Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/112/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110214693
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2110214693.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: J., zast. JUDr.

Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanej: X., zast.: Advokátska kancelária
JUDr. CIMRÁK, Štefánikova 7, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka Groupama poisťovňa a.s., IČO: 35
862 131, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 1.660,00 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.571,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.5.2009
do zaplatenia, trovy konania 396,00 eur a k rukám zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 954,79
eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalovanájepovinnázaplatiťnaúčettunajšiehosúdutrovyštátu654,64eurdotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanejzaplateniažalovanejčiastkytitulomnáhradyškody,
spôsobenej mu na jeho vozidle zn. Mazda 323F, EČ O. vozidlom žalovanej zn. Citroen EČ B. dňa 25.
3. 2009. Žalovaná pri odbočovaní z hlavnej cesty smerom doprava na vedľajšiu cestu nedala prednosť
jeho vozidlu pohybujúcemu sa v rovnakom smere v pravom jazdnom pruhu, vošla do jeho jazdnej

dráhy, v dôsledku čoho došlo ku kolízii oboch vozidiel a k ich následnému poškodeniu. Žalovaná pred
príslušníkmi dopravnej polície zavinenie uznala. Žalobcovi vznikla škoda 1660 eur. Vedľajší účastník
škodu neuhradil z dôvodu, že žalovaná zodpovednosť poprela, nehoda nebola vyšetrená políciou a ani
nebola so žalovanou ako ich poistencom podpísaná správa o nehode.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. rozhodol vo veci v neprítomnosti vedľajšieho

účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca v konaní uviedol, že 25.3.2009, keď riadil vozidlo Mzda 323F EČ: O. na P., odporkyňa viedla
vozidla loz n Citroen EČ: B., keď pri odbočovaní z hlavne cesty smerom doprava nedala prednosť jeho
vozidlu. Žalobca išiel rýchlosťou 50km/hod., vo vozidle bol aj jeho priateľ T. a priateľka I.. Pri nehode
ľavou prednou časťou vrazil do vozidla žalovanej do pravej zadnej časti. V čase, keď žalovanú prvýkrát
spozoroval, vozidlo bolo v pohybe, rýchlosť odhadnúť nevie. Snažil sa vozidlo pribrzdiť, no nehode

nezabránil. Prizvali políciu, ktorá spísala protokol o nehode, o škodovej udalosti so záznamom, že
dohodli, žalovaná uznala vinu. V tom čase nevedel odhadnúť škodu. Hovoril o čiastke, za ktorú vozidlo
pred dvoma týždňami kúpil, teda 65.000 Sk. Polícia urobila fotodokumentáciu, dychovú skúšku, obe boli
negatívne. Vozidlo mu odtiahol otec, ktorý k nehode prišiel. S odporkyňou sa rozprával, ale nevie, očom, lebo sám hovoril s policajtami. Pri nehode bol v pravom jazdnom pruhu, odporkyňa bola v ľavom
jazdnom pruhu, pričom odbočovala z hlavnej cesty na vedľajšiu smerom doprava. Boli najprv na jednej
úrovni, potom ho o niečo odporkyňa predišla a zabočila doprava, on mohol iba brzdiť. Vozidlo dal opraviť,

oprava stála asi 1.000 eur. Oprava bola svojpomocná, cena 1000 eur je za materiál a súčiastky.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že v ten deň išla z práce na prenajatý byt v O. Do
práce za ňu prišiel syn, ktorý potom za ňou na vozidle Opel išiel tým istým smerom. Išla v pravom
jazdnom pruhu , pri odbočovaní k jej domu smerom doprava je zákruta v uhle 90 stupňov, pozerala do

spätného zrkadla, či je syn za ňou, avšak nebol tam, bolo tam červené vozidlo. Potom zistila, že ho viedol
navrhovateľ. Pred odbočením si nabehne v dostatočnom predstihu, zapla pravú smerovku, nadbehla
si a odbočila si doprava. Išla úplne pomaly, začula brzdy a náraz. Obaja účastníci vystúpili z auta. Syn
a jeho priateľka už stáli za navrhovateľom. Navrhovateľ povedal, že si smerovku nevšimol. Políciu
nevolali, išli náhodou okolo, zastavili a spýtali sa, či sa im niečo nestalo. Navrhovateľ jej dal všetky
údaje poisťovne a jej priateľ, ktorý stál pri dome, všetko nafotil. O škode nehovorili, potom prišiel otec

