Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/286/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201196
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201196.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov
senátu JUDr . Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu Nada Still, a. s., Priemyselná
786, Michalovce, v zastúpení advokátom: JUDr. Richard Hulík, advokátska kancelária Geško, Hulín a
partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, adresa na doručovanie Ľubinská 3, Bratislava proti
žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.08.2012 č. 1020503/1/550006-1107302/2012/5305, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného z 08.08.2012
č.1020503/1/550006-1107302/2012/5305, ktorý podľa § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Z. z. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v
nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie proti platobnému výmeru
Daňovému úradu Košice č. 9810301/5/251931/2012 zo dňa 05.05.2012, ktorým bola podľa § 44 ods.
4 zák. č. 511/1992 Z. z. na základe § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Z. z. určená daň z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 7294,79 eura pre nedôvodnosť zamietol.

Rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 daňovému subjektu Nada Still,
a.s. (žalobcovi) určil na základe pomôcok Daňovým úradom Košice pobočka Michalovce. Správca dane
o určení dane podľa pomôcok vyhotovil protokol č. 1020302/1/416514/2012 zo dňa 09.03.2013, ktorý

bol prerokovaný a doručený daňovému subjektu 23.04.2013.

Žalobca, ako daňový subjekt, v riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2006 podanom dňa 02.07.2007 vykázal výsledok hospodárenia - stratu vo výške
426477,- Sk a tým nulový základ dane, ako aj nulovú daňovú povinnosť. Správca dane určil rozdiel dane
podľa pomôcok v sume 7294,79 eura.

Správca dane bez oznámenia o výkone daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2006 v súlade s § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Z. z. začal 24.06.2011 daňovú kontrolu,
očomsvedčízápisnicaozačatídaňovejkontrolyč.I/332/11235-57657/2011/Ced.Ústnehopojednávania

sa za daňový subjekt zúčastnila Ing. U. H., predsedkyňa predstavenstva akciovej spoločnosti NadaStill, a.s.. V deň začatia daňovej kontroly osobne jej bola odovzdaná aj výzva na predloženie dokladov,
počas ktorej mala v lehote 8 dní predložiť a zapožičať všetky doklady, ktoré sú nevyhnutné k vykonaniu
daňovej kontroly. Ku dňu začatia daňovej kontroly boli predložené 06.05.2011 iba doklady týkajúce sa

rokov 2007 až 2010, preto bola daňovému subjektu zaslaná opakovaná výzva na predloženie dokladov
za roky 2005 a 2006, ako aj chýbajúce doklady za ostatné roky, ale daňový subjekt požadované
doklady nepredložil. Dňa 13.07.2011 správcovi dane bolo predložené podanie, ktorého prílohou bol aj
list Ing. U. H., adresovaný daňovému subjektu, t. j. Nada Still, a.s., ktorým oznamuje, že sa ku dňu
07.07.2011 vzdáva funkcie predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti a zmluva o kúpe cenných

papierov uzatvorená medzi ňou, ako predávajúcou a T. T., ako kupujúcim dňa 22.06.2011, ktorým
oznamuje zároveň zmenu akcionárskych vzťahov. Dňa 14.07.2011 správca dane v zmysle § 17 ods. 10
zák. č. 511/1992 Zb. zaslal výzvu daňovému subjektu na doplnenie podania, ale táto výzva bola vrátená
08.08.2011 s tým, že adresát je neznámy. Potom 05.09.2011 bola zaslaná ďalšia výzva na predloženie
dokladov, ako aj 11.10.2011, pričom všetky opakované výzvy boli doručované v zmysle § 17 ods. 10 zák.
č. 511/1992 Zb.. Daňový subjekt ani poslednú lehotu nesplnil a doklady a celé účtovníctvo za zdaňovacie

obdobie2005a2006nepredložil.Zuvedenéhodôvodusprávcadanepristúpil22.12.2011kurčeniudane
podľa pomôcok, o čom vyhotovil protokol č. 1020302/1/416514/2012 z 09.03.2012. Uvedenú skutočnosť
oznámil daňovému subjektu listom č. I/332/11235-139647/2011/Cebo zo dňa 22.12.2011.

Správca dane sa domáhal všetkými zákonnými prostriedkami predloženia dokladov potrebných pre
správne určenie základu dane a následne aj daňovej povinnosti, pretože doklady napriek opakovaných

výzvam neboli mu doručené, nebolo možné vykonať daňovú kontrolu, preto správca dane bol oprávnený
pristúpiť k procesu určovania dane podľa pomôcok zistiť základ dane a určiť daň v súlade s § 29 ods.
6 zák. č. 511/1992 Zb..

Pre určenie dane podľa pomôcok v súlade s § 29 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane použil ako pomôcky
svedeckú výpoveď k uznaniu dlhu ako dlžníka vo výške 8.000 000,- Sk, správy a vyjadrenia iných

správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky, podané daňové
priznania podané k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2006 a príslušné výkazy
- zápisnicu zo 04.08.2011, informácie finančných inštitúcií, sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní,
ďalšie informácie získané na základe zaslaných žiadostí o súčinnosť a zmluvy o nájme nebytových
priestorov a v zmysle § 44 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. prihliadol aj na okolnosti, z ktorých vyplývajú

výhody pre daňovníka, i keď nim neboli v konaní uplatnené. Na základe všetkých zhromaždených
pomôcok správca dane určil platobným výmerom 05.05.2012 č. 9810301/5/251931/2012 rozdiel dane
vo výške 7294,79 eura.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí uviedol toto:

Správcadanejeoprávnenýurčiťdaňpodľapomôcoklenvprípade,akdaňovýsubjektnesplníniektorúzo
svojich zákonných povinností, t. j. nepodá daňové priznanie, neumožní vykonať daňovú kontrolu, nesplní
si svoju dôkaznú povinnosť, alebo ak daňový subjekt vykonáva úkony, ktoré svojim obsahom alebo
účelom odporujú osobitnému predpisu alebo ho obchádzajú a ktorých dôsledkom je zníženie základu
dane (§ 15 ods. 26 písm. d/ a e/, § 42 zák. č. 511/1992 Zb.). Na preukázanie opodstatnenosti určenia

dane podľa pomôcok stačí, ak správca dane preukáže splnenie niektorej z uvedených podmienok.
V rámci odvolacieho konania je pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia rozhodujúce, či
boli dodržané zákonné podmienky pri určení dane podľa pomôcok. Odvolací orgán skúma, či použité
pomôcky mohol využiť ako pomôcky. Podmienky, podľa ktorých môže správca dane určiť výšku daňovej
povinnosti a ktoré možno považovať za náhradný procesný postup určenia daňovej povinnosti, sú

upravené v § 29 ods. 6 a v § 42 zák. č. 511/1992 Zb..

K jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní uviedol toto:

Správca dane začal v spoločnosti daňovú kontrolu na základe žiadosti Colného riaditeľstva SR č.
15169/2011-1001 zo dňa 20.04.2011 a urgencie Colného úradu v Michalovciach č. 12974/2011-5331zo dňa 03.05.2011 o vykonanie mimoriadnej kontroly, teda správca dane začal daňovú kontrolu bez
oznámenia v súlade s ustanovením § 15 ods. 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb.. Dôvodom žiadosti o bezodkladné
vykonanie kontroly bola hrozba manipulácie s účtovnými dokladmi, prípadne strata alebo odcudzenie.

Ako splnomocnený zástupca daňového subjektu v systéme správcu dane bol evidovaný T. T., s ktorým
sa 26.05.2011 skontaktoval správca dane a spísal o tom úradný záznam, pričom tento odmietol prísť
na dohodnuté miesto, čím sa vyhýbal úkonu začatia daňovej kontroly, na čo bol upozornený. Dňa
27.05.2011 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie v sídle spoločnosti na adrese Č. J.
XX, G., kde zistili, že na sídle spoločnosti sa nenachádza jej označenie a zmluva o podnájme nebytových

priestorov bola uzavretá so spoločnosťou Tome s.r.o. dňa 09.09.2008 a ukončená dňa 31.12.2010, čo je
obsiahnuté aj v zápisnici o miestnom zisťovaní. Dňa 23.06.2011 bolo plánované začatie daňovej kontroly
s T. T., ktorý v úvode uviedol, že nie je splnomocneným zástupcom, bola s ním spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní, kedy podal vysvetlenie k udelenej generálnej plnej moci z 20.10.2005 a ktorá bola
predložená Daňovému úradu Považská Bystrica 26.01.2006 sa vyjadril tak, že nie je splnomocneným
zástupcom spoločnosti. O jej činnosti mal vedomosť iba do marca 2006. Po marci 2006 žiadne úkony

nerobil a spoločnosť zastupuje štatutárny orgán. Preto dňa 24.06.2011 bola začatá daňová kontrola
s Ing. U. H., predsedkyňou spoločnosti Nada Still, a.s. podľa výpisu z obchodného registra. Táto v
zápisnici o začatí konania potvrdila, že ku dňu zahájenia kontroly je štatutárnym orgánom spoločnosti,
je oprávnená konať a podpisovať v mene spoločnosti, nemá splnomocneného zástupcu, skutočnosti
zverejnené vo výpise z obchodného registra sú aktuálne, nedošlo k žiadnej zmene, aj nezapísanej. Pri

pojednávaní bol dohodnutý aj spôsob podávania informácií a že kontaktnou osobou za daňový subjekt
bude ona. Dňa 13.07.2011 bolo správcovi dane doručené oznámenie, ktorým sa Ing. U. H. ku dňu
07.07.2011vzdalafunkciepredsedupredstavenstvaaboladoloženáajzmluvaokúpecennýchpapierov,
uzatvorená medzi Ing. H., ako predávajúcou a T. T., ako kupujúcim zo dňa 22.06.2011. Čo sa týka listu so
vzdaním sa funkcie štatutárneho orgánu poukázal na ustanovenie § 66 ods. 1,2 Obchodného zákonníka

a ohľadne výmazu tejto osoby z obchodného registra na § 5 ods. 5 zák. č. 530/2003 Z. z.. Znamená,
že nový štatutárny orgán alebo zostávajúci členovia štatutárneho orgánu sú povinní do 30 dní odo dňa,
kedy sa konalo zasadnutie orgánu, oprávneného vymenovať alebo zvoliť štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti, resp. do 30 dní po uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka
podať návrh na výmaz osoby, ktorá sa vzdala funkcie, z obchodného registra. Túto povinnosť môžu

splniť buď osobitným návrhom na výmaz alebo spolu s návrhom na zápis nového člena štatutárneho
orgánu. Prípadne ak v uvedenej lehote nebude podaný návrh na výmaz osoby, ktorá sa svojej funkcie
vzdala, táto osoba môže iniciovať konanie o zhode pred registrovým súdom. Preto námietku, týkajúcu
sa začatia daňovej kontroly a konania s osobou neoprávnenou konať za daňový subjekt považuje za
neopodstatnenú. Má za to, že správca dane za účelom zistenia ďalšieho postupu daňového subjektu

v tejto veci mu zaslal výzvu zo 14.07.2011 č. I/332/11235-74479/2011/Cebo. K dôkazom predloženým
odvolateľom ohľadne zmeny štatutárneho zástupcu daňového subjektu uviedol, že tieto doklady mohol
predložiť už 23.06.2011, keď správcom dane bola spísaná zápisnica s T. T. výhradným akcionárom,
kedy sám uviedol, že za spoločnosť môže konať len štatutárny orgán - predseda predstavenstva.
Daňový subjekt neuviedol dôvody, prečo tieto dokumenty nepredložil správcovi dane ani druhý deň, t.j.

24.06.2011 Ing. U. H., ktorá v zápisnici potvrdila, že je štatutárnym orgánom spoločnosti a následne dňa
13.07.2011 doručila správcovi dane oznámenie o vzdaní sa funkcie. Nezistil dôvody, pre ktoré uvedené
doklady, ak existovali, neboli predložené ku kontrole, prečo neboli predložené v zákonom stanovenej
lehote obchodnému registru na zápis uskutočnených zmien, ale o zosúladenie stavu daňový subjekt
žiadalaž24.05.2012aprečositútooznamovaciupovinnosťnesplnilvlehotestanovenejzák.č.511/1992

Zb..

K deklarovanému zápisu zmeny funkcie predsedu spoločnosti uviedol, že pri deklarovaných
rozhodnutiach nastávajú všeobecné účinky zápisu do obchodného registra voči tretím osobám až
zverejnením o vykonaní zápisu v Obchodnom vestníku. Účinky deklarované v rozhodnutí síce môžu
nastať už dňom, kedy zapísaná osoba rozhodla o zmene určitého údaju a oznámila túto skutočnosť

tretej osobe, prípadne tretia osoba sa o zmene dozvedela zo Zbierky listín. Správca dane v danom
prípade konal v dobrej viere, že údaje uvedené v obchodnom registri sú právne účinné, pretože daňový
subjekt zmeny správcovi dane neoznámil a pri deklaratórnych zápisoch je dôležitá skutočnosť, že takto
zmenených údajov a obsahov listov sa môže dovolávať tak zapísaná, ako aj tretia osoba, ktorou v tomto
prípade je správca dane.K námietke doručovania písomnosti daňovému subjektu uviedol, že aj táto námietka je neopodstatnená.
Zo spisového materiálu, ktorý bol predložený vyplýva, že správca dane doručoval písomnosti v súlade
s § 17 zák. č. 511/1992 Zb.. Písomnosti boli doručované na adresu sídla spoločnosti, ktorú daňový

subjekt oznámil správcovi dane pri jej registrácii. Nepreberanie písomnosti daňovým subjektom sa javí
ako účelové, o čom svedčí tak, že prevzal iba jednu zásielku, a to platobný výmery napriek tomu, že mu
bolo zaslaných 5 výziev, z toho jednu prevzal osobne, jedno oznámenie na určenie dane podľa pomôcok,
jedno oznámenie o úkon a výzva s protokolom. Doručovanie na adresu nešpecifikoval správca dane v
protokole z dôvodu, že ich doručoval v súlade s uvedeným ustanovením akonáhle sa dozvedel zmenu

začal akceptovať ju.

