Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208684
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1511208684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa:

SBERBANK Slovensko, a.s., lČO: 17 321 123, Vysoká 9, Bratislava, zast. SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava proti odporcom: v 1. rade U. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, L. a
odporcovi v 2. rade: M. U., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, M., zast. JUDr. Dagmar Hornáková, A. Hlinku
č. 3044, Sereď o zaplatenie 14.737,48 eur s príslušenstvom zo zmenky a o námietkach odporcu v 2.
rade proti zmenkovému platobnému rozkazu, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm 332/2011-14 zo dňa 09.12.2011 vo vzťahu k odporcovi v 2.
rade p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov namietkového konania v sume

747,51 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a zmenkovým platobným rozkazom 1 Zm
332/2011-14 zo dňa 09.12.2011 uložil odporcovi v 1. rade ako zmenkovému dlžníkovi a odporcovi v
2. rade ako zmenkovému ručiteľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 14.737,48 eur s
úrokom 6 % od 13.04.2011 do zaplatenia, odmenu 49,12 eur a trovy konania 1.633,76 eur.

Odporca v 2. rade podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých
uviedol, že zmenku vedome nepodpísal. Odporca 1 mu strčil pod ruku nejaký papier, s ktorým sa
nemal možnosť oboznámiť a on ho pod slovným donútením odporcu 1. podpísal. Až po doručení

zmenkového platobného rozkazu zistil, že podpísal predmetnú zmenku. Z tohto dôvodu považuje
zmenku za absolútne neplatný právny úkon. Ďalej namietol, že zmenka nebola vystavená v Galante ale
v mieste bydliska odporcu 1.

Navrhovateľ žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu a odporcu
zaviazať na náhradu trov konania. Uviedol, že námietky odporcu sú irelevantné, ničím nepodložené a
nepreukázané.

Na prejednanie námietok odporcu súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP)
nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právneho zástupcu navrhovateľa a oboznámil sa s obsahom

listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ
( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový

platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový
platobný rozkaz vydal.

Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú odporca v 1. rade ako vlastnú zmenku vystavil v Galante dňa 23.
februára 2009 preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 12. apríla 2011 zmenkovú
sumu 14.737,48 eur bez protestu. Odporca v 2. rade predmetnú zmenku podpísal per aval.

Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového

platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané
neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.

Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci
zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu

rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len
posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané
skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo
zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú
splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

Zmenka bola riadne vystavená a odporcami podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. §
75 zákona č. 191/1950 Zb. a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa
navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne.

Odporca 2. v zákonnej lehote na podanie námietok uviedol, že zmenku vystavil pod tlakom odporcu 1,
ktorý mu mal prikázať podpísať uvedený doklad. Odporca 2. poukázal na to, že odporcu 1. ako svojho

manžela musel poslúchať, inak by to ľutoval.

Z ust. § 37 ods. 1 OZ vyplýva, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu
je predovšetkým slobodná a vážna vôľa, ako psychický vzťah konajúceho subjektu k zamýšľanému
- chcenému následku. Právny úkon potom vzniká až vtedy, ak je takáto vôľa prejavená určitým a
zrozumiteľným spôsobom navonok a je takto aj chápaná inými osobami.

Ak má právny úkon (navonok prejavená vôľa) účastníka záväzkového vzťahu skutočne zodpovedať jeho
vlastnej vôle, musí byť výsledkom jeho vnútorného (duševného) rozhodovacieho procesu.

O slobodný právny úkon nejde, ak bol tento úkon urobený v dôsledku priameho fyzického donútenia, čo
však nie je prípad posudzovaný v tejto veci.

O slobodný právny úkon rovnako nejde, ak bol právny úkon urobený v dôsledku psychického donútenia

(nátlaku), teda protiprávnej vyhrážky, rozhodujúce je pritom pôsobenie protiprávnej vyhrážky v dobe
robenia právneho úkonu.

Vo všeobecnosti platí, že ak uzavrel niektorý z účastníkov zmluvu na základe psychického donútenia,
bolo jeho konanie postihnuté nedostatkom slobody vôle, i keď sa tak stalo pod nedovoleným nátlakom zo
strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu

(a to neplatnosť absolútnu), musí predovšetkým ísť o vyhrážku protiprávnu, t.j. musí ňou byť vynucované
niečo, čo ňou byť vynucované nesmie; vyhrážka môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo
hroziaci vôbec nie je oprávnený previesť, alebo čo síce je oprávnený previesť, ale nesmie tým hroziť
tak, aby niekoho prinútil k určitému konaniu. Pritom nie je treba, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím
protiprávnej vyhrážky, bol samotný protiprávny. Musí ísť o také vyhrážky, takého druhu a takej intenzity,

aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu boli použité, vzbudili dôvodnúobavu. Konečne musí byť protiprávna vyhrážka adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje
alebo osobám jemu blízkym . Ak však hrozí niekto tým, čo je oprávnený urobiť a čím je oprávnený
hroziť za tým účelom, aby druhú stranu prinútil alebo primäl k určitému konaniu, nejde o protiprávnu

vyhrážku, ale o oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu uzavretého
pod jeho vplyvom. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne
existujúcom a pôsobiacom stave, nestačí teda, ak si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale ak
nie je pre ne objektívny dôvod, a súčasne sa musia stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej
osoby tak, že koná k svojmu neprospechu.

Súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že bol na odporcu 2. vyvíjaný nátlak zo strany odporcu 1., ktorý
mu mal prikázať podpísať niečo a odporca 2. mal len dojem, že musí poslúchnuť, inak toto konanie bude
ľutovať. Podľa názoru súdu sa nejedná o také vyhrážky, takého druhu a takej intenzity, aby boli spôsobilé
vzbudiť dôvodnú obavu u odporcu. To, že na odporcu nebol vyvíjaný skutočný nátlak, spôsobilí u neho
vyvolať dôvodné obavy je zrejmé aj z toho, že odporca 2. takúto skutočnosť neohlásil na polícii a túto
námietku použil len ako účelovú obranu. Na tomto základe možno uzavrieť, že zmenka nie je postihnutá

sankciou neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.

Súd nepovažoval za potrebné vypočuť odporcom navrhnutých svedkov - zamestnancov navrhovateľa,
prítomných pri podpise zmenky ani samotného odporcu 1., vzhľadom k vyššie uvedenému, súd ich
výsluch považoval za nadbytočný.

Zmenka bola riadne vystavená a odporcami podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. §

75 zákona č. 191/1950 Zb., a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa
navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Plnenie, ktoré by na jej základe navrhovateľ prijal, nemôže
preto byť bezdôvodným obohatením.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Odporcovi sa nepodarilo

preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v
námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz
proti nemu v platnosti v celom rozsahu.

O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi
vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol v námietkovom konaní 2 úkony právnej služby
a to vyjadrenie k námietkam a účasť na pojednávaní súdu. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, je základná
sadzba tarifnej odmeny 303,74 eur za úkon plus 20 % DPH. Advokát si uplatnil aj náhradu paušálnych

výdavkov podľa §16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 7,63 eur a 7,81 eur a 20% DPH. Spolu trovy
konania predstavujú sumu 747,51 eur ktorú je odporca v 2. rade povinný zaplatiť navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie,
na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto

ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..