Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233169
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112233169.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľky v 1/ rade: C. P., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. O. XXX, štátna občianka O. federácie,
navrhovateľa v 2/ rade: C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. O. XXX, štátny občan SR, právne zastúpení
JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o zaplatenie
2.862,46 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade 1.245,98 eur spolu s 8,75% ročným úrokom
z omeškania od 7.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2/ rade 1.245,98 eur spolu s 8,75% ročným úrokom

z omeškania od 7.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Navrhovateľke v 1/ rade a navrhovateľovi v 2/ rade súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania
v pomere 74,12%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnom rozhodnutí
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhali voči odporcovi zaplatenia 2.862,46
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.862,46 Eur od 03.04.2012 do zaplatenia,
ako aj trov konania vo výške 356,52 Eur.

Návrh odôvodnili tým, že ako manželia sa domáhajú svojho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pasívna vecná legitimácia odporcu
je daná podľa § 4 ods. I písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru.

Nároknanáhraduškodynavrhovateliauplatňujúvzmysle§3ods.1písm.a)a§5ods.1zák.č.514/2003
Z. z., podľa ktorých ustanovení štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

nezákonným rozhodnutím, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Uznesením vyšetrovateľa ČVS:ORP-987/l-OVK-ZA-2011 zo dňa 24.08.2011 bolo začaté proti
navrhovateľom trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák.. Uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. lPv 771/11-18 zo dňa

20.12.2011 bola predmetná trestná vec postúpená na Obvodný úrad Žilina, Odbor všeobecnej vnútornej
správy z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom. Na Obvodnom úrade
Žilina bolo následne toto konanie zastavené, pretože v danom prípade sa nejednalo ani o priestupok.

Uznesením vyšetrovateľa ČVS:ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 zo dňa 14.12.2011 bolo začaté proti
navrhovateľom trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a),

ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.. Uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline č.
k. 2Pv 1143/11-4 zo dňa 23.02.2012 bolo uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:ORP-1484/2-OVK-
ZA-2011 zo dňa 14.12.2011 v predmetnej trestnej veci proti navrhovateľom v 1/ a 2/ rade zrušené ako
neopodstatnené.

Vzhľadom na závažnosť obvinenia a s tým súvisiace zachovanie práv navrhovateľov ako obvinených,

navrhovatelia splnomocnili k obhajobe a vykonávaniu úkonov obhajoby v trestnom konaní advokáta
JUDr. Dušana Chlapíka, so sídlom Sládkovičova 13 Žilina. Trestným konaním navrhovateľom vznikla
ujma spočívajúca v nákladoch za obhajobu, keďže navrhovatelia za vykonané úkony obhajoby zaplatili
zvolenému obhajcovi sumu 2.862,46 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., podaním zo dňa 31.03.2012 navrhovatelia požiadali odporcu

o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Odporca sa k žiadosti navrhovateľov o predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody do dnešného dňa nevyjadril.

Navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo/15/2009 uverejneného v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 57/2010 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 Cdo 53/93, podľa ktorého vyplýva že „Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením

trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila,
že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma

spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená,
a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969
Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné. Ten. proti komu bolo trestné stíhanie zastavené,
alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa
ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. (v súčasnosti zák. č. 514/2003 Z. z.) zásadne právo na

náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti
s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady
na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám. "

Navrhovatelia uviedli, že podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sú nútení domáhať sa svojho nároku
súdnou cestou a to z dôvodu, že žalovaný nárok na náhradu škody dobrovoľne neuspokojil. Keďže

odporca je v omeškaní so splatením peňažného dlhu, podľa § 517 Obč. zák. popri istine navrhovali
zaviazať odporcu aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.862.46 Eur od
03.04.2012dozaplatenia.Žalovanémubolažiadosťžalobcuonáhraduškodydoručenádňa03.04.2012.

Odporca k návrhu uviedol, že Sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky požiadala dotknutý útvar o stanovisko, z ktorého vyplýva, že v trestnej veci vedenej pod

ČVS:ORP-987/l-OVK-ZA-2011, na základe trestných oznámení Emílie Tarabíkovej zo dňa 13.08.2011
a 23.08.2011, bolo dňa 24.08.2011 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie
a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie navrhovateľom za zločintýrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia si navrhovatelia podali sťažnosť. O
sťažnosti navrhovateľov bolo rozhodnuté uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiline dňa

10.10.2011podspisovouznačku1Pv771/11-6,1Pv771/11-7.ProkurátorkaOkresnejprokuratúryvŽiline
uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť navrhovateľov proti predmetnému
uzneseniu vyšetrovateľa ako nedôvodnú zamietla. Po skončení vyšetrovania bol vyšetrovateľom dňa
05.12.2011spracovanýnávrhnapodanieobžaloby.Popredloženízhromaždenéhospisovéhomateriálu,
prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiline, pod spisovou značkou lPv 771/11-18 podľa § 214 ods.

