Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229688
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6111229688.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu: Intersol spol. s r.o., so sídlom tř. Spojenců, Olomouc, Česká republika, IČO: 47 671 823, právne
zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o, advokátska spoločnosť so sídlom J. M. Hurbana 2, Nové
Zámky, IČO: 36 855 197, proti žalovanému: N-POWER, s.r.o., so sídlom Horná 54, Banská Bystrica,
IČO: 36 057 436, o zaplatenie 10 508,07 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 508,07 Eur so 7,75% ročným úrokom z omeškania
z dlžnej istiny 11 925,- Eur od 12. 01. 2011 až do 24. 03. 2011 a so 7,75% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 10 508,07 Eur od 25. 03. 2011 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 630,- Eur za

SUP a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 3 881,15 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu
vedený v O. X..O.., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 16. 12. 2011
domáhal od žalovaného úhrady istiny 10 508,07 Eur s prísl. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca
(zahraničná právnická osoba so sídlom v Českej republike) so žalovaným (slovenská právnická osoba
so sídlom v Slovenskej republike) uzavrel kúpnu zmluvu v ústnej forme ohľadom predaja kamennej soli
pre priemyselné účely, krajina pôvodu: Ukrajina, do miesta dodania tovaru: Čierna nad Tisou. Žalobca

v súlade s obsahom zmluvy a na základe objednávky žalovaného riadne a včas dodal v dňoch 11.
12. 2010, 12. 12. 2010 a 14. 12. 2010 objednaný tovar v celkovom množstve 450 000 kg, tak ako je
to špecifikované v dodacích listoch a faktúre č. 4100068 zo dňa 15. 12. 2010, splatnej 11. 01. 2011,
vystavenejvsume11925,-Eur.Tovarbolžalobcomvzmyslezmluvydodanýdoprekládkovejželezničnej
stanice Čierna nad Tisou. Žalovaný tovar v mieste dodania bez výhrad tento tovar prevzal a následne
tovar preložil do iných vagónov za účelom ich ďalšej prepravy. Žalovaný písomnou reklamáciou zo dňa
07. 01. 2011 reklamoval tovar z dôvodu, že bol dodaný v nevyhovujúcej kvalite, so zvýšenou vlhkosťou,

v dôsledku čoho žalovaný tovar nemohol vyložiť z vagónov a v súvislosti s tým mu vznikla škoda vo
výške 10 508,07 Eur, ktorú vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 2011/11130 zo dňa 16. 03. 2011, splatnou
15. 04. 2011 v tejto výške. Zároveň žalovaný jednostranným zápočtom zo dňa 16. 03. 2011 započítal
na pohľadávku žalobcu vo výške 11 925,- Eur nárok na náhradu škodu v zmysle ním vystavenej faktúry
vo výške 10 508,07 Eur a rozdiel medzi týmito pohľadávkami vo výške 1 416,93 Eur uhradil dňa 24. 03.
2011 na účet žalobcu. Žalobca reklamáciu žalovaného ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol, a
to písomným oznámením zo dňa 11. 01. 2011, pričom reklamáciu tovaru osobnou návštevou v skladoch

žalovaného a kontrolou tovaru preveril zamestnanec žalobcu Y.. X. M.. Žalobca takisto s jednostranným
zápočtom pohľadávky nesúhlasil, o čom informoval žalovaného písomným oznámením zo dňa 06. 04.
2011 a následne vyzval žalovaného k úhrade dlžnej istiny 10 508,07 Eur. Poukázal pritom, že ak došlo
k znehodnoteniu tovaru, došlo to až po prechode nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho vsúlade s ust. § 455 Obch. zák. ČR, za čo žalobca nenesie zodpovednosť. Právomoc a príslušnosť súdu
odôvodnil žalobca od čl. II ods. 1 Nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, pričom uviedol, že nedošlo k voľbe právneho poriadku, ktorý sa

má určiť podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky č. 334/01, pričom v zmysle čl. IV
ods. 1 písm. a) sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom obvyklého pobytu predajcu, t.j.
právom ČR. Z dôvodu omeškania si žalobca v žalobnom návrhu uplatnil i v súlade s ust. § 517 ods. 2
Obč. zák. ČR nárok na úrok z omeškania vo výške 7,75% z dlžnej istiny 11 925,- Eur od 12. 01. 2011
do 24. 03. 2011 a 7,75% ročný úrok z omeškania z dlžnej istiny 10 508,07 Eur od 25. 03. 2011 až do

zaplatenia vrátane dlžnej istiny a trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil faktúru žalobcu z
15. 12. 2010, nákladné listy k faktúre žalobcu, písomné oznámenie zo dňa 11. 01. 2011, jednostranný
zápočet žalovaného zo dňa 16. 03. 2011, faktúru žalovaného zo dňa 16. 03. 2011, výpis z účtu žalobcu
zo dňa 24. 03. 2011, písomné oznámenie zo dňa 06. 04. 2011, predžalobnú upomienku zo dňa 05. 05.
2011, úrokové sadzby ČNB.

V skrátenom konaní tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 60Rob 490/2011 zo dňa 02. 03. 2012, proti

ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu poukázal, že k uzavretiu ústnej
zmluvy medzi účastníkmi konania došlo na základe objednávky zo dňa 02. 11. 2010, pričom tovar bol
žalovanému dodaný zo strany žalobcu s omeškaním a len do železničnej stanice Čierna nad Tisou v
dňoch, ktoré uviedol žalobca, t.j. dňa 11. 12. 2010, 12. 12. 2010 a 14. 12. 2010. Poukázal, že prekládková
stanica Čierna nad Tisou nebola miestom dohody o dodaní tovaru, ale len miestom prekládky tovaru,

nakoľko sa jedná o uzavretý colný priestor, kde je absolútne vylúčené o váhe 450 ton kamennej soli
prehliadať tovar fyzicky. Tento tovar mohol žalovaný prvýkrát fyzicky prezrieť a skontrolovať až na mieste
jeho vykládky, a to v logistickom centre Zohor, kde zistil, že z titulu o cca. 300% zvýšenej vlhkosti
kamenná soľ zamrzla a nebolo možné ju vyložiť. Z tohto vyplýva, že sa jednalo o nekvalitnú dodávku a
o tovar zo strany žalobcu, ktorý vykazoval vady a nemohol byť použitý na účely, pre ktoré si ho žalovaný

u žalobcu objednal. Vlhkosť tovaru bola na mieste v Zohore ciachovaným vlhkomerom premeraná a
bola táto skutočnosť oznámená z titulu reklamácie vád tovaru žalobcovi. Poukázal pritom, že žalovaný
nemohol z dôvodu nevykazovania kvalitatívnych požiadaviek na kamennú soľ túto predať zmluvným
partnerom a bol nútený ju predať ako nekvalitný tovar za výrazne nižšiu cenu. Zároveň vyčíslil náklady,
ktoréuplatnilvočižalobcoviakonáhraduškodyvovýške10508,07Eurvzmyslefaktúryč.2011/11130zo

dňa 16. 03. 2011, splatnej 15. 04. 2011. Potvrdil súdu tie skutočnosti, že následne vykonal jednostranný
zápočet zo dňa 16. 03. 2011 a rozdiel medzi vzájomnými pohľadávkami žalobcu a žalovaného uhradil na
účet žalobcu vo výške 1 416,93 Eur dňa 24. 03. 2011. Ak teda žalobca nesúhlasil s uvedeným zápočtom,
uplatňuje si tento nárok voči pohľadávke žalobcu v zmysle žaloby.

