Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211539
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113211539.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci

navrhovateľa: Ľ. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. P. XXX/XX, Ž.-J. M., zastúpený Mgr. Richardom
Karkoóm, advokátom so sídlom Sad Na studničkách 32, Žilina, proti odporcovi J. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXX, zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, o
zaplatenie úroku z omeškania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od
12.02.2002 do 11.04.2008 a úroku z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od
12.04.2008 do zaplatenia, zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.2.2006 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške 690.000,- Sk, čo
v prepočte na Euro predstavuje sumu 22.903,80 Eur spolu s mesačným úrokom vo výške 5% zo sumy
690.000,- Sk od 12.12.2001 do zaplatenia a s ročným úrokom z omeškania vo výške 15,5% zo sumy
690.000,- Sk od 12.2.2002 do zaplatenia a trov konania, titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke.

Tunajší súdu rozsudkom XC XXX/XXXX-XX uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 690.000,-
Sk spolu s mesačným úrokom vo výške 5% od 12.12.2001 do 11.2.2002 spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 15,5% zo sumy 690.000,- Sk od 12.2.2002 do zaplatenia a trovy konania 83.592,-

Sk. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal dňa 18.8.2009 odporca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie
okresného súdu osobne prevzal X.X.XXXX na OS Žilina, rozsudok mu nebol účinne doručený a súd mu
svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedoručil mu návrh na začatie konania, predvolanie
na pojednávanie a ani rozhodnutie. Nemal reálnu možnosť dozvedieť sa o začatí súdneho konania,
vyjadriť sa k dôvodom podaného návrhu, zúčastniť sa pojednávania, dať sa zastúpiť...V čase súdneho
konania a vydania I. stupňového rozhodnutia mal nahlásený trvalý pobyt a zdržiaval sa na adrese B. M.
Č.. XXXX/XX, Ž. , a preto sa nemohol zdržiavať na adrese uvedenej v žalobnom návrhu a v rozhodnutí I.

stupňového súdu, t.z. na adrese L. Č..XX, na ktorú adresu mu súd zasielal všetky listiny, vrátane návrhu
na začatie konania

Krajský súd Žilina uznesením XXCo XXX/XXXX zo dňa 10.12.2009 vyššie uvedený rozsudok Okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom okresného súdu došlo kodňatiu možnosti odporcovi konať ako účastníkovi, t.j. k znemožneniu realizácie jeho procesných práv
priznaných mu občianskym súdnym poriadkom, keď mal za preukázané, že okresný súd odporcovi
zásielku určenú do vlastných rúk, t.j. rozsudok napadnutý odvolaním doručoval na adresu L. XX, Ž., t.j.

na adresu, ktorú navrhovateľ uvádzal v návrhu. Odporca k odvolaniu predložil fotokópiu občianskeho
preukazu, z čoho odvolací súd zistil, že odporca v rozhodnej dobe bol prihlásený k trvalému pobytu na
adrese Ž., B. M. Č.. XXXX/XX. V odvolaní zvýraznil, že sa zdržiaval na tejto adrese a navyše túto adresu
uvádzal i OO PZ B.. Následne odvolací súd prijal záver, že k riadnemu doručeniu rozsudku došlo až
jeho fyzickým prevzatím odporcom dňa X.X.XXXX. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný

súd doručoval odporcovi aj ďalšie písomnosti určené do vlastných rúk na adresu L..XX, Ž. - návrh na
začatie konania, predvolanie na pojednávanie a ani u týchto písomností účinné doručenie náhradným
spôsobom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. nenastalo. Krajský súd uložil okresnému súdu právnu vec prejednať
v súlade s ust. obč. súdneho poriadku, obč. zákonníka a vo veci opätovne rozhodnúť.

