Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/43/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110205123
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6110205123.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľa I. Družstevná a. s., so sídlom Dačov Lom, IČO: 36 023 604, v konaní právne
zastúpený JUDr. Petrom Vrábelom, advokátom so sídlom Gunduličova 6, Bratislava, proti odporcovi
Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., so sídlom Partizánska cesta 5, Banská
Bystrica, IČO: 36 644 030, v konaní právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o.,
so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, o náhradu majetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 19 744,38 Eur na účet právneho
zástupcu vedený v S. banke, K., a. s., pobočka C. C., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, a to
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 zákona č.
364/2004 Z. z., a to za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2006 vo výške 208 690,53 Eur s úrokom z
omeškania, za obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2007 vo výške 225 353,19 Eur s úrokom z omeškania,
za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008 vo výške 254 765 Eur a od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009
vo výške 250 000 Eur.

Odporca navrhol návrh zamietnuť v plnom rozsahu z dôvodu, že nie je daná aktívna vecná legitimácia
navrhovateľa na uplatňovanie nároku.

Z návrhu navrhovateľa a jeho písomných vyjadrení bol zistený nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ ako akciová spoločnosť hospodári na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. ú. M. M. F., D.
M. F., K., D. S., a to na pozemkoch, ktoré spadajú pod ochranné pásma vodných zdrojov druhého stupňa

(Pásmo hygienickej ochrany) vyhlásených rozhodnutím bývalého okresného národného výboru N. E. č.
S. XX/XXXX zo dňa 06. 02. 1986 a rozhodnutím Obvodného úradu Veľký E., odbor životného prostredia
č. N.-XXX/XX/Iv zo dňa 26. 09. 1994 (ďalej len rozhodnutia).

Uvedenými rozhodnutiami boli určené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo
vymedzených ochranných pásmach priameho odberu vody. Všetky záväzky a povinnosti určené v
rozhodnutiach prešli z bývalého A. M. F. na PD M. F. a následne v procese transformácie na

navrhovateľa.Aktívna legitimácia navrhovateľa vychádza z nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe uzavretých
nájomných zmlúv medzi vlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme vodných
zdrojov druhého stupňa a navrhovateľom.

Navrhovateľ v zmysle rozhodnutí musí dodržiavať opatrenia pri využívaní pozemkov, na ktorých
svoju činnosť vykonáva. Všetky tieto rozhodnutia dodržal o čom svedčia záznamy o každoročne
vykonávaných previerkach, a to orgánmi životného prostredia, hygienikmi. Počas hospodárenia na
pozemkoch nedošlo k žiadnej ekologickej havárii. Tým, že navrhovateľ musí dodržiavať určité opatrenia

nemôže hospodáriť na pozemkoch s takou intenzitou a využitím prostriedkov, ktoré by zvýšili produkciu.
Každoročne vykazuje znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, výnosov z rastlinnej výroby a celkovej
efektivity hospodárenia. Zároveň to znamená pre navrhovateľa viac nákladov a vznik majetkovej ujmy
na rastlinnej a živočíšnej výrobe.

Navrhovateľ dal určiť výšku majetkovej ujmy znalcovi. Znalec v znaleckom posudku P.. R. S. z odboru

poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy č. posudku 13/2008 vyčíslil
majetkovú ujmu za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2007, a to za rok 2006 vo výške
208 690,53 Eur a za rok 2007 vo výške 225 353,19 Eur.

Právny titul návrhu vychádza zo zákonu o vodách č. 184/2002 a č. 364/2004, ktorý zrušil predchádzajúci

zákon. Poukázal na ustanovenie § 28 ods. 6 pôvodného zákona č. 184/2002 Z. z. a § 77 ods. 3.
Podľa aktuálnej právnej úpravy, a to zákona č. 364/2004 Z. z. na § 32 a § 30 ods. 2 a § 80.

Odporca je pasívnej legitimovaný z dôvodu odberu vody z vodárenského zdroja, pre ktorý je zriadené
pásmo hygienickej ochrany druhého stupňa. Na základe oznámenia Obvodného úradu životného

prostredia Veľký Krtíš bolo zistené, že v žalovanom období odoberal vodu len odporca. Navrhovateľ
opakovane dával návrh na uzatvorenie dohody s odporcom, žiadosť zo dňa 19. 12. 2007, na čo odporca
reagoval listom zo dňa 31. 01. 2008 a ďalšie rokovania smerujúce k uzatvoreniu dohody podľa § 32
ods. 6 zákona o vodách boli neúspešné. Odporca nárok neuznal z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil
podmienky pre vznik nároku na náhradu majetkovej ujmy.

