Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/67/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200558
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009200558.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, J. V. 9, N., zastúpenej: Mgr. Zuzana Zajíčková, advokátka, Dostojevského rad
17, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16.02.2009, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa
16.02.2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. MVRR-2008-1445/71372 zo dňa 09.12.2008 zrušuje

podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 132,- € titulom súdnych poplatkov
a 811,05 € titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou, súdu doručenou súdu dňa 20.04.2009, sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu žalovaného č. O.-XXXX-XXXXX/XXXX-X zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené jeho prvostupňové rozhodnutie č. O.-XXXX-XXXX/XXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne z dôvodu organizačnej
zmeny v služobnom úrade žalovaného - zrušenia štátnozamestnaneckého miesta podľa § 40 ods. 2

písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 312/2001 Z.z.“ alebo „zákon“). Obe rozhodnutia žalobkyňa
žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

V žalobe uviedla, že u žalobcu pracovala od 08.05.1995, do stálej štátnej služby bola vymenovaná
dňa 07.04.2004 vo funkcii samostatný radca a od 14.11.2007 na základe rozhodnutia o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej aj „ŠZP“) vo funkcii odborný radca.

Dňa 09.12.2008 žalovaný doručil žalobkyni oznámenie o začatí správneho konania vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v súvislosti s rozhodnutím ministra žalovaného zo dňa 05.12.2008

č. R-XX/XX-M, ktorým sa menil a dopĺňal organizačný poriadok žalovaného. Súčasne s oznámením
bolo žalobkyni doručené tiež prvostupňové rozhodnutie o skončení ŠZP (č. O.-XXXX-XXXX/XXXXX)
z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta (ďalej aj „ŠZM“). Žalobkyňa namietala uvedený
postup ako porušujúci ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, kedy jej nebola daná možnosť vyjadriť sa kpodkladom pred vydaním rozhodnutia o skončení ŠZP. Považovala to za procesnú vadu majúcu vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa taktiež namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorá nebola odstránená

ani rozhodnutím o odvolaní. Podľa žalobkyne nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi rozhodnutím
ministra žalovaného o organizačnej zmene č. R-08/11-M zo dňa 05.12.2008 a rozhodnutím o
skončení ŠZP, pretože prvé spomínané rozhodnutie neobsahuje údaj o funkčnom zaradení jednotlivých
štátnych zamestnancov a uvádza sa len počet funkčných miest na jednotlivých oddeleniach a preto
z neho nevyplýva zrušenie práve ŠZM odborný radca v organizačnom útvare osobný úrad obsadené

žalobkyňou. Rozhodnutie ministra nebolo súčasťou ani prílohou rozhodnutia o skončení ŠZP, čo je
taktiež vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na
to, že u žalovaného neexistuje systematizácia štátnozamestnaneckých miest a z rozpisu funkčných
miest žalovaného, ktorý tvorí prílohu organizačného poriadku, nie je možné zistiť funkčné zaradenie
jednotlivých štátnych zamestnancov.

Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné aj preto, že

žalovaný sa v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia dostatočne nevysporiadal so všetkými
odvolacími námietkami, ani neuviedol, prečo ich považoval za mylné, nesprávne a na základe akých
skutočností vlastne rozhodol.

Ďalšia výhrada žalobkyne spočívala v tom, že vedúci služobného úradu žalovaného je oprávnený
rozhodovať len na základe návrhu poradnej odvolacej komisie, avšak z rozhodnutia druhostupňového

orgánu nie je zrejmé, aké bolo jej stanovisko, ani akým spôsobom sa s týmto stanoviskom vedúci
služobného úradu vysporiadal.

Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci, keď jej neboli ponúknuté žiadne voľné miesta a ani ju žalovaný neoslovil, či súhlasí s trvalým
preložením podľa § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z.z.. Podľa žalobkyne však voľné ŠZM v danom čase

existovali, keďže dňa 08.12.2008 a tiež dňa 15.12.2008 boli vyhlásené na voľné štátnozamestnanecké
miesta výberové konania. Preto nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok ustanovených
v § 40 ods. 2 zákona. Žalobkyňa nesúhlasila v rozhodnutí žalovaného uvedenou konštatáciou, že
nedisponuje žiadnymi voľnými pracovnými miestami, resp., že miesta, ktoré má k dispozícii, nemohli
byť žalobkyni ponúknuté, pretože nespĺňa požadovaný kvalifikačný predpoklad. Poukázala na to, že

v súlade s § 159a ods. 1 zákona sa na ňu v čase vydania rozhodnutia o skončení ŠZP vzťahovala
výnimka zo vzdelania, preto záver žalovaného, že jej nemohli byť ponúknuté z hľadiska kvalifikačných
predpokladov adekvátne miesta vyplynul z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 15.06.2009, zotrval na svojom
doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

