Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209530
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111209530.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Y. R., Q..

XX.XX.XXXX, U. D. X. XXX, zast. JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava,
proti žalovanému: J. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. X.Á. XX, zast. JUDr. Petrom Horváthom, advokátom,
Hlavná 42, Trnava, o zaplatenie 2.400,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.416,00 eur s 9%-ným úrokom z omeškania
ročne od 28.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 83,70 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe,
že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. F., LV č. XXX - parc. č. XXX/X -
záhrady vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/X - zast. plochy, nádvoria vo výmere XXX mX - navrhovateľ

v podiele XX/XX-n, LV č. XXXX - stavba č.s. XXX dom na parc. č. XXX/X spolu s príslušenstvom, a
to navrhovateľ v podiele 1/6-ina.Odporca v posledných dvoch rokoch nehnuteľnosti užíval v rozsahu
výučnéhovlastníkabeztoho,abynavrhovateľoviposkytolakúkoľveknáhraduinapriektomu,ževzmysle
zákona je oprávnený užíva nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Za užívanie
podielu navrhovateľa neplatí žiadnu čiastku, a to ani napriek výzve.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada zaplatenie žalovanej čiastky z dôvodu, že s odporcom sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti k.ú. F., LV XXX, XXXX, v tejto býval do mojich 38 rokov
s rodičmi, v dome urobil WC, žumpu, postavil garáž, všetko zo svojich prostriedkov. Podielovými
spoluvlastníkmi sú od roku 2007, kedy zomrela matka. Po smrti otca bývala v dome matka sama
a po jej smrti sa hneď do domu nasťahoval odporca, navrhovateľ už vtedy býval vo svojom dome

v D.. To, že sa odporca do domu nasťahoval, sa dozvedel od cudzích ľudí. Odporcovi povedal aj
napísal, že chce, aby ho z domu vyplatil. Do nehnuteľnosti po smrti matky nechodil, pretože nemal
kľúče, týchto sa ani nedomáhal. Nemal záujem nehnuteľnosť užívať, chcel sa dohodnúť na zrušení
podielového spoluvlastníctva a výplate svojho podielu. Keďže sa o nehnuteľnosť nezaujímal, odporcamu ani nepovedal, že nemá do nehnuteľnosti vstup. Žalovaná čiastka predstavuje nájomné za dva roky.
Po otcovej smrti bola dohoda, že matka svoju čiastku prepíše na odporcu a on svoj podiel prepíše na
svojho syna. Matka svoj podiel aj odporcovi darovala. S týmto postupom sám súhlasil, teda aby podiel

odporcu bol napísaný na jeho syna, ale to sa nestalo. Vie, že otec požičal odporcovi 60.000 Sk, a on
mu ich nevrátil. Pokiaľ odporca namieta, že neužíva jednu izbu v dome, táto nemá samostatný vstup
a jediný, kto má k nej prístup, je odporca a táto argumentácia je účelová. Medzi spoluvlastníkmi nebol
uzavretá žiadna dohoda o užívaní spoločnej veci, neprišlo ani k rozhodnutiu väčšinového spoluvlastníka
o tom, ako sa bude spoločná vec užívať. Spoluvlastnícky podiel nemožno chápať ako reálne určenú časť

spoločnej veci, nemožno neužívanie jednej miestnosti prisudzovať navrhovateľovi. Jedná sa o ideálne
spoluvlastníctvo. Ak odporca tvrdí, že užíva iba časť veci, je potrebné určiť tento podiel a hodnotu
užívania tohto podielu. Navrhovateľ nebral pôžitky z veci a nemal ani túto možnosť. Iná situácia by
nastala, ak by odporca oznámil navrhovateľovi, že môže jednu miestnosť užívať a umožnil by mu k nej
prístup. Navrhovateľ nemá kľúče od brány. Mal ich, ale odporca vymenil vložky na zámkoch, nevie, či je
vymenená dvorová zámka, lebo tam nebol. Má tam nábytok vo všetkých miestnostiach, ktoré porobil. Sú

