Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/21/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009200294
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8009200294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň

JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu X. L., nar. XX.C. XXXX, bytom F.,
Ul. M. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom v Prešove, Hlavná č. 89, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove,
Pionierska č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KRP-230/
DI-2-2008 zo dňa 21.januára 2009 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.p.: KRP-230/DI-2-2008 zo dňa 21.januára 2009 podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ O.s.p. a v r a c i avec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 633,45 EUR, ktoré je povinný zaplatiť

právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Martinovi Staroňovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, okresný dopravný inšpektorát, dňa 12.11.2008
pod č.p.: ORP-P-839/DI-3-2008 ako správny orgán príslušný podľa § 54 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov v konaní o priestupku zistil, že L. X.... dňa 20.09.2008 o
19.35 hod. po Ul. Q. v smere jazdy od Ul. T. k Ul. M. v F. viedol motorové vozidlo BMW, ev. č. PO-585CV,
kde pri predchádzaní motorového vozidla VW Passat, ev. č. PO-990CN, ktoré viedol vodič Ing. O. F.,
narazil pravým spätným zrkadlom do ľavého spätného zrkadla motorového vozidla, ktoré viedol vodič
Ing. F.. Po uvedenom náraze vodič L. s vozidlom na mieste nezastavil. Vodič L. podrobovaný dychovej

skúške nebol z dôvodu jeho odídenia. Požitie alkoholických nápojov u vodiča F. zistené nebolo. Pri
dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Na motorovom vozidle vodiča Ing. F. vznikla škoda vo výške
asi 8.000,-- Sk. Následným vypátraním motorového vozidla dňa 20.09.2008 ohliadkou policajt zistil, že
motorové vozidlo BMW, ev. č.: PO- 585CV vykazuje poškodenie vonkajšieho pravého spätného zrkadla,
kde však škodu uvedeného zrkadla spisový materiál nevykazuje.

Vo výrokovej časti prvostupňový správny orgán uviedol, že uvedeným konaním X. L. porušil ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. c/, § 50 písm. a/, § 51 ods. 2 písm. f/, §51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ zákona č. 315/1990

Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím je uznaný vinným
zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. l/, d/ Zákona o priestupkoch, za čo sa mu podľa § 22 ods. 2 Zákona o priestupkoch ukladá
sankcia:

a/ pokuta vo výške 5.000,--Sk,b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu štyroch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia... .

Na základe odvolania žalobcu Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, krajský dopravný inšpektorát

rozhodnutím č.p.: KRP-230/DI-2-2008 zo dňa 21.01.2009 ako príslušný druhostupňový správny orgán
podľa§58ods.1zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisovpopreskúmaní
podľa § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, že podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie zamietol a
rozhodnutie o priestupku potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že po preskúmaní spisového materiálu a dôkazov v ňom

zhromaždených došiel k záveru, že žalobca spáchal daný priestupok tak, ako uvádza výroková časť
prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a záznamu
dopravnej nehody je okrem iného zrejmé, že na vozidle značky VW Passat je poškodené ľavé vonkajšie
spätné zrkadlo tak, že je natočené v smere jazdy tohto vozidla. Z charakteru tohto poškodenia je zrejmé,
že k jeho poškodeniu mohlo dôjsť kontaktom rýchlejšieho vozidla týmto zrkadlom v rovnakom smere

jazdy. Podľa fotodokumentácie z obhliadky vozidla BMW bolo zistené na pravom vonkajšom spätnom
zrkadle, že chýba jeho kryt a z charakteru týchto poškodení je zrejmé, že mohli vzniknúť po vzájomnom
náraze. Poukázal na to, že zo záznamu o podaní vysvetlenia Ing. O. F. zo dňa 24.októbra 2008 vyplýva,
že tento dňa 20.septembra 2008 v čase od 21:00 hodine riadil vozidlo po Q. ulici v F. v smere od T. na M.
ulicu, kde ho v úseku pri veľkosklade s textilom predchádzalo motorové vozidlo značky BMW, ktoré mu

narazilo do ľavého spätného zrkadla a následne pokračovalo v jazde ďalej. On vozidlo zastavil a privolal
políciu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 25.septembra
2008 okrem iného uviedol, že dňa 20.septembra 2008 vo večerných hodinách riadil motorové vozidlo
po uvedenej ceste, kde jazdil rýchlosťou asi 40 km za hodinu. Rozhodol sa predísť nejaké vozidlo, ktoré
jazdilo pred ním. Pri predchádzaní tohto vozidla začul nejaký zvuk, pričom si myslel, že je to od nárazu

