Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/191/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110228311
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2110228311.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobkyne: Z.. C. L.,

narodená X.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, C., zastúpená: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát, Doležalova
5, Bratislava, proti žalovanému: SV Centrum, s. r. o., Hlavná 34/2, Trnava, IČO: 36 779 296, zastúpený:
Mgr. Juraj Kindl, advokát, Slatinská 32, Bratislava, o zaplatenie 3960 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 8C/191/2010-40 zo dňa 1.3.2011.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyne sumu 2767 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2010 domáha voči žalovanému
zaplatenia sumy 3960 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1193 eur od 11. 9. 2010 do zaplatenia
a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody.

Rozsudkom č. k. 8C/191/2010-58 zo dňa 7. 6. 2011 súd rozhodol tak, I. Súd ruší platobný rozkaz

tunajšieho súdu č. k. 8C/191/2010-40 zo dňa 1.3.201, II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
3.960,- eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1.193,- eur od 19.9.2010 do zaplatenia, III. Súd návrh
vo zvyšnej časti úroku z omeškania zamieta.

Uznesením č. k. 23Co/263/2011-98 zo dňa 5. 3. 2012 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ruší
a vec mu vracia na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplýva, že prvostupňový súd sa musí v ďalšom
konaní vyrovnať práve so zaplatením sumy na účet, ktorý bol uvedený v Zmluve o budúcej zmluve a

to na účet zmluvného sprostredkovateľa žalovaného Mária Valovičová - TRNAVSKÉ REALITY, Trnava,
zistí aká dohoda o sprostredkovaní bola medzi žalovaným a sprostredkovateľom uzavretá. Ustáli, či je
žalovaný pasívne legitimovaný na vrátenie žalovanej čiastky, alebo nie. Musí zistiť, či práve žalovaný
sa obohatil získaním tejto sumy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedka A. N., svedkyne T. Z.,
oboznámením sa s obsahom spisu najmä návrhom zo dňa 30.11.2010, zmluvou o uzavretí budúcej

kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2009, dodatkom č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z
23.2.2010, výpisom z katastra na č.l. 10,11, zmluvou o úvere z 13.5.2010, dodatkom k zmluve o
splátkovom úvere zo dňa 18.6.2010, dodatkom č. 2 z 13.8.2010, žiadosťou o predčasné splatenie úveru
z 10.8.2010, výpisom z úveru na č.l. 19-21, transakciou na úvere na č.l. 22, príkazom na úhradu na č.l.23, daňovým dokladom vyúčtovanie za znalecký posudok na č.l. 24, príjmovým pokladničným dokladom
na č.l. 25, žiadosťou o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody z 25.8.2010 na č.l. 26-28,
podacími lístkami a doručenkou na č.l. 28, výpisom z obchodného registra žalovaného na č.l. 52,

písomným stanoviskom Z. N. zo dňa 12. 3. 2013, príkazom na úhradu zo dňa 27. 11. 2009 na čl. 23,
faktúrouč.9109zodňa30.11.2009,sobsahomceléhospisovéhomateriáluazistil nasledovnýskutkový
a právny stav.

Žalobkyňa uviedla, že pred podpisom zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy v inzeráte našla telefónne číslo

ako kontakt na predaj bytov, na ktorý zavolala. Zároveň pri tomto telefónnom kontakte sa dohodla na
obhliadke bytu, následne pri obhliadke bytu boli prítomní osobne pán K. aj pán N.. Ani na obhliadke bytu
jej nevysvetlili ani sa nevyjadrovali o tom, aký je medzi nimi vzťah. Pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve bola ona, jej právny zástupca, P.. A. K. a pán N. /zástupca Trnavských realít/. Predpokladá, že
pán N. prišiel ako doprovod pána K.. S pánom N. nič neriešila, nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu
k Trnavským realitám. Nemá vedomosť či a v akom vzťahu je žalovaný k Trnavským realitám alebo

pánovi N.. Žiadnu zmluvu s realitnou kanceláriou nemala. V čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve vedela, že predmetný byt nie je zapísaný samostatne na LV, avšak pán P.. K. jej povedal, že
list vlastníctva je vo fáze vybavovania a do týždňa jej ho doručí. Podpisu kúpnej zmluvy do 31. 1. 2010
bránilo to, že nemala list vlastníctva na byt, bez ktorého žiadna banka neposkytne hypotekárny úver a
žiaden znalec neocení byt. Zmluva o úvere so Slovenskou sporiteľňou bola ukončená dodatkom č. 2 zo

dňa 13.8.2010 z dôvodu, že neboli čerpané finančné prostriedky z úveru.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 27.11.2009 zmluvu o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v spojení s dodatkom č. 1. Účastníci sa dohodli, že zmluva bude
uzatvorená do 30.júna 2010, avšak k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi nedošlo z dôvodu na strane

žalovaného. V zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bol dohodnutý postup v článku 02.3, keď na
predmetný bytový dom v čase podpísania zmluvy viazlo záložné právo Privatbanky a.s., ktorá mala
vystaviť kvitanciu potom, ako od financujúcej banky žalobkyne obdrží kúpnu cenu, avšak zo strany
žalovaného k predloženiu kvitancie nedošlo. Žalovaný výzvu z 25.8.2010 prevzal, ale nereagoval.
Žalobkyňa uhradila pri podpise zmluvy prvú splátku v sume 2.767 eur, ktorá je zahrnutá aj v žalovanej

sume a jej zaplatenia sa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo. Suma 1.002,97 eur predstavuje dohodnutý poplatok medzi žalovanou a Slovenskou
sporiteľňou, a.s. v zmysle zmluvy o splátkovom úvere, keď táto bola stiahnutá z účtu žalobkyne, nakoľko
táto v dohodnutom termíne nečerpala úver, úhrady sa domáha titulom náhrady škody, ktorú spôsobil
žalovanýnesplnenímpovinnostivzmyslebodu02.3.atoposkytnutiekvitancie.Suma150eurjeúhradou

