Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213476
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812213476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcovi: Z. K., nar. X.XX. XXXX, bytom I., M. Y. XX/X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42476778, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 127,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
konania, k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 162,94 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 30.7. 2012 si uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie
istiny 127,56 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 127,56 eur od 16.12. 2006 do
zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.12. 2006 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding,
a.s., so sídlom v Kežmarku a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči
odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 28.4. 2003 zmluvu o prenájme
č. 496206294. Platne uzavretou zmluvou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné
prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnila, čím sa

dostala do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z dlžných splátok
vo výške 127,56 eur. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Keďže
odporkyňa si svoje zmluvné záväzky riadne a včas neplnila, dostala sa do omeškania a preto si v konaní
uplatnili aj zákonné úroky z omeškania dňom 16.12. 2006, teda dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky.

Odporkyňa bola v spore pasívna. K návrhu vo veci samej sa nevyjadrila. Napriek riadne vykázanému
doručeniu predvolania na pojednávanie dňa 25.3. 2013 sa na pojednávanie nedostavila.

Zástupca navrhovateľa ani odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť na ňom ospravedlnil len

navrhovateľ, ktorý žiadal odročiť pojednávanie za účelom zabezpečenia písomných dôkazov do spisu,
žiadosť ktorú súd neakceptoval z dôvodu, že od podania návrhu na súd až do prvého pojednávania
vo veci samej mal na to navrhovateľ dostatok času. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
pojednával súd vo veci v neprítomnosti navrhovateľa i odporkyne.Súd vykonal dokazovanie výsluchom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, listinnými dôkazmi,
a to zmluvou o s prenájme č. XXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami prenájmu
poskytované spoločnosťou TatraCredit a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a navrhovateľom s prílohami, pokusom o zmier,
Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.2. 2010, na základe čoho mal
zistený tento skutkový stav veci:

V súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky došlo s účinnosťou od 1.1. 2006 zrušením bez
likvidácie k zániku spoločnosti TatraCredit, akciová spoločnosť so sídlom v Kežmarku, ktorá spoločnosť

pôvodne uzavrela zmluvu s odporkyňou, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.12. 2006 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku
a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca
navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 28.4. 2003 zmluvu o prenájme č. XXXXXXXXX. Predmetom
prenájmu bol videorekordér zn. Daewo X3 v cene 8.230 Sk. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala platiť

nájom vo výške 549 Sk mesačne počas 1 roku s tým, že počiatočná platba bola dohodnutá na sumu
1.642Sk.Tútosvojupovinnosťsiodporkyňanesplnila,čímsadostaladoomeškaniaakudňupostúpenia
pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z dlžných splátok vo výške 127,56 eur. Odporkyňa uznala
vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, teda ku dňu 15.12. 2006

predstavovala sumu 127,56 eur, ktorú navrhovateľ ku dňu vyhlásenia rozsudku bližšie nešpecifikoval.

Pokusom o zmier zo dňa 12.7. 2012 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy
214,38 eur, predstavujúcej neuhradený úver vo výške 127,56 eur, zmluvný úrok vo výške 67,56 eur a
náklady inkasného konania vo výške 19,25 eur.

ZDohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuzodňa24.2.2010 vyplýva,žetútodohodu

podpísal zástupca navrhovateľa a odporkyňa ako dlžník.

Samotná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, predložená do spisu
navrhovateľom, obsahuje označenie zmluvných strán a odporkyňa je označená ako dlžník. V bode
2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
dlh voči pôvodnému veriteľovi CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s. v sume 127,56 eur a náklady

na inkasné konanie 19,25 eur. Forma splatenia úveru bola dohodnutá vo výške 20 eur mesačne od
25.3. 2010.

Dňa 12.10.2012 oznámil vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
v Prešove, vstup do konania na strane odporkyne. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka
doručil odporcovi a právnemu zástupcovi navrhovateľa. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní

z 30.11. 2012 poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ
pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie

dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo
byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a

lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 odst. 4
citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné
dojednanie a nemožno naň prihliadať. Poukázal na to, že v zmluve o prenájme (v skutočnosti ide
o znluvu o úvere) nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so

zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s § 4, čo má za následok, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne považovali za potrebné skúmať,
akú sumu odporkyňa navrhovateľovi a jeho právnemu predchodcovi uhradila, teda aby navrhovateľ
predložil súdu evidenciu všetkých došlých úhrad odporkyne v predmetnej veci. Všetko nasvedčuje tomu,
pokiaľ navrhovateľ nepreukáže opak, že jeho nárok je v celom rozsahu premlčaný, pretože predložené

uznanie dlhu je potrebné v zmysle argumentácie obsiahnutej v čl. II návrhu považovať za absolútne
neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. Z týchto dôvodov vzniesol námietku premlčania a žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V písomnom podaní zo dňa 22.3.2013 navrhovateľ uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť
námietku premlčania, túto môže účinne podať len dlžník, to znamená, že na námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú. Nesúhlasil s tvrdením

vedľajšieho účastníka, že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je v
rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože predmetná Dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú
formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo
má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporca aj potvrdil podpisom

Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zákon túto vedomosť o premlčaní dlhu v čase jeho
uznania nevyžaduje. Poukázal tiež na to, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo
potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je
podľa účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo.