to skrinky, sedacia súprava, obývacia stena, zariadil celú jednu izbu, od koberca po luster. Pri pohľade
smerom od ulice ľavú prednú izbu užíval, tá je aj zariadená. Z tej odišiel, keď sa oženil a odsťahoval sa.
Nechal tam všetko. Bol tam gauč, konferenčný stolík, váľanda, obývacia stena. V chodbách boli poličky,
ktoré urobil. Poličky sú aj v iných miestnostiach, robil aj botníky a obklady, ak vchodové dvere a ďalšie
dvere. V priebehu konania žiadal vyhovieť návrhu v celom rozsahu, resp. v rozsahu určenom znaleckým

posudkom, ktorý určil cenu nájomného, keď v zmysle posudku má zaplatiť odporca navrhovateľovi sumu
59 eur za každý mesiac žalovaného obdobia a tiež úroky z omeškania. Argumentácia odporcu voči
nejakým nákladom nemá oporu, pretože posudkom bola jasne stanovená výšky nájmu, teda hodnotu
užívania za dané nehnuteľnosti. Ak náhodou odporcovi vznikli nejaké reálne náklady, mohol si tieto
uplatniť, čo však neurobil. Nie je teda dôvod na znižovanie výšky.

Odporcažiadalnávrhzamietnuť.Uviedol,ženehnuteľnostiužívaodoktóbra2007,posmrtimatky.Nevie,
či mal navrhovateľ vedomosť o tom, že dom bude užívať, vzhľadom na ich vzťahy. Keď matka žila,
navrhovateľ jej zobral zosilovač a preto matka vymenila zámok na dome. Po jej smrti mu nebránil,
aby chodil do domu. Na bráne je stále ten istý zámok. Dom užíva s rodinou. Ľavá predná izba je

zariadená tak, ako hovoril navrhovateľ. Izbu, ktorú má navrhovateľ zariadenú, neužívajú. O záhradu a
všetky pozemky sa stará výlučne sám. Po dobu, kedy užíva nehnuteľnosti, sa navrhovateľ nikdy o túto
nezaujímal, či sa treba starať o záhradu, dom alebo platiť daň. Sám platí daň za celú nehnuteľnosť.
S navrhovateľom sa nikdy nedohodol ohľadne užívania nehnuteľnosti. Ako väčšinový spoluvlastník
nikdy rozhodnutie o užívaní spoločnej veci. Do domu sa nasťahoval, aby dom neschátral. Predtým

býval v bytovke, tento byt má stále. Býval tam syn, kým sa oženil. Neoznámil navrhovateľovi, že jeho
izbu neužíva. V tejto izbe chodí vetrať a vysávajú ju. V izbe prespáva teta, ktorá žije v U. ak príde.
Príde ako jeho návšteva asi raz za dva týždne. Z jeho priamej rodiny tam nespáva nikto. Poukázal
na VZN obce ako jej právne predpisy, v zmysle ktorého je vlastník povinný starať sa svoje pozemky,
tieto skášať, aby nedochádzalo k úletom semien z buriny. Odporca vlastne vykonáva povinnosti za

navrhovateľa a pani N., ktorá je ďalšou spoluvlastníčkou a ktorá ani nežije. Ak navrhovateľ tvrdí, že
odporca užíva jeho vec, musí túto skutočnosť preukázať. Odporca izbu navrhovateľa neužíva, iba ju
udržiava v poriadku. Odporca z danej miestnosti nemá žiadny osoh. Ak žalobca nič nevynaložil ani
nevykonalnavýdajespojenésexistencioustavby,nietprávnehoanimravnéhodôvoduplatiťmunáhradu
za užívanie jeho podielu, práve naopak, tým by navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Výlučne

odporca sa podieľal na nákladoch na nehnuteľnosti. Odporca nemôže byť platiteľom dane z príjmu /z
nájmu/, keďže taký príjem nemá. Kapitalizovaný odpis nevie rozoznať ako niečo, čo by malo zvyšovať
náhraduzaužívaniespoluvlastníckehopodielunavrhovateľaztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Položka
zisk nie je v tabuľke znaleckého posudku zahrnutá do výdajov spojených s existenciou stavy, ale hodnotu
nehnuteľnosti zvyšuje. Bol ochotný uhradiť navrhovateľovi čiastku 384,93 eur - pri všeobecnej hodnote

