Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/327/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201974.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek
senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske
združenie, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Vladimírom Šárnikom,
Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinová 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa

4.10.2010 ako aj rozhodnutia zo dňa 15.10.2010 č. SLV-OLVS-39/2010, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie v časti žaloby o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo
dňa 4.10.2010 z a s t a v u j e.

Žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa
15.10.2010 z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou do podateľne súdu dňa 4.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania fiktívneho
rozhodnutia žalovaného zo dňa 4.10.2010 ako aj rozhodnutia vydaného pod číslom SLV-OLVS-39/2010
zo dňa 15.10.2010. Uviedol, že žalovaného požiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám (ďalej len ZSI) o sprístupnenie všetkých uznesení o začatí trestného stíhania
pre trestné činy machinácii pri verejnom obstarávaní, porušovania záväzných povinností pri správe
cudzieho majetku, poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev a zneužitie právomoci verejného

činiteľa vo veci verejného obstarávania vyhláseného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja
SR na predmet zákazky „Informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a
prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov v gescii
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len MV a RR SR), propagácia a reklama
implementácie operačných programov a súvisiacich odborných školení, konferencii a workshopov,
zabezpečenie procesu verejného obstarávania“ (tzv. nástenkový tender), resp. následne uzatvorenej

zmluvy o poskytovaní služieb medzi MVaRR SR a skupinou dodávateľov - Zamedia, s.r.o., Consulting
& Management, s.r.o., European Consultants Organisation, s.p.r.l. a avocat, s.r.o.“. Rozhodnutím č.
KM-759-001/SI-2010 zo dňa 26.8.2010 žalovaný žiadosti nevyhovel. Proti rozhodnutiu žalovaného
žalobca podal dňa 6.9.2010 rozklad. Žalobca má zato, že dňom 4.10.2010 vzniklo fiktívne rozhodnutie
o zamietnutí rozkladu, keďže žalovanému lehota na rozhodnutie o rozklade uvedeným dňom márne
uplynula. Ďalej uviedol, že po uplynutí tejto lehoty žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.10.2010 pod číslom

SLV-OLVS-39/2010 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.Žalobca citujúc ust. § 19 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. d) ZSI, ustanovenia § 162 ods. 2 a 199 ods. 1
Trestného poriadku (ďalej len TP), poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sž 131/03, Rs 37/2003,
1Sžo 184/2008 namietal nepreskúmateľnosť a nezákonnosť fiktívneho druhostupňového rozhodnutia,

ako aj nadbytočnosť a vecnú nesprávnosť ďalšieho druhostupňového rozhodnutia vydaného po
zákonnej lehote o vyriešení rozkladu a preto navrhol obe druhostupňové rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konania a ako aj priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe predloženom súdu dňa 1.4.2011 uviedol, že žalobný
návrh považuje za nedôvodný. K námietke fiktívneho rozhodnutia uviedol, že rozklad žalobcu proti

prvostupňovému rozhodnutiu bol postúpený povinnou osobou, ktorou v danom prípade bol Úrad boja
proti korupcii prezidenta policajného zboru, Ministerstva vnútra SR osobitnej komisii ministra vnútra SR
pre prípravu návrhov a rozhodnutí o rozklad zo dňa 5.10.2010 a minister vnútra SR dňa 15.10.2010
vo veci rozhodol. Žalovaný uviedol, že vo veci postupoval v súlade s § 57 ods. 2, § 61 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, vychádzajúc z § 19 ods. 3 ZSI, keď vo veci rozhodol v desiaty
deň odo dňa doručenia rozkladu povinnou osobou na osobitnú komisiu ministra vnútra SR na prípravu

návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch. Vychádzal z rozhodnutí tunajšieho súdu spisovej značky 1S
192/2005-28 zo dňa 16.11.2006 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) č. 2Sžo-KS/259/2004
z 28.5.2005. Je toho názoru, že z vyššie uvedených dôvodov žiadne fiktívne rozhodnutie nevzniklo.
K druhostupňovému rozhodnutiu č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 uviedol, že informáciu
nezverejnil, keďže požiadavka žalobcu nesmerovala k zaslaniu bližších informácii na základe ktorých

dospel vyšetrovateľ k záverom uvedeným vo výroku žiadaných uznesení, ale smerovala k sprístupneniu
všetkých uznesení, ktoré sa týkali o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa
osobitných predpisov a tieto podľa žalovaného jednoznačne podliehajú pod zákonné ustanovenie § 11
ods. 1 písm. d) ZSI, t.j. nezverejňujú sa. Poznamenal, že žalobca vedel o tom, že bolo uznesením začaté
trestné stíhanie a v akej veci, čo vyplývalo už z jeho samotnej žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa

5.8.2010. Žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave dňa 28.09.2012, č.k. 4 S 327/2010 - 38 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 4.10.2010,
ktoré vzniklo márnym uplynutím 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia odvolania druhostupňovému
správnemu orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 ZSI. Súčasne zrušil aj rozhodnutie žalovaného

vydané pod číslom SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z
dôvodu, že fiktívne rozhodnutie vytvorilo prekážku rozhodnutej veci podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho
poriadku, ktorá bráni vydaniu riadneho rozhodnutia v tej istej veci. Krajský súd vychádzal z premisy, že
predložením rozkladu vedúcemu ústredného orgánu (ministrovi), sa rozumie deň doručenia rozkladu
do podateľne tohto ústredného orgánu (ministerstva), a preto vnútorné postupy o predkladaní pošty z

hľadiska zachovania lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade nie sú rozhodujúce.

NaodvolaniežalovanéhočodomeritaveciažalobcučodovýrokuotrováchkonaniaNSSRrozhodnutím
3 Sži/1/2013-61 zo dňa 04.07.2013 napadnutý rozsudok pre nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia
§ 19 ods. 3 zákona ZSI zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Podľa názoru
NS SR lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní plynula od predloženia rozkladu spolu so spisom

dňa 5.10.2010 čo v danom prípade bolo vykonané prípisom číslo PPZ-OKAP-264-001/2010 zo dňa
30.9.2010; je preto vylúčené aby fiktívne rozhodnutie vzniklo dňa 4.10.2010 tak ako to tvrdil žalobca.
Podľa názoru NS SR takto potom neexistuje prekážka res iudicata preskúmať zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010.

Krajský súd v Bratislave na základe uvedených skutočností postupujúc v intenciách rozhodnutia NS SR

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1
O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011)
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.10.2013, potom čo

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstvaspravodlivosti SR D. najmenej 5 dní vopred § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.).

Predmetom súdneho prieskumu bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 4.10.2010, pričom v

danom prípade bol medzi účastníkmi konania sporný výklad ustanovenia § 19 ods. 3 veta prvá ZSI
a to z ohľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie spája povinnosť rozhodnúť o odvolaní do 15
dní, od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako „Doručenie odvolania povinnou osobou“. Výklad
predmetného ustanovenia uskutočňoval už NS SR vo veci sp. zn. 3Sži 19/2012 zo dňa 4.12.2012, na
ktorý rozsudok poukazuje aj vo svojom rozhodnutí 3Sži 1/2013 zo dňa 4.7.2013. Ustálil, že ustanovenie

§ 19 ods. 3 veta prvá ZSI vychádza z doručenia odvolania povinnou osobou a nie z doručenia
odvolania žiadateľom. Má zato, že uvedené ustanovenie systematicky nadväzuje na subsidiárnu
aplikáciu ustanovení správneho poriadku s poukazom na ust. § 22 ods. 1 ZSI v zmysle ktorého ak nie
je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy v
správnom konaní. Toto je legitímny postup aj pre odvolacie konanie s poukazom na ustanovenie § 54
ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal, pričom vychádza z predpokladu, že konanie sa vedie v administratívnom spise, ktorý
má k dispozícii prvostupňový orgán, preto odvolanie sa podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V
tejto časti procesného postupu správny orgán môže vec vybaviť autoremedúrou alebo pokiaľ v plnom
rozsahu odvolaniu nevyhovie vec podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku predloží spolu s výsledkami
doplneného konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď

odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta ZSI počíta s
týmto procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom a preto sa ustanovuje 15 dňová
lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou tzn., že od doručenia odvolania spolu
so spisovým materiálom. Tento postup sa potom primerane aplikuje aj na konanie o rozklade, ktorému
predchádza procesný postup rozkladovej komisie a vyhotovenia návrhu rozkladovou komisiou, ktorá

vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade obdobne ako správny
orgán prvého stupňa. NS SR je toho názoru, že zmienená subsidiárna aplikácia správneho poriadku je
na konanie podľa ZSI v súlade s princípom dobrej verejnej správy. Preto dospel k záveru, že lehota na
rozhodnutie ministrovi podľa § 19 ods. 3 prvá veta ZSI plynie od predloženia rozkladu spolu so spisom.
V zmysle tohto výkladu bolo potom vylúčené aby fiktívne rozhodnutie vzniklo dňa 4.10.2010, tak ako sa

mylne domnieva žalobca. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave konanie o fiktívnom rozhodnutí
zastavil pre jeho neexistenciu. Pokiaľ ide o vecnú stránku rozhodnutia žalovaného evidovaného pod
číslom SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 Krajský súd v Bratislave dospel k názoru, že v danom
prípade taktiež nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu žalobcu a to z nasledovných dôvodov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSI sa obmedzí sprístupnenie informácie alebo sa informácia nesprístupní

ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní, podľa osobitných predpisov, okrem informácii o rozhodnutí alebo o výsledku konania
ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Žalobca v danom prípade žiadal od žalovaného informácie, ktoré sa týkali textov uznesení o začatí
trestného stíhania a týkajú sa rozhodovacej činnosti orgánov činného v trestnom konaní. V každom

prípade ide o rozhodnutia, ktoré sú procedurálneho charakteru bez ďalšieho výsledku konania z hľadiska
právoplatných meritórnych rozhodnutí. Osobitným zákonom, ktorý sa zaoberá informáciami o trestnom
konaní je Trestný poriadok v platnom znení (zákon č. 301/2005 Z.z., ďalej len TP), v zmysle ktorého
orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona
poskytnutím informácii oznamovacím prostriedkom (§ 6 ods. 1 -5 TP). Pri poskytovaní informácii sú

orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnený utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť
objasnenie a vyšetrenie veci pritom sú povinný dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to aby
nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru najmä rodinného života,
obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia.

Je evidentné, že žalobcom požadovaná informácia sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v

trestnom konaní, ktoré práve pre charakter informácie, že ide o začatie trestného stíhania spadá
jednoznačne pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZSI. V každom prípade treba takého informáciepovažovať za také, ktoré hovoria o tom, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté s uvedením dôvodov na
základe ktorých sa dospelo k vydaniu príslušného uznesenia orgánu činného v trestnom konaní. Žalobca
žiadal poskytnúť samotné rozhodnutia vo forme uznesení a nie informáciu poskytnutú o dôvodoch

začatia trestného stíhania.

Podľa § 199 ods. 1 TP uznesenie o začatí trestného stíhania policajt doručí prokurátorovi najneskôr do
48 hodní a upovedomí o tom oznamovateľa a poškodeného.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví

zákon.

Ako už bolo vyššie uvedené, jedným so zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k
informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov
činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie
informácii týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, môže povinná osoba

žiadosti vyhovieť len do tej mieri, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo o výsledku
určitého konania avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné
predpisy. Povinnosťou žalovaného mohlo byť len informovanie o výsledku predmetného trestného
konania a spôsobe rozhodnutia vo veci takúto informáciu však žalobca nepožadoval.

Pokiaľ ide o TP stanovený okruh subjektov, ktorým sa doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania

(§ 199 ods. 1), neumožňuje doručiť takého uznesenie inej osobe ako oznamovateľovi a poškodenému
resp. prokurátorovi ak ide o uznesenie policajta. Rozšírenie okruhu adresátov tohto rozhodnutia orgánu
činného v trestnom konaní napr. o žalobcu, by sa dostalo do kolízie s článkom 2 Ústavy SR podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Právo na informácie garantovanej článkom 26 Ústavy SR podľa názoru súdu

dostatočne zabezpečujú ustanovenia § 6 ods. 1, 2 TP, ktoré ukladajú orgánom činným v trestnom konaní
povinnosť informovať verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácii oznamovacím prostriedkom
za podmienok upravených v týchto ustanoveniach.

Krajský súd v Bratislave dospel na záver k tomu, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie uznesení o začatí
trestného stíhania v konaní, v ktorom žalobca nevystupuje ako procesná strana, či už ako oznamovateľ,

poškodený alebo prokurátor prekračuje rámec ZSI a preto žalovaný postupoval správne, keď takejto
žiadosti nevyhovel. Preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako bezdôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov nepriznal
nakoľko v konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom

Krajského súdu v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.