna substitučná liečba bude u navrhovateľky kontraindikovaná, menovaná sa

dostane do predčasnej kastrálnej postmenopauzy, so všetkými jej dôsledkami a predčasným starnutím
celého organizmu kvôli nedostatku ženských pohlavných hormónov - estrogénov. Ďalej znalec uviedol,
že navrhovateľka pri dobrej tolerancii hormonálnej substitúcie nebude môcť otehotnieť ani porodiť.
Sexuálnebudemôcťnormálnežiť.Jejcelkovýzdravotnýstavbudezávisieťodjejtoleranciehormonálnej
substitučnej liečby, aká bude u menovanej tolerancia tejto liečby sa nedá predpovedať. Uvedený znalec
pri výsluchu pred súdom uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku. Vo

výsluchu potvrdil svoj záver, že na túto diagnózu u navrhovateľky, by sa bolo dalo prísť omnoho skôr,
avšak výsledok, t. j. odstránenie odumretých pravých maternicových príveskov by bol nevyhnutný.
Navrhovateľka dostala bolesti brucha už 1.4.2003. Do nemocnice bola prijatá 2.4.2003, t. j. po viac
ako 24 hodinách. Operácia bola uskutočnená okolo 23:00 hod. dňa 2.4.2003. Keď dôjde k torkvácii
maternicových príveskov, teda k zastaveniu prívodu krvi a ich vyživovaniu, ako aj k zastaveniu odtoku

krvi, tkanivo žije trochu viac minút ako bunky centrálneho nervového systému. Tieto bunky prežijú bez
kyslíka 3 - 5 minút. Tkanivo maternicových príveskov 10 - 15 minút. Teoreticky by sa dalo uvažovať o
možnom spôsobe záchrany týchto orgánov maximálne do 45 minút od torkvácií, čo je aj tak dosť dlhá
doba, čiže je to takmer vylúčené. Podľa neho, keďže navrhovateľka mala dosť silné bolesti už 1.4.2003,
ku torkvácii maternicových príveskov došlo už 1.4.2003, čiže ak by bola aj operovaná už 1.4.2003 okolo

poludnia, už by bolo neskoro. Uviedol, že z literatúry vie, že v USA sa v prípade pár prípadov podarilo
takýto stav zachrániť, ale k operácii došlo ihneď po začatí bolesti brucha, v časovom intervale, ktorý
uvádzal, čiže v dobe, keď nie sú tieto orgány ešte odumreté. On sa však v živote nikdy s takýmto
prípadom nestretol. Na otázku sudcu, či videl znalec porušenie povinnosti pri odbornom vyšetrení
gynekologičkouMUDr.Q.dňa2.4.2003o11:30hod.,ktoránavrhovateľkebezpodrobnejšiehovyšetrenia

podalaleninjekciuodbolestiznalecuviedol,žepodávaťutišujúcelieky,ktoréutišujúbolestipribolestiach
brucha, či ženy alebo muža je postup nesprávny, lebo sa môžu zamaskovať príznaky tzv. akútneho
brucha, teda nejakej akútnej choroby, resp. patologického procesu, ktorý prebieha v brušnej dutine.
Tento proces sa môže podaním týchto liekov zamaskovať a môže sa tým oddialiť nevyhnutný chirurgický
postup. Podľa neho uvedená gynekologička mala navrhovateľku poslať na vaginálny ultrazvuk, zrejme

na lôžkové oddelenie, kde by jej s najväčšou pravdepodobnosťou vykonali aj laparoskopiu, pri ktorej
by sa prišlo na správnu diagnózu. Na otázku, na základe čoho znalec ustálil, že bolesti, ktoré mala
navrhovateľka už 1.4.2003 a aj následne 2.4.2003 signalizovali torziu pravého vaječníka, znalec uviedol,
že u navrhovateľky boli bolesti od 1.4.2003 rôzne silného charakteru, pričom naviac boli tlmené rôznymi
utišujúcimi liekmi, analgetikami a sedatívami, preto klinický obraz nemusel byť pre každého lekára tak

zjavný a jednoznačný. Torzia maternicových príveskov môže byť charakterizovaná rôznymi bolesťami,
na začiatku slabšími, môžu byť aj prestávky v bolestiach a niektoré bolesti môžu byť až veľmi silné
alebo mimoriadne silné. To, že predpokladá, že k torzii a odumretiu vaječníkov navrhovateľky došlo už
1.4.2003 odôvodnil tým, že bolesti u navrhovateľky začali už 1.4.2003 a trvali až do operácie, pričom
keby navrhovateľka nebola dostala utišujúce lieky, klinický obraz by bol jednoznačne typickejší pre

danú diagnózu. Znalec uviedol, že na základe absencie niektorých dôležitých vyšetrení, jednoznačný a
presný čas odumretia pravých maternicových príveskov sa nedá presne určiť. V tej súvislosti uviedol, že
bolesti, ktoré uviedla navrhovateľka, ktoré mala už 1.4.2003 boli u nej iného charakteru ako predtým, pri
predchádzajúcich menštruáciách. Len laparoskopiou by sa bolo dalo zistiť, v akom stave bol v určitom
čase tento vaječník a či začalo dochádzať už k torzii. Len v prvých piatich minútach po začatí od torzie by

bolo možné tento stav korigovať, možno v rozpätí 5 - 15 minút a to spôsobom ako uviedol v znaleckom
posudku. Takéto prípady sú skutočne ojedinelé a to práve z dôvodu, že po 15 minútach bolesti sa
laparoskopia skutočne nevykonáva a preto tieto prípady sú v celosvetovom meradle skutočne ojedinelé.
Uvedený znalec sa s takýmto prípadom nikdy nestretol. Na otázku, že ak boli robené vyšetrenia krvi u
navrhovateľky 2.4.2003 o 14:30 hod. a ak by bol tento vaječník u navrhovateľky už odumretý, či by sa