V priebehu konania navrhovateľ rozšíril svoj návrh za ďalšie obdobia, a to za obdobie roku 2008 a 2009
z tých istých dôvodov.

Z písomného vyjadrenia odporcu bolo zistené, že samotný navrhovateľ uvádza, že podmienkou pre

uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy je pokus o uzavretie dohody avšak nie akýkoľvek pokus,
ale kvalifikované uplatnenie tohto práva formou žiadosti, ktorej presné formálne a obsahové náležitosti a
zoznam príloh upravuje nariadenie vlády č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti
o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady.
Podľa odporcu žiadosť neobsahuje náležitosti podľa § 1 ods. 1 písm. b/, a to druhy pozemkov, ktorých

sa náhrada týka a ich výmeru a s výnimkou znaleckého posudku nebola predložená žiadna obligatórna
príloha podľa § 2 ods. 1 písm. a/ až n/. Zároveň znalecký posudok vychádzal iba z údajov za rok 2005
napriek tomu, že si navrhovateľ uplatňuje majetkovú ujmu za rok 2006 až 2007. Z toho dôvodu nemohla
odporcovi vzniknúť povinnosť na úhradu majetkovej ujmy.

K aktívnej legitimácii navrhovateľa odporca uviedol, že sa navrhovateľ označil za nájomcu
neidentifikovateľných nehnuteľností za obmedzenie užívania ktorých požaduje majetkovú ujmu.
Žiadnymspôsobompostavenienájomcunepreukázalanepreukázal,žejeosobou,ktorejzákonpriznáva
právo uplatňovať si náhradu majetkovej ujmy.

Čo sa týka uplatneného základu právneho nároku obmedzenia definuje rozhodnutie ONV N. E. a
rozhodnutie OÚ N. E. a navrhovateľ neuviedol, ktoré obmedzenia uvedené v daných rozhodnutiach a
v akom rozsahu ho obmedzujú pri hospodárení a tieto skutočnosti nepreukázal. Nemožno automaticky
vychádzať z predpokladu, že každé obmedzenie formulované v rozhodnutiach zakladá aj právo na
náhradu majetkovej ujmy, ale ide len o také obmedzenie, ktorého reálna existencia a prejav vo forme

ujmy navrhovateľa boli aj navrhovateľom jednoznačne preukázané.

Na pojednávaní dňa 20. 01. 2011 navrhovateľ uviedol, že pozemky sa nachádzajú v pásme
hygienickej ochrany a obhospodaroval ich navrhovateľ. Znalecký posudok, ktorý bol predložený nazáklade nájomných zmlúv boli uzavreté medzi navrhovateľom a vlastníkmi pozemkov v roku 2006
obhospodaroval 967,73 hektárov a v roku 2007 972,41 hektárov. Z takejto výmery bola vypočítaná aj
majetková ujma. Z výročnej správy Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti za rok 2006

a 2007 bolo zistené, že bola nájomná zmluva medzi Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a
odporcom,ktorýčerpalvoduz226čerpacíchstanícvmnožstve50765m3avroku2007z224čerpacích
staníc v množstve 49 389 m3.

K námietke aktívnej legitimácie uviedol, že z nájomných zmlúv je zrejmá aktívna legitimácia

navrhovateľa. K výške majetkovej ujmy poukázal na preberací protokol, kde bol doručený znalecký
posudok. Obmedzenia vyplývajú z rozhodnutí o vymedzení pásma ochrany a navrhovateľ je povinný
dodržiavať nezávadnosť pitnej vody a jej kvalitu a je obmedzení v hnojení, či už priemyselného hnojenia,
letecky ako i maštalného hnoja a močovky, ktoré nemôže skladovať na pozemkoch ale v skladoch a
musí ho dovážať. Na uvedených pozemkoch navrhovateľ pestuje pšenicu, raž, ovos, kukuricu, t. j. husto
siate obilniny a tým, že nemôže používať hnojivá na ich ošetrenie a teda nemôže dosahovať výnosy

ako v pásmach, kde nie je hygienická ochrana.
Odporca vzniesol námietku premlčania analogicky ako pri náhrade škody, kde plynie dvojročná
subjektívna a trojročná objektívna lehota s tým, že nárok za rok 2006 je premlčaný v celom rozsahu,
keďže navrhovateľ mal vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr od 01. 01. 2007.
Návrh bol podaný dňa 11. 03. 2010, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Nárok za

rok 2007 je nepremlčaný len od 20. 12. 2007. Zároveň namietol znalecký posudok.