1 Trestného poriadku postúpila vec navrhovateľov na Obvodný úrad, Odbor všeobecnej vnútornej
správy, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom. Z priepisu predmetného spisového materiálu vyplýva, že vyšetrovateľ pred
vydaním predmetného uznesenia o vznesení obvinenia zadovážil dostatočné a presvedčivé dôkazy,
ktoré umožnili urobiť skutkový a právny záver na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku (čo
vlastne tiež vyplýva aj z uznesení prokurátorky o zamietnutí sťažností navrhovateľov proti uzneseniu

o vnesení obvinenia, ktorý vykonával dozor nad zákonnosťou vyšetrovania), pričom nezákonnosť v
postupe vyšetrovateľa nebola počas celej doby vyšetrovania avizovaná ani zo strany dozorujúcej
prokurátorky. Trestné konanie vedené pod ČVS:ORP-1484/2-OVK-ZA-2011, z ktorého vyplýva, že na
základe trestného oznámenia R. P. zo dňa 14.12.2011 bolo dňa 14.12.2011 podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie

navrhovateľom za prečin poškodzovania cudzích práv v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 375 ods. 1,
písm. a), ods. 2, písm. a), b) Trestného zákona a za prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu
alebo nebytového priestoru v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 218 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného
zákona. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia si obvinení navrhovatelia podali sťažnosť. O
sťažnosti navrhovateľov bolo rozhodnuté uznesením námestníka Okresnej prokuratúry v Žiline dňa

23.02.2012 pod spisovou značku 2 Pv 1143/11-4. Námestník Okresnej prokuratúry v Žiline uznesením
podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušil uznesenie vyšetrovateľa v časti vznesenia
obvinenia ako neopodstatnené, pričom vyšetrovanie predmetnej trestnej veci nie je doposiaľ ukončené.
Ani v jednom z týchto prípadov sa nejednalo o povinnú obhajobu v zmysle § 37 Trestného poriadku,
pričom advokát JUDr. Dušan Chlapík bol zvoleným obhajcom navrhovateľov v oboch trestných veciach.

Odporca poukázal na ust. § 2 ods. 12 TP, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán ako aj ust. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde v § 3 je vymedzený rozsah zodpovednosti. Podľa

citovaného ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/
nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody,v/rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbe,aleboe/nesprávnym
úradným postupom.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci v danom prípade sú a/ nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný
postup, b/ škoda a v/ príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale
musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,

ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť
pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov cit.: Ak tento
zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu ".

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
cit.: „Štát zodpovedá z škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb."

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je toho názoru, že nemožno paušálne považovať za nezákonné

každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odcudzujúci rozsudok obvineného, ale v
každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť
aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného
konania. (Tento názor vyplýva aj z nálezu Ústavního soudu ČR sp. zn. III. ÚS 162/02). Z Trestného
poriadku vyplýva, že všetky strany sú si rovné (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku, 51. 47 ods. 3 Ústavy SR).

Zo zákonného textu, že „strany sú si v konaní pred súdom rovné", možno vyvodiť, že strany vystupujú
až v konaní pred súdom, v predchádzajúcich štádiách treba hovoriť len o subjektoch trestného konania.
Trestné stíhanie pred súdmi sa koná len na podklade obžaloby, alebo návrhu na dohodu o vine a treste
(§ 237 Trestného poriadku), ktoré podáva prokurátor. Platí zásada „bez žalobcu niet sudcu" (nemo iudex
sine actore). V tomto zmysle je „pánom" sporu vždy až do podania obžaloby, či návrhu na dohodu o vine
a treste prokurátor. Až po podaní obžaloby povinnosť rozhodovať samostatne všetky otázky súvisiace

s ďalším konaním prechádza na súd (§ 238 Trestného poriadku). Podľa § 231 písm. a) Trestného
poriadku „Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu". Právo podať obžalobu je
teda výlučným právom prokurátora.

Hoci Trestný poriadok expressis verbis nedefinuje obžalobu ako rozhodnutie vydané v trestnom konaní,
právna doktrína tento „nedostatok" zákona vysvetľuje jednoznačne tak, že obžalobu definuje ako

rozhodnutie sui generis (iné rozhodnutie/rozhodnutia). Obžalobu treba z hľadiska logického výkladu
jednoznačne považovať za rozhodnutie, pretože práve obžalobou sa začína samotné konanie pred
súdom. Trestný poriadok rozlišuje viacero foriem rozhodnutí a zároveň podáva ich legálne definície.
Rozsudok definuje v §§ 163 až 175, uznesenie v §§ 176 až 180, príkaz v §§ 181 až 182, trestný
rozkaz v §§ 353 až 357. Rozhodnutia sui generis sú, „...špecifické rozhodnutia, kde vzhľadom na

ich obsah nevyhovuje forma rozsudku, príkazu či uznesenia, napríklad návrh dohody o vine a treste
(§ 233), obžaloba (§ 234, 235)." (Ivor: Trestné právo procesné, 2010, s. 316). Obžalobu je preto
nevyhnutné vnímať ako významné procesné rozhodnutie, ktorým sa mení nielen postavenie obvineného
(stáva sa obžalovaným), ale rozhoduje sa o jeho vine a treste v konaní pred súdom. Toto tvrdenie
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky opiera o výklad tohto inštitútu, podaný významnými českými

autoritami v oblasti trestného práva procesného, cit.: „Najzávažnejším rozhodnutím v prípravnom konaní
je bezpochyby obžaloba. Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a
pred súdom zastupuje štátny zástupca (pozn. - v podmienkach Českej republiky sa prokurátor označuje
ako štátny zástupca)... Iným fyzickým alebo právnických osobám toto právo neprináleží." (Cisárova,
Fenyk a kol.: Trestní právo procesní, 2006, s. 440).