Ku dôvodom rozhodnutia o skončení ŠZP uviedol, že minister žalovaného dňa 05.12.2008 vydal
rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým okrem iného bolo zrušené aj ŠZM obsadené žalobkyňou.
Články 1 a 2 tohto rozhodnutia nadobudli účinnosť dňom 09.12.2008. Toho istého dňa bolo žalobkyni
doručené oznámenie o začatí konania o skončení ŠZP v dôsledku organizačnej zmeny. So žalobkyňou
bol vedený osobný pohovor pracovnou skupinou na tento účel zriadenou. Žalobkyňa počas pohovoru

neuplatnila k rozhodnutiu o skončení ŠZP žiadne návrhy, pripomienky alebo námietky, rozhodnutie
ministra vzala na vedomie a osobne prevzala prvostupňové rozhodnutie, čo potvrdila vlastnoručným
podpisom.

Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobkyne o nedodržaní procesného postupu podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku. Mal za to, že procesný postup bol z jeho strany dodržaný a žalobkyňa mala

možnosť uplatniť si všetky zákonné nároky pre ňu vyplývajúce zo správneho poriadku, nakoľko počas
osobného pohovoru v oznámení o začatí správneho konania boli uvedené dôvody konania a žalobkyňabola vyzvaná, aby sa k nim vyjadrila. Takisto podľa názoru žalovaného nebol porušený procesný
postup tým, že oznámenie o začatí konania jej bolo doručené súčasne s rozhodnutím o skončení
ŠZP. Žalobkyňa mala možnosť v priebehu ústneho pohovoru oboznámiť sa s rozhodnutím ministra

žalovaného č. R-08-11-M zo dňa 05.12.2008, ktorým bola schválená organizačná zmena týkajúca sa
žalobkyne. Preto námietku, že nebolo toto rozhodnutie súčasťou rozhodnutia o skončení ŠZP, považoval
žalovaný za irelevantnú.

Žalovaný ďalej uviedol, že v čase vydania rozhodnutia o organizačnej zmene nebolo vytvorené voľné
miesto za účelom preloženia žalobkyne. Na vykonávanie dovtedy zastávanej funkcie na osobnom úrade

mala žalobkyňa výnimku zo vzdelania, pričom na vykonávanie činnosti odborného radcu sa vyžaduje
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Táto výnimka sa podľa žalovaného viazala len na toto ŠZM,
nie na osobu. Vzhľadom na stupeň kvalifikácie žalobkyne (stredoškolské vzdelanie) by jej za účelom
trvalého preloženia mohlo byť ponúknuté iba miesto na funkciu hlavného referenta, odborného referenta,
samostatnéhoreferentaaleboreferenta,avšaktakétomiestovdanomčasenebolovytvorené,čovyplýva
z organizačného poriadku žalovaného a jeho poslednej zmeny.

Pokiaľ ide o otázku výberových konaní zverejnených v čase rozhodnom pre konanie na internete,
tieto sa týkali funkcií: hlavný štátny radca - predstavený - vedúci oddelenia v Agentúre na podporu
regionálneho rozvoja, dvakrát štátny radca v Agentúre na podporu regionálneho rozvoja, hlavný štátny
radca - predstavený - riaditeľ osobného úradu a hlavný štátny radca - predstavený - vedúci oddelenia
vzdelávania. Na všetky z týchto funkcií sa vyžadoval kvalifikačný predpoklad dosiahnuté vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa, ktoré však žalobkyňa nespĺňala.

Rozsudkom č. k. 2S 67/2009-66 zo dňa 02.03.2011 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobkyni
nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2Sžo/4/2012-61 zo dňa 19.12.2012 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia

Najvyšší súd SR vytkol nepreskúmateľnosť niektorých častí odôvodnenia zrušeného rozsudku, a tiež, že
prvostupňový súd sa v danom prípade nedostatočne zaoberal naplnením podmienok ustanovených § 40
ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z., pričom odvolací súd nesúhlasil so záverom, ku ktorému dospel
prvostupňový súd, že boli skutočne naplnené. Taktiež sa mal prvostupňový súd zaoberať odôvodnením
žalobou napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti, teda či žalovaný uviedol, ktoré

skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s
návrhmi, vyjadreniami a námietkami účastníkov konania.

Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj z administratívneho spisu vyplývajúce konanie, ktoré rozhodnutiu

predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány v oboch stupňoch vo svojich rozhodnutiach posúdili
vec po právnej stránke nesprávne a preto podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. obe napadnuté rozhodnutia
zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z pripojeného administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj osobný spis žalobkyne a z listín
predložených účastníkmi súd zistil, že žalobkyňa v čase rozhodnom pre toto konanie pracovala u

žalovaného v ŠZP vo funkcii odborný radca.

Dňa 09.12.2008 pod číslom písomnosti MVRR-2008-1445/71370 žalovaný oznámil žalobkyni začatie
správneho konania vo veci skončenia jej ŠZP v služobnom úrade žalovaného a to v súvislosti s
rozhodnutímministražalovanéhoč.R-08-11-Mzodňa05.12.2008,ktorýmsameníadopĺňaorganizačný
poriadok žalovaného. Podľa zápisnice z osobného pohovoru, bol v danej veci komisiou na uskutočnenie

organizačnej zmeny vykonaný so žalobkyňou pohovor, kde bolo žalobkyni doručené oznámenie o
začatí správneho konania a žalobkyňa bola informovaná o organizačnej zmene vyplývajúcej z vyššie
uvedeného rozhodnutia ministra žalovaného a o tom, že služobný úrad nemá pre ňu vhodné ŠZM.
Žalobkyňa pripojila k zápisnici svoje vyjadrenie, že berie na vedomie a prerokovanie potvrdila svojimpodpisom. V ten istý deň žalovaný doručil žalobkyni rozhodnutie o skončení ŠZP č. O.-XXXX-XXXX/
XXXXX.

Proti rozhodnutiu žalovaného o skončení ŠZP žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom namietala, že

jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, keďže rozhodnutie o skončení ŠZP jej bolo
doručené spolu s oznámením o začatí predmetného konania. Namietala, že rozhodnutie sa odvoláva
na rozhodnutie ministra žalovaného o zmene organizačnej štruktúry, avšak toto rozhodnutie nebolo
prílohou prvostupňového rozhodnutia, čo žalobkyňa považovala za vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalobkyňa namietala, že nebolo pravdou, že by žalovaný nedisponoval

žiadnym voľným ŠZM, na ktoré by mohla byť žalobkyňa s jej súhlasom preložená, čím bolo rozhodnutie
v rozpore so zákonom, pretože nevychádzalo zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci a tiež
nebola splnená hmotnoprávna podmienka na skončenie ŠZP, pretože žalovaný disponoval voľnými
ŠZM.

O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 16.02.2009 rozhodnutím č. O.-XXXX-XXXXX/XXXX-X, odvolanie
žalobkyne zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom dôvody svojho rozhodnutia

formuloval obdobne ako vyjadrenie k žalobe. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podľa
neho bol dodržaný procesný postup a žalobkyňa mala možnosť uplatniť si všetky zákonné nároky pre
ňu vyplývajúce z § 33 ods. X správneho poriadku. Počas osobného pohovoru boli uvedené dôvody
konania o skončení ŠZP, rozhodnutie ministra o organizačnej zmene bolo počas konania k dispozícii a
žalobkyňa sa mohla vyjadriť a uplatniť svoje zákonné práva, o čom svedčí jej vyjadrenie (zaznamenané

v protokole z osobného pohovoru zo dňa 09.12.2008). Žalovaný tiež konštatoval, že žiaden právny
predpis neukladá povinnosť prikladať k rozhodnutiu podklady pre jeho vydanie, akým v tomto prípade
bolo rozhodnutie ministra žalovaného o organizačnej zmene. Žalovaný uviedol, že v čase vydania
rozhodnutia nedisponoval voľnými ŠZM. Na voľné ŠZM boli vyhlásené výberové konania a obsadenie
týchto si zároveň vyžadovalo kvalifikačné predpoklady vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo

žalobkyňa, ktorá dosiahla stredoškolské vzdelanie, nespĺňala.