od kameňa, preto pokračoval v jazde ďalej a vozidlo zaparkoval na O. ulici v F., kde toho času býva.
V ranných hodinách mu jeho syn prišiel oznámiť, že má poškodené pravé spätné zrkadlo, na ktorom
chýba kryt a priznal, že by pri predchádzaní vozidla mohlo dôjsť ku kontaktu vozidiel. Súčasne uviedol,
že s pánom F., ktorý riadil predchádzané vozidlo, sa stretol a dohodli sa, že vec nahlási do poisťovne,
v ktorej mu bude nahradená spôsobená škoda.

Druhostupňový správny orgán dôvodil ďalej tým, že zo záznamu poručíka X., policajta dokumentujúceho
dopravnú nehodu, spracovaného dňa 21.septembra 2008, vyplýva, že dňa 21.septembra 2008 v čase o
07:00 hodine sa dostavil na ODI ORP PZ v Prešove Ing.O. F., ktorý predložil poškodený kryt spätného
zrkadla, tmavomodrej metalízy pravdepodobne patriaci vozidlu podozrivému z účasti na dopravnej
nehode značky BMW, evidenčné číslo PO-585CV, ktorý našiel v okolí miesta dopravnej nehody. Na

vnútornej strane krytu sa pod sebou nachádzali znaky ... , že na základe tejto skutočnosti policajti dňa
21.septembra 2008 vypátrali vozidlo značky BMW evidenčné číslo PO-585CV majiteľa X. L., ktoré bolo
zaparkované pred rodinným domom v F. na O. ulici č. X, si policajt na mieste obhliadol uvedené vozidlo a
spracoval fotodokumentáciu a zistil, že vonkajšie pravé spätné zrkadlo tohto vozidla vykazovalo známky
poškodenia, pričom mu chýbal kryt tohto pravého spätného zrkadla.

Na základe uvedených dôkazov žalovaný dospel k záveru, že výpoveď vodiča Ing.O. F. je pravdivá a
je nepochybné, že dňa 20.septembra 2008 o 19:33 hodine v F. po Q. ulici v smere jazdy od T. ulice k
M. ulici viedol motorové vozidlo značky VW Passat, pričom bol predchádzaný vozidlom značky BMW,
ktoré viedol vodič X. L.. Pri tomto jazdnom úkone vodič X. L. narazil pravým spätným zrkadlom svojho
vozidla do ľavého vonkajšieho spätného zrkadla vedeného vodičom F., pričom po náraze vodič L. s

vozidlom na mieste nezastavil a ďalej pokračoval v jazde aj napriek tomu, že sám potvrdil, že počul
nejaký zvuk, avšak vyhodnotil ho ako zvuk od nárazu kameňa. Kontakt vozidiel okrem ich poškodenia
potvrdzuje kryt pravého spätného zrkadla, ktorý sa našiel na mieste dopravnej nehody, ktorý našiel dňa
21.septembra 2008 Ing. O. F., a že tento kryt preukazuje, že pochádza z vozidla BMW, chýbajúci kryt
pravého spätného zrkadla vozidla BMW evidenčného čísla PO-585CV podporený výpoveďou vodiča X.

L. potvrdzuje kontakt respektíve zrážku týchto vozidiel a vzhľadom k smeru ich jazdy je pochopiteľný
aj spôsob poškodenia ľavého spätného zrkadla vozidla značky VW Passat poškodené a natočené vsmere jazdy z dôvodu, že k jeho poškodeniu došlo vozidlom jazdiacim rovnakým smerom, že k nerozbitiu
pravého spätného zrkadla vozidla BMW došlo z dôvodu jeho sklopenia pri náraze. Žalovaný zdôraznil,
že sám vodič Ing. F. po dopravnej nehode správne reagoval tým, že si poznačil typ a evidenčné číslo

vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, avšak na mieste nezastavilo.

Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu uviedol, že tieto považuje za účelové a zavádzajúce. K
námietke, že mu do jazdnej dráhy vbehol pes, túto námietku mohol uviesť dňa 25. septembra 2008,
keď podal vysvetlenie policajtovi dokumentujúcemu dopravnú nehodu, to však neurobil a pri ústnom
pojednávaní o priestupku dňa 12. novembra 2008 uviedol, že hneď po skončení plnej čiary, avšak po

ľavej strane chodníka prechádzali dvaja chlapci so psom, kde pes mal tendenciu vstúpiť mu do jeho
jazdného pruhu a on s motorovým vozidlom zatočil vpravo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nik a
nič mu do jeho jazdného pruhu nevstúpilo či nevbehlo, a toto preukazuje nepravdivosť jeho vyjadrenia v
odvolaní, kde uviedol, že pes mu vbehol do cesty z parkoviska a pohyb psa nepotvrdil ani vodič vozidla
značky VW Passat Ing. O. F..

Žalovaný tvrdeniu X. L., že nie je si vedomý spôsobenia škody druhému vodičovi, argumentoval

výpoveďou žalobcu zo dňa 25.septembra 2008, kde okrem iného uviedol, že s pánom F., ktorý riadil
predchádzané vozidlo sa stretol a dohodli sa, že vec nahlási do poisťovne, v ktorej mu bude nahradená
spôsobená škoda. Poukázal tiež na oznámenie o škodovej udalosti poisteným poisťovni Kooperatíva,
a.s. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde X. L. vyhlásil, že na Q. ulici
pri obiehaní došlo k stretu spätných zrkadiel a k poškodeniu, čo zároveň vyjadril nákresom. Uvedené

podľa žalovaného potvrdzuje spôsob dopravnej nehody a mechanizmus poškodenia spätného zrkadla a
na prvej strane tohto tlačiva sám priestupca uviedol, že ako poistený spôsobil nehodu a na druhej strane
tohto oznámenia sám okrem iného vyznačil, že poškodený nemá spoluvinu na škode, pričom považuje
nárok poškodeného za správny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný dospel k záveru k záveru,
že námietka X. L. v odvolaní, že poškodenie mohol spôsobiť vyhodený kameň z priestoru cintorína alebo

parkoviska v priestore cintorínu, kde je neporiadok, považuje za nedôvodnú a účelovú vzhľadom k tomu,
že ku kontaktu vozidla BMW a vozidla VW Passat došlo vonkajšími spätnými zrkadlami a jeho tvrdenie o
nepoškodení nárazníka, blatníka či dverí je irelevantné vzhľadom k vyššie uvedenému. Žalovaný ďalej
v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že poistnú udalosť nahlásil z dôvodu
ľahkosti ukončenia prípadu, hodnotí inak a považuje to za priznanie konania, následkom ktorého došlo

k poškodeniu ľavého spätného zrkadla vozidla VW Passat. Druhostupňový správny orgán zdôraznil, že
správnosťpostupubolapotvrdenáajvyjadrenímpracovníkasprávnehoorgánukstanoviskukpodanému
odvolaniu, kde okrem iného uviedol, že X. L. pred prejednávaním so všetkým súhlasil, pričom pri ústnom
pojednávaní o priestupku správnemu orgánu uviedol, aby „nešaškoval“ a následne uviedol, že nič
nepodpíše, a že on tam vôbec nebol. Na otázku ako to myslí, uviedol, že sa to dá aj inak vybaviť a nie

týmto štýlom, správal sa arogantne a vyhlásil, že mu skutok nebude preukázaný.

Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri
rozhodovaní vychádzal zo zistených dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu,
a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé.
Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav

veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade zo základnými pravidlami konania
a hodnotenie dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného
stavu veci. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaždené dôkazné
prostriedky boli postačujúce na vydanie meritórneho rozhodnutia.

Rozhodnutie žalovaného napadol včas podanou žalobu žalobca, navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania.

Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru ako fyzická osoba bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím
žalovaného ako správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, preto žiadal preskúmať
toto rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti, ktoré špecifikoval v ďalšej časti žaloby. Konštatoval, že
prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky, podľa § 22 ods. 1 písm.d/, l/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch, lebosvojím konaním mal porušiť ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 50 písm. a/, § 51 ods. 2 písm. f/, § 51 ods.
3 písm. a/, b/, c/, zákona č. 315/1996 Zb. z. o premávke na pozemných komunikáciách, lebo dňa 20.
septembra 2008 vo večerných hodinách viedol svoje osobné motorové vozidlo značky BMW, evidenčné

