Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/38/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200348
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7011200348.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: MERCURIUS, spoločnosť
s ručením obmedzeným Košice, Jazerná 3, Košice, IČO: 31 704 964, zastúpeného JUDr. Dušanom
Antolom, advokátom so sídlom na Zbrojničnej č. 12, Košice, IČO: 319 622 38, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul.63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného č. I/223/4605-23530/2011/993403-r zo dňa 25.2.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. č.
698/230/101441/10/Poto zo dňa 17.12.2010, ktorým bola podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č 511/1992
Zb. vyrubená pokuta v sume 24.219,50 EUR, zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom
dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie IV. štvrťrok 2007.

V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2007 nebol žalobcovi
priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty v sume 401.757,36
EUR a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.901,31 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový
subjekt odvolanie, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2009.

Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie DR SR, podanou žalobou na tunajšom súde, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie č. 698/230/6886/09/Poto zo dňa 9.2.2009, avšak dňa 9.8.2010 vzal žalobu späť.

Na základe týchto skutočností bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č.

511/1992 Zb. v sume 24.219,50 EUR zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a
nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
IV. Q.2007. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane zo zákona, ďalší výpočet uloženej pokuty žalovaný
odôvodňoval použitím ust. § 35 ods. 2, 3, § 35b ods. 2 a 6, § 59 ods. 7, § 60 ods. 2, § 63 ods. 6, § 110 h, §
110j ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. v platnom znení. Námietky žalobcu v dôvodoch odvolania považoval za
neopodstatnené.Námietky hmotnoprávneho charakteru uvedené v odvolaní nemôžu ovplyvniť zákonom
stanovenú povinnosť uloženia pokuty.Daňový subjekt svoje námietky smeruje proti postupu správcu dane pri vyrubení rozdielu dane, čo nie
je predmetom konania o pokute.

Žalobca podal žalobu na súd v zákonnej lehote. V žalobných dôvodoch uvádza, že rozhodnutia, ktoré

sú predmetom prieskumu sú nezákonné a nepreskúmateľné, s odvolaním sa na čl. 2 ods. 2 a čl. 7
ods. 2 Ústavy SR, nariadenie Rady ES 2913/92 ustanovujúcim Colný kódex spoločenstva v platnom
znení, nariadenie komisie EHS č. 2454/93 na vykonávanie Colného kódexu, colný zákon č. 199/2004
Z.z. v platnom znení, vyhlášku MF SR č. 227/2004 Z.z., nariadenie CR SR č. 278/2005, Smernicu Rady
2006/112ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty, Šiestu smernicu Rady ES

77/388/ES, zákon o DPH č. 222/2004 Z.z.

Žalobcapoukazujenato,ževpriebehudaňovéhokonanianamietalposúdeniesituácieakodaňovýdelikt
i to, že podľa ust. § 35 ods. 16 cit. zákona /zák.č. 511/1992 Zb./, správca dane pri ukladaní pokuty bol
povinný podľa odsekov 4, 5, 7 a 12 a 15 prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Žalobca videl rozpor so zákonom a realitou v tom, že Colný úrad v Košiciach vydal rozhodnutia, na
základe ktorých sa vykonávali jednotlivé obchodné transakcie. Colný orgán dozeral na zákonnosť týchto

obchodov a nemal k týmto záležitostiam žiadne pripomienky. Uvádza ďalej, že tovar prepustený do
príslušného colného režimu nepodlieha dovoznému clu, obchodno-politickým opatreniam a ani dani
z pridanej hodnoty. Tovar podlieha clu DPH alebo obchodno-politickým opatreniam až pri prepúšťaní
tovaru zo spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. V tomto prípade DPH vymeriava
a vyberá t.z., že správcom DPH pri dovoze tovaru z nečlenských krajín ES je colný úrad, v ktorého

pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. V tejto súvislosti poukázal na
neverejné zasadnutie ÚS SR vo veci sťažnosti P. spol. s r.o., rozsudok NS SR 5 Sžf 91/2008 zo dňa
20.10.2009 ÚS SR zo dňa 27.10.2010, nález ÚS SR č. III. ÚS283/2010 zo dňa 27.10.2010.

Žalobca tvrdil, že colný úrad je jediný, ktorý má v kompetencii vykonávať dohľad nad všetkými
obchodnými transakciami. Materiál, ktorý sa týkal týchto obchodov, nebol ani v jednom prípade

prepustený do voľného obehu.