navrhovateľa, zavolali políciu. Podľa nej to boli kamaráti otca navrhovateľa, lebo sa priateľsky zvítali. S
otcom žalobcu nehovorila, ten iba povedal, že na vine je ona. Dychová skúška bola negatívna, podpísali
záznam o škode. jeden s policajtov jej povedal, že si má priznať vinu a zaplatiť škodu, lebo žalobcovi
by museli zobrať vodičské oprávnenie, lebo ho obmedzila. Preto súhlasila. Mala za to, že jej poisťovňa
to zaplatí. Oprava jej vozidla stála 1000 eur. Keďže vinu uznala, nemohla si nárokovať škodu z poistky

navrhovateľa. Potom sama dospela k záveru, že nehodu nezavinila a nikoho neobmedzila. Napísala
do spoločnosti, nahlásila nehodu, poslala fotodokumentáciu. Večer po nehode bola za mojím známym
v Nitre, ktorý je znalcom, požičal im pásmo a potom namerali brzdnú dráhu , ktorá bola dlhá 29,9m.
Nevie, či polícia nafotila nehodu, lebo bola v šoku. Záznam však zodpovedá poškodeniu. Keď sa pred
odbočovaním vysúvala, nedala smerovku , nadbiehala do šírky asi 1 meter, lebo je tam vysoký obrubník.

Svedok G., príslušník polície, po oboznámení sa s obsahom záznamu a fotodokumentácie, uviedol,
že k nehode išiel na pokyn operačného strediska, teda nevie, kto z účastníkov ich privolal. Na mieste
boli dve vozidlá, na P.j ulici bolo červené vozidlo a v ulici smerom doprava bolo bordové vozidlo. Ani
jedno nebolo vážnejšie poškodené. Boli tam dvaja príslušníci, účastníkov nepoznal a nevie ani o tom,

že by ich poznal kolega. Podľa neho po nahliadnutí do fotodokumentácie jedno vozidlo išlo rovno
a druhé odbočovalo vpravo. Druhé odbočovalo vpravo z ľavého jazdného pruhu a pravdepodobne
skrížilo jazdnú dráhu rovno idúcemu vozidlu. Nakoľko na vozidlách nebola škoda nad 3990 eur, vec
sa riešila ako škodová udalosť, nedošlo k zraneniu osôb, takže ODI nevykonáva šetrenie a nemerali ani
brzdnú dráhu. V zázname o tom účastníci boli upovedomení. Bolo im dané poučenie, že nehodu majú

oznámiť poisťovni do 15 dní a príslušníci polície odišli. Nepamätá si, či účastníci hovorili, že sa dohodli
na zavinení. Ale keď je to v zázname uvedené a účastníci to podpísali, asi to tak bolo, pretože ich nikto
k tomu nenúti a v opačnom prípade by sa jedno o dopravnú nehodu. Dychovú skúšku robil kolega, ktorý
u nich už nepracuje. Podľa jeho názoru na zavinení nebolo nič sporné, nehodu zavinila pani W., ktorá
nesprávne odbočovala a prechádzala cez pravý jazdný pruh z ľavého jazdného pruhu. Mala správne

prejsť do pravého jazdného pruhu a potom odbočiť. Navrhovateľ išiel po hlavnej ceste, nebol dôvod,
aby mu brali vodičský preukaz.