to bolo prejavilo vo vzorkách krvi, znalec uviedol, že možno áno, možno nie. Neprejavuje sa to vždy
rovnako u každého. Sedimentácia ani CRP nemusí stúpať ani u akútneho zápalu pobrušnice. Teplota
sa väčšinou zvýši, nie je to tiež však pravidlo, nemusí to ani nastať.Vzhľadom na nejednoznačnosť niektorých odpovedí zo strany znalca Prof. MUDr. L. J. CSc. a námietky
zástupcu navrhovateľky voči znaleckému posudku vypracovaného menovaným znalcom, súd vo veci
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, a to uznesením č. k. 16C/94/2004 - 152 z 4.2.2010, pričom

znaleckou úlohou poveril Doc. MUDr. Jaroslava Hinšta, CSc., mimoriadneho profesora, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, ktorý v písomnom podaní z 31.3.2010
oznámil súdu, že bol dňa 3.9.2008 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Preto súd následne uznesením č.
k. 16C/94/2004 - 166 z 18.5.2010 rozhodol tak, že odvolal z podania znaleckého posudku Doc. X.. F.
A., CSc. a znaleckou úlohou poveril Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekársku fakultu so

sídlom v Košiciach, ktorý znalecký ústav následne podaním z 26.5.2010 oznámil súdu, že od 13.3.2008
nemá uzavreté poistenie pre účely náhrad škody za znaleckú činnosť, a preto odmietol vypracovať
kontrolný znalecký posudok. Z uvedeného dôvodu, následne súd uznesením 16C/94/2004 - 175 z
13.9.2010 poveril touto úlohou MUDr. N. X., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo, s miestom výkonu činnosti NsP, Gynekologicko-pôrodnícka klinika Nové
Zámky, ktorému uložil súd odpovedať na otázky uložené v uznesení č. k. 16C/94/2004 - 152 z 4.2.2010.

Súdny znalec MUDr. N., CSc., na základe položených otázok vypracoval znalecký posudok č. 1/2011 z
12.1.2011 v ktorom znalec uviedol, že na základe detailnej analýzy výsledkov vykonaných zdravotných
vyšetrení, podanej medikamentóznej liečbe v dňoch 1. a 2.4.2003 je možné pravdepodobne určiť, že
ku tzv. subtorkvácii - čiastočnému otočeniu sa maternicových príveskov okolo svojej osi mohlo dôjsť u
navrhovateľky už dňa 1.4.2003, keď pri vyšetrení na LSPP je už popisovaná aj mierna citlivosť v oblasti

pravých maternicových príveskov. V klinickom obraze ale dominovala bolestivá menštruácia. Je zrejmé,
že táto subtorkvácia sa intermitentne uvoľňovala. K úplnému otočeniu pravostranných maternicových
príveskov s ich následným odumieraním s najväčšou pravdepodobnosťou došlo dňa 2.4.2003 po 21:00
hodine. Na otázku, či postup odporcu pri diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa
2.4.2003, vzhľadom na zdravotné problémy a klinický stav navrhovateľky bol obvyklý a správny, t. j. de

lege artis a či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré odporca v 1. rade po prijatí navrhovateľky uskutočnil
a to z hľadiska možnosti zistenia skutočnej príčiny udávaných bolestí, znalec uviedol, že postup
odporcu v 1. rade pri diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 2.4.2003 vzhľadom na
zdravotné problémy a klinický stav navrhovateľky bol lege artis. Ku tomuto záveru dospel znalec po
detailnej chronologickej analýze tak subjektívneho stavu ako aj objektívneho stavu u navrhovateľky.

Znalec uviedol, že čiastočné otočenie sa maternicových príveskov okolo svojej osi s ich následným
uvoľňovaním nie je možné zobrazovacími metódami zistiť. Pri ľahkom klinickom priebehu, neprítomných
príznakoch náhlej príhody brušnej sa v týchto prípadoch v ženskom lekárstve volí sledovací postup
a konzervatívna liečba. Úplné otočenie maternicových príveskov okolo svojej osi, prebiehajúcim pod
obrazom náhlej príhody brušnej je treba riešiť akútne, operačne. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom

na klinický stav navrhovateľky, podanú medikamentóznu liečbu pred prijatím, bol postup odporcu v
1. rade, keď nevykonal ihneď po prijatí laparoskopické vyšetrenie, správny. Na otázku, či postup
odporcu v 2. rade pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke dňa 2.4.2003, pri jej vyšetrení v
dopoludňajších hodinách uvedeného dňa bol správny, t. j. de lege artis a či bolo jeho povinnosťou ako
odborného lekára doporučiť navrhovateľke ďalšie odborné vyšetrenie, resp. koho povinnosťou to bolo,

znalec uviedol, že podľa detailnej chronologickej analýzy bol postup odporcu v 2. rade pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti navrhovateľke dňa 2.4.2003 lege artis. Stav uzatvoril, že nejde o náhlu príhodu
brušnú, ale ide o bolestivú menštruáciu. Ďalšie vyšetrenia sú v kompetencii obvodnej detskej lekárky.
Znalec ďalej dospel k záveru, že ku hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových príveskov
došlo s vysokou pravdepodobnosťou dňa 2.4.2003 po 21,00 hod. Teda odporca v 2. rade príznaky

takéhoto ochorenia dňa 2.4.2003 v ranných hodinách medzi ôsmou hodinou až deviatou hodinou zistiť
nemohol. Na otázku, či zo zachovaných vzoriek ovária navrhovateľky, ktoré sa doposiaľ nachádzajú
u odporcu v 1. rade je možné čo s najväčšou pravdepodobnosťou určiť dobu, kedy (koľko hodín pred
operáciou dňa 2.4.2003) došlo k odumretiu tkaniva pravého ovária znalec uviedol, že na túto otázku
vyčerpávajúco odpovedal patológ X.. O. X.. Jej konštatovaním bolo, že sa histologicky hodinovo nedá