Nekompetentnosť správcu dane v predmetných rozhodnutiach má pre žalobcu likvidačný charakter,
pričom žalobca je zapísaný v obchodnom registri od roku 1995 a pracoval a stále pracuje s tovarom,
ktorý bol aj v colných skladoch alebo colných režimoch a doposiaľ nemal daňový úrad voči takýmto
postupom žiadne námietky aj po kontrolách u žalobcu.

Žalobca sa neúčtovaním DPH nijako neobohatil a nespôsobil ujmu štátnemu rozpočtu, pričom jeho
postup bol dobromyseľný.

Navrhol súdu, aby rozhodnutie žalovaného zrušil.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 5.12.2011. V podanom vyjadrení zotrval na svojom stanovisku, ktorý
je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p, po preskúmaní
administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. V ďalšom konaní sa riadil
uznesením Najvyššieho súdu SR č.5Sžf 14/2012 zo dňa 28.2.2013.Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa o uložení pokuty daňovému subjektu - žalobcovi, podľa ust. §
35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb., v znení neskorších predpisov /ďalej len zákona o správe daní/.

Podľavyššieuvedenéhozákonnéhoustanovenia,správcadaneuložídaňovémusubjektupokutuvsume
rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a súčtu vlastnej
daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní
alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Spôsob výpočtu upravuje § 35 ods. 2 zákona o správe daní.

V prípade porušenia daňových povinností vyplývajúcich z príslušných hmotnoprávnych predpisov
upravených v ust. § 35 zákona o správe daní, správca dane uplatňuje zásadu oficiality. Daňové konanie

vo veci vyrubenia pokuty začína v nadväznosti na poslednú vetu ust. § 20 ods. 1 zákona o správe daní
z vlastného podnetu. V tomto konaní sa nezisťuje ani nepreveruje skutočnosť rozhodujúca pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Sankčný postih je preto len následkom nedodržania
príslušného hmotnoprávneho predpisu zákona o DPH.

V prípade žalobcu, správca dane neuznal pri daňovej kontrole údaje prezentované daňovým subjektom,

teda z hľadiska hmotného práva bola žalobcovi určená vlastná daňová povinnosť.

V tomto konaní sa súd nezaoberá so skutkovými zisteniami, ktoré boli predmetom konania pri
preskúmaní rozhodnutia č. I/223/9262-56554/2009/992517-r zo dňa 3.6.2009, pretože v tomto konaní
sa skúma, či dôvody pre uloženie pokuty boli v súlade so zákonnou úpravou, ktorá je v tomto prípade
ustanovená v § 35 ods. 1 písm. f/ zákona o správe daní.

Žalobca v žalobe nenamietal výpočet ani výšku pokuty, namietal iba to, že správcom DPH pri dovoze z
nečlenských krajín EÚ je colný úrad, v ktorého pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu
voľný obeh, ďalej porušenie § 35 ods. 16 zákona o správe daní.

Súd zistil, že konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/9262-56554/2009/992517-r
zo dňa 3.6.2009 bolo tunajším súdom pod sp. zn. 6S/107/2009 zo dňa 19.8.2010 zastavené, uznesenie

o zastavení nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2010.

Námietkažalobcu,týkajúcasanesprávnehopostupusprávcudanepriuplatneníust.§35ods.16zákona
o správe daní je irelevantná z dôvodu, že v tomto prípade sa pokuta neukladala podľa ust. § 35 ods. 4,
5, 7 až 12 a 15, ale bola uložená podľa ust. § 35 ods. 1 písm. f/ zákona o správe daní.

V prípade zmeny skutkových okolností, ktoré viedli správcu dane k určeniu vlastnej daňovej povinnosti,

nie je vylúčený postup podľa ust. § 35 ods. 19 zákona o správe daní.

Súd nezistil v preskúmavacom konaní nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto žalobu
zamietol.

V správnom súdnictve je súd viazaný skutkovým stavom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i
ods.1 O.s.p.). V čase vydania uznesenia NS SR 5Sžf 14/2012 zo dňa 28.2.2013 už bolo rozhodnuté vo

veci C-165/11 z 8.11.2012. V základnom konaní (nepriznanie nadmerného odpočtu - IV. Q 2007) nejde
o paakt, ale o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Rozhodnutie súdneho dvora platí pre všetky
daňové subjekty v EÚ, okrem členského štátu, ktorý vo vnútroštátnom predpise využil možnosť predaj
v colnom sklade oslobodiť od dane. Slovenská republika uvedenú možnosť nevyužila, preto uložená
pokuta nebola správnym orgánom vyrubená nezákonne, ale s vyššie citovanou právnou úpravou.Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len „v medziach žaloby“/ dospel k záveru, že rozhodnutie
a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa

žaloba zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., neúspešnému
účastníkovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.