V priebehu konania došlo k vydaniu trestného rozkazu spis. zn. XT XX/XXXX OS Žilina, na základe
ktorého bol odporca uznaný za vinného zo skutku, ktorý je špecifikovaný vo výrokovej časti trestného

rozkazu a teda spáchal trestný čin podvodu, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky s podmienečným odkladom na 5 rokov a zároveň súd uložil odporcovi ako obvinenému
povinnosť nahradiť poškodenému navrhovateľovi škodu vo výške 1.130.000,- Sk. Práv. zástupca
navrhovateľa nárok navrhovateľa prekvalifikoval na nárok náhradu škody. Navrhovateľ prostredníctvom
svojho práv. zástupcu zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 22.903,80 euro späť a vo zvyšnej časti

svojho návrhu, t.j. v časti v ktorej sa domáha zaplatenia úroku 5% mesačne zo sumy 22.903,80 Euro
od 12.12.2001 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne zo sumy 22.903,80 Euro od
12.2.2002 do zaplatenia na svojom návrhu zotrval. Vo svojom podaní zároveň uviedol, že predmetný
nárok, na ktorom zotrváva je dôvodný titulom nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená
spáchaním úmyselného trestného činu zo strany odporcu na škodu navrhovateľa, pričom výška takto

spôsobenej škody sa zhoduje s pôvodným nárokom navrhovateľa na zaplatenie príslušenstva z pôžičky,
ktorou odporca podvodom od navrhovateľa vylákal finančné prostriedky, ide teda o ušlý zisk, ktorý
preukázateľne navrhovateľ pre konanie odporcu neobdŕžal, hoci obdŕžať mal. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že predmetná škoda bola spôsobená konaním odporcu dokonaním skutku, to znamená prevzatím
finančných prostriedkov od navrhovateľa 12.12.2001. O tom, že navrhovateľovi vznikla škoda sa však

navrhovateľ dozvedel až právoplatnosťou predmetného trestného rozkazu, nakoľko až dovtedy nemohol
mať za to, že konaním odporcu došlo k spáchaniu trestného činu a teda i k protiprávnemu konaniu v
zmysle civilného práva, preto sa navrhovateľ pôvodným návrhom musel domáhať nároku na vrátenie
pôžičky s príslušenstvom tak, ako by zmluva o pôžičke bola platná a nebol ňou spáchaný trestný čin.

Tunajší súd rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX - XX zo dňa 29.3.2010 konanie v časti o zaplatenie istiny

22.903,80Eurozastavil.Odporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi8,5%ročnýúrokzomeškania
zosumy22.903,80Eurood12.4.2008dozaplatenia do3dnípoprávoplatnostitohtorozsudku.Návrhna
zaplatenieúrokuvovýške5%zosumy22.903,80Eurood12.12.2001dozaplateniaaúrokuzomeškania
vo výške 15,5% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.12.2002 ( správne malo byť od 12.2.2002 ) do 11.4.2008
a úroku z omeškania vo výške 7% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.4.2008 do zaplatenia zamietol a

vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 20.1.2011 na odvolanie navrhovateľa
rozsudok okresného súdu v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.

Na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor SR proti vyššie uvedenému rozsudku okresného
súdu v časti výroku, ktorým návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol ( 15,5% ročne zo sumy

22.903,80 eur od 12.12.2002 do 11.4.2008 a 7% ročne z tej istej sumy od 12.4.2008 do zaplatenia )
a uvedenému rozsudku krajského súdu, ktorým rozsudok okresného súdu v uvedenej časti výroku
potvrdil mimoriadne dovolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na
nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne otázky určenia momentu, kedy sa odporca dostal s
plnením dlhu do omeškania, keď nesprávne odvodili začiatok omeškania odo dňa, kedy sa odporca

oboznámil v trestnom konaní s výsledkami vyšetrovania.Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. XM M. XX/XXXX zo dňa 30.1.2013 rozsudok Okresného súdu Žilina
z 29.3.2010 č.k. XC XXX/XXXX-XX v časti výroku, ktorým súd návrh žalobcu na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 15,5% zo sumy 22.903,80 eur od 12.12.2002do 11.4.2008 a úroku z omeškania

vo výške 7% zo sumy 22.903,80 eur od 12.4.2008 do zaplatenia zamietol a rozsudok Krajského súdu v
Žiline z 20.1.2011 sp. zn. XX M. XXX/XXXX vo výroku, ktorým rozsudok okresného súdu v uvedenej
časti potvrdil zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia Okresnému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia poukázal na znenie ust. §§ 559 ods. 1 a
2, 517 ods.1,2 563 Občianskeho zákonníka a uviedol, že „z citovaných zákonných ustanovení vyplýva,