číslo PO-585CV po Šafárikovej ulici v smere jazdy od T. ulice k M. ulici pri predchádzaní vozidla VW
Passat evidenčné číslo PO-990CN, ktoré viedol vodič Ing. O. F., narazil pravým spätným zrkadlom do
ľavéhospätnéhozrkadlatohtovozidlaaponárazenezastavil.Zatentoskutokmubolauloženápokutavo
výške 5.000,-- Sk - 165,97 EUR a zákaz činnosti na dobu 4 mesiacov a náhrada trov konania. Poukázal
na to, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, v ktorom okrem iného uviedol, že je pravda, že

20. septembra 2008 vo večerných hodinách viedol svoje osobné motorové vozidlo značky BMW po Q.
ulici v smere jazdy od T. ulice k M. ulici a je pravdou, že cestou domov tohto času na O. ulici č. X v F.
predbiehal vozidlo evidenčného čísla PO-990CN. Nehodu, ku ktorej malo dôjsť, nezaregistroval a riadne
svoje vozidlo zaparkoval na O. ulici č. X v F. pred domom. Kryt našiel nepoškodený a zrkadlo bolo celé,
nebolo skrivené, ak by bolo skrivené, tak by si to všimol a pochopiteľne by zastavil.

Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného žalobca namietal, že ho považuje za nesprávne, vychádzajúce z

nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuaznesprávnehoprávnehoposúdenia veci.Žalobcanamietal,
žeakžalovanývnapadnutomrozhodnutíuviedol,žepreskúmanímspisovéhomateriáluadôkazovvňom
zhromaždených žalovaný nadobudol presvedčenie, že žalobca spáchal daný skutok, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, on poukazuje na to, že žalovaný
s náležitou starostlivosťou neskúmal a neobjasnil, či boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty

priestupkuuvedenév§22ods.1písm.d/Zákonaopriestupkoch.Citovalustanovenie§22ods.1písm.d/
Zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto ako vodič sa zúčastnil na dopravnej
nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej
nehody ustanovenú v osobitnom predpise. Žalobca zdôraznil, že opätovne akcentuje tvrdenie pred
prvostupňovým orgánom ako aj v odvolaní, podľa ktorého nehodu, ku ktorej malo dôjsť nezaregistroval a

riadne vozidlo zaparkoval na O. ulici č. X v F. pred domom. Žalobca namietal, že neboli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods.1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, a to najmä
subjektívna stránka priestupku. Pokiaľ o dopravnej nehode vôbec nevedel, nezaregistroval ju, nemôže
byť u neho daný úmysel ani nedbanlivosť v tom, že bezodkladne po dopravnej nehode nezastavil,
a pokiaľ by žalobca o dopravnej nehode vedel, bol by prirodzene svoje motorové vozidlo zastavil. S

dôrazom na uvedené nie je podľa názoru žalobcu naplnená subjektívna stránka priestupku, pričom bez
naplnenia čo i len jedného znaku skutkovej podstaty priestupku nemôže byť skutok priestupkom.

Žalobca vytýkal žalovanému, že vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zisťoval skutkový stav
veci, keď sa vôbec nezaoberal skúmaním, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
podľa § 22 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, čo v konečnom dôsledku malo za

následok vydanie nesprávneho rozhodnutia, čím bol ukrátený na svojich právach.

Žalobca opätovne zdôraznil, že nehodu nezaregistroval a v podanom vysvetlení dňa 21.septembra 2008
uviedol len to, že pri predchádzaní vozidla počul nejaký zvuk, pričom si myslel, že je to z nárazu kameňa,
preto pokračoval v jazde ďalej a samotný zvuk nezakladá vedomosť o dopravnej nehode.

V ďalšej časti žaloby citoval ustanovenie § 22 ods.1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,

podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto porušením uvedeným v písm. k/ bezprostredne ohrozí
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Citoval ustanovenia zákona č. 315/1996 Zb. a to § 50 písm. a/, podľa ktorého vodič, ktorý sa zúčastnil
na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, podľa § 50 ods.2 písm. f/ účastník
dopravnej nehody je povinný bezodkladne a pokiaľ možno na mieste upovedomiť fyzickú osobu, ktorá

nie je účastníkom dopravnej nehody, ak týmto osobám bola pri dopravnej nehode spôsobená hmotná
škoda,apodľa§51ods.3písm.a/,b/,c/,akpridopravnejnehodenaniektoromzozúčastnenýchvozidiel
vznikla hmotná škoda, zrejme prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť
bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi (písm. a/), zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu

vyšetrovania (písm. b/) a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta (písm. c/).Žalobca zdôraznil, že zo spisového materiálu je zrejmé, že sa nedopustil porušení týchto ustanovení
zákona 315/1996 Z.z. , ktoré sú citované vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa.