Vyšetrovateľ Policajného zboru nemal inú zákonnú možnosť na postup v predmetnej trestnej veci (ak
nechcel postupovať v rozpore s Trestným poriadkom a tým sa sám vystaviť nebezpečenstvu možného
trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného
zákona, prípadne marenie úlohy verejného činiteľa podľa § 159 Trestného zákona). K predmetnej žalobe
zdôraznil,žekonanímvyšetrovateľanedošlokžiadnemuporušeniuzákladnýchzásadtrestnéhokonania

podľa § 2 Trestného poriadku a to

§ 2 ods. 1 citovaného ustanovenia, podľa ktorého: „Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo
zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.“

§ 2 ods. 3 citovaného ustanovenia, podľa ktorého: „Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o
ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej

zmluvy".

§ 2 ods. 4 citovaného ustanovenia, veta prvá, podľa ktorej: ,,Ak tento zákon neustanovuje niečo iné,
postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti."

§ 2 ods. 5 citovaného ustanovenia, veta prvá a druhá, podľa ktorých: „Orgány činné v trestnom konaní
postupujú(ak,abybolnáležitézistenýskutkovýstavveciatovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie.

S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.“V danej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali resp. preukazovali nesprávny úradný
postup vyšetrovateľa, dôsledkom ktorého, bolo vydané predmetné rozhodnutie. V zmysle Trestného
poriadku § 230 ods. 1 vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v

prípravnom konaní prokurátor. Nakoľko v predmetnej veci nebolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa ako
nezákonné nadriadeným orgánom, odporca zastáva názor, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona
zo strany policajných orgánov Policajného zboru a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovatelia na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvali na podanom návrhu.

Odporca namietal uplatnenie nároku voči nesprávnemu ústrednému orgánu zastupujúceho štát, pretože

s poukazom na rozsudok OS Žilina 18C/194/2012 vyplýva, že vo veci, kde bol predbežne prerokovaný
nárok na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ak škoda vyplývala zo zastaveného trestného
stíhania, je príslušná po novele zastupovať štát Generálna prokuratúra, pretože od 1.1.2013 je účinná
novela zák. č. 412/2012 Z.z. ktorou bol novelizovaný zák. 514/2003, kde sa uvádza, že Ministerstvo
vnútra SR je príslušným orgánom na zastupovanie Slovenskej republiky len v tom prípade, ak prokurátor

vyhodnotil sťažnosť ako opodstatnenú a vlastne podal obžalobu vo veci.

Súd na námietku Ministerstva vnútra SR skúmal, ktorý štátny orgán bude v konaní zastupovať štát.
Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať mene štátu, má však len procesný význam. Otázka,
ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene odporcu konať, nie je
otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku

procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný
orgán, ako bol označený účastníkom konania v žalobe, je potrebné odstrániť túto procesnú vadu žaloby.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 79 ods. 1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z., povinnosťou navrhovateľa je označiť tento orgán.

Navrhovatelia označili Ministerstvo vnútra SR, pričom žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím podal na Ministerstvo vnútra SR, ktoré na žiadosť navrhovateľov
neodpovedalo a nárok ani čiastočne nesplnilo. Následne navrhovatelia podali predmetnú žalobu o
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v ktorej taktiež označili Ministerstvo vnútra SR
za orgán konajúci v mene odporcu.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľov označiť

aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľom
spôsobená nezákonným rozhodnutím.

Ustanovenie § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu
tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

Podľa§4ods.1zák.č.514/2003Z.z.vznenído31.12.2012vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru.

f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol zákon 514/2003 Z.z. zmenený, pričom daný zákon nadobudol účinnosť
dňa 01.01.2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie a ide o procesnoprávny
predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 saaplikuje znenie dané novelou - zákonom č 412/2012 Z.z.. V tomto prípade však súd zistil, že pri aplikácii
účinnéhoprocesnéhopredpisudochádzakukolíznejsituácii,pretoževoveciORP-1484/2-OVK-ZA-2011
by mala byť príslušným správcom Generálna prokuratúra SR a vo veci ORP-987/1-OVK-ZA-2011 vy

malo byť príslušným správcom Ministerstvo vnútra SR.

Vo veci sa na výzvu súdu vyjadrila aj generálna prokuratúra, ktorá za príslušný orgán na zastupovanie
záujmov štátu považovala práve Ministerstvo vnútra SR. Uviedla, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady
škody z dvoch rôznych titulov, z titulu nezákonného rozhodnutia, 1) uznesenia vyšetrovateľa OR PZ
Žilina ČVS: ORP-987/1-OVK-ZA-2011 z 24.08.2011 a z titulu nezákonného rozhodnutia, 2) uznesenia

vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 zo 14.12.2011. Vo veci vedenej na OR PZ
Žilina pod ČVS: ORP-987/1-OVK-ZA-2011 prokurátor uzneseniami č. 1 Pv 771/11-6 a č. 1 Pv 771/11-7 z
10.10.2011 zamietol sťažnosti obvinených podané proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Obžalobu však
prokurátor v tejto trestnej veci nepodal, ale uznesením č. 1 Pv 771/11-18 z 20.12.2011 podľa § 214 ods.
1 Trestného poriadku vec postúpil Obvodnému úradu Žilina, teda prokurátor síce zamietol sťažnosť proti
uzneseniu, ale obžalobu nepodal. Nie je teda splnený zákonom predpokladaný stav, ktorý by vylučoval