Navrhovateľ k námietke premlčania uviedol, že sa nedomáha náhrady škody, ale majetkovej ujmy v
zmysle zákona o vodách, ktorý neupravuje premlčaciu lehotu a preto je potrebné aplikovať všeobecnú
trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá plynie odo dňa kedy bolo možné uplatniť nárok po prvýkrát. Nie

je možné v danej veci skúmať porušenie právnej povinnosti a navrhovateľ sa mohol o majetkovej
ujme dozvedieť až nasledujúci rok, t. j. v auguste 2007, kedy sú známe výnosy po zbere úrody a jej
speňažení a to v územiach bez pásma hygienickej ochrany, ktoré zverejňuje Výskumný ústav ekonomiky
a poľnohospodárstva v Bratislave.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vznik ujmy treba posudzovať aj v
závislosti od rozsahu a intenzity predchádzajúceho užívania pozemkov, na ktorých vzniklo
obmedzenie hospodárenia, a to vydaním príslušného rozhodnutia. Pokiaľ oprávnený subjekt pozemky
poľnohospodársky nevyužíval pred vydaním rozhodnutia a začal ich využívať až po jeho vydaní nemôže
mu vzniknúť nárok na úhradu majetkovej ujmy, pretože by nebol splnený predpoklad preukázateľného

obmedzenia. Poukázali na výklad k § 58 zákona ČR č. 114/92 Zb. o ochrane prírody a krajiny v
znení zákona č. 218/2004, ktorý možno analogicky použiť na uvedený prípad a teda je navrhovateľ
povinný preukazovať, kedy boli uzatvorené nájomné zmluvy a či vlastníci pozemkov pozemky využívali
na poľnohospodárske účely pred vydaním príslušných vodohospodárskych rozhodnutí. Nárok na ujmu
nevznikol ani v prípade, ak vlastník pozemku nadobudol vlastnícke právo, prípadne nájomca užívacie

právo až po vydaní rozhodnutia. Medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiadny zmluvný ani
mimozmluvný právny vzťah okrem zodpovednostného vzťahu v zmysle vodného zákona a preto nejde
o absolútny a nerelatívny obchodný záväzkový vzťah, ale je potrebné použiť úpravu podľa občianskeho
zákonníka.

Rozhodnutia, na ktoré poukazuje navrhovateľ sú z obdobia rokov 70 a 80, odvtedy došlo k podstatnému
sprísneniu hospodárenia na S. a mnohé opatrenia, ktoré bolo vtedy nutné dodržiavať len v PHO sú dnes
súčasťou aj hospodárenia na akomkoľvek S.. Zároveň je potrebné zisťovať a skúmať, či sa na vzniku
ujmynepodieľaliajinéfaktorynapríkladnapadnutieúrodyškodcami,nepriaznivépoveternostnéudalosti.

Predpokladom pre vznik nároku na náhradu majetkovej ujmy je i existencia príčinnej súvislosti medzi
majetkovou ujmou a príslušnými obmedzeniami definovanými v rozhodnutí pričom dôkazné bremeno
je o tomto predpoklade vzniku nároku je povinný niesť navrhovateľ, ktorý musí preukázať, že vznik
majetkovej ujmy bol výhradne dôsledkom obmedzení definovaných v rozhodnutiach za predpokladu
ich dodržiavania a nie dôsledkom iných skutočností a pokiaľ i bol dôsledkom viacerých skutočností

v akom rozsahu bol práve v rámci obmedzenia definovaných v rozhodnutí. Potenciálna náhrada
by mala prináležať navrhovateľovi len za také obmedzenie užívania pozemku, ktoré samo o sebe
nevyplýva zo zákona alebo inej právnej skutočnosti a teda neprislúcha navrhovateľovi ani v týchprípadoch definovaných v rozhodnutí, ktoré už sú v súčasnosti upravené všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ktoré je navrhovateľ povinný dodržiavať (rozhodnutie NS ČR 25Cdo/193/2007).

