Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110217366
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110217366.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v právnej veci žalobcu: SOFOS, s.r.o.,

Dúbravská cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 31 318 347, zast. JUDr. Andrejom Dankom, advokátom,
Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovaným: 1. PcProfi, s.r.o., Rumanova 22, 080 01 Prešov,
IČO: 44 685 173, 2. G.. F. O., A.. XX.X.XXXX, S. XXXX/X, XXX XX F., obaja zastúp. JUDr. Martinom
Kirňakom, advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov v konaní o náhradu primeraného zadosťučinenia takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 1 349,80
EUR, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 1 646,35

EUR, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 6.7.2010 žalobca žiadal , aby súd uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť
žalobcovi náhradu ušlého zisku v sume 41 950 EUR a primerané zadosťučinenie v sume 20 000 EUR, a
aby uložil žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v sume 20 000 EUR. Ďalej
žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že je spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.
Sro, v č. 2317/B podnikajúca v oblasti predaja, výroby, inštalácie a opráv výpočtovej techniky a

poskytovania softvéru podnikateľským subjektom ako aj fyzickým osobám. Okruh oblastí, na ktoré
sa žalobca zameriava zahŕňa aj oblasť školstva, vzdelávania a oblasť zdravotníctva, kde klientom z
týchto špecifických oblastí poskytuje špeciálnu výpočtovú techniku a softvér. Za účelom jednoduchšej
komunikácie so stálymi klientmi má žalobca vytvorenú databázu kontaktov klientov.

Žalobca uzavrel so žalovaným v 2. rade dňa 31.1.2006 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný
v 2. rade pracoval u žalobcu ako obchodný riaditeľ. Počas trvania pracovného pomeru mal žalovaný v
2. rade prístup k informáciám o obchodnej politike žalovaného ako aj k databáze klientov žalovaného.

Na základe splnomocnenia zo dňa 7.4.2006 bol žalovaný v 2. rade oprávnený zastupovať žalobcu
vo všetkých záväzkovo- právnych vzťahoch týkajúcich sa prevádzky v Prešove na Rumanovej 22.
Pracovný pomer so žalovaným v 2. rade bol ukončený ku dňu 30.6.2009 . Podľa vyššie uvedenej
pracovnej zmluvy vyplývajú pre žalovaného v 2. rade určité povinnosti. Na základe bodu 9 pracovnejzmluvy vyplývala žalovanému v 2. rade ako zamestnancovi povinnosť chrániť obchodné tajomstvo
navrhovateľa. Zároveň sa v tom istom bode pracovnej zmluvy žalovaný v 2. rade zaviazal, že nezaloží
ani nenadobudne konkurenčný podnik, a ani sa nebude priamo , alebo nepriamo podieľať na takomto

podniku. Poukázal na ust. § 83 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. . Žalovaný v 2. rade v rozpore s povinnosťou
vyplývajúcou mu z bodu 9 pracovnej zmluvy a vyššie citovaným zákonným ustanovením založil ešte ako
zamestnanec žalobcu bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu dňa 18.3.2009 obchodnú
spoločnosť PcProfi, s.r.o., so sídlom Rumanova 22, 080 01 Prešov, IČO: 44 685 173, ktorej jediným
spoločníkom a konateľom je žalovaný v 2. rade.

Založením obchodnej spoločnosti žalovaný v 2. rade tiež porušil zákonnú povinnosť v zmysle ust. §
81 písm. e) Zákonníka práce . Žalovaný v 1. rade spoločnosť Pcprofi, s.r.o. je v priamej hospodárskej
súťaži so žalobcom, nakoľko ako predmet činnosti má zapísané počítačové služby súvisiace s
počítačovým spracovaním údajov a výroba komunikačných zariadení, spotrebnej elektroniky, počítačov
a kancelárskych strojov, čo sú činnosti, ktoré vykonáva aj žalobca. Rovnako ako žalobca aj spoločnosť
PcProfi sa pri výkone svojej obchodnej činnosti zameriava na oblasť školstva a zdravotníctva,

čo dokazuje internetová stránka spoločnosti PcProfi, kde uvedená spoločnosť ponúka spotrebnú
elektronikuakoajinternetovástránkawww.interaktivnaskola.sk.,ktorájepriamoprístupnázinternetovej
stránky spoločnosti PcProfi a kde ako kontaktná osoba sú uvedení Ing. Peter Krafčík, Mgr. Martin Klimo,
Ing. Juraj Baloga. Pod menami uvedený telefonický kontakt je zhodný s telefonickým kontaktom na
spoločnosť PcProfi. Z uvedeného možno jednoznačne hodnotiť konanie žalovaného v 2. rade ako

konanie v rozpore so záujmami žalobcu ako zamestnávateľa.

Poukázal na ust. § 17 zák. č. 513/1991 Zb. . Uviedol , že interné informácie o klientoch žalobcu ako
sú databáza kontaktov na klientov, obchodná stratégia žalobcu vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k
jednotlivým klientom a dodávateľom, know-how, tvoria obchodné tajomstvo žalobcu. Žalovaný v 2. rade
pri výkone svojej funkcie / pracovnej pozície u žalobcu ako aj pri riadení pobočky žalobcu v Prešove

na Rumanovej 22 a na Weberovej 2 ( na základe splnomocnenia uvedeného žalobcom) sa zúčastňoval
resp. aj

priamo viedol rokovania s dodávateľmi a klientmi žalobcu. V tejto súvislosti získal informácie o klientoch
žalobcu zahŕňajúce databázu kontaktov na klientov žalobcu , informácie o klientoch žalobcu, poznatky
o obchodnej stratégii žalobcu ( zahŕňajúcej aj tvorbu cien vo vzťahu k jednotlivým zákazníkom ) ako aj

know - how žalobcu. Poukázal tiež na ust. § 51 písm. a/ Obchodného zákonníka a tvrdil, že žalovaný v 2.
rade využil poznatky získané v rámci pracovného pomeru na založenie a vedenie spoločnosti PcProfi,
na získanie klientov, ako aj pri tvorbe obchodnej stratégie, čím porušil obchodné tajomstvo žalobcu
na vlastné komerčné účely. V súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného v 2. rade spočívajúcom v
porušení obchodného tajomstva ( zneužitie databázy klientov žalobcu, obchodnej stratégie a zámerov

žalobcu, informácií o klientoch žalobcu, know - how na vlastné komerčné využitie), vznikol žalobcovi
nárok na primerané zadosťučinenie podľa § 53 Obchodného zákonníka za spôsobenú nemajetkovú
ujmu.Žalobcanemajetkovúujmuvyčíslilvovýške 20000EUR. Žalobcaniekoľkokrátvyzvalžalovaného
v 2. rade, aby sa zdržal protiprávneho konania a zároveň ho vyzval na odstránenie vzniknutého
závadného stavu. Žalovaný v 2. rade ani jednu výzvu neprevzal.

Dňa 13.7.2009 bol žalobcovi doručený e-mail , ktorým klient žalobcu upozornil žalobcu na tú skutočnosť,
že mu bol doručený e-mail, ktorým sa žalovaný v 1. rade spoločnosť PcProfi snažila získať klientov
žalobcu pre seba. Z uvedeného e-mailu, ktorý bol žalobcovi doručený je zrejmé, že snahou žalovaného
v 1. rade bolo zmiasť klientov žalobcu a navodiť dojem, že žalobca sa presťahoval zo svojho pôvodného
sídla do sídla novootvorenej spoločnosti PcProfi. Na kontaktovanie klientov žalobcu využila spoločnosť

PcProfi e-mailovú databázu klientov žalobcu. V elektronickej komunikácii, ktorú žalovaný v 1. rade
hromadne rozposielal klientom žalobcu sa za účelom uvedenia klientov do omylu a ich následného
získania pre seba uvádzalo a to cit: „ Veríme , že ste a budete naďalej s našimi službami spokojní tak
ako doteraz... “; „ Pripravili sme pre Vás nový portál www.pcprofi.sk ... “;

„Určite budete mať v súvislosti s naším presťahovaním množstvo otázok - radi ich zodpovieme na

telefónnomčísle(051)7722030aešteradšejVásprivítameosobnevnašichnovýchpriestoroch.“Tieto
citáty z e-mailov, ktoré rozposielal žalovaný v 1. rade potvrdzujú, že snahou žalovaného v 1. rade bolo
získať klientov žalobcu pre seba. Z uvedenej formulácie „ ... budete naďalej s našimi službami spokojní
tak ako doteraz ... “ je zrejmé, že nešlo o náhodný výber potenciálnych klientov. Predmetný e-mail bol
podpísaný G.. F. O., P.. P. O., T. P. Y. G.. E. Š. t.j. bývalými zamestnancami spoločnosti SOFOS. Svojimkonaním žalovaný v 1. rade naplnil skutkovú podstatu nekalosúťažného konania a to parazitovanie na
povesti v zmysle ust. § 48 Obchodného zákonníka. Tým, že bolo snahou žalovaného v 1. rade navodiť
situáciu u klientov žalobcu, že žalobca spoločnosť SOFOS , s.r.o. zmenila svoje obchodné meno a

taktiež zmenila svoje sídlo , boli ohrozené práva spoločnosti neoprávneným používaním obchodného
mena podľa ust. § 12 ods. 1 Obchodného zákonníka. Týmto tiež došlo zo strany žalovaného v 1. rade
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti spoločnosti v zmysle ust. § 19b ods. 2,3 Občianskeho
zákonníka.SpoločnosťSOFOSbolazaloženávroku1992aza17rokovpôsobenianatrhusivybudovala
dobré meno v okruhu svojich klientov ( zákazníkov ) a konaním žalovaného v I. rade bolo toto naštrbené.

Žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaného v 1. rade, aby sa zdržal protiprávneho konania a zároveň ho
vyzval na odstránenie

vzniknutého závadného stavu. Žalovaný v 1. rade na výzvy nereagoval. Žalobca poukázal na ust. § 53,
§ 379 a § 381 Obchodného zákonníka.