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z postavenia orgánu konajúceho v mene štátu v predmetnej
veci náhrady škody. Vo veci vedenej OR PZ Žilina pod ČVS: ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 prokurátor
uznesením č. 2 Pv 1143/11-4 z 23.02.2012 vyhovel sťažnosti obvinených podanej proti uzneseniu o
vznesení obvinenia a uznesenie zrušil. O zrušení obvinenia obžalobu prokurátor nepodal, teda je dané
postavenie ministerstva vnútra ako orgánu konajúceho za štát. Zároveň poukázal na dôvody vhodnosti

ako aj skutočnosť, že ministerstvo vnútra už vo veci začalo konať.

Nakoľko kolidujúce ústredné orgány zastupujúce záujmy štátu sa nedokázali dohodnúť kto bude
zastupovať štát a konať v jeho mene, súd z dôvodov vhodnosti, pretože už začal konať s Ministerstvom
vnútra SR, ktoré v čase podania návrhu bolo príslušným ústredným orgánom oprávneným zastupovať
štát podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, zároveň samo

nevykonalo žiadne aktívne kroky k preneseniu agendy (odovzdanie spisu, podkladov a pod.), vo veci sa
vyjadrovalo, súd za orgán zastupujúci štát považoval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s ktorým
ďalej konal.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj cit. zák.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľaust.§5ods.1cit.zák.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, aknezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. zák ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa ust. § 18 ods. 1 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ust. § 18 ods. 2 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. zák. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

pred príslušným orgánom.Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.

§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov vrátane oboznámením obsahu
pripojených spisov ČVS: ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 a ČVS: ORP-987/1-OVK-ZA-2011.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že uznesením ČVS: ORP-987/1-OVK-ZA-2011 OR PZ Žilina
zo dňa 24.8.2011 bolo začaté trestné stíhanie voči navrhovateľom 1/ a 2/ ako obvineným zo zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č.k. 1Pv 771/11-18 zo dňa 20.12.2011, bola vec obvinených
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,b/,

ods. 2/ písm. d/ Trestného zákona postúpená na OÚ Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy pretože
výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
V oboch prípadoch sa jednalo o totožný skutok.

Uznesením ORPZ Žilina ČVS: ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 zo dňa 14.12.2011 bolo začaté trestné
stíhanie voči navrhovateľom v 1/ a 2/ rade ako obvineným za prečin poškodzovanie cudzích práv v

spolupáchateľstve podľa § 20, § 375 ods.1 písm. a). a ods.2 písm. a), b) Trestného zákona vskutku
č.1/ a č.2/ a za prečin neoprávnený zásah do práva domu, bytu alebo nebytovému priestoru v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 218 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona v skutku č.2/.

Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina 2Pv 1143/11-4 zo dňa 23.2.2012 bolo zrušené uznesenie
vyšetrovateľa ako neopodstatnené v časti, v ktorej bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené

obvinenie voči navrhovateľom podľa § 375 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. a,b/ Tr. z. v spolupáchateľstve
pre prečin neoprávnený zásah do práva domu a iné.

Súd zistil, že navrhovateľke v 1/ rade boli vyčíslené trovy obhajoby vo výške 1.178,18 eur, ktoré boli
vyúčtované fa č. 12004, ktorou boli vyčíslené navrhovateľke 1/ trovy obhajoby vo výške 1.178,18 eur a
vyčíslenie trov obhajoby voči navrhovateľovi 2/ v celkovej výške 1.178,18 eur, ktoré boli navrhovateľovi

v 2/ rade vyúčtované fa č. 12003 zo dňa 23.1.2012, ktorou bola navrhovateľovi 2/ vyúčtovaná suma
trov obhajoby 1.178,18 eur. Vyúčtované sumy podľa príjmového pokladničného dokladu o prijatí sumy
1.178,18 eur boli uhradené dňa 10.1.2012 navrhovateľom v 1/ a 2/ rade.

Súd ďalej zistil, že trovy obhajoby vo veci ČVS ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 boli vyčíslené navrhovateľke
v 1/ rade a navrhovateľovi v 2/ rade, každému vo výške 253,05 eur, ktoré podľa príjmového

pokladničného dokladu o úhrade sumy 253,05 eur prijal právny zástupca navrhovateľa v 2/ rade
dňa 25.1.2012 a podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.1.2012 prijal právny zástupca
navrhovateľky v 1/ rade vo výške 253,05 eur.Súd ďalej oboznámil obsah žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom zistil,
že žiadosťou zo dňa 31.3.2012 bol u príslušného orgánu podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003
Z.z. uplatnený zhodný návrh ako v tomto konaní. Súd nezistil, že by nárok bol v zákonnej šesťmesačnej

lehote uspokojený čo i len v časti. Podľa poštového podacieho lístka bola zásielka odoslaná na prepravu
dňa 3.4.2012.