Navrhovateľ uviedol, že právny titul návrhu vychádza zo zákonov o vodách, ktoré uvádzal v zmysle
zákona č. 184/2002 účinného od 01. 06. 2002 do 01. 07. 2004 § 28 ods. 6 vyplýva, že za obmedzenie
hospodárenia na pozemkoch ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi respektíve
nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Je pravdou, že pôvodný vodný zákon neupravoval
nárok na náhradu majetkovej ujmy z titulu obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, ak však v

prechodných a záverečných ustanoveniach § 77 ods. 3 zákona je upravené, že ochranné pásma podľa
doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa zákona č. 184/2002.
Od 01. 07. 2004 upravuje nároky zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a § 32 priznáva vlastníkom respektíve
nájomcom za preukázané obmedzenie náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom
rozsahu. V § 80 je uvedené, že sa za ochranné pásma vodárenských zdrojov považujú aj ochranné
pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa

predchádzajúcich právnych predpisov. Je z toho zrejmé, že nárok na náhradu majetkovej ujmy vždy
vzniká v súvislosti s obmedzením užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a
nároky sú dané bez ohľadu na to, kedy boli rozhodnutia stanovujúce takéto ochranné pásma vydané.
Námietka odporcu na posúdenie vzniku ujmy v závislosti od rozsahu a intenzity predchádzajúceho
užívania pozemkov je absolútne právne irelevantná nakoľko nárok je možné posudzovať len v zmysle

platného zákona o vodách.

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 20. 01. 2012 doplnil návrh. Uviedol že hospodári na ornej
pôde M. M. F., D. M. F. a K. na pozemkoch, ktoré spadajú pod ochranné pásma vodných zdrojov druhého
stupňa, tak ako už uviedol vyhlásených rozhodnutiami zo dňa 06. 02. 1986 a zo dňa 26. 09. 1994.

Aktívna legitimácia navrhovateľa vychádza z nájomného vzťahu, ktorý vznikol uzatvorením nájomných
zmlúv medzi individuálnymi vlastníkmi pozemkov a navrhovateľom, kde navrhovateľ uviedol č.
nájomnej zmluvy, prenajímateľa, parcelu registra E alebo parcelu registra C, názov a katastrálne územie
(č. l. spisu 420 až 462).

V roku 2007 z dôvodu zníženia produkcie rastlinnej výroby vznikla navrhovateľovi majetková ujma v
celkovej výške 7 041 988,86 Sk. Stanovenie obmedzenie hospodárenia a majetkovej ujmy za zníženie
produkcie v rastlinnej výrobe v období rokov 2006 až 2007 je dané základným postupom ušlého výnosu
podľa prílohy 1 nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z.

V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 05. 2013 odporca uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporné,
že navrhovateľ nie je vlastníkom žiadnych pozemkov v ochrannom pásme vodárenského zdroja a svoju
aktívnu legitimáciu odvodzuje od postavenia nájomcu s poukazom na legislatívnu skratku uvedenú v
§ 30 ods. 2, ktorá za vlastníka označuje i nájomcu. Odporca je názoru, že legislatívna skratka v § 30
ods. 2 nie je paušálne použiteľná pre celý zákon 364/2004 Z. z., naopak pri interpretácii § 32 ods. 6 je

potrebné použiť reštriktívny výklad a za vlastníka považovať len vlastníka v zmysle občianskeho práva.
Uvedenému nasvedčuje aj dôvodová správa, ktorá sa zaoberá výlučne právom vlastníka pozemkov
a taktiež ústavnoprávna úprava, ktorá umožňuje vyvlastniť alebo obmedziť výlučne vlastnícke právo
podľa článku 20 Ústavy SR. Úprava obmedzenia vlastníckeho práva má právnu relevanciu výlučne vo
vzťahu k osobe vlastníka a neprichádza do úvahy aplikácia vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú vlastníkmi

pozemkov. Poukázal na právnu úpravu o obdobných situáciách napríklad podľa § 20 ods. 4 zákona
č. 442/2002 o verejných vodovodoch, kedy má vlastník nehnuteľnosti právo na primeranú náhradu za
nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a môžu ju vlastník uplatniť. Vlastnícke právo je právom
absolútnym a vlastník veci sa môže domáhať svojich nárokov voči všetkým osobám, ktoré do jeho
vlastníckeho práva zasahujú.

Nájom je zmluvný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. V prípade, ak nájomca uzavrel zmluvu
s prenajímateľom na nájom pozemkov, o ktorých vedel, že sa nachádzajú v ochrannom pásme
vodárenského zdroja, tento stav akceptoval a bol si vedomý, že možnosť obhospodarovania pozemkov
je obmedzená a mal tomu prispôsobiť zmluvné podmienky vrátane výšky nájomného.