Tvrdil, že protiprávne konanie žalovaného v 1. rade malo za následok úbytok klientov žalobcu s
tým súvisiaci pokles zisku a poškodenie dobrého mena žalobcu u zákazníkov. Žalovaný v 1. rade

vyššie uvedeným konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške ušlého zisku 41 950 EUR. Výška škody
bola zistená na základe sledovania zoznamu klientov žalobcu a výrazného poklesu zisku žalobcu v
sledovanom období od 1.6.2009 do 31.12.2009. Parazitovaním na povesti žalovaného, zásahom a
poškodením dobrej povesti žalovaného v obchodných kruhoch, ktorého intenzita a rozsah malo za
následok úbytok klientov žalobcu, spôsobil žalovaný v 1. rade žalobcovi nemajetkovú ujmu, ktorú

žalobca vyčíslil v sume 20 000 EUR.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s návrhom žalobcu, považovali ho za nedôvodný čo do základu
nároku, ako aj výšky uplatňovaného nároku. Uviedli, že tvrdenia žalobcu o údajnom disponovaní
skutočnosťami s povahou obchodného tajomstva, resp. dôvernými informáciami sú zavádzajúce a
nezodpovedajú skutočnostiam. Mali za to, že zoznam zákazníkov, cenové kalkulácie a stratégiu

uplatňovanú v obchodnom styku nie je možné považovať za predmet obchodného tajomstva vyplývajúci
z § 17 a nasl. obchodného zákonníka a tieto tvrdenia žalobcu považujú za účelové a sugestívne. Mali
za to, že povinnosť preukázania porušenia obchodného tajomstva zaťažuje v tomto konaní žalobcu a
túto si žalobca v konaní nesplnil vzhľadom na to, že zasielanie e-mailov a bežnú komunikáciu s klientmi
nie je možné považovať za protiprávne konanie v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Žalobca nepreukázal, že došlo k úniku a zneužitiu skutočností obchodnej, výrobnej a
technickej povahy, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu
a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupnými. Taktiež žalobca nepreukázal vznik škody
a nárok na prípadný ušlý zisk v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalovaného v druhom rade.
Poukázal na rozsudky Okresného súdu v Martine č.k. 8C/25/2011-81 zo dňa 20.4.2011 a Krajského súdu

v Žiline č.k. 9Co/258/2011 zo dňa 20.10.2011. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Pred prvým pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 30.4.2012 vzal žalobca návrh na začatie
konania späť voči žalovanému v 1. rade v časti o zaplatenie ušlého zisku v sume 41 950 EUR z dôvodu,
že nárok na náhradu škody bol žalobcom uplatnený aj vo veci trestného stíhania za prečin zneužívania

informácií v obchodnom styku vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Q. F. pod číslom Č.Q.:E.-XXXX/
OEK-F.-XXXX. K podaniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde v
Martine pod sp. zn. 8C/25/2011 nie je možné stotožňovať s predmetným konaním, nakoľko žalovaný
v 2. rade počas trvania svojho pracovného pomeru u žalobcu založil obchodnú spoločnosť, ktorá je v
priamej hospodárskej súťaži so žalobcom. Ďalším rozdielom je nekalosúťažné konanie žalovaného v 1.

rade, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný v 2. rade.

OkresnýsúdKošiceIuznesenímč.k.26Cb/72/2011-111zodňa10.5.2012konanie v časti o zaplatenie
ušlého zisku v sume 41 950 EUR voči žalovanému v 1. rade zastavil.Na pojednávaní dňa 12.6.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca v súčasnej dobe z
dôvodu konania žalovaných v 1. a 2. rade nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť na území východného
Slovenska.Vytvorenímkonkurenčnejspoločnostip.O.prebralzamestnancovspoločnostiSOFOSknow-

how, obchodnú stratégiu. Skopíroval identicky takmer 17- ročnú činnosť spoločnosti SOFOS v regióne
východnéhoSlovenska.NaprieknemalémufinančnémuúsiliusaspoločnostiSOFOSnepodariloobnoviť
prevádzku po odchode riaditeľa p. O., ktorý bol 14 rokov v pracovnom pomere v rôznych pozíciách
u žalobcu. Tento mal prístup ku všetkým dôverným informáciám a bezprostredný kontakt so všetkými
zákazníkmi. Založením spoločnosti PcProfi, ktorá existovala takmer tri mesiace paralelne s pracovným

pomerom p. O. u žalobcu, bola spoločnosti SOFOS spôsobená majetková, ale i nemajetková ujma.
Nemajetková ujma spočívala v strate obchodného mena na trhu východného Slovenska, v strate
odberateľov a realizácii možných reklamačných konaní. Majetková ujma spočíva v škode, ktorá vzniká
pokračovaním činnosti, takmer identickým obchodovaním so všetkými bývalými klientmi spoločnosti
SOFOS, pričom títo ukončili takmer všetky obchodné vzťahy so žalobcom. Poukázal na judikát č. 4
Obo 4/2000. Mal za to, že požadovať primerané zadosťučinenie v peniazoch je na mieste vtedy, ak

osobe, ktorej práva boli ohrozené, vznikla aj iná než majetková ujma, a ak by jeho nepeňažná forma
neposkytovala primerané zadosťučinenie. V súčasnom stave sú pre žalobcu nepeňažná forma, či už
ospravedlnenie alebo nekonanie nedostatočné. Pán O. rozposlal na databázu e-mailových
schránok všetkých obchodných partnerov žalobcu e-mail, z ktorého je zrejmé, že ich uvádza do omylu.
Bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti zriadil sídlo spoločnosti PcProfi v sídle spoločnosti SOFOS na

Rumanovej22vPrešove.Obchodnýchpartnerovžalobcuinformovalozmeneapresťahovaní,čímhrubo
zneužil databázu obchodných partnerov žalobcu a obchodné informácie, ktorými ako riaditeľ spoločnosti
disponoval. Súčasne prevzal do pracovného pomeru i všetkých obchodníkov žalobcu a pokračoval v
činnosti, ktorú vykonával pre žalobcu. Pán O. svojou činnosťou zasiahol najmä do nemateriálnej sféry
žalobcu ako súťažiteľa. Tento zásah mal aj majetkové dôsledky. Žalobca preto žiada kompenzáciu za

nevyčísliteľné straty, ktoré preukázaným nekalosúťažným konaním utrpel. Suma 20 000 EUR má byť
kompenzáciou za škody a ujmu a je nepomerne menšou veličinou toho, čo v skutočnosti spoločnosť
SOFOS utrpela. Pán O. paralelne popri svojom pracovnom pomere u žalobcu pripravoval preklopenie
obchodných aktivít na spoločnosť PcProfi. Okrem obchodnej databázy použil vo svoj prospech aj
pripravované rozvojové programy v oblasti školstva a zdravotníctva. Využil poznatky získané počas 14

- ročného pôsobenia v spoločnosti SOFOS vo svoj prospech, čím porušil obchodné tajomstvo. Získal
klientov a využil obchodnú stratégiu žalobcu. V čase informatizácie je majetkom žalobcu aj dlhoročne
budovaný vzťah so zákazníkmi. Jedná sa o takmer nehmatateľné právo, pričom zásah p. O. hrubo
zasiahol do ekonomiky ako i možnej existencie spoločnosti SOFOS na relevantnom trhu. Výpoveď
zamestnancov žalobcu bola hromadná a organizovaná a bola k rovnakému dátumu. Žalovaní v 1. a 2.

rade neupustili od svojho konania ani po výzvach žalobcu a na relevantnom trhu zlikvidovali obchodné
aktivity žalobcu. Poukázal na to, že obchodné aktivity žalovaného v 1. rade s bývalými klientmi žalobcu
neustále prebiehajú,

a preto náhrada škody je takmer nevyčísliteľná. Pán O. z pozície riaditeľa pobočky žalobcu disponoval
informáciami, ktoré mohli zlikvidovať a zlikvidovali žalobcu v hospodárskej súťaži ako súťažiteľa.

Opätovná snaha o obnovenie činnosti stála žalobcu značné finančné prostriedky, pričom už nebolo
možné obnoviť jeho činnosť na relevantnom trhu.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 12.6.2012 uviedol, že žalobca
nepreukázal súdu akým konkrétnym konaním žalovaných bolo porušené obchodné tajomstvo. Nebolo
preukázané ani to, že konaním žalovaných malo dôjsť k ukončeniu činnosti žalobcu na východnom

Slovensku. Žalobca len predpokladá určité skutočnosti, ale nevie ich preukázať. Nie je zrejmé ani to
aké rozvojové programy v oblasti školstva a zdravotníctva mali žalovaní v 1. a 2. rade skopírovať.
Nesúhlasil ani s tvrdením o prevzatí zamestnancov, nakoľko každý sa môže slobodne zamestnať.
Žalobca nepreukázal ani to, aká skutočnosť obchodnej, výrobnej, či technickej povahy súvisiaca s
podnikom, ktorá má skutočnú alebo potenciálnu materiálnu či nemateriálnu hodnotu, ktorá nie je v

príslušných obchodných kruhoch bežne známa, bola zo strany žalovaných v 1. a 2. rade porušená.

Na pojednávaní dňa 3.9.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že konaním žalo-vaných v 1.a 2. rade
došlo k ukončeniu pôsobnosti žalobcu na východnom Slovensku. Z tohto žalobca odvodzuje nárok na
nemajetkovú ujmu, lebo prišiel o tento celý východný trh. Hospodárske výsledky za predchádzajúceobdobie boli v rámci východného Slovenska vždy pozitívne, dosahoval sa tu značný zisk. Uvedené
skutočnosti odôvodňujú výšku požadovanej nemajetkovej ujmy.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 3.9.2013 uviedol, že žalobca

nepreukázal, či sa vôbec pokúšal obnoviť prevádzku na Rumanovej po odchode p. O. a ďalších
zamestnancov. K e-mailom rozposielaným žalovaným v 1. rade uviedol, že tieto boli zasielané na adresy
verejne dostupné, čo vylučuje jeden zo znakov porušenia obchodného tajomstva. Čo sa týka tvrdenia
žalobcu o parazitovaní na povesti v súvislosti s výzorom jeho webovej stránky, žalobca poukázal na
to, že aj z webových stránok iných spoločností podnikajúcich v podobnej oblasti vyplývajú rovnaké

skutočnosti, napr. aj pôsobenie v rovnakých oblastiach ako pôsobí žalobca. Nemôže sa teda jednať o
nejakú špecifickú, alebo zvláštnu činnosť, ktorou by sa mohol zaoberať len žalobca.

V podaní doručenom súdu dňa 17.10.2013 žalobca uviedol, že pri stanovení výšky primeraného
zadosťučinenia, ktoré požaduje od žalovaného v 1. rade vychádzal z poklesu tržieb a ziskovosti na
prevádzke Prešov v priebehu druhého polroka 2009. V prvom polroku 2009 dosiahol na prevádzke
Prešov celkový zisk 71 609,98 EUR a v druhom polroku došlo k poklesu zisku na uvedenej prevádzke

na 26 264,15 EUR. Na základe dokladov predlože-

ných v priebehu konania žalobcom ( tabuľka Prehľad ziskovosti za prevádzku Prešov obdobie
1-12/2009 ) a žalovaným v prvom rade ( Zoznam obchodných partnerov ) bolo možné posúdiť v akom
rozsahu sa na zisku prevádzky Prešov podieľali v prvom a druhom polroku 2009 tí obchodní partneri,
ktorí v priebehu roka 2009 obchodovali s prevádzkou Prešov

a zároveň sú vedení v zozname obchodných partnerov žalovaného v 1. rade. Na základe analýzy týchto
údajovvyplynulo,žetátoskupinaobchodnýchpartnerovsapodieľalanatvorbeziskuprevádzkyPrešovv
1.polroku2009vsumepribližne47200EUR(per-centuálnypodielnazisku66%),zatiaľčov2.polroku
2009 iba sumou 2 244 EUR ( per- centuálny podiel na zisku 9% ), čo predstavuje pokles skoro o 45
000 EUR. Naproti tomu obchodní partneri žalobcu, ktorí nie sú zároveň uvedení v zozname obchodných

partnerov žalovaného v 1. rade sa v 1. polroku 2009 podieľali na zisku prevádzky Prešov sumou
približne 24 400 EUR a v 2. polroku 2009 sumou 24 000 EUR , čo predstavuje iba zanedbateľný pokles
o 400 EUR. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva
predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby.
Formy , v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť sú rôzne; môže to byť ospravedlnenie,

ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v
prípade, ak ujma - svojou povahou nemajetková - bude mať negatívne majetkové dopady ( najčastejšie
v podobe straty klientely ), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť.
Zákon spresňuje, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané. Pokiaľ
ide o rozsah, možno teda povedať, že na rozdiel od žalobného nároku na náhrady škody, kde priznaná

náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie bude spôsobenú
ujmu nahrádzať primerane. V prípade kritérií pre určenie primeranej výšky peňažného zadosťučinenia
NS SR v jednom zo svojich rozhodnutí vychádzal v rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v
pomere k vykázanému zisku odporcu v roku, v ktorom došlo k realizácii nekalosúťažného konania
( R 48/2001 ). Na základe vyššie uvedených skutočností potom možno konštatovať, že nekalosúťažné

konanie žalovaného v 1. rade malo závažný dopad na obchodné aktivity žalobcu v podobe výrazného
prepadu ziskov na prevádzke Prešov v roku 2009, čo nakoniec viedlo k jej zrušeniu.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 26.11.2013 uviedol, že
žalobca doposiaľ jednoznačne nešpecifikoval čo považuje za svoje obchodné tajomstvo, ktoré malo
byť porušené. V zmysle § 17 Obchodného zákonníka je obchodné tajomstvo legálne definované ako:

skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú
alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných
kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim
spôsobom ich utajenie zabezpečuje. V danom prípade poukazuje na skutočnosť, že kontakty ( e-mailové
adresy ) odberateľov a dodávateľov v oblasti výpočtovej techniky boli a sú na internete verejne dostupné,

preto v konkurenčnom prostredí si mohol vyhľadať a osloviť potencionálnych odberateľov / dodávateľovktorýkoľvek súťažiteľ v tejto oblasti hospodárskej súťaže ( odka- zuje aj na predložený listinný dôkaz,
ktorý predložili súdu a kde sú uvedené presné cesty k emailovým kontaktom odberateľov na internete ).
Na tomto mieste poukazuje aj na konštantnú judikatúru v tejto oblasti, konkrétne na rozsudok NS

SR č. 133/1999 zo dňa 1. januára v zmysle ktorého: „ dojednanie zmluvných strán o tom, že určité
náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali
obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ustanovením § 17 Obchodného
zákonníka, “ V zmysle tohto rozhodnutia na to, aby citlivé informácie o firme

boli skutočne chránené, ich nestačí len označiť za obchodné tajomstvo, musia totiť napĺňať všetky jeho

znaky. Žalobca v 1. rade databázu klientov síce označuje ako súčasť svojho obchodného tajomstva,
avšak má za to, že žiadnym spôsobom tieto informácie nezabezpečoval resp. že tieto boli a sú bežne
dostupné pre konkurenciu či už na internete resp. z iných zdrojov a teda nemôže sa domáhať ochrany
obchodného tajomstva. V tejto súvislosti je na mieste aj znenie § 19 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého: právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17. Z doposiaľ
vykonaného dokazovania, písomných podaní a ústnych prednesov žalobcu nie je jasne špecifikované,

ktoré skutočnosti mali predstavovať jeho obchodné tajomstvo. Databáza klientov, obchodná stratégia
a know - how boli síce žalobcom uvedené ako skutočnosti predstavujúce jeho obchodné tajomstvo,
avšak takéto označenie bez ďalších dôkazov považuje za vágne a nenaplňujúce znaky obchodného
tajomstva. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára zmluvy o spolupráci s tretími osobami
- dodávateľmi/ odberateľmi tovaru, pričom podmienky spolupráce sú verejne dostupné v podnikateľskom

prostredí ktorémukoľvek subjektu a o realizácii spolupráce rozhoduje výlučne otázka trhovej ponuky a
dopytu.

Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pôsobí pri výkone svojej obchodnej činnosti okrem iného aj v
oblasti školstva a zdravotníctva nie je v tejto oblasti ničím neobvyklým. V rovnakej oblasti poskytuje
služby okrem žalobcu a žalovaného v 1. rade aj mnoho iných podnikateľov, o čom predložil súdu na

pojednávaní v septembri 2013 listinný dôkaz ( náhľady stránok konkurenčných podnikateľov ) čo v
podstate predstavuje aj výsledok zdravého, podnikateľského, konkurenčného prostredia na Slovensku.
Namieta taktiež argumentáciu žalobcu, že konaním žalovaného v 1. rade malo dôjsť k porušeniu §
19b ods. 2 a ods. 3 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka a teda , že malo dôjsť k neoprávnenému
zásahu do dobrej povesti žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nepreukazoval, v čom

a ako mala byť žalovaným v 1. rade porušená jeho dobrá povesť. Pri tomto tvrdení žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré bolo a je na ňom. Za zavádzajúcu a klamlivú považuje aj argumentáciu žalobcu,
v zmysle ktorej malo konaním žalovaných dôjsť k „ úbytku klientov a s tým mal súvisieť aj pokles jeho
zisku a poškodenie dobrého mena u zákazníkov . “ Žalobca síce uvádza, že aj napriek nemalému
finančnému úsiliu sa mu nepodarilo zachrániť pobočku v Prešove s tým, že vinu za to dáva žalovaným,

avšak je potrebné si uvedomiť, že toto jeho tvrdenie je výlučne účelové, nakoľko žalobca po odchode
žalovaného v 2. rade a ostatných zamestnancov - obchodníkov z prevádzky na ul. Rumanovej v Prešove
(obchod - né stredisko ), nezabezpečil na ich miesta nových ľudí a kontinuitu obchodnej činnosti na tejto
prevádzke, preto logickým a nevyhnutných dôsledkom tejto skutočnosti bol aj pokles tržieb v tejto oblasti,
pričom sa dá povedať, že žalobca sa „ vzdal resp. pustil “ prevádzku v Prešove. Aj keď žalobca dáva

žalovanému v 1. rade za vinu pokles jeho ziskovosti a tržieb, podľa informácií žalovaných obchodovanie
so strategickými partnermi žalobca len „ presu-nul “ z Prešova na inú pobočku v rámci siete na Slovensku
a preto tvrdenie , že došlo k poklesu ziskovosti sú skreslené a zavádzajúce. O tom svedčí aj skutočnosť,
že síce prevádzka na Rumanovej, kde pôsobil žalovaný v 2. rade a ostatní obchodníci, začala po ich
odchode vykazovať pokles ziskovosti, paradoxne „ kamenná “ predajňa/ prevádzka na ulici Weberovej

v Prešove vykázala na pokladni vyšší zisk v období po odchode žalovaného v 2. rade ( 7-12/2009 )
ako v období počas jeho pôsobenia u žalobcu ( 1-6/2009 ) - viď. položky predaj cez pokladňu hotovosť
- Prešov, ktoré sú uvedené v tabuľke ziskovosti doloženej žalobcom, navyše je potrebné zohľadniť aj
skutočnosť, že v tomto čase už prepukla nielen na

Slovensku, ale aj vo svete hospodárska kríza, ktorá v tejto súvislosti mohla mať na ziskovosť žalobcu

vplyv. Z vykonaného dokazovania tiež vyplývajú skutočnosti , že aj keď odberatelia žalobcu prestali
s týmto obchodovať, neznamená to automaticky, že obchodujú so žalovaným v 2. rade. Odberatelia,
ktorí už neobchodujú so žalobcom vo svojich odpovediach na dopyt súdu ( zámerne sme vybrali
žalobcom označených ako odberateľov s najvyšším objemom ) vyvrátili akúkoľvek príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaných a ich nezáujmom obchodovať z tohto titulu so žalobcom. Uzatváranie

a ukončovanie spolupráce podnikateľských subjektov je prirodzeným princípom výkonu podnikaniav otvorenom podnikateľskom prostredí a predstavuje taktiež podnikateľské riziko, s ktorým by mal
podnikateľ rátať.

K procesnej stránke tejto veci poukazuje, že žalobca len všeobecne konštatuje , že žalovaní mali

porušiť obchodné tajomstvo a žalovaný v 1. rade navyše mal zasiahnuť do jeho dobrej povesti a konať
nekalosúťažne ( parazitovať ) , kde z tohto mu mala vzniknúť ujma, pričom tieto skutočnosti a ujmu
nepreukázal dôkazmi aj keď je táto povinnosť na ňom a tak tieto prestavujú len dohady a špekulácie.
Žalobcom predložený listinný dôkaz - tabuľka ziskovosti a prehľad tržieb nemá žiadnu výpovednú
hodnotu je to „ produkt “ žalobcu, pričom nie je podložený relevantnými účtovnými dokladmi resp.

účtovníctvom žalobcu a súd by naň nemal v rámci hodnotenia prihliadať. Navyše poukazuje na § 118a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý znie: Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho
zákonníka , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch
vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu
hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým
súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo

sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania ; to neplatí, ak neboli splnené podmienky
na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2 ) a taktiež na § 118a ods.
2, ktorý znie: Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada ; to neplatí,
ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol

bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov. V zmysle cit. ust. má za to, že na dôkaz - tabuľka ziskovosti a prehľad tržieb nie je možné
zo strany súdu prihliadať. Opätovne poukazuje na rozsudok KS v Žiline č. k. 9Co/258/2011 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu v Martine , č. k. 8C/25/2011, kde bola zamietnutá žaloba spoločnosti
SOFOS, s.r.o. -v tomto konaní rovnako žalobcu voči bývalej zamestnankyni D. D., ktorá podľa žalobcu

mala rovnako porušiť obchodné tajomstvo žalobcu v dôsledku čoho malo dôjsť k poklesu predaja
tovaru, resp. ukončeniu spolupráce s klientmi žalobcu. Oba súdy tu zhodne konštatujú, že spoločnosť
SOFOS, s.r.o. žiadnym spôsobom nepreukázal, že po skončení pracovného pomeru odporkyňa porušila
záväzok mlčanlivosti a práve na základe týchto skutočností konkurenčná firma, do ktorej nastúpila
pracovať, začala obchodovať so spoločnosťami, s ktorými obchodoval dovtedy žalobca. Naviac súdy

zhodne uvádzajú, že medzi jednotlivými obchodnými partnermi dochádza k ukončeniu spolupráce a
nadviazaniu spolupráce so spoločnosťami inými. Navrhovateľ - žalobca len konštatuje, že odporkyňa -
žalovaná porušila obchodné tajomstvo, avšak nijakým spôsobom tieto skutočnosti nepreukázal, pričom
táto dôkazná povinnosť je na

ňom. Svoje tvrdenia musí súdu hodnoverným spôsobom preukázať inak predstavujú len dohady a

špekulácie. Pokiaľ ide o žalobcom predložené rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 4/2000 zverejnené
v ZSP pod č. 18/2001 uvádza, že parazitovanie na povesti v zmysle § 48 Obchodného zákonníka
je na rozdiel od skutkových podstát nekalej súťaže podľa §§ 45 a 47 , ktoré sú konštruované na
princípe objektívnej zodpovednosti, konštruované na princípe subjektívnej zodpovednosti, keďže podľa
§ 48 parazitujúci súťažiteľ koná s cieľom získať prospech. Súčasťou skutkovej podstaty parazitovania

na povesti je aj motív konania parazitujúceho súťažiteľa, úmysel, zámer získať prospech. Predmetom
dokazovania preto musí byť aj zavinený charakter konania parazitujúceho súťažiteľa, čo sa v tomto
súdnom konaní nestalo. V žalobcom predloženom rozhodnutí sa konštatuje, že súťažiteľ, ktorý tvrdí,
že bol dotknutý konaním iného súťažiteľa môže žiadať primerané zadosťučinenie v nepeňažnej forme
( napr. ospravedlnenie ) alebo peňažnej forme, a to vzhľadom na intenzitu zásahu a jeho dôsledky, ale na

žalobcovi spočíva dôkazné bremeno ohľadne dôvodnosti jeho voľby toho - ktorého právneho prostriedku
ochrany. Súd podľa citovaného rozhodnutia nemôže určiť jeho výšku bez toho, aby uviedol, z akých
skutočností vychádzal a akými úvahami sa spravoval. Zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak
oprávnenémuvzniklaajinánežmajetkováujmaaakbyjehonepeňažnáformaneposkytovalaprimerané
zadosťučinenie, ktoré je jednak vyrovnaním ujmy a jednak určitou sankciou za nekalosúťažné konanie.