Akcentoval, že porušenia týchto zákonných ustanovení sa ani nemohol dopustiť a oba správne orgány
nesprávne právne posúdili vec a to z dôvodov, že žalobca nemohol porušiť ustanovenie § 50 písm.
a/ Zákona o premávke na pozemných komunikáciách, lebo dopravnú nehodu ani nezaregistroval,
nevedel o tom, či došlo k stretu zrkadiel vodičov a pokiaľ by to bol zaregistroval, určite by bol vozidlo
bezodkladne zastavil, čiže k porušeniu tohto zákona a ustanovení sa však vyžaduje prvý predpoklad, a
to vedomosť o dopravnej nehode respektíve o jej spôsobení. Namietal, že nemohol porušiť ustanovenie

§ 51 ods.2 písm. f/ citovaného zákona, lebo aj keby vedel priamo na mieste, že spôsobil dopravnú
nehodu, toto zákonné ustanovenie ukladá účastníkovi dopravnej nehody povinnosť upovedomiť a škode
fyzickú osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody. Zo spisového materiálu je zrejmé, že neboli
spôsobené škody na majetku osôb, ktoré neboli účastníkmi dopravnej nehody a nehodu nezaregistroval.
Namietal, že nemohol porušiť ani ustanovenie § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/, zákona 315/1996 Z. z., lebo

aj keby vedel priamo na mieste, že spôsobil dopravnú nehodu, zákonné ustanovenie ukladá povinnosti
účastníkovi dopravnej nehody len vtedy, keď spôsobená škoda presahuje 10- násobok minimálnej
mzdy podľa osobitného predpisu, pričom priamo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že na vozidle Ing.F. vznikla škoda vo výške cca 8.000,-- Sk a dopravnú nehodu nezaregistroval.

Podľa názoru žalobcu z uvedeného vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a na predmetnú

vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, ktoré sa vôbec nevzťahujú na jeho konanie. Nesprávny
je aj záver žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o tom, že ak žalobca nahlásil následne
škodu príslušnej poisťovni, uznal svoju vinu, a to predovšetkým vzhľadom na to, ako opísal dopravnú
nehodu v hlásení poisťovni Kooperatíva, a.s.. Argumentoval tým, že žalobca a poškodený sa vzájomne
poznajú a z tohto dôvodu pre jednoduché vyriešenie celej záležitosti sa oprava realizovala cez poisťovňu

a pokiaľ by žalobca vedel, že mu to priťaží v priestupkovom konaní, zrejme by k poškodenému nebol
taký ústretový.

Žalobca popiera, že by pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol, aby „nešaškoval“, že sa to dá
aj inak vybaviť, a že sa správal arogantne, a že všetky skutočnosti objasní na pojednávaní. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu uložená pokuta vo výške 5.000,-- Sk, zákaz činnosti na

dobu 4 mesiacov je výrazným ukrátením a zásahom do jeho práv, v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávneho rozhodnutia žalovaného nebude môcť viesť motorové vozidlo po dobu 4
mesiacov, pričom o dopravnej nehode ani nevedel, nezaregistroval ju a podľa napadnutého rozhodnutia
mal dokonca porušiť ustanovenie zákona 315/1996 Z.z., ktoré po právnej stránke ani porušiť nemohol.
Opätovne akcentoval, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupkov, z ktorých bol

uznaný vinným, a z ktorého dôvodu nemohol byť uznaný vinným z ich spáchania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, poukazujúc na právnu argumentáciu uvedenú
v napadnutom rozhodnutí a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

