Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Viera Koscelanská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/44/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111218297
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111218297.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: E. R., bytom L.. N.. XXXX/XX, U., proti odporcovi: Y. R.,
bytom U., časť H. XX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu: W. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, sudkyňou
JUDr. Vierou Koscelansku, takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že odporca Y. R., nar. XX.X.XXXX je biologickým otcom mal. W. R., nar. XX.X.XXXX
z matky E. R., nar. XX.X.XXXX.
Maloletá W. R., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa z a v ä z u j e platiť na dieťa výživné vo výške 50
eur mesačne od 29.3.2011 a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc
právoplatnosťou rozsudku.
Zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu činí 1.553,33 eur, ktorú sumu je otec dieťaťa p o
v i n n ý zaplatiť k rukám matky mal. dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s dieťaťom rodičia n e ž i a d a j ú upraviť.
Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporcu súd n e z a v ä z u j e na zaplatenie súdneho poplatku za konanie.
Štátu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.6.2011 domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom mal. W. nar.
XX.X.XXXX, pretože v kritickej dobe pre počatie dieťaťa sa s ním intímne stýkala. Zároveň žiadala, aby
súd upravil práva a povinnosti rodičov k dieťaťu.
Navrhovateľka ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s odporcom sa zoznámila dňa
17.4.2010 a na druhý deň sa s ním stretla a mala s ním intímny styk. Od tej doby sa pravidelne intímne
stýkali až do polovice augusta 2010, pričom k otehotneniu podľa nej došlo 6.6.2010. Obaja plánovali
spoločnú budúcnosť, ale potom sa pohádali kvôli drogám a odporca od nej odišiel. Hoci určité obdobieboli snahy o návrat, nakoniec sa už dokopy nedali. O tom že otehotnela odporca vedel, boli spolu u
lekára,kdebolotehotenstvopotvrdenéavtomčasesaodporcacítilbyťotcomdieťaťa. Dieťasanarodilo
XX.X.XXXX, ale toto mu už neoznámila, pretože nemala na neho kontakt. Potom vznikla medzi nimi
vyhrotená situácia ohľadne finančného zabezpečenia dieťaťa, nakoľko odporca podmieňoval platenie
výživného tým, že mu má ukázať dieťa, čo ona odmietla. Odporca malú videl pri náhodnom stretnutí vo
Vrábľoch. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemala intímne styky s inými mužmi a preto otcom
dieťaťamôžebyťjedineodporca.Ďalejuviedla,žepopreukázaníotcovstvaodporcužiada,abysúddieťa
zveril do jej výchovy a odporcu zaviazal na výživné vo výške 250 eur mesačne, ktorú sumu podľa nej je
schopný platiť, pretože pracuje "na čierno", ale jeho príjem ona preukázať nevie. Styk otca s dieťaťom
nežiadala upraviť. Uviedla, že v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti v podnájme s partnerom
U. U., je na materskej dovolenke, poberá materský príspevok vo výške 199 eur a prídavky na dieťa vo
výške 22,56 eur mesačne. Mesačné výdavky na dieťa nevie presne vyčísliť, maloletá je zdravá a má s
ňou iba bežné výdavky na stravu a oblečenie. Vyživovaciu povinnosť má iba k mal. W..
Odporca na pojednávaní najskôr uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Potvrdil, že sa zoznámil s
navrhovateľkouvapríli2010apo3-4dňochsazačalispoluintímnestýkať.Intímnestykymalipravidelne,
ochranné prostriedky nepoužívali. O tom, že navrhovateľka otehotnela vedel, bol s ňou u lekára a vtedy
sa cítil byť otcom dieťaťa a plánoval s ňou spoločnú budúcnosť. Potom sa ale dozvedel určité informácie,
ktoré v ňom vyvolali pochybnosti a pod tým vplyvom zmenil správanie, prestal mať záujem na ďalšom
spolužití a rozišli sa. K dieťaťu sa chcel postaviť zodpovedne, ale keďže mu ho navrhovateľka nechcela
ukázať a ponuku, že by platil výživné 30 eur odmietla, tak potom už žiadnu iniciatívu nevyvíjal. Pokiaľ
bude mať istotu, že je otcom dieťaťa, bude to akceptovať a výživné bude platiť. Po vykonaní znaleckého
dokazovania uviedol, že nemá výhrady voči tomu, aby bol určený za otca, súhlasí so zverením dieťaťa
do výchovy matke a čo sa týka výživného je to vecou súdu aké mu určí. Poukázal na to, že je občanom
v hmotnej núdzi, priznaný mu bol príspevok vo výške 62,50 eur mesačne. Je slobodný, býva u starých
rodičov, prácu si nehľadá, nemá záujem pracovať a ani nemôže, pretože sa stará o chorú starú matku.
Uviedol, že občas má nejaké "bokovky" a na brigádach si zarobí, pričom v roku 2013 sa mu podarilo
takto zarobiť na troch brigádach spolu 2.300 eur. Je to však jeho šikovnosť a to čo zarobil aj minul, veď
je mladý tak pomíňal na vlastný život, baby, zábavu a na dlhy. Potvrdil, že v súčasnosti občas požíva
drogy a bol aj súdne trestaný. O dieťa nemá záujem, preto styk s dieťaťom nežiadal upraviť.
Opatrovník mal. dieťaťa žiadal, aby súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a pokiaľ bude
otcovstvo určené, dieťa zveril matke a otca zaviazal na výživné vo výške 50 eur mesačne. Poukázal na
to, že odporca nie je evidovaný ako nezamestnaný a pracovať sa mu nechce.