nájmu 2645,93 eur ročne mínus výdaje spojené existenciou stavby 1.366,45 eur ročne - mínus položka
zisk 124,69 eur ročne - základná hodnota nájmu stavieb 1.154,79 eur ročne deleno spoluvlastnícky
podiel žalobcu 1/6-ina - 192,47 eur ročne, mesačne 16,04 eur, teda za 24 mesiacov suma 384,93
eur. Odporca nepožaduje žiadne investície. Ak poukazuje na judikatúru, navrhovateľ určite neprečítal
judikatúru od r. 1951 ani judikatúru Československej federatívnej republiky, kde boli dve zbierky. Takéto

nadsadzovanie pôsobí, ako keby odporca nevedel o platnej judikatúre, čo mu pripadá smiešne /tu súd
len uvádza, že navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a v konaní sám neuvádzal, že judikatúru čítal,
bol v konaní zastúpený advokátom/.Svedkyňa Y., dcéra navrhovateľa, uviedla, že do domu, kde býva odporca, chodila pravidelne do
septembra 2010, kedy tam naposledy bola na hodoch. Predtým tam chodila asi raz mesiac, keď
prespala u kamarátky a odporcu s jeho rodinou išla iba pozrieť. V dome je smerom do ulice otcova

izba, ktorú užíva, kým sa oženil. V izbe spal J.. Spávali tam stále, mali tam počítač, periny, osobné
veci, kozmetiku, veci v skriniach, plagáty na stenách. Keď tam prišla, ešte spali, bola v kuchyni alebo
v obývačke. Keď sa zobudili, boli buď na dvore alebo v tejto izbe, hrali sa na počítači. Otec do domu
nechodil, lebo sa nezhodli, myslí, že na vyrovnaní majetku. Považovala ich za rodinu, preto tam chodila.
Aj keď jej nepomohli po tom, ako jej zomrela mama, keď mala 10 rokov.

Svedkyňa G., manželka odporcu uviedla, že nehnuteľnosť užívajú výlučne oni, navrhovateľ tam nebýva,
odkedy sa oženil. Do nehnuteľnosti nechodí a jeho podiel mu chceli vyplatiť, nedohodli sa však na
cene. Neužívajú v dome jednu miestnosť, v ktorej má navrhovateľ nábytok. Záhradu neužívajú celú ako
záhradu, je tam aj trávnik a sliepky. Starať sa však musia o celú. V izbe navrhovateľa raz za mesiac
alebo za dva prespí teta. Občas izbu povysáva svedkyňa. Navrhovateľ má kľúče od brány, nie od domu.

Odkedy sa navrhovateľ oženil, do domu nikdy nežiadal vstup. V izbe navrhovateľa nemajú žiadne naše
veci. Nie je tam ani počítač. Na fotografiách č. l. 43 je dcéra. Pozerala v izbe navrhovateľa TV, ktorý patrí
babke. Na č.l. 46 je vnuk, ktorého do izby dala nevesta spať. Je to izba navrhovateľa. Hnuteľné veci v
skrini patrili babke. Je tam vzadu DVD, ktorý je ich. Bol tam pripojený na televízor, chodil tam pozerať
syn. Na posledných fotografiách je dcéra, keď sa tam obliekala na svadbu. Plagáty na steny dala dcéra.

Na č.l. 49 je syn v izbe navrhovateľa. Zábery, ktoré jej predložené, boli robené s mobilným telefónom
alebo fotoaparátom, neboli robené z web-kamery. Syn býva s nii. Spával tam asi pol roka, keď tam išli
bývať a po polroku išiel do inej izby. Svokra, ktorej veci v izbe patrili, je mŕtva 4 roky. Nevie, či boli tieto
veci prejednané v dedičskom konaní, nebola účastníkom dedičského konania po svokre. Fotografie,
ktoré jej boli predložené na č.l. 50 sú z obdobia, keď sa ženil syn, bolo to v novembri 2009, vtedy asi

bolo robené aj foto č.l.49. Fotky na č.l. 46 a 48 sú z jesene 2010 a č.l. 44 a 45 nevie. V izbe nie je web-
kamera. Navrhovateľ sa nedomáhal žiadneho platenia nájomného.