Listom zo dňa 9.1.2012 vo veci ČVS: ORP-987/1-OVK-ZA-2011 boli voči navrhovateľovi v 2/ rade
uplatnené Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s.r.o. trovy obhajoby za úkony právnej služby podľa
§ 12 ods. 3 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 20.9.2011 podľa

potvrdenia z 20.9.2011 /§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 123,50 Eur

2/ účasť na výsluchu obv. C. a obv. C. dňa 21.9.2011 od 8.30 do 11.35

hod. čistý čas trvania úkonu 3 hod. /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 247 Eur

3/ účasť na výsluchu svedkyne poškodenej R. P. dňa 28.9.2011 od 12.45 do 15.00 hod. čistý čas trvania
úkonu 2 hod. 15 min. /§ 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č.

655/2004 Z. z./ 123,50 Eur

4/ účasť na výsluchu svedkov A. P., M. P., O. P. dňa 4.10.2011 od 8.45 do 11.15 hod. čistý čas trvania
úkonov 2 hod. 20 min. /§ 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2

vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 123,50 Eur

5/ účasť na výsluchu svedkyne J. T. dňa 12.10.2011 od 8.00 do 9.20 hod. /§ 14 ods. 1

písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z./ ............................................61,75 Eur

6/ účasť na výsluchu svedkyne E. D. dňa 19.10.2011 od 13.15 do 14.25 hod. /§ 14

ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 61,75 Eur

7/ ďalšia porada s klientom dňa 29.11.2011 od 9.30 do 11.30 hod. čistý čas trvania úkonu 2 hod., viď.
potvrdenie z 29.11.2011 /§ 14 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./... 164,66 Eur

8/ oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania - záverečné preštudovanie vyšetr. spisu dňa

1.12.2011 od 8.00 do 8.30 hod. /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 123,50 Eur

9/ ďalšia porada s klientom dňa 29.12.2011 od 10.00 do 11.15 hod., podľa potvrdenia

z 29.12.2011 /§ 14 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 82,33 Eur

odmena spolu 1.111,49 Eur

režijný paušál: 9 x 7,41 Eur /§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 66,69 Eur

Spolu 1.178,18 Eur

Totožné trovy objahoby boli vyčíslené aj voči navrhovateľke v 1/ rade v danej veci.

Vo veci ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 boli listom zo dňa 25.1.2012 voči navrhovateľovi v 2/ rade uplatnené
Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s.r.o. trovy obhajoby za úkony právnej služby podľa § 12 ods.

3 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.:

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom 09.01.2012 /§ 14 ods. 1písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 63,58 Eur

2/ písomne podaná sťažnosť proti vzneseniu obvinenia 10.1.2012 /§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.

č. 655/2004 Z. z./ 63,58 Eur

3/ účasť na výsluchu obv. C. P. dňa 10.1.2012 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2

vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 31,79 Eur

4/ účasť na výsluchu obv. C. a C. P. dňa 13.01.2012 od 10.00

do 12.10 hod. čistý čas trvania úkonov 2 hod. 5 min. /§ 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č.

655/2004 Z. z./ 63,58 Eur

odmena spolu 222,53 Eur

režijný paušál: 4 x 7,63 Eur /§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 30,52 Eur

Spolu 253,05 Eur

Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Pod výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie

a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických alebo právnických osôb. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
objektívna (bez zreteľa na zavinenie), nemožno sa jej zbaviť. Vzniká za predpokladu, že bola spôsobená
orgánmi verejnej moci za podmienok ustanovených zákonom a pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 a ním vyslovené názory, došlo k ustáleniu
judikatúry a rozhodovania súdov. Podľa citovaného rozsudku ..Za ústavne konformný treba preto
považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k

takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to
znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie
trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný

čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia.

Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo
zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo
všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho

právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za

postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto
situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednostiza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym

či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990
sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný
pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej

úpravy stále použiteľné.

Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30. novembra 2009 sp.zn. 4 Cdo 183/2009.

V konaní mal súd preukázané, že voči navrhovateľom v 1/ a 2/ rade bolo uzneseniami ČVS: ORP-987/1-
OVK-ZA-2011 OR PZ Žilina zo dňa 24.8.2011 začaté trestné stíhanie voči navrhovateľom 1/ a 2/ ako
obvineným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. d/

Trestného zákona a Uznesením ORPZ Žilina ČVS: ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 zo dňa 14.12.2011 bolo
začaté trestné stíhanie voči navrhovateľom v 1/ a 2/ rade ako obvineným pre za prečin poškodzovanie
cudzíchprávvspolupáchateľstvepodľa§20,§375ods.1písm.a).aods.2písm.a),b)Trestnéhozákona
vskutku č.1/ a č.2/ a za prečin neoprávnený zásah do práva domu, bytu alebo nebytovému priestoru v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 218 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona v skutku č.2/.

Ani v jednom konaní nedošlo k uznaniu viny.

Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č.k. 1Pv 771/11-18 zo dňa 20.12.2011, bola vec obvinených
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,b/,
ods. 2/ písm. d/ Trestného zákona postúpená na OÚ Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy pretože
výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom,

pričom k uznaniu viny nedošlo ani v priestupkovou konaní.

Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina 2Pv 1143/11-4 zo dňa 23.2.2012 bolo zrušené uznesenie
vyšetrovateľa ako neopodstatnené v časti, v ktorej bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie voči navrhovateľom podľa § 375 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. a/,b/ Tr. z. v spolupáchateľstve
pre prečin neoprávnený zásah do práva domu.

