Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/211/1993

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3893899308
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3893899308.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XX.

6. XXXX, bytom W. č. XX, B. O., občan Českej republiky, zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou,
AK Prievidza, M. Hodžu 10/3, proti odporcom: 1/ VJARSPOL, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 153/35,
Nitrianske Pravno, IČO: 31 645 429, 2/ Česká republika - Ministerstvo obrany Českej republiky, Praha
6, Náměstí svobody 471 o odškodnenie úrazu a náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 39 574,50 Kč spolu s úrokom z omeškania
vo výške 3 % ročne zo sumy 20 274 Kč od 29. 11. 1993 do zaplatenia, vo výške 3 % ročne zo sumy
894 Kč od 1. 3. 1995 do zaplatenia, vo výške 3 % ročne zo sumy 894 Kč od 1. 4. 1995 do zaplatenia,

vo výške 3 % ročne zo sumy 894 Kč od 1. 5. 1995 do zaplatenia, vo výške 3 % ročne zo sumy 894 Kč
od 1. 6. 1995 do zaplatenia, vo výške 3 % ročne zo sumy 894 Kč od 1. 7. 1995 do zaplatenia, vo výške
3 % ročne zo sumy 894 Kč od 1. 8. 1995 do zaplatenia, vo výške 3 % ročne zo sumy 894 Kč od 1. 9.
1995 do zaplatenia, vo výške 3 % ročne zo sumy 894 Kč od 1. 10. 1995 do zaplatenia, vo výške 3 %
ročne zo sumy 894 Kč od 1.11. 1995 do zaplatenia, vo výške 3 % ročne zo sumy 894 Kč od 1.12. 1995
do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh voči odporcovi v 1. rade a čo do zvyšku z a m i e t a .

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

Súd náhradu trov konania odporcovi v 2. rade n e p r i z n á v a .

Odporca v 1. rade nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom voči odporcom v 1. rade Štátny majetok, š. p Nitrianske

Pravno, 2/ Vojenský úrad pre právne zastupovanie, Bratislava domáhal určenia, že jeho nárok na
odškodnenie pracovného úrazu zo dňa 4. 8. 1990 je v plnom rozsahu opodstatnený a súčasne uloženia
povinnosti obom odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 165 154 Kč spolu s 3 % úrokom od 29.
11. 1993 do zaplatenia a ďalej platenia straty na zárobku vo výške 3455 Kč mesačne. Návrh odôvodnil
tým, že ako vojak základnej vojenskej služby u Vojenského útvaru 5109 v Martine bol vyslaný na brigádu
k odporcovi v 1. rade dňa 4. 8. 1990. Pri tejto brigáde pomáhal pri zvoze slamy za účasti traktoristu
odporcu v 1. rade Q. Z.. Pri odvoze poslednej fúry sedel spolu s ďalšími vojakmi ZVS E. S. a Y. O. na

fúre a pri tejto poslednej jazde spadol z prívesu približne o 16:30 hod. asi 0,5 km pred objektom odporcu
v 1. rade. Utrpel úraz - zlomeninu krčku stehennej kosti vľavo a otvorenú zlomeninu vpravo. Vozidlomzáchrannej služby bol odvezený do nemocnice v Bojniciach, skúškou na alkohol nebol zistený v jeho
krvi obsah alkoholu. Deň po úraze bol spísaný záznam o úraze odporcom v 1. rade, ktorý mu bol daný
na podpis, navrhovateľ si tento záznam o úraze náležite neprečítal vzhľadom na svoj psychický stav

po úraze a tak podľa záznamu potvrdil, že bol preškolený o bezpečnostných predpisoch agronómom
odporcu v 1. rade a v priebehu dňa traktoristom Q. Z. o zákaze vozenia osôb na prívese, čo však nie
je pravdou. Navrhovateľ potvrdil, že mu bola vyplatená suma 1 417 Kč a to v súvislosti s bodovým
ohodnotením bolestného Vojenskou nemocnicou Ružomberok. Podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade na
pokyn odporcu v 2. rade bola navrhovateľovi vyplatená len suma 1 417 Kčs, ktorá zodpovedá výške 50 %

vzniknutej škody s poukazom na porušenie bezpečnostného predpisu a požitie alkoholu navrhovateľom.
Navrhovateľ má za to, že má právo na plnú náhradu škody, keďže nebol preškolený k bezpečnostným
predpisom a ani traktorista odporcu v 1. rade mu nebránil v priebehu brigády sedieť na prívese. MUDr.
Q. prehodnotil bolestné hodnotené Vojenskou nemocnicou v Ružomberku a bolestné vyčíslil na 393,75
bodov.Navrhovateľ sastalnásledkomtohtoúrazuplneinvalidnýmabolmupriznanýinvalidnýdôchodok
rozhodnutím OSSZ Český Krumlov zo dňa 13. 11. 1993. Navrhovateľ sa tak pôvodným návrhom

domáhal náhrady za stratu na zárobku počas doby PN od 4. 12. 1990 do 4. 8. 1991 vo výške 33 496 Kč
ako rozdielu medzi priemerným zárobkom a dávkami nemocenského poistenia, ďalej náhrady za stratu
za zárobku po skončení PN, po priznaní plného invalidného dôchodku od 4. 8. 1991 do 4. 8. 1992 v
zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce vo výške 51 312 Kč, náhrady za stratu na zárobku po skončení PN
podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce za obdobie od 5. 8. 1992 do 3. 5. 1993 vo výške 35 990 Kč, náhrady

za stratu na zárobku po skončení PN od 4. 5. 1993 do novembra 1993 podľa § 195 ods. 2 Zákonníka
práce vo výške 24 185 Kč a náhrady za stratu na zárobku po skončení PN do budúcna vo výške 3
455 Kč. Súčasne sa domáhal zaplatenia bolestného vo výške 3 071 Kč ako rozdielu medzi pôvodne
hodnoteným bolestným stanoveným Vojenskou nemocnicou v Ružomberku a bolestným stanoveným
MUDr. Malíkom a ďalej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšeného na trojnásobok vo

výške 17 100 Kč.

Podaním zo dňa 03. 11. 1994 navrhovateľ špecifikoval jednotlivé uplatnené nároky, u náhrady za
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia obdobne ako v pôvodnom návrhu, u náhrady za stratu na
zárobku počas PN na sumu 36 344 Kč, u náhrady za stratu na zárobku po skončení PN od 04. 08. 1991
do 31. 12. 1991 na sumu 25 335 Kč, za obdobie od januára 1992 do júna 1992 na sumu 31 920 Kč, za

obdobie od júla 1992 do decembra 1992 na sumu 38 304 Kč, za obdobie od januára 1993 do apríla 1993
na sumu 28 088 Kč a za obdobie od mája 1993 do októbra 1994 na sumu 123 804 Kč, celkom 283 795
Kč. Súčasne žiadal rozhodnúť o povinnosti odporcov platiť navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku
po skončení PN vo výške 6 878 Kč mesačne. V podaní uviedol, že pri výpočte náhrad navrhovateľ
vychádza z priemerného zárobku pracovníkov AMBIT a. s. Český Krumlov, vo výške 6 064 Kč.

Podaním zo dňa 20. 4. 2004 zástupca navrhovateľa upresnil nárok navrhovateľa s tým, že je uplatnený
podľa § 41 ods. 3 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. a voči odporcovi v 2. rade podľa § 206 ods. 2 ZP,
jednotlivé nároky podľa § 190 a nasl. ZP. Navrhovateľ žiada priznať celkom sumu 303 960 Kč spolu s 3 %
úrokom od podania návrhu do zaplatenia a platiť rentu vo výške 6 878 Kč od novembra 1994 do 31. 12.
2003. Súd zmenu návrhu, jeho rozšírenie o náhradu za stratu na zárobku počas PN a náhradu za stratu

na zárobku po skončení PN a náhradu za stratu na zárobku po skončení PN od novembra 1994 do 31.
12. 2003 v znení podania navrhovateľa zo dňa 3. 11. 1994 pripustil. Konečným návrhom navrhovateľa
je tak uplatnený nárok na bolestné vo výške 3 071 Kč, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
a jej zvýšenie o trojnásobok vo výške 17 100 Kč, náhrada za stratu na zárobku počas PN od 4. 12. 1990
do 4. 8. 1991 vo výške 36 344 Kč a náhrada za stratu na zárobku po skončení PN od 5. 8. 1991 do 31.

12. 2003 vo výške 303 966 Kč (od 5. 8. 1991 do 31. 10. 1994), spolu 3 % úrokom od podania návrhu a
náhrada za stratu na zárobku po skončení PN po 1. 11. 1994 vo výške 6 878 Kč mesačne.

Podaním zo dňa 23. 2. 2007 navrhovateľ vyčíslil nárok a to náhradu za stratu na zárobku počas PN
na sumu 59 672 Sk a náhradu za stratu na zárobku po skončení PN za obdobie od augusta 1991 do
decembra1998vcelkovejvýške536629Sk.Privýpočtepriemernéhomesačnéhozárobkunavrhovateľa

pred vznikom škody vychádzal navrhovateľ zo zárobku 32,43 Kč/hod., čo predstavuje 6 000 Kč a to
podľa oznámenia spoločnosti AMBIT, a.s. S prihliadnutím na potvrdenie spoločnosti AMBIT, a. s., podľa
ktorého boli nemocenské dávky vyplatené navrhovateľovi vo výške 12 168 Kčs a na dobu PN od 4. 8.
1990 do 3. 8. 1991, vychádza náhrada za stratu na zárobku počas PN vo vyššie uvedenej sume. Vprípade náhrady za stratu na zárobku po skončení PN navrhovateľ vychádzal z priznanej výšky ID 1402
Sk a ČID 788 Sk.

Podaním zo dňa 19. 7. 2011 navrhovateľ vyčíslil náhradu za stratu na zárobku od 1. 1. 1999 do 31. 12.

2003. Pri výpočte za toto obdobie zotrval na priemernom mesačnom zárobku navrhovateľa pred vznikom
škody vo výške 6 000 Kčs mesačne. Pri výpočte prihliadol na § 195 ods. 1, 2 v znení do 1. 4. 2002, na
skutočnosť, že navrhovateľ bol od 19. 8.1998 do 9. 5. 2004 evidovaný nezamestnaný, na valorizovanie
priemerného mesačného zárobku príslušnými Opatreniami MPSVaR SR. Náhradu za stratu na zárobku
celkom od augusta 1991 do decembra 2003 vyčíslil na 1 294 226,50 Sk.

Navrhovateľ sa svojím konečným návrhom domáhal náhrady za bolesť vo výške 3 071 Kč, náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia s trojnásobným zvýšením vo výške 17 000 Kč, náhrady za stratu na
zárobku počas PN vo výške 59 672 Kč a náhrady za stratu na zárobku po skončení PN za obdobie od 5.
8. 1991 do 31. 12. 2003, spolu vo výške 1 294 226,50 Kč. Nárok si uplatnil v Kč a žiadal ho priznať v tejto
mene ( v záverečnej reči v mene eur - 43.630 eur a prísl.). Na pojednávaní dňa 15. 1. 2013 súd pripustil
zmenu návrhu na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas PN vo výške 59 672 Kč a náhrady za

stratu na zárobku po skončení PN za obdobie od 5. 8. 1991 do 31. 12. 2003 vo výške 1 294 226,50 Kč.

Pôvodne žalovaný odporca v 1. rade Štátny majetok, š. p., Nitrianske Pravno namietol svoju pasívnu
legitimáciua vprípade, žebysúdnezamietolnávrhvočinemuzdôvodunedostatkupasívnejlegitimácie,
namietol z opatrnosti premlčanie nárokov podľa premlčacích lehôt platných v dobe vzniku jednotlivých
nárokov. Poukázal na to, že navrhovateľ ako poškodený nespadol z prívesu, ale podľa dostupnej

dokumentácie z neho zoskočil. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ ako vojak ZVS plnil úlohy v zmysle
zákona č. 92/49 Zb., že medzi Vojenským útvarom a pôvodným odporcom v 1. rade bola uzatvorená
zmluva, z ktorej vyplýva, že v prípade vzniku úrazu tento odškodní Vojenská správa a na základe
odškodnenia bude Vojenskej správe plniť odporca v 1. rade., že navrhovateľ utrpel úraz pod vplyvom
alkoholických nápojov. Súčasne vzniesol námietku premlčania čo do nárokov na bolestné, sťaženie

spoločenského uplatnenia.

V priebehu konania pôvodne žalovaný odporca v 1. rade prešiel do likvidácie a podľa výpisu z OR OS
Trenčín zo dňa 18. 5. 1999 bol pôvodne žalovaný odporca v 1. rade v likvidácii, štatutárnym orgánom
bol likvidátor Ing. Y. Y.. Z výpisu z OR tiež vyplýva, že z dôvodu privatizácie bola vyňatá dňom 31. 3. 1997
časť majetku štátneho podniku v rozsahu podľa výstupného formulára F.1 (B)/2 k 31. 12. 1995, práva,

povinnosti a záväzky viažúce sa k tejto časti majetku, ktoré FNM SR dňom 1. 4. 1997 predal a previedol
súvisiace práva a záväzky kupujúcemu: VJARSPOL, s.r.o., sídlo Námestie SNP 153/35, Nitrianske
Pravno, IČO: 31 645 429, časť majetku (meliorácie) FNM SR previedol na Slovenský pozemkový fond.
Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3730/1998 - 420 zo dňa 20.5. 1998 bol štátny podnik
Štátny majetok Nitrianske Pravno, so sídlom v Nitrianskom Pravne zrušený a zároveň bola dňom 1. 6.

1998 nariadená likvidácia zvyšku majetku. Neskôr došlo k odvolaniu likvidátora Ing. Y. Y. a likvidátorom
bol menovaný IH. a to rozhodnutím ministra pôdohospodárstva SR zo dňa 17. 11. 2000. Uznesením
Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1K/27/02 zo dňa 7. 1. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka Štátny majetok Nitrianske Pravno, š. p. - v likvidácii, Nitrianske Pravno, IČO: 00 201 120. Za
správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. P. Z.. Ide o totožnú osobu, pretože IČO pôvodne

žalovaného odporcu v 1. rade Štátny majetok Nitrianske Pravno, š. p., so sídlom Nitrianske Pravno
bolo 00 201 120. Následne uznesením Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1K/27/02 zo dňa
27. 3. 2003 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu Štátny majetok Nitrianske Pravno, š. p.
v likvidácii, Nitrianske Pravno, IČO: 00 201 120 pre nedostatok majetku úpadcu. Podľa rozhodnutia č.
644/1996 Fondu národného majetku SR ohľadom privatizácie Štátneho majetku Nitrianske Pravno, š. p.

bolo rozhodnuté o spôsobe privatizácie tak, že majetok podniku špecifikovaný vo výstupnom formulári
F.1(B)/2 privatizačného projektu sa priamo predá vopred určenému záujemcovi a to VJARSPOL, s.r.o.,
Námestie SNP 153/35, Nitrianske Pravno. Podľa rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo
dňa 5. 3. 1997 bola vyňatá dňom 31. 3. 1997 časť majetku štátneho podniku Štátny majetok Nitrianske
Pravno, š. p., vynímaná časť majetku štátneho podniku je špecifikovaná vo výstupnom formulári F.1(B)/2

určeného privatizačného projektu, práva a povinnosti a záväzky neznáme, viažuce sa k vynímanej časti
majetku okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb. a časť majetku podľa výstupného formulára F.1určeného privatizačného projektu k 31. 12. 1995 prechádzajú dňom 1. 4. 1997 na Fond národného
majetku SR. FNM SR dňom 1. 4. 1997 zabezpečí realizáciu rozhodnutia č. 644/96 a naloží s vynímanou
časťou majetku štátneho podniku Štátny majetok Nitrianske Pravno, so sídlom Nitrianske Pravno tak,

že časť majetku vymedzenú výstupným formulárom F.1(B)/2 určeného privatizačného projektu k 31.
12. 1995 v tam uvedenej čiastke so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami i neznámymi,
vrátane práv a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, okrem práv uvedených v § 16 zák. č. 92/1991 Zb.
predá zmluvou o predaji majetku obchodnej spoločnosti VJARSPOL, s.r.o., so sídlom Námestie SNP
153/35, Nitrianske Pravno, ktorá sa stáva právnym nástupcom k tejto vynímanej časti majetku štátneho

podniku, ďalej časť majetku vymedzená vo výstupnom formulári F.1 určeného privatizačného projektu v
účtovnej hodnotek31.12.1995dotamuvedenejčiastky(meliorácie)prevedienaSlovenskýpozemkový
fond, kde zostane v jeho správe.

Podľa výpisu z OR OS Trenčín Štátny majetok Nitrianske Pravno, š. p. - v likvidácii bol vymazaný z OR
12. 8. 2004.

Uznesením tunajšieho súdu 11C/211/1993 - 216 súd konanie voči pôvodne žalovanému odporcovi v 1.

rade - Štátny majetok, Nitrianske Pravno, š. p. Nitrianske Pravno, IČO 00 201 120 zastavil a súčasne
pripustil vstup VJARSPOL, s.r.o., Námestie SNP 153/35, Nitrianske Pravno, IČO: 31 645 429 do konania
na strane odporcu.

Súčasný odporca v 1. rade - VJARSPOL, s.r.o. žiadal návrh voči nemu zamietnuť s poukazom na to,
že v čase nástupníctva po ŠM, š. p. Nitrianske Pravno nebol odporcovi v 1. rade známy tento konkrétny

záväzokŠM,š.p.NitrianskePravno.Vovýstupnomformuláriboluvedenýzoznamzamestnancov,všetky
záväzkyipohľadávky.Tvrdil,žedoroku1989existovalazmluvamedziŠM,š.p.NitrianskePravnoaVÚv
podobe patronátnej zmluvy, čo po novembri 1989 sa zmenilo tak, že výpomoc vojakov bola dobrovoľnou
výpomocou. Má za to, že navrhovateľ bol poučený jednak u VÚ a jednak u ŠM, š. p. Nitrianske Pravno.

Pôvodne žalovaný odporca v 2. rade Vojenský úrad pre právne zastupovanie, Bratislava namietol svoju

pasívnu legitimáciu byť účastníkom konania. Návrh voči nemu žiadal zamietnuť s poukazom na to,
že navrhovateľ utrpel predmetný úraz pri dobrovoľnej vojenskej výpomoci, ktorá nebola vykonávaná v
rámci patronátnej činnosti. Keďže išlo o dobrovoľnú výpomoc mimo patronátnej činnosti, zodpovedá
navrhovateľovi za škodu spôsobenú týmto úrazom organizácia, v prospech ktorej bola výpomoc
poskytnutá a to s poukazom na § 41 ods. 3 nar. vlády č. 223/1988 Zb. a článok 56 vojenského

predpisuVšeob.-P-21(práv).Skutočnosť,žeišloodobrovoľnúúčasťpríslušníkovvýpomoci,dosvedčujú
i výpovede príslušníkov výpomoci i samotného navrhovateľa o tom, že brigády sa zúčastnili dobrovoľne,
ako už niekoľkokrát predtým, keď im aj za vykonanú prácu bolo riadne zaplatené. Uviedol ďalej, že
právny predpis Všeob.- P-21 (práv), ktorý je registrovaný v čiastke 11/1980 Zb., je všeobecne záväzným
právnym predpisom v rámci vojenskej správy a v zmysle neho zodpovedá za škodu spôsobenú

pracovným úrazom útvar , ktorého príslušníkom bol postihnutý v čase vzniku úrazu. V predmetnom
prípade však úraz zo dňa 4. 8. 1990 nie je pracovným úrazom a teda pôvodne žalovaný odporca v 2.
rade za tento úraz nezodpovedá.

Listom zo dňa 24. 01. 1996 Vojenský úrad pre právne zastupovanie Praha oznámil, že dňa 26. 10.
1995 bola uzatvorená Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky o prechode

práv a povinností vyplývajúcich z výkonu vojenskej činnej služby vojakov v ČSĽA a zo štúdia žiakov
a poslucháčov vojenských škôl v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej federatívnej republiky.
Dohoda ustanovuje, že práva a povinnosti vyplývajúce z výkonu základnej služby, náhradnej služby,
ďalšej služby, služby vojakov z povolania a vojenských cvičení... v dobe od 01. 10. 1949 do 31. 12. 1992
prešli dňom 01. 01. 1993 na Českú republiku a na Slovenskú republiku podľa miesta trvalého pobytu

osoby, ktorý mala k 31. 12. 1992. V danom prípade to znamená, že orgánom oprávneným rozhodovať
o náhradách navrhovateľa je príslušný splnomocnený orgán Českej republiky a to Vojenský úrad pre
právne zastupovanie, Praha. Pôvodne žalovaný odporca v 2. rade SR - Vojenská správa (nesprávne
označený ako Vojenský úrad pre právne zastupovanie, Bratislava) stratil dňom 1. 1. 1993 pasívnu
legitimáciu v spore. Spôsobilým subjektom je v danom prípade Česká republika - vojenská správa. Túto

skutočnosť potvrdzuje samotná písomná Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskejrepubliky o prechode práv a povinností vyplývajúcich z vojenskej činnej služby vojakov v ČSĽA ( ČSA) a
zo štúdia žiakov a poslucháčov vojenských škôl v súvislosti so zánikom Českej a slovenskej federatívnej
republiky. Z článku 1 tejto Dohody vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce z výkonu základnej

služby, náhradnej služby, ďalšej služby, služby vojakov z povolania a vojenských cvičení vojakov v ČSĽA
(Československej armáde), vojakov z povolania pridelených právnickým osobám do funkcií na plnenie
úloh obranného charakteru a zo štúdia žiakov a poslucháčov vojenských škôl v dobe od 1. 10. 1949 do
31. 12 1992 prešli dňom 1. 1. 1993 na Českú republiku a na Slovenskú republiku podľa miesta trvalého
pobytu osoby, ktorý mala k 31. 12. 1992.