K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby
dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od
uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania
trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva,
že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním

práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej
doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene
obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o prenájme),

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v

čase uzavretia Zmluvy o prenájme), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o prenájme", považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne

za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy
uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno
podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch

patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis
(uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach).
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy

podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do
Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to
i znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si
zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka
ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v
čase uzavretia zmluvy platná a učinná norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a
contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka).

Nakoniec, v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od
akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní. ).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne námietku premlčania (podaním zo dňa
12.10. 2012) navrhovateľom uplatneného nároku, proti ktorému podaniu, ktoré súd doručil odporkyni

dňa 28.2. 2013, táto nič nenamietala, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa
je premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky
právneho predchodcu navrhovateľa voči odporkyni, ktorá ku dňu 15.12. 2006 predstavovala sumu
127,56 eur. Podľa „Zmluvy o prenájme“ nie je zrejmé, či, resp. kedy bola dojednaná konečná splatnosť
úveru. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa dlh riadne nesplácala, z dôvodu ktorého ju právny

predchodca navrhovateľa požiadal o zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Navrhovateľ napriek
výzve súdu po predchádzajúcom písomnom stanovisku vedľajšieho účastníka, nedoložil do spisu listiny,
z ktorých by bola zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku, ale aj to, že odporkyni boli zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky a v akej výške, akú sumuv skutočnosti odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľa alebo navrhovateľovi zaplatila a na čo
všetko boli tieto platby započítané. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa, ako i z písomností ním
predložených mal súd jednoznačne zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola v celom rozsahu splatná

najneskôr dňom 15.12. 2006 a teda návrh na začatie konania bol na súd podaný až po uplynutí trojročnej
objektívnej premlčacej lehote. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa
súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli
zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako

i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo
spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na
to,žespotrebiteľskázmluva jeinštitútomobčianskehoprávaapožívaochranupodľazásadobčianskeho
práva je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na
súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal teda navrhovateľ na súd po uplynutí

trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu
istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so
splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka
pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností,
za akých navrhovateľ mal dať podpisovať odporkyni uvedenú istinu, keď táto preukázateľne jej obsah
nepoznala, že ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej

je znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože
navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej
dobyikeďodporcanemalvôbecvedomosťaanivôľutakétovyhlásenieurobiť.Jeevidentné,žeúmyslom
navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako

spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného
zákona, pričom takéto konanie súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i

v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh
„uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je
dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby, keďže, ako už bolo uvedené vyššie,
dlh odporkyne bol premlčaný zjavne pred podaním žaloby na súd a teda návrh vo veci samej podal
navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej lehote dňa 30.7. 2012, z dôvodu ktorého bolo

potrebné návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Ak by aj návrh navrhovateľa nebol premlčaný, je potrebné predmetný úver posudzovať ako bezúročný a
bezpoplatkovspoukazomnaust.§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochpretože.
V zmluve zo dňa 28.4. 2003 nie je uvedená konečná platnosť úveru, z čoho pozostáva splátka úveru,
výška istiny úveru. Nie je v zmluve uvedená počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v
skutočnosti odporkyni jeho právny predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov
odporkyňa navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatila. Povinnosť tvrdiť skutkové
okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia
skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva

už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolopovinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa vyvodzovať z predložených neúplných listinných dôkazov.
Okrem toho iba k žalobe s dostatočnými tvrdeniami sa môže odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o
takejto konať. Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené

na súdnom pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ bezdôvodne nezúčastnil. Preto i
z týchto dôvodov bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporca a
vedľajší účastník na strane odporcu, z ktorých náhradu trov konania si uplatnil len vedľajší účastník na
strane odporkyne, ktorému súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
(navrhovateľ v spore úspešný nebol).

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne, pretože hájil v konaní záujmy odporkyne, ktorá bola v konaní úspešná. Vedľajší účastník vo
svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne
súd zamietol návrh s poukazom na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./. Aktívnym konaním
vedľajšieho účastníka bola odporkyňa proti navrhovateľovi v konaní úspešná, preto jeho účasť v konaní

ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy konania, ktoré mu
vznikli trovami právneho zastúpenia, vyčíslené podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony
právnej pomoci po 16,60 eur - prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie z 27.11. 2012 a účasť na
pojednávaní dňa 25.3. 2013 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení/ , dvakrát režijný

paušál po 7,63 eur a jedenkrát 7,81 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/, 20 % DPH z 1 úkonu
právnejslužby-účasťnapojednávaní,ktoréhosazaprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkanastrane
odporkyne zúčastnil substitút JUDr. Landl, ktorý je platiteľom DPH, z 1 náhrady cestovného a náhrady za
stratu času z dôvodu, že dňa 25.3. 2013 sa na Okresnom súde Prievidza zúčastnili dvoch pojednávaní,
teda z náhrady cestovného z Lučenca do Prievidze a späť pri 240 km, základnej náhrady za 1 km 0,183

eur, pri spotrebe litrov na 100 km 6,5 a pri cene paliva 1,44 eur za liter vo výške jednej polovice sumy
66,38 eur (33,19eur) a z náhrady za stratu času dňa 7.3. 2013 z Lučenca do Prievidze na pojednávanie
a späť vo výške 130,10 eur (10 začatých polhodín x 13,01 eur) vo výške jednej polovice (65,05 eur),
teda trovy konania spolu vo výške 162,94 eur.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody

a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd

preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.