Zuvedenéhomožnokonštatovať,žeanivjednomkonanísanenaplnilipredpokladyospáchanítrestného
činu obvinenými, v konaní ČVS: ORP-987/1-OVK-ZA-2011 OR PZ malo rozhodnutie o postúpení veci
na prejednanie priestupku 1Pv 771/11-18 zo dňa 20.12.2011 rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, v konaní ČVS: ORP-1484/2-OVK-
ZA-2011 došlo uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č.k. 2Pv 1143/11-4 zo dňa 23.2.2012 k zrušeniu

uznesenia vyšetrovateľa z dôvodu neopodstatnenosti. Uvedené má za následok, že štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom povinnosťou štátu titulom jeho objektívnej
zodpovednosti je odstrániť škodu navrhovateľom v 1/ a 2/ rade tým, že vynaložili náklady na svoju
obhajobu.

Súd sa stotožnil s vyjadreným názorom navrhovateľov na účelnosť obhajoby v uvedených trestných

konaniach. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného
tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne
v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo, t. j., najmä aby nevinná osoba nebola odsúdená a páchateľ bol

odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu,keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a orgánmi činnými v trestnom
konaní na druhej strane, keďže tieto disponujú značnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami
pre svoju činnosť v trestnom konaní. Odraz v práve na obhajobu je daný aj tým, že štát pri určitej

výške trestu alebo určitých subjektoch trestného činu stanovuje povinnosť obhajoby. Preto nič nemožno
vyčítať navrhovateľom, že využili svoje právo zakotvené jednak v Ústave SR ako aj medzinárodných
dohovoroch a zvolili si v trestných veciach svojho obhajcu, aby ich zastupoval a obhajoval. Nemožno
opomenúť ani fakt, že trest ktorý by mohol hroziť navrhovateľom bol vzhľadom na ust. § 41 ods. 2 Tr. zák.
až v sadzbe 13 rokov 6 mesiacov až 20 rokov, nakoľko v oboch konaniach šlo o obvinenie z úmyselných

trestných činov, pričom v prvom konaní sa jednalo o zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. so sadzbou trestu odňatia slobody 7 - 15 rokov, v druhom
konaní o prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. so
sadzbou trestu odňatia slobody 6 mesiacov - 3 roky a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. so sadzbou trestu odňatia
slobody 1 - 5 rokov.

Súd preskúmal navrhovateľmi uplatnenú špecifikáciu nároku a zistil nasledovné skutočnosti.

Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania vo veci ČVS:
ORP-987/1-OVK-ZA-2011 v ktorej boli obvinení navrhovatelia v 1/ a 2/ rade zo zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona určená podľa
§ 12 ods. 1 písm. c vyhl. č. 655/2004 Z.z. je vo výške 1/6 výpočtového základu nakoľko pre uvedený

skutok je horná hranica trestu až 15 rokov odňatia slobody. Úkony boli vykonané v roku 2011 a 2012,
pričom hodnota výpočtového základu v roku 2011 bola vo výške 741 eur a v roku 2012 vo výške 763
eur, teda hodnota úkonu bola vo výške 123,50 eur pre úkony v roku 2011 + paušálna náhrada režijných
nákladov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,41 eur ku každému úkonu. Hodnota úkonu
v roku 2012 bola vo výške 127,16 eur 2011 + paušálna náhrada režijných nákladov podľa § 16 ods. 3

vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,63 eur ku každému úkonu.

Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania vo veci ČVS:
ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 zo dňa 14.12.2011 pre trestné stíhanie voči navrhovateľom v 1/ a 2/ rade
ako obvineným pre prečin poškodzovanie cudzích práv v spolupáchateľstve podľa § 20, § 375 ods.1
písm. a). a ods.2 písm. a), b) Trestného zákona vskutku č.1/ a č.2/ a za prečin neoprávnený zásah do

práva domu, bytu alebo nebytovému priestoru v spolupáchateľstve podľa § 20, § 218 ods.1, ods.3 písm.
a) Trestného zákona v skutku č.2/ určená podľa § 12 ods. 1 písm. a vyhl. č. 655/2004 Z.z. je vo výške
1/12 výpočtového základu, nakoľko horná hranica trestu nepresahuje 3 roky pre prečin poškodzovania
cudzích práv a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému nepresahuje
5 rokov. Úkony boli vykonané v roku 2012, pričom hodnota výpočtového základu v roku 2012 bola vo

výške 763 eur, teda hodnota úkonu bola vo výške 63,58 eur + paušálna náhrada režijných nákladov
podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,63 eur ku každému úkonu.

Podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie
právnych služieb, „Pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.“

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych
služieb, „Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.“

Nakoľko právny zástupca zastupoval navrhovateľov v 1/ a 2/ rade ako spoluobvinených, je potrebné
pre spoločné úkony aplikovať ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba
tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb,čo fakticky má za následok, že pri zastupovaní dvoch osôb sa hodnota tarifného úkonu pri spoločnom
úkone nezvýši.