Na návrh zástupcu navrhovateľa súd uznesením č. k. 11C/211/1993 - 104 zo dňa 11. 3. 2004 pripustil,
aby na miesto doterajšieho odporcu v 2. rade Vojenský úrad pre právne zastupovanie, Bratislava vstúpil
do tohto konania na jeho miesto ako odporca v 2. rade: Česká republika, zast. Vojenským úradom pre
právne zastupovanie, Námestie Svobody 471, Praha 6. Správne označenie odporcu v 2. rade je : Česká
republika Ministerstvo obrany Českej republiky.

Z vyjadrenia tohto odporcu v 2. rade vyplýva, že odporca v 2. rade odmieta zodpovednosť za poškodenie

na zdraví navrhovateľa u predmetného úrazu ako vojaka ZVS s poukazom na § 41 ods. 3 vtedy
platného ZP a podľa článku 56 predpisu Všeob.P-21 (práv) a s poukazom na to, že za škodu vzniknutú
pracovným úrazom zodpovedá organizácia, pre ktorú v čase tohto úrazu fyzické osoby pracovali, resp.
za úraz zodpovedá útvar, ak ide o dobrovoľnú výpomoc organizovanú v rámci patronátnej činnosti,
inak organizácia, v prospech koho bola dobrovoľná výpomoc konaná. Podľa odporcu v 2. rade v

danom prípade išlo o dobrovoľnú výpomoc mimo patronátnej činnosti. Odporca v 2. rade zotrval na
vznesenej námietke premlčania. V prípade, že by súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť
odporcu v 2. rade, potom uvádza okolnosti pre zbavenie sa zodpovednosti celkom majúc za to, že u
navrhovateľadošlokzavinenémuporušeniubezpečnostnýchpredpisovvtom,ženavrhovateľakodržiteľ
vodičského oprávnenia vie, že sa nesmie prepravovať na plošine, pričom táto vedomosť je všeobecná

a ďalej, že navrhovateľ požíval alkohol. Navrhovateľ si tak predmetný úraz zapríčinil sám. Ak by sa
súd nestotožnil s týmto názorom, poukazuje na okolnosti pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti a to
na nezodpovedný prístup navrhovateľa, požitie alkoholu ako jednu z príčin zavinenia úrazu. K zmluve
o dobrovoľnej výpomoci zo dňa 1. 8. 1990 uviedol, že táto zmluva je neplatná, pretože je uzatvorená
v rozpore so zákonom, zákon totiž nepripúšťa výplatu odškodnenia vojenským útvarom a refundáciu

príslušnej organizácii. Denný rozkaz je listinou, v ktorej sa uvádza program konkrétneho dňa, nejde
o nariadenie povinnosti zúčastniť sa výpomoci, ale umožňuje vojakom ZVS opustiť kasáreň a ísť na
výpomoc. Navrhovateľ príslušným služobným postupom mohol odmietnuť nastúpiť na výpomoc, mohol
sa brániť, čo sa však nestalo. Podľa obsahu denného rozkazu výťažok z brigády mal byť poukázaný
vojakom, nie vojenskému útvaru.

Listom zo dňa 10. 04. 1995 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane pôvodného odporcu v 1. rade
Štátneho majetku, š. p. Nitrianske Pravno a to Slovenská Poisťovňa, a. s., Bratislava, neskôr Slovenská
kancelária poisťovateľov, zast. Allianz, Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, Dostojevského rad 4 s
poukazom na zákonné poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Na pojednávaní
dňa 9. 10. 2007 vedľajší účastník na strane pôvodne žalovaného odporcu v 1. rade vystúpil z konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s lekárskym posudkom zo
dňa 23. 1. 1991, lekárskym posudkom MUDr. Jaroslava Malíka zo dňa 20. 11. 1993, záznamom o úraze,
protokolom o úraze zo dňa 20. 9. 1990, korešpondenciou medzi navrhovateľom a Štátnym majetkom,
š. p. Nitrianske Pravno, listom Vojenského útvaru Martin zo dňa 28. 1. 1991, správou o vyšetrení a
prejednaní úrazu č. 1011-28/90 Vojenského útvaru 5109 Martin, oznámením AMBIT a. s. Český Krumlov,

zmluvou o dobrovoľnej pracovnej výpomoci zo dňa 1. 8. 1990, protokolmi o výsluchu svedkov Q. Q.,
X. S., X. Q., Q. S., Y. O., J. S., rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia, OSSZ Český
Krumlov zo dňa 13. 11. 1991, rozkazom pre výkon služby č. 150 zo dňa 3. 8. 1990, oznámením AMBIT
a. s. Kompletní stavební práce, obchod, Český Krumlov z 13. 3. 1995, mzdovým listom navrhovateľa
za mesiace január, február 1990, rozhodnutím OSSZ Český Krumlov zo dňa 13. 11. 1991, 1. 2. 1993,

20. 4. 1993 a OSSZ Brno z 30. 7. 1993, Dohodou medzi vládou ČR a vládou SR zo dňa 26. 10. 1995,
výpismi z OR OS Trenčín týkajúcich sa Štátneho majetku Nitrianske Pravno, š. p. - v likvidácii so sídlomNitrianske Pravno, uznesením Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1K/27/02 zo dňa 27. 3. 2003,
potvrdením Úradu práce v Českom Krumlove z 8. 12. 1998, oznámením ČSSZ zo dňa 16. 12. 1998,
listom o nahlásení poistnej udalosti zo dňa 14. 3. 1995, oznámením poistnej udalosti zo dňa 8. 3. 1995,

listom Štátneho majetku, š. p. Nitrianske Pravno zo dňa 7. 3. 1995, záznamom o výpovedi XXXX,Z.
zo dňa 4. 8. 1990, listom VÚ 5109 Martin z 18. 9. 1990, listom OS ZNB Prievidza z 22. 8. 1990,
záznamom o výpovedi navrhovateľa zo 7. 8. 1990, protokolom o výsluchu navrhovateľa zo dňa 31. 8.
1990, oznámeniami OR PZ ODI z 30. 3. 2006, Inšpektorátu práce, Banská Bystrica zo dňa 4. 4. 2006,
Mesta Vyšší Brod zo dňa 14. 4. 2006, pracovnou zmluvou zo dňa 1. 8. 1995, 15. 6. 1996, dohodou o

rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 29. 9. 1995, zo dňa 22. 8. 1996, potvrdením o zamestnaní zo dňa
31. 7. 1998, rozhodnutím OSSZ v Českom Krumlove, rozhodnutiami ČSSZ Praha zo dňa 13. 11. 1991, 1.
2. 1993, 20. 4. 1993, 30. 7. 1993, 18. 10. 1996, oznámením ČSSZ Praha zo dňa 8. 4. 1998, potvrdením
Úradu práce v Českom Krumlove z 2. 12. 1994, 2.8. 1995 o zápočte náhradnej doby, potvrdením Úradu
prácevČeskomKrumlovez26.3.1998,potvrdenímÚraduprácevČeskomKrumloveovedeníevidencii
uchádzačov o zamestnanie, potvrdením AMBIT a. s. Kompletní stavební práce, obchod Český Krumlov

z 21. 10. 1993, žiadosťou OSP v Českom Krumlove z 30. 8. 1991, oznámením OSP v Českom Krumlove
z 1. 7. 1991, potvrdením Úradu práce v Českom Krumlove zo dňa 8. 12. 1998, oznámeniami ČSSZ
Praha o zvýšení ČID z 1. 4. 1996 a 1. 12. 1994, oznámením Úradu práce v Českom Krumlove zo dňa
13. 4. 2006, prehľadom evidencie navrhovateľa o uchádzačov o zamestnanie, prehľadom doporučeniek
navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie, oznámením ČSSZ Praha zo 7. 2. 2007, oznámením NsP

Prievidza, so sídlom v Bojniciach z 26. 1. 2007, rozhodnutím č. 644/1996 Prezídia FNM SR z 10. 10.
1996, rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR z 5. 3. 1997, potvrdením ZEMAV Rybník spol.
s r. o. z 3. 12. 1998, mzdovým listom navrhovateľa za mesiace apríl až júl 1998, mzdovým listom
navrhovateľa za mesiace jún až august 1996, potvrdením Mestského úradu Vyšší Brod z 8. 12. 1998,
oznámením zo dňa 17. 10. 2007, oznámením CZECH SECURITY spol. s r.o. Plzeň, rozhodnutím ČSSZ

Praha z 13. 1. 2009, osobným listom dôchodkového poistenia navrhovateľa, potvrdením Úradu práce
v ČR, Krajská pobočka v Českých Budejoviciach z 20. 6. 2011 o prehľade evidencie navrhovateľa
ako uchádzača o zamestnanie, rozhodnutím Úradu práce v Českom Krumlove z 5. 3. 2010 o priznaní
podpory v nezamestnanosti, lekárskou správou navrhovateľa z 19. 1. 2010, oznámením Úradu práce v
ČR, Krajská pobočka v Českých Budejoviciach zo dňa 23. 8. 2011 o prehľade evidencie uchádzača, o

záznamoch o poskytnutej podpore v nezamestnanosti, o prehľade histórie činnosti uchádzača, o vývoji
minimálnej mzdy od roku 1991, výpisom z OR OS Trenčín týkajúceho sa odporcu v 1. rade, výsluchom
svedkov Q. Z., X. J., U. Z.. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie, znalecké posudky boli podané
MUDr. Mariánom Nosáľom, znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia pod č.
10/2011 a znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou z odboru

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie)

Lekárskym posudkom Vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 23. 1. 1991 bolo určené bolestné u
navrhovateľa, ktorý utrpel úraz dňa 4. 8. 1990, na 189 bodov. S poukazom na v ňom uvedené položky
vyhl. č. 32/65 Zb. išlo o určenie bodového ohodnotenia podľa položky 183 a - zlomenina krčka stehnovej
kosti zaklinená, podľa položky 198 b - zlomenina píšťaly úplná bez posunutia úlomkov. V konaní nebolo

sporné,ževzmysletohtolekárskehoposudkubolanavrhovateľoviztitulunáhradyzabolestnévyplatená
suma vo výške 1 417 Kč, vyplýva to z korešpondencie medzi navrhovateľom a Štátnym majetkom, š. p.
NitrianskePravnostým,ženavrhovateľsadomáhalvýplatyplnejnáhradyvovýške2835Kčs,vyčíslenej
za 189 bodov x 15 Kčs za jeden bod. Už v korešpondencii Štátneho majetku, š. p. Nitrianske Pravno,
v listoch zo dňa 20. 2. 1991, 28. 8. 1991, 17. 11. 1993, 20. 12. 1993 sa uvádza, že Štátny majetok, š.

p. Nitrianske Pravno mal podľa správy o vyšetrení a prejednaní úrazu č. 1011-28/90 Vojenského útvaru
Martin vyplatiť len 50 % vzniknutej škody. V liste z 20. 12. 1993 navyše uvádza, že príslušná suma,
plnenie bolo poskytnuté administratívnym nedopatrením, že navrhovateľ bol na akciu určený rozkazom
veliteľaútvaru, žezozáznamuoúrazezvojenskéhoútvaruvyplýva,ženavrhovateľplnilvýkonvojenskej
služby a teda za jeho úraz mu zodpovedá vojenský útvar, ktorého bol v dobe úrazu príslušníkom.

Podľa záznamu o úraze, ktorý bol vyhotovený pôvodne žalovaným odporcom v 1. rade Štátnym
majetkom, š. p. Nitrianske Pravno vyplýva, že navrhovateľ bol vo vzťahu k tejto organizácii brigádnik
VÚ 5109 Martin, že vykonával prácu brigádnika rastlinnej výroby na hospodárstve Nitrianske Pravno,
že navrhovateľ mal požadovanú kvalifikáciu pre prácu, pri ktorej došlo k úrazu, bol inštruovaný o
bezpečnosti pri práci a to 4. 8. 1990 agronómom hospodárstva, že o 16:30 hod. dňa 4. 8. 1990 sa mu

stal úraz, v dôsledku ktorého nastalo poškodenie jeho zdravia - zlomenina v stehne, miestom úrazu bolaštátna cesta pred obcou Nitrianske Pravno. Úraz bol popísaný tak, že v okamžiku úrazu navrhovateľ
sedel na balíkovej slame nízkoplošinového prívesu, že v deň úrazu pracoval ako príslušník VÚ 5109
Martin na dvore Nitrianske Pravno, kde bol na zmluvnej brigáde, že spolu s ďalšími príslušníkmi brigády

nakladali na poli balíkovú slamu na nízkoplošinové prívesy, ktoré túto slamu odvážali do hospodárskeho
dvora, že podľa výpovede postihnutého navrhovateľa po naložení poslednej fúry slamy si sadli na zadnú
časť prívesu, hoci boli ráno pred prácou upozornení agronómom hospodárstva a potom počas dňa
traktoristom V.Z. o zákaze vozenia osôb na naloženej slame. Počas jazdy po štátnej ceste sa balíky pod
ním uvoľnili a on spadol na cestu. V zázname o úraze sa uvádza, že podnik neporušil žiadny predpis,

že poškodený navrhovateľ bez vedomia traktoristu nasadol na zadnú časť prívesu naloženého slamou,
hoci bol o tomto zákaze riadne oboznámený. V kolónke podpis zraneného je nečitateľný podpis.

V Protokole o úraze vypracovaného Vojenským útvarom 5109 Martin k predmetnému úrazu je uvedené,
že dňa 4. 8. 1990 navrhovateľ nakladal na vlečku balíky slamy, potom sa posadil na balíky slamy na
vlečke traktora, z ktorého počas jazdy zoskočil. Na pravej nohe mu vznikla otvorená zlomenina a na
ľavej nohe odlomený kŕčok kolena a narazený kĺb ľavej panvy. Tento údaj je uvádzaný v prvej osobe

jednotného čísla ako výpoveď navrhovateľa s tým, že súčasne uviedol na otázku, v čom vidí príčinu
úrazu odpoveď „ vo vlastnej nezodpovednosti“. Protokol o úraze je datovaný 20. 9. 1990. Obsahuje
lekársky nález a poskytnutú zdravotnú pomoc - odvoz do nemocnice v Bojniciach. V časti veliteľské
vyšetrenie príčiny úrazu sa uvádza, že navrhovateľ dňa 4. 8. 1990 okolo 16:30 hod. spadol z vleku, kde
bola naložená slama v balíkoch a pri páde z vlečky utrpel zranenie, toto zranenie si privodil navrhovateľ

sám svojou nedbalosťou a porušením vyhlášky č. 99/89 Zb. (§ 3 ods. 1). V závere sa uvádza, že v
danom prípade ide o úraz v priamej súvislosti s vojenskou službou, že ide o pracovný úraz.

V Správe o vyšetrení a prejednaní úrazu vypracovanej Vojenským útvarom 5109 Martin č. 1011-28/90
sa uvádza, že navrhovateľ utrpel úraz 4. 8. 1990 o 16: 30 hod. tak, že na dobrovoľnej brigáde u ŠM.
Nitrianske Pravno pracoval na odvážaní balíkov slamy, že pri poslednej fúre naskočil spolu aj s vojakom

O.a vojakom S.na vlečku traktora, ktorý sa pohýnal a to bez vedomia vodiča. Navrhovateľ si sadol na
4. rad balíkov, ktoré sa počas jazdy začali posúvať smerom k traktoru. Z obavy, že spadne pod kolesá
traktora, zoskočil z vlečky počas jazdy, pričom spravil kotrmelec, po páde zostal ležať na kraji cesty.
Navrhovateľ bol liečený v nemocnici Bojnice. Svedkami úrazu sú vojaci KoV.V časti „Právne posúdenie
príčin a následkov úrazu“ sa uvádza, že k úrazu došlo pri výkone vojenskej služby alebo v priamej

súvislosti s výkonom služby podľa článku 46 a 47 predpisu Všeob. -P - 21 (práv), k úrazu nedošlo
bez priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby, ide o pracovný úraz. Navrhovateľ svojím zavineným
konaním porušil predpis vyhl. č. 99/89 o preprave osôb, hoci s ustanoveniami tohto predpisu bol riadne
zoznámený a jeho znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované. Porušenie tohto
predpisu bolo jedinou príčinou úrazu. Vojenská správa sa tak čiastočne sprosťuje zodpovednosti a to 50

% a tiež pri náhrade vzniknutej škody v rozsahu 50 %. V kolónke iné údaje sa uvádza, že k úrazu došlo
pod patronátnou zmluvou so Štátnym majetkom Nitrianske Pravno a že náhrada za úraz sa bude žiadať
cestou VOZČ od Štátneho majetku vo výške 50 % vzniknutej škody. Správa je zo dňa 21. 9. 1990.

Posudkom MUDr. Jaroslava Malíka bolo vyčíslené bolestné na 393,75 bodov a to za položky 183b,
198d, 6 b. Týmto posudkom bolo tiež vyčíslené hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 380

bodov, v oboch prípadoch s poukazom na Vyhl. č. 32/65 Zb., lekársky posudok je zo dňa 20. 11. 1993.

Podľa zmluvy o dobrovoľnej pracovnej výpomoci zo dňa 1. 8. 1990 bola táto uzatvorená medzi
Vojenským útvarom 5109 Martin a Štátnym majetkom, š. p. Nitrianske Pravno. V zmysle tejto zmluvy
Vojenský útvar 5109 Martin poskytuje horeuvedenej organizácii dobrovoľnú pracovnú výpomoc na
družstevné práce s nástupom dňa 4. 8. 1990 a ukončením dňa 5. 8. 1990 v rozsahu 50 vojakov

základnej služby. V bode 3 „vyúčtovanie dobrovoľnej pracovnej výpomoci“ sa uvádza, že Vojenský útvar
5109 Martin vyúčtuje a vyfakturuje horeuvedenej organizácii náhradu za prácu vykonanú príslušníkmi
dobrovoľnej pracovnej pomoci za príspevok na nemocenskú starostlivosť, náhradu vyplatenú útvarom
za odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania a náhradu za prípadné škody a straty
podľa zásad ďalej uvedených. Podľa záverečných ustanovení sa organizácia zaviazala, že ponesie

plnú zodpovednosť za organizáciu práce, za pracovné využitie, za odborné riadenie a dohľad nad
prácou príslušníkov DPV s dôrazom na dodržovanie predpisov o nariadení o zaistení bezpečnosti aochrany zdravia pri práci, že nebude vyplácať peniaze príslušníkom DPV v hotovosti. V zmysle bodu
5 Záverečných ustanovení sa dohodlo, že sa organizácia v súlade s § 201 ods. 1 ZP zaväzuje zaplatiť
útvaru 5109 Martin čiastky, ktoré Vojenská správa vyplatí príslušníkom DPV za odškodné pracovných

úrazov, ktoré sa im stanú pri výkone DPV alebo v priamej súvislosti s ňou podľa zákona č. 65/1965 Zb.
a predpisu Všeob.- P- 21 (práv).

Podľa oznámenia AMBIT a. s. Kompletní stavební práce, obchod Český Krumlov z 24. 11. 1993
navrhovateľ bol u nich zamestnaný od 1. 9. 1986 do 3. 8. 1991 ako murár. Priemerný zárobok
pracovníkov vykonávajúcich prácu tohto druhu u nich dosahuje 32,43 Kč/hod.

Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že ako vojak základnej služby nastúpil dňa 2. 4. 1990 do

Vojenského útvaru v Martine 5109. V dennom rozkaze dňa 3. 8. 1990 bolo určené, že sa musí zúčastniť
brigády u odporcu v 1. rade, na základe toho túto brigádu dňa 4. 8. 1990 vykonal. Po príchode na
pracovisko odporcu v 1. rade nebol poučený o žiadnych povinnostiach, len jemu a ostatným vojakom
bolo povedané, čo majú robiť. Navrhovateľovi bola pridelená práca spolu s ďalšími vojakmi základnej
služby FE. S. a Y. XXXXm a to nakladanie a vykladanie slamy. V čase okolo 16: 30 hod., keď zvážali

poslednú fúru, sedel spolu s ďalšími vojakmi na vlečke spolu s balíkmi, z tejto vlečky spadol. K podpisu
na zázname o úraze uviedol, že nevie, čo podpisoval, uznal svoju zodpovednosť v rozsahu 50 %, ale
nesúhlasí s tým, v čase podpisu záznamu bol na tom psychicky zle. V dôsledku úrazu má problémy pri
chôdzi, nemôže chodiť po schodoch, ťažšie práce ako nosenie uhlia, upratovanie musí zabezpečovať
jeho manželka alebo iná osoba, ktorú o to požiada. V minulosti športoval amatérsky, hral futbal, v

súčasnej dobe túto činnosť vykonávať nemôže, má problémy pri tanci na spoločenských podujatiach.
Potvrdil, že pred nástupom na ZVS pracoval v OSP Český KXX.v od 14. 12. 1989 do 02. 04. 1990, táto
organizácia zanikla a vznikla nová spoločnosť AMBIT a. s. Český Krumlov.

