Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 22, 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010323
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3512010323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovaného U. Z., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom O. U. O. X., Z. H.. Č.. XX, prechodne H. L. B.,
O. U. O. X., Z. H.. Č. XX, trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku
(ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 22. apríla
2013 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U. Z. D. E. Á. Č., nar. XX.XX.XXXX v P.,
trvale bytom O. U. O. X., Z. H.. Č.. XX, prechodne H. L. B.M., O. U. O. X.Á.B., Z. H.. Č. XX, na slobode,

nezamestnaný,

j e v i n n ý, ž e

z doposiaľ nezisteného dôvodu si v O., ani nikde inde, ako otec Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, neplní
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť počas obdobia od 01.05.2010 do 28.02.2011 čiastkou 23,30 EUR
mesačne, počas obdobia od 01.03.2011 do 30.06.2011 čiastkou 25,38 EUR mesačne, počas obdobia

od 01.07.2011 do 30.06.2012 čiastkou 26,00 EUR mesačne a počas obdobia od 01.07.2012 doposiaľ
čiastkou 26,65 EUR mesačne, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a je mu deklarovaná
i rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 11P/34/2011 zo dňa 09.05.2011,
právoplatného dňa 14.06.2011, s výnimkou obdobia od 25.08.2010 do 07.07.2011, počas ktorého bol vo
výkone trestu odňatia slobody a nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom pracovne zaradený nebol,
avšak v ostatnom období nebol nikde riadne zamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na príslušnom ÚPSVaR, čím P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XXXX/XX, O. U. O. X., dlhuje čiastku
najmenej 1666,37 EUR, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/25/2009

zodňa11.03.2010,právoplatnýmdňa18.05.2010,odsúdenýzaprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 07.07.2011
Okresným súdom Martin, uznesením 3Pp/90/2011 zo dňa 07.07.2011,
t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne povinnosť vyživovať iného, hoci bol v

predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody
za taký čin podmienečne prepustený,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na §36 písm. l) Trestného zákona na nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obvinený zaraďuje pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.09.202012 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom pod Pv 150/12 - 11 obžalobu

zo dňa 20.09.2012 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe v obžalobe uvedenom.
Súd na základe výsledkov vyšetrovania a obsahu vyšetrovacieho spisu vydal dňa 24.09.20212 v
predmetnej veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a uložil

mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.
Následne súd nariadil hlavné pojednávanie ne deň 25.03.2013 a 22.04.2013, na ktoré predvolal
obžalovaného, poškodenú P. B. a o termíne hlavného pojednávania upovedomil okresnú prokuratúru.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný ani prokurátor nechcú uzatvoriť

dohodu o vine a treste.
Po prečítaní obžaloby prokurátorom, po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a poučení v
intenciách § 257 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného obžalobe.
Následne samosudca prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h)
Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Prokurátor

navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súhlasne sa vyjadril aj jeho obhajca. Nakoľko boli splnené
procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz
zhromaždenými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu s obžalobou vo vyšetrovacom spise, súd prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine postupom podľa § 257 Trestného poriadku a dokazovanie o skutku v
rozsahu v akom obžalovaný skutok priznal nevykonal. Vzhľadom na povahu trestného činu zanedbania

povinnej výživy, ktorý trvá podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona až dokiaľ súd nevyhlási na prvom
stupni rozsudok alebo sa neodoberie odvolací senát na záverečnú poradu, súd vykonal dokazovanie
v súvislosti s výškou dlhu na výživnom a dobou trvania neplnenia vyživovacej povinnosti a vykonal
dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Súd na základe prijatého
vyhlásenia obžalovaného (pravdivosti jeho vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z

prípravného konania, najmä výpoveď obžalovaného, výpovede jednotlivých svedkov a listinné dôkazy),
uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku, ktorý je potrebné po právnej stránke kvalifikovať
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, od. 3 písm. c) Trestného zákona.
Ďalšie dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní potom zameralo na vykonanie dôkazov súvisiacich s
výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Obžalovaný U. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2013 po zákonom poučení o právach
obžalovaného, o účinnej ľútosti podľa § 86 Trestného zákona uviedol, že obžalobe porozumel a bude
vypovedať. Z následnej výpovede obžalovaného vyplynulo, že výživné platí po 10 alebo 15 Eur mesačne
podľa toho ako sa mu podarí brigádne zarobiť, sem tam mu pomohli starí rodičia. Po šibačke sa mu
rysuje práca na kolibe v Kálnici u pána Remenca. Nechce páchať žiadnu trestnú činnosť, za ktorú by