Svedkyňa P., teta účastníkov, uviedla, do nehnuteľnosti chodí asi raz za dva mesiace. Býva tam odporca
s rodinou. Navrhovateľ tam bol po matkinej smrti, odvtedy ho tam nestretla. Keď tam chodím, nehovoria

o ňom. Prestáva tam iba asi 5krát do roka. Nevie, koho je izba, v ktorej spí. Podľa zariadenia na fotografii
č.l. 43 spí aj v tejto izbe, ale búcha tam radiátor, tak spáva aj v inej. Sestra hovorila, že v tejto izbe je
nábytok navrhovateľa. Sklo a dary tam mala jej sestra a to tam zostalo. Nevie, či je tam televízor, ani
či inak v izbe niekto spáva. Raz na hody ich viac, spala tam neter a svedkyňa. Bolo to pred 2 rokmi.
Nevie, či má navrhovateľ do domu prístup. Účastníci majú zlé vzťahy, lebo navrhovateľ veľmi urazil jej

sestru. Toto jej nechcela ani pred smrťou sama prezradiť. O záhradu sa stará odporca s rodinou. Ak
nespí v predmetnej izbe, spí v dolnej obývačke. Naposledy v uvedenej miestnosti bola na pamiatku
zosnulých 2011. V izbe je obývacia stena, váľandy, konferenčný stolík, kvetináče, sklo. Sestra nemala
žiadne CD nosiče ani DVD prehrávač, kúpila jej TV. Nemala hifivežu, iba magnetofón. Na stenách nie
sú plagáty. Ak do domu príde, pozve ju odporca a niekedy ich iba pozdraví a ide k známym a do domu

ani nejde. Keď sestra zomrela, navrhovateľ kľúče od domu mal. Nevie, či ich má teraz. Svedkyňa kľúč
od domu má, dala jej ho sestra, od brány aj od bytu. V izbe sú dve staré váľandy, boli tam keď sestra
žila. Obývacia stena je tam tá istá, ako keď tam bývala sestra. Sklo je tam po sestre. Keď tam prespí,
váľanda je prikrytá dekou a poprosí ich o zapožičanie posteľnej bielizne. Jej sa zdá izba ako neužívaná.

Z potvrdenia spoločnosti DAKRA s.r.o. /realitnej kancelárie/ vyplýva, že trhová cena nájomného v
období rokov 1010-2011 za jednu izbu vo výmere cca 16 m2 v rodinnom dome bola mesačne 100-110
eur v závislosti od kvality vybavenia. K nájomného ohľadne záhradky sa vyjadriť nevedia, keďže túto
neprenajímali.

Znalkyňa Ing.H. vo svojom posudku č. 5/2012 zo dňa27. 9. 2012 uviedla, že v obci F. trh s prenájom
rodinných domov prakticky neexistuje, teda výšku nájomného nie je možné určiť porovnaním s
nájomnými zmluvami. Nájomné bolo teda určené inverzným postupom k stanoveniu výnosovej hodnoty
nehnuteľnosti pri uvažovaní časovo obmedzenej výnosovosti - návratnosť 30 rokov. Takto stanovená
celková výška nájomného vo výške 298 eur mesačne /za stavby 220 eur, pozemok 78 eur/ zohľadňuje

technický stav nehnuteľnosti a aj výšku nákladov spojených s existenciou, prevádzkou a prenájmom
nehnuteľnosti. Nezahrňuje náklady na spotrebu energií, ktoré býva v niektorých prípadoch v ponukách
na nájom zahrnutá. Nájom stavby za r. 2010, 2011 bol pre zjednodušene stanovený za predpokladu
technického stavu stavieb k začiatku posudzovaného obdobia - k 1. 1. 2010. Všeobecná hodnotastavieb bola určená v cenovej úrovni k 1. 1. 2010 s opotrebením stavieb k 1. 1. 2010. Pri určení nájmu
stavby boli zohľadnené skutočné náklady spojené s existenciou stavby /daň z nehnuteľnosti, poistenie
stavieb/, náklady na údržbu boli určené odhadom vo výške 1% východiskovej hodnoty stavby. Pri určení