presne určiť, kedy došlo k odumretiu pravostranných maternicových príveskov. Z archivovaných bločkov
a sklíčok by sa dala aj v súčasnosti zistiť prítomnosť cysty, nádoru a taktiež stupeň poškodenia tkaniva
odňatého pravého vaječníka a pravostranného vajíčkovodu. Toto je ale náplň znaleckého dokazovania,
z odboru zdravotníctvo, odvetvia patologická anatómia. Znalec uviedol, že reprodukčná schopnosť u
navrhovateľky bude ovplyvnená tým, či sa ovárialne tkanivo diagnostikované ultrazvukovým vyšetrením

dňa 4.7.2007 laparoskopicky potvrdí alebo vylúči. V prípade prítomnosti ľavostranného ovariálneho
tkaniva a riadneho ovariálneho cyklu, pri vývojovo nepostihnutej maternici, čiastočne nevyvinutomvajíčkovode vľavo, by mohla poškodená navrhovateľka otehotnieť v programe in vitro fertilizácie a
embryotransféru. V prípade laparoskopického diagnostikovania chýbania ľavého vaječníka, prichádza
doúvahylenotehotneniezdarcovstvaoocytov.Pridokázaníchýbaniaľavéhovaječníkajenavrhovateľka

odkázaná na dlhodobú hormonálnu substitučnú liečbu.

Z odborného vyjadrenia prof. MUDr. H., CSc., prednostu Ústavu patologickej anatómie a konzultačného
centra bioptickej diagnostiky ochorení krvotvorby JLF UK a Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa
18.5.2011súdzistil,ženapoloženúotázku,čizozachovanýchvzoriekovárianavrhovateľky,ktoréjejboli
odobratéprioperačnomzákrokudňa2.4.2003pohemoragickejinfarzáciipravostrannýchmaternicových

príveskov možno znaleckým posúdením zistiť a prípadne čo s najväčšou pravdepodobnosťou určiť
dobu, kedy (koľko hodín pred operáciou dňa 2.4.2003, kedy jej bolo odobraté pravé ovário) došlo k
odumretiu tkaniva pravého ovária a tuby, resp. k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov, kedy
sa už ani operačne nedali zachrániť, resp. zvrátiť tento stav, prof. MUDr. H. Q., CSc. uviedol, že
pri náhlom prerušení prívodu krvi do tkanív a orgánov ľudského tela vzniká v dôsledku prudko
vzniknutej zástavy zásobovania týchto tkanív kyslíkom ( akútnej ischemizácie) odumretie tkanív

(nekróza, tzv. ischemická nekróza). V prípade maternicových príveskov /ovária a tuby/ sa s ohľadom na
anatómiu ich cievneho zásobovania používa pojem hemoragická infarzácia. Tá sa prejavuje typickými
histologickými zmenami, ktoré vie patológ histologickým vyšetrením príslušného tkaniva identifikovať.
Citlivosť tkanív na ischemizáciu je rôzna, napr. najcitlivejšie sú bunky mozgu a srdca, ktoré bez prívodu
kyslíka prežijú podľa vplyvu rôznych faktorov maximálne 5 - 7 minút a potom odumierajú. Tkanivo

maternicových príveskov, najmä vaječníka patrí medzi citlivé tkanivá, v ktorých nastáva nekrotizácia
pomerne rýchlo. Čas od momentu zástavy cirkulácie až po vznik makroskopicky a mikroskopicky
(histologicky) identifikovateľných zmien nekrózy sa nazýva manifestačná doba (infakrtu, resp. infarzácie)
môže trvať aj niekoľko hodín. Po vzniku nekrózy sa už jej histologický obraz v intervale minimálne
48 hod. nemení, kým nenastúpia tzv. odpratávacie, reparačné a hojacie procesy. Tie sa začínajú

objavovať za približne 48 - 72 a viac hodín po vzniku nekrózy. Uviedol, že v danom prípade tkanivo
hodnotiaci patológ opisuje v náleze z vyšetrenia tuby a ovária, obraz tzv. hemoragickej infarzácie, t. j.
nekrózy uvedených tkanív. Uviedol, že keďže vo vyšetrovaných tkanivách sú už vyvinuté črty nekrózy, t.
j. manifestačná doba infarktu už uplynula, tak v rámci chronológie vývoja zdravotného stavu menovanej,
z takto zmeneného nekrotizovaného tkaniva, nemožno určiť časový interval, ktorý mal uplynúť medzi

dobou uzáveru cievneho aparátu uvedených štruktúr a dobou operačného odstránenia týchto orgánov,
inými slovami nemožno určiť čas, kedy došlo k odumretiu tkaniva pravého ovária a tuby.

Súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne ďalej v konaní nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo, a to forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom

v Bratislave, pričom znaleckej organizácii uložil, aby zodpovedala súdu otázky, ktoré boli zadané
predchádzajúcim dvom znalcom a zároveň, aby sa uvedená znalecká organizácia vyjadrila k správnosti
znaleckých posudkov znalcov prof. MUDr. J. a znalca MUDr. N. X., najmä so zameraním sa na ich
rozdielne názory v otázke hodnotenia postupu oboch odporcov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke.

Uvedená znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok č. 162/2013 z 31.8.2013, v ktorom
znaleckom posudku dospela k záverom, že s ohľadom na údaje uvedené v dostupnej zdravotnej
dokumentácii, údaje o klinickom stave pacientky, jej popisované obtiaže, vykonané vyšetrenia, podanú
medikamentóznu liečbu a s prihliadnutím na príznaky, ktorými sa u detí prejavuje či neprejavuje torzia
adnex, a tiež na príznaky, akými sa prejavuje dysmenorhea, sa nie je možné jednoznačne vyjadriť, kedy,

v ktorom časovom úseku došlo u navrhovateľky k torzii pravého ovária a tuby, ktorá viedla k odumretiu
tkaniva týchto orgánov. Tento časový interval nie je možné bližšie ohraničiť ani na základe vlastného
vyhodnotenia histologických preparátov znaleckou organizáciou. V tej súvislosti znalecká organizácia
uviedla, že torzia adnex môže prebiehať celkom bez príznakov a bolesť alebo obraz akútneho brucha
vznikne až po dlhšom časovom období ako prejav nekrózy či zápalu. Podľa literatúry toto časové