že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný splniť dlh riadne a včas. Ak dlžník plnenie
neposkytne najneskôr v posledný deň jeho splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie
peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas plnenia
( splatnosť) dlhu má určujúci význam aj z hľadiska omeškania, t.j. určenia momentu, kedy sa dlžník
dostáva do omeškania. Ak je žalobou uplatnený nárok vo forme úroku z omeškania, musí byť zrejmá
povaha pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu. Úroky z omeškania sú totiž v zmysle ô 121

ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Čas plnenia ( splatnosť) môže byť podľa povahy dlhu stanovený
dohodou alebo právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí. Typickým nárokom, u ktorého nebýva
čas plnenia predmetom dohody a ani nie je stanovený v Občianskom zákonníku, je nárok na náhradu
škody. V takomto prípade právo určiť čas plnenia patrí veriteľovi ( poškodenému ). Splatnosť záväzku
nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Zákon neobmedzuje veriteľa

v tom, kedy má dlžníka o splnenie dlhu požiadať. Forma výzvy k splneniu nie je predpísaná, postačí preto
aj ústny prejav. Za kvalifikovanú výzvu sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý
deň po doručení žaloby dlžníkovi. Neskoršou zmenou právnej kvalifikácie nároku ( nie zmeny návrhu
v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. ), výzva nestráca právne účinky. Rozhodujúce je, že ide o pohľadávku,
ktorá už existuje. Aj páchateľ trestného činu je v omeškaní nasledujúci deň po dni, kedy bol požiadaný

poškodeným o zaplatenie dlhu ( spôsobenej škody ). Tým, že v trestnom konaní sa spravidla páchateľ
dozvieotom,žebolveriteľompožiadanýosplneniedlhu,atotrebazdôrazniť,najneskôrpripreštudovaní
spisu, nie je vylúčené, že bol poškodeným vyzvaný na splnenie dlhu ( dozvedel sa o uplatnenom nároku )
inokedy, a teda aj skôr.

Podľa dovolacieho súdu súdy nižších stupňov sa pri stanovení momentu, kedy sa žalovaný dostal do

omeškania s plnením dlhu, vyššie uvedenými zásadami dôsledne neriadili, a preto ich rozhodnutia v
napadnutej časti nie sú vecne správne.

Vposudzovanejvecijenesporné,žepôvodneboloprávnymdôvodomnávrhunazačatiekonaniaplnenie
zo zmluvy o pôžičke z 12.12.2001. Keďže v priebehu konania žalovaný bol trestným rozkazom sp. zn.
XT XX/XXXX.ktorý nadobudol právoplatnosť 29.8.2008 uznaný za vinného z trestného činu podvodu

na tom skutkovom základe, že vylákal od žalobcu, okrem iného, žalovanú sumu formou uzavretia
zmluvy o pôžičke z 12.12.2001 s ubezpečením, že pôžičku vráti do jedného mesiaca a dodnes tak
neurobil a v trestnom konaní žalovanému súčasne bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu
vo výške 1.130.000,- Sk ( v nej je zahrnutá aj žalovaná suma ), žalobca zmenil právnu kvalifikáciu, a
teda uplatňoval nárok zo spôsobenej škody. V danom prípade sa teda žalobcom požadované úroky z

omeškania ako príslušenstvo viaže k pohľadávke, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha
režimu ustanovenia § 420 a nasl. OZ. Pri určení času splnenia ( splatnosti ) dlhu, ako skutočnosti
rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo preto potrebné
vychádzať z ustanovenia § 563 OZ upravujúceho prípady, kedy čas plnenia nie je vôbec stanovený.
Splatnosť záväzku, a teda začiatok omeškania dlžníka, nastáva v takomto prípade nasledujúcu deň po

dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu.