nájmu pozemkov boli zohľadnené skutočne dosiahnuté náklady spojené s existenciou stavby /daň z
nehnuteľnosti/. Prepočet mesačného nájmu podľa výšky spoluvlastníckych podielov je potom v prípade
navrhovateľa - podiel nájmu za pozemky 287,87 eur ročne - 22,65 eur mesačne, nájmu za stavby 440,99
eur ročne, t. j. 36,75 eur mesačne. Podľa sumarizácie mesačného nájmu podľa výšky spoluvlastníckych
podielov je podiel navrhovateľa nájmu za pozemky 22,65 eur, za stavby 36,75 eur mesačne. Znalkyňa

tiež v posudku uviedla, že je zhoršený technický stav nehnuteľnosti, značná vlhkosť múrov a vyžaduje
opravu.

Znalkyňa k posudku uviedla, že jej úlohou bolo stanoviť všeobecnú cenu nájmu. Súčasťou tohto nájmu
sú aj výdavky, ale nie je v jej kompetencii skúmať, kto tieto výdavky uhrádza. V hodnote nájmu ich rieši,
určila ich, ale nerieši to, kto ich platí. Udržiavacie náklady boli teda určené odhadom. Nie je možné

ich v bežnej domácnosti vydokladovať. Určuje sa to sumou jedného percenta z východiskovej hodnoty,
nie všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Neurčuje sa to z východiskovej ceny nájmu, pretože udržiava sa
nehnuteľnosť. Nájom si stanovuje sám vlastník. Jedno percento určuje metodika. Rozpätie od 0,5 po 2
a jedno percento sa určuje pri starších budovách ako je táto. Pokiaľ je daň z nehnuteľnosti 19%, znova
som vychádzala z metodiky, nakoľko nájom má byť zaťažený daňou. Položka zisk - vychádza z toho,

že sa určuje trhová hodnota a teda sa vychádza z toho, že sa robí niečo za účelom zisku. Zisk tvorí
prenajímateľ. S návratnosťou výnosnosti 30 rokov rátala preto, že štandardne sa návratnosť posudzuje
15 až 40 rokov, 15 rokov je u stavieb komerčných, u ktorých je rýchla návratnosť, u rodinných domov
je doručovaná doba 30 rokov. Ak je to aj pozemok, na ktorom stojí dom, má sa posudzovať takisto ako
dom. Ak by bol pozemok bez domu, ak by tam bolo parkovisko, je tam rýchlejšia návratnosť, pri záhrade

dlhšia,alezáležíodtoho,načosapozemokvyužíva. Návratnosťnevychádzaztrhovejhodnoty,určujeju
znalec. Výpočet nájmu vychádza zo základnej úrokovej sadzby, ktorá zohľadňuje infláciu a túto sadzbu
váhovým priemerom určila. Porovnávaciu metódu nemohla použiť, pretože v obci nebol obdobný nájom,
teda musela použiť výnosovú metódu. Bola na ohliadke, a teda nehnuteľnosti riadne zamerala. Znalkyňa
položky namietané odporcom dostatočným spôsobom vysvetlila a objasnila. Ako uviedla, udržiavacie

náklady sa určujú odhadom sumou jedného percenta z východiskovej hodnoty, nie všeobecnej ceny
nehnuteľnosti ani z východiskovej ceny nájmu. Toto percento určuje metodika. Pri určení trhovej ceny
je potrebné zohľadniť zisk i daň /o ktorú je potom zisk znížený/. Výpočet nájmu vychádza zo základnej
rokovej sadzby, ktorá zohľadňuje infláciu a takto aj znalkyňa postupovala. Znalkyňa použila zák. č.
382/2004 Z. z., STN 7340 55 - Výpočet obostavaného priestoru pozemných stavebných objektov, zákon

č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, vyhl. č. 79/1996 Z. z, ako aj Vyhlášku
FŠÚ č. 124/1980 Z. z. O jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy.