Z doplneného výsluchu navrhovateľa bolo ďalej zistené, že je absolventom ZŠ a SOŠ v odbore murár.
SŠ skončil v júni 1989 a od 1. 8. 1989 začal pracovať u bývalého Okresného stavebného podniku Český

Krumlov, ktorého nástupcom je spoločnosť AMBIT a. s., Český Krumlov. Zamestnancom Okresného
stavebného podniku sa stal na základe pracovnej zmluvy, vykonával prácu v odbore murár a to až do
nástupunazákladnúvojenskúslužbu.Doprácenastupovalakozdravýanaprácuspôsobilý,rovnakotak
na ZVS. Od svojho narodenia neprekonal žiadne závažné občianske ochorenia alebo úrazy. Pracovný
pomer u OSP Český Krumlov bol dohodnutý na dobu neurčitú, navrhovateľ začal vykonávať ZVS od 1.

4. 1990 ako vtedajší zamestnanec OSP Český Krumlov. Tvrdil, že poškodenie zdravotného stavu, ktoré
viedlo k jeho priznaniu plnej invalidity a súčasne jeho nepriaznivý zdravotný stav, súvisí s predmetným
úrazom, žiadne iné úrazy vrátane pracovných neprekonal. Navrhovateľ tvrdil, že s nástupom na brigádu
dňa 4. 8. 1990 nesúhlasil, v prípade vydania denného rozkazu o nástupe na brigádu mohol tento
odmietnuť s poukazom na nejaké bolesti, inak nie. Po príchode do areálu bývalého Štátneho majetku

prevzal brigádnikov agronóm, ktorého meno a priezvisko si nepamätá. Navrhovateľ tvrdil, že zo strany
zamestnancov pôvodného odporcu v 1. rade nebol žiadnym spôsobom oboznámený s bezpečnostnými
predpismi. Poučenie o tom, že nemôžu užívať alkoholické nápoje, im bolo dané zo strany nadriadených
z Vojenského útvaru deň predtým. Navrhovateľ priznal, že počas výkonu výpomoci vypil jedno pivo 12
stupňové a to v čase obednej prestávky od 11:15 do 12:00 hod. V čase, keď sa mu stal úraz o 16:30 hod.

už nepociťoval vplyv alkoholu ne sebe. Dej predmetného úrazu popísal tak, že prácu v rámci výpomoci
vykonával spolu s ďalšími vojakmi ZVS pri ceste na poli, úraz sa mu stal počas výpomoci. Potvrdil, že v
časeúrazupracovalvskupinesvojakomL.aO..Napoleichodviezoltakzvanýplaťák,t.j.vozíkzapojený
za traktorom. Úlohou vojakov bolo nakladať stohy slamy na vozík - vlečku. Stohy slamy boli uskladnené
v pyramíde a od jedného stanovišťa po druhé sa spolu s ďalšími vojakmi zviezol na vlečke. Traktoristom

v danom čase bol pán I.V čase nakladania vlečky sedel traktorista v traktore, keď bola vlečka plná,
jeden z vojakov dal znamenie na traktoristu. Nakladanie stohov slamy sa uskutočňovalo tak, že jeden
z vojakov bol na vlečke, ten skladal balíky slamy vo vnútri vlečky a ďalší balíky slamy nahadzovali
na vlečku. Ten, kto bol na vlečke, zostal na nej, ten kto vyhadzoval balíky na vlečku, naskakoval na
vlečku za jazdy a takto sa vojaci zviezli sediac na balíkoch slamy k ďalšej pyramíde. Podľa navrhovateľa

traktorista ich musel vidieť, že sedeli na stohoch slamy na vlečke. Navrhovateľ tvrdil, že traktorista s
nimi nekomunikoval a ani raz im nepovedal, aby išli z vlečky dole a aby išli peši, ale na druhej strane
navrhovateľ priznal, že nikto ich nenútil, aby na balíkoch slamy sedeli počas jazdy. Navrhovateľ tiež
uviedol, že si neuvedomoval riziko a nepredpokladal, že dôjde k úrazu. V čase úrazu sedel v ľavom rohuvlečky, vlečka vbehla do jamy na ceste, došlo k balansu, začal padať balík slamy a navrhovateľ padal
spolu s ním, hoci v prvom momente chcel zoskočiť, ale zviezlo ho to spolu s balíkom slamy dole, pričom
sa mu zdá, že cez nohu mu prešlo koleso vlečky. Z miesta úrazu ho odviezla záchranná služba do NsP

Bojnice, kde bol hospitalizovaný od 4. 8. 1990 do polovice novembra 1990, následne bol prevezený
do Ružomberka. Následne bol PN do 4. 8. 1991 a od 4. 8. 1991 mu bol priznaný plný ID. Priznaním
plného ID mu skončil pracovný pomer s OSP Český Krumlov. Zamestnávateľ mu vyplácal nemocenské
dávky, nie však náhradu do výšky priemerného mesačného zárobku. K výkonu práce u OSP Český
Krumlov dodal, že vykonával prácu 8,5 hod. denne počas pracovných dní, podľa jeho tvrdenia jeho hrubý

zárobok činil 5 000 Kč. Potvrdil, že jeho evidencia nezamestnanosti nebola súvislá, ale prerušovaná,
vyradenie z evidencie bolo z dôvodu nedostavenia sa na kontakt. Počas výkonu trestu bol v evidencii
nezamestnaných, v danom čase poberal ČID, vo výkone trestu prácu nevykonával. K podpisu záznamu
oúrazez5.8.1990uviedol,žebolvtedyzranený,neuvedomovalsi, čopodpisuje,osobapíšúcazáznam
si udávala údaje do záznamu sama, navrhovateľ poprel údaje uvedené v tomto zázname a zotrval na
tom, že nebol upovedomený o zákaze nasadať na zadnú časť prívesu naloženého slamou. Poprel, že by

o tom, že sedí na vlečke, vedel traktorista. Poprel, že by podpis na protokole zo dňa 20. 9. 1990 bol jeho
podpisom. K nárokom na sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že v čase predmetného úrazu bol
slobodný, po predmetnom úraze má následky, keď nemôže sa venovať behu, cvičiť psa. Jeho záľubou
od detstva bol beh, futbal, bicyklovanie, horská cykloturistika, prechádzky. Bicyklovanie realizoval v čase
voľna, futbal hrával v obecnej lige, cvičeniu psov sa venoval od druhého ročníka ZŠ. V dôsledku úrazu

mu poškodenie nohy bráni v behu, nohu má skrátenú o 3 cm, má viditeľné krívanie. Má za to, že je
takto obmedzený pri možnosti nájsť si prácu. V riadení motorových vozidiel nie je obmedzený, vlastní
vodičský preukaz na osobné i nákladné vozidlá. Obmedzenie vníma aj pri výkone domácich prác, pri
práci v záhrade, pri nosení dreva a uhlia. Tieto práce musí vykonávať jeho manželka K.. Navrhovateľ
má za to, že po úraze nemôže vykonávať prácu, zaujímal sa o prácu vodiča, stanovisko oslovených

potencionálnych zamestnávateľov bolo také, že sa ozvú. Pripustil, že pri hľadaní zamestnania bol možno
pasívny. Vo svojej ďalšej výpovedi pripustil, že mohol vypiť dve pivá a že asi v čase úrazu naskakoval
za jazdy na vlečku. Doplnil, že bol členom Zväzarmu v rokoch 1982, 1983, do nástupu na ZVS cvičil 3
psov, je absolventom výcviku psa stupeň ZV III.

K jednotlivých svojím zamestnaniam navrhovateľ uviedol, že v rámci výkonu práce u Mestského

úradu Vyšší Brod od 1. 8. 1995 do 1. 9. 1995 vykonával prácu s kosačkou, mal udržiavať trávnik,
poškodená noha mu bránila v chôdzi a pracovný pomer skončil dohodou zo zdravotných dôvodov.
V spoločnosti JKR Special Securitas spol. s r. o. České Budejovice vykonával pracovníka ochrany a
ostrahy, prácu skončil z dôvodu nástupu do výkonu trestu. Vykonával prácu strážnika so psom, práca sa
mupáčila.PrácuvspoločnostiZEMAVrybníks.r.o.DolníDvořišteskončildohodoupreslovnúroztržkuso

zamestnávateľom. Navrhovateľ potvrdil, že za výpomoc v deň úrazu dostal sumu 1 417 Sk od Štátneho
majetku, zrejme išlo o náhradu bolestného.

Z protokolu o výsluchu svedka XX.zo dňa 06. 08. 1990 vyplýva, že podľa vyjadrenia tohto svedka dňa
03. 08. 1990 bol určený v rozkaze veliteľa útvaru ako veliteľ výpomoci do Štátneho majetku Nitrianske
Pravno. Ako veliteľ skupiny bol poučený, dostal výkaz práce a menný zoznam 50 vojakov podľa zmluvy.

Dňa 4. 08. 1990 o 6.00 hodine prišiel pre nich autobus, ktorý ich odviezol do ŠM Nitrianske Pravno,
pri príchode do Nitrianskeho Pravna správca dvora rozdelil 50 vojakov na jednotlivé pracovné skupiny.
Prvú skupinu tvorilo 10 vojakov, medzi nimi bol i navrhovateľ. O úraze navrhovateľa sa dozvedel až pri
zvoze autobusom po jednotlivých dvoroch v neskorých odpoludňajších hodinách. Výsluch svedka bol
vykonaný na Vojenskom útvare 5109 Martin.

Z protokolu o výsluchu svedka zo dňa 06. 08. 1990 opäť vykonaného Vojenským útvarom 5109 Martin
a to X. S. vyplýva, že tento svedok išiel dobrovoľne na brigádu dňa 04. 08. 1990 na Štátny majetok
Nitrianske Pravno. Po príchode na pracovisko jeho a ďalších 9 vojakov odovzdal podporučíkQ.na
práce civilnému občanovi, ktorý ich rozdelil na jednotlivé skupiny. Počas obedňajšej prestávky navštívili
pohostinstvo,spolusvojakomQ.sedelzastolomajnavrhovateľ,ktorýtiežpilpivo.Zaprítomnostisvedka

vypil navrhovateľ 1 12 stupňové pivo. O úraze navrhovateľa sa dozvedel až po ukončení prác. Svedok
potvrdil, že bol poučený o zákaze požívať alkohol.Z protokolu o výsluchu svedka vojaka Q. zo dňa 06. 08. 1990 vyplýva, že na brigádu do Nitrianskeho
Pravna išiel dobrovoľné. Vojaci boli odovzdaní na prácu civilnému občanovi, ktorý ich rozdelil na
jednotlivé skupiny. Svedok sa spojil s navrhovateľom, ktorému kúpil dve pivá. O úraze navrhovateľa sa

dozvedel až po ukončení prác. Potvrdil, že bol poučený o zákaze požívať alkohol na brigáde a pred ňou.

Z protokolu o výsluchu svedka XX:XX zo dňa 06. 08. 1990 vyplýva, že svedok išiel na brigádu
dobrovoľne. Po príchode do Nitrianskeho Pravna boli rozdelení na pracovné skupiny. On pracoval pri
zbere a nakladaní slamy na prívese spolu s navrhovateľom a vojakom O. V čase obeda išli spoločne na
pivo do pohostinstva v Nitrianskom Pravne. Vodič traktoru im povedal, že môžu ísť na pivo, len nech sa

veľmi neopijú, že to majú zakázané. Svedok potvrdil, že vypil jedno pivo. Z pohostinstva si ich vyzdvihol
vodič traktora. Asi okolo 16:45 hod. pri odvoze posledných balíkov slamy spoločne s vojakom Bujokom
sedeli na balíkoch slamy vzadu na podlahe, navrhovateľ vyliezol na horné balíky slamy v úrovni strechy
traktora. Po tom, čo vyšli na cestu, asi po 10 metroch zbadal spadnuté balíky slamy na ceste a medzi
nimi aj navrhovateľa. Svedok potvrdil, že bol poučený o zákaze požívať alkohol.

Z protokolu o výsluchu svedka S. zo dňa 06. 08. 1990 vyplýva, že dňa 04. 08. 1990 išli na dobrovoľnú

brigádu na ŠM do Nitrianskeho Pravna. V dobe prestávky okrem vojaka Kelku išli ostatní do pohostinstva
v Nitrianskom Pravne, medzi nimi navrhovateľ, každý z nich vypil po dve pivá 12 stupňové. Traktorista
si ich vyzdvihol z pohostinstva a pokračovali v práci na poli. Okolo 16.15 hodiny pri odvoze posledných
balíkov slamy sedeli na prívese traktora on, vojak V.a navrhovateľ. Na ceste z mierneho kopca z ľavej
strany prívesu v smere jazdy začali padať balíky slamy, navrhovateľ sedel za jeho chrbtom, vojak W.

vedľa svedka. Svedok videl padať balíky slamy na cestu, medzi nimi zbadal aj navrhovateľa. Pretože
navrhovateľ sedel za jeho chrbtom, svedok nevedel popísať ako navrhovateľ spadol. Potvrdil, že bol
poučený o zákaze požívať alkohol.

Z protokolu o výsluchu svedka LXXX S. vyplýva, že svedok šiel na brigádu dobrovoľne, za prácu mu bolo
riadne zaplatené. 04. 08. 1990 sa zúčastnil dobrovoľnej brigády. On pracoval sám, činnosť navrhovateľa

nevidel. O úraze navrhovateľa sa dozvedel až po odchode z pracoviska.

Z výsluchu svedka V. bez pomeru a záujmu k účastníkom konania bolo zistené, že u ŠM, š. p. Nitrianske
Pravno pracoval ako traktorista, zamestnancom š. p. bol do roku 1994. Pre odstup času si pamätá len,
že vojaci nahadzovali balíky slamy na plaťák - príves. V danom čase pracovali na poli, vzdialenom od
vykládky 300 m, nešlo o veľkú vzdialenosť, takže vojaci mohli ísť popri traktore peši. Poprel, že by

prikázal vojakom, aby sedeli na prívese, nedovolil im sedieť na prívese počas pohybu traktora a prívesu.
Svedok nevedel povedať, či vojaci boli poučení niekým zo ŠM o zákaze vozenia sa na prívese, svedok
pri takomto poučení prítomný nebol. Myslí si, že vojakom povedal, že na prívese sa nesmie sedieť počas
pohybu prívesu a traktora. O takomto zákaze vie, pretože vyplýva z bezpečnostného predpisu, ktorý
pozná zo školení. On sám sa zúčastňoval povinných školení realizovaných raz alebo dvakrát do roka a

v rámci týchto školení sa školilo i o bezpečnostnom predpise týkajúcom sa zákazu vozenia na prívese.
Svedok nevedel uviesť, či videl vojakov viesť sa na prívese počas pohybu prívesu a to s poukazom na
to, že si nepamätá, v akom stave bolo spätné zrkadlo a či toto zrkadlo bolo dostatočné, aby videl osoby
sediace na prívese. Pri nahadzovaní balíkov jeden vojak bol na plaťáku, ten upravoval balíky, ktoré mu
nahadzovali ďalší vojaci. Ani jeden z vojakov nemohol zostať na plaťáku a k ďalšiemu miestu sa mali

presúvať peši. Keď bol plaťák plný, šiel vojakmi z poľa na hlavnú cestu na vykládku do ŠM. K úrazu
došlo na hlavnej ceste, po ktorej mali ísť vojaci peši a nie sediac na prívese. Svedok tiež uviedol, že keď
videl vojakov, že sa chcú viesť na prívese, povedal im o zákaze viesť sa na prívese. Svedok potvrdil, že
podpis na zázname o výpovedi zo 4. 8. 1990 je jeho podpisom.

Z výsluchu svedka Jána Lenharta, nemajúceho žiaden pomer k navrhovateľovi, odporcovi v 2. rade,

bývalého zamestnanca odporcu v 1. rade, bolo zistené, že zamestnancom bývalého ŠM Nitrianske
Pravno, š. p. bol od roku 1969, v roku 1990 vykonával funkciu vedúceho hospodárskeho dvora Nitrianske
Pravno, neskôr prešiel plynule pracovať k odporcovi v 1. rade, pričom miesto výkonu jeho práce sa
nemenilo. Potvrdil, že v pôvodnom ŠM Nitrianske Pravno, š. p. pomáhali vojaci ZVS a to v čase
žatevných prác, vojaci najmä nakladali balíky slamy. Vojakov ZVS mal na starosti za ŠM š. p. agronóm,

ktorýmbolvroku1990RudolfI..Svedokmupomáhal priorganizáciiprác.Svedokpotvrdil,žepredmetnávýpomoc v auguste 1990 nebola ojedinelý prípad výpomoci vojakov ZVS ŠM š. p., výpomoc sa diala už
predtým. Tento konkrétny prípad úrazu, bol prvý prípad úrazu vojaka na hospodárskom dvore Nitrianske
Pravno. Praxou bolo, že po príchode brigádnikov im agronóm povedal, čo budú robiť, že si majú dávať

pozor, akú prácu budú vykonávať, že alkohol nemôžu požívať, že voziť v traktore sa môžu len dvaja. Toto
pravidlo vyplývalo z technického preukazu, keď v traktore bolo sedadlo pre vodiča a ďalšie dve sedadlá
pre spolujazdcov. Agronóm tiež brigádnikom povedal, že je zakázané voziť sa na vlečke (plaťákoch).
Takéto poučenie dal agronóm brigádnikom pred prácami a pred ich rozdelením na skupiny. Pri tomto
poučení bol svedok prítomný. Svedok potvrdil, že istotne aj v tomto konkrétnom prípade v deň úrazu

takéto poučenie agronóm brigádnikom dal. Svoje presvedčenie a istotu zdôvodnil tým, že to neplatilo
len pri brigádnikoch - vojakoch, ale aj pri domácich brigádnikoch. Kládol sa dôraz hlavne na zákaz
alkoholu. Poučenie o bezpečnostných predpisoch trvalo asi 10 minút. Na výpomoc k bývalému ŠM,
š. p. chodievali len vojaci z VÚ Martin. Nad prácou brigádnikov - vojakov vykonával dozor agronóm i
svedok tak, že si všímali prácu, priebeh prác, prácu traktoristu. V prípade zistenia porušenia nejakého
predpisu, vojakov hneď upozorňovali na chybu, ktorú urobili. Záznam o úraze z 5. 8. 1990 nespisoval,

ten spisoval bezpečnostný technik - pán Áč, svedok tento záznam podpisoval. Bezpečnostný technik
mal na starosti šetrenie úrazov, pri šetrení tohto úrazu bol prítomný i svedok. Údaje o úraze sa získavali
od traktoristu, vojakov, ktorí pracovali s poškodeným a od vojaka Lišku. Skutočnosť, či ŠM, š. p. alebo
poškodený porušil nejaký predpis, vyhodnotil bezpečnostný technik. Svedok bol pri získavaní informácii
od traktoristu a od vojakov, ktorí s poškodeným vojakom pracovali. Obsah záznamu o úraze svedok

potvrdil. Svedok ďalej uviedol, že ŠM, š. p. mal svoj vnútorný bezpečnostný predpis na všetky práce,
brigádnici sa poučovali len v tej časti, ktorá sa týkala ich prác, prác so slamou. Skutočnosť, že sa
nesmie sedieť na vlečke, vyplýva zo všeobecného predpisu, zo zákona, pretože vlečka je dvojkolesový
prostriedok. Naň sa vzťahuje zákaz prevozu na vlečke, ŠM š. p. má úpravu vo vnútornom predpise,
že okrem bezpečnostného technika poučovať o bezpečnostných predpisoch môže agronóm a svedok.

V čase žatevných prác boli v práci všetci zamestnanci ŠM, š. p. až do skončenia prác bez ohľadu
na pracovný čas. Svedok sa nevedel vyjadriť k prípadnej patronátnej činnosti medzi VÚ Martin a ŠM
Nitrianske Pravno, š.p., uzatvárania príslušných zmlúv sa nezúčastňoval.

Z výsluchu svedkaK.nemajúceho žiaden pomer k navrhovateľovi, k odporcom v 1. a 2. rade bolo zistené,
že na ŠM Nitrianske Pravno, š. p. pracoval od roku 1960 do roku 1999. Po likvidácii ŠM zostal na

pôvodnom pracovisku ŠM Chvojnica. V roku 1990 robil vedúceho hospodárstva vo Chvojnici. Ide o
totožnú funkciu, ktorú vykonával pán V.na hospodárskom dvore v Nitrianskom Pravne. Svedok potvrdil,
že od roku 1972 z dôvodu, že na ŠM nezvládali vykonávať v lete poľnohospodárske práce, na ŠM
hospodársky dvor Chvojnica chodili vypomáhať vojaci ZVS z VÚ Martin. ŠM oslovil VÚ Martin, keďže
potrebovali pomôcť so senom a keďže tu bola dobrá kooperácia a vojsko malo aj zmluvu s Lesami.