Súdy nižších stupňov sa z hľadiska zistenia momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, mali preto
zaoberať aj rozhodnými skutočnosťami, ktoré nastali pred tým, ako sa žalovaný oboznámil v trestnom
konanísvýsledkamivyšetrovania.Žalobcatotižužvnávrhunazačatiekonaniauviedol,žepredpodaním
žaloby niekoľkokrát žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vyzval. Okrem toho, v danom prípade

za kvalifikovanú žiadosť žalobcu o splnenie dlhu, treba považovať aj podanie žaloby na zaplatenie
pohľadávky.Neskoršiazmenaprávnejkvalifikácieuplatnenéhonárokunespôsobujetotižstratuprávnychúčinkov,ktorézákonsvýzvamiurobenýmižalobcomspája.Opačnýnázorbybolpodľadovolaciehosúdu
nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 563 OZ v spojení s § 517 OZ, keďže by nedôvodne, v rozpore
s účelom citovaných zákonných ustanovení „odsúval“ splatnosť dlhu a nerešpektoval by právo veriteľa

určiť čas splnenia dlhu, ktoré mu v takomto prípade nepochybne patrí.

Názor vyslovený v tomto rozhodnutí nie je podľa dovolacieho súdu v rozpore so závermi uvedenými
v uznesení Najvyššieho súdu SR zo 16.4.2002 sp. zn. XTo X/XXXX publikovanom pod K. XX/XXXX.
V právnej vete vychádzajúcej z tohto rozhodnutia sa totiž uvádza, že „páchateľ trestného činu je v
omeškaní, a to treba zdôrazniť, najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej

výške ( t.j. ako bol vyzvaný na zaplatenie dlhu ), teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní
spisu“, čo nevylučuje, že na zaplatenie dlhu mohol byť poškodeným vyzvaný aj skôr.

Možno teda uzavrieť, že generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní opodstatnene namieta, že súdy
nižších stupňov v dovolaním napadnutej časti vec neposúdili po právnej stránke správne. Najvyšší súd
SR preto rozhodnutie krajského súdu i okresného súdu v napadnutej časti v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p.
a § 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu v rozsahu

zrušenia na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.“

Po zrušení rozsudku v dovolaním napadnutej časti a vrátení veci na okresný súd je predmetná vec
vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Predmetom konania je návrh na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 15,5% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od 12.02.2002 do 11.04.2008 a úroku z omeškania vo
výške 7% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od 12.04.2008 do zaplatenia.

Z dokazovania vykonaného ešte v pôvodnom konaní bolo preukázané, že Trestným rozkazom
tunajšieho súdu spis. zn. č. XT XX/XXXX bol odporca ako obvinený uznaný za vinného, že pod
zámienkou nákupu poškodených motorových vozidiel zn. Lantrover a BMW Kombi v zahraničí, ich
následnej opravy a odpredaja na území SR a rozdelenie zisku, vylákal od Ľ. Š. (navrhovateľa) sumu
1.130.000,- Sk a to formou štyroch zmlúv o pôžičkách, ktoré boli uzatvorené v Ž. dňa 28.10.2001 na

sumu 200.000,- Sk, dňa 3.11.2001 na sumu 100.000,- Sk, dňa 13.11.2001 na sumu 140.000,- Sk a dňa
12.12.2001 na sumu 690.000,- Sk s ubezpečením veriteľa, že pôžičky aj z bližšie nešpecifikovaným
ziskom z predaja vozidla vráti do jedného mesiaca, hoci tak nemal v úmysle urobiť, už v čase
požičiavania peňazí vedel, že ich v dohodnutej lehote nevráti a dodnes tak neurobil, čím spôsobil Ľ. Š.
škodu vo výške 1.130.000,- Sk, teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho

do omylu a spôsobil tak na majetku značnú škodu, tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1,
ods. 4, písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. a za to bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Zároveň súd podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku uložil obvinenému - odporcovi povinnosť nahradiť poškodenému navrhovateľovi škodu vo
výške 1.130.000,- Sk. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.8.2008.

