Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206893
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206893.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: B.. Y.. W.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. hrdinov XXXX, v konaní zastúpený W.. A. T., I. C. B., U. XXXX/
XX, proti žalovanému: D. jednota B.-Z. C., so sídlom C., N. A., L. priehrada, Y.: XX XXX XXX, v konaní
právne zastúpený X. kancelária B., B., O., s.r.o., H., N. ul. XX/XXX, v konaní o zaplatenie 10.456,08
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi čiastku 10.456,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 9.958,18 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
627,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.958,18 Eur od
01.01.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie čiastky XX.XXX,XX Eur s úrokom
z omeškania 0,05 % denne (t.j. 18,25 % ročne) zo sumy X.XXX,XX Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do
zaplatenia a trov konania. Dôvodil tým, že žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX
poskytol v hotovosti čiastku 9.958,18 Eur pri dohodnutom úroku 5 % na dobu do XX.XX.XXXX, no
žalovaný mu požičanú sumu s úrokmi nevrátil ani po písomnej výzve zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd vo veci vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený
odpor. Namietal, že pokiaľ bol v zmluve o pôžičke dohodnutý sankčný úrok vo výške 0,05 % denne
z požičanej čiastky, je toto dojednanie pre rozpor so zákonom neplatné a preto je potrebné posúdiť
otázku platnosti celej zmluvy o pôžičke. Súčasne vzniesol kompenzačnú námietku v čiastke 5.626,65
Eur s odôvodnením, že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol pozemky v k.ú. O.
evidované na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XX/X a č. XX/XX, ktoré podliehali poplatku za vyňatie z
lesného pôdneho fondu a na ktorých sú vedené prípojky vody, elektriny a kanalizácie a tieto znášal
žalovaný v celkovej čiastke 5.626,65 Eur. Následne náklady vyúčtoval žalobcovi, ktorý mu ich neuhradil
a preto ich náhradu uplatnil voči žalobcovi cestou právnej zástupkyne listom zo dňa XX.XX.XXXX ako
bezdôvodné obohatenie.

K odporu žalovaný priložil výzvu na úhradu nákladov zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú podľa doručenky
žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX a ktorou od žalobcu požadoval zaplatenie čiastky 5.626,65 Eur
dôvodiac, že túto čiastku pripadajúcu na výmeru pozemkov C-KN parc. č. XX/X. a č. XX/XX odkúpených

žalobcom kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX vynaložil na vyňatie pozemkov z lesného fondu a na
vybudovanie inžinierskych sietí, na ktoré sú pozemky žalobcu napojené.

Na túto výzvu žalobca písomne odpovedal listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že inžinierske siete ku
chatkám boli realizované svojpomocne s ostatnými vlastníkmi chatiek v rokoch XXXX až XXXX a žiadne
práce s tým spojené si od žalovaného neobjednali. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o vyňatie
pozemku nepodal, nemá dôvod nahrádzať žalovanému náklady na vyňatie.

V písomnom vyjadrení k odporu žalobca uznajúc čiastočnú neplatnosť zmluvy o pôžičke čo do
dojednaného sankčného úroku v čl. IV zobral z obsahového hľadiska žalobný návrh späť v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.958,18 Eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia, keďže požadoval iba úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 9.958,18 Eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia.

Súd tak vzhľadom na toto čiastočné späťvzatie žaloby, zastavil v tejto časti konanie podľa ust. § 96 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Žalobca ďalej v tomto písomnom podaní uviedol, že neplatnosť dojednania o úroku z omeškania
vzhľadom na jeho oddeliteľnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy o pôžičke ako celku. Poprel, že by sa
na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil, pretože predmetné pozemky C-KN parc. č. XX/X a č. XX/XX
odkúpil ako zastavané plochy a nádvoria od štátneho podniku T. O. republiky, kúpna cena bola odvodená
od znaleckého posudku, určená dohodou strán a zaplatená predávajúcemu. Požiadavka na úhradu
nákladov za vyňatie z lesného fondu je preto neopodstatnenou. Neuznáva ani náklady na vybudovanie
inžinierskych sietí, nakoľko užíva vlastné prípojky vody a elektriny, ktoré si sám vybudoval aj financoval.