Na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa v tomto konaní pôvodne domáhal voči
žalovanému v 1. rade okrem primeraného zadosťučinenia aj náhrady ušlého zisku vo výške 41 950 EUR,
pričom tento svoj návrh počas konania zobral späť. Uvedené uvádza s poukazom na špekulatívnosť a
účelovosť konania žalobcu, ktorý si paradoxne neuplatňuje náhradu škody vo forme ušlého zisku ( podľa
názoru žalovaných z dôvodu , že ju nevie relevantne preukázať ), ale iba primerané zadosťučinenie,ktorého výšku nie je potrebné preukazovať tak, ako výšku škody. Na základe uvedeného navrhol, aby
súd žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 22.11.2013 uviedol, že zamestnanci žalobcu vo funkciách

obchodný riaditeľ ( G.. F. O.O. ) , obchodník - produkt manažér ( G.. E. Š. ), obchodník - predajca ( T.Y.
P. ) a predavač v maloobchodnej predajni ( P.. P. O. ) ukončili ku dňu 30.6.2009 pracovný pomer so
žalobcom a už ako zamestnanci žalovaného v 1. rade rozposielali v priebehu druhého polroka 2009 e-
mail, ktorým sa žalovaný v 1. rade snažil získať klientov žalobcu pre seba. V predmetnom e- maile

je viacero jednoznačných odkazov na žalovaného v 1. rade, ako označenie obchodného mena, webová
stránka, e-mailové kontakty, preto takéto rozposielanie správ je prejavom vôle žalovaného v 1. rade. Z

uvedeného e-mailu je zrejmé, že snahou žalovaného v 1. rade bolo zmiasť klientov žalobcu a navodiť
dojem,žežalobcasapresťahovalzosvojhopôvodnéhosídladosídlanovootvorenejspoločnostiPcProfi.
Na kontaktovanie klientov žalobcu využila spoločnosť PcProfi e-mailovú databázu klientov žalobcu. V
elektronickej komunikácii, ktorú žalovaný v 1. rade hromadne rozposielal klientom žalobcu sa za účelom
uvedenia klientov do omylu a ich následného získania pre seba uvádzalo a to cit.: „ Veríme, že ste

a budete naďalej s našimi službami spokojní tak ako doteraz...“; „ Pripravili sme pre Vás nový portál
www.pcprofi.sk ...“, ,, Určite budete mať v súvislosti s naším presťahovaním
množstvo otázok - radi ich zodpovieme na telefónnom čísle ( XXX ) XX XXX XX a ešte radšej Vás
privítame

osobne v našich nových priestoroch.“ Tieto citáty z e-mailov, ktoré rozposielal žalovaný v 1. rade

potvrdzujú, že snahou žalovaného v 1. rade bolo získať klientov žalobcu pre seba. Z uvedenej formulácie
„ ... budete naďalej s našimi službami spokojní tak ako doteraz ...“ je zrejmé, že nešlo o náhodný výber
potenciálnych klientov. Tvrdeniu žalovaného v 1. rade prezentovaného na pojednávaní dňa 3.9.2013, že
k parazitovaniu na dobrej povesti žalobcu nemohlo dôjsť z dôvodu, že adresy, na ktoré bol predmetný e-
mail odosielaný sú verejné a bežne dostupné každému, nemožno uveriť, nakoľko v samotnom e-maile

žalovaný v 1. rade kladie dôraz na doterajšiu spokojnosť so službami, teda zákazníkov oslovuje nie
ako náhodne vybrané subjekty z verejne dostupnej databázy, ale ako klientov , s ktorými prebiehala
spoluprácapočaspôsobeniazamestnancovžalovanéhov1.radeužalobcu. Kontaktovanieobchodných
partnerov žalobcu potvrdil na pojednávaní dňa 12.9.2012 aj konateľ žalovaného v 1. rade. V tejto
súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol založený dňa 18.3.2009 G..

F. O., v tom čase zamestnancom žalobcu. G.. F. O. je od založenia spoločnosti PcProfi, s.r.o. jej
jediným spoločníkom a konateľom. Žalovaný v 1. rade je od svojho založenia, vzhľadom na zapísané
predmety podnikania, ako aj reálne vykonávanú podnikateľskú činnosť, v priamej hospodárskej súťaži
so žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že obchodný riaditeľ prevádzky Prešov, ktorej obchodná činnosť
pokrývala celé východné Slovensko bol od založenia žalovaného v 1. rade 18.3.2009 až do skončenia

pracovného pomeru dňa 30.6.2009 zároveň aj konateľom žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade
mal potom v podobe svojho konateľa neobmedzený prístup k zákazníkom žalobcu, ako aj k všetkým
interným informáciám žalobcu. Navyše žalovaný v 1. rade mal od svojho založenia zhodnú adresu
sídla ako mala prevádzka žalobcu v Prešove. Žalovaný v 1. rade tým, že zbavil žalobcu personálneho
substrátu na tejto pobočke prisvojil si ho a následne oslovoval výlučne obchodných partnerov žalobcu

konal nekalosúťažne s mimoriadnou intenzitou a agresivitou zameranou jednoznačne voči žalobcovi
s cieľom zabezpečiť svoje vlastné obchodné aktivity na úkor žalobcu. Žalovaný v 1. rade si týmto
konaním výrazne uľahčil začiatky svojho podnikania a zároveň spôsobil taký personálny a obchodný
rozvrat žalobcu, že tento bol nútený ukončiť svoje podnikateľské aktivity v Prešove, čo pre žalobcu
znamenalo nevyčísliteľné straty ( najmä v podobe straty zákazníkov a následne trhu ). Z dôkazov

predložených žalobcom ako aj žalovaným v 1. rade v priebehu konania jednoznačne vyplynulo, že prišlo
k poklesu zákazníkov žalobcu, z ktorých niektorí sa stali zákazníkmi žalovaného v 1. rade. V uvedenom
nekalosúťažnom konaní žalovaného v 1. rade možno vidieť s ohľadom na vyjadrenia jeho štatutárneho
zástupcu prezentované na pojednávaní dňa 12.6.2012, aj nenaplnené ambície konateľa žalovaného
v 1. rade, počas jeho pôsobenia u žalobcu. Z týchto vyjadrení štatutárneho orgánu žalovaného v 1.

rade je dokonca zrejmé, že žalovaný v 1. rade si za svojim nekalosúťažným konaním aj naďalej stojí.
Žalobca opakovane vyzval ( výzvy zo dňa 24.7.2009 a 14.12.2009 ) žalovaného v 1. rade , aby sa zdržal
protiprávneho konania a zároveň ho vyzval na odstránenie vzniknutého závadného stavu. Žalovaný v
1. rade na výzvy žalobcu nereagoval. Závadný stav žiadnym spôsobom neodstránil a ani sa odstrániť
nesnažil. Žalovaný sa za svoje nekalosúťažné konanie žalobcovi nikdy neospravedlnil. Pre správaniežalovaného v 1. rade bol žalobca nútený dovolávať sa poskytnutia súdnej ochrany svojho subjektívneho
práva na ochranu obchodného mena a podnikateľských záujmov v rámci hospodárskej súťaže na súde.
Nekalékonanievrámcihospodárskejsúťažejevymedzenédvomakumulatívnestanovenýmipojmovými

znakmi, súťažné konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a súčasne spôsobilé

privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Pojem dobré mravy súťaže treba chápať v zmysle
zásad čestného súťažného styku, ktoré ovládajú v trhovom hospodárstve právnu úpravu výrobkov a
služieb ako je zakotvená v právnom poriadku. Ide o objektívny pojem teda stačí, že konanie je objektívne
v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pričom na subjektívnej stránke nezáleží. Protiprávnym je konanie aj

vtedy, ak žiadnu ujmu doteraz nespôsobilo, pokiaľ vznikne nebezpečenstvo, že by ujma mohla nastať,
teda pokiaľ dôjde k ohrozeniu.

Ako to vyplýva zo zákonnej dikcie a ustálenej súdnej praxe ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom
postačí keď ujma potenciálne hrozí, nemusí aj reálne nastať. Postačuje teda, aby konanie konkrétneho
účastníka hospodárskej súťaže nadobudlo voči inému subjektu také rozmery, aby bolo možné hovoriť o
hrozbe ujmy. Zámerom nekalosúťažného konania žalovaného v 1. rade bolo odlákanie klientely žalobcu

s cieľom uľahčiť si začatie podnikania. Týmto konaním teda vznikla bezprostredná hrozba ujmy v podobe
stratyzákazníkovastýmsúvisiacichďalšíchstrát(očakávanýzisk,stratatrhu).Zdôkazovpredložených
žalobcom a aj žalovaným v 1. rade však vyplýva, že takáto ujma aj reálne nastala, nakoľko žalobca
stratil časť klientely, z ktorých niektorí, ako to vyplýva zo zoznamu predloženého žalovaným v 1. rade
sa stali klientmi žalovaného v 1. rade. Z prehľadu ziskovosti predloženého žalobcom vyplýva, že tento

v 1. polroku 2009 dosiahol na prevádzke Prešov celkový zisk v sume 71 609,98 EUR. V II. polroku
2009 prišlo k poklesu zisku na uvedenej prevádzke na hodnotu 26 264,15 EUR. Na základe dokladov
predložených v priebehu konania žalobcom ( tabuľka Prehľad tržieb a ziskovosti za prevádzku Prešov
obdobie 1-12/2009) a žalovaným v 1. rade