obdobie (bezpríznakové) môže trvať aj niekoľko dní, niekedy až 10 až 14 dní. Ďalej znalecká organizácia
uviedla, že podrobne a dôkladne preštudovala dostupné lekárske záznamy z 1.4. a 2.4.2003. V týchto
záznamoch sa ani raz nepopisuje stav, ktorý by imponoval ako akútne brucho. Až dňa 2.4.2003 o 20.30
hod. počas hospitalizácie na detskej klinike NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach je popisované, že
pacientka si sťažuje na úporné bolesti brucha. Na otázku, či postup odporcu v 1/ rade pri diagnostikovanía poskytnutí zdr. starostlivosti dňa 2.4.2003 vzhľadom na zdr. problémy a klinický stav navrhovateľky
bol obvyklý a správny, t.j. de lege artis a či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré odporca v 1/ rade po
prijatí navrhovateľky uskutočnil, a to z hľadiska možnosti zistenia skutočnej príčiny udávaných bolestí,

znalecká organizácia uviedla, že stav po prijatí navrhovateľky sa klinicky javil zlepšený, neboli zistené
známky akútneho brucha, preto rozhodnutie o sledovaní na JIS bol postupom lege artis. Až večer sa
stav navrhovateľky zhoršil, udávala silné bolesti brucha. Postup pediatra, ktorý indikoval USG brucha
a chirurgické konzílium bol lege artis. Postup chirurga, ktorý indikoval laparotómiu bol lege artis. Ďalej
uvedená znalecká organizácia uviedla, že v náleze pri príjme X. Z. je poznamenané, že dnes už

absolvovala chirurgické aj gynekologické konziliárne vyšetrenia, pravdepodobne to viedlo lekárov k
tomu, že dané vyšetrenia už neopakovali. Hoci keď sa bolesti v podbrušku po 18.00 hodine znova
objavili, bolo vhodné zopakovať chirurgické a gynekologické konziliárne vyšetrenie, ale z dôvodu, že
nie je možné určiť, kedy došlo k torzii pravého ovária a tuby a následnému odumretiu týchto orgánov,
nemožno ani tvrdiť a forenzne medicínsky preukázať, že táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s
poškodením zdravia navrhovateľky. Ultrazvukové vyšetrenie brušných orgánov bolo odporučené aj

realizované, pri zhoršení stavu a pretrvávaní ťažkostí a z ultrazvukového vyšetrenia vyplynula potreba
chirurgického konzília, ktoré bolo aj realizované. Postup lekárov detského oddelenia preto nemožno
označiť za nesprávny, non lege artis. Na stanovenie diagnózy je u silných bolestí brucha nejasnej
etiológieapríznakochakútnehobruchavhodnádiagnostickálaparoskopia.Navrhovateľkavšakpriprijatí
nemala známky akútneho brucha, jej subjektívne ťažkosti neboli typického charakteru, mala menzes,

laboratórne výsledky neboli priekazné, preto sa lekári rozhodli vývoj ochorenia sledovať. Pri zhoršení
stavu už pristúpili priamo k laparotómii a aj takáto možnosť je u akútneho brucha možná. Tento postup
taktiež nemá charakter nesprávnej liečby non lege artis. Torzia ovária resp. adnex sa dá potvrdiť výlučne
vizuálne, t.j. pomocou diagnostickej laparoskopie alebo počas laparotómie (chirurgickom otvorení
dutiny brušnej). Znalecká organizácia dospela k záveru, že ihneď po prijatí navrhovateľky do NsP

Prievidza nebol dôvod na neodkladné laparoskopické vyšetrenie, rozhodnutie lekárov pri nejasnej
diagnóze sledovať vývoj ochorenia na JIS bolo postupom lege artis. V tej súvislosti znalecká organizácia
uviedla, že pri vstupnom vyšetrení 2.4.2003 o 14.30 hod. bolo brucho navrhovateľky nad niveau,
mäkké, priehmatné, nebolestivé, palpačne bez rezistencie, bez défensu, na základe čoho dospela k
vyššie uvedenému záveru. Na otázku, či postup odporcu v 2/ rade pri poskytnutí zdr. starostlivosti

navrhovateľke 2.4.2003 pri jej vyšetrení v dopoludňajších hodinách bol správny, t.j. de lege artis, uviedla,
že postup odporcu v 2/ rade pri poskytnutí zdr. starostlivosti navrhovateľke 2.4.2003 pri jej vyšetrení
v dopoludňajších hodinách bol lege artis. Postup chirurga bol správny, vylúčil akútnu appendicitídu a
bol to správny záver, pretože o akútnu appendicitídu sa nejednalo. Konziliárny lekár môže navrhnúť
vyšetrenie iným odborníkom, ale nemusí, vždy je to prísne individuálne a vzhľadom na konkrétny

nález. Povinnosť konzultovať ďalších odborníkov, pokiaľ je diagnóza po konziliárnom vyšetrení stále
nejasná, má ošetrujúci lekár, čo bola v danom prípade praktická lekárka MUDr. D.. Znalecká organizácia
ďalej v posudku uviedla, že nie je možné dodatočne zistiť, aký bol stav a rozsah nálezu na pravom
vaječníku navrhovateľky dňa 2.4.2003 v ranných hodinách, nakoľko navrhovateľka nebola v tom čase
gynekologicky vyšetrená, a preto nemožno ani len predpokladať, aký mala v čase ranného chirurgického

vyšetrenia gynekologický nález na pravom ováriu a tube. Tiež uviedla, že na základe vyžiadaných
histologických preparátov a tkanivových bločkov z tkaniva vaječníka vajíčkovodu navrhovateľky bolo
vykonané vlastné histologické vyšetrenie uvedených preparátov, pričom znalci znaleckej organizácie
konzultovali pre daný úkon aj profesora MUDr. Q. M., G., zástupcu prednostu Ústavu patologickej
anatómie Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Na základe zisteného mikroskopického nálezu zachovaných