bol trestaný. Naposledy zaplatil poškodenej výživné minulý mesiac a platí jej do ruky. Potvrdenie o
tom nemá. Snaží sa ako môže. Výživné takto platí vyše pol roka po 10 eur a ako môže. Má základné
vzdelanie. Na úrade práce nie je evidovaný z veľmi ťažkých rodinný dôvodov, nemal kde bývať, nemal
vybavený občiansky preukaz. Invalidný dôchodok ani sociálne dávky nepoberá, je zdravý. Z výpovede
obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 22.04.2013 vyplynulo, že od posledného pojednávania

zaplatil koľko mohol. Zaplatil 25,-Eur, pričom poškodenej dal 20,-Eur na ruku a synovi dal 5,-Eur. Ku
dňu pojednávania dlhuje na výživnom sumu 50 000,-Sk. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že si hľadá
robotu, rôzne brigády, pracuje na čierno.
Z výpovede svedkyne poškodenej P. B.Á. na hlavnom pojednávaní dňa 25.03.2013 po zákonnom
poučení o právach a povinnostiach svedka a zložení prísahy svedka vyplynulo, že s obžalovaným nie

je v príbuzenskom pomere, neodmietla vypovedať. Z jej výpovede vyplynulo, že začal platiť po 10 Eurkaždý mesiac ako prišiel z výkonu trestu. Ku dňu konania hlavného pojednávania nevedela uviesť koľko
činí dlžné výživné. Evidenciu o platbách má doma. Naposledy si zapísala, keď dávala vec na trestné
stíhanie. Evidenciu si nevedie, keď jej platí len 10,-Eur a sem tam nemá na to čas. Obžalovaný má platiť

mesačne 23,30 Eur, neplatí jej toľko, na výživu dieťaťa to nestačí. Trestné oznámenie podala, lebo keď
sa vrátil z výkonu trestu, nezačal jej platiť. Dohodli, že sa vzdá chlapca, keď oň nemá záujem. Taký návrh
na súd nebol podaný. Výživné prestal platiť v roku 2011. O syna sa nezaujíma. Nebezpečenstvu núdze
syn nebol vystavený, s výživou jej pomáha priateľ a rodičia. Náhradné výživné nepoberá od mája 2012.
Evidenciu má doma na papieriku. Poškodená podpíše obžalovanému zaplatenie výživného. Z výpovede

poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 22.04.2013 vyplynulo, že od posledného pojednávania bolo
uhradených obžalovaným 10,-Eur. Za obdobie od 01.05.2010 dlhuje obžalovaný 1 666,37 Eur.
Podľa trestného oznámenia podaného poškodenou dňa 18.01.2012 obžalovaný si neplní vyživovaciu
povinnosť na syna Š., ktorá je stanovená vo výške 23,30 Eur.
Z Rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/4/2007 - 30 zo dňa 18.10.2007, právoplatný dňa
25.10.2007, vykonateľný dňa 25.10.2007, vyplýva, že maloletý Š.Z. Z. sa zveruje do osobnej

starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživné maloletého sumou 702,-Sk (23,30
Eur) s účinnosťou od 01.07.2007.
Z Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/34/2011 - 19 zo dňa 09.05.2011,
právoplatný dňa 14.06.2011, vykonateľný dňa 27.05.2011, vyplynulo, že obžalovanému súd zvyšuje
výživné zo sumy 23,30 Eur na sumu 30% zo sumy životného minima s účinnosťou od 01.03.2011, teda

25,38 mesačne.
Zo Správy Sociálnej poisťovne zo dňa 07.03.2012 vyplynulo, že obžalovaný od 01.01.2010 doposiaľ
nepoberal dávky v nezamestnanosti, nemocenské a úrazové dávky a k 07.03.2012 sa nenachádza v
registri dôchodkových informácií ako poberateľ dôchodkového poistenia.
Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26.03.2012

obžalovaný nie je riešený dávkou v hmotnej núdzi.
Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06.03.2012
obžalovaný od 01.01.2010 doposiaľ nie je evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa správy ÚVTOS pre mladistvých Sučany zo dňa 22.08.2012 bol obžalovaný vo výkone trestu v
období od 25.08.2010 do 07.11.2011, kedy bol podmienečne prepustený. Pri nástupe do výkonu trestu si