Zo žalobcom predloženej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX skutočne vyplýva, že predmetné pozemky
C-KN parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a C-KN parc. č. XX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 253 m2 odkúpil od T. O. republiky, š.p. ako predávajúceho. Súčasne zo
žalovaným predloženého výpisu z LV č. XXXX k.ú. O. je zistiteľné, že zmluva bola v katastri zavkladovaná
dňom XX.XX.XXXX pod č. V XXX/XXXX a že na parcele č. XX/X sa nachádza stavba rekreačnej chaty
žalobcu súp. č. XXXX.

Žalovaný v konaní nijak nespochybňoval, že na základe predloženej písomnej zmluvy o pôžičke zo
dňa XX.XX.XXXX mu žalobca ako veriteľ poskytol čiastku v tom čase 300.000,- Sk (9.958,18 Eur) za
dohodnutý 5 %-ný úrok. Podľa zmluvného dojednania v čl. II zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal
vrátiť požičanú sumu spolu s úrokom do XX.XX.XXXX.

V tomto smere nijakým spôsobom nebolo zo strany žalovaného spochybňované, že prevzal od žalobcu
požičané peňažné prostriedky, naopak v čl. II zmluvy žalovaný potvrdil prevzatie peňazí. Tiež nebolo
pochýb, že tieto prostriedky žalobcovi spolu s dohodnutým úrokom nevrátil.

Zmluvu o pôžičke upravuje § 657 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne
platí, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a na
jej vznik sa vyžaduje odovzdanie peňazí dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť na poskytnutí
odmeny veriteľovi za užívanie požičaných peňazí vo forme úrokov.

Jedinou výhradou žalovaného voči pôžičke bol poukaz na neplatnosť zmluvného ustanovenia o
sankčnom úroku, ktorý v čl. IV zmluvy strany dojednali tak, že v prípade omeškania platby si veriteľ
uplatňuje sankčný úrok vo výške 0,05 % z požičanej čiastky za každý deň omeškania. Súd sa
tu stotožňuje so žalovaným, že toto zmluvné ustanovenie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatné pre rozpor s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pre prípad omeškania dlžníka
v občianskoprávnom vzťahu kogentne určuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania (ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania), ktorých výška je stanovená vykonávacím predpisom. V občianskoprávnych
vzťahoch je tak výška úroku z omeškania stanovená v nadväznosti na zákon vykonávacím predpisom
(nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) a preto dojednanie o úrokoch z omeškania nemôže byť predmetom
dohody medzi zmluvnými stranami ako je tomu v obchodnoprávnych vzťahoch (§ 369 Obchodného
zákonníka). To však samozrejme nevylučuje platnosť takej dohody, podľa ktorej bude veriteľ od dlžníka
v prípade omeškania požadovať úroky z omeškania v menšom než zákonom stanovenom rozsahu.
Nemožno ale dať za pravdu žalovanému, že v dôsledku neplatnosti dohody o úrokoch z omeškania
by mala byť neplatnou celá zmluva o pôžičke. Ust. § 41 Občianskeho zákonníka totiž určuje, že ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dočasné prenechanie druhovo určenej veci
a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby, ktoré náležitosti obsahuje aj
účastníkmi uzavretá zmluva o pôžičke. S týmito dvoma náležitosťami uzavretej zmluvy však nemá žiaden
súvis neplatné ustanovenie čl. IV o sankčnom úroku, pretože i bez tohto dojednania je jednoznačné,
že predmetom zmluvy bolo požičanie danej sumy žalovanému ako dlžníkovi na dojednanú dobu, po
uplynutí ktorej mal peniaze spolu s úrokmi vrátiť žalobcovi ako veriteľovi. Túto dohodu teda možno podľa
§ 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy o pôžičke, nakoľko nemá žiaden vplyv
na nepochybne definované hlavné náležitosti zmluvy o pôžičke. Súd preto považoval zmluvu o pôžičke
za platný právny úkon bez ohľadu na jej čiastočnú neplatnosť v ustanovení o sankčnom úroku.