Súd vykonal dokazovanie dokladmi pripojenými žalobcom k žalobnému návrhu, písomnými vyjadreniami

účastníkmi konania, ako aj ich výsluchom, kúpnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 25.
04. 2005 s dodatkami, objednávkou č. 7/2010 zo dňa 02. 11. 2010, podmienkami INCOTERMS 2000,
dohodou o výške ceny za dodávku kamennej soli za obdobie od 01. 11. 2010 až 30. 11. 2010 a od 01.
12. 2010 až do 31. 12. 2010, výsluchom Y.. W. N., čestným vyhlásením Y.. X. M., dokladom o výške
vlhkosti kamennej soli nameranej v mieste Zohor a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca so žalovaným mali uzavretú rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú dňa 25. 04. 2005 ohľadne predaja
priemyselnej kamennej soli, na základe ktorej, podľa jednotlivých objednávok žalovaného dodával
žalobca žalovanému kamennú soľ v období od 25. 04. 2005 do 30. 04. 2010, ktorá doba platnosti
kúpnej zmluvy bola písomnými dohodami zmluvných strán označenými podľa žalobcu ako príloha 13, 14
predĺžená do 30. 12. 2010. Uvedenú kúpnu zmluvu i s dodatkami k predmetnej zmluve žalobca predložil

do súdneho spisu (č.l. 111 a nasl., č.l. 215 a nasl.).

Dohody, na ktoré poukazoval žalobca, že sú dodatkom k pôvodnej zmluve, a to ceny v období od 01.
09. 2010 až 30. 09. 2010 zo dňa 03. 09. 2010, ceny pro období od 01. 11. 2010 až 30. 11. 2010
zo dňa 30. 09. 2010 a dohody o cene pro období od 01. 12. 2010 do 31. 12. 2010 uzavretej dňa
29. 11. 2010, tunajší súd nepovažuje za dodatky k pôvodnej zmluve vzhľadom k tomu, že v období

od 30. 04. 2010 nedošlo k následnému predĺženiu zmluvy od tohto dátumu po uzavretie dohody o
cenách pre obdobie od 01. 11. 2010 až do 30. 11. 2010 uzavretej dňa 30. 09. 2010, preto ich jepotrebné považovať za samostatné dohody medzi účastníkmi konania. Žalobca pritom odôvodňoval to
skutočnosťou, že práve v tejto kúpnej zmluve zo dňa 25. 04. 2005 v časti cena, dodacie a platobné
podmienky si účastníci dohodli miesto dodania, ktorým bola ukrajinsko-slovenská hranica, prechodová

stanica ČOP - Čierna nad Tisou. Po zistení tejto skutočnosti žalobca potom poukázal, že k dodávke
450 ton kamennej soli došlo na základe emailovej objednávky, označenej ako objednávka č. 7/2010
zo dňa 02. 11. 2010, ktorú žalobca akceptoval ústnou formou (telefonickým potvrdením objednávky) a
následným plnením. Momentom akceptácie návrhu žalobcom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy v zmysle
ust. § 43c ods. 1 v korelácii s ust. § 44 ods. 1 zák. č. 40/1964 SB Obč. zák. ČR. V predmetnej objednávke

vystavenej žalovaným sa nachádza údaj „PARITA: DAF čop Čierna nad Tisou“, pričom parita (dodacia
podmienka) ako jedna z dôležitých náležitostí medzinárodnej kúpnej zmluvy uvedená na objednávke,
určuje povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodávkou a prevzatím tovaru, spôsobom,
miestom a okamihom predania tovaru kupujúcemu, určuje spôsob, miesto a okamih prechodu nákladov,
ale aj rizík z predávajúceho na kupujúceho. Doložka DAF, Delivered At Frontier (named place) v zmysle
medzinárodných obchodných podmienok INCOTERMS 2000, platných v čase uzavretia kúpnej zmluvy,

znamenajú povinnosť predávajúceho dodať tovar na hranicu dohodnutého štátu, ktorá musí byť presne
určená. Podľa medzinárodných obchodných pravidiel sa doložka DAF vykladá tak, že kupujúci preberá
zodpovednosť a riziká spojené s tovarom akonáhle bol dodaný kupujúcemu na vývoz na dohovorenom
mieste pred colnou hranicou susednej krajiny. Povinnosťou predávajúceho bolo kupujúcemu poskytnúť
dopravný doklad, skladný list, vydací list alebo iný podobný doklad, musel zaplatiť všetky colné poplatky,

spotrebné dane za tovar, a to až do okamihu, kedy ho poskytol kupujúcemu. Predávajúci si teda splní
svoju povinnosť dodania, keď dá tovar k dispozícii kupujúcemu na pristavenom dopravnom prostriedku
nevyložený, colne prerokovaný na vývoz, ale nie na dovoz v dohodnutom mieste a bode na hranici,
ale pred colnou hranicou susednej krajiny. Žalovaný v konaní pritom spochybňoval platnosť uvedenej
dodacej podmienky DAF z dôvodu, že dodacie podmienky INCOTERMS mali byť dojednané písomne,