Ustanovenie§30ods.2zákonaovodách,vktoromjepodľatvrdenianavrhovateľazavedenálegislatívna
skratka aplikovateľná aj na § 32 ods. 6, odkazuje na vlastníka, správcu alebo nájomcu, nie na vlastníka
pozemkov vo všeobecnosti. Podľa názoru odporcu nie je možné aplikovať uvedenú legislatívnu skratkuzahrňujúcu aj nájomcu alebo správcu na každý pojem vlastník vo vodnom zákone, ktorý sa používa
vo viacerých ustanoveniach sledujúcich po § 30, a to (§ 32 ods. 6, § 42, § 45 a § 54). Legislatívna
skratka vlastníka nie je nepoužívaná systematicky v celom vodnom zákone, o čom svedčia skutočnosti,

že v zmysle § 32 ods. 5 zákona ,,práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných
pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku“ - keby
mal zákonodarca úmysel používať legislatívnu skratku vlastník v ďalšom texte mala by byť už uvedená
v tomto ustanovení namiesto pojmom nadobúdateľ a užívateľ. Podľa § 32 ods. 6 zákona ,,zámer
vyhlásiť referenčnú lokalitu je ministerstvo povinné písomne oznámiť vlastníkovi, správcovi a nájomcovi

pozemku“, zákonodarca v tomto ustanovení výslovne odkazuje na nájomcu a správcu a je možné
predpokladať, že iba pri tomto ustanovení mal na mysli aj nájomcu aj správcu pozemkov, keďže ostatné
ustanovenia sa vzťahujú iba na vlastníkov. Tento argument podporuje aj § 45 ods. 1 zákona, podľa
ktorého má vlastník pozemku nového koryta právo na náhradu škody. Je nepravdepodobné, že by
zákonodarca myslel aj na nájomcu pozemku, ktorý ho užíva iba dočasne a ktorého sa nemôže týkať
možné vyvlastnenie vo verejnom záujme. Ak by legislatívna skratka bola aplikovateľná na každý pojem

vlastník pozemku boli by tým diskriminovaný ostatní užívatelia pôdy ako oprávnený držiteľ pozemku a
vypožičiavateľ pozemku.

Zároveň uviedli, že § 30 ods. 2 zákona o vodách patrí k ustanoveniam, ktoré upravuje všeobecné
povinnosti na plnenie, ktorých sú zaviazaní nielen vlastníci pozemkov ale aj ich správcovia a nájomcovia

a rozsah povinných subjektov je daný verejnoprávnym záujmom na ochranu vôd a tiež skutočnosťou,
že všetky subjekty môžu svojom činnosťou zasiahnuť do ochrany vôd negatívne. Ustanovenie § 32
ods. 6 upravuje konkrétny súkromnoprávny nárok na náhradu majetkovej ujmy a jediným komu môže
vzniknúť ujma je vlastník dotknutých pozemkov. Ak je v príčinnej súvislosti s vyhlásením ochranným
pásmom vodárenského zdroja daný pokles produkcie u nájomcu môže si uplatňovať svoje nároky voči

prenajímateľovi.

V prílohách, ktoré predložil navrhovateľ uvádza, že vlastníci pozemkov splnomocňujú navrhovateľa na
uplatnenie nároku na majetkovú ujmu z čoho nepochybne vyplýva, že nárok na poskytnutie ujmy majú
len vlastníci pozemkov. To že navrhovateľa splnomocnili nezakladá jeho aktívnu legitimáciu, ale len

právo aktívne legitimovaných vlastníkov zastupovať. Navrhovateľ však nevystupuje ako zástupca, ale
ako navrhovateľ vo vlastnom mene a vo svoj prospech. Z toho dôvodu nie je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa na uplatňovanie daného nároku.

Predloženým nájomným zmluvám odporca uviedol, že sú v časti identifikácie pozemkov, ktoré sú

predmetom nájomnej zmluvy neurčité a teda nie je možné zistiť predmet nájmu a preto sú zmluvy
absolútne neplatné podľa § 37 OZ. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal súhlas spoluvlastníkov s
užívaním týchto pozemkov. V množstve nájomných zmlúv je uvádzaná iba celková výmera prenajatých
pozemkov v hektároch a katastrálne územie bez uvedenia ostatných údajov uvedených v katastrálnom
zákone, a to čísla LV, čísla parciel a ich výmery. V niektorých zmluvách je uvedená nepresná výmera

pozemkov. Napríklad nájomná zmluva č. XXX/XX medzi T. . a navrhovateľ podľa LV, na ktoré nájomná
zmluva odkazuje je výmera pozemkov nižšia ako uvedená v nájomnej zmluve, rovnako zmluva medzi N.
E. a navrhovateľ, kde sa prenajímajú pozemky o výmere 15 118 mX podľa LV je výmera ttp XXXX m2 .