za vypracovanie znaleckého posudku na predmetný byt titulom náhrady škody z dôvodu porušenia
právnej povinnosti žalovaného, neposkytnutie kvitancie. Suma 12,66 eur predstavujú poplatky zaplatené
notárovi za overenie listu vlastníctva a výpisu z katastra nehnuteľností, ktoré žiadala banka v súvislosti
s uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere. Suma 27,40 eur predstavuje jednotlivé položky, ktoré si
účtovala banka v súvislosti so zmluvou o úvere v období mesiacov máj - júl 2010, titulom náhrady škody

za porušenie povinnosti žalovaného. Celý obsahu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
27.11.2009 pripravil žalovaný. Žalobkyňa síce pripomienkovala zmluvu, ale jej pripomienky sa netýkali
bodu 3.3 a plnila na účet uvedený v zmluve v bode 03.3. V čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, nebol predmetný byt samostatne zapísaný na LV /výpisu z katastra nehnuteľností z 2.3.2010 -
zápis pod Z 4069/09/. Podľa bodu 03.3. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2009,

mala byť uhradená druhá splátka prevodu na účet predávajúceho Privatbanke, a.s. Žalobkyňa uzavrela
úverovú zmluvu a finančné prostriedky mali byť uvoľnené potom, ako bude predložená kvitancia.
Poukázal na výpoveď svedka A. Valoviča zo dňa 30.10.2012, ktorý v súvislosti s uzavretím dodatku,
že podľa informácie od pána K., že Privatbanka mala záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť, ktorá
bude postupne ako sa budú byty predávať znižovať výšku záložného práva. Má za to, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu v časti žalovanej sumy vo výške 2.767,- eur, keď plneniu tejto sumy došlo
na účet v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Nárok na zvyšok žalovanej sumy 1.193,- eur
je daný titulom náhrady škody v zmysle toho, že žalovaný nebol schopný splniť si zmluvnú povinnosť,
čím odoprel súčinnosť žalobkyni.

Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve, avšak k podpisu
kúpnej zmluvy nedošlo. V tomto prípade ho oslovil pán N., vypýtal si podklady k budove a k pozemkov,
všetko čo je potrebné k obchodu, k odpredajom bytov. Predtým ako ho oslovil pán N. sa s ním stretol
na obhliadke bytu za prítomnosti žalobkyne. A následne do Trnavských realít poslal pani Z., to už bolov roku 2010. Faktúra mu nebola doručená, neobsahuje všetky údaje v zmysle zákona o účtovníctve,
konkrétne daňové identifikačné číslo žalovaného, keď má za to, že uvedené nie je náhoda, keď túto
informáciu by získal dodávateľ po vyžiadaní si DIČ od žalovaného. Faktúra neodkazuje na konkrétny

titul v zmysle ktorého mala byť dohodnutá suma 2.767,-eur. Žalobkyňa prišla na obhliadku v spoločnosti
pána N., ktorého nepoznal. Nemal žiadnu dohodu ani zmluvu uzavretú s realitnou kanceláriou Z. N.,
Trnavské reality, miesto podnikania Vajanského 16, Trnava. Byty predávala realitná kancelária Remax,
TCA realitná kancelária, Františkánska ul. 2, Trnava, aj žalovaný, keďže má oprávnenie na predaj bytov.
Ohľadom bytu, ktorý obhliadala žalovaná, mal iba ústnu dohodu s realitnými kanceláriami Remax, TCA

realitná kancelária a mal dohodu, že ak bude klient ochotný zaplatiť kúpnu cenu a podpísať riadnu kúpnu
zmluvu, potom sa uzatvorí zmluva s konkrétnou realitnou kanceláriou aj s odmenou za konkrétny byt.
Žalovaný vôbec neuhradil žiadnej realitnej kancelárii odmenu v súvislosti so žalobkyňou, ktorá mala
záujem o byt. Pri obhliadke žalobkyňa povedala, že má záujem o byt, že ho zaplatí v hotovosti a navrhla,
že má byť podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve predtým, ako bude podpísaná kúpna zmluva.
Potom sa stretli so žalobkyňou v Bratislave u jej právneho zástupcu, ktorý pripravoval zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve, došlo tam k zmene platobných podmienok, tam sa hovorilo už o tom, že časť kúpnej
ceny bude zaplatená v hotovosti a zvyšok, že bude zaplatený úverom. Pri podpise zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve bol on, žalobkyňa, jej právny zástupca, nespomína si či tam bol prítomný aj pán A.
N.. Pokiaľ išlo o kúpnu zmluvu, táto nebola uzavretá do 30.6.2010 z dôvodu, že žalobkyňa neprišla a
nemala vybavený úver. Ústne oznámil žalobkyni skutočnosť, že banka, ktorá financovala časť stavby

zruší záložné právo potom, ak predloží podpísanú kúpnu zmluvu s tým, že bude uhradená celá výška
kúpnej ceny v prospech Privat banky a na základe toho do troch dní uvoľní financujúcej banke, ktorá
poskytne úver záložné právo zapísané v 1. rade k dotknutému bytu, keď záložné právo v 1. rade mala
zapísané aj k predmetnému bytu Primabanka. Má za to, že tam bola situácia taká, že banka, ktorá mala
žalobkyni poskytnúť úver požadovala najskôr, aby bolo zapísané záložné právo na predmetný byt v

prospech banky, ktorá mala poskytnúť žalobkyni úver a až následne táto jej banka zaplatí za uvedený
byt. Táto skutočnosť bola známa až po tom, ako bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Na
základe uvedeného nedošlo ani k podpisu kúpnej zmluvy. Myslí, že žalobkyňa mu následne neoznámila
dôvod prečo jej banka neposkytla úver. Pokiaľ ide o zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy a dojednanie,
že prvá splátka v sume 2.767,- eur bude uhradená do pokladne v hotovosti alebo prevodom na účet

Z. N. Trnavské reality, nemá vedomosť, či a kedy bola táto suma uhradená, vie len, že žalovanému
táto čiastka 2.767,- eur uhradená nebola. Nemôže za to, že nakoniec žalobkyni úver poskytnutý nebol
a k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Má za to, že žalobkyňa nemôže mať žiadne požiadavky voči
žalovanému, voči ktorému neprišlo k žiadnemu plneniu z jej strany. V čase podpisu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve bola na liste vlastníctva už zapísaná budova, nepamätá si, či boli zapísané aj jednotlivé

byty. Nie je pravdou, že žalovaný žiadosť na kataster rozpis na jednotlivé byty zasielal dňa 30.11.2009,
táto žiadosť sa zasielala potom ako bolo kolaudačné rozhodnutie, ako bolo pridelené súpisné číslo.
Právoplatnosť kolaudácie bola potvrdená 31.6.2009. Nepamätá si či žalobkyni bol zaslaný výpis LV na
byt č. XX. Lehotu na uzavretie kúpnej zmluvy do 31. 1. 2010 navrhla žalobkyňa a žalovaný s ňou súhlasil,
preto, že povedala, že zaplatí v hotovosti. S dodatkom č. 1. k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve a

predĺžením lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy do 30.6.2010, súhlasil preto, že žalobkyňa povedala, že
ide do zahraničia na stáž, a že keď príde zo stáže, vybaví si úver a dôjde k podpísaniu kúpno-predajnej
zmluvy. V bytovom dome je 34 bytov a v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy so žalobkyňou,
bolo predaných 5 bytov a zálohovaných bolo 10 bytov. Traja záujemcovia mali záujem o kúpu bytu
prostredníctvom hypotekárneho úveru, avšak nakoniec k prevodu nedošlo z dôvodu, že nedostali úver,

zrejme nespĺňali podmienky.

Zástupca žalovaného uviedol, že návrh nie je dôvodný, keď u žalovaného nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu a nie sú splnené ani predpoklady zodpovednosti za škodu, keď žalovaný neporušil
žiadnu právnu povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zmluvy so žalobkyňou. V čase podpísania zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve, žalovaný nemal žiaden zmluvný vzťah s Martinou Valovičovou Trnavské
reality. Uhradením sumy 2767,- eur neprišlo k plneniu záväzku žalovaného a ani sa žalovaný žiadnym
spôsobom neobohatil na svojom majetku. Má za to, že pokiaľ si žalobkyňa chce žiadať bezdôvodné
obohatenie, mala by riešiť túto skutočnosť s realitnou kanceláriou. A môžeme sa len domnievať, že
existovala dohoda medzi žalovanou a realitnou kanceláriou ako jej klientom. Predpokladá, že realitná

kancelária zabezpečila žalobkyni podpísanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a tým došlo k naplneniu
ich vzájomného zmluvného vzťahu. A v skutočnosti išlo o odmenu pre realitnú kanceláriu, ktorú mala
platiť žalobkyňa. Zvyšná časť žalovanej sumy je uplatnená titulom náhrady škody, pričom žalovaný je
toho názoru, že neprišlo k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu. Neexistuje priama príčinnásúvislosťmedzikonaníresp.nekonanímžalovanéhoaškodou,ktorámalavzniknúťžalobkyni.Absentuje
tu prvok zavinenia. Žalovaný urobil a poskytol všetku možnú súčinnosť, ktorú v danej situácii poskytnúť
mohol. Žalovaný mal samotný veľký záujem o uzavretie kúpnej zmluvy, pretože v tom čase potreboval

nehnuteľnosti z daného projektu predávať, aby zabezpečil financovanie svojej podnikateľskej činnosti
a plnenie svojich záväzkov. Nemal žiadny záujem na tom, aby odďaľoval uzavretie samotnej kúpnej
zmluvy alebo aby ju neuzavrel vôbec. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že nedoloženie LV by bol
dôvodom na neuzavretie kúpnej zmluvy. Doloženie LV nebolo vymienené v zmluve o budúcej kúpnej
zmluve. Nesúhlasím s tvrdením, že z tohto dôvodu nebolo možné zaobstarať znalecký posudok, ako

aj nebolo možné vybavovať hypotekárny úver. Byt bol v tom stave samostatnou vecou a bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie. Pokiaľ ide o skutkové zdôvodnenie žalobkyne, tieto sú irelevantné z dôvodu,
že v lehote do 30.6.2010, kedy mala byť uzavretá kúpna zmluva bol vydaný LV na predmetný byt,
ktorý bol právoplatný vo februári 2010, kedy sa mala žalobkyňa nachádzať v zahraničí. V prípade, že
faktúra Trnavských realít bola vystavená, táto nebola žalovanému doručená. Žalovaný mal uzatvorený
zmluvný vzťah so sprostredkovateľom MEDIA MARKET TRNAVA s.r.o. zo dňa 16.12.2008. Od počiatku

mal žalovaný jediný záujem odpredať predmetný byt. Podľa vyjadrenia konateľa žalovaného pokiaľ
ide o predmetný byt, najskôr mal byť tento uhradený v hotovosti, neskôr došlo k predlženiu lehoty na
zaplatenie. V súvislosti s povinnosťou žalovaného ohľadom kvitancie, poukázal na to, že sa jednalo o
výlučne vzájomný vzťah medzi bankami žalobkyne a žalovaného. V zmysle bodu 02.3 zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, žalovaný poskytol všetku súčinnosť, ktorú mohol poskytnúť v súvislosti s vybavovaním

hypotekárneho úveru žalobkyni. Podľa bodu 4 zmluvy, v prípade, že nedôjde k uzavretiu zmluvy ani sa
nerátalo s vrátením kúpnej ceny.

Svedok A. N. uviedol, že so žalobkyňou sa stretli v súvislosti s jej záujmom o kúpu novostavby
bytu. Žalovaný oslovil firmu jeho manželky v súvislosti s predajom bytov. So žalovaným uzatvorili

sprostredkovateľskú zmluvu, ktorá sa týkala viacerých bytov, ktoré ponúkali na predaj. Ich povinnosťou
bolo získavať záujemcov o kúpu predmetných bytov, štandardne boli na obhliadke. Bola dohodnutá
odmena za každého záujemcu a dohodnuté aj povinnosti. Všetko vrátane sprostredkovateľskej zmluvy
dojednával osobne s pánom A. K.. V prvom rade riešili problém, že predmetné byty boli postavené na
pozemku, ktorý v tej dobe nepatril spoločnosti SV - Centrum s.r.o., ale boli ubezpečení o vyriešení tohto

problému, keď bola spísaná zámenná zmluva a bol podaný návrh na zápis do katastra nehnuteľností.
V sprostredkovateľskej zmluve si vyhradili právo, aby prvá platba pri predaji konkrétneho bytu išla na
ich účet. Povinnosť bola splnená vytvorením príležitosti na uzavretie kúpnej zmluvy alebo podpísanie
akejkoľvek zmluvy so záujemcami. Žalobkyňa ich kontaktovala z nejakých inzertných novín. Myslí,
že obhliadka sa vykonala viackrát aj za účasti rodinných príslušníkov žalobkyne. Pri obhliadke bytu

bol prítomný aj pán K. a ďalšie stretnutia boli ďalej s pánom K. a žalobkyňou, keď sa dojednávala
kúpna cena. Potom ako žalobkyňa vyjadrila súhlas s kúpou, s jej právnym zástupcom dojednávali
konkrétne body zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Následne dohodol termín podpisu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve v kancelárii právneho zástupcu žalobkyne. Pri podpise bol osobne prítomný spolu so
žalobkyňou, právnym zástupcom aj pánom A. K., ktorý tam na mieste aj zmluvu podpísal. V dohodnutej

lehote prebehla úhrada prvej splátky na účet uvedený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Pokiaľ ide
o sumu 2.767,- eur, táto prišla od žalobkyne na ich účet a žalovanému vystavili na túto sumu faktúru.
Táto suma predstavovala dohodnutú odmenu v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú uzavreli so
žalovaným za nájdenie záujemcu. Bola dohodnutá lehota, dokedy sa mala uzavrieť kúpna zmluva, táto
lehota sa však predlžovala a ani tá predĺžená nebola dodržaná. V októbri 2009 podpísaná zmluva o

budúcej kúpnej zmluve a do konca roka sa mala uzavrieť kúpna zmluva. Termín na uzavretie kúpnej bol
dodatkom predĺžený, termín si nepamätá. Asi v júli 2010 bol prítomný stretnutia žalobkyne so žalovaným
resp. pánom K. na dojednanie nových podmienok kúpnej zmluvy, ktoré sa aj dohodli, avšak k podpisu
kúpnej zmluvy neprišlo. Má za to, že získaním záujemcov o kúpu naplnili povinnosti v zmysle zmluvy o
sprostredkovaní so žalovaným, avšak keď sa dozvedeli o tom, že v lete 2010 má byť stretnutie súvisiace

s uzatváraním kúpnej zmluvy, považoval za seriózne sa ho zúčastniť, aj keď celú vec považovali za
vybavené. Po tomto stretnutí už len dostával informácie telefonicky od účastníkov a celý tento prípad už
len sledoval cez údaje z katastra. Odďaľovanie podpisovania kúpnej zmluvy súviselo s udelením súhlasu
Privat banky. Mal informácie iba od pána K., ktorý mu v čase, keď sa dojednávala sprostredkovateľská
zmluva povedal, že Privatbanka, ktorá mala záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť, bude postupne

ako sa budú byty predávať znižovať výšku záložného práva. Povedal, že súhlas Privat banky k bytom
bol predjednaný.Svedkyňa T. Z. uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti Sivamex s.r.o. od roku 1997, v ktorej je
konateľom P.. A. K.. V rámci jej pracovnej činnosti bolo prijímanie aj odosielanie pošty, ktorá sa týkala
SV-Centrum s.r.o., zhromažďovala aj účtovné doklady SV-Centrum s.r.o. a tieto následne odovzdávala

účtovníčke. Raz bola v Realitnej kancelárii Z. N., niesla tam nejaké podklady týkajúce sa cien a výmer
bytov. Poveril ju tým pán K. a odovzdala písomnosti pánovi N.. Boli to ceny bytov všetkých v obytnom
dome. Nepamätá sa, v ktorom to bolo období. Táto realitná kancelária mala pomôcť pri predaji týchto
bytov. Nevidela žiadnu zmluvu, ktorá by bola uzavretá medzi SV-Centrum s.r.o. a Trnavskými realitami.
Cez svedkyňu neprešla poštou žiadna faktúra od Trnavských realít voči SV-Centrum s.r.o. Pamätá si,

že pán K. spomínal, že Z.. L. mala záujem o kúpu bytu, ale nevie, kedy to bolo. Pamätám sa, že SV-
Centrum s.r.o.malo uzavretú zmluvu o predaji bytov s pánom Z. S. a ďalšou spoločnosťou Remax. O
pána S. Z. boli doručené faktúry, keďže odmena mu išla cez bankový účet, potom ako boli uzavreté
kúpne zmluvy na konkrétne byty.

Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009 vyplýva, že účastníci konania sa

dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti špecifikované v bode 02.1.
zmluvy, ktoré podľa obsahu zmluvy v celosti vlastní zaviazaná strana - žalovaný. V bode 02.2. sa
dohodli, že žalovaný ako zaviazaná strana je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu do 31. 1. 2010, najneskôr
v lehote 3 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy oprávnenej strany. V bode 02.3. sa dohodli, že
zaviazaná strana odpredá nehnuteľnosti špecifikované v zmluve do výlučného vlastníctva žalovanej bez

záložného práva zriadeného v prospech finančného ústavu kupujúceho - záložné právo v prospech
finančného ústavu predávajúceho Privatbanka,a.s., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 31634419 viaznuce
na nehnuteľnostiach, sa zaväzuje zaviazaná strana ku dňu prevodu vysporiadať po úhrade celej kúpnej
ceny financujúcou bankou oprávnenej osoby, čo bude doložené kvitanciou vystavenou a.s. Privatbanka.
V bode 03.2. sa dohodli na kúpnej cene 110 692 eur. V bode 03.3. dohosli splatnosť kúpnej ceny: 1.

splátka vo výške 2767 eur v deň podpisu zmluvy v hotovosti do pokladne alebo na účet zmluvného
sprostredkovateľa Martina Valovičová - TRNAVSKÉ REALITY, Radlinského 1, Trnava, IČO: 37032054 v
ČSOB č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, 2. splátka vo výške 107 925 eur bude zaplatená bankovým prevodom
na účet predávajúceho v Privatbanka, a.s. priamo financujúcou bankou, ktorá poskytne úver strane
oprávnenej najneskôr do 5 dní po tom ako budú splnené všetky podmienky financujúcej banky pre

uvoľnenie platby úveru predávajúceho a súčasne zaviazaná strana predloží strane oprávnenej návrh na
vklad vlastníckeho práva strany oprávnenej k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností.
predávajúceho Privatbanka, a. s viaznuce na nehnuteľnostiach sa zaväzuje zaviazaná strana ku dňu
prevodu vysporiadať po úhrade celej kúpnej ceny financujúcou bankou oprávnenej, čo bude doložené
kvitanciou vystavenou Privatbanka, a.s. Bod 04.1. v prípade ak do 31. 1. 2010 oprávnená strana

odmietne uzavrieť kúpnu zmluvu z dôvodu neposkytnutia úveru bankou strana zaviazaná vráti strane
oprávnenej sumu vo výške 1267 eur ( prvú splátku poníženú o 1500 eur) a sumu 1500 eur si ponechá
z titulu zmluvnej pokuty /príloha č. 1 zmluvy LV č. XXXXX kat. územie R. na bytový dom súp. č.
XXXX, príloha č. 5 kolaudačné rozhodnutie vydané mestom Trnava pod č. OSaŽP/30674-59534/09Šm
právoplatné dňa 31. 7. 2009/.

Z dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.2010 vyplýva, že účastníci
konania sa dohodli na zmene zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy bod 02.1. touto zmluvou sa zaviazaná
strana zaväzuje najneskôr do 30. júna 2010 uzavrieť s oprávnenou stranou kúpnu zmluvu o predaji
nasledovných nehnuteľností, bod 02.2. zaviazaná strana je povinná kúpnu zmluvu uzavrieť do 30. júna

2010, najneskôr však v lehote 3 dní, odo dňa doručenia písomnej výzvy oprávnenej strany, bod 04.1. v
prípade, ak do 30. júna 2010 oprávnená strana odmietne uzavrieť kúpnu zmluvu v dôvodu neposkytnutia
úveru bankou, pričom strana zaviazaná splatí všetky povinnosti podľa tejto zmluvy najmä poskytne
všetku súčinnosť banke, strana zaviazaná vráti strane oprávnenej sumu vo výške 1267 eur (prvú splátku
poníženú o 1500 eur) a 1500 eur si ponechá z titulu zmluvnej pokuty.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX . zo dňa 2. 12. 2010 vyplýva, že vlastníkom - polyfunkčný bytový
dom A. T. XX,XX A súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/X, parcela č. XXXX/X je zapísaný žalovaný.

Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.5.2010 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a. s. sa zaviazala

žalobkyni poskytnúť úver v sume 100 700 eur. Podľa bodu 2 právo dlžníka na poskytnutie úveru trvá
za splnenia podmienok, dohodnutých v úverovej zmluve, úverových podmienkach alebo VOP, len do
uplynutia lehoty na poskytnutie úveru t. j. do 19. 6. 2010.Z dodatku č. 2 k zmluve o splátkovom úvere č. 0634674808 zo dňa 13.8.2010 vyplýva, že žalobkyňa a
Slovenská sporiteľňa, a.s. sa dohodli na zrušení zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13. 5. 2010.

Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 10.8.2010 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a. s. si
účtovala mimoriadnu splátku 1002,97 eur od žalobkyne z dôvodu žiadosti o predčasné splatenie celého
zostatku úveru, nakoľko žalobkyňa odstúpila od kúpy nehnuteľnosti - nedodržanie podmienok zo strany
developera.

Z výpisu z úveru žalobkyne zo dňa 13. 8. 2010 vyplýva, úhrada 1002,97 eur.

Z transakcie na úvere na č.l. 22 vyplýva výška poplatkov uhradených banke v sume 27,40 eur.

Z príkazu na úhradu zo dňa 27. 11. 2009 vyplýva, že žalobkyňa uhradila sumu 2767 eur na účet č.
XXXXXXXXX/XXXX - 1. splátka L. C..

Z daňového dokladu vyúčtovanie za znalecký posudok č. 12/2010 vyplýva fakturovaná suma 150 eur
v prospech P.. B. I..

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 8. 5. 2010 vyplýva, že úhrada 12,66 eur v prospech A..

R. T., notárka.

Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 25. 9. 2012 vyplýva, že Martina Valovičová - TRNAVSKÉ
REALITY, Vajanského 6757/16, Trnava, IČO 37032054 ako podnikateľský subjekt od 1. 7. 2012 do 30.
6. 2015 pozastavenú činnosť, deň vzniku oprávnenia 16. 4. 1999.

Zo zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 16. 12. 2008 vyplýva, že ju uzavreli
sprostredkovateľ MEDIA MARKET TRNAVA s.r.o. a žalovaný ako záujemca, z účelom, aby
sprostredkovateľ vyvíjal činnosť, aby záujemca uzavrel kúpne zmluvy najneskôr do 31. 9. 2009,
keď záujemca je investor a stavebník projektu „Polyfunkčný bytový dom, T. ul. v R., realizovaný na

pozemkoch na LV č. XXXX, LV č. XXXX. Zmluvné strany sa dohodli na provízii vo výške 2 % z kúpnej
ceny bytovej jednotky, ak sú uzavreté kúpne zmluvy, v dvoch splátkach a to 1 % najneskôr do 7 dní po
tom ako bude záujemcom zaplatená prvá splátka a 1 % po tom, čo bude záujemcom zaplatená tretia
splátka.

Zo stanoviska Z. N. zo dňa 12. 3. 2013 vyplýva, že konateľ Ing. Jaroslav Sivák si riadne objednal
akvizičnú činnosť - vyhľadávanie záujemcov o kúpu bytov v novom dome nachádzajúci sa na ulici T.
XX, R.. Po viacerých rokovaniach bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva medzi Martina Valovičová
- TRNAVSKÉ REALITY a spoločnosťou SV - Centrum, s.r.o. Z.. C. L. prejavila vážny záujem o kúpu bytu
po obhliadkach za účasti konateľa spoločnosti a A. N. /zástupca sprostredkovateľa/ prišlo k jednaniu o

podmienkach Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Po dohode o cene a podpise Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy prišlo k prevodu sumy 2767 eur od záujemcu Z.. C. L. na účet Z. N. - TRNAVSKÉ
REALITY. Suma bola vypočítaná podľa dohodnutej odmeny v sprostredkovateľskej zmluve vo výške
2,5 % z ceny. Odmena je vždy splatná po podpise kúpnej zmluvy alebo po podpise Zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, tento stav nastal a spoločnosť si povinnosti splnila a vzniklo právo na fakturáciu.

Spoločnosti SV - Centrum s.r.o. bola vystavená riadna faktúra, zavedená do účtovníctva a bola z tejto
sumy odvedená aj daňová povinnosť štátu. Potom sa situácia vlastníka nehnuteľností s jeho bankou
začala komplikovať a požiadal, aby ďalších záujemcov neoslovovali. Ostatné doklady okrem faktúry nie
je možné predložiť, vlastník nebytových priestorov odmieta vydať firemnú dokumentáciu.

Z faktúry č. 9109 zo dňa 30. 11. 2009 vyplýva, že TRNAVSKÉ REALITY Martina Valovičová,
IČO: 37032054 fakturovali žalovanému sumu 2767 eur so splatnosťou 14. 12. 2009 podľa platnej
Sprostredkovateľskej zmluvy za poskytnuté realitné služby a sprostredkovanie záujemcu o kúpu bytu.

Z výpisu vlastníctva č. XXXXX-čiastočný zo dňa 2. 3. 2010 vyplýva, že ako vlastník bytu č. XX na ulici

T. XX, R. je zapísaný žalovaný.Zo žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody z 25.8.2010 vyplýva, že žalobkyňa
vyzvala žalovaného na úhradu sumy 4576,42 eur do 10. 9. 2010 /doručené náhradným spôsobom 18.
9. 2010/.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak platobný rozkaz nemožno doručiť
čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p.). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie

končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanej súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Z návrhu žalobkyne vyplýva, že táto sa domáha zaplatenia sumy 3960 eur, ktorá pozostáva zo súm
2.767 eur, ktorej zaplatenia sa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia, súm 1002,97 eur +

150 eur + 12,66 eur + 27,40 eur, ktorej zaplatenia sad domáha titulom náhrady škody.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli dňa 27. 11. 2009 zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
23.2.2010. V zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009 sa dohodli, že žalovaný

ako zaviazaná strana je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu do 31. 1. 2010, najneskôr v lehote 3 dní odo
dňa doručenia písomnej výzvy oprávnenej strany, v bode 03.2. sa dohodli na kúpnej cene 110 692
eur, ktorá bola splatná podľa bodu 03.3. ako 1. splátka vo výške 2767 eur v deň podpisu zmluvy v
hotovosti do pokladne alebo na účet zmluvného sprostredkovateľa Martina Valovičová - TRNAVSKÉ
REALITY, Radlinského 1, Trnava, IČO: 37032054 v ČSOB č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, 2. splátka vo

výške 107 925 eur zaplatená bankovým prevodom na účet predávajúceho v Privatbanka, a.s. priamo
financujúcou bankou, ktorá poskytne úver strane oprávnenej najneskôr do 5 dní po tom ako budú
splnené všetky podmienky financujúcej banky pre uvoľnenie platby úveru predávajúceho a súčasne
zaviazaná strana predloží strane oprávnenej návrh na vklad vlastníckeho práva strany oprávnenej k
predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Dňa 23. 2. 2010 uzavreli účastníci konania

dodatokč.1,vktoromsadohodli,žežalovanýuzavriekúpnuzmluvudo30.6.2010.Kúpnazmluvamedzi
účastníkmikonaniauzavretánebola.Dňa13.5.2010uzavrelažalovanáakodlžníkZmluvuosplátkovom
úveru na sumu 100 700 eur ako úver na bývanie. Dňa 13. 8. 2010 uzavrela žalovaná so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. dodatok č. 2 k zmluve o splátkovom úvere, v ktorom sa dohodli na zrušení doteraz
nesplatených záväzkov, vyplývajúcich zo Zmluvy o splátkovom úvere. Medzi účastníkmi nebolo sporné,

že uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 27. 11. 2009 a dodatok k zmluve zo dňa 23. 2. 2010,
nebolo sporné, že kúpna zmluva ani ku dňu 30. 6. 2010 nebola uzavretá. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaná uhradila dňa 27. 11. 2009 na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený vo ČSOB,
a.s. sumu 2767 eur ako 1. splátku v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 27. 11. 2009.
Pričom zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009 vyplýva, že účet, na ktorý žalovaná

poukázala sumu 2767 eur ako 1. splátku kúpnej ceny patrí zmluvnému sprostredkovateľovi Martina
N.ová - TRNAVSKÉ REALITY, IČO 37032054 žalovaného, čo napriek zápornému tvrdeniu žalovaného
potvrdil svedok A. N., ktorý uviedol, že firma jeho manželky uzavrela so žalovaným písomnú zmluvu
o sprostredkovaní, ktorá sa týkala viacerých bytov, ktoré ponúkali na predaj, bola dohodnutá odmena
za každého záujemcu a dohodnuté aj povinnosti. Sprostredkovateľ si v sprostredkovateľskej zmluve

vyhradil právo, aby prvá platba pri predaji konkrétneho bytu išla na ich účet, čo jednoznačne potvrdzuje
obsah zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009, konkrétne bod 03.3. a podporne aj faktúra
zo dňa 30. 11. 2009, ktorou Martina Valovičová - TRNAVSKÉ REALITY, IČO 37032054 fakturovala
žalovanému sumu 2767 eur v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy. Svedok potvrdil aj skutočnosti, žeosobne sa zúčastnil obhliadok predmetného bytu, o ktorý mala záujem žalobkyňa za prítomnosti pána
A. K. ako konateľa žalovaného a dohodol termín podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a bol aj
prítomný jeho podpisu účastníkmi konania dňa 27. 11. 2009. Potvrdil, že v lehote prebehla úhrada

prvej splátky na účet sprostredkovateľa uvedený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, na ktorú bola
vystavená žalovanému faktúra. Potvrdil, že lehota na uzavretie kúpnej zmluvy sa predlžovala a ani tá
nebola dodržaná. Uviedol, že v júli 2010 bol prítomný stretnutia žalobkyne so žalovaným resp. pánom
K. na dojednanie nových podmienok kúpnej zmluvy, ktoré sa aj dohodli, avšak k podpisu kúpnej zmluvy
neprišlo a k odďaľovanie podpisovania kúpnej zmluvy súviselo s udelením súhlasu Privatbanky, a.s.

Mal informácie iba od pána A. K., ktorý mu v čase, keď sa dojednávala sprostredkovateľská zmluva
povedal, že Privatbanka, a.s., ktorá mala záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť, bude postupne
ako sa budú byty predávať znižovať výšku záložného práva a povedal, že súhlas Privatbanky, a.s.
k bytom bol predjednaný. Súd považoval výpoveď svedka A. N. za pravdivú, a mal za preukázané,
že žalovaný uzavrel s sprostredkovateľom Martina Valovičová - TRNAVSKÉ REALITY, IČO 37032054
zmluvu o sprostredkovaní, ktorá sa týkala sa predmetného bytu, ktorý je predmetom zmluvy o budúcej

kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009 uzavretej medzi účastníkmi konania. Záporné vyjadrenia žalovaného
k sprostredkovateľskej zmluve s Martinou Valovičovou - TRNAVSKÉ REALITY, IČO 37032054
považoval súd za účelové. Výpoveď svedkyne T. Z. túto skutočnosť nevyvrátila. Na uvedenom nemení
nič skutočnosť, že žalovaný mal uzavreté aj iné zmluvy o sprostredkovaní s inými subjektami, ktoré
vyvíjali činnosť súvisiacu s predajom bytov žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa

bolo v zmluvnom vzťahu k Martine Valovičovej - TRNAVSKÉ REALITY, IČO 37032054 a ani k A. N.,
nebolo ani preukázané, že by bola v zmluvnom vzťahu k inej realitnej kancelárii. Z uvedeného vyplýva,
že síce žalobkyňa poukázala na účet Martine Valovičovej - TRNAVSKÉ REALITY, IČO 37032054 sumu
2767 eur, avšak nie z dôvodu ich vzájomného zmluvného vzťahu, ale jednalo sa o 1. splátku kúpnej ceny
v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, ktorá zároveň bola aj dohodnutou odmenou v zmysle zmluvy

o sprostredkovaní uzavretou medzi žalovaným a Martinou Valovičovou - TRNAVSKÉ REALITY, IČO
37032054, čo vyplynulo z výpovede svedka A. N.. Pokiaľ ide o žalovanú sumu 2767 eur, súd považoval
v tejto časti návrh za dôvodný, keď mal za preukázané, že žalovaný sa v sume 2767 eur bezdôvodne
obohatil, keď žalovaná plnila sumu 2767 eur za žalovaného sprostredkovateľovi ako odmenu v zmysle
zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a Martinou Valovičovou - TRNAVSKÉ

REALITY, IČO 37032054, pričom tak žalovanej ako aj sprostredkovateľovi bolo zrejmé, že suma 2767
eur je plnením žalovanej za iného a to za žalovaného, čo vyplýva jednak z obsahu zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009 bod 03.3. ako aj z výpovede svedka A. N., ktorý potvrdil, že
táto suma bola odmenou za nájdenie záujemcu pre žalovaného a žalovaná podľa zmluvy plnila na účet
označený v bode 03.3. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a to na účet zmluvného sprostredkovateľa, ktorý

však voči nej nebol v žiadnom právnom vzťahu, keď nebol preukázaný opak. Na základe uvedeného súd
návrhu v časti sumy 2767 eur vyhovel a mal za to, že žalovaný sa voči žalobkyni bezdôvodne obohatil
a je aj v tejto časti návrhu pasívne legitimovaný.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 419 Občianskeho zákonníka kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu
účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v ktorého záujme
konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon,
b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu
zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu,

pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady
osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúťaj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. V predmetnom spore súd okrem iného riešil zodpovednosť

žalovaného v zmysle bodu 02.3. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 9. 2009 a to,
že „zaviazaná strana je povinná odpredať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva bez dlhov a tiarch
s výnimkou zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov podľa § 15 zákona
č. 182/1993 Zb. a záložného práva zriadeného v prospech finančného ústavu kupujúceho - Záložné
právo v prospech financujúceho ústavu predávajúceho Privatbanka, a.s. viaznuce na nehnuteľnostiach,

sa zaväzuje zaviazaná strana ku dňu prevodu vysporiadať po úhrade celej kúpnej ceny financujúcou
bankou oprávnenej strany, čo bude doložené kvitanciou vystavenou Privatbanka a.s.“, pričom nie je
daná osobitná zodpovednosť a zodpovednosť žalovaného je potrebné posudzovať podľa všeobecnej
občianskoprávnej úpravy zodpovednosti subjektívnej s prezumovaným zavinením. Zo skutkového
vymedzenia nároku žalobkyne na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia
povinnosti žalovaného v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009, keď z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že k uzavretiu kúpnej zmluvy do 30. 6. 2010 medzi účastníkmi nedošlo a dňa 13.
8. 2010 uzavrela žalovaná so Slovenskou sporiteľnou, a.s. dodatok č. 2 k zmluve o splátkovom úvere zo
dňa 13. 5. 2010, v ktorom sa dohodli na zrušení zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13. 5. 2010. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd má za to, že žalobkyňa nesúca dôkazné bremeno, napriek jej tvrdeniam, nepreukázala už splnenie
predpokladu a to protiprávneho úkonu zo strany žalovaného. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia
žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil akúkoľvek povinnosť a to ani prevenčnú povinnosť
v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o povinnosť, na ktorú žalobkyňa

poukazuje a ktorá má byť porušená žalovaným, dohodnutú v zmysle bodu 02.3. zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, súd má za to, že povinnosť žalovaného vysporiadať záložné právo Privatbanky, a.s. ku dňu
prevodu po úhrade celej kúpnej ceny financujúcou bankou, je nelogická a nemožná aj s poukazom na
ustanovenie bodu 03.3 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko bolo účastníkmi dohodnuté,
že 2. splátka vo výške 107 925 eur bude zaplatená na účet predávajúceho priamo financujúcou bankou,

ktorá poskytne úver strane oprávnenej a súčasne zaviazaná strana predloží strane oprávnenej návrh na
vklad vlastníckeho práva oprávnenej k predmetným nehnuteľnostiam, keď síce žalovaný mal povinnosť
vysporiadať záložné právo Privatbanky, a.s. ku dňu prevodu, ale potom ako bude uhradená celá kúpna
cena, čo bude doložené kvitanciou, ktorú mal podľa dohody predložil žalovaný, ale až po zaplatení celej
kúpnej ceny, pričom z obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy ako aj z vyjadrení účastníkov vyplýva,

že práve predloženie kvitancie bolo potrebné k tomu, aby financujúca banka uhradila žalovanému
na účet 2. splátku kúpnej ceny. Podľa obsahu dohody účastníkov má súd za to, že v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný porušil túto povinnosť, a to doloženie kvitancie ku dňu prevodu, keď kúpna
zmluva medzi účastníkmi podpísaná nebola a teda žalovaný nemal povinnosť predložiť kvitanciu ku
dňu prevodu nehnuteľnosti, ku ktorému medzi účastníkmi nedošlo, resp. túto povinnosť nemal pokým

nebude zaplatená celá kúpna cena.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady

škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza

sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba

vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).

Občiansky zákonníka nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k

naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s.

153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobkyne jej vznikla škoda v sume 1193 eur /1002,97 eur + 150 eur + 12,66 eur + 27,40 eur/,
keď sumu 1002,97 eur a sumu 27,40 eur účtovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalobkyni v súvislosti s
ukončením zmluvy o splátkovom úvere, sumu 150 eur zaplatila žalobkyňa za vyhotovenie znaleckého
posudku a sumu 12,66 eur uhradila notárovi za poplatky súvisiace s uzavretím kúpnej zmluvy.

S ohľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného
neviedol súd ďalej v konaní z dôvodu hospodárnosti dokazovanie ohľadom výšku uvádzanej škody 1193
eur.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), keď dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobkyne (ako uplatnenej škody vo výške 1193
eur) nebol prípadný protiprávny úkon žalovaného, ktorý však v konaní nebol preukázaný, ale samotný
dodatok k zmluve o splátkovom úvere, na základe ktorého došlo k zrušeniu zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 13. 5. 2010.

Na základe uvedeného súd návrhu žalobkyne v časti náhrady škody 1193 eur ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 517 ods. l Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /v znení od 1. 1. 2009/ ods. 1 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlh, ods. 2 ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania zo sumy 1193 eur v tejto časti považoval súd návrh za
nedôvodný, nakoľko zamietol návrh aj v časti sumy 1193 eur a preto súd zamietol návrh aj v časti
požadovaného úrok z omeškania. Z dôvodu hospodárnosti neviedol ďalšie dokazovanie ohľadom dňa
vzniku omeškania a výšky úroku z omeškania. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods.
1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalejprispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými účastníkmi konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval

súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,
že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyni bola priznaná suma 2767 eur, pričom pôvodne požadovala
sumu 3960 eur + úrok z omeškania 289,16 eur, má súd za to, že úspech žalobkyne predstavuje 65 % a

úspech žalovaného 35 %, čo v konečnom dôsledku znamená celkový úspech žalobkyne 30 % (65-35).
V takom prípade (pri relatívne nízkom celkovom úspechu žalobkyne, ktorý je ďaleko menší ako 50 %)
je vhodnejšie pristúpiť k odlišnej aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. a rozhodnúť tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

" rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
" súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.