Krajský súd podľa § 247 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Vpredmetnejvecisúdvovecirozhodolrozsudkomzodňa19.04.2011,ktorýNajvyššísúdSRuznesením
sp. zn.: 10Sžd 46/2011 zo dňa 01.augusta 2012 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia najvyšší súd predovšetkým poukázal na to, že pre záver o tom, že žalobca
konal v nevedomej nedbanlivosti, nepostačuje, že právny predpis, teda zákon č. 315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciách v § 4 ods. 2 písm. c/ a ďalších stanovuje povinnosti vodičovi,

je nevyhnutné ustáliť, či aj v prípade, ak tieto povinnosti vodič nerešpektuje, koná úmyselne alebo znedbanlivosti a následne po vyriešení a zodpovedaní tejto otázky, či takéto konanie, ak je úmyselné
alebo z nedbanlivosti, zakladá skutkovú podstatu priestupku. Samotné naplnenie skutkovej podstaty
priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka podľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je možná. Ďalej uviedol, že na preukázanie subjektívnej
stránky niekedy pri priestupku nepostačuje len konštatovanie, že neznalosť zákona neospravedlňuje a
prosté konštatovanie porušenia povinnosti vodiča. V predmetnej veci je zrejmé, že došlo k stretu vozidiel
a poškodeniu spätného zrkadla vozidla vodiča Ing. O. F., avšak zatiaľ neexistuje jednoznačný dôkaz,
či o tomto náraze a poškodení vedel aj vodič, teda žalobca, a teda či porušil svoje povinnosti sledovať

situáciu v cestnej premávke, pretože nie je objektívne možné očakávať od ktoréhokoľvek vodiča, aby
sledoval v každom momente situáciu pred i za vozidlom, vedľa neho i vo vozidle, pretože to nie je
uskutočniteľné a viedlo by to k objektívnej zodpovednosti na miesto subjektívnej.

Najvyšší súd SR poukázal na článok 50 ods. 2 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, že
každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu a vzťahuje sa to aj na priestupkové konanie pre jeho trestnú povahu.

Ďalej uviedol, že súdu nebránilo nič vypočuť aj svedkov - policajtov, ktorí na druhý deň po údajnej
dopravnej nehode prišli za žalobcom a zisťovali mieru jeho zavinenia na zrážke s vozidlom poškodeného
Ing. F.. Nebol vypočutý syn žalobcu, ktorý mal otca na poškodenie auta upozorniť ako prvý a bolo treba
dôsledne viesť výsluch svedka Ing.O. F..

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku v § 2 ods. 1

upravuje, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za
priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 Zákona o priestupkoch - na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 - Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR je nesporné, že ak súd akceptoval dokazovanie vykonané
správnym orgánom v spojení s doplnením dokazovania, rozhodol vo veci na základe nedostatočne
zisteného stavu veci a v konaní nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky priestupku.

Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že
priestupca svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, čo teda znamená, že

v priestupkovom konaní musí byť preukázané zavinenie priestupku, aj keď nedbanlivostné a za tým
účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy.

Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti
a to pri vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej
nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej

nedbanlivosti, je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od
nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením
prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol.V prejednávanej veci nebolo doteraz preukázané, že došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej
podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový

stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Zákon o priestupkoch v § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z
priestupku, pričom v porovnaní so všeobecne správnym konaním upraveným zákonom č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh
procesných práv, ale predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k
dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.
K výpovedi ani priznaniu nemôže byť donútený.

Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvinenému
z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného pri priestupku (in dubio

pro reo). Zákon o priestupkoch súčasne v § 51 upravuje, že ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupku všeobecné predpisy o správnom konaní, teda zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní. To znamená, že správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní
dodržiavať najmä základné zásady správneho konania upravené v § 3 Správneho poriadku, ktoré sa
týkajú zisťovania podkladov pre rozhodnutie, § 32 a nasledujúcich, ako aj ustanovenia Správneho

poriadku vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia podľa § 46 a nasledujúcich. Jednou zo základných zásad
správneho konania je zásada zákonnosti upravená v § 3 ods. 1, z ktorej vyplýva, že správne orgány
sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade
s článkom 7 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou zásadou správneho

konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorá vyplýva z § 3 ods. 4 Zákona o správnom konaní a
je premietnutá aj v ďalších ustanoveniach a to v § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3. Z tejto zásady vyplýva,
že správny orgán, a to aj odvolací, je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené
všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie veci, teda úplnosť zistenia. Správny orgán musí

zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali
skutočnosti, teda ide o tzv. presnosť zistenia.