Svedkyňa I., bývalá priateľka žalobcu, uviedla, že sedela vzadu v aute. Žalobca išiel v pravom jazdnom
pruhu,žalovanávľavom, ztohtoprešladopravéhosmeromkbočnejuličkeaonidonejnarazili.Žalobca

brzdil, prišlo k nárazu. Nevie, či mala žalovaná smerovku. Potom prišiel jeho otec, ktorý privolal políciu.
Do času, kým prišla polícia, svedkyňa sedela v aute, vie, že navrhovateľ s odporkyňou komunikoval, ale
nevie o čom. Potom jej povedal, že odporkyňa uznala vinu. Policajti dali obom dychovú skúšku a merali
brzdnú dráhu. Nepočula žiadne rozhovory o zavinení nehody. Odporkyňa potom odišla na svojom
vozidle. Vozidlo žalobcu odtiahli, nedalo sa po nehode naštartovať. Navrhovateľ zavolal svojho otca

preto, lebo odporkyňa tvrdila, že je nevinná a nevedel situáciu vyriešiť. Svedkyňa si myslí, že bola vinná
odporkyňa. Keď otec navrhovateľa prišiel, snažil sa vec vyriešiť. Vie, že sa s odporkyňou rozprával, ale
nevie o čom. Účastníci ani otec navrhovateľa určite policajtov nepoznali. Jedno policajné auto najprv
zastavil navrhovateľ, toto vozidlo išlo okolo, riadili potom dopravu. Nevie, či hovorili o nehode. Bola to
pohotovostná jednotka. Až potom prišla dopravná polícia. Navrhovateľ nešiel rýchlo, možno 50 km/hod.

na tachometer nepozerala.

Svedok L. uviedol, že mu zavolal syn, že sa stala nehoda. Povedal, že po ňom kričia ďalší dvaja páni,
ktorí tam boli a žiadal ho, aby prišiel. Keď na miesto prišiel, už tam bola policajná hliadka, ktorá riadiladopravu, týchto zastavil syn, lebo išli okolo. K nehode sa vyjadriť nevedeli. Syn mu povedal, že išiel v
pravom jazdnom pruhu, odporkyňa v ľavom, skrížila mu cestu. Narazil do nej, utekal k nej k autu, či
sa jej niečo nestalo. Hneď zabrzdilo ďalšie auto, z ktorého vystúpil nejaký pán, ktorý na neho kričal.

Zrejme to bol syn p. W., to sa dozvedel dodatočne. Odporkyňa so svedkom nechcela komunikovať.
Vytýkal jej, že odbočovala bez toho, aby zistila, či neohrozuje iné auto. Bola nervózna, povedala, že s
ním hovoriť nebude. Povedal jej, že ona aj so synom zbytočne na jeho syna kričia. Potom syn odporkyne
s ďalším mužom odišli, svedok oslovil prítomných policajtov, aby zavolali dopravnú políciu, lebo sa mu
nezdalo, že je to jednoduchá dopravná nehoda. Oboch účastníkov polícia podrobila dychovej skúške,

zamerali brzdnú dráhu, urobili technickú dokumentáciu vrátane fotodokumentácie, policajtov nepoznali.
Policajti sa opýtali oboch účastníkov na priebeh, vie, že odporkyňa podpísala papier, že si priznáva vinu
a spôsobila nehodu. Policajti s ňou hovorili v aute, teda nevie priebeh rozhovoru, ale nikto ju k tomu
nenútil. Auto bolo otvorené, boli dotiaľ asi 5m. Vzhľadom na to, že vozidlo bolo narazené sprava na
zadnej časti, má za to, že syn nehodu nemohol spôsobiť. Syn mal poškodenú celú ľavú časť vozidla.
Syn bol na vozidle Mazda 323 rok výroby myslím 1995, kúpil ho syn asi za vyše 60000 Sk. Po nehode

bolo vozidlo nepojazdné, museli vytiahnuť blatníky, ktoré boli zapichnuté do kolesa a auto odtiahnuť.
Boli to nahlásiť na poisťovni, tá to ohlásila poisťovni odporkyne, ktorá chcela od nich dokumentáciu o
nehode. Poslali im tlačivo na popis poškodených častí. Prišiel likvidátor, vozidlo ohliadol a poslal na
technickú dokumentáciu do Autocomodexu. Tí skonštatovali, že vozidlo je úplne zničené. Oprava by
prevyšovala cenu vozidla. Poisťovňa Groupama oznámila, že odporkyňa namieta svoje zavinenie, vraj

bola pod nátlakom a poisťovňa neposkytla žiadne plnenie. Vozidlo predali za 300 alebo 400 eur.