Pokiaľ potom žalovaný nevrátil žalobcovi do dohodnutého termínu XX.XX.XXXX požičanú čiastku
9.958,18 Eur a do tejto doby nezaplatil žalobcovi ani čiastku 497,90 Eur predstavujúcu dojednané 5
%-né úroky za dobu od požičania peňazí do stanoveného termínu ich vrátenia, je jeho povinnosťou
vyplývajúcou z platne uzavretej zmluvy o pôžičke zaplatiť žalobcovi čiastku 10.456,08 Eur.

Súd sa následne zaoberal kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorý vyvodzoval svoj nárok na
zaplatenie sumy 5.626,65 Eur z toho, že v tejto čiastke vynaložil náklady na vybudovanie prípojok
elektriny, vody a kanalizácie na pozemkoch žalobcu a zaplatil tiež odvod za vyňatie týchto pozemkov z
lesného pôdneho fondu. Podľa názoru súdu si tu však žalovaný nesprávne vyložil otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalobcu ohľadne tohto nároku. Nielen zo žalovaným predloženej faktúry zo dňa XX.XX.XXXX
ale aj z rozhodnutia lesného úradu zo dňa XX.XX.XXXX o vyňatí pozemkov, znaleckého posudku č.
XX/XXXX znalca Y.. I. a rovnako ako aj z prednesu právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní
je zrejmé, že tieto náklady mali byť žalovaným vynaložené ešte pred rokom XXXX, kedy sa žalobca
stal vlastníkom pozemkov C-KN parc. č. XX/X a C-KN parc. č. XX/XX na základe kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX uzavretej so štátnym podnikom T. O. republiky. Z uvedeného je potom jednoznačné,
že tieto investície mali byť žalovaným vynaložené v čase, kedy žalobca nebol vlastníkom predmetných
pozemkov, pretože vlastnícke právo k pozemkom nadobudol žalobca až vkladom kúpnej zmluvy do
katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dňa XX.XX.XXXX. Tieto investície možno
za predpokladu neexistencie dohody s vtedajším vlastníkom pozemkov právne vyhodnotiť ako plnenie
žalovaného poskytnuté bez právneho dôvodu zakladajúce bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa tohto ustanovenia je bezdôvodné obohatenie
konštruované ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho
sa niekto obohatil. V danom prípade preto i bez potreby vykonávania ďalších dôkazov, ktoré navrhovala
právna zástupkyňa žalovaného je zrejmé, že ak investície na pozemky mali byť vynaložené v čase, kedy
žalobca nebol ich vlastníkom, nedošlo medzi ním a žalovaným k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu
(§ 489 Občianskeho zákonníka), obsahom ktorého by bola povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému
ním vynaložené investície - teda vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie (§ 494 Občianskeho
zákonníka). Táto povinnosť z uvedeného relatívneho právneho vzťahu medzi žalovaným ako tým,
na úkor koho sa niekto obohatil a predchádzajúcim vlastníkom pozemkov ako tým, kto sa na úkor
iného obohatil, neprešla na žalobcu iba v dôsledku kúpy pozemkov, pretože kúpnou zmluvou došlo
iba k prevodu vlastníckeho práva ako vecného práva k pozemkom na žalobcu a s takýmto prevodom
zákon nespája automaticky zmenu v osobe dlžníka (ôsma časť druhá hlava štvrtý oddiel Občianskeho

zákonníka) ako nositeľa povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného súd nemal
preukázanú existenciu záväzku medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorého by bola povinnosť
žalobcu vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie v čiastke 5.626,65 Eur.

Vzhľadom na nedôvodnosť kompenzačnej námietky súd potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke sumu 10.456,08 Eur.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, keďže
žalovaný nezaplatil žalobcovi žalovanú čiastku v zmluvne dohodnutom termíne splatnosti do 31.12.2009.
Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením požičanej sumy 9.958,18 Eur dňa XX.XX.XXXX, kedy
výška zákonného úroku z omeškania predstavovala 9 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom na v
podstate pomerne nepatrný neúspech žalobcu iba v časti úrokov z omeškania (v ktorej vzhľadom na
späťvzatie žaloby by náhrada trov konania postihovala žalobcu podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.) mu
súd priznal náhradu trov konania za súdny poplatok zaplatený zo žalobného návrhu v čiastke 627,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.