( zoznam obchodných partnerov ) bolo možné posúdiť v akom rozsahu sa na zisku prevádzky Prešov

podieľali v I. a II. polroku 2009 tí obchodní partneri, ktorí v priebehu roka 2009 obchodovali s prevádzkou
Prešov a zároveň sú uvedení v zozname obchodných partnerov žalovaného v 1. rade. Na základe
analýzy týchto údajov vyplynulo, že táto skupina obchodných partnerov sa podieľala na tvorbe zisku
prevádzky Prešov v I. polroku 2009 v sume približne 47 200 EUR ( percentuálny podiel na zisku 66% ),
zatiaľ čo v II. polroku 2009 iba sumou 2 244 EUR ( percentuálny podiel na zisku 9% ), čo prestavuje

pokles skoro o 45 000 EUR . Naproti tomu obchodní partneri žalobcu, ktorí nie sú zároveň uvedení v
zozname obchodných partnerov žalovaného v I. rade sa v I. polroku 2009 podieľali na zisku prevádzky
Prešov sumou približne 24 400 EUR a v II. polroku 2009 sumou 24 000 EUR, čo predstavuje iba
zanedbateľný pokles o 400 EUR. Zároveň v roku 2009 prišlo aj k výraznému poklesu hospodárskeho
výsledku, ktorý v rokoch 2006 až 2008 predstavoval ročne vyše 2 000 000 EUR, kým v roku 2009

iba necelých 700 000 EUR ( viď účtovná výsledovka - Hospodársky výsledok za obdobie 2006-2009).
Primerané zadosťučinenie v peňažnej forme, ktorého sa žalobca domáha, pomáha uplatniť zásadu
procesnej ekonómie a tiež prekonať dôkaznú núdzu, v ktorej sa ľahko ocitne žalobca, domáhajúci sa
náhrady škody, spôsobenej nekalou súťažou. Primerané zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy a určitou
sankciou za nekalosúťažné konanie. Primeranosť v peniazoch vyjadreného zadosťučinenia netreba ( ani

nemožno ) preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie. Zadosťučinenie by malo
zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. V prejednávanej veci zásah do nemateriálnej sféry mal u žalobcu
dôsledky v jeho majetkovej sfére, pretože bol nútený ukončiť existenciu prevádzky v Prešove. Žalobca
z objektívnych dôvodov nedokáže prekonať dôkaznú núdzu

spočívajúcu v preukázaní tých skutočností, ktorí konkrétni zákazníci žalobcu na základe

nekalosúťažnéhokonaniažalovanéhovI.radeukončilisožalobcomobchodnúspoluprácunaprevádzke
Prešov a v akom presnom rozsahu sa konanie žalovaného v I. rade prejavilo na poklese ziskovosti
prevádzky Prešov. Z uvedeného dôvodu žalobca odôvodňuje výšku požadovaného primeraného
zadosťučinenia najmä intenzitou, agresivitou nekalosúťažného konania žalobcu v I. rade, osobnými
pohnútkami štatutárneho orgánu žalovaného v I. rade ako aj postojom žalovaného v I. rade, ktorý

nielenže nikdy nemal záujem odstrániť závadný stav spôsobený svojim konaním, prípadne sa žalobcovi
ospravedlniť, ale v zmysle jeho postojov prezentovaných na pojednávaniach si za týmto konaním
dokonca stojí. Pojem súťažiteľ zákonodarca zaviedol ako legislatívnu skratku pre osoby, ktoré sa
zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi ( môže ísť napr. o nadácie, komorypodnikateľov, komory slobodných povolaní, ale aj štát ). Ide o široké vymedzenie tohto pojmu, ktorého
cieľom je komplexná ochrana hospodárskej súťaže. V praxi sa môže stať, že v súťažnom vzťahu sa
ocitnú subjekty, ktoré navonok nesúťažia, ale pri bližšom ozrejmení si konkrétnych okolností zistíme, že

súťažný vzťah tu existuje. Súťažiteľom sú aj účastníci hospodárskej súťaže, ktorí napomáhajú priamym
konkurentom k dosiahnutiu silnejšej trhovej pozície, teda usilujú sa o posilnenie lepšej trhovej pozície
niekoho iného. Nekalosúťažného konania sa preto môže dopustiť okrem podnikateľa aj osoba, ktorá sa
sama na podnikaní v danej oblasti nezúčastňuje. Žalobca uzavrel so žalovaným v 2. rade dňa 31.1.2006
pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný v 2. rade pracoval u žalobcu ako obchodný riaditeľ.

Počas trvania pracovného pomeru mal žalovaný v 2. rade prístup k informáciám o obchodnej politike
žalovaného ako aj k databáze klientov žalovaného. Na základe splnomocnenia zo dňa 7.4.2006 bol
žalovaný v 2. rade oprávnený zatupovať žalobcu vo všetkých záväzkovo-právnych vzťahoch týkajúcich
sa prevádzky v Prešove na Rumanovej 22. Pracovný pomer so žalovaným v 2. rade bol ukončený ku ňu
30.6.2009.Podľavyššieuvedenejpracovnejzmluvyvyplývajúprežalovanéhov2.radeurčitépovinnosti.
Na základe bodu 9 pracovnej zmluvy vyplývala žalovanému v 2. rade ako zamestnancovi povinnosť

chrániť obchodné tajomstvo navrhovateľa. Zároveň sa v tom istom bode pracovnej zmluvy žalovaný
v 2. rade zaviazal, že nezaloží ani nenadobudne konkurenčný podnik a ani sa nebude priamo alebo
nepriamo podieľať na takomto podniku. Žalovaný v 2. rade v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou mu z
bodu 9 pracovnej zmluvy a z ust. § 83 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z., založil ešte ako zamestnanec žalobcu
bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu dňa 18.3.2009 obchodnú spoločnosť PcProfi, s.r.o.

so sídlom Rumanova 22, 080 01 Prešov, IČO: 44 685 173, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je
žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade porušil tiež povinnosť v zmysle ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce.
Žalovaný v 1. rade spoločnosť PcProfi, s.r.o. je v priamej hospodárskej súťaži so žalobcom, nakoľko ako
predmet činnosti má zapísané počítačové služby, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov
a výroba komunikačných zariadení, spotrebnej elektroniky, počítačov a kancelárskych strojov, čo sú

činnosti, ktoré vykonáva aj žalobca. Rovnako ako navrhovateľ aj spoločnosť PcProfi sa pri výkone svojej
obchodnej činnosti zameriava na oblasť školstva a zdravotníctva. Z uvedeného možno jednoznačne
hodnotiť konanie žalovaného v 2. rade ako konanie v rozpore so záujmami žalobcu ako zamestnávateľa.
Žalovaný v 2. rade pri výkone svojej funkcie/pracovnej pozície u žalobcu ako aj pri riadení pobočky
žalobcu v Prešove ( na základe splnomocnenia udeleného žalobcom ) získal rozsiahle informácie o

know - how žalobcu, o klientoch žalobcu zahŕňajúce databázu kontaktov na klientov žalobcu ako aj

poznatky o obchodnej stratégii žalobcu. Po založení konkurenčného subjektu žalobca požiadal
žalovaného v 2. rade , aby túto nekalosúťažnú činnosť ukončil k čomu však neprišlo a to ani napriek
viacerým písomným výzvam adresovaným žalovanému v 2. rade. Založením obchodnej spoločnosti s
totožným predmetom podnikania a obchodného zamerania sa žalovaný v 2. rade dopustil voči žalobcovi

konania v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu
inému súťažiteľovi ( ust. § 44 ods. 1 ObZ ). Ako už vyššie uviedol, žalovaný v 1. rade mal zo svojej pozície
u žalobcu neobmedzený prístup k citlivým informáciám žalobcu, ktoré je možné využiť v hospodárskej
súťaži ( know-how, obchodná stratégia, databáza klientov , ... ). Skutočnosť, že tieto informácie boli
využité spôsobom odporujúcim pravidlám hospodárskej súťaže dokazuje jednak rozposielanie e-mailu

žalovanýmv1.radeklientomžalobcuakoajvtotožnompodnikateľskomzameranížalobcuažalovaného
v 1. rade ( školstvo, zdravotníctvo ) . Interné informácie o klientoch žalobcu ako sú databáza kontaktov
na klientov, obchodná stratégia žalobcu vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k jednotlivým klientom a
dodávateľom , know - how, tvoria obchodné tajomstvo žalobcu, ktoré žalovaný v 2. rade porušil jeho
sprístupnením spoločnosti PcProfi. V súvislosti s vyššie popísaným protiprávnym konaním žalovaného v

2. rade, založením a podporou priamej konkurencie vo vzťahu k žalobcovi a sprístupnením obchodného
tajomstva spoločnosti PcProfi, vznikol žalobcovi nárok na primerané zadosťučinenie podľa § 53 ObZ za
spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca vyčíslil vo výške 20 000 EUR.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z obchodného registra Okresného súdu Bratislava súd zistil, že v odd. Sro vo vložke č. 2317/B je

zapísaná spoločnosť SOFOS, s.r.o. so sídlom Dúbravská cesta 3, 814 04 Bratislava, IČO: 31 318
347, ktorej konateľom je Dr. Ján Hoľko, CSc.. Výpisom z obchodného registra bol súdu preukázaný aj
predmet činnosti spoločnosti. Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 14.2.1992.Z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že v odd. Sro vo vložke č. 21414/P bola
zapísaná spoločnosť PcProfi, s.r.o. so sídlom Rumanova 22, 080 01 Prešov, IČO: 44 685 173, ktorej
jediným spoločníkom a konateľom je Ing. Peter Krafčík, žalovaný v 2. rade. Výpisom z obchodného

registra bol súdu preukázaný aj predmet činnosti spoločnosti. Spoločnosť bola zapísaná do obchodného
registra dňa 21.3.2009.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a výpismi z obchodného registra mal súd preukázané,
že vyššie uvedené spoločnosti majú v určitej časti rovnaký predmet podnikania, teda vykonávajú
podnikateľskú činnosť v rovnakej oblasti, t.j. v oblasti predaja, výroby, inštalácie a opráv výpočtovej

techniky a poskytovania softvéru podnikateľským subjektom ako aj fyzickým osobám.

Pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným v 2. rade ako
zamestnancomzodňa31.1.2006bolosúdupreukázané,žeG..O.bolzamestnanývspoločnostiSOFOS
ako obchodný riaditeľ. Miestom výkonu jeho práce boli

prevádzkarne žalobcu v Prešove. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V bode 9.
(Mlčanlivosť)pracovnejzmluvyjeuvedené,žezamestnanecjepovinnýchrániťobchodnétajomstvo.Do

obchodného tajomstva patria predovšetkým všetky dokumenty všeobecného a zásadného charakteru
o podniku v obchodnom, technickom alebo organizačnom zmysle. Zverejnenia vyššie uvedených
dokumentovvoblastiobchodnejčinnostizamestnávateľapodliehajúpredošlémupísomnémuschváleniu
zamestnávateľom. Obchodné, technické alebo

iné informácie alebo postupy, ktoré sa týkajú zamestnávateľa, alebo majú interný alebo dôverný

charakter, taktiež patria do obchodného tajomstva, to znamená, že podliehajú rozsiahlej mlčanlivosti
a prísnemu utajeniu. Zamestnanec sa zaväzuje neposkytovať tretím osobám okrem svojho priameho
nadriadeného informácie o svojom priamom alebo nepriamom príjme. Okrem svojej činnosti pre
zamestnávateľa nesmie zamestnanec tretím osobám poskytovať alebo pre ne používať obchodné a
firemné podklady akéhokoľvek druhu

( ako napr. listiny, zmluvy, korešpondenciu, potvrdenia, postupy, výpočty nákladov, akékoľvek kalkulácie,
štatistiky ). Povinnosť dodržiavať mlčanlivosť platí aj po ukončení pracovného pomeru. Zamestnanec
sa teda zaväzuje nevykonávať pre seba alebo pre tretie osoby odplatnú alebo bezodplatnú vedľajšiu
činnosť. Ďalej sa zamestnanec zaväzuje, že nebude samostatne nesamostatne alebo inak činný
v podniku, ktorý je so spoločnosťou v priamej alebo nepriamej hospodárskej súťaži. Rovnako sa

zamestnanec zaväzuje , že nezaloží ani nenadobudne konkurenčný podnik, ani sa nebude priamo alebo
nepriamo podieľať na takomto podniku. Táto povinnosť trvá počas trvania pracovného pomeru podľa
tejto zmluvy. Zamestnanec sa ďalej zaväzuje, že počas jedného roka po skončení platnosti tejto zmluvy
nezaloží, ani nenadobudne konkurenčný podnik, ktorý je so spoločnosťou v priamej alebo nepriamej
hospodárskej súťaži. Rovnako zamestnanec nesmie v tejto lehote byť samostatne činný a tým byť v

priamej alebo nepriamej hospodárskej súťaži so spoločnosťou.