vzoriek dospela znalecká organizácia k záveru, že k odumretiu tkaniva pravého ovária tuby ovária resp.
k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa už ani operačne nedali zachrániť,
resp. zvrátiť tento stav, došlo pravdepodobne menej ako 48 hodín pred operáciou 2.4.2003, presnejšia
časová špecifikácia na základe histologického nálezu nie je možná. Ďalej uviedla, že pri podrobnom
preštudovaní dostupnej zdr. dokumentácie znalci nezistili, že by postup odporcu v 1/ rade resp. odporcu

v 2/ rade pri poskytnutí zdr. starostlivosti bol nesprávny a bol v príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia navrhovateľky (torzii pravého ovária a tuby ovária a s následným odumretím a nutnosťou
chirurgického odobratia týchto orgánov). K znaleckému posudku znalca Prof. MUDr. Alexandra Ostró
č. 7/2007 znalecká organizácia uviedla, že uvedený znalec vo svojom znaleckom posudku podrobne
vysvetľuje závažnosť diagnózy torzia adnex, nešpecifický klinický obraz tohto ochorenia a preto obtiažnu

diagnostiku,pripomínaštúdie,podľaktorýchažu90%pacientokstorziouvaječníkasasprávnadiagnóza
určí až v štádiu odumretia vaječníka. Z jeho odpovedí na položené otázky vyplýva, že odporca v 1/ rade
a rovnako odporca v 2/ rade svojím konaním nespôsobil poškodenia zdravia navrhovateľky, nakoľko
podľa Q.. J. v čase prijatia na detskú kliniku bol nález na pravých adnexách rovnaký ako v čase operáciea teda poškodenie zdravia navrhovateľky pri prijatí na detskú kliniku bolo neodvratné. Q.. J. dospel tiež
k záveru, že aj v prípade skoršieho gynekologického vyšetrenia a vykonania diagnostickej laparoskopie
by bol výsledný efekt pre pacientku rovnaký. Znal. organizácia uviedla, že znalec X.. N. X., G.. vo

svojom znaleckom posudku na rozdiel od prof. J. pomerne odborne, odvážne určuje čas, kedy malo
dôjsť k torkvácii pravých adnex. Vzhľadom k tomu, ako rôzne sa môže prejavovať torkvácia adnex u
detí, sa s týmto tvrdením znalci znaleckej organizácie nestotožňujú a nemôžu ho potvrdiť. Z odpovedí
X.. X., G.. na položené otázky vyplýva, že odporca v 1/ rade a rovnako aj odporca v 2/ rade poskytovali
zdr. starostlivosť lege artis a svojím konaním nespôsobili poškodenie zdravia navrhovateľky. Znalecká

organizáciauviedla,žezáveryobochposudkovprof.X..J.ajX..X.sazhodujúsichzáveromvtom,žeani
odporca v 1/ rade ani odporca v 2/ rade nespôsobili svojím konaním poškodenie zdravia navrhovateľky.
Skutočnosť, že sa nezhodujú v názore na časové obdobie, v ktorom torzia adnex prebehla, nezohráva
pri hodnotení znaleckých posudkov a prípadu veľkú rolu, lebo táto časová diskrepancia nemá vplyv na
závery znaleckého posúdenia. Podľa názoru znaleckej organizácie na základe dostupných údajov nie je
možné jednoznačne určiť časový faktor vzniku a priebehu torzie pravých adnex navrhovateľky. Uvedený

znalecký posudok vypracovali znalci organizácie a odborní konzultanti X.. L. M., X.. N. H., Q., X.. S. X.,
Q.., doc. X.. F.. Q. Z., PhD. K otázke posúdenia histologických preparátov bol znaleckou organizáciou
k prípadu konzultovaný prof. X.. Q. M., CSc.

Podľa § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 415 cit. zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 444 cit. zákona, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 4 Zák.č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom do 31.5.2003, každý má
právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín na osobitné medicínske účely (ďalej len "dietetická potravina"). Zdravotnú starostlivosť

poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými
biomedicínskymi vedami.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, má právo na starostlivosť
podľa druhu a stupňa zdravotného postihnutia. Osoba má právo na výber lekára alebo zdravotníckeho
zariadenia s výnimkou osoby vykonávajúcej základnú a náhradnú, prípravnú a mimoriadnu vojenskú

službu 3b) a osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade ohrozenia života
alebo bezprostredne hroziacej závažnej poruchy zdravia má osoba právo na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti v najbližšom zdravotníckom zariadení, ktoré je schopné poskytnúť potrebnú zdravotnú
starostlivosť. 3)

Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona, zdravotná starostlivosť sa poskytuje v štátnych zdravotníckych

zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach (ďalej len "zdravotnícke zariadenie"), ktoré túto
starostlivosť poskytujú v súlade so svojím odborným zameraním a materiálno-technickým vybavením.

Podľa § 26 ods. 1 cit. zákona, zdravotnícke zariadenie je povinné a) poskytovať zdravotnú starostlivosť
podľa ustanovení tohto zákona.

Podľa§54ods.1,3cit.zákona,zdravotnústarostlivosťposkytujúzdravotníckipracovníci.3)Zdravotnícki

pracovníci sa zaraďujú do týchto kategórií: a) lekár, b) zubný lekár, c) farmaceut, d) sestra ...Podľa § 55 ods. 1,2 cit. zákona, poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke
povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi,
s dostupnými poznatkami v oblasti lekárskej vedy a biomedicínskych vied a s prihliadnutím na

technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť. (2)
Zdravotnícky pracovník je povinný a) poskytovať bez meškania prvú pomoc každému, ak by bez takejto
pomoci bol ohrozený jeho život alebo bolo ohrozené jeho zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť
podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť, b) sústavne sa vzdelávať tak, aby vykonával
zdravotnícke povolanie v súlade s jeho poslaním.