Podľa judikatúry, keď v zmluve o nájme nie je špecifikovaný predmet nájmu nie je uvedený ani list

vlastníctva ani parcelné čísla, pričom uvedená výmera je nepresná, potom zmluva je absolútne neplatný
právny úkon podľa § 37 OZ z dôvodu neurčitosti predmetu zmluvy. V prípade ak nehnuteľnosti nie
sú označované, tak ako to vyžaduje katastrálny zákon podľa § 42 musia byť vymedzené dostatočne
určitým spôsobom pokiaľ len pri použití niektorých údajov je možné ich jednoznačne individualizovať,
tátopodmienkataktiežvzmluváchniejesplnenátak,abynebolipozemkyzameniteľné.Taktiežnemožno

prijať ani prípadnú argumentáciu, že zmluvné strany nemajú pochybnosti o tom, čo je predmetom nájmu.
Nájomné zmluvy sú uzatvárané podľa zákona č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a
musia mať písomnú formu podľa § 14 daného zákona.

Z nájomných zmlúv po overení vlastníkov v KN vyplýva, že viaceré pozemky boli v rozhodnom čase

vo vlastníctve viacerých vlastníkov v súlade s § 136 ods. 1 OZ a podľa § 139 ods. 2 OZ
je rozhodovanie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov predpokladom platnosti
nájomnej zmluvy, keďže je potrebné určenie, kto bude nájomcom pri hospodárení so spoločnou vecou.
Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal súhlas spoluvlastníkov s užívaním pozemkov a nevyplýva ani znájomných zmlúv. Pri niektorých pozemkoch navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo prenajímateľa
k predmetu nájmu, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy. Odporca ďalej namieta, tak ako vyplýva z
nájomných zmlúv, že sa domáha náhrady za obmedzenie užívania lesných pozemkov, pričom v užívaní

takýchto pozemkov pri poľnohospodárskej činnosti nie je obmedzený.

Navrhovateľ k danému vyjadreniu odporcu uviedol, že odporca ako jediný dôvod nedostatku aktívnej
legitimácie uvádza, že jediným subjektom, ktorý má mať právo na náhradu majetkovej ujmy je len
vlastník pozemku. Z ustanovenia § 30 ods. 2 a § 32 ods. 6 vodného zákona vychádza, že nárok má

nielen vlastník, ale aj správcovia a nájomcovia pozemkov a vyplýva to i z nasledovných skutočností:
§ 30 zákona špecifikuje určité subjekty, ktoré majú povinnosti z titulu ochrany vodných pomerov a
§ 30 ods. 1 upravuje tzv. generálny subjekt, t. j. každý subjekt, ktorý vykonáva činnosť, ktorá môže
ovplyvniť stav povrchových a pozemných vôd a § 30 ods. 2. Tieto subjekty majú potom povinnosť
obhospodarovať pozemky takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd ale
aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov a je povinný zabraňovať škodlivým zmenám odtokových

pomerov, splavovaniu pôdy, dbať o udržiavanie pôdnej vody a zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Z
uvedeného je zrejmé, že vlastníci, nájomcovia a správcovia majú určité povinnosti, z ktorých vyplývajú
obmedzenia pre užívanie pozemkov. V uvedených ustanoveniach, a to § 30 ods. 2 je uvedená
legislatívna skratka v tom zmysle, že vždy, keď sa v zákona použije výraz vlastník má sa na mysli nielen
vlastník, ale aj nájomca a správca. Z uvedeného je potom vzhľadom na pravidlá využívania legislatívnej

skratky zrejmé, že keď je v zákone uvedené, že vlastníkovi pozemkov patrí náhrada, tak musí patriť aj
nájomcom a správcom. Takéto riešenie je správne a nie je na mieste výklad odporcu, z ktorého vyplýva,
že nájomca by mal mať len povinnosti a zároveň by nemal mať nárok na náhradu majetkovej ujmy. Tiež
z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a/ nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. a § 32 ods. 6 vodného zákona
vyplýva len to, že ak podáva žiadosť vlastník pozemku je povinný k žiadosti predložiť list vlastníctva nie

starší ako tri mesiace a ak ho podáva nájomca alebo správca môže na podporu svojej žiadosti predložiť
aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok, a to nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemku.
Nariadenievládyvsúladesvodnýmzákonompripúšťa,abyžiadateľmoholajinýmspôsobompreukázať,
či splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na úhradu náhrady za obmedzenie. V prípade nájomcu
je takýmto dôkazom nájomná zmluva. Čo sa týka námietok odporcu voči nájomným zmluvám ide o

všeobecné a neurčité námietky bez ich dostatočnej konkretizácie vo vzťahu ku každej nájomnej zmluve.