Zmluvy uzatváral ŠM, š. p. a VÚ Martin vtedy, keď bolo treba pomôcť a to cez sobotu, nedeľu, na
každú výpomoc na každý deň sa zvlášť uzatvárala príslušná zmluva. Za ŠM, š. p. Nitrianske Pravno
uzatváral zmluvy svedok alebo iný zamestnanec ŠM, š. p., ktorého určil riaditeľ ŠM. Na otázku sudcu,
či tu bol patronát medzi VÚ Martin a ŠM, š. p. alebo o aký druh výpomoci išlo, svedok uviedol, že
tak ako chodil zamestnanci Priemstavu alebo ONV vypomáhať na ŠM, š. p. tak aj vojaci z VÚ chodili

pomáhať na ŠM, š. p. Za výkon práce vojakov ZVS sa nevyplácali peniaze priamo k rukám vojakov,
peniaze sa vyplácali asi na VÚ. Svedok sa nevedel vyjadriť k predmetnému úrazu zo dňa 4. 8. 1990.
V prípade, že na hospodársky dvor Chvojnica prišli vojaci ZVS vykonávať prácu, z titulu svojej funkcie
ich dal nastúpiť, poučil ich o bezpečnostných predpisoch o zákaze alkoholu, o zákaze fajčenia pri sene,
slame, aby nedošlo k úrazu. Poučenie mohlo trvať 20 minút. Potom sa vojaci rozdelili a išli pracovať.

V prípade, že vojaci išli nakladať balíky slamy, agronóm im povedal, aby si dávali pozor, a tým čo
mali nakladať balíky, aby si dávali pozor, aby neskĺzli dole, tých, čo robili pri balíkoch slamy, pridelil
ku konkrétnemu traktoristovi. Vojak nemal čo viesť traktor. Poučenie pre vojakov mohol dávať svedok,
agronóm, zootechnik. Svedok potvrdil svoj podpis na Zmluve o dobrovoľnej pracovnej výpomoci zo
dňa 1. 8. 1990. Uviedol, že existovala predtlač zmluvy a podľa nej sa vyhotovovali zmluvy s VÚ Martin

rovnakého obsahu aj v iných prípadoch. Odmeňovanie za prácu, jeho fakturáciu mal na starosti riaditeľ
ŠM,vojakomsaodmenazaprácunevyplácalapriamokichrukám.Knáhradezaškoduzapracovnýúraz
sa vyjadriť nevedel, počas jeho funkcie sa na dvore Chvojnice nestal žiadny úraz vojaka ZVS, predmetný
úraz v ŠM Nitrianske Pravno bol jediným úrazom vojaka ZVS. Svedok dodal, že pomoc z VÚ Martin,
ktorý bol najbližšie k Nitrianskemu Pravnu vybavoval prostredníctvom generála W. ŠM, š. p. nevykonával

pre VÚ žiadnu pomoc, VÚ dostal za prácu vojakov zaplatené. Svedok sa k predmetnému úrazu nevedelvyjadriť. Svedok pojem "dobrovoľná pracovná výpomoc" vysvetlil tak, že pod ním rozumie, že nikto
vojakov nenútil, že išli dobrovoľne na výpomoc.

Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia, OSSZ Český Krumlov z 13. 11. 1991 bol

navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok od 04. 08. 1991. V rozhodnutí sa uvádza, že ide o úrazový
dôchodok. Podľa rozhodnutia OSSZ v Českom Krumlove je navrhovateľ invalidný podľa § 29 ods. 2
a) zákona č. 100/1988 Z. z. z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný
akéhokoľvek sústavného zamestnania. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia OSSZ
Český Krumlov zo dňa 13. 11. 1991 bol navrhovateľovi priznaný ID od 4. 8. 1991 vo výške 1 402 Kčs

(bez zvýšenia). Podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 01. 02. 1993 bol
navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok na 1 576 Kčs z predchádzajúcej výšky 1 432 Kčs. Podľa
rozhodnutia ČSSZ, OSSZ Brno zo dňa 30. 07. 1993 bol navrhovateľovi od 16. 09. 1993 odňatý invalidný
dôchodokapriznanýčiastočnýinvalidnýdôchodokvovýške962,-Kč.Vtejtovýškedôchodkujezahrnuté
aj zvýšenie, keď ČID bol priznaný navrhovateľovi vo výške 788 Kč mesačne. Podľa oznámenia ČSSZ
zo dňa 8. 4. 1998 nepatrí od mája 1998 navrhovateľovi ČID ani ID.

Podľa rozkazu pre výkon služby veliteľa VÚ 5109 číslo 150 zo dňa 03. 08. 1990 veliteľ útvaru povolil
dobrovoľnú pracovnú výpomoc v dňoch 04. - 05. 08. 1990 pre Štátny majetok Nitrianske Pravno - 50
vojakov. V rozkaze sa uvádza, že výťažok výpomoci sa zúčtuje v prospech účastníkov brigády. Poučenie
veliteľovi výpomoci vykoná MŠ dňa 03. 08. 1990 o 13.30 hodine.

PodľapotvrdeniaÚraduprácevČeskomKrumlovezodňa8.12.1998bolnavrhovateľvedenývevidencii

úradu práce ako uchádzač o zamestnanie v obdobiach od 22. 9. 1993 do 27. 11. 1994, od 3. 3. 1995 do
31. 7. 1995, od 2. 11. 1995 do 13. 12. 1995, od 24. 7. 1997 do 29. 3. 1998 a od 19. 8. 1998 aj ku dňu 8.
12. 1998. Podľa aktuálneho potvrdenia bol navrhovateľ v evidencii nezamestnaných od 19. 8. 1998 do
9. 5. 2004 ( potvrdenie Úradu práce v Českom Krumlove zo dňa 13. 4. 2006).

Zo záznamu o výpovedi MV.zo dňa 4. 8. 1990 vykonaného na vtedajšej Okresnej správe ZNB vyplýva,

že dňa 4. 8. 1990 B.vykonával zvoz balíkov slamy z poľa do objektu Štátneho majetku Nitrianske Pravno
na traktore. Zvoz vykonával spoločne s vojakmi. Počas prevozu balíkov vojakom povedal, že sa nesmú
voziť na plaťáku, kde sú naložené balíky slamy. Keď sa vracali do objektu Štátneho majetku Nitrianske
Pravno po ceste v blízkosti objektu začul nejaké hlasy, na to zastavil a zistil, že za traktorom, za plaťákom
ležal na zemi vojak a okolo neho boli ostatní. Spýtal sa, čo sa stalo a vojaci mu povedali , že vojak J.

spadol z balíkov slamy na zem. Pri tomto páde vojak utrpel zranenie a bol prevezený na ošetrenie do
Bojníc. Q. Z. zopakoval, že zakázal vojakom voziť sa na balíkoch slamy. Počas jazdy ich nevidel, že
sedia na týchto balíkoch, v opačnom prípade by zastavil.

Podľa oznámenia ÚV 5109 Martin zo dňa 19. 9. 1990 adresovanej Tankovej a automobilovej inšpekcii
FM NO dňa 11. 9. 1990 vojenský útvar obdržal oznámenie o dopravnom priestupku, ktorého sa dopustil

dňa4.8.1990príslušníkichútvaru-vojakR.J.tým,žepriprepravenaložnejplochetraktorovéhoprívesu
pri vykonávaní prác počas brigády na Štátnom majetku Nitrianske Pravno si počínal tak neopatrne, že
spadol z prívesu a spôsobil si zranenie. Zranený nemal povolenie na prepravu. Svojím konaním porušil
§ 3 ods.1a/ vyhl. č. 99/89 Zb.

Bývalá Okresná správa ZNB listom z 22. 8. 1990 adresovanom VÚ 5109 Martin oznamuje, že 4. 8.

1990 v čase o 16:30 hod. pred obcou Nitrianske Pravno došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vojak
J. J., nar. XX. 6. XXXX, ktorý sa viezol na plaťáku, na ktorom bola naložená slama a ktorý ťahal traktor
vedený vodičom Q. Z.. V uvedenom úseku cesty spadol z plaťáka do stredu vozovky a spôsobil si ťažké
zranenie. Pri dopravnej nehode požitie alkoholu nebolo zistené. B. J. J. svojím konaním porušil § 3 ods.
1 písm. a/ vyhl. č. 99/89 Zb., v jeho prípade ide o osobu podliehajúcu vojenskej disciplinárnej právomoci,

preto sa priestupkový spis zasiela príslušnému veliteľovi k disciplinárnemu vybaveniu.Z písomného záznamu o výpovedi zo dňa 7. 8. 1990 vyhotoveného na bývalej Okresnej správe ZNB
vyplýva, že navrhovateľ bol vypočutý v nemocnici v Bojniciach a do záznamu uviedol, že 4. 8. 1990 o
16:30 hod. ukončili prácu na poli, kde nakladali balíky slamy na plaťák, ktorý ťahal traktor. Ako sa traktor

pohol, on vyšiel na plaťák a sadol si na balíky slamy. Po hlavnej ceste smerom na ŠM sa mu zvrtol
jeden balík slamy a on spadol do stredu vozovky. Pri páde utrpel zranenie. Alkoholické nápoje nepožil.
Zranenie si spôsobil sám, takže vodič nenesie žiadnu zodpovednosť za toto jeho zranenie.

Z protokolu o výsluchu navrhovateľa pred VÚ 5109 Martin zo dňa 31. 8. 1990 vyplýva, že navrhovateľ
vypovedal tak, že 4. 8. 1990 spoločne s 10 chlapcami z čaty odišiel s rotou na brigádu do Nitrianskeho

Pravna. Keď opustili útvar a autobus ŠM ich odviezol do Nitrianskeho Pravna, boli rozdelení na rôzne
práce, on bol určený aj s vojakom O. a vojakom S. na nakladanie slamy na vlečku traktora. Na pole odišli
hneď po rozdelení na vlečke traktora. Nijako zvlášť neboli poučovaní. Po príchode na pole nakladali na
vlečku balíky slamy, tieto potom boli odvážané do stohu na poli. Počas odvážania slamy sedeli všetci
traja vojaci v kabíne traktora. Pri poslednej fúre uloženia slamy si všetci traja posadali na vlečku traktora,
na ktorej boli naložené balíky slamy do výšky šiestich radov. Vodič traktora o tom, že vyliezli na vlečku,

nevedel. Navrhovateľ si myslí, že počítal s tým, že pôjdu peši, pretože to bolo asi 200 m od stohu. Keď
sa vyšplhali na vlečku, traktor sa už pohol po poli a vyšiel na hlavnú cestu. Počas jazdy sa balíky začali
hýbať, pretože boli špatne uložené. Navrhovateľ sedel na štvrtom rade balíkov,. keď sa balíky začali
pohýnať dopredu ku traktoru, zľakol sa, že padne pred kolesá vlečky, tak sa rýchlo odrazil a skočil
z vlečky, dopadol na nohy a potom išiel do kotrmelca a zostal ležať na zemi. Traktorista pokračoval

ďalej a keď videli ostatní, že leží na zemi, začali pískať na traktoristu a traktorista zastal. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že o tom, že na vlečke sedieť nesmú, ich nikto nepoučil, i napriek tomu ako vodič - držiteľ
vodičského preukazu vedel, že na vlečke naloženej materiálom, sa osoby prepravovať nemôžu, že je
to zakázané. Vodič o tom, že ich vezie nevedel, pretože na vlečku naskočili až keď sa pohol s traktorom.
Navrhovateľ potvrdil pri výpovedi, že vypil dve dvanásťstupňové pivá v priebehu poludňajšej prestávky

v pohostinstve Nitrianske Pravno.

Podľa oznámenia Inšpektorátu práce Banská Bystrica pracovný úraz navrhovateľa zo dňa 4. 8. 1990
mu nebol nahlásený.

Podľa oznámenia Mestského úradu Vyšší Brod zo dňa 14. 4. 2006 navrhovateľ pracoval u nich od 1. 8.
1995 do 30. 9. 1995. Dňa 29. 9. 1995 bola spísaná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru k 30. 9.

1995, o zdravotnom stave navrhovateľa nebolo doložené žiadne potvrdenie.

Podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a Mestským úradom vo Vyššom Brode
navrhovateľ sa stal zamestnancom tohto úradu od 1. 8. 1995, na dobu určitú do 31. 10. 1995, ako
robotník verejnoprospešných prác. Pracovná zmluva je datovaná 1. 8. 1995. Dohoda o rozviazaní
pracovného pomeru zo dňa 29. 9. 1995 svedčí o skončení pracovného pomeru navrhovateľa u

Mestského úradu Vyšší Brod a to dňom 30. 9. 1995. Ako dôvod rozviazania pracovného pomeru sa
uvádza dohoda podľa § 42a ZP vzhľadom na zdravotný stav pracovníka. Podľa pracovnej zmluvy
uzatvorenej dňa 15. 6. 1996 sa navrhovateľ stal zamestnancom - pracovníkom ochrany a stráženia u
spoločnosti JKR Special Securitas, spol. s r. o. České Budejovice. Pracovný pomer bol dohodnutý na
dobu neurčitú. O skončení pracovného pomeru navrhovateľa svedčí dohoda o rozviazaní pracovného

pomeru zo dňa 22. 8. 1996, podľa ktorej pracovný pomer navrhovateľa u tejto spoločnosti skončil 31. 8.
1996 v skúšobnej dobe. Podľa potvrdenia o zamestnaniach navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti
ZEMAV RYBNÍK Dolné Dvořište od 1. 4. 1998 do 31. 7. 1998, pracovný pomer skončil dohodou.

Podľa oznámenia Úradu práce v Českom Krumlove bol navrhovateľ v evidencii nezamestnaných od 24.
7. 1997 do 29. 3. 1998. Evidencia bola ukončená pre umiestnenie inak. Podľa potvrdenia Úradu práce v

Českom Krumlove bol navrhovateľ v evidencii nezamestnaných od 24. 7. 1997 do 29. 3. 1998. Evidencia
bola ukončená pre umiestnenie inak. Priebeh evidencie uchádzačov o zamestnanie u navrhovateľa bol
nasledovný: od 22. 9. 1993 do 27. 11. 1994, od 3. 3. 1995 do 31. 7. 1995, od 2. 11. 1995 do 13. 12.
1995, od 24. 7. 1997 do 29. 3. 1998 a od 19. 8. 1998 do 9. 5. 2004. Podľa oznámenia Úradu práce v
Českom Krumlove z 8. 12. 1998 navrhovateľovi nebolo vyplácané hmotné zabezpečenie popri evidencii

nezamestnaných.Podľa potvrdenia spoločnosti AMBIT a. s. Kompletní stavební práce, obchod Český Krumlov mal
navrhovateľ priemerný zárobok pred nástupom ZVS 1 716 Kč, nemocenské dávky mu boli vyplatené
v čiastke 12 168 Kč.

V prípade evidencie nezamestnaných navrhovateľa podľa oznámenia Úradu práce v Českom Krumlove
z 13.4.2006 skončila evidencia nezamestnaných u navrhovateľa k 27. 11. 1994 ako sankčné vyradenie,
k 31. 7. 1995 pre nástup zamestnania, k 13. 12. 1995 pre sankčné vyradenie, k 29. 3. 1998 umiestnenie
inak. V priebehu doby evidencie v rokoch 1998 až 1991 bola navrhovateľovi ponúknutá práca 9. 11.
1998, na ktorú nebol prijatý u príslušnej spoločnosti, ďalej dňa 28. 5. 1999 - navrhovateľ nebol prijatý
pre obsadené miesto, rovnako tak k 4. 6. 1999, ďalej 7. 6. 1999 - nebol prijatý, rovnako tak 7. 6. 2000,

23. 4. 2001 bolo miesto obsadené.

Vobdobíevidencienezamestnanostinavrhovateľavrokoch1993až2003bolinavrhovateľoviponúknuté
vhodné zamestnania a to 19. 11. 1998 - nebol prijatý, 28. 5. 1999 - nebol prijatý, miesto už bolo
obsadené, 4. 6. 1999 - nebol prijatý, miesto už bolo obsadené, 17. 6. 1999 - nebol prijatý, 7. 6. 2000 -
nebol prijatý, 23. 4. 2001 - nebol prijatý, miesto už bolo obsadené. Úrad práce doplnil, že vzhľadom na

bydliskoazdravotnýstavnavrhovateľanebolatuináponukavoľnýchmiest.Napozíciuvodičavyžadovali
zamestnávatelia prax a jazykové znalosti, čo navrhovateľ nesplňoval.

V osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa je uvedený priebeh zamestnania, evidencie
nezamestnaných a poberania dôchodku

Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo 7. 2. 2007 bol navrhovateľovi priznaný

plný ID od 4. 8. 1991 na základe protokolu o konaní posudkovej komisie Okresnej správy sociálneho
zabezpečenia v Českom Krumlove zo dňa 25. 7. 1991, ktorej výrokom bola invalidita spôsobená
dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, pre ktorý navrhovateľ nie je schopný sústavnej práce. ID
nebol priznaný následkom pracovného úrazu, ale v dôsledku zdravotných postihnutí následkom úrazu,
teda z tzv. všeobecných príčin. Ku zmene invalidity na čiastočnú invaliditu od 16. 9. 1993 došlo v rámci

kontrolnej lekárskej prehliadky, keď posudková komisia MSSZ v Brne podľa protokolu zo dňa 19. 2. 1993
zistila, že navrhovateľ pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať zamestnanie len
za zvlášť uľahčených pracovných podmienok a v dôsledku toho jeho zárobok podstatne poklesne. K
odňatiu čiastočného ID od 16. 5. 1998 došlo rovnako v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, pretože
PK OSSZ v Českom Krumlove protokolom o konaní zo dňa 12. 2. 1998 a 2. 3. 1998 nepovažovala

navrhovateľa za plne alebo čiastočne invalidného, pretože pokles zárobkovej schopnosti z dôvodu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nedosahuje hodnoty ani 33 %.

Podľa oznámenia NsP Prievidza zo dňa 26. 1. 2007 bol navrhovateľ hospitalizovaný na ich chirurgickom
oddelení od 4. 8. 1990 do 8. 11. 1990. V žiadnych dostupných záznamoch sa nenachádza zmienka o
odbere krvi na alkohol.

Podľa potvrdenia ZEMAV rybník spol. s r. o. zo dňa 3. 12. 1998 bol navrhovateľ zamestnaný v ich
spoločnosti od 1. 4. 1998 do 31. 7. 1998 a v danom období dosiahol hrubú mzdu v mesiaci apríl 1998
vo výške 6 887 Kč, v máji 1998 7 383 Kč, v júni 1998 6 187 Kč a v júli 1998 3 789 Kč.

Podľa oznámenia spoločnosti JKR Special Securitas, spol. s r.o, České Budejovice zo dňa 3. 12. 1998
a mzdového listu navrhovateľa mal navrhovateľ hrubý zárobok v mesiaci jún 1996 3 083 Kč, v mesiaci

júl 1 996 5475 Kč a v auguste 1996 4 900 Kč.