Svedok Y., priateľ žalovanej, uviedol, že keď sa stala nehoda pri ich dome, bol vonku. Počul buchnutie
vozidiel, vyšiel na cestu a videl oboch účastníkov vystupovať z auta. Navrhovateľa sa spýtal, čo sa stalo
a on povedal odporkyne, že prepáčte, nevidel som váš blinker. Priateľka žalobcu sedela v aute. Vymenili

si čísla poistiek, s tým, že to urobí na poisťovňu navrhovateľa. Svedok hneď vozidlá odfotil, neboli veľmi
poškodené. Potom prišiel otec navrhovateľa , chcel, aby prišli policajti, tak ich zavolal. Išla okolo hliadka,
policajti povedali, že na vine bol navrhovateľ. Jeho otec však trval na zavolaní nehodových policajtov.
Tí potom prišli, urobili ohliadku, fotografie, zmerali brzdnú dráhu a vec sa riešila ako škodová udalosť.
Žalovaná si nemohla vinu priznať, lebo si toho nebola vedomá. Nevie, či si žalovaná uplatňovala škodu

na vozidle od poisťovne. Po celý čas bol pri priateľke, iba odskočil pre fotoaparát. Nebol pri tom, keď
si žalovanú zavolal dopravný policajt, tam si mohla priznať vinu. Brzdná dráha bola od vozidla žalobcu,
bola asi 30 metrová. Poškodenie vozidla žalobcu nebolo vážne. Chladič rozbitý nebol, voda nevytiekla.
Asi 2 týždne po nehode navrhovateľa na vozidle videl na benzínovej pumpe.

Svedok T., syn žalovanej, uviedol, že išiel autom hneď za žalovanou v pravom jazdnom pruhu. Matka si
nadbehla pred odbočovaním doprava pred svojím domom. Žalobca išiel za ňou, išiel rýchlo a nabúral do
matky, nakoľko matka pred odbočovaním pribrzdila. Vozidlá išli tak, že išla matka, navrhovateľ, iné auto
a potom svedok. Po zrážke vyšiel z auta. Žalobca sa matke ospravedlnil, že nevidel smerovku. Išla okolo
hliadka. Policajti povedali, že je to chyba žalobcu a má si od neho pýtať údaje o poisťovne. Potom prišiel

otec žalobcu a za ním polícia. Potom žalobca povedal, že matka išla v ľavom pruhu a nevyhodila blinker,
čo nebola pravda. Policajti brzdnú dráhu nemerali, oni ju odmerali sami a táto bola 29 m, bola to brzdná
dráha žalobcu. Bol na mieste po celý čas, bol aj pri tom, keď matka hovorila s políciou, nemala sa k
čomu priznať. Policajti to uzavreli tak, že to bola chyba obidvoch. Matka mala poškodený zadný blatník,
koleso, aj nárazový blatník. Nevie, či si škodu uplatnila. Žalobca mal poškodené iba svetlo, nárazník a

kapotu. Nevie, či ho mal pojazdné, ale asi áno. Viac ho nevidel. Nevidel, či má matka vyhodený blinker,
nemohol to vidieť. Nevšimol si po nehode, či bliká, myslí, že áno, je to aj na fotkách. Pásmo na brzdnú
dráhu nám asi po 2 dňoch požičal jeden známy.

Svedok T., priateľ žalobcu, uviedol, že v čase nehody sedel vo vozidle vedľa navrhovateľa. V čase

nehody išiel v pravom jazdnom pruhu, pred ním išiel Citroen, bolo to v ľavom jazdnom pruhu, v pravom
nešlo žiadne vozidlo. Žalobca nešiel rýchlo, išiel primerane. Vodička Citroena sa snažila z ľavého pruhu
dostať , resp. odbočiť do pravej uličky. Skrížila im cestu, žalobca brzdil a nabúrali do vozidla žalovanej.
Vystúpili z vozidla, aj svedok stál pri vozidle, účastníci išli ďalej, takže ich rozhovor nepočul. Podľa neho
nehodu zavinila odporkyňa. Keď prišla polícia, nepočúval ich, ani sa o to nezaujímal. Nikto tam nekričal,