Splnomocnením riaditeľa prevádzkarne ( strediska ) zo dňa 7.4.2006 udeleným žalobcom žalovanému
v 2. rade mal súd preukázané, že spoločnosť SOFOS udelila G.. O. splnomocnenie na zastupovanie
v rozsahu uvedenom v predmetnom splnomocnení. Okrem iného sa jednalo o splnomocnenie na
zastupovanie vo všetkých záväzkovo - právnych vzťahoch týkajúcich sa prevádzkarne ( strediska )

Rumanova 22, Prešov a Weberova 2, Prešov.

Výzvami z 24.7.2009, 14.12.2009 mal súd preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného v 2.rade na
zdržanie sa nekalosúťažného konania a na odstránenie závadného stavu. Z predložených doručeniek
súd zistil, že tieto výzvy G.. O. neprevzal.

Výzvami z 24.7.2009, 14.12.2009 mal súd preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného v 1.rade na

zdržanie sa nekalosúťažného konania a na odstránenie závadného stavu. Z predložených doručeniek
súd zistil, že výzvu z 24.7.2009 spoločnosť PcProfi prevzala dňa 29.7.2009 a výzvu zo 14.12.2009
neprevzala.Z predloženej e-mailovej komunikácie zo 14. júla 2009 súd zistil, že žalovaný v 1.rade zaslal klientom
žalobcu ( časť databázy klientov je uvedená v predmetnom e-maile ) e-mail s týmto textom: „Vážený
zákazníci, dovoľte , aby sme vás informovali o presťahovaní nášho miesta pôsobenia z firmy Sofos na

Rumanovej 22 ( Prešov ) do sídla novootvorenej firmy

PcProfi, sídliacej na Želežničiarskej ulici 66. Veríme , že ste budete naďalej s našimi službami spokojní
aspoň tak ako doteraz ... a snáď ešte viac.

Pripravili sme pre vás nový portál www.pcprofi.sk , v ktorom vám dávame do
pozornosti najmä:

- nový E-shop: využite možnosť objednávať tovar pohodlne cez web. Zaregistrujte sa a nakupujte za

rovnaké ceny ako doteraz,

- oddelenie Digitálna domácnosť : Radi by sme Vám ponúkli kompletné zariadenie Vášho bytu,
domu učebne, alebo prezentačných, či iných priestorov. Veľmi radi Vám poradíme pri výbere novej
LCD televízie, rekordéra, projekčnej techniky, či digitálneho fotoaparátu s tým správnym objektívom na
konkrétne situácie.

- oddelenie Business : obsahuje ponuku interaktívnych pomôcok pre školy alebo firmy, taktiež displejov
pre špeciálne grafické alebo medicínske použitie. Samostatnou ponukou v nej sú služby zamerané
na siete a dáta, ktoré mnohokrát tvoria najväčšiu hodnotu. Určite bude mať v súvislosti s naším
presťahovaním množstvo otázok - radi ich zodpovieme na telefónnom čísle (051 ) 77 220 30 a ešte
radšej vás osobne privítame v našich nových priestoroch. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu, P. O.: O..X.,

P.: XXXX XXX XXX, F. O.: O..X., P.: XXXX XXX XXX, E. Š.: X..X., P.: XXXX XXX XXX, T. P.: P..X., P.:
XXXX XXX XXX. “. Na konci e-mailu bolo uvedené meno osoby, ktorá tento e-mail poslala

( P.. P. O. ), jeho telefónne číslo a e-mailová adresa ( O..X.) ako aj obchodné meno a sídlo žalovaného
v 1. rade a jeho webová stránka - www.pcprofi.sk .

Na preukázanie činnosti žalovaného v 1. rade žalobca predložil súdu fotografie webovej stránky

žalovaného v 1. rade.

V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom, že žalovaný v 1. rade použil vo svoj prospech aj pripravované
rozvojové programy žalobcu v oblasti školstva a zdravotníctva o čom mala svedčiť aj webová stránka
žalovaného v 1. rade, právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade predložil súdu fotografie webových
stránok štyroch iných spoločností, ktoré vykonávajú podobné činnosti ako žalobca a žalovaný v 1. rade,

z ktorých súd zistil , že tieto spoločnosti ponúkajú rovnaké resp. veľmi podobné produkty a služby ako
žalobca a žalovaný v 1. rade.

Z rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 8C/25/2011-81 zo dňa 20.4.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/258/2011 zo dňa 20.10.2011 súd zistil že žaloba žalobcu ( SOFOS,
s.r.o. ) proti žalovanej D. D. ( bývalej zamestnankyni Ž. ) o zaplatenie ušlého zisku 3 630 EUR z

dôvodu porušenia obchodného tajomstva menovanou po ukončení jej pracovného pomeru u žalobcu
bola zamietnutá.

Štatutárny zástupca žalobcu T.. U. M., I.. uviedol, že v marci 2009 náhodným kliknutím na obchodnom
registri zistil, že jeho kolega a zamestnanec p. O. založil spoločnosť PcProfi. Z dôvodu prejednania tejto
skutočnosti sa uskutočnilo v Prešove stretnutie s p. O. za účasti právneho zástupcu žalobcu. Na tomto

stretnutí požiadal G.. O. o späťvzatie tohto rozhodnutia a upozornil ho na to, že na takéto konanie nemal

súhlas a je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Tvrdil, že nie je možné v danom prípade vyčísliť
vzniknutú škodu, lebo nejde o vec materiálnej podoby. Uviedol, že 1.6.2009 prestala fungovať prevádzka
na Rumanovej ul. 22 v Prešove s dôsledkami, ktoré nevie vyčísliť. Prevádzka na Weberovej v Prešove
fungovala aj v rokoch 2010 a 2011, ale vykázala stratu po 20 000 EUR. Z uvedeného dôvodu sa rozhodolukončiť aj túto prevádzku v septembri 2011. Tvrdil, že v súčasnosti žalobca neobchoduje ani s jedným
obchodným partnerom z obdobia činnosti p. O..

Na otázku právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že obchodná stratégia, tak ako ju na

užšom vedení rozoberali znamená vymedzenie obchodných partnerov, zákazníkov, posúdenie potrieb,
spôsob komunikácie so zákazníkmi, spôsob vykonávania marketingu, rozhodnutie o podobe webovej
stránky a o tom aké budú cenové relácie. Tieto nie sú zverejnené na webe. Patrí sem aj databáza
obchodných partnerov.

G.. F. O., štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že od roku 1991 do roku 1992 pracoval vo firme Podnik
výpočtovej techniky. Od roku 1993 do roku 1995 pracoval vo firme Opal computer. Od roku 1995 do roku

2006 pracoval v spoločnosti SOFOS Prešov s.r.o., kde boli s p. Hoľkom konatelia a spoločníci. V roku
2006 p. Hoľko navrhol, že zriadia akciovú spoločnosť, v ktorej budú spolumajitelia. Mal v nej vlastniť
12%-ný podiel. K založeniu takej spoločnosti nedošlo, preto sa rozhodol založiť vlastnú spoločnosť
PcProfi. Dohodol sa s p. Hoľkom, že pokiaľ bude zamestnancom žalobcu, táto spoločnosť nebude
vykonávaťžiadnučinnosť.Uviedol,ževäčšinuobchodnýchpartnerovPcProfitvoriajehoosobnípriatelia.

Po 1.7.2009 spoločne obchodovali so žalobcom, pričom hlavnou náplňou žalobcu bol veľkoobchod a
spoločnosti PcProfi maloobchod, teda iný segment. Tvrdil, že dôvodom založenia spoločnosti PcProfi
boli nenaplnené dohody s p. Hoľkom. Uviedol, že databáza odberateľov žalobcu a žalovaného v 1.
rade je rozdielna. Keďže bol konateľom spoločnosti SOFOS Prešov, dal súhlas na umiestnenie sídla
spoločnosti PcProfi na Rumanovej 22 v Prešove. Potvrdil identitu a obsah e-mailu zo 14.7.2009.

Z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť SOFOS Prešov, s.r.o., IČO: 31 709 095 do októbra 2009
sídlila na adrese Rumanova 22 v Prešove a jej spoločníkmi a konateľmi boli G.. O. Y. T.. M..

Žalovaným v 1. rade predložené daňové priznania a zoznam jeho obchodných partnerov bez ďalšieho
nepreukazujú tvrdenia žalobcu o nekalosúťažnom konaní žalovaných v 1. a 2. rade. Nedá sa z nich
zistiť, či a v akom rozsahu bola konaním žalovaných v 1. a 2. rade spôsobená ujma žalobcovi.

Na preukázanie tvrdených skutočností vo vzťahu k vzniku škody žalobca predložil súdu prehľad obratu
za prevádzky „Prešov“ za roky 2006 až 2011, z ktorého súd zistil, že v roku 2009 došlo k poklesu obratu
na 689 526,01 EUR zo sumy 2 324 911,69 EUR v roku 2008.

K predmetnému dôkazu je potrebné poznamenať, že s prihliadnutím na to, že do 30.6.2009 vykonávali
činnosť obe prevádzky žalovaného v Prešove sa jednalo o výrazný

pokles tržieb, preto je otázne, či a akou mierou sa podieľalo na poklese obratu ukončenie činnosti
prevádzky na Rumanovej ulici.

Žalobca predložil súdu aj prehľad tržieb a ziskovosti za prevádzku Prešov za obdobie 1-12/2009 s
prehľadomrozdelenýmnaobdobia1-6/2009a7-12/2009.Zpredmetnéhoprehľaduvyplýva,ževdruhom
polroku 2009 poklesol zisk o 45 345,83 EUR.

Súd mal za to, že ani tento dôkaz bez ďalšieho nepreukazuje, či a akou mierou sa podieľalo na poklese
zisku žalobcu „v Prešove“ ukončenie činnosti prevádzky na Rumanovej ulici.

Na preukázanie poklesu ziskovosti žalobca predložil súdu aj „Prehľad tržieb a ziskovosti pri obchodných
partneroch spoločnosti SOFOS v roku 2009 , ktorí sa stali obchodnými partnermi spoločnosti PcProfi“,
z ktorého vyplýva, že pokles zisku predstavuje 44 956,36 EUR.Z oznámenia spoločnosti Datacomp s.r.o. súd zistil, že so spoločnosťou SOFOS obchodovali v rokoch
2009, 2010 a 2011. Obchodovať prestali v roku 2012, nakoľko táto firma nebola pre nich cenovo
zaujímavá.