Z predložených dokladov vyplýva a v konaní ani nebolo sporné, že účastníci sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. F. LV č. XXX - parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX mX, parc.

č. XXX/X - zast. plochy, nádvoria vo výmere XXX mX - navrhovateľ v podiele XX/XX-n, LV č. XXXX -
stavba č.s. XXX dom na parc. č. XXX/X spolu s príslušenstvom, a to navrhovateľ v podiele 1/6-ina.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nehnuteľnosť navrhovateľ vôbec neužíva, sám o ňu ani nemá
záujem. Nebolo ani sporné, že navrhovateľ nemá kľúče od domu. Navrhovateľ nenamietal ani, že by sa

za žalované obdobie o nehnuteľnosť staral, túto udržiaval alebo platil poplatky za nehnuteľnosť.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva zo spoločnej veci.

Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a/ rozdelenie užívania
veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci, b/ jeden
zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu /spravidla peňažnú/, c/ všetci
spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach - R 54/1973 /s. 205 ods. 4/.

Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu,
vzniká bezdôvodné obohatenie. Pretože nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
nájmu vrátiť, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu
toho, čo nemôže byť vydané - viď R NS ČR 25 Cdo 2616/99. Výška bezdôvodného obohateniaspočívajúceho v užívaní nebytových priestorov predstavuje peňažnú čiastku, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla
práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy

- R 53/2000.
Podľa § 451 Obč. zák. kto sa na kor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného
právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o
nové majetkové hodnoty, môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti - R 25/1986.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa
§ 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Výška peňažnej
náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania.

Svedkyňa Y. potvrdila, že spornú izbu užívala rodina odporcu, mali tam osobné veci, kozmetiku, počítač,
periny a riadne ju užívali, spali v nej a tieto skutočnosti preukazujú reálne užívanie tejto miestnosti.
Svedkyňa G. potvrdila, že v izbe prespáva teta, ak ich navštívi. Uviedla síce, že v izbe nemajú žiadne
svoje veci, priznala však, že dcéra tam pozerala televíziu /patriacu starej matke/, prespal tam vnuk, majú

tam DVD, ktoré pozeral syn, obliekala sa tam dcéra na svadbu, táto tam vyvesila i plagáty /čo nasvedčuje
tomu, že sa nejednalo len o príležitostné využitie miestnosti/. Syn tam spával pol roka. Svedkyňa
U. potvrdila, že navrhovateľ do nehnuteľnosti nechodí a pokiaľ tam chodí ona /raz za dva mesiace/,
prespáva v tejto izbe. Raz tam počas jej prítomnosti spala neter pred dvoma rokmi na hody. Nebohej
sestre kúpila TV prijímač, sestra nemala CD, DVD prehrávač, hifivežu. Svedkyňa potvrdila, že izba sa

jej zdá ako neužívaná. Svedkyňa však chodí do domu iba asi 5-krát do roka, preto i s prihliadnutím na
skutočnosť, že o vzťahy účastníkov /ktoré ako sama uviedla a nie je sporné, nie sú dobré/ sa nezaujíma
bližšie. Preto súd za smerodatné považoval vyjadrenia svedkýň Y., z ktorých oboch vyplýva, že odporca
s rodinou izbu nielen udržiava, ale nepochybne i využíva, i keď nebolo preukázané, že sústavne a
nepretržite. Nepochybne však aspoň sčasti k užívaniu dochádza a nie je možné objektívne a reálne

preskúmať, do akej miery a aké konkrétne obdobie počas roka. Podstatnou však pre posúdenie nároku
je skutočnosť, že navrhovateľ svoj ideálny podiel neužíva vôbec a odporca ho preukázateľne užíva i
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená, je však nesporné,
že účastníci majú za to, že pôvodná izba navrhovateľa má predstavovať jeho podiel a nepochybne
tento navrhovateľ neužíva, naopak, užíva ho odporca s rodinou v rámci užívania celej nehnuteľnosti.