Z ustanovenia § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Je treba zdôrazniť, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie o priestupku, rozhodnúť, ktoré
dôkazy vykoná a je na jeho úvahe rozhodnúť, že určitý dôkaz nie je potrebné vykonať. Oprávnenie
rozhodnúťoobsahuzisťovaniapodkladovprerozhodnutie,akoajvýberdôkaznýchprostriedkov,vyplýva
z postavenia správneho orgánu, ktoré je spojené s jeho právomocou dané mu zákonom voči subjektom

podriadenými pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu, pri ktorom je priestupkové konania v
Zákone o priestupkoch založené a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania podľa § 3 ods. 3
posledná veta Zákona o správnom konaní. To však neznamená, že by správny orgán v prípade konania
o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej Štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení,
nerešpektoval procesné právo obvineného z priestupku základné zásady správneho konania a článok

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnený pod č. 209/1992 Zb. v Zbierke
zákonov, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky - medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy,ktoré priamo zakladajú právo alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred zákonmi.

V podobe ústavných princípov sú nadriadené Občianskemu súdnemu poriadku a Trestnému poriadku,

pričom priestupkové konanie sa zásadami približuje trestnému konaniu.

Správny orgán podľa svojej úvahy môže posúdiť podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, či sa určitá
skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, t.j. môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je
dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pred
rozhodnutie.

Je nesporné, že konanie o priestupku je konaním, ktoré má v zmysle Štrasburskej judikatúry charakter

konania o trestnom obvinení.

V súvislosti s doplnením dokazovania súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 8Szd 1/2010 zo dňa 28.júla 2011, ktorý uviedol, že ak ide o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, môže
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti

druhej hlavy O.s.p., avšak nemôže sa jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne
zistený skutkový stav je dôvodom, aby súd zrušil rozhodnutia ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm.
c/ O.s.p..

Pretože dokazovanie, ktoré je v predmetnej veci treba vykonať, presahuje rozsah upravený v § 250i ods.
1 O.s.p., súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vracia vec žalovanému

na ďalšie konanie.

Žalobca na pojednávaní nariadenom na deň 26.03.2013 vznášal aj námietku zaujatosti vo vzťahu k
príslušníkovi polície objasňujúcemu priestupok.

Žalovaný v ďalšom konaní je povinný vyzvať žalobcu na doplnenie vznesenej námietky zaujatosti,
o podrobné zdôvodnenie tejto námietky, rozhodnúť o námietke a vo veci po doplnení dokazovania

rozhodnúť s poukazom na to, že podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, nemožno ho tiež
prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
Súčasne je potrebné poukázať na to, že ak sa správnemu orgánu nepodarí preukázať spáchanie skutku,
o ktorom sa koná, je povinný konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zastaviť.

(Podľa § 246d O.s.p. - ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty,
určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa
tejto časti neplynú... .)

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi,
ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov a to § 11 ods. 4 druhá veta, §14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, § 15a za 4 úkony právnej
služby - 1/13 výpočtového základu v príslušnom roku, t.j. prevzatie a príprava právneho zastúpenia
vrátaneprvejporadysklientom,žalobaopreskúmanierozhodnutiazodňa18.03.2009,písomnépodanie
(vyjadrenie) žalobcu zo dňa 19.11.2009, účasť na pojednávaní dňa 24.11.2009, v sume spolu 213,96
EUR za rok 2009, 1x úkon právnej služby a to odvolanie žalobu zo dňa 22.01.2010 v sume 55,49 EUR

za rok 2010, 3x úkon právnej služby a to porada s klientom dňa 18.04.2011 (nevyhnutná na prípravu
na pojednávanie dňa 19.04.2011), účasť na pojednávaní dňa 19.04.2011, odvolanie žalobcu zo dňa
13.06.2011, spolu v sume 57,-- EUR za rok 2011, spolu v sume 171,-- EUR, 2x úkon právnej služby a to
porada s klientom dňa 25.03.2013 (nevyhnutná na prípravu na pojednávanie dňa 26.03.2013), účasť napojednávaní dňa 26.03.2013, spolu v sume 120,14 EUR, spolu za úkony právnej pomoci v sume 560,59
EUR + 4x režijný paušál á 6,95 EUR za rok 2009 = 27,80 EUR, 1x režijný paušál á 7,21 EUR za rok
2010 = 7,21 EUR, 3x režijný paušál á 7,41 EUR za rok 2011 = 22,23 EUR, 2x režijný paušál á 7,81 EUR

za rok 2013 = 15,62 EUR, spolu režijný paušál v sume 72,86 EUR, v celkovej sume 633,45 EUR.

Trovy konania súd považuje za účelné podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p..

Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č.
1034281001/1111 vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., pobočka Prešov.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.