Navrhovateľpodalpôvodnýnávrhnasúdedňa24.2.2006,uvedenýnávrhbolodporcoviúčinnedoručený
v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. XX M. XXX/XXXX zo dňa 10.12.2009, dňa
4.8.2009.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojom tvrdení
uvádzanom už v návrhu na začatie konania, že pred podaním návrhu niekoľkokrát odporcu na zaplatenie

žalovanej sumy vyzýval. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil výzvu zo dňa 8.7.2003 spolu s podacím
lístkom zo dňa 10.7.2003, keď poukazoval na to, že uvedenou výzvou vyzýval odporcu na zaplatenie
požičanej sumy 690.000,- Sk, keď ešte vychádzal z uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Uvedená výzva bola
teda podaná na pošte doporučenou zásielkou a táto zásielka sa navrhovateľovi nevrátila z poštového
úradu ako nedoručená. Zároveň navrhol, vzhľadom na predchádzajúce správanie odporcu, aby súd zistil

aké miesto pobytu mal odporca v rozmedzí od 8.7. do konca roka 2003.Z navrhovateľom predloženej výzvy zo dňa 8.7.2003 adresovanej odporcovi na adresu L. Č.. XX, Ž.
súd zistil, že navrhovateľ odporcovi oznamuje a deklaruje, že na základe zmlúv o pôžičke mu požičal
dňa 22.10.2001 sumu 100.000,- Sk spolu s dohodnutým 5% mesačným úrokom do 21.11.2001, dňa

28.10.2001 sumu 200.000,- Sk s 5% mesačným úrokom do 27.11.2001, dňa 3.11.2001 sumu 100.000,-
Sk s 5% mesačným úrokom do 3.12.2001, dňa 12.12.2001 sumu 450.000,- Sk s 5% mesačným úrokom
do dňa 11.3.2002, dňa 13.12.2001 sumu 140.000,- Sk s 5% mesačným úrokom do dňa 12.12.2001
a zároveň uvádza, že nakoľko mu v deň splatnosti ani jednu z pôžičiek spolu s dohodnutým úrokom
nezaplatil, týmto ho vyzýva, aby mu v lehote 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil všetky finančné

prostriedky, ktoré mu požičal, spolu s príslušnými dohodnutými úrokmi. Pokiaľ nebude reagovať na túto
výzvu v uvedenej lehote, bude sa bezodkladne domáhať svojho nároku občianskoprávnou cestou aj
trestnoprávnou cestou, pričom bezodkladne podá aj návrh na konkurz na jeho osobu.

Právny zástupca navrhovateľa po oboznámení s obsahom vyššie uvedenej výzvy uviedol, že zo strany
navrhovateľa došlo zrejme k chybe v písaní, nakoľko zmluva o pôžičke zo dňa 12.12.2001 bola
uzatvorená jedna, a to vo výške 690.000,- Sk, čo vlastne bolo aj predmetom trestného stíhania.

Z podacieho lístka predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ dňa 10.7.2003 podal pod pod.
č. XXXXXXXX na pošte listovú zásielku adresovanú odporcovi na adresu L. Č.. XX , Ž..

Z výpisu registra obyvateľov SR súd zistil, že odporca mal v čase od 4.11.1991 do 1.12.2003 evidovaný
trvalý pobyt na adrese L. Č.. XXXX/XX, Ž., v čase od 1.12.2003 do 11.2.2010 na adrese B. M. XXXX/
XX, Ž. a od 11.2.2010 má evidovaný trvalý pobyt na adrese H. XXX.

Právny zástupca odporcu k písomnému dôkazu, ktorý predložil navrhovateľ, a to výzvy zo dňa 8.7.2003
spolu s podacím lístkom uviedol, že predmetná výzva zo strany navrhovateľa nebola odporcovi nikdy
doručená. Výzva zo dňa 08.07.2003 okrem iného neobsahuje výzvu adresovanú odporcovi smerom
k pôžičke, ktorá bola pôvodne predmetom tohto konania, t.j. navrhovateľ sa v zmysle tejto výzvy
nedomáhal a nežiadal odporcu, aby mu vrátil pôžičku vo výške 690.000 Sk, pričom tvrdenia odporcu o