Podľa potvrdenia Mestského úradu Vyšší Brod bol hrubý zárobok navrhovateľa od 1. 8. 1995 do 30.
9. 1995 3 680 Kč. V čase od 29. 8. do 6. 9. 1995 boli navrhovateľovi vyplatené nemocenské dávky vo
výške 441 Kč.Na sporné skutočnosti, vyžadujúce si odborné znalosti súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia, Ortopédia. Znalecký posudok bol podaný
znalcom z tohto odboru a to MUDr. Mariánom Nosáľom. Znalec vo svojom znaleckom posudku na

otázky súdu, či úrazom zo dňa 4. 8. 1990 došlo k poškodeniu na zdraví u navrhovateľa a k akému, či
výlučne úraz navrhovateľa zo dňa 4. 8. 1990 vyvolal u navrhovateľa plnú invaliditu resp., či tento úraz bol
podstatnou, prevažujúcou príčinou pre priznanie plnej invalidity, ďalej či výlučne úraz navrhovateľa zo
dňa 4. 8. 1990 podmieňoval ponechanie čiastočnej invalidity, resp. či bol podstatnou alebo prevažujúcou
príčinou pre ponechanie čiastočnej invalidity u navrhovateľa, ďalej ku ktorému dátumu bolo možné

považovať stav navrhovateľa po jeho úraze zo dňa 4. 8. 1990 za ustálený tak, že bolo možné
vykonaťposúdeniebolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ďalejaképrácemoholnavrhovateľ
vykonávať v období od 16. 9. 1993 do 31. 12. 2003 a či navrhovateľ mohol mať v čase úrazu o
16:30 hod. významnejšie zníženie duševných funkcii a celkovej pohotovosti, ak vypil v čase od 11:15
do 12:00 hod. jedno, resp. dve 12 stupňové pivá, zodpovedal takto: znalec potvrdil, že úrazom zo
dňa 4. 8. 1990 došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Navrhovateľ utrpel otvorenú zlomeninu v

oblasti dolnej tretiny pravého predkolenia a zlomeninu v oblasti ľavej krčkovej kosti. Zlomenina pravého
predkolenia sa zahojila bez vážnejších komplikácii, zlomenina krčku ľavej stehnovej kosti sa zahojila
so skrátením ľavej dolnej končatiny, s výrazným obmedzením pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe a
miernym obmedzením v ľavom kolennom kĺbe. V dôsledku skrátenia ľavej dolnej končatiny vzniklo
zošikmenie panvy s následným vybočeným bedrovej a hrudnej chrbtice doľava a vybočením panvy

doprava. Navrhovateľ má výrazne porušenú chôdzu i postoj. V dôsledku zlomeniny krčku ľavej stehnovej
kosti vznikla poúrazová artróza ľavého bedrového kĺbu a navrhovateľovi bola odporučená implantácia
totálnej náhrady bedrového kĺbu. Znalec uzavrel, že navrhovateľ bol odvedený na ZVS bez zdravotného
obmedzenia a ak by mal závažnejšie poškodenie zdravia, odvedený by nebol. Takmer s určitosťou
možno konštatovať, že plný ID vyvolal úraz z 4. 8. 1990. Podobne tak tento úraz podmieňoval i

ponechanie čiastočnej invalidity navrhovateľa od 16. 9. 1993. Zdravotný stav navrhovateľa sa nemohol
zlepšiť, naopak, na bedrovom kĺbe dochádzalo k zhoršovaniu artrózy a na chrbtici dochádzalo tiež k
rýchlejšiemu procesu opotrebovania v dôsledku nerovnomerného zaťažovania pri skrátení ľavej dolnej
končatiny a zošikmenie panvy. Vzhľadom na vek navrhovateľa jeho organizmus dokázal prvé roky po
úraze čiastočne kompenzovať ťažké porušenie statiky a dynamiky chrbtice a končatín, v súčasnosti

však sú tieto kompenzačné mechanizmy vyčerpané, v dôsledku čoho je hendikepovaný z hľadiska
pohybového aparátu chrbtice a dolných končatín. Znalec ďalej uzavrel, že vzhľadom na to, že u
navrhovateľa nie je dostupná zdravotná dokumentácia z liečenia zranení po úraze zo dňa 4. 8. 1990,
nie je možné jednoznačne zodpovedať na otázku, kedy bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený tak, že
by bolo možné vykonať posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Takéto hodnotenie sa vykonáva

obyčajnerokpoúraze,pripredĺženomhojenízlomenínaleboprirôznychkomplikáciáchvpriebehuliečby
to môže byť aj neskôr. V prípade navrhovateľa bolo možné považovať jeho zdravotný stav za ustálený v
tom čase po úraze, kde napriek liečbe už nedochádzalo k ďalšiemu zlepšovaniu zdravotného stavu. Bez
zdravotnej dokumentácie je to však nemožné. Znalec predpokladá, že zdravotný stav navrhovateľa bol
ustálený skôr ako dňa 20. 11. 1993 a teda, že posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné

vykonať aj skôr, asi rok po úraze. Posúdenie bolestného bolo možné vykonať už po 3 - 4 mesiacoch
od úrazu. Na otázku aké práce mohol navrhovateľ vykonávať od 16. 9. 1993 do 31. 12. 2003 a či mohol
vykonávať prácu murára, prácu robotníka verejno-prospešných prác (práca s ručnou kosačkou, kosenie
trávnika), prácu strážnika so psom, prácu vodiča a vodiča kamiónovej dopravy, znalec odpovedal tak,
že navrhovateľ mohol v období od 16. 9. 1993 v dôsledku vážneho poškodenia pohybového aparátu

ľavej dolnej končatiny a chrbtice vykonávať iba sedavé zamestnanie s občasnou krátkou chôdzou.
Nemohol dlhodobo vykonávať žiadnu fyzickú prácu, pri ktorej je potrebné stáž alebo chodiť. Výkon
takéhoto povolania by viedol k výraznému zhoršeniu stavu navrhovateľa. Nemohol preto vykonávať
prácu murára, robotníka verejno-prospešných prác ani vodiča kamiónovej dopravy, mohol vykonávať
prácu strážnika so psom ( ak by to nevyžadovalo dlhé státie a chôdzu) a vodiča osobného motorového

vozidla. Znalec na poslednú otázku odpovedal tak, že nepredpokladá vzhľadom na časový odstup od
konzumácie piva po úraz, že by mohol mať navrhovateľ v čase úrazu významnejšie zníženie duševných
funkcii a celkovej pohotovosti, ak vypil v čase od 11:15 do 12.00 hod. jedno, resp. dve 12 stupňové
pivá. Na presnejšie posúdenie možného zníženia duševných funkcii navrhovateľa je potrebné vyžiadať
si toxikologické stanovisko súdneho lekára, znalec nemal možnosť v tejto oblasti v blízkom okolí pribrať

si konzultanta.Na zodpovedanie odbornej otázky, či navrhovateľ mohol mať v čase úrazu o 16:30 hod. významnejšie
zníženie duševných funkcii a celkovej pohotovosti, ak vypil v čase od 11:15 do 12:00 hod. jedno, resp.
dve 12 stupňové pivá a aká bola miera vplyvu konzumácie alkoholických nápojov v horeuvedenom

čase na navrhovateľa pred vznikom predmetného úrazu na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti,
súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). Znalecký posudok bol podaný znaleckou
organizáciou - Centrum duševného zdravia, s.r.o., Bánovce nad Bebravou. V znaleckom posudku
po forenznopsychiatrickej analýze spisového materiálu, výpočte hladiny alkoholu u navrhovateľa,

forenznopsychopatologickom rozbore znalecká organizácia uzavrela, že v čase úrazu o 16:30 hod. bola
maximálna hladina alkoholu v krvi navrhovateľa 0,26 promile (pri hmotnosti 60 kg a vypití dvoch pív)
alebo nižšia v prípade, že vypil menej ako dve pivá alebo vážil viac ako 60 kg. V žiadnom prípade
sa u navrhovateľa v čase o 16:30 hod. nejednalo o opilosť. V každom prípade sa jednalo maximálne
o podnapilosť, ktorej vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase o 16:30 hod. bol
minimálny, forenzne zanedbateľný. Navrhovateľ si vypitím jedného až dvoch pív 12 stupňových v čase

11:15 - 12:00 hod. neprivodil opilosť, ale len podnapilosť v čase o 12:00 hod. Maximálna hladina alkoholu
v krvi navrhovateľa (pri hmotnosti 60 kg a vypití 2 pív) o 12:00 hod. bola 0,80 promile, t. j. podnapilosť. V
priebehu nasledujúceho času od 12:00 do 16:30 hod. sa alkohol u neho eliminoval, pričom v čase úrazu
o 16:30 hod. už bola maximálna hladina alkoholu v krvi 0,26 promile (pri hmotnosti 60 kg a vypití 2 pív)
alebo nižšia, ak vypil len jedno pivo alebo vážil viac ako 60 kg. V každom prípade sa jednalo maximálne

o podnapilosť, ktorej vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase 12:00 - 16:30 hod. bol
minimálny, forenzne zanedbateľný, v žiadnom prípade sa u navrhovateľa v čase od 12:00 hod. do16:30
hod. nejednalo o opilosť.

Podľa §-u 251 ods. 1 Zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z

nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa§190ods.1 zákonač.65/1965Zb.(Zákonníkapráce)akupracovníkadošlopriplnenípracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný
úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom
pomere.

Podľa § 191 ods. 2 písmeno a/ zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) organizácia sa zbaví
zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý pracovník porušil svojím zavinením právne alebo
ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol
riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

Podľa § 193 ods. 1 písmeno a/,b/ zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) pracovníkovi, ktorý utrpel

pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v
ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) náhrada za stratu na zárobku po dobu
práceneschopnosti pracovníka je rozdiel medzi priemerným zárobkom pracovníka pred vznikom škody

spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a plnou výškou nemocenského.

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) náhrada za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po
sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s
jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného

invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala
jehopriemernémuzárobkupredvznikomškody.Pritomsaneprihliadanazvýšenieinvalidnéhodôchodku
pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol
zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa § 206 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) ustanovenia § 187 až 205c sa vzťahujú aj

na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe; potrebné odchýlky vo svojej pôsobnosti môžu ustanoviť
právnym predpisom federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra.

Podľa § 41 ods. 3 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným
úrazommajúfyzickéosoby,ktorédobrovoľnevrámciakcieorganizovanejobcoualeboinouorganizáciou
vypomáhajú pri plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napríklad fyzické osoby, ktoré dočasne
vypomáhajú pri zveľaďovaní obcí alebo na poľnohospodárskom družstve alebo na štátnom majetku

alebo pri stavebných akciách vykonávaných na zveľadenie prevádzkarní spotrebných družstiev, a utrpia
pri týchto činnostiach pracovný úraz. Za škodu vzniknutú týmto pracovným úrazom im zodpovedá
organizácia, pre ktorú v čase tohto úrazu pracovali.

Podľa § 263 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) lehota na uplatnenie nároku na náhradu
škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom,

kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa článku 46 Všeob-P-21(práv.) - Vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb z povolania
pracovnýmúrazomvzmysletohtopredpisusarozumieúraz,ktorýosobyuvedenévčl.2utrpelipriplnení

úloh služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojenskej služby“) alebo v priamej súvislosti s ich plnením
a ktorými im bolo spôsobené poškodenie zdravia alebo smrť. Plnením úloh vojenskej služby je výkon
povinností stanovených vojenskými predpismi alebo rozkazmi nadriadených orgánov a činnosť, ktorá je
predmetom služobnej cesty. Plnením služobných úloh je tiež činnosť vykonávaná pre vojenskú správu
na podnet spoločenskej organizácie (KSČ, SZM a pod.) alebo spolupracovníkov, prípadne činnosť

vykonávaná pre vojenskú správu z vlastnej iniciatívy, ak k nej nie je potrebné zvláštne oprávnenie alebo
nie je vykonávaná proti výslovnému zákazu vojenskej správy.

Podľa článku 62 písmeno a/ Všeob-P-21(práv.) - Vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb z
povolania vojenská správa sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý porušil svojím
zavinením právne alebo ostatné predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri zamestnaní, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin
škody.

Podľa článku 75 A) písmeno a, b Všeob-P-21(práv.) - Vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb
z povolania vojenská správa je povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť osobe
postihnutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania náhradu za stratu na zárobku, náhradu za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa článku 56 Všeob-P-21(práv.) - Vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb z povolania útvar
zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom jeho príslušníkom i vtedy, ak sa im stal pracovný
úraz pri výkone služby alebo zamestnania u iného útvaru alebo inej organizácie (napr. pracovné úrazy
vzniknuté v civilných organizáciách pri poskytovaní vojenských výpomocí). Za pracovné úrazy vzniknuté

ich príslušníkom pri dobrovoľných výpomociach zodpovedá útvar len vtedy, ak dobrovoľná výpomoc
bola organizovaná vojenským útvarom alebo ZO KSČ či ZO SZM v rámci patronátnej činnosti, inak
zodpovedá organizácia, v ktorej prospech bola dobrovoľná výpomoc vykonávaná.

Návrh v tejto veci bol podaný dňa 31. 12. 1993, t. j. po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej
republiky, ku ktorému rozdeleniu došlo 1. 1. 1993. Navrhovateľ je občanom Českej republiky, z

vykonaného dokazovania vyplýva a táto skutočnosť nebola sporná, že k jeho úrazu dňa 4. 8. 1990došlo v čase, kedy vykonával základnú vojenskú službu u VÚ Martin, t. j. na území Slovenskej republiky.
Tunajší súd si právomoc konať v tejto veci založil na základe zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom a to s poukazom na § 37 tohto zákona, podľa ktorého ak ďalej nie je

ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Návrh navrhovateľa pôvodne smeroval proti vtedy existujúcemu Štátnemu majetku Nitrianske Pravno,
š. p., so sídlom v Nitrianskom Pravne a proti Vojenskému úradu pre právne zastupovanie, so sídlom
Bratislava, Za Kasárňou 3, teda návrh smeroval proti osobám, ktoré mali na území Slovenskej republiky

sídlo. Príslušnosť tunajšieho súdu je daná v zmysle § 85 ods. 2 O.s.p. (všeobecným súdom právnickej
osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo), pričom pôvodne žalovaný Štátny majetok
Nitrianske Pravno, š. p., mal sídlo v obvode tohto súdu, ale tiež podľa § 87 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého
popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v ktorého obvode došlo ku skutočnosti,
ktorá zakladá právo na náhradu škody. Na posúdenie uplatneného nároku navrhovateľom súd použil
právny poriadok Slovenskej republiky a to s poukazom na § 16 ods. 1, ktorý je najbližší uplatnenému

nároku, prípadne podľa § 15 zák. č. 97/1963 Zb. Súd poukazuje ďalej na ustanovenie § 48 tohto zákona,
podľa ktorého slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom
všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa ZP účinného pred 1.4.2002 a to s prihliadnutím na prechodné
ustanovenie §-u 251 ods. 1 Zák. č. 311/2001 Z.z. a vyššie uvedeného predpisu Všeob-P-21 (práv.)

V tomto konaní súd riešil viacero sporných otázok a to, či úraz navrhovateľa treba posúdiť ako pracovný
úraz, či a ktorý zo žalovaných zodpovedá za predmetný úraz, či a v akom rozsahu niektorý zo
žalovaných zodpovedá za predmetný úraz, či ten, kto za predmetný úraz zodpovedá, sa zbavil svojej
zodpovednosti celkom alebo sčasti alebo vôbec, či navrhovateľovi patrí uplatnený nárok za bolesť,
sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za stratu na zárobku počas PN a náhrada za stratu na

zárobku po skončení PN a v akej výške a s prihliadnutím na vznesené námietky premlčania oboma
žalovanými, či prípadne jednotlivé nároky navrhovateľa sú premlčané alebo nie.

V konaní zostalo nesporné, že dňa 4. 8. 1990 utrpel navrhovateľ úraz. V čase tohto úrazu bol vojakom
základnej vojenskej služby. Navrhovateľ ZVS začal vykonávať 2. 4. 1990 a ako vojak ZVS nastúpil do
VÚ v Martine č. 5109.

V oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. 263/1995 Z. z. je obsiahnutá Dohoda medzi vládou
SlovenskejrepublikyavládouČeskejrepublikyopodmienkachprechoduprávapovinnostívyplývajúcich
z výkonu vojenskej činnej služby vojakov v Československej ľudovej armáde (Československej armáde)
a zo štúdia žiakov a poslucháčov vojenských škôl v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej
federatívnej republiky. Dohoda nadobudla platnosť dňom podpisu na základe čl. 8 - 26. 10. 1995.

Pre toto konanie je podstatný čl. 1, podľa ktorého práva a povinnosti vyplývajúce z výkonu základnej
služby, náhradnej služby, ďalšej služby, služby vojakov z povolania a vojenských cvičení vojakov
v Československej ľudovej armáde (Československej armáde), vojakov z povolania pridelených
právnickým osobám na funkcie pre plnenie úloh obranného charakteru a zo štúdia žiakov a poslucháčov
vojenských škôl v čase od 1. 10. 1949 do 31. 12. 1992 prešli dňom 1. 1. 1993 na Slovenskú republiku a

Českú republiku podľa miesta trvalého pobytu osoby, ktorý mala k 31. 12. 1992. Keďže navrhovateľ mal
k 31. 12. 1992 trvalý pobyt v Českej republike, práva a povinnosti vyplývajúce z jeho výkonu základnej
služby prešli dňom 1. 1. 1993 na Českú republiku.

Vzhľadom na to, že úraz sa stal navrhovateľovi 4. 8. 1990, súd nároky navrhovateľa posudzoval podľa
vtedy platného zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce. V zmysle vtedy platného § 4 tohto zákona na

pracovnoprávne vzťahy prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry a na príslušníkov ozbrojených síl v
činnej službe sa Zákonník práce vzťahuje, len pokiaľ to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú
osobitné predpisy. Ustanovenie tohto § treba vyložiť tak, že pôsobnosť Zákonníka práce sa vzťahuje len
na tých, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie. Pôsobnosť horeuvedeného Zákonníka
práce na právne vzťahy príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe vyplýva aj z ustanovenia § 206 ods.

2 Zákonníka práce, podľa ktorého ustanovenia § 187 - 205c sa vzťahujú aj na príslušníkov ozbrojenýchsílvčinnejslužbe;potrebnéodchýlkyvosvojejpôsobnostimôžuustanoviťprávnympredpisomfederálne
ministerstvá národnej obrany a vnútra.

Pojem ozbrojené sily upravuje § 2 vtedy platného zák. č. 92/1949 Sb. (branný zákon), ktorý nadobudol

účinnosť 1. 10. 1949 a bol zrušený 1. 1. 1998. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ozbrojené sily tvorí vojsko,
podktorýmpojmomtrebarozumieťosoby,ktoréboliodvedenéamajúslužobnúpovinnosť,pričompojem
služobná povinnosť v zmysle § 20 ods. 1 tohto branného zákona je povinnosť vojakov včas nastúpiť a
vykonávať činnú vojenskú službu. Vojenská činná služba v zmysle § 20 ods. 2 písm. a/ branného zákona
zahrnuje základnú službu. § 20 ods. 4 branného zákona ustanovuje, že vojaci, ktorí plnia niektorú z

povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej
služby. Ak teda navrhovateľ, ktorý nastúpil základnú vojenskú službu pred predmetným úrazom, bol
potom v čase úrazu osobou vo vojenskej činnej službe a bol vojakom v činnej službe a bol príslušníkom
ozbrojených síl.

§ 206 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. upravuje možnosť vtedajšiemu Ministerstvu národnej obrany ustanoviť
právnym predpisom potrebné odchýlky vo svojej pôsobnosti.

Takým právnym predpisom, ktorý ustanovuje potrebné odchýlky vo svojej pôsobnosti v zmysle § 206
ods. 2 ZP, je právny predpis Všeob-P-21 (práv). Vyplýva to z tohto právneho predpisu, podľa ktorého
Federálne ministerstvo národnej obrany vydáva v dohode s FMPaSV podľa § 23, ods. 2 ZP predpis pre
vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb z povolania. V predpise stanovuje na základe § 206 ods.
2 ZP potrebné odchýlky vo svojej pôsobnosti pri vykonaní ustanovení § 187 - 203 a § 205a až 205c ZP.

Týmto predpisom sa riadi vyšetrovanie a odškodňovanie poškodenia zdravia (úrazov a chorôb z
povolania), okrem iného i vojakov v činnej službe. V Hlave 4 čl. 46 sa definuje pracovný úraz ako
úraz, ktorý utrpeli osoby pri plnení úloh služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s týmto
plnením a ktorým bolo spôsobené poškodenie zdravia alebo smrť. Zodpovednosť za škodu vzniknutú pri
pracovných úrazoch a chorobách z povolania upravujú čl. 52 - 57 Hlavy 4. V zásade podľa čl. 52 Hlavy

4, ak došlo pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k smrti
úrazom osôb uvedených v čl. 2, zodpovedá za škodu tým vzniknutú vojenská správa. Vojenská správa
zodpovedá poškodeným podľa ZP tiež za škody na zdraví vzniknuté za okolností uvedených v § 41
nariadenia vlády č. 223/1888 Zb. Ak by osoby uvedené v čl. 2 utrpeli úraz pri činnostiach uvedených v §
41 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., zodpovedá im za škodu na zdraví organizácia, pre ktorú boli v dobe

úrazu činné. Ďalšou úpravou je, že v rámci vojenskej správy zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným
úrazom útvar, ktorého príslušníkom bol postihnutý v dobe vzniku úrazu (čl. 55). Podľa čl. 56 útvar
zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom jeho príslušníkom i vtedy, ak sa im stal pracovný
úraz pri výkone služby alebo zamestnania u iného útvaru alebo inej organizácie (napr. pracovné úrazy
vzniknuté u civilných organizáciách pri poskytovaní vojenských výpomocí). Za pracovné úrazy vzniknuté

jeho príslušníkom pri dobrovoľných výpomociach zodpovedá útvar len vtedy, ak dobrovoľná výpomoc
bola organizovaná vojenským útvarom alebo ZO KSČ či ZO SZM v rámci patronátnej činnosť, inak
zodpovedá organizácia, v ktorej prospech bola dobrovoľná výpomoc vykonávaná.

Zbavenie sa zodpovednosti vojenskej správy za náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách
z povolania je v tomto právnom predpise upravená v čl. 61 - 67. V zásade dôvody zbavenia sa

zodpovednosti u vojenskej správy sú obdobné ako v prípade zamestnávateľa podľa § 191 ods. 1, 2 zák.
č. 65/1965 Zb.

V súvislosti s pôvodne žalovaným odporcom v 1. rade - Štátny majetok Nitrianske Pravno, š. p. a
jeho právnym nástupníctvom súd uvádza, že rozhodnutím č. 644/1996 zo dňa 10. 10. 1996 Prezídia
Fondu národného majetku SR, ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. 499 o privatizácii časti podniku

vydané Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR, majetok podniku špecifikovaný
vo výstupnom formulári F.1(B)/2 privatizačného projektu sa priamo predá vopred určenému záujemcovi
a to kupujúcemu: VJARSPOL, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 153/35, Nitrianske Pravno, IČO 31 645
429. Rozhodnutie Prezídia FNM SR bolo vydané podľa § 10 ods. 12 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkachprevodu majetku štátu na iné osoby. V danom prípade išlo o tzv. veľkú privatizáciu, pri ktorej v zmysle
§ 17 zák. č. 92/1991 Zb. práva a povinnosti podniku z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom
pracujúcim v podniku alebo v jeho organizačnej zložke, ktorých sa privatizácia týka, prechádzajú na

nadobúdateľa. Následne bolo dňa 5. 3. 1997 vydané rozhodnutie Ministerstvom pôdohospodárstva
SR opäť podľa zák. č. 92/1991 Zb. o vyňatí časti štátneho majetku štátneho podniku, Štátny majetok
Nitrianske Pravno, š. p. dňom 31. 3. 1997. Vynímaná časť majetku tohto podniku bola špecifikovaná
v horeuvedenom výstupnom formulári. Nielen táto vynímaná časť vyčíslená v účtovnej hodnote k 31.
12. 1995 na sumu uvedenú v rozhodnutí, ale i práva a povinnosti i neznáme viažúce sa k vynímanej

časti majetku okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb. a časť majetku podľa výstupného formulára
F.1 určeného privatizačného projektu prešli dňom 1. 4. 1997 na FNM. FNM SR dňom 1. 4. 1997
mal v zmysle tohto rozhodnutia zabezpečiť realizáciu rozhodnutia č. 644/96 tak, že: A. časť majetku
vymedzenú výstupným formulárom F.1(B)/2 určeného privatizačného projektu k 31. 12. 1995 v tam
uvedenej čiastke so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami i neznámymi, vrátane práv a
záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, okrem práv uvedených v § 16 zák. č. 92/1991 Zb. predá zmluvou

o predaji majetku obchodnej spoločnosti VJARSPOL, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 153/35, Nitrianske
Pravno, ktorá sa stáva právnym nástupcom k tejto vynímanej časti majetku štátneho podniku, ďalej, že
B. časť majetku vymedzená vo výstupnom formulári F.1 určeného privatizačného projektu v účtovnej
hodnote k 31. 12. 1995 v tam uvedenej čiastke (meliorácie) prevedie na Slovenský pozemkový fond,
kde zostane v jeho správe. Následne rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 20. 5.