čo v danom prípade, keďže zmluva bola uzavretá v ústnej forme, podľa neho nebolo splnené. Žalovaný
nespochybňoval skutočnosť, že tovar mal byť dodaný do Čiernej nad Tisou, avšak mal za to, že
nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na kupujúceho až v mieste určenia, t.j. v stanici Zohor. Žalobca
z tohto dôvodu poukázal na obchodnú prax zaužívanú medzi účastníkmi konania od r. 2005 na základe
uzavretej kúpnej zmluvy uzavretej v r. 2005, z ktorej nepochybne vyplývalo, že miestom dodania tovaru

bolavždyukrajinsko-slovenskáhranica,konkrétneprekládkovástanicaČiernanadTisou.Žalobcapočas
trvania tohto zmluvného vzťahu dodával tovar výlučne do Čiernej nad Tisou, kde si prekládku tovaru,
ako aj jeho ďalšiu prepravu objednával a aj ďalšie náklady na ňu znášal žalovaný, a to vrátane nákladov
súvisiacich s preclením tovaru. Potom tovar, ktorý žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 410068 zo
dňa 15. 12. 2010, keďže v zmysle dodacích listov, ktoré predložil žalobca do súdneho spisu vyplýva, že

tieto dodal žalovanému v mieste dodania tovaru Čierna nad Tisou v dňoch 11. 12. 2010, 12. 12. 2010 a
14.12.2010,bolalenčiastkovoudodávkouvmnožstve450tonzcelkovéhomnožstva1500tonvzmysle
objednávky zo dňa 02. 11. 2010. Všetky dodávky uskutočnené podľa tejto objednávky boli žalobcom
dodané do Čiernej nad Tisou, žalovaným prevzaté, nerozporované, nereklamované a žalovaným aj
uhradené. Poukázal pritom, že v období od 18. 10. 2010 do 31. 12. 2010 bol žalobcom žalovanému

dodaný tovar (kamenná soľ) v celkovej hodnote 56 671,65 Eur. Potom tvrdenia žalovaného obsiahnuté
v odpore, a to aj na základe zaužívanej obchodnej praxe medzi účastníkmi konania, podľa žalobcu je
potrebné považovať len za účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za riadne
a včas dodaný tovar. Žalobca mal pritom za to, že dodaním tovaru do Čiernej nad Tisou došlo k splneniu
povinnosti žalobcu dodať tovar a zároveň k prechodu povinnosti znášať náklady, ako aj prechodu

nebezpečenstva škody na tovare zo žalobcu na žalovaného. V Čiernej nad Tisou bol tovar preložený na
základe pokynov žalovaného do iných vagónov za účelom jeho prepravy do miesta určenia Zohor, do
ktorého miesta určenia bol tovar prepravený na pokyn a náklady žalovaného. Pre žalovaného preclenie
tovaru, prekládku tovaru, prepravu tovaru do miesta určenia vykonala na základe jeho objednávky
a na jeho náklady špedičná spoločnosť ARGO SLOVAKIA s.r.o., Poprad, ktorú skutočnosť žalovaný

nepoprel. Žalovaný pri skorších dodávkach miesto dodania tovaru nikdy nereklamoval a tieto skutočnosti
potvrdil sám pri výpovedi žalovaného na pojednávaní dňa 04. 04. 2013, pričom žalobca poukázal, že
správanie sporových strán počas celého obdobia obchodovania, ako i v konkrétnom spornom prípade
zodpovedá definícii dodacej podmienky DAF v zmysle podmienok INCOTERMS 2000, ktoré boli v
priebehu zmluvného vzťahu i po ňom praktizované pri realizácii jednotlivých objednávok zo strany

žalovaného. Žalobca pritom odkázal i na ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. ČR, § 264 ods. 1 Obch. zák.
ČR, ako i § 730 Obch. zák. ČR. Pre prípad, že by súd neuznal, že dodacie podmienky DAF neboli
dohodnuté platne, poukázal na ust. § 457 ods. 1 Obch. zák., v zmysle ktorého „jestliže je prodávající
povinen podle smlouvy předat zboží dopravci v určitém míste pro přepravu zboží kupujícímu, přecházína kupujícího nebezpečí škody na zboží jeho předáním dopravci v tomto místě“. Na základe tohto
ustanovenia mal žalobca za to, že nebezpečenstvo škody na tovare prešlo zo žalobcu na žalovaného
momentom odovzdania tovaru špedičnej spoločnosti ARGO SLOVAKIA s.r.o., Poprad v mieste dodania

na ukrajinsko-slovenskej hranici Čierna nad Tisou. K uplatnenej reklamácii vád žalovaným, ktorou
uplatnil vadu tovaru zvýšenú vlhkosť kamennej soli, ktorú skutočnosť zistil v logistickom centre Zohor
zmeraním vlhkosti ciachovaným vlhkomerom uviedol, že dôkaz o vlhkosti soli, ktorá bola meraná v
logistickom centre Zohor nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku kvalite tovaru v mieste dodania
Čierna nad Tisou. Žalovaný však nevie preukázať písomným záznamom o vlhkosti tovaru zmeranej v

Čiernej nad Tisou, akú vlhkosť mal dodaný tovar zo strany žalobcu žalovanému v tomto mieste, a to s
poukazom na ust. § 427 ods. 1 a 3 Obch. zák. Žalobca mal za to, že vzhľadom na dodanie tovaru do
miesta dodania, ktorým bola prekládková stanica Čierna nad Tisou v dňoch 11. 12. 2010, 12. 12. 2010
a 14. 12. 2010, kedy bol povinný žalovaný vykonať jeho prehliadku, ktorá je zákonným predpokladom
uplatnenia si nárokov z vád, si v prípade uskutočnenia prehliadky v neskoršom čase môže uplatniť len
ako nárok z vád v prípade, že preukáže, že tieto vady mal tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody

na tovare. Žalovaný pritom prehliadku v mieste prechodu nebezpečenstva škody na tovare nevykonal a
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tovar v uvedenom mieste a čase mal vady. V mieste prekládky bol
pritom tovar preložený bez akýchkoľvek problémov. V tejto stanici prekládky Čierna nad Tisou prevzala
tovar od žalobcu prepravná spoločnosť objednaná žalovaným ARGO SLOVAKIA s.r.o., Poprad, ktorá
jediná bola oprávnená nakladať s tovarom v mieste prekládky tovaru a ktorá si za tieto služby účtovala

cenu služieb a ktorá bola i za tovar od tohto momentu prevzatia zodpovedná a znášala nebezpečenstvo
škody na tovare v zmysle ustanovení Obch. zák. upravujúcich prepravnú zmluvu. Momentom dodania
tovaru do Čiernej nad Tisou žalobca nemal viac možnosť, ani povinnosť dbať o to, ako žalovaný s
tovarom ďalej nakladal, preto má za to, že je vylúčená akákoľvek zodpovednosť žalobcu za poškodenie
tovaru, ku ktorému došlo po tomto momente, t.j. po jeho prevzatí, resp. prechode nebezpečenstva škody

na tovare na žalovaného. Žalobca ďalej poukázal, že ak žalovaný mal za to, že tovar dodaný zo strany
žalobcu bol vadný, mal si uplatniť voči nemu nároky z vád a tieto nemožno dosiahnuť uplatnením nároku
z iného právneho dôvodu v zmysle ust. § 440 ods. 2 Obch. zák. Na základe týchto skutočností žiadal
žalobe vyhovieť v celom rozsahu a neprihliadnuť k uplatnenému nároku zo strany žalovaného voči
nároku žalobcu v zmysle podanej žaloby. Tvrdenia žalobcu potvrdil v čestnom vyhlásení aj Y.. X. M.