nahlásil vyživovaciu povinnosť na syna Š. B., podal žiadosť o vykonávanie zrážok z pracovnej odmeny,
ale zrážky neboli realizované z dôvodu nezaradenia obžalovaného do práce.
Podľa Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.03.2010, sp. zn. 2T/25/2009,
právoplatný dňa 18.05.2010, bol obžalovaný uznaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 1 rok so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ tri krát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.03.2010, sp. zn. 2T/25/2009, pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, čo potvrdzuje i Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.03.2010, sp. zn.
2T/25/2009. Podľa odpisu z registra trestov bol tento trest zrušený Trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.06.2010, právoplatný dňa 17.07.2010, a bol mu uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov uvedené v
jednotlivých zápisniciach z hlavného pojednávania zo dňa 25.03.2013 a 22.04.2013, ku ktorým neboli
žiadne pripomienky zo strany obžalovaného, poškodenej a prokurátora.
Z vykonaného dokazovania má súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok jednoznačne a náležite
preukázaný. Obžalovaný sa priznal k žalovanému skutku v podobe vyhlásenia o vine, ktoré súd

akceptoval, pretože má oporu v dokazovaní z prípravného konania. Obžalovaný mal a má ako otec
maloletého Š. B. voči nemu vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, deklarovanú mu aj vyššie
citovaným rozsudkami okresných súdov Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Bolo preukázané že
vyživovaciu povinnosť si neplní v čase od 01.05.2010 doposiaľ, t.j. do 22.04.2013, kedy bol vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), riadne, t. j. v súdom určenej výške, a

včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej matky P. B.. Začiatok neplnenia
vyživovacej povinnosti je určený dňom 01.05.2010, nakoľko dňa 30.04.2009 obžalovaný prevzal Do
tejto doby nebol zarátaný čas pobytu von výkone trestu, počas ktorého možnosť vykonávať prácu
za odmenu nie je závislá ne jeho slobodnom rozhodnutí a je okrem iného viazaná aj na pracovnýchpríležitostiach, ktoré príslušný ústav je schopný poskytnúť. Jeho postoj k plneniu vyživovacej povinnosti
je takpovediac vlažný, keďže v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je vedený, nikde riadne nebolo
zamestnaný od roku 2004, živí sa len príležitostnými brigádami. Výšku výživného považuje súd za

primeranú možnostiam a schopnostiam obžalovaného, ktorá je skutočne minimálna vzhľadom na nárast
cien základných životných potrieb, keďže výška výživného je len 30% zo sumy životného minima. Ako
predbežnú otázku si súd vyriešil konkrétnu výšku výživného zo sumy 30% životného minima podrobne
uvedené za jednotlivé obdobia vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný je zdravý a súd nezistil u
neho žiadne obmedzenie pracovnej schopnosti. Za obdobie od 01.05.2010 až do 22.04.2013 dlhuje

obžalovaný na výživnom sumu 351,70 Eur a to po zohľadnení vykonaných úhrad a obdobia vo výkone
trestu. Ďalej je skutok preukázaný výpoveďou samotnej poškodenej. Z Rozsudku Okresného súdu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/25/2009 - 126 zo dňa 11.03.2010, právoplatný dňa
18.05.2010, vyplynulo, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu,
sa obžalovaný dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedná osoba. V čase spáchania skutku vedel

rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a vedel svoje konanie ovládať. Pokiaľ ide o
subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. b) Trestného
zákona ako trestný čin spáchaný v nepriamom úmysle, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním,
resp. opomenutím konania, na ktoré bol podľa zákona rozhodnutia súdu povinný, môže spôsobiť
ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s

tým uzrozumený. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem
spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom, ktoré sú
na ich výživu odkázané. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi
zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých
súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo

vzájomných súvislostiach a v súhrne dospel k záveru o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke
kvalifikoval konanie obžalovaného ako zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil
svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin podmienečne

prepustený. Na základe týchto skutočností súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania
žalovaného skutku, ktorý súd právne kvalifikoval tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri obžalovanom identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Predchádzajúce odsúdenie je
okolnosť, ktorá je zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, preto
na toto odsúdenie ako priťažujúcu okolnosť neprihliadol. Z odpisu z registra trestov ako aj rozsudku
tunajšieho súdu 2T/25/2009 vyplynulo, že v prípade obžalovaného ide o recidívu, z predchádzajúceho
odsúdenia a výkonu trestu sa zjavne nepoučil a preto je dôvodné uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby teda vo výmere 1 rok. Vzhľadom na recidívu súd
je názoru, že nie je priestor na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Pre výkon trestu zaradil
obžalovanéhodoústavusostrednýmstupňomstráženia,pretožebolvposlednýchdesiatichrokochpred
spáchanískutkuužbolvovýkonetrestuodňatiaslobodypreúmyselnýtrestnýčin.Uloženýtrestpovažuje
súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život a aby si v budúcnosti riadne a včas plnil zákonné vyživovacie povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Podľa § 86 písm. a) a b) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
- zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,

-zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207,akúradpráce,sociálnychvecíarodinyposkytoloprávnenému
náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný
čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu
za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.