K námietke, týkajúcej sa prechodu na proces určovania dane podľa pomôcok uviedol, že daňový subjekt
napriek opakovaným výzvam nepredložil správcovi dane účtovníctvo a žiadne daňové doklady potrebné
na výkon kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rokov 2005 a 2006 neumožnil tak vykonať
daňovú kontrolu a preto oprávnene - správca dane prešiel do procesu určovania dane podľa pomôcok
dňom 22.12.2011, kedy túto skutočnosť oznámil aj daňovému subjektu. Pri určovaní výdavkov vychádzal

z definície výdavku v súlade s § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z.. Daňový subjekt nijakým spôsobom
nepreukázal, že by výdavky uvedené v odvolaní preukázateľne vynaložil a zaúčtoval v účtovníctve, i
keď bol na to opakovane vyzvaný. Táto skutočnosť sa dá vyvrátiť alebo potvrdiť jedine predložením
účtovníctva za roky 2005 až 2006. Práve nepredloženie účtovnej evidencie a dokladov bolo hlavným
dôvodom na uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok. Správca dane nemal inú možnosť, ako

predmetné výdavky neuznať práve z dôvodu ich nepreukázateľnosti. V platobnom výmere správca dane
jasne uviedol, ako upravil základ dane a dôvody svojho postupu.

Žalovaný zamietol odvolanie daňového subjektu proti platobnému výmeru, ktorým bol určený rozdiel
dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2006 z dôvodu, že postupom správcu dane
pri určení dane podľa pomôcok boli dodržané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok

podľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., a že bol dodržaný postup podľa § 44 ods. 3 uvedeného zákona.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt neumožnil správcovi dane vykonať
daňovú kontrolu, ktorá sa začala dňa 24.06.2011. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly
neprebral písomné výzvy, nepredložil doklady, uvádzané vo výzvach a preto správca dane oprávnene
pristúpil k určeniu dane podľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., t. j. k určeniu dane podľa pomôcok.

Vo včas podanej žalobe žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ale aj prvostupňového
správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 O. s. p. zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia,akoajpodľa§250jods.3O.s.p.,žerozhodnutiejenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosť

alebo pre nedostatok dôvodov. Je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie je nedôvodné v časti jeho
výroku aj odôvodnenia, a to s poukazom na argumenty, ktoré uvedie ďalej v žalobe, čo malo za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rovnako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo. Rozhodnutie
taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a zaplatenia

súdneho poplatku.

Dôvodom začatia daňovej kontroly podľa správcu dane bola existencia hrozby, že účtovné a iné doklady
budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. Správca dane teda začal daňovú kontrolu podľa §
15 ods. 3 zákona o správe dani a poplatkov, podľa ktorého je oprávnený začať daňovú kontrolu aj
bez oznámenia okrem iného aj vtedy, keď hrozí že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené,

zničené alebo pozmenené. V prvom rade namieta dôvod začatia daňovej kontroly keďže existencia
takejto hrozby nebola v konaní preukázaná a trvá na tom, že správca dane nepostupoval správne keď
začatie daňovej kontroly odôvodňoval § 15 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Použitie tohto
dôvodu na začatie daňovej kontroly je správca dane povinný dostatočným spôsobom odôvodniť, pričom
v platobnom výmere sa obmedzil iba na jednoduché konštatovanie, že takáto hrozba existovala, avšak

jej existenciu ničím neodôvodňoval. Takéto konanie správcu dane považuje za nezákonné, keďže aj
pre neho platí, že absencia alebo nedostatok dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené spôsobujejeho nezrozumiteľnosť a teda nepreskúmateľnosť. Ani žalovaný neuviedol vo svojom rozhodnutí žiadne
dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu reálnej hrozby zničenia, znehodnotenia alebo
pozmenenia účtovných, či iných dokladov a tento sa iba okrajovo zmenil, že o vykonanie mimoriadnej

kontroly požiadalo Colné riaditeľstvo SR a dôvodom žiadosti bola hrozba manipulácie s účtovnými
dokladmi, ale ani on bližšie neobjasnil argumenty, ktoré by existenciu tejto hrozby odôvodňovali. Má za
to, že použitie § 15 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, ako dôvodu začatia daňovej kontroly bolo
z vecného aj právneho hľadiska absolútne neopodstatnené.

Trvá na tom, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nekonal so štatutárnym orgánom žalobcu,

teda že nedošlo k riadnemu začatiu daňovej kontroly. Dňa 23.06.2011, t.j. pred začatím daňovej
kontroly, Ing. U. H. rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti T. T. bola odvolaná z funkcie predsedu
predstavenstva. Skutočnosť, že tretia osoba poskytla správcovi dane nepravdivé a neúplné informácie
v danom prípade dňa 24.06.2011 Ing. U. H. nemôžu byť na ujmu jeho, keďže nemal vedomosť o tom,
aké informácie boli správcovi dane poskytnuté. K tomuto tvrdeniu uviedol, že podal na OS Košice
I 25.05.2012 návrh na zosúladenie zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom, ale o tejto

skutočnosti ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

Je presvedčený, že tak žalovaný, ako aj správca dane, boli povinní rozhodnutie jediného spoločníka zo
dňa 23.06.2011, ktorý odvolal Ing. U. H. z funkcie predsedu predstavenstva ku dňu 23.06.2011 v plnom
rozsahu akceptovať s poukazom na jeho konštitutívne účinky. Od uvedeného dňa nebola oprávnená
konať v mene daňového subjektu, ani vystupovať v jeho mene vo vzťahu k tretím osobám.