V administratívnom spise sa tiež nachádza rozhodnutie ministra žalovaného č. R-08-11-M zo dňa
05.12.2008. Týmto rozhodnutím podľa § 5 ods. 5 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a o
organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov schválil minister organizačnú zmenu
v organizačnom poriadku žalovaného. Podľa čl. 3 rozhodnutia sa dňom 09.12.2008 v organizačnej

štruktúre žalovaného zrušilo niekoľko ŠZM. Medzi týmito bolo zrušené jedno ŠZM vo funkcii odborný
radca v osobnom úrade, oddelení personálneho riadenia - 321. Príloha č. 6 k rozhodnutiu ministra
obsahuje opis činnosti ŠZM žalobkyne (odborný radca v osobnom úrade, oddelenie personálneho
riadenia). Podľa čl. 3 rozhodnutia bolo dňom 10.12.2008 vytvorených niekoľko štátnozamestnaneckých
miest vo funkciách: štátny radca, hlavný radca, hlavný štátny radca, generálny štátny radca odborný

radca a samostatný radca. Podľa čl. 7 rozhodnutia ministra žalovaného, rozhodnutie nadobúda účinnosť
dňom 09.12.2008, okrem článkov 3, 4 a 5.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s

právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu

konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon
neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v
§ 40 ods. 1 až 3.

Podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej službe alebo v dočasnej
štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodov zrušenia
jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto
bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné
štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním;

v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného
platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa
mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa
§ 25 ods. 2 písm. c),

Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z.z. štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného
súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby

a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,

b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,

c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,

d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností
štátnozamestnaneckého miesta, alebo

e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto
výkonu štátnej služby.

Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej
len "konanie") sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. na konanie podľa ods. 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na
základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Podľa § 159a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154,
155 alebo § 156 ods. 2 a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002 udelil podľa osobitného

predpisu výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na účely tohto zákona zostáva
táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a) sa po 1. apríli 2002 u neho neuplatní. To platí, ak
štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého
miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska
potrebných kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej

záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal
ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14.

Podľa § 159a ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. štátny zamestnanec, u ktorého sa postupuje podľa odseku
1 a ktorý do 31. marca 2002 dosiahol menej ako 50 rokov veku, je povinný najneskôr do 31. decembra
2005 začať štúdium, ktorého absolvovaním si doplní kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre

funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto štúdium musí absolvovať najneskôr do 31. decembra 2010.Podľa§33ods.1správnehoporiadkuúčastníkkonaniaazúčastnenáosobamáprávonavrhovaťdôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku účastník správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Žalobkyňa namietala, že jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia
o skončení ŠZP, pretože súčasne jej bolo doručené oznámenie o začatí konania a tiež rozhodnutie
o skončení jej ŠZP. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu,
ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia

správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje
takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Povinnosťou žalovaného je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto
konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti

s účastníkmi tohto konania, teda so žalobkyňou. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach
správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností
účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má
súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má
za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto

povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu
orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje
zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu
nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia,

ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa
vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam
skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným
námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených
dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia

oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového
hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal
správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a
že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Dodržanie tejto povinnosti v sebe logicky
zahŕňa aj povinnosť správneho orgánu poskytnúť účastníkovi na uplatnenie jeho práva podľa § 33

ods. 1 citovaného zákona primeranú lehotu. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať
rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo
ostane v stanovenej , ale primeranej, lehote nečinný. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci
samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe
ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže

mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010,
5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a
7As 40/2003)

Právne predpisy bližšie nestanovujú, aká dlhá má byť správnym orgánom stanovená lehota na
vyjadreniesakveciapodkladomrozhodnutia.Jenadvšetkypochybnostizrejmé,ževprípadetýkajúcom

sa žalobkyne a konania o skončení jej ŠZM, táto lehota prvostupňovým orgánom nebola poskytnutá v
primeranej dĺžke. Skutočnosť, že obsah protokolu z osobného pohovoru zo dňa 09.12.2008 žalobkyňa
zobrala na vedomie, nepreukazuje, že žalobkyňa nemala v úmysle uplatniť v prvostupňovom správnom
konaní žiadne návrhy, pripomienky alebo námietky. Uvedený postup bol podľa názoru súdu v rozpore
s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku. Predmetné procesné pochybenie predstavujetakú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Ako však vyplýva z administratívneho spisu, žalobkyňa proti prvostupňovému
rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom vyjadrila všetky svoje námietky obdobné ako tie, ktoré neskôr