Spoločnosť FOKUS Bardejov, s.r.o. oznámila súdu, že so žalobcom obchodovala do roku 2010. Od roku
2011 našli nových dodávateľov.

Z listu spoločnosti Beset, spol. s r.o. súd zistil, že so spoločnosťou SOFOS obchodovala len v roku 2009.
Konkrétne objednávky sa vystavovali na základe okamžitých potrieb, posúdenia technických parametrov
a ceny.

Z oznámenia spoločnosti FOCUS-computer s.r.o. súd zistil, že so žalobcom prestali obchodovať v roku

2009 z dôvodu vysokých cien a spolupráce s importérmi v Čechách.

Ľ. I. oznámil súdu, že so žalobcom prestal obchodovať v októbri 2009 z dôvodu vysokých cien a
spolupráce s importérmi v Čechách.

Z organizačnej štruktúry prevádzok žalobcu v Prešove súd zistil, že pred odchodom p. O. tam bolo
zamestnaných 11 osôb ( z toho 2 na materskej dovolenke ) a po jeho odchode tam bolo zamestnaných

5 osôb ( z toho 2 na materskej dovolenke ).

Na otázky právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 29.11.2013 právny zástupca
žalobcu uviedol, že z organizačnej štruktúry je zrejmé, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru celého
vedenia predmetnej prevádzky k 30.6.2009. Už o 2 týždne mal žalobca k dispozícii e-mail ohľadom
oslovovania zákazníkov teda klientov žalobcu žalova-

ným v 1. rade. Z uvedeného e-mailu a z výpisu z obchodného registra mal žalobca vedomosť o tom,
že u žalovaného v 1. rade pôsobí celé vedenie žalobcu z tejto prevádzky a tieto osoby majú kontakty
na klientov žalobcu. Z tohto žalobca usúdil, že nebude mať možnosť zachrániť predmetnú prevádzku,
nakoľko prijatie nových zamestnancov s takouto odbornou kvalifiká-

ciou a ich zaškolenie by trvalo určitý čas. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalobca neprijal ďalšie osoby

do pracovného pomeru na tejto prevádzke v Prešove neznižuje zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade
za nekalosúťažné konanie, ktorého skutková podstata bola naplnená.

Podľa ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom
v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa
konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa
zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

Podľa ust. § 19b Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený

pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.Podľa ust. § 17 Obchodného zákonníka predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo.
Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace
s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,

nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a
podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Podľa ust. § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej
súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú
činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú

však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži
zneužívať.

Podľa ust. § 42 Obchodného zákonníka zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné
konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nedovolené
obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v

rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1

je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva
zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie,
f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného

prostredia.

Podľa ust. § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo
služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech,
ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

Podľaust.§51Obchodnéhozákonníkaporušovanímobchodnéhotajomstvajekonanie,ktorýmkonajúci

inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo ( §
17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel: a) tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo
inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe
jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu
funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa

zákonu.

Podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana
požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade G.. O. ako zamestnanec žalobcu,
bez súhlasu zamestnávateľa založil spoločnosť PcProfi, s.r.o., ktorá bola do obchodného registra
zapísaná dňa 21.3.2009. G.. O. bol jediným spoločníkom a konateľom menovanej spoločnosti. Táto

spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť v rovnakej oblasti, t.j. v oblasti predaja, výroby, inštalácie a
opráv výpočtovej techniky a poskytovania softvéru podnikateľským subjektom ako aj fyzickým osobám,
ako žalobca. Podľa bodu 9. ( Mlčanlivosť ) pracovnej zmluvy sa žalovaný v 2. rade zaviazal chrániť
obchodné tajomstvo a zaviazal sa nezaložiť konkurenčný podnik počas trvania pracovného pomeru. Na
základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný v 2. rade porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 81

písm. e) a § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Keďže G.. O. bol obchodným riaditeľom žalobcu od 1.2.2006
mal možnosť sa oboznámiť a je nepochybné, že sa oboznámil so skutočnosťami, ktoré tvoria predmet
obchodného tajomstva žalobcu

v súvislosti s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu predmetom jeho obchodného
tajomstva bola obchodná stratégia, know-how, posúdenie potrieb a spôsob komu-

nikácie so zákazníkmi, spôsob vykonávania marketingu, rozhodnutie o podobe webovej stránky a o

tom aké budú cenové relácie ako aj databáza obchodných partnerov. Súd mal za to, že boli splnené
všetky predpoklady na to, aby uvedené skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, nakoľko sa
jednalo o skutočnosti obchodnej povahy súvisiace s podnikom, ktoré v príslušných obchodných kruhoch
neboli bežne dostupné. Je nepochybné, že tieto skutočnosti majú skutočnú materiálnu hodnotu, čo
je preukázané aj tým, že databázy klientov a údaje o klientoch sú často predmetom predaja medzi

podnikateľskými subjektami. Žalobca prejavil vôľu tieto skutočnosti utajovať a zabezpečil ich utajenie, čo
vyplýva aj z bodu 9. pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade. Žalobcom predložená e-mailová
komunikácia, ktorej identitu potvrdil aj G.. O. preukazuje, že žalovaný v 2. rade poskytol informácie
tvoriace predmet obchodného tajomstva žalobcu ( minimálne v rozsahu databázy klientov a obchodných
partnerov ) tretej osobe, t.j. spoločnosti PcProfi, s.r.o., teda žalovanému v 1. rade. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že sa žalovaný v 2. rade dopustil nekalosúťažného konania, ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu
inému súťažiteľovi, t.j. žalobcovi.

Nebolo súdu preukázané, že by žalovaný v 2. rade mal použiť vo svoj prospech, alebo v prospech tretích
osôb aj pripravované rozvojové programy žalobcu v oblasti školstva a zdravotníctva.

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému v 2. rade, s poukazom na jeho nekalosúťažné konanie,

zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v sume 20 000 EUR. Nemajetková ujma mala vzniknúť
žalobcovi stratou trhu a ukončením prevádzky na východnom Slovensku.

Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa mal dopustiť nekalosúťažného konania
porušením obchodného tajomstva žalobcu a nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že takýmto konaním
mu mal spôsobiť nemateriálnu ujmu. Tvrdenie žalobcu, že nevie preukázať výšku škody, a preto žiada

primerané zadosťučinenie, považuje žalovaný v 2.rade za účelové, pretože z účtovníctva žalobcu,
týkajúceho sa aj centrály v Bratislave by to bolo možné zistiť. Z tohto by vyplynulo tiež, že spoločnosť
SOFOS obchodovala s klientmi uvedenými v ich prehľade aj naďalej, avšak už nie cez prevádzku
Prešov. Mal za to, že žalobca sa snaží súd vykonštruovanými a ničím podloženými dôkazmi presvedčiť o
tom, že mu bola spôsobená škoda, ktorú vraj nevie vyčísliť. Je preto paradoxné, že si žalobca uplatňuje

iba primerané zadosťučinenie a nie náhradu škody, keďže podľa judikatúry je primerané zadosťučinenie
na mieste vtedy, ak ako sankcia pre súťažiteľa nepostačuje náhrada škody.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade rozoslal obchodným partnerom
žalobcu e-mail s obsahom totožným s e-mailom zo dňa 14. júla 2009. Štatutárny zástupca žalovaného
v 1. rade potvrdil identitu tohto e-mailu. Žalovaný v 1. rade rozposlal na databázu e-mailových schránok

všetkých obchodných partnerov žalobcu e-mail, z ktorého je zrejmé, že ich uvádza do omylu, keďže
budí dojem ako by spoločnosť SOFOS menila svoje obchodné meno a sídlo. Z textu „ .... dovoľte aby
sme vás informovali

o presťahovaní nášho miesta pôsobenia z firmy Sofos ...“ , „.... Veríme, že ste budete naďalej s
našimi službami spokojný aspoň tak ako doteraz .....“ a „..... Určite budete mať v súvislosti s našímpresťahovanímmnožstvootázok...“vyplýva,žesnahoužalovanéhov1.radebolozískaťklientovžalobcu
pre seba a nejednalo sa o náhodný výber potenciálnych klientov. Súd

mal za to, že týmto konaním žalovaný v 1. rade naplnil skutkovú podstatu nekalosúťažného konania, a

to parazitovania na povesti. V danom prípade ide o využívanie povesti podniku žalobcu s cieľom získať
pre výsledky vlastného podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ ( ža-lovaný v 1. rade ) inak nedosiahol.

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade, s poukazom na jeho nekalosúťažné konanie,
zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v sume 20 000 EUR. Nemajetková ujma mala vzniknúť
žalobcovi stratou trhu a ukončením prevádzky na východnom Slovensku.

Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa mal dopustiť nekalosúťažného konania

parazitovaním na povesti podniku žalobcu a nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že takýmto konaním
mu mal spôsobiť nemateriálnu ujmu. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok odôvodňuje tým, že práve
konaním žalovaného v 1. rade došlo k nemožnosti ďalej udržať prevádzku Prešov a že spoločnosť
SOFOS na základe predmetného e-mailu sama usúdila, že túto prevádzku už nebude možné zachrániť,
nakoľkozaúčanienovýchzamestnancovbytrvalourčitýčas.Žalovanýv1.rademalzato,žežalobcamal

možnosť v mesiaci marec 2009, kedy podali výpoveď jeho traja zamestnanci počas výpovednej doby,
ktorá podľa zákonníka práce slúži práve na tento účel, zaučiť nových zamestnancov čo však neučinil.
Filozofia žalobcu bola taká, že všetky obchodné aktivity po odchode spomínaných za-mestnancov
presunie na centrálu do Bratislavy. Pokiaľ ide o vyjadrenia bývalých obchodných partnerov žalobcu,
tieto nepotvrdzujú skutočnosti uvádzané žalobcom o tom, že v dôsledku činnosti žalovaného v 1. rade

prestali obchodovať so žalobcom, čo malo spôsobiť prepad jeho tržieb a zisku. Tvrdenie žalobcu, že
nevie preukázať výšku škody, a preto žiada primerané zadosťučinenie, považuje žalovaný v 1.rade za
účelové, pretože z účtovníctva žalobcu, týkajúceho sa aj centrály v Bratislave by to bolo možné zistiť.
Z tohto by vyplynulo tiež, že spoločnosť SOFOS obchodovala s klientmi uvedenými v ich prehľade aj
naďalej, avšak už nie cez prevádzku Prešov. Mal za to, že žalobca sa snaží súd vykonštruovanými a

ničím podloženými dôkazmi presvedčiť o tom, že mu bola spôsobená škoda, ktorú vraj nevie vyčísliť.
Je preto paradoxné, že si žalobca uplatňuje iba primerané zadosťučinenie a nie náhradu škody, keďže
podľajudikatúryjeprimeranézadosťučinenienamiestevtedy,akakosankciapresúťažiteľanepostačuje
náhrada škody. Poukázal na to, že zo strany číslo 7 prehľadu tržieb vyplýva, že pri predaji cez pokladňu
na prevádzke Prešov došlo v období mesiacov 7 až 12 roku 2009 k nárastu zisku o 2 349,68 EUR. Z toho

vyplýva v spojení s predloženou organizačnou štruktúrou, že tam kde nedošlo k odchodu zamestnancov
( má tým na mysli maloobchodnú predajňu ) spoločnosť SOFOS vykazovala zisk. Je presvedčený, že
ak by žalobca prijal na obchodné oddelenie na prevádzku na Rumanovu 22 nových zamestnancov bolo
by tomu tak aj na tejto prevádzke.