Trvá na tom, že v danom prípade nedošlo k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie § 29 ods. 6
zákona o správe daní a poplatkov, t. j. pre určenie dane podľa pomôcok. Je presvedčený, že žalovaný
vyvodil nesprávny záver o tom, že správca dane pri určovaní dane týmto spôsob dodržal zákonom
stanovené podmienky. Z jemu nepochopiteľných dôvodov, ani z rozhodnutia správcu dane, ako aj
žalovaného nie je zrejmá skutočnosť, na akú konkrétnu adresu správca dane počas výkonu daňovej

kontroly zasielal jednotlivé výzvy určené žalobcovi, a teda vzniká dôvodná pochybnosť o tom, či zo
strany správcu dane došlo k riadnemu doručovaniu písomnosti. Výzvy na predloženie dokladov boli
totiž zasielané aj v období zmeny sídla žalobcu z Č. J. XX, G., na L. XXX, T., a teda nie je vylúčené,
že správca dane túto zmenu pri zasielaní poštových zásielok vôbec nezohľadnil. Je dôležité upozorniť
na skutočnosť, že aj správca dane je povinný rešpektovať obchodný register ako verejný zoznam, do

ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov a údaje týkajúce sa zmeny sídla
spoločnosti, ktoré musí aj správca dane plne akceptovať.

Ohľadne určenia výšky daňovej povinnosti podľa pomôcok uviedol, že v súlade s ustanovením § 44 ods.
3 zákona o správe daní a poplatkov sa prihliada aj k okolnostiam, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový
subjekt a správca dane zo zákona je povinný prihliadať na všetky okolnosti, z ktorých vyplývajú jednak

výhody pre daňovníka, a to i vtedy, ak tieto neboli daňovým subjektom v daňovom konaní uplatnené. Je
presvedčený, že správca dane pri určení daňovej povinnosti nezohľadnil rozhodujúcu okolnosť, z ktorej
pre neho nepochybne vyplýva výhoda, pričom o tejto okolnosti nielenže mal vedomosť, ale bolo možné
si ju pri určovaní dane podľa pomôcok preveriť žiadosťami, adresovanými na príslušné orgány. V tejto
súvislosti predovšetkým poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01.06.2005, oznámení

o postúpení pohľadávok zo dňa 01.06.2005, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.04.2005,
oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 05.04.2005, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
04.04.2005, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 05.04.2005, zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 02.01.2006 trikrát, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 08.02.2006 trikrát a dohodu o
výške odplaty za postúpenie pohľadávky zo dňa 03.01.2006. Počas určovania dane podľa pomôcok

správca dane si zabezpečoval doklady a informácie za účelom riadneho určenia daňovej povinnosti aj
od spoločnosti MK Faktoring, s.r.o., ktorá od neho nadobudla pohľadávky č. 123 a v týchto zmluvách
sú detailným spôsobom tieto pohľadávky špecifikované. Teda sú nezameniteľné, sú identifikované aj
predchádzajúcimi vlastníkmi pohľadávok, t.j. Y. L. - VODEX L. L. - VODIP. Správca dane, keďže mal
vedomosť o postúpení všetkých uvedených pohľadávok a činnosti uskutočnenej daňovej kontroly, uznal

výnosy, plynúce z týchto postúpení, je presvedčený o tom, že bol povinný preveriť aj ich nadobudnutie
nim, napríklad žiadosťami adresovanými na právnych predchodcov, ich správcov dane a podobne, atoto nadobudnutie následne určiť ako daňový výdavok a zohľadniť ho v nákladoch za rok 2006. Ďalej
je presvedčený, že už uskutočnením tohto postupu by správca dane splnil povinnosť uloženú mu v
§ 44 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane tak neurobil a je zrejmé, že neboli

potom dodržané zákonom stanovené podmienky pre použitie určenia dane podľa pomôcok. Správca
dane nielenže úplne odignoroval výdavky, ktoré vznikli mu v súvislosti s nadobudnutím dotknutých
pohľadávok, ale pri zohľadňovaní daňových výdavkov neuplatnil ani princíp primeranosti výdavkov,
stanovených podľa pomôcok vo vzťahu k príjmom, stanovených týmto spôsobom. Žalovaný v rozhodnutí
len formálne konštatoval, že správca dane splnil zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok

je bez ďalšieho odôvodnenia a zaoberania sa všetkými dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu tohto záveru a
teda k potvrdeniu správnosti prvostupňového orgánu nepresvedčivé a spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Je presvedčený, že správca dane postupoval v rozpore so zákonom, keď na jednej strane
v plnom rozsahu uznal výnosy vyplývajúce z uvedených obchodov, ale na druhej strane odmietol
uznať ako náklad výdavky spojené s nadobudnutím týchto pohľadávok od jeho právnych predchodcov.
Nadobudnutie uvedených pohľadávok je priamo podrobne špecifikované spolu s informáciou od koho

nadobudol pohľadávky v samotných zmluvách o postúpení, ktorými došlo k postúpeniu pohľadávok
na MK Faktoring, s.r.o. a preto správca dane bol povinný sa s týmito skutočnosťami vysporiadať,
respektíve toto nadobudnutie preveriť. Takýto postup správcu dane odporuje všeobecným zásadám
účtovania, predovšetkým zásade podvojnosti, v zmysle ktorej účtovný zápis na strane MÁ DAŤ účtu
musí byť doprevádzaný zápisom na strane DAL iného účtu. Je absolútne neprípustné, aby správca

dane nerešpektoval základné zásady uplatňované v rámci podvojného účtovníctva a pri určovaní daní
nezohľadnil náklady, vzniknuté v súvislosti s nadobudnutím pohľadávok.

Popísaný postup správcu dane popiera základné zásady uplatňované v rámci podvojného účtovníctva,
upravené priamo zákonom a teda jasne vyplýva, že v daňovom konaní správca nepostupoval v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 1 zákona o správe daní a

poplatkov. Je toho názoru, že pre správne určenie daňovej povinnosti mal správca dane aj pri určovaní
dane podľa pomôcok zohľadniť ním špecifikované obchodné transakcie, keďže v čase výkonu daňovej
kontroly mal o nich vedomosti, respektíve počas výkonu daňovej kontroly vyšli všetky tieto nim opísané
skutočnosti týkajúce sa priamo postúpenia pohľadávok najavo. Vzhľadom na nim tvrdené skutočnosti
má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom na

vykonanie exekúcie, preto žiadal, aby podľa § 250c ods. 1 O. s. p. súd odložil odklad vykonateľnosti
preskúmavaného rozhodnutia, aby okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia nedošlo na jeho
strane k závažnej ujme.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. V písomnom vyjadrení uviedol, že námietky uplatnené žalobcom v žalobe sú svojim obsahom

identické s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti platobnému výmeru, a tieto sa týkajú najmä riadneho
začatia daňovej kontroly, ako aj priebehu so štatutárnym zástupcom Ing. U. H., ktorá mala byť deň
pred začatím kontroly odvolaná z funkcie predsedu predstavenstva. V súvislosti so začatím daňovej
kontroly bez oznámenia absencia uvedenia dôvodov, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu
reálnej hrozby znehodnotenia, zničenia alebo pozmenenia účtovných alebo iných dokladov. Že zo

strany správcu dane nedošlo k dodržaniu zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok v
zmysle § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. a spochybňuje riadne doručovanie výziev na predloženie
dokladov. Nesprávny postup správcu dane pri aplikácii § 44 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. v súvislosti s
obchodnými transakciami týkajúcimi sa nadobudnutia pohľadávok od podnikateľského subjektu Y. L. -
VODEX a pri zohľadnení daňových výdavkov neuplatnenie princípu primeranosti výdavkov stanovených

podľa pomôcok vo vzťahu k príjmom stanoveným týmto spôsobom. Uvedenými námietkami sa úplne a
podrobne vyporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a ďalej uviedol toto:

Dôvodom určenia dane podľa pomôcok v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt
neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Tým bola splnená zákonná podmienka pre možnosť použitia
spôsobuurčeniadane,ktorávyplývazposlednejvety§15ods.2zák.č.511/1992Zb..Žalobcaajnapriek

výzvam správcu dane na predloženie účtovných dokladov ku kontrole si povinnosť, ktorá mu vyplynula
z § 15 ods. 6 písm. d/ a § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. nesplnil a tým svojim konaním, respektíve
nečinnosťou naplnil základnú podmienku pre použitie určenia dane podľa pomôcok a preto námietka,
že nebol daný dôvod pre takéto určenie dane, nie je dôvodná. Neopodstatnená je námietka ohľadomspochybnenia doručenia výziev na predloženie dôkazov. Žalobca správcovi dane neoznámil adresu na
doručovanie a preto správca dane predmetné výzvy doručoval na adresy sídla spoločnosti, a to výzvy
zo 14.07.2011 a 05.09.2011, na adresu Č. J. XX, G. a výzvu z 11.10.2011 na adresu L. XXX, T. (dňa

24.09.2011 zmena adresy). Informácie o sídle firmy získal správca dane z obchodného registra. Žalobca
je nekontaktnou osobu, neplní si voči správcovi dane registračné a oznamovacie povinnosti v zmysle §
31 zák. č. 511/1992 Zb., písomnosti doručované preberá iba ojedinele. Pri doručovaní uvedených výziev
správca dane aplikoval ustanovenie § 17 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb..

Zisťoval, či správca dane prihliadal na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka,

i keď nim neboli v konaní uplatnené (§ 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Zo spisového materiálu
zistil, že správca dane zohľadnil pri určení výšky daňovej povinnosti podľa pomôcok zistené a žalobcom
nepreukázané daňové výdavky uvedené v § 19 a § 21 zákona o dani z príjmov, ktoré následne zohľadnil
v nákladoch za rok 2006. Správca dane žiadne iné okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový
subjekt, nezistil. Zdôraznil, že týmto zisteniam zákonodarca nedal žiadnu formálno-procesnú podobu a
neurčil ich za zákonné podmienky pre použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok. Dôležité je, aby

tieto zistenia boli obsahom spisového materiálu a aby bol s nimi daňový subjekt oboznámený, čo sa v
tomto prípade stalo.

V súvislosti s nezohľadnením nákladom na obstaranie pohľadávok, ktoré boli nim ďalej postúpené,
pričom výnosy z predaja boli správcom dane zahrnuté do základu dane, poukazuje na skutočnosť, že ide
o nezohľadnenie rozhodujúcej okolnosti, z ktorej by pre neho nepochybne vyplývala výhoda. Správca

dane o tejto okolnosti nielenže mal vedomosť, ale bolo možné ju aj pri účtovaní dane podľa pomôcok
preveriť žiadosťami adresovanými na príslušné subjekty.

Zákon o účtovníctve stanovuje systém, ako účtovať o skutočnostiach definovaných v § 2 ods. 2 písm. a/
až h/, ktoré v účtovnej jednotke nastali, a to určením zásad a metód, ktoré je účtovná jednotka povinná
dodržiavať. Prostredníctvom povinnosti zakotvenej v § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve majú účtovné

jednotky povinnosť dodržiavať opatrenia MF SR stanovené pre postupy účtovania.

Podvojné účtovníctvo uplatňuje účtovanie vo vzájomných súvzťažnostiach a pri účtovaní na ťarchu účtu
jedného sa účtuje súvzťažne v prospech účtu iného. Každá jednotlivá skutočnosť je však účtovaná
samostatným účtovným zápisom, napríklad nadobudnutie pohľadávky sa účtuje samostatným účtovným
zápisom. Predaj pohľadávky opäť ďalším samostatným účtovným zápisom. Snaha vyvolať dojem, že

účtovanie výnosov sa účtuje súvzťažne s účtovaním nákladov je bezpredmetná.

Z § 6 ods. 1, 2 zákona o účtovníctva vyplýva pre účtovnú jednotku povinnosť doložiť účtovné prípady
účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykonáva účtovná jednotka
účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Správca dane nemá k dispozícii účtovné doklady,
vrátane faktúr, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre samostatné účtovanie nákupu pohľadávok (§ 10

zákona o účtovníctve), z ktorého dôvodu mu nebolo umožnené overiť, či účtovný zápis bol alebo nebol
vykonaný. Bez posúdenia účtovných dokladov nevie posúdiť skutočnosť ohľadne priebehu obchodnej
transakcie v súvislosti s postúpením predmetných pohľadávok.

Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov daňovým výdavkom sa rozumie výdavok na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom zaúčtovaným

v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaných v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento
zákon neustanovuje inak. Žalobca nepreukázal, že by výdavky v súvislosti s nadobudnutím dotknutých
pohľadávok preukázateľne vynaložil a zaúčtoval v účtovníctve. Z uvedeného dôvodu predmetné náklady
u žalobcu správca dane neuznal. Totiž bez predloženia dôkazov požadovaných v prípade účtovania
nákladov zákonom o účtovníctve neobstojí požiadavka žalobcu uznať náklady tak, ako by ich v zmysle

zákona jednoznačne preukázal.Pri spôsobe určovania dane podľa pomôcok nevykonáva správca dane dokazovanie, je tiež
neopodstatnené požadovať, aby správca dane zabezpečil a vykonal dôkazy pre správne určenie dane.
Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý má povinnosť aktívne pôsobiť predovšetkým pri plnení

zákonom stanovených povinnostiach v priebehu výkonu daňovej kontroly má predkladať ku kontrole
účtovné doklady, čo v danom prípade aj napriek opakovaným výzvam sa nestalo.

Podľa § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok alebo o dani dohodnutej v daňovom konaní, skúma odvolací orgán iba dodržanie zákonných
podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Ak zistí odvolací orgán, že tieto zákonné podmienky

boli dodržané, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. Odvolací orgán sa nezaoberá samotným
spôsobom určenia dane (použitými pomôckami, atď.), ale bude skúmať len dodržanie zákonných
podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, uzneseniami
Okresného súdu Košice I zo dňa 10.01.2013 č. k. 26Exre/82/2012 a zo dňa 15.04.2013 č.k.