tom, že došlo len k pisárskej chybe, považuje odporca za účelové, keďže suma 450.000 a 690.000 je
zrejme úplne odlišná suma. Rovnako v zmysle predmetnej výzvy mal byť odporca vyzvaný na úhradu,
resp. na vrátenie pôžičky v sume 140.000 zo dňa 13. decembra 2001, pričom žiadna takáto pôžička
zo strany navrhovateľa nebola nikdy odporcovi poskytnutá, čo okrem iného vyplýva aj z trestného
rozkazu, ktorým bol odporca uznaný zo spáchania trestného činu podvodu. Na základe podacieho lístku,

ktorým vlastne navrhovateľ preukazuje zaslanie výzvy odporcovi, nie je zrejmé, čo bolo predmetom
tejto zásielky, ktorá bola odoslaná poštou 10.07.2013, adresovaná odporcovi a na základe uvedeného
listinného dôkazu ani nie je preukázané, že predmetná výzva sa dostala do dispozičnej sféry odporcu,
resp. že by túto výzvu odporca aj prevzal. Naďalej má odporca za to, že s nárokom navrhovateľa, t.j. s
jeho žiadosťou o vrátenie pôžičky sa dozvedel až pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 11.04.2008,

pričom ako uviedol aj Najvyšší súd SR je potrebné za výzvu považovať aj žalobu a dátum, resp. obdobie,
kedy bola táto žaloba odporcovi doručená. Na základe doterajších listinných dôkazov a obsahu súdneho
spisu je zrejmé, že so žalobou sa odporca dozvedel až na základe Rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 09.05.2007, ktorý rozsudok si odporca prezval osobne na Okresnom
súde Žilina dňa 04.08.2009. V porovnaní uvedených dátumov je zrejmé, že naozaj sa odporca

mohol preukázateľne dostať do omeškania s vrátením pôžičky navrhovateľovi až pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu dňa 11.04.2008, resp. odo dňa 12.04.2008, kedy dňa 11.04.2008 sa odporca
oboznámil s vyšetrovacím spisom a teda aj s pripojeným nárokom navrhovateľa ako poškodeného
na vrátenie pôžičky, resp. na celkovú sumu 1.130.000,- Sk. Pokiaľ ide o výzvu a doručenku, ktorú
navrhovateľ predložil v tomto konaní okrem iného v podstate až po uplynutí siedmych rokov naozaj v

zmysle tejto výzvy nie je preukázané, že by sa táto dostala k odporcovi a že by bol s ňou oboznámený.

Ďalšie návrhy na dokazovanie účastníci nemali.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že navrhuje aby súd žalobe
vyhovel v časti konania, ktoré zostalo byť predmetom konania po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR namimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. Pokiaľ ide o stanovisko zo strany právneho zástupcu
odporcu prezentovaného v tomto konaní, mal za to, že súd dokáže objektívne a spravodlivo zhodnotiť
z akých okolností možno vyvodiť alebo naopak nevyvodiť tento nárok, všetky tieto okolnosti sú zjavné

z dôkazných prostriedkov, ktoré boli súdu predložené v tomto konaní. Je teda samozrejmou otázka a
súhlasil s právnym zástupcom odporcu, či je výzva zo dňa 08.07.2003, ktorá bola zaslaná J. Y. na L.
Č.. XX, Ž., skutočne výzvou na zaplatenie dlhu, ktorý mal pán Y. voči pánovi Š. a z titulu, ktorý sa ukázal
následne ako neplatný a dokonca sa ukázalo, že bol spáchaný v danom prípade trestný čin podvodu.
Napriek uvedenému navrhovateľ s odstupom času jedenástich alebo desiatich rokov od tejto výzvy a

jedenástich rokov od poskytnutia pôžičky nedokáže vysvetliť súdu, z akého dôvodu je tam iná suma ako
bol reálny dlh pána Y. a tento doklad bol predložený súdu až po rozhodnutí Najvyššieho súdu, pretože
tento doklad sa zdal byť navrhovateľovi irelevantný. Ponechal na zváženie súdu, aby z týchto dôkazných
prostriedkov zistil, či tento návrh navrhovateľa obstojí alebo nie v zmysle záveru Najvyššieho súdu SR.