Nie sú pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi žiadnym spôsobom nedošlo k dohode o užívaní veci,
odporca sa bez vedomia navrhovateľa do nehnuteľnosti nasťahoval, nebola medzi účastníkmi uzavretá
ani nájomná zmluva.

Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že odporca užíva nehnuteľnosť nad

rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, navrhovateľ neužíva žiadnu časť nehnuteľnosti. V zmysle
citovaných ustanovení zákona a platnej súdnej judikatúry dochádza na strane odporcu k bezdôvodnému
obohateniu, keď užíva bez právneho dôvodu podiel, ktorý mu vlastnícky nepatrí. K reálnemu rozdeleniu
nehnuteľnosti nedošlo, rovnako ani k dohode o spôsobe užívania nehnuteľnosti. Odporca tak užíva
podiel navrhovateľa bez jeho súhlasu. Nemožno celkom objektívne určiť samotný rozsah a dobu

užívania podielu navrhovateľa počas sporného obdobia, z predložených dôkazov /fotografií/ však
vyplýva, že odporca užíva i podiel navrhovateľa /svedkyňa G. potvrdila, že fotografie sú zo sporného
obdobia/, svedeckými výpoveďami ako bolo uvedené, bolo preukázané, že skutočne rodina odporcu
užívaičasťnehnuteľnosti,ktorúvpodstatezhodnepovažujúobajaúčastnícizapodielnavrhovateľa/jeho
pôvodnú izbu/. Fotografie takisto preukazujú, že zariadenie izby zodpovedá užívaniu rodinou odporcu,

nakoľko elektronika, ktorá sa v miestnosti nachádza, nepatrila podľa vyjadrenia svedkyne U. jej nebohej
sestre. Nepochybné je tiež, že odporca užíva i ostatné časti - záhradu. Navrhovateľ svoj podiel ani nemá
možnosť užívať, nakoľko nemá kľúče od domu. Neberie tak ani prípadné úžitky z veci.

Pokiaľ odporca uvádza, že o nehnuteľnosť sa stará, udržiava ju, stará sa i záhradu, a teda podiel

navrhovateľa, nepreukázal žiadnym spôsobom investície a náklady na nehnuteľnosť. Za daného stavu
potom súd vychádzal pri určení náhrady zo znaleckého posudku Ing. T. ktorá vyčíslila obvyklý nájom za
obdobné nehnuteľnosti. Námietky odporcu z hľadiska udržiavania veci nepovažoval súd za dôvodné,
pretože ním uvádzané náklady neboli žiadnym spôsobom špecifikované, vyčíslené a relevantnýmspôsobom uplatnené. Ani náklady na platenie dane /ktoré by nepochybne preukázateľné boli/ si voči
navrhovateľovi relevantným spôsobom neuplatnil a naviac nie sú dané žiadne prekážky v tom, aby
platil daň z nehnuteľnosti z jemu patriaceho podielu. Sám navrhovateľ uvádzal, že na nehnuteľnosti

vykonal úpravy, ktoré takisto predstavujú určitú finančnú čiastku. Odporca na jednej strane tvrdil, že
sa o nehnuteľnosť stará a túto skutočnosť žiadal zohľadniť, na druhej strane uviedol, že si náklady
neuplatňoval, a teda jeho obrana sa javí ako účelová.
Vzhľadom na skutočnosť, že v obci nie sú prenajímané obdobné nehnuteľnosti alebo ich časti, znalkyňa
ani nemohla použiť porovnávaciu metódu.

Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku. RK DAKRA určila vo svojom vyjadrení vyššiu sumu za
obdobný prenájom, avšak táto výška závisí od kvality a vybavenia, a teda s prihliadnutím na skutočnosť,
že sa jedná o starú nehnuteľnosť, ktorá vyžaduje opravu, nejedná sa o nadštandardné vybavenie /toto
nebolo preukázané/ a v obci k obdobným prenájmom bežne nedochádza, súd sa stotožnil so závermi
znaleckého posudku, ktorý vychádzal nielen z praktických skúseností, ale aj záväznej metodiky, ktorú