Súd porovnaním vyčíslených a uplatnených nárokov navrhovateľa zistil, že právny zástupca

navrhovateľov vykonal v konaní ČVS: ORP-987/1-OVK-ZA-2011 nasledovné úkony právnej služby:

Úkony v ktorých zastupoval len navrhovateľku v 1/ rade:

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 20.9.2011 - viď. potvrdenie z
20.9.2011 /§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 123,50 Eur,

2/ ďalšia porada s klientom dňa 28.11.2011 od 13.00 do 15.15 hod. čistý čas trvania úkonu 2 hod. 15
min. podľa potvrdenia z 28.11.2011 čl. 68 podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v rozsahu

2/3 úkonu za každú celú hodinu, spolu 164,66 Eur (2x 82,33 Eur)

3/ oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania - záverečné preštudovanie vyšetr. spisu dňa 1.12.2011
od 8.00 do 8.30 hod. /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 123,50 Eur

4/ ďalšia porada s klientom dňa 28.12.2011 od 9:00 do 10:20 podľa potvrdenia z 29.12.2011 čl. 69 podľa
§ 14 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 82,33 Eur.

K tarifnej odmene za úkon súd podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. priznal režijný paušál vo výške
7,41 Eur (1/100 z výpočtového základu 741 Eur) za každý úkon právnej služby, spolu pri 4 úkonoch pri
zastupovaní navrhovateľky v 1/ rade ako obvinenej spolu 29,64 eur.

Spolu 523,63 eur.

Úkony v ktorých zastupoval len navrhovateľa v 2/ rade:

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 20.9.2011 podľa potvrdenia z
20.9.2011 /§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 123,50 Eur,

2/ ďalšia porada s klientom dňa 29.11.2011 od 9.30 do 11.30 hod. čistý čas trvania úkonu 2 hod. podľa
potvrdenia 29.11.2011 čl. 65 podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ v rozsahu 2/3 úkonu za
každú celú hodinu, spolu 164,66 Eur (2x 82,33 Eur)

3/ oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania - záverečné preštudovanie vyšetr. spisu dňa 1.12.2011
od 8.00 do 8.30 hod. /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. ........ 123,50 Eur

4/ ďalšia porada s klientom dňa 29.12.2011 od 10.00 do 11.15 hod., podľa potvrdenia z 29.12.2011 podľa
§ 14 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 82,33 Eur.

K tarifnej odmene za úkon súd podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. priznal režijný paušál vo výške

7,41 Eur (1/100 z výpočtového základu 741 Eur) za každý úkon právnej služby, spolu pri 4 úkonoch pri
zastupovaní navrhovateľa v 2/ rade ako obvinenej spolu 29,64 eur.

Spolu: 523,63 eur.

Spoločné úkony pre oboch obvinených t.j. navrhovateľku v 1/ rade a navrhovateľa v 2 rade vykonal:

1/ účasť na výsluchu obv. C. dňa 21.9.2011 od 8.35 do 11.05 hod. a výsluchu obv. M. P. dňa 21.9.2011

od 11:10 do 11.35 hod. čistý čas trvania úkonu 3 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.
so znížením o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhl. ; vo výške 247 Eur, ktorá sa počíta v rozsahu dvoch úkonov,
t.j. jeden úkon za každé dve začaté hodiny podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl., t. j. 2x 123,50 Eur, (úkony
výsluchu na seba bezprostredne nasledovali)

2/ účasť na výsluchu svedkyne poškodenej R. podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. dňa 28.9.2011 od 12.45

do 15.00 hod. čistý čas trvania úkonu 2 hod. 15 min. so znížením o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhl. vo
výške 247,- eur3/ účasť na výsluchu svedkov A. P., M. P., O. P. podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. dňa 4.10.2011 od 8.45
do 11.15 hod. čistý čas trvania úkonov 2 hod. 20 min. so znížením o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhl. vo
výške 247,- eur

4/ účasť na výsluchu svedkyne I. dňa 12.10.2011 od 8.00 do 9.20 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. c) so
znížením podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 123,50 eur,

5/ účasť na výsluchu svedkyne E. D. dňa 19.10.2011 od 13.15 do 14.25 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. c)
so znížením podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 123,50 eur.

K odmene bol podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. účtovaný režijný paušál vo výške 7,41 Eur (1/100
z výpočtového základu 741 Eur) za každý úkon právnej služby, avšak pri spoločných úkonoch súd priznal

režijný paušál iba 1x pri úkone, spolu za 5 úkonov 37,05 eur.

Spoločné úkony pre navrhovateľov v 1/ a 2/ rade predstavujú súhrnom 1025,05 eur, z čoho pripadá na
každému účastníka v 1 suma 512,53 eur.

Na obhajobu navrhovateľky v 1/ rade boli účelne vynaložené trovy vo výške 1036,16 eur, na obhajobu
odporcu v 2/ rade boli účelne vynaložené trovy vo výške 1036,16 eur.

Súd porovnaním vyčíslených a uplatnených nárokov navrhovateľov zistil, že právny zástupca
navrhovateľov vykonal v konaní ČVS: ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 nasledovné úkony právnej služby:

Úkony v ktorých advokát zastupoval len navrhovateľku v 1/ rade:

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom 09.01.2012 podľa § 14 ods. 1 písm.
a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 63,58 Eur

2/ písomne podaná sťažnosť proti vzneseniu obvinenia 10.1.2012 § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004
Z. z. vo výške 63,58 Eur

K odmene bol podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. účtovaný režijný paušál vo výške 7,63 Eur za
každý úkon právnej služby, spolu za 2 úkony 15,26 eur.

spolu 142,42 eur.