uviedla vo svojej žalobe. Pre daný prípad niet dôvodu pochybovať o tom, že v konečnom dôsledku
bola žalobkyňa oboznámená s podkladmi rozhodnutia žalovaného, resp. s obsahom pre ňu podstatnej
časti. Nič jej nebránilo vhodne a včas reagovať na všetko, čo bolo pre danú vec právne relevantné,
ak to považovala za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý
neumožnil žalobkyni ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci prvostupňového konania

právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie
podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že
z rozhodnutia druhostupňového orgánu nie je zrejmé, aké bolo stanovisko poradnej odvolacej
komisie, ani akým spôsobom sa s týmto stanoviskom poradnej odvolacej komisie vedúci služobného

úradu vysporiadal, toto tvrdenie súd nepovažoval za opodstatnené. Na konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahujú primerane predpisy o správnom konaní. Správny orgán v
odôvodnení rozhodnutia uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že odvolacím orgánom v predmetnej veci bol vedúci
služobného úradu. Stanovisko poradnej odvolacej komisie v zmysle zákona nie je skutočnosťou, ktorá
je podkladom na rozhodnutie ani návrhom či námietkou účastníka konania. Vedúci služobného úradu je
pri svojom rozhodovaní o odvolaní nezávislý a samostatný. Nie je viazaný názorom poradnej odvolacej
komisie a nie je povinný vysvetľovať vo svojom rozhodnutí, prečo sa priklonil alebo nepriklonil k jej

odporúčaciemu stanovisku. Preto, pokiaľ sa v rozhodnutí o odvolaní nenachádza stanovisko poradnej
odvolacej komisie, ani akým spôsobom sa s týmto stanoviskom poradnej odvolacej komisie vedúci
služobného úradu vysporiadal, nepovažoval to súd za nesúladné so zákonom.

Žalobkyňa namietala, že nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi rozhodnutím ministra žalovaného o
organizačnej zmene č. R-08/11-M zo dňa 05.12.2008 a rozhodnutím o skončení ŠZP žalobkyne

poukazujúc na to, že u žalovaného neexistuje systematizácia ŠZM a z rozpisu funkčných miest
žalovaného, ktorý tvorí prílohu organizačného poriadku, nie je možné zistiť funkčné zaradenie
jednotlivých štátnych zamestnancov. Podľa žalobkyne z podkladového rozhodnutia nevyplýva zrušenie
ŠZM obsadené práve žalobkyňou a tiež vytkla, že toto rozhodnutie nebolo súčasťou ani prílohou
rozhodnutia o skončení ŠZP.

K tejto námietke súd uvádza, že žiaden právny predpis neukladá správnemu orgánu pripojiť ku svojmu
rozhodnutiu podklady, na základe ktorých vydal rozhodnutie. Správny orgán pri svojom rozhodnutí
o skončení ŠZP vychádzal z rozhodnutia ministra, ktorým sa menil a dopĺňal organizačný poriadok
žalovaného a v článku 2 tohto rozhodnutia orgán na to príslušný zrušil ŠZM vo funkcii odborný radca
v osobnom úrade, oddelení personálneho riadenia - 321. Samotný text podkladového rozhodnutia

neobsahoval údaj o funkčnom zaradení jednotlivých štátnych zamestnancov a uvádzal len počet
funkčných miest na jednotlivých oddeleniach bez uvedenia bližšej špecifikácie (napr. mena štátneho
zamestnanca). Námietky žalobkyne by z tohto hľadiska boli opodstatnené. Z celého rozhodnutia v
rátane jeho príloh však súd zistil, že k nemu pripojená príloha č. 6 obsahuje opis činnosti ŠZM
žalobkyne. Predmetné rozhodnutie nezrušilo žiadne iné ŠZM v rovnakej funkcii (odborný radca) v

osobnomúrade,ba anivcelomslužobnomúrade.Ztohopodľanázorusúdumožnobezpochýbodvodiť,
že podkladovým rozhodnutím bolo zrušené práve ŠZM žalobkyne. K tomu súd ešte dodáva, že ŠZM
žalobkyne bolo podľa textu článku 2 zrušené počnúc dňom 09.12.2008 a ako vyplýva z čl. 7 rozhodnutia,
toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť dňom 09.12.2008, okrem článkov 3, 4 a 5. Predmetné rozhodnutie
bolo konečné, nemohlo byť napadnuté žiadnym riadnym opravným prostriedkom a vzhľadom na svoju

