Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216734
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312216734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura, keď Okresný súd Levice
viac ako 237 dní nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa
dostavil právny zástupca a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že pridržiava sa písomných vyjadrení, žiadal

návrhu vyhovieť. Mal za to, že danom prípade bol nesprávny úradný postup v exekučnom konaní v
tom, že nerozhodol o zmene exekútora v stanovenej lehote. Navrhoval doplniť dokazovanie znaleckým
posudkom v zmysle vyjadrení.
Právnyzástupcanavrhovateľavzáverečnomnávrhuuviedol,žežiadanávrhuvyhovieťapriznaťnáhradu
trov konania.

Súd doplnenie dokazovania výsluchom práv. zást. navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

a to : vyjadrením odporcu zo dňa 23.04.2013, listom európskej komisie, novinovým článkom, fotokópiou
exekučného spisu OS Levice sp. zn. 11Er/706/2004, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 18.11.2013,
potvrdením o priebežnom spracovaní ZP a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
175 eur ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura. Navrhovateľ ako oprávnený
prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice dňa 03.12.2004 na vykonanie

exekúcie voči povinnému: S. T.. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica. Príslušný okresný súd
vydal poverenie dňa 16.03.2005. Exekučnému súdu bol doručený návrh na zmenu exekútora zo
dňa 23.08.2010. Oprávnený pred podaním návrhu na zmenu exekútora dňa 02.06.2010 a po podaní
návrhu dňa 27.09.2010 žiadali informáciu o stave konania o zmene exekútora. Po doručení vyjadreniapôvodného exekútora s vyčíslením trov dňa 28.01.2011 dňa 12.04.2011 exekučný súd vyšším súdnym
úradníkom zamietol návrh na zmenu exekútora a exekučné konanie zastavil. Na základe odvolania
okresný súd opätovne sudcom rozhodol o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora bez možnosti podať

odvolanie.

Majetková škoda predstavovala údajne náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného
systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu

40 eur a administratívne náklady v sume 50 eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom a 15 eur
za urgencie súdu. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť
k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má
predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 663,88 eura ročne a

navrhovateľ sa domáhal sumy 387,24 eura, keď príslušný súd bol nečinný viac ako 237 dní.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne

kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne,
keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora
objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie

návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť,

podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za
to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za
to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný

všeobecný súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či
ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy
u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu

je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca
mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora
pre 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul
nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup.

Navrhovateľvyvinulenormnéúsilie,abydocielilvecnýposunvexekučnomkonaníaprimälsúdkvydaniu
rozhodnutia podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Navrhovateľ nijako
nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca
nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom
pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľa

zmena exekútora nie je po právnej a faktickej stránke zložitou vecou. Pri zmene exekútora nie je
potrebné kooperovať s pôvodným exekútorom. Už samotné nedodržanie lehoty 30 dní na zmenu
exekútora je bez ďalšieho zbytočný prieťah. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu podľa ktorého
by nebol všeobecný súd oprávnený preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavnenekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere
zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým posudkom,
alebo súd ustanoví znalca, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy

treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich
orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Vykresľovanie
činnosti navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi považoval za nepravdivé. Príčina a následok tak sú
zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods.6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 01.09.2005 ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.09.2005 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi

spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.

platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu
a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutienávrhu.Súdmalkdispozíciiakodôkazpredmetnýexekučnýspis.Navrhovateľsapodaniach
zo dňa 25.05.2012 a 30.05.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na

súde. Odporca do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok navrhovateľa na náhradu
škody. Žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody prijal odporca
osobne. Ohľadne každého návrhu bola podaná samostatná žiadosť, v ktorej bola špecifikovaná, i
keď nedokladovaná výška škody. Žiadosti boli podané hromadne a odporca ich podanie potvrdil
opečiatkovaním zoznamu podaných žiadosti. Tieto zoznamy sú založené na správe OS Nitra pod Spr.

1001/2012. Odporca nijako existenciu žiadostí nespochybňoval, konštatoval, že v každej je uvedená
požadovaná suma ako v návrhu. V tabuľkách odporcu zodpovedala výška žalovanej sumy výške
požadovanej náhrady zo žiadosti. Navrhovateľa vyzýval na doplnenie žiadosti o ďalšie dokumenty ako
napr. príslušný exekučný titul, poverenie na vykonanie exekúcie, ale aj doklady preukazujúce vyčíslenúmajetkovúškodunavrhovateľa.Existenciažiadostisžalovanousumounebolamedziúčastníkmivkaždej
jednej veci sporná. Dokazovanie v tomto smere súd považoval za nehospodárne, vedúce k rovnakému
zdôvodneniu rozhodnutia súdu. Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu,

že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo
k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to
dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Konanie bolo začaté 03.12.2004. Podľa
vtedy platného exekučného poriadku a § 238 zák. 233/1995 Z.z. v konaniach začatých do 31.08.2005
lehota 30 dní na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora neplatila. V predmetnom exekučnom konaní

tak neexistovala zákonná lehota na rozhodnutie o zmene exekútora, exekučný súd tak nespôsobil
nesprávny úradný postup (rozsudok KS v Žiline 10Co/302/2013). Nárok na náhradu škody si navrhovateľ
uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či

Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by
len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od
01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať
do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Od podania návrhu

na zmenu exekútora do návrhu na predbežné prejednanie nároku navrhovateľa neubehli tri roky a tak
návrh nie je premlčaný.