26Exre/48/2013, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahov pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane začal u žalobcu daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie 2006 podľa § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. bez oznámenia na
základe žiadosti Colného riaditeľstva SR zo dňa 20.04.2011 a urgencie Colného úradu v Michalovciach

z 03.05.2011 o vykonanie mimoriadnej kontroly z dôvodu hrozby manipulácie s účtovnými dokladmi,
prípadne ich strata alebo odcudzenie. Daňová kontrola bola začatá 24.06.2011 spísaním zápisnice o
začatí kontroly. V deň začatia kontroly bola odovzdaná výzva na predloženie dokladov predsedníčke
predstavenstva žalobcu Ing. U. H., ktorá potvrdila, že je štatutárnym orgánom spoločnosti, je oprávnená
konať a podpisovať v mene spoločnosti, nemá splnomocneného zástupcu a na základe tejto výzvy dňa

06.07.2011boližalobcompredloženéúčtovnédoklady,týkajúcesarokov2007až2010.Správcadanesa
skontaktoval aj s T. T., ktorý odmietol prísť na dohodnuté miesto a tým sa vyhýbal úkonu začatia daňovej
kontroly a do zápisnice o ústnom pojednávaní č. I/332/68096/2011/KosM vo veci podania vysvetlenia
k udelenej generálnej plnej moci z 20.10.2005 žalobcom uviedol, že nie je splnomocneným zástupcom
spoločnosti, o jej činnosti má vedomosť iba do marca 2006 a po marci 2006 žiadne úkony nerobil a

spoločnosť zastupuje štatutárny orgán. Správcovi dane 13.07.2011 bolo doručené oznámenie, ktorým
sa Ing. U. H. ku dňu 07.07.2011 vzdáva funkcie predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti Nada Still,
a.s.azároveňboladoloženáajzmluvaokúpecennýchpapierovuzatvorenámedziIng.H.,predávajúcou
a T. T., kupujúcim, zo dňa 22.06.2011. Žalobca, keďže nepredložil všetky doklady k daňovej kontrole,
a to ani za rok 2006, 2007, správca dane písomne vyzval žalobcu dňa 14.07.2011 a 05.09.2011, ktoré

zaslal na adresu uvedenú v obchodnom registri Č. J. XX, G., ale tieto výzvy si žalobca neprevzal. Ďalšia
výzva bola zaslaná na adresu sídla žalobcu uvedenú v obchodnom registri L. XXX, T., ale ani túto výzvu
žalobca neprevzal. Pošta pri vracaní zásielok uvádzala, že adresát na danej adrese je neznámy.

Pre účely určenia dane podľa pomôcok správca dane v súlade s § 29 zák. č. 511/1992 Zb. si zadovážil
svedeckú výpoveď k uznaniu dlhu ako dlžníka vo výške 8.000.000,-Sk, vyžiadal si správy a vyjadrenia

iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, využil vlastné poznatky - podané
daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 a príslušné
výkazy, zápisnicu zo 04.08.2011, informácie z finančných inštitúcií, Sociálnej poisťovne, zdravotnej
poisťovne, informácie na základe zaslaných žiadostí o súčinnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov
a všetky tieto zistenia sú obsahom pripojených administratívnych spisov a ich obsah je uvedený aj v

protokole zo dňa 09.03.2012 č. 1020302/1/416514/2012 (sú aj obsahom platobného výmeru, z ktorého
dôvodu súd nepovažuje za potrebné opätovne všetky tieto zistenia uvádzať aj v odôvodnení svojho
rozsudku).

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade s všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj
bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo ak o vykonanie daňovej
kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady
budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch deň začatia daňovej kontroly
zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených
v § 11, v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej

kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie.
Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení
dane podľa pomôcok.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:

umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, zabezpečiť vhodné miesto
a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou
osobou, predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady
v písomnej forme alebo v technickej forme, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené a podávať ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej

kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10
druhej vety, umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových
priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo
prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópiu
(§ 14 ods. 3).

Podľa§29ods.1zák.č.511/1992Zb.dokazovanievykonávasprávcadane,ktorývediedaňovékonanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní nim uvádzaných

skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť
správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5 alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojim
obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je
zníženie základu dane alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2 je správca dane pri určovaní daňovej
povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s

daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové
spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach,
správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné
poznatkysprávcudanesozdaňovaniadotknutéhodaňovéhosubjektu,akoajjemupodobnýchdaňových
subjektov.

K námietke žalobcu ohľadne riadneho začatia daňovej kontroly a nekonania pri začatí kontroly so
štatutárnym zástupcom žalobcu súd uvádza. Správca dane začal daňovú kontrolu na základe žiadosti
Colného riaditeľstva SR z 20.04.2011 a urgencie Colného úradu v Michalovciach z 03.05.2011 o
vykonanie mimoriadnej kontroly z dôvodu, že je tu hrozba manipulácie s účtovnými dokladmi, prípadne
ich strata alebo odcudzenie. Preto daňová kontrola bola začatá na základe uvedenej žiadosti bez

oznámenia, teda v súlade s § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.. V systéme správcu dane bol evidovaný
ako splnomocnený zástupca žalobcu T. T., s ktorým sa správca dane telefonicky skontaktoval, no tentoodmietol prísť na dohodnuté miesto a na vyhýbanie úkonu začatia daňovej kontroly bol upozornený.
Dňa 27.05.2011 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie v sídle spoločnosti na adrese,
aká bola uvedená v obchodnom registri, a to Č. J. XX, G., pričom zistili, že na sídle sa nenachádza

označenie spoločnosti a zmluva o podnájme nebytových priestorov bola uzatvorená so spoločnosťou
TONE, s.r.o. Č. J. XX, G. 09.09.2008 a ukončená 31.12.2010. T. T. do zápisnice pri podaní vysvetlenia
k udelenej generálnej plnej moci od žalobcu zo dňa 20.10.2005 uviedol, že nie je splnomocneným
zástupcom spoločnosti, má vedomosti o činnosti spoločnosti iba do marca 2006 a odvtedy žiadne úkony
v mene spoločnosti nerobil a túto zastupuje štatutárny orgán. Podľa výpisu z obchodného registra

štatutárnym orgánom bola Ing. U. H. - predsedníčka spoločnosti a v jej prítomnosti dňa 24.06.2011
bola aj začatá daňová kontrola a bola s ňou aj spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly. Táto
potvrdila, že je štatutárnym orgánom spoločnosti, oprávnená konať a podpisovať v mene spoločnosti,
nemá splnomocneného zástupcu, z ktorého dôvodu jej bola predložená výzva na predloženie dokladov
ku daňovej kontrole. Až dňa 13.07.2011 správcovi dane bolo doručené oznámenie, ktorým sa Ing. U.
H. ku dňu 07.07.2011 vzdáva funkcie predsedu predstavenstva žalobcu a bola aj doložená zmluva o

kúpe cenných papierov, uzatvorená medzi Ing. H., ako predávajúcou a T. T., ako kupujúcim, zo dňa
22.06.2011.