Úkony v ktorých advokát zastupoval len navrhovateľa v 2/ rade:

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom 09.01.2012 podľa § 14 ods. 1 písm.
a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 63,58 Eur

2/ písomne podaná sťažnosť proti vzneseniu obvinenia 10.1.2012 § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004
Z. z. vo výške 63,58 Eur.

K odmene bol podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. účtovaný režijný paušál vo výške 7,63 Eur za
každý úkon právnej služby, spolu za 2 úkony 15,26 eur.

Spolu 142,42 eur.

Spoločné úkony:

1/ účasť na výsluchu obv. C. dňa 10.1.2012 od 10:30 do 12:20 a dňa 13.01.2012 od 10.00 do 11:00 hod

a účasť na výsluchu obv. C. P. dňa 13.01.2012 od 11.05 do 12.10 hod. čistý čas trvania úkonov 3 hod.
55 min. podľa § 14 ods. 1 písm. c), so znížením podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo 127,16 Eur

K odmene bol podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. účtovaný režijný paušál vo výške 7,63 Eur.

Zo spoločných úkonov pripadá na každého z obvinených (navrh. v 1/ a 2/ rade) suma 67,40 eur (134,79 /
2).V konaní ČVS: ORP-1484/2-OVK-ZA-2011 boli na obhajobu navrhovateľky v 1/ rade účelne vynaložené
trovy obhajoby vo výške 209,82 eur a na obhajobu navrhovateľa v 2/ rade vo výške 209,82 eur.

Súd na rozdiel od navrhovateľov v 1/ a 2/ rade považoval úkon účasti na ich výsluchu ako

spoluobvinených za jeden úkon v prospech oboch klientov, nakoľko výsluchy na seba bezprostredne
nadväzovali. Zároveň súd pri úkone právnej služby týkajúcej sa oboch spoluobvinených priznal len jeden
režijný paušál, nie pre každého obvineného osobitne.

Súd preto priznal podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. navrhovateľke v 1/ rade náhradu škody titulom
nezákonného úradného rozhodnutia vo výške 1245,98 eur a navrhovateľovi v 2/ rade náhradu škody
titulom nezákonného úradného rozhodnutia vo výške 1245,98 eur.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. s poukazom na ust. § 3 ods. 1 nar.
vl. č. 87/1995 Z.z. tak, že priznal navrhovateľom v 1/ rade aj právo na náhradu trov konania, avšak až od
doby, kedy uplynula odporcovi šesťmesačná lehota na možnosť plnenia a úhrady nárokov podľa § 16
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Žiadosť bola podaná dňa 3.4.2012, doručená mohla byť dva dni po odoslaní
t.j. 6.4.2012, teda lehota podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uplynula dňa 6.10.2012, teda odporca

sa dostal do omeškania až márnym uplynutím lehoty, kedy nárok mohol uplatnil na súde t.j. 7.10.2012.
Súd preto priznal navrhovateľom právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 8 percentuálnych
bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, tj. vo výške 0,75% + 8%, spolu 8,75 % ročne.

Nakoľko sa jedná v konaní o samostatné nároky navrhovateľov v 1/ a 2/ rade súd im nemohol priznať

nárok spoločne tak, ako žiadali, ale súd rozhodol tak, že priznal navrhovateľke v 1/ rade právo na
zaplatenie 1.245,98 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 7.10.2012 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi v 2/ rade právo na zaplatenie 1.245,98 eur spolu s 8,75%
ročným úrokom z omeškania od 7.10.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu k žiadosti odporcu o odročenie pojednávania určeného na deň 7.11.2013 súd poukazuje

jednak na samotnú skutočnosť, že žiadosť bola odoslaná až deň po pojednávaní, faxovú alebo inú kópiu
žiadosti nezistil, teda nebol dôvod zrušiť uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené ako
aj termín pre vyhlásenie rozsudku. Súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že nezistil ani dodatočne
dôvody pre odročenie pojednávania, nakoľko zamestnanec Ministerstva vnútra SR zastupoval štát tesne
pred pojednávaním v tejto veci a to v konaní sp. zn. 14C/103/2011, teda nič nemohlo brániť zástupcovi

štátu, aby poveril na zastupovanie aj tohto pracovníka.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z.,
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), v pomere úspechu k
neúspechu, a podľa § 151 ods. 7 O.s.p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom

alebo percentom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade boli v konaní čiastočne neúspešný, pričom jeho
neúspech bol nepatrný, spočíval len v zamietnutí časti príslušenstva žalovanej sumy, a to každý v časti
istiny vo výške 185,25 eur, úroku nad 8,75% ročne do výšky 9 % ročne a úrokov z omeškania od
3.4.2012 do 7.10.2012. Vzhľadom na to, že rozsudok bol vyhlasovaný na pojednávaní, pričom súdu

nebolo známe pred vyhotovením rozsudku vyčíslenie trov konania navrhovateľov, ani či sa navrhovatelia
a právny zástupca na vyhlásenie rozsudku dostavia, súd o náhrade trov rozhodol percentom tak, že
navrhovateľke v 1/ rade priznal nárok vo výške 74,12% (87,06 - 12,94) a navrhovateľovi v 1/ rade vo
výške 74,12 %. Celková výška konania však bude určená až po právoplatnom skončení veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).