Podľa § 4 ods. 3 Zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, účinného od 1.1.2005, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Po zhodnotení zisteného vyššie uvedeného skutkového stavu, vychádzajúc z citovaných zákonných

ustanovení, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu neopodstatnený.
Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom domáhala proti odporcom v 1. a 2. rade náhrady škody
na zdraví, podľa ustanovenia § 420 Obč. zákonníka. Je potrebné uviesť, že základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle cit. ustanovenia sú: porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej

povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v
súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k
porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ako i z porušenia ustanovenia § 415 Obč. zákonníka. Pod

pojmomškodytrebarozumieťujmu,ktoránastalavmajetkovejalebovnemajetkovejsférepoškodeného.
V prípade nemajetkovej ujmy ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nárok si v
tomto konaní uplatnila i navrhovateľka. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku
zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne

preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
Občianskoprávna úprava zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 vychádza z prezumpcie
zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Dôkaznú povinnosť ohľadom protiprávneho úkonu ako aj
príčinnej súvislosti má poškodený žalobca.

V predmetnej veci si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá jej bola, podľa
nej, spôsobená v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zamestnancami odporcu v
1. rade počas jej hospitalizácie v nemocnici v Bojniciach a pôvodne i v dôsledku nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu v 2. rade. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v tom čase, t.j. v apríli 2003 upravoval Zák.č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný v období od 1.1.1995 do 31.12.2005 a
zrušený bol zákonom č. 538/2005 Z.z.. Citovaný Zák.č. 277/1994 Z.z. v § 1 stanovuje, že tento zákon
upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej organizáciu, právo a povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb pri zabezpečovaní tejto starostlivosti. Podľa § 2 ods. 1 zdravotná starostlivosť je
starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, poskytuje sa v zdraví aj v chorobe,

v materstve, aj pri iných stavoch vyžadujúcich zdravotnú pomoc. Paragraf 4 cit. zákona stanovoval,
že každý má právo na poskytovanie zdr. starostlivosti vrátane liekov, zdr. pomôcok a dietetických
potravín. Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými dostupnými
poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona osoba, ktorej
sa poskytuje zdr. starostlivosť má právo na starostlivosť podľa druhu, stupňa zdravotného postihnutia. V

§ 55 cit. zákona je stanovené , že poslaním zdravotníckeho pracovníka (lekára, farmaceuta, sestry, ...) je
vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku v súlade
s právnymi predpismi s dostupnými poznatkami v oblasti lekárskej vedy a biomedicínskych vied a s
prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnústarostlivosť. Podľa ods. 2 cit. § 55 zdravotnícky pracovník je povinný poskytovať bez meškania prvú
pomoc každému, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jeho život alebo bolo ohrozené jeho zdravie a
ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť. Bližšiu definíciu

toho, ako sa má poskytovať zdravotná starostlivosť bolo uvedené v § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004
o zdravotnej starostlivosti, ktorý však nadobudol účinnosť až od 1.1.2005, t.j. uvedené ustanovenie
v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti navrhovateľke (2.4.2003) neplatilo. Cit. ustanovenie
stanovilo,žeposkytovateľjepovinnýposkytovaťzdravotnústarostlivosťsprávne.Zdravotnástarostlivosť
je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so

zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Za účelom posúdenia otázky, či pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke dňa 2.4.2003
zdravotnícki pracovníci (zamestnanci odporcu v 1. rade) a odporca v 2. rade ako odborný lekár,
postupovali pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti tak, aby boli zabezpečené práva navrhovateľky v
zmysle cit. ustanovení § 4,6 a § 55 cit. Zák.č. 277/1994 Z.z a či neporušili prevenčnú povinnosť v zmysle

§ 415 Občianskeho zákonníka, nariadil vo veci znalecké dokazovanie a následne i kontrolné znalecké
dokazovania.

Zo záverov prvého znaleckého posudku znalca Prof. X.. J. vyplýva, že odporca v 1. rade pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti nezanedbal žiadne konkrétne povinnosti. Podľa názoru znalca u odporcu v 1.
rade nebolo možné predísť v danom čase u navrhovateľky k vzniku takého stavu, kedy došlo u tejto

k odobratiu pravého vaječníka a vajcovodu už žiadnym spôsobom. Hneď po prijatí navrhovateľky dňa
2.4.2003 o 14.30 hod. by bolo bývalo možné jednoznačne okamžite zistiť skutočnú príčinu jej ťažkostí,
keby bol býval k dispozícii laparoskop a operačný tím, ktorý by bol ovládal laparoskopiu. V tom čase by
bol však výsledok operácie rovnaký ako o 23.00 hod., t.j. muselo by dôjsť k odstráneniu hemoragicky
infarzovaného ovária a vajíčkovodu navrhovateľky. Podľa znalca keďže navrhovateľka mala dosť silné

bolesti už 1.4.2003 k torkvácii /otočeniu/ maternicových príveskov došlo u nej už 1.4.2003. Andexálna
torzia s hemoragickou infarzáciou andexov (ovária aj vajíčkovodu) je akútna brušná príhoda, ktorá podľa
znalca už o 14.30 hod. dňa 2.4.2003, t.j. v čase prijatia k odporcovi v 1.rade, bola v ireverzibilnom stave.
Čokoľvek by bol urobil odporca v 1. rade (USG, laparoskopiu) hneď po prijatí, výsledok by bol rovnaký,
t.j. došlo by u navrhovateľky k operačnému odstráneniu pravých adnexov ovária aj vajíčkovodu. Odporca

v 1. rade operačne začal riešiť akútnu brušnú príhodu, preto je úplne jedno, na akú diagnózu myslel.
V súvislosti s postupom odporcu v 2. rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z jeho strany znalec
uviedol, že odporca v 2. rade mohol a mal pátrať ďalej po príčine bolesti, mohol navrhovateľku odoslať
na gynekologické vyšetrenie, avšak zrejme vzhľadom na to, že išlo o maloleté dieťa, na gynekologické
ochorenie nemyslel. Lekár môže určiť diagnózu len vtedy, keď na ňu myslí. Odporca v 2. rade na

gynekologickú diagnózu nemyslel, čo vzhľadom na jej neobvyklosť, nebolo až tak zvláštne.