Správca dane v deň začatia daňovej kontroly, t. j. 24.06.2011 konal so štatutárnym zástupcom žalobcu,
t. j. Ing. U. H., ktorá podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra bola predsedníčkou spoločnosti
Nada Still, a.s. a táto aj v zápisnici o zahájení kontroly uviedla, že je štatutárnym orgánom spoločnosti,

oprávnená konať a podpisovať v mene spoločnosti, nemá splnomocneného zástupcu. Ak Ing. U. H. mala
vedomosti o tom, že bola odvolaná z funkcie predsedníčky spoločnosti a že nie je už jej štatutárnym
zástupcom, nič jej nebránilo aby 24.06.2011 túto skutočnosť oznámila aj zástupcom správcu dane,
pripadne túto skutočnosť nejakým spôsobom správcovi dane neoznámil T. T., ktorý dňa 23.06.2011 mal
odvolať z funkcie predsedníčky spoločnosti Ing. U. H., pričom vedel od správcu dane už 26.05.2011,

že má byť začatá daňová kontrola u žalobcu. Oznámenie o tom, že sa Ing. U. H. ku dňu 07.07.2011
vzdala funkcie predsedu predstavenstva žalobcu, bolo správcovi dane oznámené až 13.07.2011, pričom
žalobca tvrdí, že T. T. ako jediný akcionár ku dňu 23.06.2011 Ing. U. H. odvolal z funkcie predsedu
predstavenstva. Správcovi dane aj vinou samotného žalobcu, respektíve jeho štatutárnymi zástupcami
nebolo známe, že by štatutárnym žalobcom bol niekto iný, ako Ing. U. H., ktorá túto skutočnosť dňa

24.06.2011 správcovi dane jednoznačne potvrdila, preto súd námietku žalobcu, že nebola riadne začatá
daňová kontrola a to v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. považuje za nedôvodnú.

Tvrdenie žalobcu, že aj z uznesení Okresného súdu Košice I vo veciach sp. zn. 26Exre/48/2013,
respektíve 26Exre/82/2012 vyplýva, že U. H. skončila funkcia predsedu predstavenstva nie 23.06.2011,
ale 03.02.2012, nie je celkom opodstatnená, pretože ako už bolo uvedené, jediný akcionár žalobcu T.

T. napriek vedomosti, že u žalobcu sa mala začať daňová kontrola a on odvolal z funkcie predsedu
predstavenstva Ing. U. H. 23.06.2011, nič mu nebránilo túto skutočnosť správcovi dane oznámiť a takisto
nič nebránilo Ing. U. H. dňa 24.06.2011, kedy bola zahájená aj kontrola a spísaná o tom zápisnica,
uviesť, že už nie je štatutárnym zástupcom žalobcu - predsedníčkou predstavenstva. Správcovi dane
bolo doručené oznámenie 13.07.2011, že Ing. U. H. sa ku dňu 07.07.2011 vzdáva funkcie predsedu

predstavenstvažalobcu,čojeajvrozporestvrdenímsamotnéhožalobcu,žejedinýakcionáržalobcumal
z funkcie predsedu predstavenstva Ing. U. H. odvolať už 23.06.2011. Správca dane pri začatí daňovej
kontroly konal so štatutárnym zástupcom žalobcu tak, ako tento bol uvedený v obchodnom registri a
ako tento sa aj predstavil. Bez ohľadu na to, či sa Ing. U. H. vzdala funkcie predsedu predstavenstva
alebo bola z tejto funkcie odvolaná jediným akcionárom žalobcu ani jeden z nich v zákonom stanovenej

30-dňovej lehote túto skutočnosť neoznámil príslušnému obchodnému registru aby bola vykonaná táto
zmena.

K námietke doručovania výziev na predloženie dokladov, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie daňovej
kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2005 až 2010 dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie rok 2005, 2006, 2007, 2008, I. a II. štvrťrok 2009 o oznámení Ing. U. H.,

doručeným oznámením 13.07.2011 správca dane zasielal výzvy na sídlo žalobcu tak, ako bolo uvedené
v obchodnom registri v období od 01.10.2008 do 23.09.2010 Č. J. XX, G., kam boli doručené výzvy zo
dňa 14.07.2011, 05.09.2011 a výzva zo dňa 11.10.2011 bola doručená na adresu L. XXX, T.. Všetky
zásielky boli vrátené s poznámkou, že adresát je neznámy.Správca dane pri doručovaní výziev postupoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 10 zák. č. 511/1992
Zb. keď žalobca nemal určenú osobu na doručovanie písomností, preto písomnosti boli doručované na
sídlo žalobcu, t.j. právnickej osoby, aká bola uvedená aktuálne v obchodnom registri. Z ustanovenia §

15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk
právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo
oznamovacej povinnosti, alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci alebo
podľa osobitného zákona, písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej písomnosti správcovi dane a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú

osobuotomnedozvie.Pretopodľanázorusúduaksprávcadanemalvedomostiovykonávanírespektíve
o začatí daňovej kontroly, potom bolo jeho povinnosťou správcovi dane oznámiť adresu, na ktorú majú
písomnosti zasielať, prípadne určiť osobu, ktorá by bola oprávnená prijímať písomnosti aj s adresou na
doručovanie.Keďžesprávcadaneprizasielanípísomností,vdanomprípadevýziev,postupovalvsúlade
s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. námietku žalobcu ohľadne nedoručenia písomných
výziev na adresu jeho sídla považuje za neopodstatnenú.