Nárok na primerané zadosťučinenie je obsahom § 53 Obchodného zákonníka ako nárok, ktorý môže

byť poskytnutý aj v peniazoch. Ide o tzv. satisfakčný nárok, ktorého

cieľom je kompenzácia nemajetkovej ujmy z dôvodu nekalosúťažného konania. Primerané
zadosťučinenie ( v peňažnej forme ) možno prirovnať k pokute, ktorá priamo zasahuje majetok
rušiteľa. Nemožno si ju však zamieňať s náhradou škody. Pokým primerané zadosťučinenie
nahrádza nemajetkovú ujmu, náhrada škody nahrádza ujmu majetkovú ( reál-ne zmenšenie majetku

poškodeného, ušlý zisk a pod. ). Príkladom nemajetkovej ujmy je poškodenie jedinečnosti, sebaúcty,
rozlišovacej spôsobilosti, strata prestíže a najmä dobrej po-

vesti. Dobrá povesť v prípade právnickej osoby vzniká dňom jej vzniku a trvá dovtedy, kým ju
táto osoba na základe určitých skutočností nestratí. Dobrú povesť je možné charakterizovať ako
súhrn nehmotných hodnôt, ktoré z hľadiska externého pohľadu neprispievajú k záporným pocitom a

vnímaniu subjektu. K strate dobrej povesti môže dôjsť vlastným konaním, alebo konaním tretích osôb. Z
hľadiskarozsahuprimeranéhozadosťučineniasavychádzazrozsahuaformyspôsobenejnemateriálnej
ujmy tak, aby sa naplnil význam pojmu „primeranosť“. Primeranosť zadosťučinenia, ktorú predstavuje
tiež primeranosť výšky peňažnej formy zadosťučinenia, je nevyhnutné posudzovať v závislosti na
konkrétnych podmienkach každého jednotlivého prípadu. Rozsah zníženia dobrej povesti nie je úmerný

rozsahu zníženia predaja. Rozsah nemajetkovej ujmy nie je úmerný rozsahu poklesu predaja, aleboobratu žalobcu, tým nie je vyjadrený rozsah zníženia dobrej povesti žalobcu. Vstup ďalšieho konkurenta
na trh, ak je úspešný, nevyhnutne so sebou prinesie zníženie predaja, alebo obratu, ak je dopyt určitým
spôsobom limitovaný. To však neznamená zásah do dobrej povesti konkurujúceho subjektu a vznik

ujmy nemateriálnej, ale zníženie ziskov a ujmu materiálnej povahy. Primerané zadosťučinenie môže byť
poskytnuté v peniazoch, ako aj v inej forme. Voľba formy zadosťučinenia závisí na žalobcovi, ale spočíva
naňomajbremenotvrdeniaadôkaznébremenokopodstatnenostiaoprávnenostivoľby.Peňažnáforma
primeraného zadosťučinenia nastupuje po vyčerpaní možnosti nepeňažnej satisfakcie. K tomu, aby súd
mohol konaním nekalej súťaže príslušnému účastníkovi priznať právo na primerané zadosťučinenie

v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že tento účastník utrpel v súvislosti s konaním nekalej
súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu, alebo takého druhu, že nestačí vyrovnanie primeraným
zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až potom možno hodnotiť, aká suma, požadovaná na zaplatenie
ako zadosťučinenie, je primeraná na vyrovnanie vzniknutej nemateriálnej ujmy.

Žalobca tvrdil, že nemajetková ujma mu mala vzniknúť stratou trhu a ukončením prevádzky na
východnom Slovensku ( v Prešove ), pričom k týmto malo dôjsť v dôsledku nekalosúťažného konania

žalovaných v 1. a 2. rade.

Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že k strate trhu, k ukončeniu jeho prevádzky na východnom
Slovensku ( v Prešove ) malo dôjsť vyššie uvedenými nekalosúťažnými konaniami žalovaných v 1.
a 2. rade. Žalobcom predložené dôkazy, a to Prehľad obratu za prevádzky „Prešov“ za roky 2006
až 2011, Prehľad tržieb a ziskovosti za prevádzku Prešov za obdobie 1-12/2009, ani Prehľad tržieb

a ziskovosti pri obchodných partneroch spoločnosti SOFOS v roku 2009 , ktorí sa stali obchodnými
partnermi spoločnosti PcProfi, bez ďalšieho nepreukazujú vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, nakoľko do
30.6.2009 vykonávali činnosť obe prevádzky žalovaného v Prešove a napriek tomu došlo k výraznému
poklesu medziročných tržieb žalobcu v Prešove, preto je otázne, či a akou mierou sa podieľalo na
poklese obratu ukončenie činnosti prevádzky na Rumanovej ulici. Štatutárny zástupca žalobcu potvrdil,

že už

v marci 2009 vedel o tom, že niektorí zamestnanci žalobcu pracujúci na pobočke na Rumanovej ul. v
Prešove sa rozhodli ukončiť pracovný pomer. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.11.2013
uviedol, že nakoľko už o 2 týždne po odchode väčšiny zamestnancov z prevádzky na Rumanovej ulici,
mal žalobca k dispozícii e-mail ohľadom oslovovania zákazníkov teda klientov žalobcu žalovaným v

1. rade a z uvedeného e-mailu a z výpisu z obchodného registra mal vedomosť o tom, že u žalovaného v
1. rade pôsobí celé vedenie žalobcu z tejto prevádzky, žalobca usúdil, že nebude mať možnosť zachrániť
predmetnú prevádzku, nakoľko prijatie nových zamestnancov s takouto odbornou kvalifiká-

ciou a ich zaškolenie by trvalo určitý čas. Keďže žalobca vedel o výpovediach zamestnancov už v marci
2009, nemôže byť pravdivé jeho tvrdenie o tom, že z dôvodu nedostatku času na prijatie a zaškolenie

nového personálu nemal možnosť na „záchranu“ predmetnej prevádzky. Vzhľadom na uvedené je teda
logické, že zatvorením predmetnej prevádzky nevyhnutne došlo aj k zníženiu jeho obratu a ziskov. Ak
žalobca neprijal nových zamestnancov na voľné pracovné miesta, nemohol očakávať rovnaký obrat
a zisk ako vykázali jeho prevádzky v Prešove v čase, keď mali potrebný počet zamestnancov. Na
základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca jednoznačne nepreukázal čo

boloskutočnýmdôvodomukončeniaprevádzokvPrešove,atedaanito,čiprávelenkonaniežalovaných
v 1. a 2. rade zapríčinilo stratu trhu.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel aj k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu mala
v dôsledku konania žalovaných v 1. a 2. rade vzniknúť nemajetková ujma, ktorá je podmienkou priznania
primeraného zadosťučinenia. Pokles obratu žalobcu, jeho zisku a údajná nevyhnutnosť zatvorenia

prevádzky neznamená poškodenie dobrej povesti, jedinečnosti, rozlišovacej spôsobilosti, ani stratu
prestíže žalobcu, ale preukazuje ujmu materiálnej povahy.

Žalobca nepredložil, ani neuviedol súdu žiaden dôkaz na preukázanie, že mu vznikla nemajetková ujma.Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

K tomu, aby súd mohol konaním nekalej súťaže príslušnému účastníkovi priznať právo na primerané
zadosťučinenie v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že tento účastník utrpel v súvislosti s
konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu, alebo takého druhu, že nestačí
vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme.

Žalobca nepreukázal súdu, že by mu nekalosúťažným konaním žalovaných v 1. a 2. rade vznikla
nemajetková ujma.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná tak voči žalovanému v 1. rade, ako aj voči žalovanému v 2. rade, preto
ju v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný v 1. rade si uplatnil nárok na náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 1 965,52
EUR. Žalovaný v 1. rade vychádzal z hodnoty veci 61 950 EUR, pričom odmenu vyčíslil v súlade s ust.
§ 10 a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Žalovaný v 2. rade si uplatnil nárok na náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 1 349,80
EUR. Žalovaný v 2. rade vychádzal z hodnoty veci 20 000 EUR, pričom odmenu vyčíslil v súlade s ust.

§ 10 a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalovanému v 1. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 1 349,80 EUR. Trovy konania tvoria trovy

právneho zastúpenia v sume 1 349,80 EUR, t.j. za 7 úkonov právnej pomoci po 185,07 EUR, t.j. 50%
zo sumy 370,14 EUR ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2013, účasť
na pojednávaniach v dňoch 12.6.2012, 3.9.2013, 18.10.2013 a 29.11.2013 a poradu s klientom dňa
10.10.2013 ), režijný paušál 2 x 7,63 EUR a 5 x 7,81 EUR podľa ust. § 10, 13 ods. 2, 14, 15 a 17 vyhl.
č. 655/2004 Z. z..

Súd nepriznal žalovanému v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia z hodnoty veci 61 950 EUR,
nakoľko uznesením zo dňa 10.5.2012 bolo konanie v časti o zaplatenie ušlého zisku v sume 41 950
EUR voči žalovanému v 1. rade zastavené a právny zástupca žalovaného v 1. rade prevzal právne
zastúpenie dňa 6.6.2012.

Prisúdené trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je žalobca povinný podľa ust. § 149 ods.

1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade.

Úspešnému žalovanému v 2. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 1 646,35 EUR. Trovy konania tvoria trovy
právneho zastúpenia v sume 1 349,80 EUR, t.j. za 7 úkonov právnej pomoci po 185,07 EUR, t.j. 50%zo sumy 370,14 EUR ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2013, účasť
na pojednávaniach v dňoch 12.6.2012, 3.9.2013, 18.10.2013 a 29.11.2013 a poradu s klientom dňa
10.10.2013 ), režijný paušál 2 x 7,63 EUR a 5 x 7,81 EUR, náhrada za stratu času v súvislosti s cestami

na pojednávania v

dňoch 12.6.2012, 9.3.2013, 18.10.2013 a 29.11.2013 z Prešova do Košíc a späť v sume 206,96 EUR

( za 4 polhodiny po 12,71 EUR a 12 polhodín po 13,01 EUR ) a cestovné na pojednávania 12.6.2012,
9.3.2013, 18.10.2013 a 29.11.2013 z Prešova do Košíc a späť osobným motorovým vozidlom vo výške
žalovaným v 2. rade uplatnených 89,59 EUR ( pri vzdialenosti 2 x 37 km, hodnote amortizácie vozidla

0,183 EUR na 1 km, cene PHM dňa 12.6.2012 v sume 1,515 EUR za liter, dňa 3.9.2013 v sume 1,501
EUR za liter, dňa 18.10.2013 v sume 1,491 EUR za liter a dňa 29.11.2013 v sume 1,432 EUR za liter a
spotrebe vozidla 7,8 litrov na 100 km ) podľa ust. § 10, 13 ods. 2, 14, 15 a 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Prisúdené trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je žalobca povinný podľa ust. § 149 ods.
1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods.1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).