povahu nepodlieha ani preskúmaniu v správnom súdnictve. Preto pokiaľ žalovaný, vychádzajúc z vyššie
uvedeného, začal dňa 09.12.2008 správne konanie o skončení ŠZP, nedopustil sa pochybenia, ktoré by
malo za následok nezákonnosť ním vydaného rozhodnutia.Predpokladom skončenia ŠZP odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. v znení
platnom a účinnom v čase rozhodnom pre toto konanie bolo, aby došlo k zrušeniu ŠZM dotknutého
štátneho zamestnanca a ten nesúhlasil s trvalým preložením, alebo služobný úrad nemal voľné ŠZM,

alebo voľné ŠZM obsadzuje výberovým konaním. Služobný musí úrad zistiť, či nemá voľné ŠZM v tom
istom služobnom úrade v inom odbore štátnej služby, alebo v inom služobnom úrade toho istého odboru
štátnej služby, alebo v inom služobnom úrade iného odboru štátnej služby, alebo ten istý odbor štátnej
služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo
ten istý odbor štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej

služby. V prípade zistenia, že takýmto voľným miestom služobný úrad disponuje, jeho povinnosťou je
ponúknuť ho odvolávanému štátnemu zamestnancovi. Nemusí túto podmienku splniť len v prípade,
že obsadzuje voľné miesta výberovým konaním podľa § 15 zákona č. 312/2001 Z.z., pod čím treba
rozumieť, že výberové konanie časovo aktuálne prebieha, teda bolo riadne vyhlásené v tlači, prípadne
v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred
jeho začatím.

Splnenie podmienok vyplývajúcich služobnému úradu z ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č.
312/2001 Z.z. je hmotnoprávnou podmienkou platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
odvolaním, pričom preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych ustanovených podmienok je
na služobnom úrade (žalovanom). Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nezmienil, že
by služobný úrad žalobkyni voľné ŠZM ponúkol, ale len skonštatoval, že voľné ŠZM nemal. V

druhostupňovom rozhodnutí žalovaný už uviedol, že by voľnými ŠZM síce disponoval, ale nemôže
žalobkyňu trvale preložiť ani na jedno zo štyroch voľných ŠZM. To, že jej v prvostupňovom konaní
nemohli byť ponúknuté odôvodnil žalovaný tým, že žalobkyňa na voľné ŠZM nespĺňa kvalifikačné
predpoklady.

Súd mal v konaní za preukázané, že v čase rozhodovania v prvom stupni, boli na dve voľné ŠZM

v služobnom úrade žalovaného vyhlásené výberové konania (08.12.2008). Na ďalšie dve voľné ŠZM
boli vyhlásené výberové konania dňa 15.12.2008, až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Výberové
konania sa týkali pracovných miest: hlavný štátny radca - predstavený - vedúci oddelenia - Agentúra
na podporu regionálneho rozvoja, dvakrát štátny radca - Agentúra na podporu regionálneho rozvoja,
hlavný štátny radca - predstavený - riaditeľ osobného úradu, hlavný štátny radca - predstavený - vedúci

oddelenia vzdelávania. Na všetky z týchto pracovných miest sa v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č.
312/2001 Z.z. vyžadoval kvalifikačný predpoklad - dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Žalobkyni pred 1. aprílom 2002 udelil služobný úrad výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu
vzdelania na výkon jej funkcie hlavného štátneho radcu a keďže zhodne s predchádzajúcou vykonávala
najnáročnejšiu činnosť i po tomto dátume, výnimka jej zostala zachovaná. Keďže žalobkyňa do 31.

marca 2002 dovŕšila vek 50 rokov, povinnosť doplniť si vysokoškolské vzdelanie II. stupňa sa na ňu
nevzťahovala.

Žalobkyňa poukázala aj na to, že podkladovým rozhodnutím ministra žalovaného o organizačnej zmene
bolo vytvorené jedno ŠZM vo funkcii samostatný radca v Agentúre pre podporu regionálneho rozvoja,
na výkon ktorej sa za kvalifikačný predpoklad vyžaduje úplné stredoškolské vzdelanie, čo žalobkyňa

spĺňala.