Súd uvedený návrh posúdil podľa ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej len zákon) a
zákona č. 40/1964 Zb. - OZ.

Súd v konaní mal za nesporné, že sa navrhovateľ návrhom domáha náhrady majetkovej ujmy podľa § 32
ods. 6 zákona o vodách za obdobie rokov 2006, 2007, 2008 a 2009, ktorú vyčíslil na základe znaleckých
posudkov. V konaní súd mal ďalej za nesporné, že navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľností, na
ktorých ako akciová spoločnosť hospodári v kat. ú. M. a že ide o pozemky, ktoré spadajú pod ochranné
pásma vodných zdrojov druhého stupňa, ktoré boli vyhlásené rozhodnutiami zo dňa 06. 02. 1986 a zo

dňa 26. 09. 1994, ako je vyššie v rozhodnutí uvedené.

Navrhovateľ do konania predložil nájomné zmluvy uzatvorené s vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich
sa v ochrannom pásme vodných zdrojov a na základe uvedených nájomných zmlúv odvodzoval svoju
aktívnu legitimáciu.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona o vodách, zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu
vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie alebo
zlepšenie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd.

Podľa § 3 ods. 4 zákona podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou
vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. Iné použitie
podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o vodách nakladanie s vodami je odber povrchových vôd a

podzemných vôd na rôzne účely jej použitia.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o vodách ten kto nakladá sa vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať
potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľapodmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež na to, aby neboli porušované práva iných a záujmy
chránené osobitnými predpismi, je povinný dbať aj na ochranu vodných pomerov a na ochranu vodných
stavieb.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o vodách ten kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd
a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o vodách vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len vlastník)

poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom,
ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov,
je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu vody a dbať o
udržovanie pôvodnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

Podľa § 32 ods. 1 na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov,

ktoré sa využívajú orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na
ochranu zdravia. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 32 ods. 5 zákona rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia

ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činnosti, ktoré poškodzujú alebo
ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj
technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme
vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku s ktorým sú tieto práva a povinnosti

spojené.

Podľa § 32 ods. 6 zákona o vodách za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnomrozsahu,ktorújepovinnýposkytnúťnajehožiadosťten,ktoodoberávodualeboten,kto

žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja, pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník
vodnej stavby slúžiace na zdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno nahradiť
na základe dohody o určení výšky za ročné prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej
náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 32 ods. 8 zákona v sporoch o náhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s
technickými úpravami rozhoduje súd.

Podľa § 80 ods. 1 a ods. 3 zákona práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú

zachované ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality
alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za
ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

Podľa§83zákonasazrušujezákonč.184/2002Z.z.ovodáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

v znení zákona č. 245/2003 Z. z.

Zo strany odporcu bola v konaní vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie a v znesená
námietka premlčania.

Podľa § 32 ods. 6 zákona patrí vlastníkovi náhrada majetkovej ujmy. Keďže ide o právo na náhradu
majetkovej ujmy, ktorú má vlastník v zmysle citovaného zákonného ustanovenia posudzuje sa otázka
premlčania v zmysle § 101 OZ, ktorá upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pokiaľ odporca uvádzal, že ide o premlčanie
upravené v zmysle § 106 OZ uvedené zákonné ustanovenie upravuje otázku premlčacej lehoty pri

náhrade škody, v danom prípade ide o náhradu majetkovej ujmy a súd mal za to, že nárok bol uplatnený
včas v rámci trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty, a to za celé žalované obdobie od 01. 01. 2006
do 31. 12. 2009. Návrh bol podaný dňa 11. 03. 2010 a súd mal za to, že po prvý raz mohol vykonaťsvoje právo navrhovateľ od 01. 01. 2007, a to čo sa týka nároku za rok 2006 a teda všetky ďalšie nároky
vrátane nároku za rok 2006 boli uplatnené včas.