Právny zástupca odporcu vo svojom záverečnom vyjadrení opätovne zdôraznil, že navrhovateľom
predložená výzva s podacím lístkom nepreukazuje skutočnosť, že táto výzva sa dostala do dispozičnej

sféry odporcu, teda relevantným aj naďalej zostáva dátum preštudovania vyšetrovacieho spisu zo strany
odporcu, t.j. deň 11.04.2008.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 O.z. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1, veta 1. O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý

dôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetkočovyšlo
za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 153 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo ich pravosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd v ďalšom konaní vychádzal z vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu SR, z jeho vysloveného
právneho názoru, citovaných zákonných ustanovení a podaného výkladu a z hľadiska zistenia momentu,
kedy sa odporca dostal do omeškania sa zaoberal rozhodnými skutočnosťami, ktoré nastali pred tým,
ako sa odporca oboznámil v trestnom konaní s výsledkami vyšetrovania.

Ďalšie dokazovanie súd zameral na preukázanie tvrdení navrhovateľa uvádzaných už v návrhu na

začatie konania, že pred podaním návrhu niekoľkokrát odporcu na zaplatenie žalovanej sumy vyzval.
Tieto tvrdenia navrhovateľ preukazoval výzvou zo dňa 8.7.2003 a poštovým podacím lístkom zo
dňa 10.7.2003, ktoré dôkazy odporca namietal. Súd predmetnú výzvu nepovažoval za kvalifikovanú
výzvu na vrátenie pôvodne žalovanej sumy 690.000,- Sk. Z uvedenej výzvy nevyplýva, že by na
vrátenie tejto sumy navrhovateľ odporcu vyzval. Vo výzve navrhovateľ poukazuje na viaceré uzatvorené

zmluvy o pôžičke, ktoré bližšie konkretizuje výškou poskytnutých finančných prostriedkov, úrokov a
lehotou splatnosti. Ani v jednej vo výzve uvedených zmlúv sa však suma 690.000,- s dohodnutou
lehotou splatnosti dňa 11.2.2002, tak ako si ju navrhovateľ aj pôvodne uplatňoval, nenachádza. Pokiaľ
navrhovateľ tvrdil, že došlo zrejme k chybe v písaní nakoľko dňa 12.12.2001 bola uzatvorená len jedna
zmluva o pôžičke toto tvrdenie súd považoval za účelové, nakoľko suma 450.000,- , ktorá mala byť

poskytnutá dňa 12.12.2001 je úplne odlišná od sumy 690.000,- Sk a podľa výzvy mala byť splatnádňa 11.3.2002, pričom podľa zmluvy od ktorej navrhovateľ pôvodne odvíjal svoj nárok suma 690.000,-
Sk s dohodnutým úrokom mala byť splatná dňa 11.2.2002. Taktiež podľa predmetnej výzvy mal byť
odporca vyzvaný na vrátenie pôžičky zo dňa 13.12.2001 v sume 140.000 Sk s dohodnutým úrokom ,

ktorámalabyťsplatnádňa12.12.2001(lehotasplatnostijeuvedenáskôrakodátumposkytnutia),pričom
poskytnutie takejto pôžičky nevyplýva ani z trestného rozkazu, ktorým bol odporca uznaný zo spáchania
trestného činu podvodu. Pôžička vo výške 140.000,- Sk, ktorá bola súčasťou škody 1.130.000,- Sk
priznanej v trestnom rozkaze bola podľa dokladu - písomnej pôžičky - nachádzajúcom sa v trestnom
spise poskytnutá 13.11.2001 a lehota splatnosti bola dňa 12.3.2002. Poskytnutie pôžičky v sume