Žalovaný vychádzal z mylného predpokladu, že vyššie uvedená výnimka z plnenia kvalifikačného
predpokladu vzdelania sa nevzťahovala na osobu žalobkyne ale viazala sa len na ŠZM v konkrétnej
jednej funkcii zastávanej žalobkyňou. Súd prisvedčil názoru žalobkyne, že rozhodujúcou skutočnosťou
pre posúdenie, či sa výnimka zachová, je dodržanie rovnakej alebo porovnateľnej náročnosti

najnáročnejšej činnosti, ktorú v rámci opisu ŠZM v služobnom úrade bude štátny zamestnanec
vykonávať, s najnáročnejšou činnosťou ním vykonávanou pred 04.04.2002 z hľadiska miery zložitosti,
zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže. Splnenie podmienok vyplývajúcich služobnému úradu z
ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona je hmotnoprávnou podmienkou platného skončenia ŠZP
odvolaním, pričom preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok je na služobnom úrade

(žalovanom).Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že správny orgán pred vydaním rozhodnutia mal splnené
podmienky na skončenie ŠZP žalobkyne odvolaním. V rozpore s dikciou ustanovenia § 159a ods.
2 mal za to, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon inej funkcie ako tej, ktorú

vykonávala doposiaľ. Žalovaný vedel, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia disponoval
minimálne dvoma neobsadenými ŠZM (neskôr 15.12.2008 vyhlásil na ich obsadenie výberové konanie).
S existenciou ďalších miest vytvorených podkladovým rozhodnutím ministra žalovaného (napr. ŠZM vo
funkciisamostatnýradcavAgentúreprepodporuregionálnehorozvoja)savnapadnutýchrozhodnutiach
vôbec nevysporiadal. Podľa názoru súdu žalovaný vychádzajúc z predpokladu, že sa na žalobkyňu

naďalej vzťahuje výnimka z kvalifikačného predpokladu vzdelania, a to za predpokladu zhodnej
alebo porovnateľnej náročnosti najnáročnejšej činnosti voľného ŠZM s najnáročnejšou činnosťou ňou
vykonávanou doposiaľ, mal najskôr posúdiť jednotlivé opisy voľných ŠZM a zhodnotiť, či z hľadiska
miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže zodpovedajú na žalobkyňu sa vzťahujúcej
výnimke udelenej podľa § 159a zákona č. 312/2001 Z.z. Až po zistení, či žalovaný eventuálne disponuje
pre žalobkyňu zodpovedajúcim voľným ŠZM, na ktoré by mohla byť s jej súhlasom preložená, mohol vo

veci vydať zákonné a spravodlivé rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že
žalovanývosvojichrozhodnutiachvydanýchvobochstupňochposúdilvecpoprávnejstránkenesprávne
a bolo potrebné obe tieto rozhodnutia podľa § 250j ods. 1 písm. a) O.s.p. zrušiť. V ďalšom konaní bude
žalovaný viazaný právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobkyni priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na zaplatenie súdneho poplatku za
žalobu a odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 67/2009-66 zo dňa 02.03.2011,
dvakrát po 66 € a nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods.
4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov:

- Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (09.02.2009) v sume 115,90 € a k
tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 6,95 €,

- Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (17.04.2009) v sume 115,90 € a k tomu prislúchajúci
režijný paušál v sume 6,95 €,

- Účasť na pojednávaní (02.03.2011) v sume 123,50 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume
7,41 €,

- Písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie (08.06.2011) v sume 123,50 € a k tomu prislúchajúci
režijný paušál v sume 7,41 €,

-Účasťnapojednávaní(15.05.2013)vsume130,16€aktomuprislúchajúcirežijnýpaušálvsume7,81€

-Účasťnapojednávaní(12.06.2013)vsume130,16€aktomuprislúchajúcirežijnýpaušálvsume7,81€

Nakoľko právna zástupkyňa žalobkyne osvedčila, že je od 01.06.2013 platiteľom dane z pridanej
hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške
20% z tejto sumy (za úkon právnej služby dňa 12.06.2013).

Celkove náhrada trov konania predstavuje 943,05 € a z toho 811,05 € je žalovaný povinný zaplatiť

žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na bankový účet vedený vo
Všeobecnej úverovej banke, a.s., číslo účtu: 1696968451/0200.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.