(č.l. 301).

Žalovaný počas celého konania zotrval na svojich dôvodoch ohľadne miesta dodania tovaru, ktorým
malo byť podľa neho logistické centrum Zohor, ako i na nároku na náhradu škody, ktorú uplatnil z dôvodu
nekvalitne dodaného tovaru žalobcom žalovanému, vyčíslenú žalovaným v zmysle faktúry č. 2011/11130
zo dňa 16. 03. 2011, splatnou 15. 04. 2011 vrátane zápočtu učineného žalovaným zo dňa 16. 03. 2011,

ktorým započítal si svoj nárok na náhradu škody s uplatneným nárokom žalobcu v zmysle podanej
žaloby, čím nárok na úhradu dlžnej istiny zanikol. Počas konania žalovaný žalobcovi vytýkal, že nevedel
jednoznačne ustáliť právny základ, na základe ktorého odvodzuje nárok na zaplatenie dlžnej istiny s
tým, že jediným právnym základom dodávky tohto tovaru bola objednávka zo dňa 02. 11. 2010 pod č.
7/2010, pričom spojitosť s kúpnou zmluvou zo dňa 25. 04. 2005 odmietol. V zmysle tejto objednávky

podľa jeho tvrdenia bolo miestom určenia logistické centrum Zohor, pričom zotrval na tej skutočnosti, že
žalobca dodal predmetnú soľ žalovanému s oneskorením. Ďalej žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach,
že prvýkrát mohol tovar fyzicky prezrieť a skontrolovať až na mieste jeho vykládky, a to v logistickom
centre Zohor, kde zistil, že kamenná soľ má zvýšenú vlhkosť z dôvodu jej zamrznutia a nebolo ju
možné vyložiť. Z tohto dôvodu podal reklamáciu vád žalobcovi. Žalobca si pritom bol vedomý počas

telefonických urgencií žalovaným ohľadne oneskorenia s dodávkami, že miestom určenia je logistické
centrum Zohor, že parita uvedená v objednávke má len daňovo-technický charakter , lebo kupujúci nemá
právo vstupovať do colného priestoru a preskúšavať tovar. Žalovaný na základe oznámenia žalobcu,
že sú pristavené vagóny na ukrajinskej strane, t.j., že tovar je pripravený na preclenie, požiadal svojho
špeditéra, ktorý zastupoval kupujúceho v colnom konaní, aby zariadil prekládku, vystavenie colných

dokladov, colnú deklaráciu, zaplatenie colného dlhu, resp. vystavenie záruky za colný dlh a zabezpečil
pristavenie slovenských vagónov, nakoľko došlo k prekládke tohto tovaru zo širokorozchodných do
normálnych vagónov s normálnym rozchodom. Celý tento proces zabezpečoval na základe objednávky
špeditér, ktorého kupujúci, teda žalovaný poveril touto činnosťou. Za tieto úkony si účtoval špeditér
v zmysle dohodnutých taríf poplatky a špeditér preberal aj záväzok za vyplatenie colného dlhu, aby

mohol byť tovar uvoľnený po preložení do voľného obehu a mohol opustiť priestor prekládky. Po ich
úhrade je tovar prepustený do voľného obehu a smeruje podľa pokynov kupujúceho, t.j. žalovaného dotej ktorej stanice na Slovensku. Žalovaný pritom potvrdil, že jednalo sa o špedíciu ARGO SLOVAKIA
s.r.o., Poprad. Potvrdil ďalej súdu, že každý tovar, ktorý prišiel na hranicu SR z územia EÚ musí prejsť
colným konaním a kupujúci preberá tento tovar až po uvoľnení do voľného obehu, pričom predávajúci v

momente odovzdania tovaru nevie ovplyvniť, kde sa rozhodne kupujúci ten tovar z miesta dodávky, t.j.
zo stanice Čierna nad Tisou ďalej nasmerovať. Z tohto dôvodu bolo potrebné zmeniť prepravnú zmluvu,
nakoľko predávajúci, keď nakladá tovar, nemá vedomosť, kde uvedený tovar bude podľa pokynov
žalovaného nasmerovaný. Na žiadosť žalovaného súd v konaní vypočul i ním navrhovaného svedka
Jozefa Hollého, ktorý potvrdil svojím podpisom objednávku, na základe ktorej sa vykonala dodávka

kamennej soli, ktorá je predmetom tohto sporu, ktorý súdu uviedol, že objednať množstvo tovaru, ako
to je uvedené v objednávke č. 7/2010 z 02. 11. 2010 mohol len so súhlasom a na základe poverenia
konateľa žalovaného. Poukázal pritom, že medzi účastníkmi konania došlo aj k objemnejším dodávkam
tohto tovaru. Súdu potvrdil tú skutočnosť, že v Čiernej nad Tisou sa robí prekládka tohto tovaru zo
širokorozchodných na úzkorozchodné koľaje. Nevedel sa však súdu vyjadriť o tej skutočnosti, v ktorom
miestedošlokvznikuvádnapredmetnomtovarevdôsledkuzamrznutia.Súduďalejpotvrdil,žezČiernej

nad Tisou zabezpečuje prepravu žalobcom dodaného tovaru špedičná spoločnosť, ktorá následne
zabezpečovala i vozne pri prekládke tohto tovaru zo širokorozchodných koľají. Žalovaný pritom len
u špeditéra zisťoval, či tovar je už preložený a v prípade, že špeditér by oznámil poškodenie tovaru,
pričom v danom prípade sa vadnosť tovaru zistila až v logistickom centre Zohor, keď sa otvorili vagóny,
mu to oznámil. Následne nasledoval proces reklamačný. Na dotaz právnej zástupkyne žalobcu sa

vyjadril svedok ohľadne možnosti zistenia zvýšenej vlhkosti soli v Čiernej nad Tisou tak, že ak by bol
niekto uvedenou činnosťou poverený, tak by sa to v tomto mieste dalo zistiť rovnako, ako sa mohla
zistiť zvýšená vlhkosť na ukrajinskej strane, v Čiernej nad Tisou, tak aj ako aj sa zistila v Zohore. Pri
svojej výpovedi potvrdil aj tú skutočnosť, že spôsob prekládky tohto tovaru v Čiernej nad Tisou bol iný,
než spôsob, akým sa vykladal tovar v Zohore, keďže ukrajinské vagóny sa vykladajú nakladačmi a

aj keď je soľ stvrdnutá, vie byť narušená týmto silným nakladacím prostriedkom a preložená do iných
vagónov, pričom vagóny žalovaného sú samovýsypné, ktoré majú jednu alebo dva výpusty a následne
váhou materiálu sa vagón vyprázdňuje. Túto zvýšenú vlhkosť okamžite nahlásil žalovaný žalobcovi,
preto popiera tvrdenia žalobcu, že reklamáciu vád podal žalobcovi oneskorene. Z tohto dôvodu navrhol
vyžiadať si stanovisko od špeditéra, ktorého si objednal žalovaný, ako i opätovne vypočuť svedka p. N.

vzhľadomktomu,žežalovanýprijehovýsluchunebolprítomnýzdôvodov,ktoréuviedolvospravedlnení.
Žalobca namietal opätovnú výpoveď svedka p. Hollého, ako i zabezpečenie vyjadrenia špeditéra z
dôvodu, že jednak p. N. v čase prekládky nebol na mieste Čierna nad Tisou a k veci by nemal čo
uviesť a pokiaľ ide o dotaz na špedičnú firmu, poukázal na skutočnosť, že žalovaný si mal uplatniť z
dôvodu vadnosti tovaru nároky z vád, a preto z rovnakého dôvodu si nemôže uplatniť nárok na náhradu

škody. Takisto poukázal žalobca, že náklady, ktoré fakturoval žalovaný z titulu náhrady škody, žiadnym
spôsobom žalovaný do dnešného dňa žalobcovi, ani súdu nezdokladoval. Na základe námietok žalobcu
považoval súd výsluch p. N. i zabezpečenie ďalších dôkazov za právne bezvýznamné a nehospodárne
a z týchto dôvodov doplnenie dokazovania navrhnuté žalovaným súd zamietol. Následne už účastníci
konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd v danej veci rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského
štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch členského štátu. Žalovaný má sídlo na
území SR, a preto je daná právomoc súdu SR, pričom vecne a miestne príslušný na konanie je Okresný

súd Banská Bystrica.

Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k voľbe právneho poriadku, tento sa určí podľa Dohovoru o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky č. 334/01 („Rímsky Dohovor I“), pričom v zmysle čl. 4 ods. 1
písm. a) sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, t.j.
právom Českej republiky.

V zmysle ust. § 455 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonnk, nebezpečenství škody na zboží přechází
na kupujíciho v době, kdy převezme zboží od prodávajíciho, nebo jestliže tak neučiní včas, v době, kdy
mu prodávajíci umožní nakládať se zbožím a kupujíci poruší smlouvu tím, že zboží nepřevezme.V zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník:

Dlžník, který svůj dluh řádne a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přimeřené
lhůte věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se

odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.

Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovať od dlužníka vedle plnění úroky
z prodlení, není-li podle tohto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku
z prodlení stanoví prováděcí předpis.

V zmysle ust. § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb.: „Výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo
sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním

pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené
Českou národní bankou a platné pro prví den příslušného kalendářního pololetí“.

K 01. 01. 2011 bola repo sadzba ČNB vo výške 0,75%, t.j. úrok z omeškania za omeškanie v prvom
polroku 2011 je vo výške 7,75% (0,75% + 7%).

V zmysle ust. § 427 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“): „Kupující je

povinen prohlédnout zboží podle možnosti co nejdříve po přechodu nebezpečí škody na zboží, přičemž
se přihlédne k povaze zboží.

Podľaust.§427ods.2ObchZ,Jestližesmlouvastanovíodeslánízbožíprodávajícím,můžebýtprohlídka
odložena až do doby, kdy zboží je dopraveno do místa určení. Jestliže však je zboží směrováno
během přepravy do jiného místa určení nebo kupujícím znovu odesláno, aniž by měl kupující možnost

přiměřenou povaze zboží si je prohlédnout, a v době uzavření smlouvy prodávající věděl nebo musel
vědět o možnosti takové změny místa určení nebo takového opětného odeslání, prohlídka může být
odložena až do doby, kdy zboží je dopraveno do nového místa určení.

Podľa ust. § 427 ods. 3 ObchZ, Jestliže kupující zboží neprohlédne nebo nezařídí, aby bylo prohlédnuto
v době přechodu nebezpečí škody na zboží, může uplatniť nároky z vad zjistitelných při této prohlídce,

jen když prokáže, že tyto vady mělo zboží již v době přechodu nebezpečí škody na zboží.

Podľa ust. § 440 ods. 1 ObchZ, nároky z vad zboží se nedotýkají nároku na náhradu škody nebo na
smluvní pokutu. Kupující, ktorému vznikl nárok na slevu z kupní ceny, není oprávněn požadovat náhradu
zisku ušlého v důsledku nedostatku vlastnosti zboží, na něž se sleva vztahuje.

Podľa ust. § 440 ods. 2 ObchZ, uspokojení, ktorého lze dosáhnout uplatněním některého z nároků z vad

zboží podle § 436 a 437, nelze dosáhnout uplatněním nároku z jiného právního důvodu.

Doložka DAF v zmysle INCOTERMS 2000 (akýkoľvek druh dopravy):

S DODÁNÍM NA HRANICI (... ujednané místo)

Prodávající splní svou povinnosti dodání, jakmile dá zboží k dispozici kupujícímu na příchozím
dopravním prostředku nevyložené odbavené pro vývoz, ale nikoli pro dovoz v ujednaném bodě a místě

na hranici, ale před celní hranicí sousední země.

Na základe vykonaného dokazovania mal tunajší súd za preukázané, že v zmysle čl. II ods. 1 Nariadenia
má tunajší súd právomoc a aj vecnú a miestnu príslušnosť rozhodnúť danú vec. Z dôvodu, že nedošlo k
voľbe právneho poriadku medzi účastníkmi konania, tento sa určil podľa Dohovoru o rozhodnom právepre zmluvné záväzky č. 334/01 a v zmysle čl. IV ods. 1 písm. a) sa zmluva o predaji tovaru spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, ktorým bola právnická osoba so sídlom v ČR,
teda právom ČR. Z tohto dôvodu bolo potrebné na uvedený právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi

konania aplikovať ustanovenia Obch. zák. ČR.

