Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205708
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113205708.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľa: S. G., nar.

X.X.XXXX, bytom K.Q., J. V. X, zastúpený Mgr. Adriánom Fabiánom, advokátom so sídlom v Prešove,
Tkáčska 2 p r o t i odporkyni: S. G., V.. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., J. V. X, zastúpená JUDr. Danielou
Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, o rozvod manželstva a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd r o z v á d z a manželstvo S. G., nar. X.X.XXXX a S. G., V.. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým č. XXX.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.2.2013 žiadal rozviesť manželstvo s odporkyňou z dôvodu jeho

formálnosti, pretože posledné 3 roky je spolužitie neznesiteľné, s manželkou sa spolu ani nezhovárajú,
nevedú spoločnú domácnosť a správanie sa odporkyne ho psychický deptá.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom z dôvodu, že je odkázaná na bývanie v rodinnom dome navrhovateľa.
Aj z jej pohľadu manželstvo bolo a je veľmi zlé, celý čas v ňom trpela nie len ona, ale aj deti, ale jej viera
jej bránila v podaní návrhu na rozvod.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka S. G., sobášnym listom účastníkov, správou
z poradensko-psychologického procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a zistil tento
skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX po krátkej trojmesačnej známosti. Z neho pochádzajú tri
už plnoleté deti, v súčasnosti s účastníkmi býva už len prostredný syn S. G..

Navrhovateľmanželstvohodnotilspočiatkuakopriemerné,narozdielododporkyne,ktoráhoodzačiatku
hodnotila veľmi negatívne. Sama potvrdila, že ho neuzatvárala z lásky, ale z ľútosti, pretože navrhovateľ
mal sluchový handicap. Jej hodnotenie manželstva bolo ovplyvnené aj veľmi zlým vzťahom medzi ňou
a matkou a sestrou navrhovateľa, ktoré bývali v tom istom rodinnom dome.Obaja účastníci sa zhodli v tom, že vzájomne majú voči sebe veľké výhrady. Navrhovateľ považuje
manželku za lenivú, nervóznu, vadilo mu, že je stále zachmúrená a že plytvala energiami na rozdiel
od neho, ktorý sa snaží šetriť, aj keď podľa názoru súdu neúmerne. Navrhovateľ tiež uviedol, že sa s

manželkou nedokázali na ničom dohodnúť a že spolu so synom mu vytýkali nízke príjmy.

Odporkyňa manžela hodnotila ako veľkého egoistu, ktorý ju stále deptal a ničil a to nie len ju, ale aj deti a
najmä dcéru, ktorá sa nemohla kľudne učiť. Púšťal totiž nahlas hudbu alebo jej zhasínal svetlo. Dvakrát
navrhovateľ ju aj fyzicky napadol, raz počas tehotenstva. Prehlásila, že v manželstve stále trpela a nikdy
nič dobré v ňom nezažila. Celá rodina žila podľa nej v neustálom strese, kvôli tomu deti nepokračovali ani

v štúdiu (najmladší syn hoci bol prijatý na vysokú školu) alebo štúdium nedokončili (dcéra a prostredný
syn).

Obaja účastníci zároveň zhodne uviedli, že posledné tri roky už nevedú spoločnú domácnosť, intímne
sa nestýkajú a dokonca sa ani nerozprávajú.

Účastníci sa z podnetu súdu zúčastnili konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb.
Podľa predbežnej správy pre odporkyňu je situácia veľmi stresujúca a potrebuje čas pri zvládaní tejto

záťaže.

Navrhovateľ následne listom zo dňa 9.7.2013 urgoval vyhovenie jeho návrhu, pretože ďalšiu
psychologickú pomoc považoval za neúčinnú.

Vypočutý bol ako svedok aj syn účastníkov Matúš Bobko. Aj on nepovažoval manželstvo rodičov za
dobré, všetku vinu tohto stavu však pripísal navrhovateľovi, ktorý podľa jeho slov je duševne chorý a mal

by sa liečiť. Poukázal na určité excesy v jeho správaní spočívajúce v chorobnej snahe šetrenia (vysávať
raz - dvakrát do mesiaca, šetriť vodou, obmedzovať sledovanie TV a pod.). Z jeho vyjadrenia je zrejmý
jeho negatívny vzťah k navrhovateľovi.

Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Manželstvo účastníkov je nepochybne už niekoľko rokov len formálne, pretože neplní žiadnu zo svojich
funkcií, keďže účastníci spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú a ich
deti sú už plnoleté. Obaja účastníci sú v manželstve nešťastní a nič pozitívne k sebe necítia. Navrhovateľ

dokonca hovoril o nenávisti voči manželke. Obaja vyslovili tiež presvedčenie o tom, že k náprave
manželského vzťahu nemôže dôjsť a teda možno jednoznačne vylúčiť obnovenie ich spolužitia. Súd
nezistil žiadny dôvod pre zachovanie tohto formálneho manželstva a to napriek tomu, že odporkyňa s
rozvodom nesúhlasí, hoci paradoxne spolužitie s manželom popisovala veľmi negatívne. Skutočnosť,
že rozvodom zrejme príde o možnosť bývania v rodinnom dome, ktorý patrí navrhovateľovi, je však pre

toto konanie irelevantná. Rozvod je len logickým vyústením stresujúceho manželstva, ktoré psychicky
negatívne vplýva na oboch jeho účastníkov.Zapríčinurozvratumanželstvaúčastníkovsúdpovažujeichdiametrálnypovahovýnesúlad,ichrozdielne
predstavy o spolužití a o partnerovi, ale aj šikanózne správanie sa navrhovateľa k ostatným členom
rodiny v súvislosti s ich obmedzovaním riadneho užívania domu, ktorého je vlastníkom.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z tej skutočnosti, že žiadny z účastníkov nepodal návrh na ich
náhradu v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.