Znalec MUDr. Matuška v rámci prvého kontrolného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že postup
odporcu v 1 rade pri diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 2.4.32003, vzhľadom
na zdravotné problémy a klinický stav navrhovateľky, bol lege artis. Ku tomuto záveru dospel znalec po
detailnejchronologickejanalýzesubjektívnehostavuakoajobjektívnehostavuunavrhovateľky.Uviedol,

že čiastočné otočenie sa maternicových príveskov okolo svojej osi s ich následným uvoľňovaním nie je
možné zobrazovacími metódami zistiť. Pri ľahkom klinickom priebehu, neprítomných príznakoch náhlej
príhody brušnej, sa v týchto prípadoch v ženskom lekárstve volí sledovací postup a konzervatívna liečba.
Uvedený znalec tiež dospel k záveru, že ku hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových
príveskov došlo u navrhovateľky s vysokou pravdepodobnosťou dňa 2.4.2003 po 21.00 hodine. Taktiež

dospel k záveru, že postup odporcu v 2/ rade pri poskytnutí zdr. starostlivosti navrhovateľke 2.4.2008
bol lege artis.

Z druhého kontrolného znaleckého posudku v tejto veci vypracovaného znaleckou organizáciou
Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o so sídlom v Bratislave č. 162/2013 z 31.8.2013
vyplynulo, že nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, kedy, v ktorom časovom úseku došlo u

navrhovateľky k torzii pravého ovária a tuby, ktorá viedla k odumretiu tkaniva týchto orgánov. Uvedená
znalecká organizácia taktiež dospela k záveru, že stav po prijatí navrhovateľky sa klinicky javil zlepšene,
neboli zistené známky akútneho brucha, preto rozhodnutie o sledovaní na JIS bolo postupom lege artis.Postup pediatra, ktorý indikoval USG brucha a chirurgické konzílium bol lege artis, postup chirurga, ktorý
indikovallaparotómiubollegeartis.Taktiežuviedla,ženastanoveniediagnózyjeusilnýchbolestíbrucha
nejasnej etiológie a príznakoch akútneho brucha vhodná diagnostická laparoskopia, navrhovateľka však

pri prijatí nemala známky akútneho brucha, jej subjektívne ťažkosti neboli typického charakteru, mala
menzes, laboratórne výsledky neboli priekazné, preto sa lekári rozhodli vývoj ochorenia sledovať. Pri
zhoršení stavu už pristúpili priamo k laparotómii a aj takáto možnosť je u akútneho brucha možná. Tento
postup nemá charakter nesprávnej liečby, t.j. non lege artis. Podľa znaleckej organizácie, ihneď po prijatí
navrhovateľky do NsP Prievidza nebol dôvod na neodkladné laparoskopické vyšetrenie, rozhodnutie

lekárov pri nejasnej diagnózne sledovať vývoj ochorenia na JIS bol postupom lege artis. Taktiež dospela
k záveru, že postup odporcu v 2/ rade pri poskytnutí zdr. starostlivosti navrhovateľky 2.4.2003 pri jej
vyšetrení v dopoludňajších hodinách bol správny, t.j. lege artis. Na základe mikroskopického nálezu zo
zachovaných vzoriek ovária navrhovateľky, dospela znalecká organizácia tiež k záveru, že k odumretiu
tkaniva pravého ovária resp. k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa
už ani operačne nedali zachrániť resp. zvrátiť tento stav, došlo pravdepodobne menej ako 48 hodín

pred operáciou 2.4.2003, pričom presnejšia časová špecifikácia na základe histologického nálezu nie
je možná, pričom nie je možné dodatočne zistiť, aký bol stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku
navrhovateľky 2.4.2003 v ranných hodinách.

V uvedených súvislostiach je potrebné uviesť, že súd sa stotožňuje s konštatovaním všetkých znalcov,
že postup odporcu v 1. rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke dňa 2.4.2003 bol

lege artis, teda nevykazoval známky protiprávneho konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva,žeunavrhovateľkyvčasejejhospitalizácievnemocniciodporcuv1.radeaanivdopoludňajších
hodinách uvedeného dňa, neboli u nej prítomné príznaky náhlej príhody brušnej, jej zdravotný stav
po hospitalizovaní bol stabilizovaný, preto sa súd prikláňa k názoru, že v danom prípade bol správne
zvolený zdravotníckymi pracovníkmi odporcu sledovací postup a konzervatívna liečba. Podľa názoru

vyššie uvedenej znaleckej organizácie a znalca MUDr. X., vzhľadom na klinický stav navrhovateľky
a podanú medikamentóznu liečbu pred jej prijatím, bol postup odporcu v 1. rade, keď nevykonal
ihneď po prijatí laparoskopické vyšetrenie správny. Znalec MUDr. Matuška uviedol, že pri ľahkom
klinickom priebehu, neprítomných príznakoch náhlej príhody brušnej, sa v týchto prípadoch v ženskom
lekárstve volí sledovací postup a konzervatívna liečba. Neprítomné príznaky náhlej príhody brušnej u

navrhovateľky potvrdila i znalecká organizácia. Súd sa teda stotožňuje i s uvedenými závermi znalcov,
keďže ide o posúdenie odbornej otázky. Zo svedeckej výpovede X.. L. Q., primárky detského oddelenia
u odporcu v 1. rade, ktorá prijímala navrhovateľku dňa 2.4.2003 o 14.30 hod. vyplýva, že pri vyšetrení
brucha zistila, že navrhovateľka mala brucho mäkké, palpačne nebolestivé, priehmatné, voľné bez
nálezu rezistencie a bez napnutia brušnej steny. Pri prehmataní brucha nereagovala bolestivo a to ani

následne, keď ju sledovala detská sestra. Zo záverov druhého kontrolného znaleckého dokazovania
ďalej vyplynulo, že k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa už ani operačne
nedali zachrániť resp. zvrátiť tento stav, došlo pravdepodobne menej ako 48 hodín pred operáciou
dňa 2.4.2003, pričom presnejšia časová špecifikácia nie je možná. Z uvedeného potom vyplýva, že v
čase prijatia navrhovateľky mohli a zároveň nemuseli byť tieto orgány navrhovateľky tak poškodené,