1998 bol pôvodne žalovaný odporca v 1. rade zrušený a dňom 1. 6. 1998 bola nariadená likvidácia
zvyšku jeho majetku. Následne bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K/27/02
- 56 zo dňa 7. 1. 2003 konkurz na pôvodne žalovaného odporcu v 1. rade, ktorý konkurz bol zrušený
uznesenímtohoistéhosúduvtejistejvecizodňa27.3.2003prenedostatokmajetku.Následnepôvodne
žalovaný odporca v 1. rade bol vymazaný z OR 12. 8. 2004. Na základe horeuvedeného súd vyvodzuje,

že prípadným zodpovednostným subjektom v tejto veci je odporca v 1. rade, na ktorého prešli práva a
povinnosti zo vzťahu medzi pôvodne žalovaným odporcom v 1. rade a navrhovateľom.

Jednou zo sporných otázok v tejto veci bola, či a ktorý zo žalovaných zodpovedá za predmetný úraz
navrhovateľa. Súd už vyššie uzavrel, že v tomto prípade nárok navrhovateľa treba posudzovať podľa
v čase predmetného úrazu platného Zákonníka práce, zák. č. 65/1965 Zb. a to s poukazom na §

206 ods. 2 tohto zákona, keď ustanovenia § 187 - 205c sa vzťahujú aj na príslušníkov ozbrojených
síl v činnej službe. Odchýlky v úprave týchto ustanovení ZP boli ustanovené všeobecným predpisom
vtedajším Ministerstvom národnej obrany Všeob-P-21(práv). V zásade úprava podľa tohto predpisu je
totožná, pokiaľ ide o úpravu o zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch čo do zodpovednosti,
liberácie, druhov náhrady škody a rozsahu náhrady za škodu. V čase predmetného úrazu platné

nariadenie vlády č. 223/1988 Zb. v § 41 ods. 3 upravovalo v rámci zodpovednosti za škodu podľa
pracovnoprávnych predpisov v osobitných prípadoch i zodpovednosť za škodu a nárok na náhradu
škody pri dobrovoľnej výpomoci tak, že nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú
fyzické osoby, ktoré dobrovoľne v rámci akcie organizovanej obcou alebo inou organizáciou vypomáhajú
pri plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napríklad fyzické osoby, ktoré dočasne vypomáhajú pri

zveľaďovaní obcí alebo v poľnohospodárskom družstve alebo na štátnom majetku alebo pri stavebných
akciách vykonávaných na zveľadenie prevádzkarní spotrebných družstiev a utrpia pri týchto činnostiach
pracovný úraz. Za škodu vzniknutú týmto pracovným úrazom im zodpovedá organizácia, pre ktorú v
čase tohto úrazu pracovali. Nariadenie vlády č. 223/1988 Zb. je vykonávacím predpisom vtedy platného
Zákonníka práce, zák. č. 65/1965 Zb. Odchýlkou tejto úpravy je úprava v predpise Všeob-P-21 (práv) a

to v článku 56, v ktorom sa rozlišuje pri zodpovednosti za škodu dobrovoľná výpomoc bez ďalšieho a
dobrovoľnávýpomocorganizovanávrámcipatronátnejčinnosti.Vzávislostiodrozlišovaniatýchtodvoch
pojmov,potompridobrovoľnejvýpomocipríslušníkovozbrojenýchsílvzásadezodpovedáorganizácia,v
prospech ktorej bola dobrovoľná výpomoc vykonávaná, ak dobrovoľná výpomoc však bola organizovaná
VÚ alebo ZO KSČ, ZO SZM v rámci patronátnej činnosti, za pracovný úraz zodpovedá útvar.

Ustanovenie § 41 ods. 3 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. nerozlišuje dobrovoľnú výpomoc bez ďalšieho
a dobrovoľnú výpomoc organizovanú v rámci patronátnej činnosti. Takéto rozlíšenie však upravoval
§ 44 ods. 2 nariadenia vlády č. 54/1975 Zb., ktoré bolo zrušené nariadením vlády č. 223/1988 Zb.
dňom 1. 1. 1989, kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 223/1988 Zb. Vzhľadom na horeuvedené
súd zisťoval, či v danom prípade išlo o dobrovoľnú výpomoc navrhovateľa alebo dobrovoľnú výpomoc

organizovanú v rámci patronátnej činnosti. Predpis Všeob-P-21 (práv) nadobudol účinnosť 1. 1. 1980.
V súvislosti so základnou vojenskou službou súd uvádza, že zo základnej služby sa vojak prepustíspravidla po jej vykonaní a v súvislosti s výkonom tejto služby treba uviesť, že vojak je povinný podrobiť
sa rozkazom vojenských orgánov s tým, že za neuposlúchnutie týchto rozkazov môže byť postihnutý,
v tomto je rozdiel medzi služobnou povinnosťou vojaka a povinnosťou občana, ktorý nastupuje do

pracovného pomeru v organizácii, ktorému organizácia pred vznikom pracovného pomeru nemôže
ukladať žiadne povinnosti. Súd svoje dokazovanie zameral na zistenie, či v danom prípade navrhovateľa
išlo o dobrovoľnú výpomoc organizovanú v rámci patronátnej činnosti, či o inú dobrovoľnú výpomoc,
ktorá skutočnosť je dôležitá pre posúdenie, či za škodu spôsobenú navrhovateľovi zodpovedá odporca
v 1. rade, (ak by išlo o inú dobrovoľnú výpomoc) alebo odporca v 2. rade, (ak by išlo o dobrovoľnú

výpomoc organizovanú v rámci patronátnej činnosti). Z historických údajov zverejnených na internete,
ale tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 4Cz 6/82 je zrejmé, že existovali patronátne závody, ktoré mali
poskytovať pomoc pre JRD, ŠM na sezónne práce, pričom táto pomoc sa realizovala vyslaním svojich
zamestnancov na takéto práce. Charakteristickým znakom patronátnej činnosti bola plynulosť pomoci
organizácii pri plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti. Patronátna činnosť okrem iných odvetví sa
uplatňovala aj v poľnohospodárstve, organizovala sa na základe patronátnej zmluvy uzatvorenej medzi

organizáciou, ktorá pracovníka zamestnávala a organizáciou, ktorej sa vypomáhalo. Od dobrovoľnej
výpomoci v rámci patronátnej činnosti treba odlišovať výpomoc, ktorú vykonávali pracovníci organizácie
na výzvu národných výborov alebo iných organizácii, na základe toho organizácia na takúto prácu
uvoľňovala svojich pracovníkov, aby vypomohli napr. aj pri poľnohospodárskych prácach. Podmienkou
zodpovednosti zamestnávateľskej organizácie bolo uzavretie patronátnej zmluvy medzi organizáciou,

ktorá pracovníka zamestnáva a organizáciou, ktorej sa vypomáha.

Výkonu práce navrhovateľa u pôvodne žalovaného odporcu v 1. rade predchádzalo uzavretie zmluvy o
dobrovoľnej pracovnej výpomoci zo dňa 1. 8. 1990 a pred ním vydaný rozkaz pre výkon služby veliteľa
VÚ č. 150 zo dňa 3. 8. 1990. V zmluve o dobrovoľnej pracovnej výpomoci z 1. 8. 1990 sa neuvádza,
či ide o výpomoc v rámci patronátnej činnosti, uvádza sa v nej , že VÚ Martin č. 5109 poskytuje ŠM,

š. p. Nitrianske Pravno dobrovoľnú pracovnú výpomoc na žatevné práce s nástupom dňa 4. 8. 1990 s
ukončením dňa 5. 8. 1990 v rozsahu 50 vojakov základnej služby. Na zmluve je uvedené č. účtu a banka,
v ktorej je tento účet a to pri VÚ 5109 Martin. V bode 3 upravujúcom vyúčtovanie dobrovoľnej pracovnej
výpomoci mal VÚ Martin vyúčtovať okrem iného náhrady vyplatené za odškodnenie pracovných úrazov
a chorôb z povolania a náhradu za prípadné škody alebo straty podľa ďalej uvedených zásad. ŠM, š.

p. Nitrianske Pravno sa zaviazal zaplatiť VÚ Martin čiastky, ktoré vojenská správa vyplatí príslušníkom
DPV za odškodnenie pracovných úrazov, ktoré sa im stanú pri výkone DPV alebo v priamej súvislosti
s ňou podľa zákona č. 65/1965 a predpisu Všeob-P-21 (práv). Záväzok za prevzatie zodpovednosti za
organizáciu práce, pracovné využitie, odborné riadenie, dohľad nad prácou príslušníkov DPV s dôrazom
na dodržovanie predpisov a nariadení o zaistení bezpečnosti s ochranou zdravia pri práci prevzal ŠM,

š. p. Nitrianske Pravno (záverečné ustanovenia zmluvy). § 201 ods. 1 (zrušený od 1. 1. 1989) upravoval
právo organizácie, ktorá nahradila poškodenému škodu na náhradu voči tomu, kto poškodenému za
takúto škodu zodpovedá podľa OZ. Týmto VÚ Martin nepriamo upravuje svoju zodpovednosť za škodu
pri prípadnom pracovnom úraze. Vychádzajúc z významu pojmu patronátna činnosť, pre ktorú je typická
plynulá pomoc, z výpovede svedkov X.a J., U. Z., ale najmä zo správy o vyšetrení a prejednaní úrazu

vypracovanej VÚ Martin č. 5109, súd uzavrel, že v danom prípade išlo o dobrovoľnú činnosť vykonávanú
VÚ Martin v rámci patronátnej činnosti realizovanej dohodou medzi VÚ Martin a bývalým ŠM Nitrianske
Pravno, š. p. Svedok XXXX,n J. potvrdil, že v auguste 1990, t. j. v čase predmetného úrazu nešlo
o ojedinelý prípad výpomoci Štátnemu majetku Nitrianske Pravno, š. p., ale že výpomoc sa diala už
predtým, keď vojaci chodili pomáhať ŠM a U. Z. uzatvárajúci predmetnú zmluvu o dobrovoľnej výpomoci

potvrdil, že vybavoval túto pomoc u vtedajšieho generála F. a to s vojenským útvarom Martin, že vojaci
z VÚ Martin vypomáhali pri poľnohospodárskych prácach v lete už od roku 1972 a že uzatváral zmluvy
obdobnéhoobsahuzaŠtátnymajetokNitrianskePravno,š.p.sVÚMartin.Tomunasvedčujeajuvedenie
§ 201 ods. 1 ZP v zmluve zo dňa 1. 8. 1990, hoci toto ustanovenie bolo zrušené od 1. 1. 1989. Navyše v
správe VÚ Martin o vyšetrení a prejednaní úrazu sa uvádza, že k úrazu došlo pod patronátnou zmluvou

so Štátnym majetkom Nitrianske Pravno. V tejto správe sa tiež uvádza, že k predmetnému úrazu došlo
pri výkone vojenskej služby, resp. v priamej súvislosti s výkonom služby, že ide o pracovný úraz, za
ktorý zodpovedá vojenská správa v rozsahu 50 % vzhľadom na zbavenie sa zodpovednosti sčasti. Z
horeuvedeného súd vyvodzuje, že za predmetný pracovný úraz zodpovedá odporca v 2. rade.

Predmetom dokazovania ďalej bolo či, odporca v 2. rade zodpovedá za škodu vzniknutú predmetným

pracovným úrazom celkom alebo sčasti alebo sa zbavil svojej zodpovednosti celkom. Zbavenie sazodpovednosticelkomalebosčastiupravuje§191zák.č.65/1965Zb.,pričompredpisVšeob-p-21(práv)
v zásade neupravuje odchýlky od takto upravenej liberácie. S poukazom na vykonané dokazovanie
neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti odporcu v2. rade celkom v zmysle § 191 ods. 1 zák. č.

65/1965 Zb. , ale zbavenie sa zodpovednosti sčasti podľa § 191 ods. 2 písm. a/ tohto zákona. K zbaveniu
sa zodpovednosti sčasti podľa § 191 ods. písm. b/ ZP súd uvádza, že v konaní sa nepreukázalo,
že by jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého navrhovateľa alebo zneužitie iných omamných
prostriedkov navrhovateľom, keď pod opilosťou treba rozumieť taký spôsob alkoholického opojenia,
ktorý znamená významnejšie zníženie celkovej pohotovosti a duševných funkcii. Súd vychádzal zo ZP

znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. a uzavrel, že v čase predmetného úrazu u
navrhovateľa nebola prítomná opilosť, ktorá by bola príčinou škody. Navrhovateľ síce v čase obedňajšej
prestávky vypil dve 12 stupňové pivá tak ako to vyplýva z dokazovania, ale príčinou úrazu ani jednou z
príčin škody nebola jeho opilosť v čase úrazu. Na obsah ZP súd poukazuje tak, ako je vyššie uvedené,
pričom súd dodáva, že ZP je zrozumiteľný, určitý, jednoznačný, údaje v ňom uvedené si navzájom
nerozporujú.

Dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti odporcu v 2. rade sčasti je zistenie, že navrhovateľ porušil
svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne
oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Navrhovateľ porušil vyhlášku č. 99/89
Zb., ktorý predpis je dopravným predpisom, ktorý dopravný predpis je aj predpisom na zabezpečenie
BOZP aj s poukazom na článok 64 Všeob-P-21 (práv). O tom, že navrhovateľ tento predpis porušil,

svedčí Správa o vyšetrení a prejednaní úrazu z 21. 9. 1990, Protokol o úraze zo dňa 20. 9. 1990, list
vtedajšej OS ZNB Prievidza z 22. 8. 1990, tiež Protokol o výsluchu navrhovateľa zo dňa 31. 8. 1990.
Vyhláška č. 99/89 Zb. v znení platnom v čase predmetného úrazu v § 3 ods. 1 upravovala základné
povinnosti účastníka cestnej premávky okrem iného tak, že má povinnosť správať sa disciplinovane a
ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; prispôsobiť svoje správanie najmä

stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácie v cestnej premávke a svojím schopnostiam
(§ 3 ods. 1 písm. a/). Z výkladu pojmov v § 2 vyplýva, že účastníkom cestnej premávky je každá
osoba, ktorá sa priamym spôsobom na cestnej premávke zúčastňuje (vodič, spolujazdec.. ) a že pojem
„neohroziť“znamenápovinnosťvodičapočínaťsitak,abyinémuúčastníkovicestnejpremávkynevzniklo
žiadne nebezpečenstvo. Preprava osôb v ložnom priestore nákladného prívesu traktora je upravená

v § 42 ods. 1 vyhlášky č. 99/89 Zb., podľa ktorého § 42 ods. 1 pri preprave osôb v ložnom priestore
nákladného prívesu traktora sa musia dodržať okrem iného podmienky, že prepravované osoby musia
sedieť na podlahe prívesu alebo na sedadlách pripevnených na podlahu prívesu, pričom jeho steny
musia byť dostatočne vysoké, aby osoby za jazdy nevypadli; prepravované osoby sa nesmú za jazdy
vykláňať, nechať vyčnievať predmety z prívesu ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky. Ďalšie

podmienky prepravy osôb v ložnom priestore nákladného prívesu traktora podľa § 42 ods. 3 tejto
vyhlášky ustanovujú osobitné predpisy, ktorým je § 8 zák. č. 68/1979 Zb., podľa ktorého v ložnom
priestore nákladného prívesu poľnohospodárskeho a lesníckeho traktora je dovolené prepravovať osoby
iba na pracovisko a späť, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie hospodárskych úloh a ak je
zaistená bezpečnosť prepravovaných osôb. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že o zákaze sedieť na

vlečke traktora naloženej slamou, bol navrhovateľ riadne oboznámený. Vyplýva to jednak zo správy o
vyšetrení a prejednaní úrazu zo dňa 21. 9. 1990, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ svojím zavineným
konaním porušil vyhlášku č. 99/89 o preprave osôb, hoci s ustanoveniami tohto predpisu bol riadne
oboznámený a jeho znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované. V tomto prípade
na základe výsledkov dokazovania nebolo preukázané, že dodržiavanie tohto bezpečnostného predpisu

sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo. Riadne oboznámenie s týmto predpisom a všeobecne so
zákazom sedieť na slame na prívese traktora (plaťáku) vyplýva z výpovede svedka XX J., ktorý potvrdil,
že v tomto konkrétnom prípade bol prítomný pri takomto poučení danom agronómom vtedajšieho
Štátneho majetku Nitrianske Pravno, š. p. pred výkonom práce. Napokon navrhovateľ sám pri svojom
výsluchu dňa 31. 8. 1990 uviedol do protokolu, že ako vodič, držiteľ vodičského preukazu vedel, že na

vlečke naloženej materiálom sa osoby prepravovať nemôžu, že je to zakázané. Aj pred OS ZNB do
záznamu o výpovedi zo dňa 7. 8. 1990 navrhovateľ uviedol, že zranenia si spôsobil sám a že za toto
zranenie nenesie vodič žiadnu zodpovednosť. Tvrdenie navrhovateľa, že s bezpečnostným predpisom
nebol oboznámený, súd považuje za účelové, v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi. Aj zo záznamu
o úraze zo dňa 5. 8. 1990, ( ktorý bol vyhotovený bezprostredne po predmetnom úraze ) vyplýva, že

navrhovateľ bol ráno pred prácou upozornený agronómom hospodárstva a počas dňa traktoristom Q.om
Z. o zákaze vozenia osôb na naloženej slame. Tento údaj potvrdil aj X.X.XXXX Z. vo svojej výpovedisvedka a vo svojej výpovedi dňa 4.8.1990 pred OS ZNB Prievidza. Navrhovateľ napríklad rozporne
vypovedal v prípade požitia alkoholických nápojov, keď do protokolu o jeho výsluchu pred VÚ Martin zo
dňa 31. 8. 1990 uviedol, že porušil predpis, pretože počas služobnej činnosti požil alkoholické nápoje,

ale do záznamu o výpovedi pred OS ZNB zo dňa 7. 8. 1990 uviedol, že alkoholické nápoje nepožil.
Pritom sa preukázalo, napriek rozporným tvrdeniam navrhovateľa, že predsa len dňa 4. 8. 1990 pred
úrazom alkoholické nápoje požil. Súd má za to, že porušenie predpisu BOZP navrhovateľom, hoci bol
s ním riadne oboznámený, bolo jednou z príčin predmetného úrazu. Skutočnosť, či náklad - slama bola
na vozidle riadne umiestnená a upevnená, nemá priamu súvislosť s predmetným úrazom, pretože ak

by navrhovateľ nebol sedel na prívese traktora a náklad by bol zle umiestnený a upevnený, nedošlo by
k úrazu navrhovateľa. Medzi prípadne zle upevneným nákladom a predmetným úrazom navrhovateľa
nie je príčinná súvislosť.