Predmetom žalobného nároku uplatneného žalobcom v zmysle podanej žaloby doručenej súdu 16. 12.
2001 bola úhrada 10 508,07 Eur s prísl. z titulu nezaplatenia kúpnej ceny v celom rozsahu za tovar
dodanýžalobcomžalovanémuvzmysleobjednávkyč.7/2010zodňa02.11.2010avyúčtovanejfaktúrou
č. 4100068 zo dňa 15. 12. 2010 splatnej 11. 01. 2011 v celkovej sume 11 925,- Eur, z ktorej žalovaný

uhradil dňa 24. 03. 2011 len sumu 1 416,93 Eur. Zvyšnú časť predmetnej faktúry vo výške 10 508,07 Eur
neuhradil z dôvodu, že disponuje pohľadávkou voči žalobcovi na náhradu škody v uvedenej výške z titulu
nekvalitnej a oneskorenej dodávky soli v zmysle objednávky 7/2010 zo dňa 02. 11. 2010 a dňa 16. 03.
2011 túto započítal s pohľadávkou žalobcu, ktorej úhrada je predmetom sporu. Žalobca so započítaním
vzájomných pohľadávok nesúhlasil, o čom informoval žalovaného v písomnom oznámení zo dňa 06.
04. 2011 a vyzval žalobcu opätovne k úhrade dlžnej istiny 10 508,07 Eur. Z dôvodu neuhradenia tejto

pohľadávky sa preto žalobca obrátil so svojím nárokom na súd predmetnou žalobou doručenou súdu
dňa 16. 12. 2011. Na základe vykonaného dokazovania v danej veci mal súd za to, že žaloba žalobcu
je dôvodná. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne:

Y.. W. N., riaditeľ spoločnosti žalovaného na základe predchádzajúceho dohovoru p. C. a p. M. objednal
u žalobcu dodávky soli P3 PSD: množstvo 1 500 ton (23 vagónov), pričom priamo v objednávke uviedol,

že sa jedná o soľ z Artemovskej oblasti v termíne ihneď a použil doložku Parita: DAF čop - Čierna
nad Tisou. V závere objednávky požadoval písomné potvrdenie objednávky a zároveň žiada o štruktúru
dodávok na dané obdobie. Na pojednávaní svedok Y.. N. uviedol, že objednávku vlastnoručne podpísal,
pričom tak mohol učiniť len so súhlasom konateľa žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že uvedenú
objednávku telefonicky potvrdil, čo žalovaný v priebehu konania ani nenamietal. Takisto nenamietal ani

tú skutočnosť, že v zmysle tejto objednávky žalobca uskutočňoval dodávky kamennej soli v objednanom
množstve. Súd ďalej poukazuje, že základnými náležitosťami kúpnej zmluvy je dohoda o predmete kúpy
a cena. Ak aj v uvedenej objednávke absentuje dohoda o cene, súd poukazuje, že žalobca v konaní
predložil dohody o cenách medzi účastníkmi konania pre obdobie od 01. 11. 2010 až 30. 11. 2010, ako i
naobdobieod01.12.do31.12.2010isuvedenímtejskutočnosti,žetietocenysúplatnépriobjednávaní

tovaru od 01. 10. 2010 a v prípade objednania po tomto termíne sa cena takto objednaného tovaru
zvyšuje o 1,- Euro za tonu a objednávka nemusí byť dodávateľom prijatá. Uvedenú dohodu podpísali
účastníci konania dňa 30. 09. 2010 a 29. 11. 2010, kde si dohodli cenu kamennej soli podľa druhu, tak
ako je to špecifikované v týchto dohodách. Žalobca ďalej poukázal, že v období od 18. 10. 2010 do 31.
12. 2010 bol žalovanému dodaný tovar (kamenná soľ) v celkovej hodnote 56 671,65 Eur, pričom tovar

fakturovaný faktúrou č. 4100068 zo dňa 15. 12. 2010 bol len čiastkovou dodávkou v množstve 450 ton
z celkovo objednaného množstva 1 500 ton podľa objednávky žalovaného zo dňa 02. 11. 2010. Súd
mal teda za to, že na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 02. 11. 2010 pod č. 7/2010 v
spojitosti s dohodami účastníkov konania o cene za dodaný tovar zo dňa 30. 09. 2010 a 29. 11. 2010 a
uskutočnením dodávky v zmysle tejto objednávky došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 409

a nasl. Obch. zák. ČR, pričom miestom dodania tovaru v zmysle uvedenej parity: DAF čop - Čierna nad
Tisou, ktorú uviedol v objednávke sám žalovaný v zmysle už nimi zaužívaných pravidiel INCOTERMS
2000 podľa predtým uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 25. 04. 2005 s platnosťou do 30. 04. 2010 bola
Čierna nad Tisou. Žalovaný v konaní namietal, že podmienky zaužívané v medzinárodnom obchodnom
styku INCOTERMS 2000 sa stávajú súčasťou kúpnej zmluvy, len ak táto skutočnosť v nich je písomne

obsiahnutá a sú potom pre účastníkov uvedeného zmluvného vzťahu záväzné. Keďže písomná zmluva
nebola uzatvorená v danom obchodnom prípade, žalovaný zotrvával na svojom stanovisku, že miestom
dodania malo byť logistické centrum v Zohore.

V zmysle ust. § 266 Obch. zák. ČR projev vůle se vykládá podle ůmyslu jednající osoby, jestliže tento
ůmysl byl straně, které je projev vůle určen, znám nebo ji musel být znám. V případech, kdy projev vůle

nelze vyložit podle odst. 1, vykládá se projev vůle podle významu, který by mu spravidla přikládala osoba
v postavení osoby, které byl projev vůle určen. Výrazy používané v obchodním styku se vykládají podle
významu, který se jim spravidla v tomto styku přikládá. Při výkladu vůle podle odst. 1 a 2 se vezme
náležitý zřetel ke všem okolnostem souvisejícím s projevem vůle včetně jednání o uzavření smlouvy apraxe, kterou mezi sebou strany zavedli, jakož i následného chování stran, pokud to připouští povaha
věci. Projev vůle, který obsahuje výraz připouštějící různý výklad, je třeba v pochybnostech vykládat k
tíži strany, která jako prvá v jednání tohoto výrazu použila.

Tunajší súd poukazuje na tvrdenia žalobcu, že pred uvedeným obchodným vzťahom v zmysle
objednávky č. 7/2010 účastníci konania mali uzavretú kúpnu zmluvu na dodávku kamennej soli zo
dňa 25. 04. 2005, pričom si dohodli platnosť tejto zmluvy do 30. 04. 2010, kde si účastníci práve v
časti cena, dodací a platobné podmínky dohodli, že miestom dodania je ukrajinsko-slovenská hranica,
přechodová stanica čop - Čierna nad Tisou, na základe ktorej počas platnosti uvedenej zmluvy dodávali

vždy tovar pre žalovaného na hranicu Čierna nad Tisou a tak to bolo i v zmysle objednávok učinených
žalovaným po ukončení platnosti tejto zmluvy a pred samotnou objednávkou zo dňa 02. 11. 2010. Na
hranici žalovaný vždy dodaný tovar zo strany žalobcu prevzal, kde si zabezpečil prekládku tovaru a
jeho ďalšiu prepravu, aj náklady vždy znášal žalovaný vrátane nákladov súvisiacich s preclením tovaru.
Pre tieto úkony využíval službu špeditéra. Ďalej súd poukazuje, že objednávku zo dňa 02. 11. 2010
koncipoval sám žalovaný, kde použil výraz parita: DAF čop - Čierna nad Tisou, čo podľa dodacích