kedy sa už ani operačne nedali zachrániť resp. sa nedal zvrátiť tento stav. Čo sa týka tvrdení zástupcu
navrhovateľky,žezodpovednosťodporcuv1/radejedanánazákladetoho,žezkontrolnéhoznaleckého
dokazovania vyplynulo, že k odumretiu pravého ovária a súvisiaceho tkaniva došlo v dobe menej ako
48 hodín pred vykonaním operačného zákroku u navrhovateľky a nemožno potvrdiť a ustáliť, že pravý
vaječník bol u navrhovateľky odumretý prípadne už poškodený do nezvratného stavu v čase, keď bola

navrhovateľka prijatá na hospitalizáciu, pričom príčinu zdr. ťažkostí navrhovateľky bolo možné zistiť
vykonaním laparoskopického vyšetrenia, ktoré bolo v možnostiach odporcu v 1/ rade po technickej aj
po personálne stránke, v tej súvislosti súd udáva, že sa nestotožňuje s týmto názorom. V tej súvislosti
súd udáva, že v konaní taktiež nebolo ničím preukázané / okrem názoru znalca MUDr. X./, že pravý
vaječník nebol u navrhovateľky odumretý prípadne už poškodený v čase, keď bola navrhovateľka prijatá

na hospitalizáciu u odporcu v 1/ rade / podľa názoru znalca Q.. X.. J. a znaleckej organizácie tomu
tak mohlo byť/, preto tvrdenie zástupcu navrhovateľky, že pravý vaječník nebol u nej odumretý v čase
jej prijatia, je čisto hypotetické. Tiež v hypotetickom prípade, ak pravý vaječník bol u navrhovateľky
odumretý, prípadne už vážne poškodený v čase, keď bola navrhovateľka prijatá na hospitalizáciu u
odporcu v 1/ rade /tak ako to tvrdí Q.. X.. J./ a odporca v 1/ rade by nebol zvolil konzervatívno-sledovaciu

liečbu a vykonal by u nej laparoskopické vyšetrenie, je vylúčené, že toto vyšetrenie by pomohlo zachrániť
pravý vaječník navrhovateľky.Potom je však v danom prípade dôležité a v tom sa súd stotožňuje s názorom zástupcu navrhovateľa, že
postup zdravotníka a zdr. zariadenia, ktorý možno hodnotiť ako zákonný, musí v sebe zahŕňať v štádiu
diagnostikovaniapríčinzdr.ťažkostívyčerpanievšetkýchdostupnýchdiagnostickýchmožností,ktorémá

k dispozícii tak z hľadiska dostupných medicínskych poznatkov ako aj z hľadiska technického vybavenia.
V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že laparoskopické vyšetrenie podľa názoru súdu nie je bežným
vyšetrením, keďže vždy predstavuje určitý zásah do organizmu, preto podľa názoru súdu uvedené platí
za predpokladu nevyhnutnosti a dôvodnosti využitia takéhoto diagnostického prostriedku s prihliadnutím
na prebiehajúce zdravotné obtiaže. V tej súvislosti súd potom súhlasí s názorom znaleckej organizácie,

ktorá vypracovala kontrolný znalecký posudok, že na stanovenie diagnózy je u silných bolestí brucha
nejasnej etiológie a príznakoch akútneho brucha vhodná diagnostická laparoskopia, navrhovateľka však
pri prijatí nemala známky akútneho brucha, jej subjektívne ťažkosti neboli typického charakteru, mala
menzes, laboratórne výsledky neboli priekazné, preto postup zdravotníckych pracovníkov odporcu v 1.
rade, ktorí sa rozhodli vývoj ochorenia sledovať a až pri zhoršení stavu už pristúpili priamo k laparotómii,
bol i podľa názoru súdu postupom lege artis. Preto súd s prihliadnutím na všetko uvedené dospel k

záveru, že postup odporcu v 1/ rade pri poskytovaní zdr. starostlivosti navrhovateľke dňa 2.4.2003 bol
de lege artis.

Na základe uvedeného potom súd dospel i k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie
základného predpokladu zodpovednosti odporcu v 1. rade za škodu na jej zdraví, v súvislosti s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti z ich strany, a to porušenie povinnosti v zmysle Zák.č. 277/1994

Z.z., resp. prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zákonníka, pričom v konaní taktiež nebolo
potvrdené a preukázané, že k odumretiu pravého vaječníka navrhovateľky a teda ku vzniku škody
na zdraví došlo až po jej hospitalizácii u odporcu v 1. rade/ dňa 2.4.2003, a že medzi takouto
škodou a porušením nejakej konkrétnej povinnosti by bola príčinná súvislosť, preto súd podaný návrh
navrhovateľky v celom rozsahu voči odporcovi v 1. rade zamietol.

Vzhľadom k tomu, že zást. navrhovateľky vzal podaný návrh voči odporcovi v 2. rade späť, súd konanie
vo vzťahu k nemu v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O náhrade trov úspešných účastníkov v danej veci / teda odporcov v 1. a 2. rade/ rozhodol súd podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. , § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania celkom nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý

súd náhradu trov konania menovaným nepriznal, súd považoval okolnosti na strane navrhovateľky, a
to že v súčasnosti študuje na vysokej škole, je bez akéhokoľvek príjmu, je odkázaná na vyživovaciu
povinnosť zo strany oboch rodičov a výsledok sporu závisel od posúdenia odborných otázok, čiže sa
nedal predpokladať výsledok sporu.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štátu náhradu trov konania

nepriznal, pretože podľa výsledku konania by trovy štátu, pozostávajúce z vyplateného znalečného
ako i svedočného, mala znášať navrhovateľka, u ktorej súd však zistil predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, keďže je študentkou vysokej školy a je bez akýchkoľvek príjmov. Preto súd v zmysle
citovaného ustanovenia rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.