súd považuje za objektívnejšiu. Znalkyňa správne zohľadnila výdavky bez ohľadu na skutočnosť, kto
ich hradí. Ako znalkyńa uviedla, udržiavacie náklady nie je možné vydokladovať ani presne určiť. Tu
treba zdôrazniť, že ak takéto náklady odporca vynaložil, udržiaval tak i jeho spoluvlastnícky podiel,
pričom je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Odporca v tejto časti ani neuvádzal vyššie náklady
alebo investície na zhodnotenie nehnuteľnosti - ak by také aj boli, neuplatnil si ich a s prihliadnutím

na skutočnú dobu užívania je daný predpoklad, že sa jednalo o bežnú údržbu bez väčších nákladov.
Tieto náklady znalkyňa určila sumou 1%-a z východiskovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá sa tak udržiava.
Skutočnosť, že väčšie náklady ani neboli vynaložené, potvrdzuje znalkyňa popisom stavu nehnuteľnosti,
ktorá vyžaduje opravu. Pokiaľ znalkyňa určila zisk, ktorý sa pri určení trhovej hodnoty vyčísľuje, súd
poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o bežný postup pri vyčíslení trhovej ceny nájmu bez ohľadu

na skutočnosť, či k zisku dochádza. Bez zohľadnenia tohto faktoru by však trhovú cenu nájmu nebolo
možné určiť. Výpočet nájmu vychádza potom zo základnej úrokovej sadzby, ktorá zohľadňuje infláciu a
túto sadzbu váhovým priemerom znalkyňa určila. Z týchto dôvodov potom nebolo ani možné odrátať
položky vyčíslené odporcom. Bez určenia týchto položiek nie je možné určiť trhové nájomné a nezvyšujú
všeobecnú hodnotu nájmu stavby ako uvádza odporca. Tým, že odporca užíva nehnuteľnosť nad rámec

svojho spoluvlastníckeho podielu, sa bezdôvodne obohacuje bez ohľadu na to, či časť nehnuteľnosti
prenajíma. Týmto konaním bráni práve navrhovateľovi v tom, aby prípadný zisk sám dosahoval, resp.
bral úžitky z veci. Výdaje spojené s existenciou stavby takisto nie je možné odrátať, nakoľko tieto neboli
nielen zdokladované, ale ani uplatnené. V konaní pritom nebolo sporné, že navrhovateľ v spornom
období nevynakladal na nehnuteľnosť žiadne finančné prostriedky, táto skutočnosť bez ďalšieho nemá

však vplyv na výšku nájomného. Niet pochybností o tom, že odporca sa výlučne stará o záhradu /kosenie
a podobne/, avšak ani tu nedošlo k reálnej deľbe ani k dohode o užívaní veci, užíva teda nielen svoj
podiel, ale i podiel navrhovateľa a je na ňom, akým spôsobom a či z toho má úžitky. Náklady si ani v
tejto časti neuplatnil a osobnú starostlivosť o ideálne spoluvlastníctvo nie je možné objektívne vyčísliť
zvlášť za situácie, keď tak robí i vo svoj prospech.

Za daného stavu sa potom obrana odporcu javí ako účelová a nedôvodná.

Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorým bola
určená výška obvyklého nájmu za nehnuteľnosti sumou 59 eur mesačne. Nárok bol uplatnený za dobu

24 mesiacov, teda nájomné za toto obdobie predstavuje čiastku 59 eur x 24 mesiacov, spolu 1416 eur.
V tejto časti súd návrh považoval za dôvodný a vo zvyšnej časti nad rámec znaleckého posudku návrh
zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 OZ súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške určenej nar. vl. č. 87/95

Zb. od podania návrhu /tak, ako bol uplatnený/, keď dlžník bol v omeškaní s platením peňažného dlhu.

Navrhovateľ bol v konaní sčasti úspešný, trovy konania vznikli na stranách oboch účastníkov, preto
súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

S prihliadnutím na citované ustanovenie zákona týkajúce sa trov konania a ust. § 148 ods. 1 O. s.p.
súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov štátu titulom znalečného, keď navrhovateľ uhradil preddavokznalečného vo výške 100 eur a na zvyšok potom súd zaviazal odporcu vzhľadom na pomer úspechu
vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1

písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.