Navrhovateľ tvrdil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 237 dňoch. Súd zistil, že o
návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 248 dňoch, pôvodný exekútor predložil vyjadrenie

za 23 dní od doručenia výzvy. Údajnú lehotu od podania návrhu na rozhodnutie, nerátajúc dobu,
počas ktorej súd čakal na vyjadrenie pôvodného exekútora, exekučný súd prekročil o 195 dní, čo
možno charakterizovať ako primeranú dobu pre konanie pred súdom. Exekučným titulom je notárska
zápisnica, ktorá nebola spísaná s povinným. Navrhovateľ s exekútorom vykonáva exekúciu na základe
nezákonného exekučného titulu. Škody sa teda domáha z konania, ktoré sa viedlo, na základe

nezákonného titulu. Navrhovateľ v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o
rôznych exekútorov. V niektorých veciach návrhu na zmenu exekútora predchádzal podnet exekútora na
zastavenie exekúcie. Je možné, že i takýto podnet, bol dôvod na podanie návrhov na zmenu exekútorov,
na jedného exekútora, ktorý bude plne spolupracovať s oprávneným, prehliadajúc skutočnosti ktoré
iní exekútori namietali, ako jeho bývalý zamestnanec. Podľa súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je

podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa
zákonaoprávnenieipovinnosťvykonávaťúkonyexekučnéhokonania.Účastníkomexekučnéhokonania
nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková
škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku,
pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu

všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej
škode. Náhrady majetkovej škody sa navrhovateľ domáhal za pol roka nevydania rozhodnutia za
pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali sumu 70 eur, náklady
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne náklady v sume 50 eur
za komunikáciu s pôvodným exekútorom. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie,

alebo postup podľa § 136 O.s.p. I k takémuto postupu je potrebné, aby účastník predložil podklady -
dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať, či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p.. Znalecký posudok
je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh
na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie
dôvody pre zamietnutie návrhu. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale

aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa
zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil,
že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal
vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba,
ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s

návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným
súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastanestav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky.
Súd sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za

prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal
za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho

ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je,
aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote, k
čomu sa navrhovateľ prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady. Bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto
prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote
30. Exekučný súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov. Po ich doručení bolo vo veci

rozhodnuté. Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Je pravdou, že exekučný
súd ich pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v 30 dňovej lehote. Treba skúmať aj dôležitosť rozhodnutia
pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie u zmene exekútora nijako
vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. Z pohľadu súdnictva
vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom

intervale. Vo vyjadrení uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu o stave konania, v predmetnom
exekučnom spise sa žiadne takéto podania navrhovateľa nenachádzali. Navrhovateľ ako oprávnený
v exekučnej veci skoršie rozhodnutie o zmene exekútora nepresadzoval zákonnými možnosťami. Len
raz pred samotným návrhom na zmenu exekútora a raz po návrhu s odstupom 35 dní od návrhu
žiadal informáciu o stave konania. Ako už bolo konštatované zákonná lehota pritom neexistovala a

dobu 35 dní nemožno považovať za neprimeranú. Exekučný súd rozhodoval o celej exekúcii teda
o jej prípustnosti, čo je podľa názoru tohto súdu komplikovanejšie rozhodnutie, ako len o zmene
exekútora. Správne bolo aj to, že rozhodoval exekučný súd jedným rozhodnutím, keďže zastavenie
exekúcie malo vplyv aj na rozhodnutie o zmene exekútora. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom
konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo súdov (exekučný

spis OS Levice sp. zn. 8Er/40/2009 založený v spise sp. zn. 25C/352/2012 OS Nitra). Navrhovateľ v
konaní sp. zn. 25C/319/2012 predložil vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa 17.01.2013 až
po 210 dňoch! Ani nový exekútor navrhovateľa nereaguje na prípisy súdu v určenej lehote (sp. zn.
25C/332/2012, 25C/52/2013). Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného

súdu navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej či primeranej
lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Otázka je, či aj k škode došlo, čo sa podľa súdu
nestalo. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci
odôvodnení konštatované a, na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme

nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ cestou právneho zástupcu na pojednávaní nevedel nijako konkrétne
špecifikovať problémy v podnikaní navrhovateľa spôsobené údajným nezákonným postupom súdu.
Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne
obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O návrhu na zmenu exekútora bolo
rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený

konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa
neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by
sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade,
ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním
zákonnej lehoty na zmenu exekútora.Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti
veci ako sú oprávnenosť pôvodného exekútora na konanie, reálne nepreukázanie škody, neexistencia
zákonnej lehoty na zmenu exekútora, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný

exekučný titul, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny
prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.