Navrhovateľ si konečným návrhom uplatnil z titulu predmetného úrazu zo dňa 4. 8. 1990 náhradu za
bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu za stratu na zárobku počas PN a
náhradu za stratu na zárobku po skončení PN. V prípade náhrady za bolesť si nárok uplatnil s poukazom

na posudok o bolestnom zo dňa 20. 11. 1993, ktorým bolo bolestné určené na 393,75 bodov MUDr.
Jaroslavom Malíkom v rámci jeho súkromnej poradenskej služby pre odškodňovanie úrazov České
Budejovice, pričom z posudku tiež vyplýva, že MUDr. Jaroslav Malík pôsobil v danom čase v Lekárskej
kancelárii Českej poisťovne České Budejovice. Navrhovateľ si uplatnil náhradu za bolesť vo výške 3
071 Kč ako rozdiel medzi sumou 5 906,25 Kč (393,75 bodov x 15 Kč) a sumou 2 835 Kč (189 bodov

podľa lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 23. 1. 1991 x 15 Kč). Pri porovnaní lekárskeho posudku
o bolestnom zo dňa 23. 1. 1991 a zo dňa 20. 11. 1993 vyplýva, že v poradí prvý lekársky posudok
bol vyhotovený Vojenskou nemocnicou Ružomberok, odborným lekárom - chirurgom MUDr. E. K.. Z
tohto posudku vyplýva, že ide o posudok súvisiaci s úrazom navrhovateľa zo 4. 8. 1990 s tým, že
navrhovateľ bol ošetrený na chirurgickom ošetrení OUNZ Bojnice, kde bol liečený do 8. 11. 1990 a odkiaľ

bol preložený do Vojenskej nemocnie Ružomberok na doliečenie. Vzhľadom na túto skutočnosť možno
dôvodne predpokladať, že zdravotný stav navrhovateľa bol natoľko čo do liečby úrazu ustálený, že
bolo možné vykonať bodové ohodnotenie bolestného a vydať lekársky posudok o bolestnom. Aj znalec
MUDr. Marián Nosáľ, podávajúci znalecký posudok v tejto veci uzavrel, že predpokladá, že posúdenie
bolestného bolo možné vykonať už po 3 - 4 mesiacoch od úrazu, čomu zodpovedá tiež skutočnosť, že

navrhovateľ utrpel úraz 4. 8. 1990 a lekársky posudok o bolestnom bol vydaný Vojenskou nemocnicou
Ružomberok 23. 1. 1991. Z porovnania oboch lekárskych posudkov tiež vyplýva, že v skoršom posudku
príslušný odborný lekár - chirurg pri bodovom hodnotení bolestného použil položku 183a, 198b, ktorým
položkám zodpovedá podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. zlomenina krčka stehnovej kosti zaklinená, pri ktorej je
udaný počet bodov 100 ( položka 183a/) a zlomenina píšťaly úplná bez posunutia úlomkov, pri ktorej je

udaný počet bodov 100 (položka 198b/). Lekár tiež použil položku č. 12, ktorá zodpovedá zlomenine
nosovej kosti s počtom bodov 20. MUDr. Jaroslav Malík pri hodnotení bolestného z toho istého úrazu
použil položky 183b/, ktorá zodpovedá zlomenine krčku stehnovej kosti nezaklinenej, pri ktorej je udaný
počet bodov 180 a položku 189d/ zlomeninu píšťaly alebo oboch kostí predkolenia liečenú operáciou,
pri ktorej je počet bodov udaný vo vyhl. č. 32/1965 Zb. 180. MUDr. Malík hodnotenie bolestného zvýšil

s poukazom na bod 6b A. Zásad pre hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť Prílohy vyhl. č. 32/1965
Zb., keď poškodenie na zdraví si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby. V čase predmetného úrazu
a vydania oboch lekársky posudkov bola účinná vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia. V zmysle tejto vyhlášky sa podľa § 2 ods. 1 odškodnenie za
bolesti poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho

následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. V zmysle § 9 ods. 1 tejto vyhlášky
posúdenie sa vykoná len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený a v zmysle § 9 ods. 2 tejto
vyhláškyposudokpodávaošetrujúcilekáraaksanaliečenípoškodenéhozúčastniloviaczdravotníckych
zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár toho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa poškodený liečil

naposledy. Ustanovenie § 9 ods. 3 tejto vyhlášky dáva príslušnosť na podanie posudku aj ošetrujúcim
lekárom zdravotníckych zariadení ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ak sa v nich poškodený liečil.
V danom prípade niet pochybností, že navrhovateľ bol hospitalizovaný v NsP Bojnice, ale následne tiež
vo Vojenskej nemocnici Ružomberok a že posudok zo dňa 23. 1. 1991 bol podaný ošetrujúcim lekárom
zdravotníckeho zariadenia ozbrojených síl a ozbrojených zborov, kde sa navrhovateľ liečil. V lekárskom

posudku o bolestnom MUDr. Jaroslava Malíka sa uvádza, že tento lekár získal informácie o bolestnom,
následkoch úrazu, spôsobe liečby a anamnéze úrazu od navrhovateľa, ktorý mu uviedol, že bolestnéobdržal vo výške 189 bodov. MUDr. Jaroslav Malík nemal k dispozícii lekársku dokumentáciu úrazu,
čo uvádza v sprievodnom liste z 20. 11. 1993, posudok podal na žiadosť vtedajšieho splnomocneného
zástupcu navrhovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, kedy bol stav navrhovateľa za ustálený z hľadiska

posúdenia bolestného, vzhľadom na osobu a okolnosti, za ktorých bol vypracovaný posudok na bolestné
z 20. 11. 1993, vzhľadom na účastníkmi nespochybnený lekársky posudok zo dňa 23. 1. 1991 a
vzhľadom na nedostatočné zdôvodnenie, prečo navrhovateľ si dal vypracovať lekársky posudok MUDr.
Jaroslavom Malíkom, ale tiež skutočnosť, že bodové hodnotenie v oboch prípadoch súvisí s tým istým
úrazom, ale MUDr. Jaroslav Malík nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa, navyše

nebol ošetrujúcim lekárom navrhovateľa, súd považuje posudok MUDr. Malíka z 20. 11. 1993 za účelovo
podaný, s cieľom dosiahnuť náhradu za bolesť v premlčacej lehote. Treba tiež dodať, že pri zvýšení
bodového hodnotenia za bolesť sa v posudku MUDr. Malíka uvádza dôvod zvýšenia bolestného pre
bolestivejší spôsob liečenia- Kirschnerova extenzia, ktorej sa však navrhovateľ podrobil už v NsP
Bojnice, t. j. pred hospitalizáciou vo Vojenskej nemocnici Ružomberok. Táto skutočnosť musela byť
ošetrujúcemu lekárovi Vojenskej nemocnice Ružomberok známa v čase ním vyhotoveného lekárskeho

posudku dňa 23. 1. 1991. Navyše z posudku MUDr. Malíka nevyplýva, že by po skončení liečenia
navrhovateľa vo Vojenskej nemocnici Ružomberok bola u navrhovateľa vykonaná ďalšia operácia alebo
liečba, pre ktoré by patrilo navrhovateľovi ďalšie odškodnenie za bolesť.

Keďže navrhovateľ si uplatnil nárok z takto podaného znaleckého posudku z 20. 11. 1993, súd mu
z horeuvedených dôvodov náhradu za bolesť nepriznal, majúc za to, že navrhovateľ bol za bolesť

odškodnený podľa lekárskeho posudku zo dňa 23. 1. 1991, síce len sčasti v rozsahu 50%, ale vo zvyšku
je návrh navrhovateľa vo vzťahu k tomuto posudku premlčaný, keďže navrhovateľ sa dozvedel o škode,
kto za ňu zodpovedá a o výške škody z titulu bolestného v čase vydania posudku 23. 1. 1991, ale návrh
s uplatneným nárokom za bolesť podal až 31. 12. 1993, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty,
ktorá sa vzťahuje na tento nárok. Nárok z náhrady za bolesť je nárokom na náhradu škody, s ktorým

je v zmysle § 263 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. spojená dvojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade
škody na zdraví platí len subjektívna premlčacia lehota tak, ako je vyššie uvedená. Vzhľadom na to, že
obaja odporcovia ( vrátane zodpovednostného subjektu ) vzniesli námietku premlčania aj proti tomuto
nároku, súd na vznesenú námietku premlčania musel prihliadnuť a nemohol navrhovateľovi aj z tohto

dôvodu priznať tento uplatnený nárok. V tejto časti návrhu, t. j. u nároku navrhovateľa za náhradu za
bolesť súd potom návrh zamietol.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd uvádza, že
navrhovateľ si tento nárok uplatnil s poukazom na posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 20. 11. 1993 vypracovaného MUDr. Jaroslavom Malíkom. Aj v tomto prípade platí pre osobu,

ktorá lekársky posudok vydala to isté, čo súd uviedol pri vydanom posudku o bolestnom a dodáva,
že v zmysle čl. 90 právneho predpisu Všeob.P-21 (práv) tam, kde poškodenie zdravia pracovným
úrazom si vyžiadalo ústavné liečenie vo vojenskej nemocnici a to i vtedy, keď vo vojenskej nemocnici sa
vykonáva doliečenie začaté v civilnom zdravotníckom zariadení, stanoví výšku bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky 32/1965 Zb. náčelník oddelenia vojenskej nemocnice, kde sa

postihnutý liečil. Podľa ZP MUDr. Mariána Nosáľa bolo možné ustáliť stav navrhovateľa pre posúdenie
sťaženiaspoločenskéhouplatneniaasirokpoúraze,pričomzvyhláškyč.32/1965Zb.z§9tejtovyhlášky
vyplýva, že posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Je pravdou,
že v súvislosti s premlčaním sa pojem „dozvie sa o škode“ vysvetľuje tak, že nejde len o vedomosť
poškodenéhooprotiprávnomúkonealeboudalosti,ktoroubolaškodaspôsobená,aleajotom,ževznikla

majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Je tiež pravdou, že v prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho výška vyplýva z lekárskeho posudku, ktorý sa vydáva v zmysle
vyhlášky č. 32/1965 Zb. Nemožno však opomenúť, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa čo
do posúdenia jeho sťaženia spoločenského uplatnenia pre účely podania lekárskeho posudku a tým i

vyčíslenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo asi rok po úraze, čomu by zodpovedalo
obdobie august 1991. Posudok, z ktorého navrhovateľ si uplatňuje nárok, však bol vyhotovený až 20. 11.
1993 a návrh v tejto veci podaný 31. 12. 1993. Súd potom uzavrel, že pri rovnakej premlčacej lehote ako
u nároku za náhradu na bolesť, je i premlčaný nárok navrhovateľa na sťaženie spoločenského uplatnia
a i v tejto časti návrhu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcami vrátane zodpovedného

subjektu návrh zamietol.Súd zamietol návrh navrhovateľa aj pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol práceneschopný od 4. 12. 1990 do 4.
8. 1991. V zmysle § 261 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu

za stratu na zárobku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania alebo inej škody na zdraví a
nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých, ale nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce
sa však premlčujú. V prípade náhrady za stratu na zárobku počas PN, u dočasnej PN začína plynúť
premlčacia lehota odo dňa skončenia PN a keďže PN navrhovateľa skončila 4. 8. 1991 a pre tento
nárok rovnako platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 263 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb..

potom i nárok navrhovateľa u tohto nároku je premlčaný a keďže aj v tomto prípade bola vznesená
námietka premlčania, súd musel na ňu prihliadnuť a nárok navrhovateľovi nepriznať. S poukazom na
horeuvedené súd návrh aj u tohto nároku navrhovateľa zamietol. Návrh v tejto veci bol totiž podaný po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a to až dňa 31. 12. 1993.

U nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení PN je podľa názoru súdu návrh navrhovateľa
sčasti dôvodný. Pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení PN súd v súlade s vyhláškou č.

235/1988 Zb. účinnej od 1. 1. 1989 do 15. 1. 1992 s poukazom na prechodné ustanovenie § 23 zákona
č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku (Nároky vzniknuté
predo dňom účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Priemerný zárobok
sa podľa tohto predpisu zistí už pre prvý štvrťrok 1992) zisťoval priemerný zárobok navrhovateľa. V
zmysle vyhlášky č. 235/1988 Zb. (§ 4 ods. 1) je rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku

predchádzajúcikalendárnyrokapriemernýzároboksazisťujek1.1.bežnéhokalendárnehoroka.Keďže
súd zisťoval priemerný zárobok na účely náhrady škody - náhrady za stratu na zárobku po skončení
PN od 4. 8. 1991, potom rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku navrhovateľa je rok
1990. Vychádzajúc zo mzdového listu navrhovateľa za rok 1990 pri zistení, že navrhovateľ, ktorý 1. 4.
1990 nastúpil na ZVS, súd zistil, že v rozhodnom období navrhovateľ neodpracoval aspoň 70 dní, preto

namiesto priemerného zárobku treba použiť pravdepodobný zárobok v zmysle § 5 vyhlášky č. 235/1998
Zb., pričom priemerný zárobok na účely náhrady škody je upravený v § 15 vyhl. č. 235/1988 Zb. Pri
zisťovaní priemerného zárobku navrhovateľa súd vychádzal z jeho priemerného zárobku potvrdeného
AMBIT a. s. Kompletní stavební práce, obchod Český Krumlov z 13. 3. 1995, z ktorého oznámenia
vyplýva, že ostatní zamestnanci navrhovateľa v jeho veku boli zaradení do rovnakej platovej triedy v tej

dobe - trieda 4 - 9,60 Kčs/hod. a že priemerný zárobok v dobe pracovného pomeru navrhovateľa bol
12,48Kčs/hod.Totopotvrdenievýškouzárobkuzodpovedánajbližšieskutočnémuzárobkunavrhovateľa
podľa mzdového listu navrhovateľa za rok 1990 u tohto zamestnávateľa pred nástupom na ZVS, keď
podľa mzdového listu navrhovateľa bola v januári 1990 jeho hrubá mzda 1 286 Kčs, vo februári 1990
- 1383 Kčs. Zodpovedá to i potvrdeniu tejto spoločnosti zo dňa 21. 10. 1993, že priemerný zárobok

navrhovateľaprednástupomZVSbol1716Kčs.Podľanázorusúdupotvrdenietejtospoločnostiz24.11.
1993 o priemernom zárobku vo výške 32,43 Kč/hod. nezodpovedá priemernému zárobku navrhovateľa
v rozhodnom období, keď podľa oznámenia tejto spoločnosti datovaného 24. 11. 1993 bol navrhovateľ
zamestnaný ako murár od 1. 9. 1986 do 3. 8. 1991 a priemerný zárobok pracovníkov vykonávajúcich
prácu rovnakého druhu v tejto organizácii dosahuje 32,43 Kč/hod. Použitie prítomného času v potvrdení

zo dňa 24. 11. 1993 nasvedčuje o oznámení priemerného zárobku pracovníkov vykonávajúcich prácu
murára v čase vydania tohto potvrdenia.

Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa v rozhodnom období súd vypočítal ako násobok hodinového
zárobku navrhovateľa 12,48 Kč a 184,79 v zmysle § 15 ods. 3 vyhlášky č. 235/1988 Zb., ak navrhovateľ
potvrdil, že jeho týždenný pracovný čas bol 42,5 hod., t. j. 8,5 hod. denne. Hodnota 184,79 je priemerný

počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac. Priemerný zárobok navrhovateľa predstavuje
tak sumu 2 306 Kčs brutto. V súlade s § 195 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) náhrada
za stratu na zárobku po skončení PN sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov poskytuje bez
redukcie, t. j. ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a zárobkom po pracovnom
úraze s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného

z toho istého dôvodu. Navrhovateľovi tak v čase od 4. 8. 1991 do 4. 8. 1992 patrí náhrada na stratu na
zárobku po skončení PN ako rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred vznikom škody a výškou
poberaného plného ID. Navrhovateľ si uplatnil náhradu za stratu na zárobku po skončení PN od 4.
8. 1991 návrhom podaným dňa 31. 12. 1993. S poukazom na to, že náhrada za stratu na zárobku
po skončení PN sa vypláca pravidelne raz mesačne (§ 205 b/ ods. 3 ZP) a najneskôr do koncanasledujúceho mesiaca spolu so zárobkom, potom súd návrh navrhovateľa s poukazom na zdôvodnenie
premlčania u nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN (premlčacia doba) uzavrel, že nárok
na náhradu za stratu na zárobku po skončení PN za mesiace august až október 1991 sú premlčané

a pokiaľ bola proti týmto nárokom vznesená námietka premlčania, súd musel na ňu prihliadnuť a nárok
nepriznať, preto v tejto časti nároku súd návrh zamietol.

Za mesiace november, december 1991, za mesiace január 1992 až december 1992 a za mesiace január
1993 až august 1993 patrí navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku po skončení PN vo výške 904
Kč mesačne ako rozdiel medzi priemerným zárobkom 2 306 Kč a plným ID poberaným v tej dobe vo

výške 1 402 Kč (bez zvýšení, na ktoré sa neprihliada). Za mesiace november, december 1991 náhrada
za stratu na zárobku po skončení PN predstavuje sumu 1 808 Kč (dva x po 904 Kč), za rok 1992 10 848
Kč (12 x po 904 Kč) a za mesiace január 1993 až august 1993 7 232 Kč (8 x 904 Kč).

Od 16. 9. 1993 bol navrhovateľovi odňatý plný ID a bol mu priznaný ČID vo

výške 788 Kč mesačne (bez zvýšení, na ktoré sa neprihliada). Vzhľadom na to, že navrhovateľovi
bol priznaný už len ČID, predpokladá sa, že jeho pracovná schopnosť bola sčasti zachovaná a že

popri ČID mohol dosahovať zárobok. Po 16. 9. 1993 bol navrhovateľ v rôznych obdobiach buď v
evidencii nezamestnaných alebo nezamestnaný bez evidencie alebo pracoval. Spornou otázkou je,
či v čase dobrovoľnej nezamestnanosti alebo v čase evidencie navrhovateľa ako nezamestnaného,
patrí navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku po skončení PN a v akej výške za situácie, že
bol poberateľom ČID, prípadne nebol poberateľom žiadneho invalidného dôchodku a súčasne nemal

zárobok. Súd uvádza, že predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa voči zamestnancovi za škodu
pri pracovnom úraze je pracovný úraz /škodná udalosť/, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
pracovným úrazom a vznikom škody. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škoda vznikla následkom
pracovného úrazu. Škoda, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu spočíva aj v strate na zárobku
po skončení PN. K strate na zárobku dochádza z dôvodu, že pracovná schopnosť zamestnanca bola v

dôsledku pracovného úrazu znížená alebo zanikla a účelom náhrady za stratu na zárobku je poskytnúť
primerané odškodnenie zamestnancovi, ktorý nie je schopný pre svoje zdravotné postihnutie spôsobené
pracovným úrazom dosahovať taký zárobok, aký mal pred poškodením zdravia.

Zamestnávateľ alebo zodpovednostný subjekt je povinný nahradiť len takú škodu, ktorá poškodenému
vznikla v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Skutočnosť, že poškodený zamestnanec sa nemôže

zamestnať v inom zamestnaní, ktoré by zodpovedalo jeho pracovným úrazom zníženej pracovnej
schopnosti len pre nedostatok pracovných miest, nie je spôsobená v príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom, ale situáciou na trhu práce. Nedostatok vhodných pracovných príležitostí je objektívnou
okolnosťou a postihuje všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ich pracovná spôsobilosť bola
znížená pracovným úrazom, alebo z iných príčin. Preto z dôvodu zodpovednosti za škodu pri pracovnom

úraze nemôže byť zamestnancovi nahradená ujma spočívajúca v tom, že poškodený zamestnanec
nemôže pre nedostatok vhodných pracovných miest mať príjem z vlastnej zárobkovej činnosti. Pri určení
zárobku zamestnanca po pracovnom úraze treba vychádzať z účelu tejto náhrady a tým je odškodnenie
zníženejalebozaniknutejpracovnejspôsobilostipoškodenéhozamestnanca aneschopnosťdosahovať
z dôvodu následkov pracovného úrazu rovnaký zárobok ako pred poškodením. Tomuto účelu potom

zodpovedá použitie pravdepodobného zárobku podľa §-u 17 ods. 4 Zák.č. 1/1992 Zb. o mzde a §-u 134
ods. 3 ZP, ktorý by poškodený zamestnanec zrejme dosiahol v zamestnaní pri práci zodpovedajúcej
jeho schopnostiam, kvalifikácii a zdravotnému stavu a ktorú by preukázateľne vykonával, keby tomu
nebránil nedostatok pracovných príležitostí.

Horeuvedené platí za situácie, že navrhovateľ bol v evidencii nezamestnaných. Za situácie, že bol

dobrovoľne nezamestnaný a nebol v evidencii nezamestnaných, je súd toho názoru, že príčina jeho
nezamestnanosti je výlučne na strane samotného navrhovateľa. Súd v rámci dokazovania zisťoval,
či nemožnosť navrhovateľa získať zamestnanie je spôsobená všeobecnou nezamestnanosťou alebo
či je daná práve a len následkom pracovného úrazu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že v jeho
možnosti získať zamestnanie zodpovedajúce jeho kvalifikácii zabránili len zdravotné dôvody v dôsledku

pracovného úrazu. Navrhovateľovi bola ponúknutá práca s tým, že buď nebol prijatý alebo miesto bolouž obsadené. Navrhovateľ nepreukázal, že by do potenciálneho zamestnania nebol prijatý práve len pre
zdravotné dôvody v dôsledku predmetného úrazu.

Za tejto situácie súd započítaval v období evidencie navrhovateľa i jeho dobrovoľnej nezamestnanosti

po 16. 9. 1993 pravdepodobný zárobok, ktorý by navrhovateľ dosahoval popri ČID. Keďže navrhovateľ
dlhodobo nepracoval a zistiť v danom období pravdepodobný zárobok, ktorý by zrejme dosahoval
vzhľadom na jeho kvalifikáciu, schopnosti a zdravotný stav po predmetnom úraze, bolo obtiažne,
súd započítaval ako pravdepodobný zárobok navrhovateľa minimálnu mzdu, ktorú by navrhovateľ
prinajmenej dosahoval ako zárobok popri ČID. Výška minimálnej mzdy v ČR od januára 1992 bola vo

výške 2 200 Kč, od januára 1996 vo výške 2 500 Kč a od januára 1998 vo výške 2 650 Kč. Vyplýva
to z nariadenia vlády Českej a Slovenskej federatívnej republiky č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde,
ktoré nadobudlo účinnosť 11. 2. 1992 a pre ČR platilo do 31. 12. 1995 a z nariadenia vlády ČR č.
303/1995 Sb. o minimálnej mzde, ktorým bolo zrušené nariadenie vlády č. 53/1992 Zb. o minimálnej
mzde. Vychádzajúc zo zákona č. 53/1992 Zb., § 2 ods. 1 písmeno b/, c/ bola minimálna mzda pre
poberateľa ČID 75 % z výšky minimálnej mzdy. Pri minimálnej mzde 2 200 Kč činí 75 % 1 650 Kč.