Súd vykonal znalecké dokazovanie z ktorého bolo zistené že otcovstvo odporcu voči maloletej W.
nemožno vylúčiť, pretože pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,99 % čo značí,
že otcovstvo označeného muža voči mal. dieťaťu možno pokladať za prakticky dokázané, s vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Na základe oboznámenia sa s ďalšími listinnými dôkazmi a to rodným listom mal. dieťaťa, pracovnou
zmluvou odporcu zo dňa 4.10.2011, rozhodnutím ÚPSVaR Nitra, pracovisko Vráble zo dňa 11.2.2013,
korešpondenciou medzi navrhovateľkou a odporcom, znaleckým posudkom č. 8/2013, správou z
ÚPSVaR Nitra zo dňa 12.7.2013, správou z firmy Matador Automotive Vráble zo dňa 23.7.2013 a
15.10.2013, správou z ÚPSVaR Nitra zo dňa 7.8.2013, správou z firmy Trenkwalder Bratislava zo dňa
18.10.2013, správou z firmy Edymax Bratislava zo dňa 17.10.2013, mzdovým listom za rok 2013,
správou zo šetrenia pomerov v rodine matky a otca dieťaťa zo dňa 30.10.2013, prehľadom výdavkov
na dieťa, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 21 T 77/2013, ako aj s prihliadnutím na výpovede
účastníkov konania súd zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a odporca sa osobne poznali od apríla 2010, kedy nadviazali známosť, ktorá mala
intímny charakter. Pravidelne sa intímne stýkali do polovice augusta 2010, pričom ochranné prostriedky
nepoužívali. Dňa 29.3.2011 sa narodila navrhovateľke dcéra W., pričom k uznaniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov nedošlo. Zo znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo odporcu voči maloletej W.nemožno vylúčiť, pretože pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,99 % čo značí, že
otcovstvo označeného muža voči mal. dieťaťu možno pokladať za dokázané.
Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine / zák.č. 36/2005 Z.z./, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.
Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení, keďže bolo preukázané, že odporca mal intímne styky s matkou
mal. dieťaťa v dobe kritickej pre jeho počatie / od 2.6. do 30.9.2010/, možno konštatovať, že mu svedčí
zákonná domnienka otcovstva, pretože neboli zistené žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by bolo
otcovstvo vylúčené. Závažnou okolnosťou v danom prípade by bolo vylúčenie otcovstva na základe
krvnej skúšky, čo sa však v danom prípade nestalo, práve naopak, zo znaleckého posudku vyplýva, že
otcovstvo je prakticky dokázané.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel a odporcu určil za biologického
otca mal. W., nar. XX.X.XXXX.
Podľa § 113 ods.2 OSP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive mal.
dieťaťa.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine § 65, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
VychádzajúczcitovanýchustanoveníZákonaorodine,súdzverilmal.W.doosobnejstarostlivostimatky,
nakoľko sa o dieťa doposiaľ riadne stará a otec o dieťa nemá záujem. Pokiaľ ide o výšku výživného,
súd zohľadnil jednak potreby mal. dieťaťa, jednak aj možnosti a schopnosti rodičov. Dieťa má 2 roky, je
zdravé, jeho potreby sú primerané veku a pozostávajú z nákladov na stravu, ošatenie, obuv, hygienické
potreby, hračky. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok vo výške 199,60
eur a prídavky na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý má
príjem vo výške 265,33 eur mesačne a podieľa sa tak finančne na potrebách domácnosti. Otec dieťaťa je
nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške
62,50 eur mesačne a občas si privyrobí na brigádach, pričom na základe jeho vlastného vyjadrenia
si v roku 2013 takto zrobil 2.300 eur, čo v priemere na mesiac činí 191,66 eur. Obaja rodičia majú
vyživovaciu povinnosť iba k mal. Nikole. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na
výživné vo výške 50 eur mesačne, keď zobral do úvahy, že odporca je zdravý a schopný pracovať, o
čom svedčia aj brigády, ktoré si vie zabezpečiť. Zároveň súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť
má prednosť pred inými výdavkami a súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Odporca z finančných prostriedkov, ktoré získa, je teda povinný prednostne plniť
výživné na dieťa a nepoužívať ich pre seba na zábavu a nákup drog. Súd taktiež zobral do úvahy aj
vyživovaciupovinnosťmatky,ktorájuvsúčasnejdobeplnípredovšetkýmsvojouosobnoustarostlivosťou
o dieťa, ako aj na rodinné prídavky, ktorými je hradená časť potrieb dieťaťa. Vzhľadom na uvedené
považuje súd výživné vo výške 50 eur mesačne za primerané a zodpovedajúce potrebám dieťaťa i
možnostiam a schopnostiam otca maloletej. Styk otca s dieťaťom nebol upravený, nakoľko rodičia ho
žiadali neupraviť.
Súd zároveň vyčíslil i zročné výživné za čas od narodenia dieťaťa t.j od 29.3.2011 do konca októbra
2013, ktoré predstavuje sumu 1.553,33 eur / 2 dni za marec 2011 /3,33 eur/ + 9 mesiacov z roku 2011,
12 mesiacov z roku 2012 a 10 mesiacov z roku 2013 , t.j. 31 mes. x 50 eur / 1.550 eur/, spolu 1.553,33
eur / a zaviazal odporcu na jeho zaplatenie v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP, avšak nakoľko navrhovateľke
žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, tak že jej náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a keďže súd zistil i na strane
odporcu predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, postupoval podľa § 2 ods.2 zák.č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za konanie. V súlade
s § 148 ods.1 OSP potom nepriznal náhradu trov konania ani štátu, ktorý hradil náklady na znalecké
dokazovanie vo výške 520,84 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.