V konaní bola vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, ktorý nie je vlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme vodárenského zdroja, na ktorých hospodári ale
svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od uzatvorených zmlúv ako nájomca s vlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Ide o pozemky, ktoré spadajú pod ochranné pásmo vodných zdrojov druhého stupňa na
základe rozhodnutia bývalého X. zo dňa 06. 02. 1986 a rozhodnutia OÚ N. E., odbor ŽP č. T.-XXX/XXXX/

Iv zo dňa XX. XX. XXXX. Súd mal za to, že navrhovateľ nemôže odvodzovať svoju aktívnu legitimáciu
od nájomných zmlúv, keďže ide o dočasný právny vzťah a nevyplýva z nich žiadne prejav vôle, ktorým
by vlastník pozemku na dobu nájmu svoje právo nejakým spôsobom poskytol v prospech navrhovateľa.
Ak z nájomných zmlúv vyplýva, že splnomocňuje navrhovateľa na uplatnenie nároku podľa § 32 ods. 6
vodného zákona nemohol by potom navrhovateľ v súdnom konaní vystupovať vo vlastnom mene ako
je to v danom prípade a vo svoj prospech, ale nárok na náhradu majetkovej ujmy, ktorý je upravený

špeciálnym zákonom patrí výlučne vlastníkovi pozemku v zmysle § 32 ods. 6. Aktívnu legitimáciu
nemožno odvodzovať s poukazom na § 30 ods. 2 zákona, keďže ide o ustanovenie, ktoré upravuje
všeobecné povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov, ku ktorým sú povinní
nielen vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov ale aj správcovia a nájomcovia. Z týchto
všeobecných povinností nemožno bez právnej úpravy odvodiť právo navrhovateľa ako nájomcu na

náhradu majetkovej ujmy, keďže mu ju tento zákon nepriznáva a teda nie je aktívne vecne legitimovaný
v danom konaní. Uvedenému nasvedčuje i dôvodová správa k zákonu a ustávno právna úprava,
ktorá umožňuje vyvlastniť alebo obmedziť výlučne vlastnícke právo podľa článku 20 Ústavy SR a
obmedzenie vlastníckeho práva alebo vyvlastnenie má právnu relevanciu len vo vzťahu k osobe
vlastníka a neprichádza do úvahy vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú vlastníkmi pozemkov. Napríklad

podľa § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch, ak je vlastník nehnuteľnosti
obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti má právo na primeranú náhradu alebo zákon č. 543/2002
právanamajetkovúujmupriznávaibavlastníkovi.Vlastníckeprávojeprávoabsolútneavlastníksamôže
domáhať svojich nárokov voči všetkým osobám, ktoré do jeho vlastníckeho práva zasahujú. Nájomný
vzťah je relatívny vzťah, je zmluvným vzťahom medzi prenajímateľom a nájomcom a pokiaľ navrhovateľ

takéto zmluvy uzatváral mal vedomosť, že ide o nájom pozemkov, ktoré sa nachádzajú v ochrannom
pásme vodárenského zdroja. § 30 ods. 2 vodného zákona je ustanovenie, ktoré upravuje všeobecné
povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov na plnenie ktorých sú zaviazaní nielen
vlastnícipozemkov,aleajichsprávcoviaanájomcoviaajetodanéverejnoprávnymzáujmomnaochranu
vôd a tiež tým, že všetky uvedené subjekty pri svojej činnosti môžu zasiahnuť do ochrany vôd negatívne.

§ 32 ods. 6 zákona upravuje konkrétny nárok na náhradu majetkovej ujmy a jediným, komu môže ujma
vzniknúť je vlastník dotknutých pozemkov.
Odporca bol v konaní úspešný, uplatnil si náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z. z. Súd priznal úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady,

vyjadrenie odporcu zo dňa 27. 08. 2010 a účasť na pojednávaní dňa 12. 10. 2010 za úkon 838,21 Eur,
úkony v roku 2011 písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 17. 03. 2011, vyjadrenie zo dňa 31. 05. 2011,
účasť na pojednávaní dňa 13. 12. 2011 hodnota za úkon 1289,73 Eur, úkony v roku 2012
vyjadrenie odporcu k odvolaniu zo dňa 02. 10. 2012 hodnota úkonu 1801,01 Eur, úkony v roku 2013
účasť na pojednávaní dňa 22. 01. 2013, vyjadrenie zo dňa 23. 05. 2013 a účasť na pojednávaní dňa

01. 10. 2013 hodnota úkonu 2299,01 Eur spolu za úkony 16 371,59 Eur. Paušálnu náhradu za každý
úkon za rok 2010 po 7,21 Eur, za rok 2011 po 7,41 Eur, za rok 2012 po 7,63 Eur a za rok 2013 po 7,81
Eur a 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 advokátskej tarify.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 01. 10. 2013

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská