Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811207780
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811207780.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcovi: E. O., nar. X.X. XXXX, bytom I., M. cesta XX/X,
zastúpený B.. Q. R., advokátom so sídlom L., J. C. č. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5,
zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.513,30
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu

trov konania vo výške 502,92 eur, všetko na účet ich právneho zástupcu, JUDr. Andrea Cifru, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 16.5.2011 si uplatnil voči odporcom, E. O. a P. Faškovej
nárok na zaplatenie istiny 4.513,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti
jednotlivých splátok ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10. 2008 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi E.

O.. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 16.6. 2003 Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0371865054. Predmetom úveru bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000 Sk s tým, že odporca sa
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.
Túto svoju povinnosť si nesplnil, čím sa dostal do omeškania, postupca od zmluvy odstúpil. Ku dňu
postúpenia pohľadávky pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 5.369,28 eur, pozostávajúcu z
istiny vo výške 3.181,48 eur, riadneho úroku vo výške 6,69 eur a z úroku z omeškania vo výške 2.181,10
eur. Odporca vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku uznal.

Odporca nepoprel, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere. So zmluvou o

úvere sa pred jej podpisom riadne oboznámil, vedel tiež, akú sumu musí navrhovateľovi vrátiť. Úver mu
bol poskytnutý vo výške 100.000 Sk a tento aj asi 1,5 roka pravidelne a neskôr nepravidelne splácal.
Výšku splátok si pre odstup času už nepamätal. K Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku (ďalej len „Dohoda“) zo dňa 19.8. 2009 uviedol, že Dohodu podpísal. Pred podpisom Dohodysa stretol so zamestnancom navrhovateľa, s pánom Demkom, ktorý ho predtým kontaktoval telefonicky.
Do telefónu mu bolo povedané, že ide o nejakú dlžnú sumu voči ich spoločnosti a že si majú dohodnúť
osobné stretnutie. Stretli sa spolu po pár dňoch na parkovisku v I.. Stretnutie trvalo asi 5 minút. Pán V.

mu povedal, že ide o splátkový kalendár, Dohoda už bola pripravená, v jeho prítomnosti do Dohody už
nič nebolo dopisované. Pán V. mu povedal, že splátky môže platiť v akejkoľvek výške a že ak papier
podpíše,nebudemaťproblémysexekúciou.Dohodusiprečítalaždoma,predjejpodpisomnepovažoval
za potrebné s jej obsahom sa oboznámiť vzhľadom na vyjadrenia pána V.. Pred podpísaním Dohody
necítil žiaden tlak na svoju osobu. Pojmu premlčanie dlhu nerozumie, v čase podpisu Dohody nevedel,

že dlh je premlčaný, resp. vymáhateľný. Pán V. mu o tom pri stretnutí nepovedal nič. Keby bol vedel,
že dlh je premlčaný, Dohodu by nepodpísal.

Pôvodne v návrhu na začatie konania žaloval navrhovateľ ako odporcu v 2. rade aj P. Y., ktorá v
zmluvnom vzťahu navrhovateľa a odporcu vystupovala ako ručiteľ. V priebehu konania, podaním zo dňa
5.11. 2012 vzal navrhovateľ návrh proti odporkyni v 2. rade, P. Y. späť a súčasne upravil petit návrhu,
keď žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť okrem žalovanej istiny úroky z omeškania vo výške 22,60

% ročne od splatnosti jednotlivých splátok dlhu. Uznesením č. k. 12C/76/2012-104 súd konanie proti
odporkyni Renáte Faškovej podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu voči
odporcovi podľa § 95 ods. 1 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č.
0371865054 zo dňa 16.6. 2003 (ďalej len „Zmluva“), Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.

2008, výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu SLSP, Všeobecnými obchodnými podmienkami
k Zmluve, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len
„SLSP“), ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 22.10. 2008, Dohodou o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.8. 2009 (ďalej len „Dohoda“), Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.11. 2005, výpisom z účtu odporcu, písomným podaním

právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 30.11. 2012 a písomnými podaniami právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 15.10. 2012 a 28.11. 2012, na základe čoho mal zistený
tento skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10. 2008 uzavretej medzi postupcom, SLSP
a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca

navrhovateľa (SLSP) a odporca uzavreli dňa 16.6. 2003 zmluvu o splátkovom úvere na základe ktorej
bolodporcoviposkytnutýúvervovýške100.000Sksmesačnýmisplátkamivovýške2.270Sk.Splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.7. 2003, konečná splatnosť úveru dňa 20.5. 2018, splatnosť úrokov
v posledný deň kalendárneho mesiaca, výška úrokovej sadzby 11,30 % ročne, poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 2 % z výšky úveru splatný pri podpise Zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 100

Sk štvrťročne. Svoje zmluvné povinnosti si odporca riadne neplnil, dostal sa do omeškania a ku dňu
postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 22.10. 2008 podľa tvrdenia navrhovateľa, dlhoval odporca sumu
5.369,28 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 3.181,48 eur, z riadneho úroku vo výške 6,69 eur a z
vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu postúpenia vo výške 2.181,10 eur.

Z Dohody zo dňa 19.8. 2009 mal súd zistené, že ako veriteľ na dohode je uvedený navrhovateľ a

ako dlžník odporca. V bode 2 Dohody je uvedené, že odporca uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy. Celková dlžná suma pozostáva z istiny vo výške
3.015,53 eur, z ostatného príslušenstva a z nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37.

Písomnými podaniami zo dňa 15.10. 2012 a 28.11. 2012 právny zástupca odporcu a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“) a uviedol, že predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je
formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť
jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej
lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane

„skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené,aby spotrebiteľ ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej
lehoty.Navrhovateľoviakododávateľoviišlooto,abypodzámienkouponukysplátokdosiaholpredĺženie
premlčacej lehoty, o čom svedčí skutočnosť, že v Dohode zo dňa 19.8. 2009 ani nie je zapísaná výška

splátky, ktorá mala byť takto dohodnutá.. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej uzatváraní
neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe
dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Podpisom
formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo

spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Okolnosti, za ktorých
navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu
o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa
§ 8 ods. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v
zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Z dôvodu, že

nárok navrhovateľa sa stal splatný najneskôr 30.9. 2005 A Žaloba bola podaná až 16.5. 2011, je celý
nárok navrhovateľa premlčaný a preto vzniesol námietku premlčania. Odporca je fyzická osoba, ktorá
ako priemerný spotrebiteľ je spravidla nedostatočne informovaná o obsahu spotrebiteľskej zmluvy resp.
podstate zmluvných dojednaní nerozumie, disponuje minimálnymi, resp. žiadnymi vedomosťami, pričom
postoj priemerného spotrebiteľa je spravidla rezignovaný a iniciatívne právne poradenstvo nevyhľadáva.

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu zdôvodnil tým, že
navrhovateľovi umožňuje účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva (zmluvné úroky,
zákonné úroky, sankcie ap.) v dôsledku plynutia času a následnú kvantifikáciu príslušenstva pohľadávky,
ktorú už vo svojom návrhu označuje ako súčasť istiny, čo prináša možnosť podstatného zvýšenia trov
konania.Predĺženiepremlčacejdobytiežspôsobí,žedrviváväčšinapriemernýchspotrebiteľovužvčase

uplatneniapohľadávkynasúdenedisponujeprvotnýmidokumentmiouplatnenejpohľadávke(zmluvami,
prílohami zmlúv, dokladmi o úhradách) a stráca tak aj teoretickú možnosť brániť sa. Poukázal na to, že
v zmluve sa nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s § 4, čo má za následok, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda je kombináciou právnych úkonov upravujúcich

právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ
pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá možnosť nijako ovplyvniť jeho
obsah. Tento formulár obsahuje právne úkony uznania dlhu, prípadne pristúpenia k záväzku a právne
úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k
predformulovanému obsahu Dohody a k okolnostiam, za akých sa uzatvárala, možno konštatovať, že

skutočný prejav vôle dlžníka nezodpovedá jej obsahu. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa
upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
je potrebné okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody považovať
za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takej Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa,
ktorý v skutočnosti by aj chcel splátky, avšak musí podpísať celý formulár, netušiac, čo vlastne podpisuje.

Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor
s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ,
ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby.

V písomnom podaní zo dňa 30.11. 2012 právny zástupca navrhovateľa okrem iného uviedol, že
nesúhlasil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože predmetná
Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka,
teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka
tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporca
aj potvrdil podpisom Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zákon túto vedomosť o

premlčaní dlhu v čase jeho uznania nevyžaduje. Poukázal tiež na to, že uznanie práva podľa § 110
ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú
aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov
spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu
plynutia pôvodnej premlčacej doby a k začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza

bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného,
úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje,aby ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj
odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,
ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby

a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene
obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej
úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok
nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa

nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporca nebol k
podpisu Dohody navrhovateľom nijako donútený, naopak Dohodu podpísal sám.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere

sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona, právny vzťah medzi účastníkmi konania,
založený zmluvou, považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na právnu
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje
súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho
práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky

nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho

zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súddodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a učinná

norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných

ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní. ).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol odporca i vedľajší účastník na jeho strane, prostredníctvom právneho
zástupcu námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr
otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa
ale i z výpisu účtu, resp. z listu adresovaného SLSP odporcovi, mal súd zistené, že právny predchodca
navrhovateľa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 30.9. 2005. Tak ako súd uviedol vyššie, na

predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka,
ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ
zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa
názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní,

použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd
podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva
a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva, je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal
teda navrhovateľ na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako

premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných
úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností,

za akých navrhovateľ mal dať podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento listinu podpísal po
navrhovateľom iniciovanom stretnutí, bez toho, že by bol s jej obsahom riadne oboznámený, že by vedel,
že dlh bol v tom čase už premlčaný, majúc za to, že v Dohode ide len o splátky dlhu, ktoré Dohoda
v skutočnosti ani neobsahuje, naviac, ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú
dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku, takéto konanie navrhovateľa súd

považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme
predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť a v
skutočnosti ho ani neurobil. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne
isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú

obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj
za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda
neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv
spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené
vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkýchdohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku
ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej
premlčacej doby, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, dlh odporcu bol premlčaný zjavne pred podaním

žaloby na súd a teda návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej
lehotedňa16.5.2011,zdôvoduktoréhobolopotrebnénávrhvcelomrozsahuakonedôvodnýzamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporca a zároveň
vedľajší účastník na strane odporcov, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia v sume 397,82 eur (1 úkon právnej pomoci po 161,01 eur - účasť na
pojednávaní dňa 16.5. 2013 /odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ x 2 /

zastupovanie 2 osôb/, 1 x paušál po 7,81 eur, náhrada cestovného a náhrada za stratu času, t. j.
cestovné náklady na trase L. - O. a späť ( pri 240 km, základnej náhrady za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe
paliva 6,5 litrov na 100 km a pri cene paliva za liter 1,36 eur) v sume 65,14 eur a náhrada za stratu času
za 10 polhodín po 13,01 eur = 130,10 eur, DPH 20% zo sumy 168,82 eur ... 33,76 eur). Súd nepriznal
odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vzhľadom k tomu, že za tento úkon bola priznaná

odmena vedľajšiemu účastníkovi samostatne. Právny zástupca sa s predmetom konania oboznámil už
prevzatím zastúpenia vedľajšieho účastníka a nebolo potrebné tento úkon robiť opakovane aj prípade
odporcu.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi aj samostatne
za trovy, ktoré mu vznikli predtým, ako došlo ku spoločnému právnemu zastúpeniu s odporcom.

Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca voči navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho
účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy
konaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniazatriúkonyprávnejpomoci po161,01eur -prevzatie
a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, písomné podanie na súd zo dňa 12.10. 2012

a 28.11. 2012 (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení), dvakrát paušál po 7,63 eur.
Trovy spolu predstavujú 505,92 eur.

Pokiaľ právny zástupca odporcov uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov
dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať
Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia

obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.