Takýto pravdepodobný zárobok súd započítaval navrhovateľovi období od 16. 9. 1993 do júla 1995
vrátane. Nariadenie vlády ČR č. 303/1995 Sb. o minimálnej mzde nadobudlo účinnosť od 1. 1. 1996 a
bolo zrušené 1. 1. 1997. V období od 1. 1. 1996 do 31. 12. 1997 bola minimálna mzda v ČR 2 500 Kč
mesačne a v súlade s § 2 ods. 1 písmeno b/, c/ tohto nariadenia činila minimálna mzda pre ČID 75
% zo sumy 2 500 Kč, čo činí 1 875 Kč. Takýto pravdepodobný zárobok súd započítaval v období od

januára 1996 do júna 1996.

Od 1. 9. do 15. 9.1993 bol alikvotný priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 1 153 Kč (1/2 z 2 306
Kč) a alikvotná výška plného ID 701 Kč (1/2 z 1 402 Kč).

Od 16. 9. 1993 do 30. 9. 1993 bol alikvotný ČID vo výške 394 Kč (1/2 z 788 Kč) a alikvotná minimálna
mzda vo výške 825 Kč (1/2 z 1 650 Kč). Rozdielom medzi pravdepodobným zárobkom, ku ktorému treba

pripočítať alikvotnú výšku ČID, alikvotnú výšku ID a priemerným mesačným zárobkom navrhovateľa je
suma 386 Kč, ktorú súd navrhovateľovi priznal za mesiac september 1993 ako náhradu za stratu na
zárobku po skončení PN.

V období mesiacov október až december 1993 nevznikala navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku
a to vzhľadom na výšku priemerného mesačného zárobku 2 306 Kč, započítavaný pravdepodobný

zárobok vo výške 1 650 Kč a poberaný ČID vo výške 788 Kč mesačne.

Valorizáciu priemerného zárobku rozhodného pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení PN
vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania upravoval zákon č. 297/1991 Zb. o úprave
náhrady za stratu na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
účinný od 31. 7. 1991 a zákon č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení PN

vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

V zmysle § 1 zákona č. 320/1993 Z.z. sa úprava (valorizácia) uskutoční až za najbližšie časové obdobie
uvedenévpísmenáchb/ažg/nasledujúcepoobdobí,vktorom nárokvznikol.Keďženároknavrhovateľa
na náhradu za stratu na zárobku po skončení PN vznikol od 4. 8. 1991, najbližším časovým obdobím
nasledujúcim po období, v ktorom nárok navrhovateľa vznikol, je prvý kalendárny štvrťrok roka 1992.

Úprava (valorizácia) v zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. sa z hľadiska účinnosti tohto zákona začala 1.1.
1994. V zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. sa upravil priemerný zárobok navrhovateľa o 7 % za každý
kalendárny štvrťrok roka 1992 ( spolu o 28 %) a o 5,5 % za každý kalendárny štvrťrok trištvrte roka 1993
(spolu 16,5 %), t. j. spolu o 44,50 %. Potom priemerný zárobok vo výške 2 306 Kč sa valorizoval o 44,50,
t. j. o 1026 Kč, t. j. na sumu 3 332 Kč. Takto valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase

od 1. 1. 1994 do 30. 6. 1995.Opatrením MPSVaR SR č. 132/1995 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 4,9 %
za štvrtý štvrťrok 1993 a o 4,9 % za každý kalendárny štvrťrok roku 1994. Takto upravená náhrada za

stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v
ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov SR, t. j. od 1. 7. 1995. V zmysle tohto Opatrenia
sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 4,9 % za štvrtý štvrťrok 1993 a o 19,60 %, ( t. j. o 4,90
% za každý kalendárny štvrťrok roku 1994). Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč +
44,50 % + 4,9 % + 19,60 %, t. j. spolu 69 %. K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 69 %,

t. j. 1 591 Kč, súčet činí 3 897 Kč. Takto valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od
1. 7. 1995 do 31. 5. 1996.

Opatrením MPSVaR SR č. 151/1996 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 15,2 %
za rok 1995. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov

SR, t. j. od 1. 6. 1996. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 15,2 %
za rok 1995. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 69 % + 15,2 %, t. j. spolu 84,2
%. K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 84,2%, t. j. 1 942 Kč, súčet činí 4 248 Kč. Takto
valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 6. 1996 do 30. 4. 1997.

Opatrením MPSVaR SR č. 98/1997 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu

na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 13,3 %
za rok 1996. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov
SR, t. j. od 1. 5. 1997. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 13,3 %
za rok 1996. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 84,2 % + 13,3 %, t. j. spolu 97,5

%. K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 97,5 %, t. j. 2 248 Kč, súčet činí 4 554 Kč. Takto
valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 5. 1997 do 30. 4. 1998.

Opatrením MPSVaR SR č. 120/1998 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 13,1 %
za rok 1997. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov SR,
t. j. od 1. 5. 1998. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 13,1 % za
rok 1997. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 97,5 % + 13,1 %, t. j. spolu 110,6 %.
K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 110,6 %, t. j. 2 550 Kč, súčet činí 4 856 Kč. Takto
valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 5. 1998 do 30. 6. 1999.

Opatrením MPSVaR SR č. 125/1999 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 9,6 %
za rok 1998. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov SR,
t. j. od 1. 7. 1999. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 9,6 % za rok

1998. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 110,6 % + 9,6 %, t. j. spolu 120,2 %.
K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 120,2 %, t. j. 2 772 Kč, súčet činí 5 078 Kč. Takto
valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 7. 1999 do 30. 6. 2000.

Opatrením MPSVaR SR č. 194/2000 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 7,2 %

za rok 1999. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov SR,
t. j. od 1. 7. 2000. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 7,2 % za rok
1999. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 120,2 % + 7,2 %, t. j. spolu 127,4 %.
K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 127,4 %, t. j. 2 938 Kč, súčet činí 5 244 Kč. Takto

valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 7. 2000 do 30. 6. 2001.Opatrením MPSVaR SR č. 235/2001 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 6,5 %
za rok 2000. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov SR,
t. j. od 1. 7. 2001. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 6,5 % za rok
2000. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 127,4 % + 6,5 %, t. j. spolu 133,9 %.
K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 133,9 %, t. j. 3 088 Kč, súčet činí 5 394 Kč. Takto
valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 7. 2001 do 31. 3. 2002.

Opatrením MPSVaR SR č. 340/2002 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu

na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 8,2 %
za rok 2001. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov SR,
t. j. od 1. 7. 2002. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 8,2 % za rok
2001. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 133,9 % + 8,2 %, t. j. spolu 142,1 %.

K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 142,1 %, t. j. 3 277 Kč, súčet činí 5 583 Kč. Takto
valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 7. 2002 do 30. 6. 2003.

Opatrením MPSVaR SR č. 199/2003 Z.z. sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zvýšil o 9,3 %
za rok 2002. Takto upravená náhrada za stratu na zárobku patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov SR,
t. j. od 1. 7. 2003. V zmysle tohto Opatrenia sa priemerný zárobok navrhovateľa upravil o 9,3 % za rok
2002. Potom valorizovaný priemerný zárobok činí: 2 306 Kč + 142,10 % + 9,3 %, t. j. spolu 151,4 %.
K priemernému zárobku 2 306 Kč treba pripočítať 151,4 %, t. j. 3 491 Kč, súčet činí 5 797 Kč. Takto
valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa bol v čase od 1. 7. 2003 do 31. 12. 2003.

V mesiacoch január 1994 až jún 1995 vznikala navrhovateľovi náhrada na stratu na zárobku po skončení
PN vo výške 894 Kč mesačne ako rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom valorizovaným vo
výške 3 332 Kč a poberaným ČID vo výške 788 Kč a započítavaným pravdepodobným zárobkom vo
výške 1 650 Kč mesačne. Strata na zárobku po skončení PN v roku 1994 bola vo výške 10 728 Kč (894
Kč x 12) a v mesiacoch január až jún 1995 vo výške 5 364 Kč (894 Kč x 6).

V mesiaci júl 1995 bola strata na zárobku po skončení PN u navrhovateľa vo výške 1 459 Kč ako rozdiel
medzi valorizovaným PMZ vo výške 3 897 Kč a poberaným ČID vo výške 788 Kč a započítavaným
pravdepodobným zárobkom vo výške 1 650 Kč.

Od 1. 8. 1995 do 30. 9. 1995 navrhovateľ bol zamestnaný a v týchto dvoch mesiacoch mu vznikala
strata na zárobku po skončení PN vo výške 1 048,50 Kč mesačne, ktorá suma je rozdielom medzi

valorizovaným PMZ vo výške 3 897 Kč a poberaným ČID vo výške 788 Kč a dosiahnutým zárobkom
2 060,50 Kč mesačne.

V mesiacoch október 1995 až december 1995 bola strata na zárobku po skončení PN u navrhovateľa
vo výške 1 459 Kč mesačne ako rozdiel medzi valorizovaným PMZ vo výške 3 897 Kč a poberaným ČID
vo výške 788 Kč a započítavaným pravdepodobným zárobkom vo výške 1 650 Kč.

V mesiacoch január 1996 až máj 1996 bola strata na zárobku po skončení PN u navrhovateľa vo výške
1 234 Kč mesačne ako rozdiel medzi valorizovaným PMZ vo výške 3 897 Kč a poberaným ČID vo výške
788 Kč a započítavaným pravdepodobným zárobkom vo výške 1 875 Kč.

V mesiaci jún 1996 navrhovateľovi nevznikla strata na zárobku, pretože valorizovaný PMZ bol vo výške
4 248 Kč, navrhovateľ mal v období od 1. 6. 1996 do 14. 6. 1996 alikvotný ČID vo výške 394 Kč a od15. 6. 1996 do 30. 6. 1996 alikvotný ČID vo výške 394 Kč, alikvotný pravdepodobný započítaný zárobok
za obdobie od 1. 6. 1996 do 14. 6. 1996 937,50 Kč (1/2 z 1 875 Kč) a súčasne v zamestnaní od 15. 6.
1996 do 30. 6. 1996 mal zárobok vo výške 3 083 Kč.

V mesiacoch júl a august 1996 navrhovateľovi nevznikala strata na zárobku, pretože v týchto mesiacoch
bol valorizovaný PMZ navrhovateľa 4 248 Kč, navrhovateľ poberal ČID vo výške 788 Kč a jeho zárobok
v zamestnaní v mesiaci júl 1996 bol 5 475 Kč a v mesiaci august 1996 4 900 Kč.

V mesiacoch september 1996 až marec 1997 bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody a za
toto obdobie si neuplatnil náhradu za stratu na zárobku po skončení PN.

V mesiacoch apríl 1997 až marec 1998 navrhovateľovi nevznikala náhrada za stratu na zárobku po

skončení PN. V tomto období bol navrhovateľov valorizovaný PMZ vo výške 4 554 Kč, navrhovateľ
poberal ČID vo výške 788 Kč a v tomto období súd započítaval ako pravdepodobný zárobok
navrhovateľa sumu 5 592 Kč mesačne. Započítavanie pravdepodobného zárobku v tejto výške súd
zdôvodňuje tým, že v predchádzajúcom období a to od 15. 6. 1996 do 31. 8. 1996 bol navrhovateľ
zamestnanývspoločnostiJKRSpecialSecuritas,spol.sr.o.,ČeskéBudejovice.Utohtozamestnávateľa

podľa výpovede samotného navrhovateľa navrhovateľ vykonával prácu pracovníka ochrany a ostrahy,
prácu strážnika so psom, pričom táto práca sa mu páčila a bol by v nej zrejme pokračoval nebyť
nástupu navrhovateľa na výkon trestu odňatia slobody. Pracovný pomer s touto spoločnosťou mal totiž
dojednaný na dobu neurčitú. Znalec MUDr. Marián Nosáľ vo svojom znaleckom posudku prácu strážnika
so psom označil za prácu, ktorú by navrhovateľ mohol vykonávať, ak by sa pri nej nevyžadovalo dlhé

státie a chôdzu. Pri tomto závere znalec zohľadnil zdravotný stav navrhovateľa po predmetnom úraze.
Vzhľadom na horeuvedené súd túto prácu považuje za prácu vhodnú pre navrhovateľa a to vzhľadom
na jeho schopnosti, kvalifikáciu a zdravotný stav po predmetnom úraze. Vychádzajúc zo mzdového listu
navrhovateľa za mesiace jún až august 1996 navrhovateľ v mesiaci jún 1996 odpracoval 10 dní, 101
hodín, v mesiaci júl 1996 odpracoval 23 dní, 191 hodín a v mesiaci august 1996 odpracoval 16 dní, 155

hodín. V mesiaci jún 1996 bol hrubý zárobok navrhovateľa 3 083 Kč, v mesiaci júl 1996 5 475 Kč a v
mesiaci august 1996 4 900 Kč. Hodinový zárobok navrhovateľa v mesiaci jún 1996 bol 30,52 Kč (3 083
Kč : 101 hodín), v mesiaci júl 1996 28,66 Kč (5 475 Kč : 191 hodín) a v mesiaci august 1996 31,61 Kč
(4 900 Kč : 155 hodín). Priemerný hodinový zárobok navrhovateľa bol tak 30,26 Kč (/30,52 Kč + 28,66
Kč + 31,61 Kč/ : 3). Takto zistený priemerný hodinový zárobok súd vynásobil priemerným počtom hodín

pripadajúcim na jeden mesiac, t. j. koeficientom 184,79, výsledkom je mesačný zárobok brutto 5 592 Kč.

V mesiaci apríl 1998 nevznikala navrhovateľovi strata na zárobku, pretože jeho valorizovaný PMZ bol
4 554 Kč, navrhovateľ poberal ČID vo výške 788 Kč a jeho zárobok činil 6 887 Kč. Navrhovateľ totiž
pracoval od 1. 4. 1998 do 31. 7. 1998. Navrhovateľovi nevznikala náhrada za stratu na zárobku ani v
mesiacoch máj, jún 1998, v ktorým mesiacoch bol valorizovaný PMZ navrhovateľa vo výške 4 856 Kč,

zárobok navrhovateľa v mesiaci máj 1998 bol 7 383 brutto a v mesiaci jún 1996 6 187 Kč brutto, pričom
do 16. 5. 1998 bol navrhovateľ súčasne ČID a jeho alikvotný ČID v mesiaci máj od 1. 5. 1998 do 16. 5.
1998 bol 394 Kč (1/2 z 788 Kč). V mesiaci júl 1998 vznikla navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku
vo výške 1 067 Kč, ako rozdiel medzi valorizovaným PMZ 4 856 Kč a dosiahnutým zárobkom 3 789 Kč.

V mesiacoch august 1998 až jún 1999 nevznikala navrhovateľovi strata na zárobku, keďže v tomto

období bol jeho valorizovaný PMZ vo výške 4 856 Kč mesačne a pravdepodobný zárobok 5 592 Kč
mesačne.

V mesiacoch júl 1999 až jún 2000 nevznikala navrhovateľovi strata na zárobku, keďže v tomto období
bol jeho valorizovaný PMZ vo výške 5 078 Kč mesačne a pravdepodobný zárobok 5 592 Kč mesačne.

V mesiacoch júl 2000 až jún 2001 nevznikala navrhovateľovi strata na zárobku, keďže v tomto období

bol jeho valorizovaný PMZ vo výške 5 244 Kč mesačne a pravdepodobný zárobok 5 592 Kč mesačne.V mesiacoch júl 2001 až jún 2002 nevznikala navrhovateľovi strata na zárobku, keďže v tomto období
bol jeho valorizovaný PMZ vo výške 5 394 Kč mesačne a pravdepodobný zárobok 5 592 Kč mesačne.

V mesiacoch júl 2002 až jún 2003 nevznikala navrhovateľovi strata na zárobku, keďže v tomto období

bol jeho valorizovaný PMZ vo výške 5 583 Kč mesačne a pravdepodobný zárobok 5 592 Kč mesačne.

V mesiacoch júl 2003 až december 2003 vznikala navrhovateľovi strata na zárobku, keďže v tomto
období bol jeho valorizovaný PMZ vo výške 5 797 Kč mesačne a pravdepodobný zárobok 5 592 Kč
mesačne. Rozdielom je suma 205 Kč mesačne.

Sumárne tak navrhovateľovi vznikla strata na zárobku po skončení PN v roku 1991 vo výške 1 808 Kč,
v roku 1992 vo výške 10 848 Kč, v roku 1993 7 618 Kč, v roku 1994 10 728 Kč, v roku 1995 13 297 Kč,

v roku 1996 6 170 Kč, v roku 1998 1067 Kč, v roku 2003 1 230 Kč. Celkom spolu je to suma 52 766 Kč.

S prihliadnutím na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti odporcu v 2. rade sčasti súd určil časť škody,
ktorú znáša navrhovateľ podľa miery jeho zavinenia, a to v rozsahu 25 %. Navrhovateľovi tak potom patrí
náhrada za stratu na zárobku po skončení PN vo výške 75 % zo sumy 52 766 Kč, čo činí 39 574,50 Kč.

Súd vyhovel návrhu navrhovateľa sčasti u nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení PN,

keď mu priznal túto náhradu vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia. Súd návrh čo do zvyšku
s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi plnenie v cudzej mene a to v Kč, pretože to neodporuje okolnostiam prípadu,
odporca v 2. rade, ktorý má plniť, má sídlo v ČR, navrhovateľ je občanom ČR s bydliskom v ČR.

O povinnosti odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 256 ods.

2 zákona č. 65/1965 Zb., vyhlášky č. 45/1964 Zb. účinnej do 30. 4. 1995 a nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. účinného od 1. 5. 1995. Výška úroku z omeškania do 30. 4. 1995 bola v zmysle vyhlášky č. 45/1964
Zb. 3 % ročne, od 1. 5. 1995 bola výška úroku z omeškania upravená v zmysle § 3 ako dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej NBS, platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z
omeškania tak bola v čase od 1. 5. 1995 do 5. 10. 1995 vo výške 22 %, od 6. 10. 1995 do 12. 1. 1996

vo výške 19,5 % ročne. Súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania zo súm zodpovedajúcim strate
na zárobku v príslušnom mesiaci a odo dňa, odkedy je odporca v 2. rade v omeškaní so zaplatením tej
ktorej mesačnej náhrady za stratu na zárobku s tým, že odporca v 2. rade je v omeškaní od prvého dňa
v mesiaci nasledujúcom po dni splatnosti príslušnej straty na zárobku, t. j. napr. pri strate na zárobku za
mesiac marec 1994 je v omeškaní od 1. 5. 1994, keď splatnosť straty na zárobku bola do 30. 4. 1994.

Suma 20 274 Kč je súčtom straty na zárobku vo výške 1 808 Kč (rok 1991), 10 848 Kč (rok 1992), 7
618 Kč ( január až september 1993).

Súd viazaný návrhom navrhovateľa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v žalovanej výške 3 %
ročne, odo dňa žiadaného navrhovateľom, resp. až od prvého dňa omeškania po splatnosti príslušnej
náhrady za stratu na zárobku, v tom ktorom mesiaci, pokiaľ navrhovateľ žiadať priznať úrok z omeškania

od skoršieho dňa ako nastalo omeškanie. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo väčšom
rozsahu, od skoršieho dňa (kedy ešte splatnosť príslušnej mesačnej náhrady za stratu na zárobku po
skončení PN nenastala), súd návrh čo do zvyšku zamietol.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a to vzhľadom na výsledok konania.
Navrhovateľ i odporca v 2. rade sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. U navrhovateľa sú dané

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jeho osobné, príjmové a majetkové
pomery zistené v tomto konaní. Štátu vznikli trovy konania v súvislosti s platením trov znaleckého
dokazovania a to znalcovi MUDr. Solíkovi vo výške 764 Sk (25,36 eur), znalcovi MUDr. Nosáľovi vovýške 393,88 eur a znaleckej organizácii Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou vo
výške 291,52 eur.

Vzásadevzmysle§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní mal odporca v 2. rade neúspech len v pomerne nepatrnej časti a to s prihliadnutím na
žalovanú náhradu škody a priznanú náhradu škody (v rozsahu 5,76%), potom v zmysle § 142 ods. 3
má právo na plnú náhradu trov konania. Súd však odporcovi v 2. rade nepriznal náhradu trov konania
celkom a to v zmysle § 150 O.s.p. a to z dôvodov hodných osobitého zreteľa, ktoré súd videl v osobných,
príjmových pomeroch navrhovateľa a v okolnostiach, ktoré ho viedli k uplatneniu práva na súde.

Úspešný odporca v 1. rade nežiadal nahradiť trovy konania, súd preto rozhodol, že nemá právo na
náhradu trov konania.

Ak navrhovateľ žiadal viac, súd návrh čo do zvyšku zamietol. Súd zamietol návrh aj voči odporcovi v 2.
rade s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od

doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.