140.000,- Sk dňa 13.12.2001 odporca namietal a v trestnom spise sa doklad - zmluva o takejto pôžičke
nenachádza. Ďalšia pôžička uvedená vo výzve vo výške 100.000,- Sk, ktorá mala byť poskytnutá
dňa 22.10.2001 s lehotou splatnosti do 21.11.2001 sa taktiež v trestnom spise nenachádza a nebola
ani súčasťou rozhodnutia o náhrade škody v trestnom rozkaze. Uvedenou výzvou navrhovateľ teda
vyzýval odporcu aj na zaplatenie pôžičiek, ktoré v trestnom konaní navrhovateľ neuplatnil a neboli
súčasťou rozhodnutia o náhrade škody. Navrhovateľ súdu ani bližšie nevysvetlil v čom došlo k chybe

v písaní vo výzve, nakoľko ani suma 450.000,- Sk ani lehota splatnosti nekorešpondujú s pôvodne
žalovanou sumou 690.000,- Sk a uzatvorenou zmluvou o pôžičke, keď podľa vyjadrenie právneho
zástupcu zmluva o pôžičke vo výške 690.000,- Sk bola uzatvorená dňa 12.12.2001 jedna. K konaní
taktiež nebolo preukázané, že by uvedená výzva bola odporcovi riadne doručená, resp. dostala sa do
dispozičnej sféry odporcu a kedy. Ďalšie výzvy na zaplatenie, nakoľko navrhovateľ tvrdil, že odporcu viac

krát vyzýval, navrhovateľ taktiež nepreukázal a na preukázanie tohto tvrdenia ani nenavrhol vykonať
žiadne dokazovanie.

Navrhovateľ podal návrh na zaplatenie sumy 690.000,- Sk s prísl. na súde dňa 24.2.2006. Tento návrh
bol odporcovi účinne doručený dňa 4.8.2009, z dôvodov ktoré už súd uviedol vyššie s poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 10.12.2009, teda neskôr ako sa

odporca v prípravnom konaní dozvedel o navrhovateľom uplatnenej náhrade škody. Navrhovateľ si
uplatnil náhradu škody do zápisnice pri jeho výsluchu v prípravnom konaní dňa 22.3.2007 a to v celkovej
výške1.130.000,-Sk(súčasťouktorejbolaajsuma690.000,-Skzpôžičkyzodňa12.12.2001).Odporca
sa o navrhovateľom uplatnenej náhrade škody dozvedel dňa 11.4.2008, teda v prípravnom konaní pri
preštudovaní spisu, z ktorého bol spísaný záznam, z ktorého súd zistil že preštudovanie trvalo od 10.00

hod. do 10.20 hod. a bol preštudovaný celý vyšetrovací spis .

Tvrdenie navrhovateľa, že pred podaním návrhu odporcu niekoľkokrát vyzýval na zaplatenie dlhu, resp.
že odporca bol vyzvaný na zaplatenie dlhu skôr ako pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu ako ani
čas splatnosti dlhu z titulu náhrady škody skôr ako pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu nebolo
preukázané.

Súdpretovčasti,ktorázostalapredmetomkonaniaopätovnevychádzalzjudikátuNSSR74/2002,podľa
ktorého páchateľ trestného činu ktorý úmyselne spôsobil trestným činom majetkovú škodu vyjadriteľnú
v peniazoch je povinný, ak si poškodený riadne a včas taký nárok uplatní, nahradiť poškodenému
nielen škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ale aj jej príslušenstvo - napr. úroky z omeškania, pri
výpočte ktorých je potrebné vychádzať z ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Páchateľ trestného

činu je v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že mal zaplatiť dlh a v akej výške
teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu. Dňom nasledujúcim po preštudovaní
vyšetrovacieho spisu, t.j. dňom 12.4.2008 bol odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto
má navrhovateľ právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, výška úrokov z omeškania k
1.dňu omeškania v zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 predstavovala 8,5% (základná

úroková sadzba NBS predstavovala 4,25%, dvojnásobok predstavuje 8,5%). Súd preto v rozsudku
č.k.7C 100/2006-89 zo dňa 29.3.2010 zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 22.903,0 Euro od 12.4.2008 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok okresného
súdu nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 12.5.2010. Súd v časti, ktorá aj
naďalej zostala predmetom konania - úroku z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 22.903,80 Euro od

12.2.2002 do 11.4.2008 ako nedôvodný zamietol, z dôvodov uvedených vyššie a taktiež zamietol úrok z
omeškania vo výške 7% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.4.2008 do zaplatenia vzhľadom k tomu, že v tejto
výške uplatnený úrok z omeškania prekračoval kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania
stanovenú v § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).