Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Mihalčínová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201242.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
SpišskáNováVes,Katastrálnyodbor,Markušovskácesta1,SpišskáNováVes,zaúčasti:L.Á.D.M.M.Á.,
bytom F.Í.A. Č.. XX, zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P. O.
BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 26. marca 2013 č.: V
397/2012 KK, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. marca 2013, č. : V 397/2012 KK.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákon č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny
zákon“), zamietla návrh na vklad záložného práv. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dohodu o
splnomocnení a tiež zmluvu o zriadení záložného práva treba posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Nie je možné takúto dohodu o splnomocnení považovať za
individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred pripravená a spotrebiteľ pri jej podpisovaní nemohol,
resp. nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu. V konečnom dôsledku spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo všetkých okolnosti možno
vyvodiť záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa, čo
možno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podmieňujúcu neplatnosť dohody
o splnomocnení v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení je absolútne
neplatná aj v zmysle ustanovenia § 39 a § 22 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla predovšetkým, aby
odporca sám zrušil svoje rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovela, prípadne aby vec
predložila súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie. Zároveň si uplatnila
náhradu trov konania. Uviedla, že pre Správu katastra vyplývajú zákonné povinnosti, ktoré sú stanovené
v § 46 Správneho poriadku a v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, teda že má náležite zistiť skutkový stav
o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, čisú dostatočne určité, zrozumiteľné a ďalšie povinnosti. Má za to, že správa katastra nezistila spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh.
Následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdila. Má za to, že došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie
záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu
a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je aj rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné.
Udelené plnomocnestvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu
navkladzáložnéhoprávanebolosplnomocniteľomodvolané.Neexistujerozpormedzizáujmamizáložcu
a splnomocneného združenia ProHelp. Predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil svoj dlh tak, ako
bolo dohodnuté a ona ako veriteľ len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva.
Odporca navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia.
Účastníčka L.Á.D. M.Á., ani zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému
prostriedku nevyjadrili.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
nie je dôvodný.
Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníčkou L.Á.D. M. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 12.07.2011. Zmluvné strany sa dohodli na
zabezpečení pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 500,00
Eur, poplatku v sume 260,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj dohodu o splnomocnení, ktorou
splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava
na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. ktorou bol dlžníčke
poskytnutý úver navrhovateľkou - POHOTOVOSŤ s.r.o.. Dlžníčka dohodu o splnomocnení podpísala v
Spišskej Novej Vsi 12.07.2011 a zástupca splnomocnenca U. L. v Bratislave dňa 01.02.2012.
Dňa 01.02.2012 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 32/2012-PTR medzi záložným
veriteľom (POHOTOVOSŤ s.r.o.) a záložcom (L.Á.D. M.Á.), zastúpená na základe dohody o
splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného
práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie F.Í.A. a to parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria (dom - hájenka) o výmere XX m2. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 12.07.2011.
Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava, alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom
rozsahu a včas.
Zákon o Katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľnosti je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve,
ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f)uzavretiuzmluvyúčastníkomniesúnaprekážkuokolnosti,ktorébránianakladaniusnehnuteľnosťoua
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a
§ 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o jeho zamietnutí.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu
a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa zakladá
právny vzťah zastúpenia.
Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení (§ 23). Dohoda o splnomocnení
je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená, obligatórne sa však
vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr.
prevod nehnuteľnosti a pod..
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľnesmožnýmplnením.Slobodaavážnosťsúzákladnénáležitostivôle.Slobodavôlevychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôlesúvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej
kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné náhodile, alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva
iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú
podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon
formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť
so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov).
Ako už bolo uvedené, vkladové konanie je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán v čase vydávania
preskúmavaného rozhodnutia posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z
hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods.
2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzovala skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom
prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) bolo
povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom
na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
splnomocniteľkou L.Á.D. M. podpísanou dňa 12.07.2011 t. j. v deň, keď bola podpísaná aj zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré
dohodu o splnomocnení podpísalo v zastúpení U. L. v Bratislave 01.02.2012, t. j. v deň, keď bola
uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva č. 32/2012-PTR nie je platne uzavretá. Totiž dohoda o
splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť ovplyvniť
jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť, teda aj s tým koho
vlastne splnomocňuje, aby ju zastupoval v budúcnosti v súvislosti s uzatváranou zmluvou o úvere
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá jej poskytla úver. Vzhľadom na vopred stanoveného
splnomocnenca (už v predtlačnom formulári) a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento bol
vytlačený priamo v dohode o splnomocnení (POHOTOVOSŤ s.r.o.), bola obmedzená slobodná vôľa
splnomocniteľa a zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene splnomocniteľa uzatvoriť
v budúcnosti záložnú zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Veľmi obtiažne si možno
predstaviť, aby samotná dlžníčka (záložca) si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický
s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu
na vklad záložného práva. Sama dospela k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX z 12.07.2011 je potrebné si zvoliť zástupcu, ktorý by v jej mene uzatváral
v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktorých identifikáciu pri
uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj podpisovaní dohody o splnomocnení dňa 12.07.2011 zrejme vedela
presne identifikovať a zároveň aj poznala hodnotu týchto nehnuteľností.Na základe uvedených skutočností nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžníčka
pri podpisovaní dohody o splnomocnení mala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere
splnomocnenca, ktorý by v budúcnosti hájil jej záujmy. Takéto dojednanie dohody o splnomocnení
spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37 ods. 1 a § 39
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako aj samotný obsah dohody o
splnomocnenísaskôrjaví,žetátodohodabolauzavretáúčelovoasplnomocnenecmalhájiťskôrzáujmy
záložného veriteľa ako záložcu. Na základe tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
nebolooprávnenéuzavrieťzáložnúzmluvuanakladaťsnehnuteľnosťamizáložcuL.Á.D.M..Tedaneboli
splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu záložného práva z predloženej zmluvy o zriadení
záložného práva č. 32/2012-PTR zo dňa 01.02.2012.
K námietke rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úrokov z omeškania súd
nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporca v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadaval
s otázkou, či zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžníčka L.Á.D. M.Á. pri uzatváraní zmluvy o zriadení
záložného práva č. 32/2012-PTR z 01.02.2012 nebola riadne zastúpená, pretože dohoda o
splnomocnení je absolútne neplatná, a preto ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebolo
oprávnené uzavrieť v mene dlžníčky L.Á.D. M. zmluvu o zriadení záložného práva.
Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčke, ani jej zástupcovi
preukázateľné trovy s týmto konaní nevznikli a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4, druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Zákonom č. 180/2013 Z. z. boli od 01.10.2013 zrušené správy katastra (§8 písm. e).
Podľa § 9 ods. 4 uvedeného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného
pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie a správy katastra ustanovené osobitným predpisom prechádzajú na okresný úrad.
Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania
a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad
koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.
Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 180/2013 Z. z. sídla a územné obvody okresných úradov košického kraja
pre Správu katastra Spišská Nová Ves je Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.