K námietke žalobcu určenia dane podľa pomôcok súd poukazuje na ustanovenie § 29 ods. 6 zák. č.
511/1992 Zb. z ktorého vyplýva, kedy môže správca dane určiť daň podľa pomôcok, je podmienkou,
že daňový subjekt pri dokazovaní nesplní niektorú zo svojich povinností, ktoré pre neho vyplývajú z
ustanovenia § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. je správca dane pri určení daňovej povinnosti oprávnený
použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Takýmito pomôckami môžu byť listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových
subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných
správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo
zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Správca dane,
ako to vyplýva z obsahu pripojených spisov, požiadal o súčinnosť Daňový úrad v Považskej Bystrici v

súvislosti s preverením platieb hradených spoločnosťou MK Faktoring, s.r.o. Považská Bystrica, zmluvy
o postúpení pohľadávok z 02.01.2006, oznámenie o postúpení pohľadávok z 08.02.2006, zmluva z
01.04.2005, oznámenie z 05.04.2005 , zmluva z 01.06.2005, oznámenie z 01.06.2005, záväzky, daňové
priznanie na DPPO za rok 2006 vrátane príloh, zápisnica o ústnom pojednávaní z 13.09.2011, odpovede
finančných inštitúcií Tatra banka, a.s., ČSOB, a.s., Štátna pokladnica, odpovede zo Sociálnej poisťovne,

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, informácie od SPP, a.s., VsVSa ošice, VSE, a.s. Košice, Slovak
Telekom, a.s., Orange Slovensko Bratislava, zmluva o najmä nebytových priestorov z 03.03.2005,
podanie MÚ Snina. Správca dane pri vyrubení dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie
2006postupovalvsúladesustanovením§44ods.3zák.č.511/1992Zb.,podľaktoréhoaksprávcadane
vyrubil daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará, prihliadne tiež na zistené

okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď nim neboli v konaní uplatnené.

K námietke prihliadnutia na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, t.j. žalobcu, súd
poukazuje na to, že správca dane skutočne zohľadnil pri určení výšky daňovej povinnosti podľa
pomôcok, zistené a žalobcom nepreukázané daňové výdavky, uvedené v § 19 a 21 zákona o dani
z príjmov, ale tieto následne zohľadnil v nákladoch za rok 2006. Iné okolnosti, z ktorých by vyplývali

výhody pre daňový subjekt správca dane nezistil. Tu treba ale poukázať na to, že správca dane
určoval daň podľa pomôcok, teda nevykonával dokazovanie namiesto žalobcu ako daňového subjektu,
pretože dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, ktorý v danom prípade si túto povinnosť nesplnil,
teda nevyužil možnosť, aby predložil dôkazy na určenie dane pri daňovej kontrole, čím sa zbavil
možnosti využitia svojho práva na preukazovanie skutočností pri daňovej kontrole na dani z príjmov

právnických osôb. Správca dane ohľadne nákladov na obstarávanie pohľadávok mal vedomosti, ktoré
vyplývali zo zmlúv, ale nemal k dispozícii účtovné doklady, vrátane faktúr, ktoré sú nevyhnutnou
podmienkou pre samostatné účtovanie nákupu pohľadávok, čo vyplýva z § 10 zák. č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve a preto nemohol tieto náklady zohľadňovať tak, ako to namieta samotný žalobca.
Totiž zákon o účtovníctve stanovuje systém, ako účtovať o skutočnostiach definovaných v § 2 ods.

2 písm. a/ až h/, ktoré v účtovnej jednotke nastali a to určením zásad a metód, ktoré je účtovná
jednotka povinná dodržiavať. Podvojné účtovníctvo uplatňuje účtovanie vo vzájomných súvzťažnostiach
a pri účtovaní na ťarchu účtu jedného sa účtuje súvzťažne v prospech účtu iného. Každá jednotlivá
skutočnosť je však účtovaná samostatne účtovným zápisom, napríklad nadobudnutie pohľadávky sa
účtuje samostatným účtovným zápisom, predaj pohľadávky sa účtuje ďalším samostatným účtovnýmzápisom. Z § 6 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve vyplýva pre účtovnú jednotku povinnosť doložiť účtovné
prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie v účtovných prípadoch v účtovných knihách vykoná účtovná
jednotka účtovným zápisnom iba na základe účtovných dokladov. Tak, ako bolo uvedené, žalobca sa

sám vyhol svojich povinností stanovených v § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. ale nevyužil ani svoje
práva, ktoré pre neho vyplývajú z § 2 a § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. predkladať dôkazy k daňovej
kontrole, aby bolo možné preveriť správnosť účtovania, vlastne správcovi dane neumožnil overiť, či
účtovný zápis bol alebo nebol vykonaný. Bez predloženia predošlých účtovných dokladov správca dane
potom nevie posúdiť skutočnosti ohľadne priebehu obchodných transakcií v súvislosti s postúpením

predmetných pohľadávok. Žalobca nepredloženým účtovných dokladov ani nepreukázal výdavky v
súvislosti s nadobudnutím dotknutých pohľadávok, že tieto výdavky preukázateľne vynaložil a aj
zaúčtovalvúčtovníctve.Bezpredloženiarelevantnýchdôkazovvprípadeúčtovanianákladovzákonomo
účtovníctve nemožno náklad uznať bez toho, aby tento náklad bol aj jednoznačne preukázaný. Samotné
predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky nie je dostatočným dôkazom na preukázanie určitých
nákladov, resp. výdavkov.

Na základe uvedených skutočností súd námietku ohľadne určenia výšky dane podľa pomôcok považuje
za neopodstatnenú, zároveň však ale chce poukázať na to, že pri spôsobe určovania dane podľa
pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie a je neopodstatnené požadovať aby správca dane
sám zabezpečoval a vykonával dôkazy pre správne určenie dane, keď dôkazná povinnosť v daňovom
konaní je na daňovom subjekte, ktorý má povinnosť aktívne pôsobiť predovšetkým pri plnení si zákonom

stanovených povinností v priebehu výkonu daňovej kontroly a on je teda povinný predkladať ku kontrole
účtovné doklady, čo v danom prípade napriek zasielaným písomným výzvam žalobca nevyužil a preto
jeho námietka, že dokazovanie mal vykonať správca dane a zadovážiť si potrebné dôkazy nie je
opodstatnená.

K námietke žalobcu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia len formálne konštatuje, že správca dane

splnil zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok súd poukazuje na ustanovenie § 48 ods.
4 zák. č. 511/1992 Zb., z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak odvolanie smeruje proti odvolaniu o dani
určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto
spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné
podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

V danom prípade žalobca od začatia konania daňovej kontroly podľa § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.
žiadnym spôsobom nespolupracoval so správcom dane a teda sám nevyužil svoje práva, ktoré pre neho
vyplývajú z § 2 a § 15 zák. č. 511/1992 Zb. a nesplnil si ani svoju dôkaznú povinnosť, ktorá pri daňovej
kontrole pre neho vyplýva z § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., z ktorého dôvodu boli splnené podmienky
pre určenie dane podľa pomôcok, t.j. podľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., čo bolo jednoznačne

preukázané a preto len preveroval, či pri vyrubení dane podľa pomôcok postupoval správca dane podľa
§ 44 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.. Odvolací orgán, t. j. žalovaný, teda nebol už oprávnený zaoberať
sa samotným spôsobom určenia dane, t.j. použitými pomôckami, preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný
len formálne konštatoval splnenie zákonných podmienok nie je opodstatnené, pretože žalovaný v rámci
odvolacieho konania postupoval plne v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb..

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zák.
č. 511/1992 Zb. a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní, úspešný nebol,
nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.