podmienok INCOTERMS 2000 vydaných Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži určuje práva a
povinnosti predávajúceho a kupujúceho a rieši prechod rizík spojených s dopravou, riziko poškodenia,
zničenia, či straty tovaru počas prepravy, prechod nákladov spojených s dopravou, náklady na dopravu,
skladovanie, colné poplatky, poistenie, poplatky za obstaranie dokladov, ako i prechod nebezpečenstva
rizík a nákladov, t.j. určuje, na ktorom mieste uvedené náklady a riziká prechádzajú z predávajúceho

na kupujúceho. Doložka DAF, ktorá sa používa v medzinárodnom obchode pre akýkoľvek druh dopravy
znamená „S dodaním na hranicu (dohodnuté miesto)“. V praxi to znamená, že predávajúci splní svoju
povinnosť dodať akonáhle dá tovar k dispozícii kupujúcemu na prichádzajúcom dopravnom prostriedku
nevyložené, vybavené pre vývoz, ale nie pre dovoz v dohodnutom bode a mieste na hranici, ale pred
colnou hranicou susednej krajiny. Súd preto mal za to, že na základe takto vystavenej objednávky

žalovaného, ktorú žalobca podľa jeho tvrdenia potvrdil telefonicky a následne podľa nej vykonal dodávku
kamennej soli pre žalovaného vzhľadom na vykladacie pravidlá podľa ust. § 266 Obch. zák. ČR si
dohodli účastníci konania miesto dodania Čierna nad Tisou, t.j. prekládkovú stanicu, v ktorej podľa
tvrdenia účastníkov konania bol i tovar žalovanému odovzdaný. Na základe dokladov predložených
žalobcom a ktorú skutočnosť nerozporoval ani žalovaný, v prekládkovej stanici Čierna nad Tisou došlo

k prekládke tohto tovaru zo širokorozchodných koľají na úzkorozchodné koľaje do vagónov, ktoré si
žalovaný zabezpečil prostredníctvom zmluvného vzťahu so špedičnou spoločnosťou ARGO SLOVAKIA
s.r.o., Poprad, ktorý následne po vybavení všetkých colných záležitostí vykonal prepravu tohto tovaru
do stanice Zohor podľa pokynov žalovaného. Žalovaný v konaní tvrdil, že v logistickom centre Zohor
po dôjdení tohto tovaru zistil, že dodaná soľ od žalobcu vykazovala vadu, zvýšenú vlhkosť, ktorá bola

spôsobenánízkymiteplotamivdanomobdobí,priktorýchsoľzamrzla.Vlhkosťnatomtomiestepremeral
ciachovaným vlhkomerom a túto skutočnosť následne oznámil žalobcovi formou reklamácie. Žalobca
listom zo dňa 11. 01. 2011 sa vyjadril k reklamovaným vadám v tom smere, že reklamácia zo strany
žalovaného je neopodstatnená a v plnom rozsahu ju odmieta (č.l. 20 súdneho spisu). Žalobca v konaní
tvrdil, že kamenná soľ dodaná žalobcom do miesta určenia čop - Čierna nad Tisou bola dodaná vo

vyhovujúcej a dohodnutej kvalite, t.j. bez vád. Prekládku tovaru zabezpečoval na vlastné náklady a
zodpovednosť žalovaný, pričom žalovaný v tomto mieste bez akýchkoľvek problémov preložil tovar
do vagónov na ďalšiu prepravu, ktorú si zabezpečoval sám na vlastné náklady a nebezpečenstvo.
Žalobca ďalej poukázal, že momentom prevzatia tovaru žalovaným v mieste čop - Čierna nad Tisou bolo
miestom, kde prešlo znášanie nebezpečenstva škody na tovare na žalovaného. Žalobca po prevzatí

tovaružalovanýmprostredníctvomšpedičnejspoločnostinemalviacmožnosť,anipovinnosťdbať,akoje
stovaromďalejnakladané,pretonárokžalovanéhonanáhraduškodyvovýške10508,07Euruplatnenej
žalovaným v konaní neuznal. Žalobca ďalej poukázal, že tovar bol žalovanému dodaný do prekládkovej
stanice ako dohodnutému miestu dodania Čierna nad Tisou v dňoch 11. 12. 2010, 12. 12. 2010 a
14. 12. 2010, kedy bol žalovaný v zmysle cit. právnej úpravy povinný vykonať jeho prehliadku, keďže

táto je zákonným predpokladom uplatnenia si nárokov z vád tovaru, príp. nároku na náhradu škody.
Pokiaľ tak žalovaný neurobil, môže si nároky z vád uplatniť len v prípade, že preukáže, že tieto vady
mal tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Medzi účastníkmi konania nebola sporná
skutočnosť, že žalovaný v mieste prechodu nebezpečenstva škody na tovare, t.j. v Čiernej nad Tisou,
prehliadku nevykonal, pričom súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tovar mal v tomto čase vady,

a to relevantným listinným dôkazom o vlhkosti tovaru zmeranej v Čiernej nad Tisou. Žalobca ohľadne
uplatneného nároku žalovaným na náhradu škody poukázal i na ust. § 440 ods. 1, 2 Obch. zák., v zmyslektorého Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého nároku z vád tovaru podľa § 436
a § 437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal, že v reklamácii vád zo dňa 07. 01. 2011, ktorú uplatnil žalovaný takmer mesiac po prechode

zodpovednosti za škody na tovare na žalovaného, v oznámení reklamácie neuplatnil žiaden zo svojich
nárokov podľa ust. § 437 ods. 1 Obch. zák. (t.j. dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie vád tovaru,
zľavu z kúpnej ceny), z ktorého dôvodu nie je možné, aby si žalovaný nároky, ktorých uspokojenie mohol
dosiahnuť uplatnením si nárokov z vád, konkrétne nároku na zľavu z ceny, nahrádzal uplatnením si
nároku na náhradu škody. I z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Pri tejto argumentácii poprel

takisto tú skutočnosť, že by žalovaný nemohol v Čiernej nad Tisou vykonať prehliadku dodaného tovaru
od žalobcu a v danom prípade, keď prekládku tovaru a jeho ďalšiu prepravu pre žalovaného na základe
zmluvného vzťahu vykonávala prepravná spoločnosť ARGO SLOVAKIA s.r.o., Poprad, táto ako jediná
bola teda oprávnená nakladať s tovarom v mieste prekládky tovaru, je táto spoločnosť od momentu
jeho prevzatia zodpovedná za dodaný tovar, a teda znáša i nebezpečenstvo škody na tovare v zmysle
ustanovení Obch. zák. upravujúcich prepravnú zmluvu.

Keďže na základe vykonaného dokazovania mal tunajší súd za preukázané, že účastníci konania si
dohodli miesto dodania čop - Čierna nad Tisou, a nie logistické centrum Zohor, bol žalovaný v zmysle
ust. § 427 ods. 1 Obch. zák. povinný vykonať jeho prehliadku v danom mieste, keďže táto je zákonným
predpokladom uplatnenia si nárokov z vád tovaru. V súlade s ust. § 427 ods. 3 Obch. zák. si potom
žalovaný mohol uplatniť nároky z vád tovaru len v prípade, ak preukáže, že tieto vady mal tovar v čase

prechodunebezpečenstvaškodynatovare,t.j.prevzatímtovaružalovanýmprostredníctvomspoločnosti
ARGO SLOVAKIA s.r.o, Poprad v mieste dodania, t.j. v Čiernej nad Tisou. Žalovaný súdu nepredložil
žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázal tú skutočnosť, že tovar dodaný žalobcom bol v čase
dodania tovaru na hranicu., t.j. v mieste dodania Čierna nad Tisou vadný, nepreukázal svoje tvrdenia
o vadnosti tovaru, a preto súd k týmto námietkam neprihliadol. Takisto súd konštatuje, že žalovaný

nepreukázal dôvodnosť aplikácie na daný prípad ust. § 427 ods. 2 Obch. zák., keďže objednávka
neobsahuje ustanovenia o povinnosti odoslať tovar predávajúcim, t.j. žalobcom. Súd sa pritom stotožnil
s právnou argumentáciou žalobcu, že v prípade, že žalobca mohol dosiahnuť uspokojenie uplatnením si
nárokov z vád, predovšetkým nárokom na zľavu z ceny, čo neučinil, nemožno náklady, ktoré špecifikoval
vo faktúre, ktorou si uplatňoval voči žalobcovi svoj nárok, nahrádzať uplatnením si nároku na náhradu

škody, ktorý si touto faktúrou fakturoval. Súd konštatuje, že žalovaný k jednotlivým položkám tvoriacim
škodu žalovaného, nepredložil žiaden hodnoverný listinný dôkaz napriek uloženej povinnosti súdom.
Nakoľko súd z vykonaného dokazovania mal teda za preukázané, že žalobca bol povinný dodať tovar
žalovanému do čop - štátna hranica Čierna nad Tisou, ktorú povinnosť si žalobca aj splnil, tovar bol
do tejto stanice dodaný v dohodnutej kvalite bez vád, keďže žalovaný nepreukázal opak, v mieste

dodania ďalšie nakladanie s tovarom vrátane jeho preclenia, prekládky a ďalšej prepravy do miesta
určeniastanovenéhožalovanýmzabezpečovalaspoločnosťARGOSLOVAKIAs.r.o.,Popradnazáklade
zmluvného vzťahu so žalovaným a v mieste dodania tovaru v Čiernej nad Tisou prešlo nebezpečenstvo
škody na tovare na žalovaného, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade
dlžnej istiny 10 508,07 Eur žalobcovi. V súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. ČR tunajší súd

priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania uplatnené v žalobe, a keďže si ich uplatnil v správnej
výške, riadne a včas, tunajší súd vyhovel žalobe i v tejto časti. Tak ako už súd vyššie konštatoval,
ďalšie dokazovanie vo veci doplnením dokazovania na návrh žalovaného nepripustil, a to z dôvodov
uvádzaných žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 17. 10. 2013, ako i vzhľadom na to, že
doterajšie dokazovanie bolo postačujúce na to, aby súd mohol rozhodnúť v danej veci.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal
plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok sumu
630,- Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 3 881,15 Eur, ktoré trovy zaviazal žalovaného
uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu, tak ako je to uvedené v petite rozhodnutia. Trovy priznané
súdom sú v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. a pozostávajú z jedného úkonu učineného

v r. 2012, a to príprava a prevzatie zastúpenia v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a) a § 18 ods. 3 v
hodnote 270,54 Eur + 20% DPH, za štyri úkony písomné podanie na súd učinené v súlade s § 14 ods.
1 písm. b) a § 18 ods. 3 Vyhlášky za úkon podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k
odporu z 30. 04. 2012, vyjadrenie zo dňa 07. 09. 2012 a 15. 10. 2013, každý úkon v hodnote 324,65 Eur
vrátene DPH, za účasť na pojednávaní dňa 13. 08. 2012 odmenu v hodnote 67,64 Eur a 20% DPH, ktorú

odmenu tunajší súd podľa vyčíslenia právnym zástupcom žalobcu krátil, nakoľko nedošlo k otvoreniupredmetného pojednávania a za účasť na ďalších pojednávaniach dňa 04. 04. 2013, 09. 09. 2013 a 17.
10. 2013 priznal za každú účasť odmenu vo výške 324,65 Eur vrátane 20% DPH a k úkonom priznal
dvakrát režijný paušál v súlade s ust. § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky, každý vo výške 8,89 Eur vrátane

DPH, t.j. celkom 17,78 Eur, trikrát režijný paušál vo výške 9,16 Eur vrátane DPH, t.j. 27,48 Eur a štyrikrát
režijný paušál vo výške 9,37 Eur vrátane DPH, celkom 37,48 Eur. V súlade s ust. § 17 ods. 1 a § 18
ods. 3 tunajší súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času za cestu Nové Zámky -
Banská Bystrica a späť za osem polhodín po 15,26 Eur vrátane DPH, celkom 122,08 Eur v r. 2012 a za
tri pojednávania v r. 2013 - 24 polhodín po 15,62 Eur vrátane DPH, celkom 374,88 Eur. Právny zástupca

žalobcu si uplatnil i náhradu cestovných výdavkov v zmysle ust. § 16 ods. 4 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS
SR, a to za cestu Nové Zámky - Banská Bystrica a späť dňa 13. 08. 2012 osobným automobilom S.
F., použité palivo MaxxMotion Diesel s priemernou spotrebou 12,7 l pri ceste 316 km v sume 146,52
Eur, za účasť na pojednávaní dňa 04. 04. 2013 motorovým vozidlom S. XXX, použité palivo 95 okt. s
priemernou spotrebou 9,4 l v sume 125,54 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 09. 09. 2013 pri použití
rovnakého motorového vozidla sumu 126,24 Eur a dňa 17. 10. 2013 náhradu cestovných výdavkov vo

výške 124,78 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia písomne
vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané
a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..