rozhovory nepočul, vie, že policajti merali brzdnú dráhu aj fotili. Nevie, ako sa to uzavrelo. Žalobca mal
poškodenú ľavú prednú čas vozidla, nárazník, blatník. Na aute odišli, ťahal ich otec žalobcu na lane,
vozidlo nebolo pojazdné. Nepamätám si už, kam išli na aute z nehody. Žalovaná mala poškodenú zadnú
nápravu a bočnú stranu. Keď žalovaná dala pravú smerovku, bola už v polovici ich jazdného pruhu. Keďzaregistrovali, že žalovaná chce prejsť z jedného pruhu do druhého, nevie odhadnúť, v akej vzdialenosti
boli. Vozidlo odtiahli kamarátovi do garáže, ale nevie, či ho žalobca dal opraviť alebo zošrotovať.

Svedok P. uviedol, že pre DDNK robí ohliadky poškodených vozidiel. Mesačne robí takých ohliadok
asi 60, teda na sporné vozidlo si nepamätá. Podpis na zázname potvrdil. To, čo zapíše do zápisu,
zodpovedá skutočnosti rozsahu poškodenia. Ak teda uviedol do zápisu totálna škoda, tomu sa rozumie
neekonomická oprava, teda keď náklady prevyšujú hodnotu vozidla. Pokiaľ ide o predný nárazník, O V
L znamená oprava výmena lak. Pokiaľ má názor, že oprava prevyšuje cenu vozidla, vychádza z praxe

a keď nie je si istý, zaškrtáva v časti Oprava poisťovňa „čakať na vyjadrenie poisťovne“. Cenu vozidla
pred poškodením nestanovoval, nie je to jeho úlohou. Rovnako nestanovil cenu opravy, nerobí to. Podľa
zápisu sa jednalo o totálnu škodu a napriek tomu to nechal na posúdenie poisťovni z opatrnosti. V
časti „Iné“ je uvedené: kryt reflektora, deformovaný výmena, obloženie reflektora plast výmena, vnútorný
kryt blatníka zlomený výmena, rám čela zohnutý výmena, sací filter vzduchu kompletne odtrhnutý,
deformovaný klaksón výmena, elektrická časť ľavej strany predného vozidla poškodená, vozidlo nemá

napätie po náraze. Podľa rozsahu poškodenia bolo podľa neho vozidlo pojazdné, ale pre napätie
nemohlo byť mobilné. Pokiaľ by napätie fungovalo, mohlo byť pojazdné. V dôsledku nárazu boli káble
poškodené.

Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca dňa 18. 3. 2009 zakúpil osobné motorové vozidlo zn.

Mazda 323F EČ O. v sume 2300 eur. Dňa 26. 3. 2009 došlo k nehode /čo nebolo medzi účastníkmi
sporné/, keď došlo k zrážke vozidla žalobcu a žalovanej na P. v čase o 18,0 hod. V Zázname o preverení
oznámenia - škodovej udalosti pred príslušníkom polície podľa bodu f/ záznamu sa účastníci dohodli
na zavinení žalovanej. Podľa Zápisu o poškodení udalosti zo dňa 26. 3. 2009 sa jedná o totálnu škodu
na vozidle žalobcu.

Podľa záverov znalca N. č. 75/2011 zo dňa 10. 11. 2011 simulačnou analýzou bolo zistené, že vozidlo
žalovanej vo vzdialenosti 10,7m pred miestom zrážky začalo prechádzať stredovou čiarou cesty do
pravého jazdného pruhu. V mieste zrážky v pravom jazdnom pruhu vozovky do jej pravého zadného
blatníka narazilo vozidlo žalobcu jazdiace v pravom jazdnom pruhu vozovky a v čase nárazu bolo

brdené dosiahnuteľným brzdným spomalením. Vozidlo žalovanej bolo po náraze odhodené smerom do
križovatky P.. Žalobca nestihol dobrzdiť svoje vozidlo a jeho vozidlo narazilo ľavou prednou časťou do
pravého zadného blatníka vozidla žalovanej. Techniku jazdy žalovanej je možné hodnotiť ako nesprávnu
v tom, že jazdila v ľavom jazdnom pruhu takou technikom jazdy, pri ktorej vytvorila takú kolíznu situáciu
pri odbočovaní vpravo, následkom ktorej došlo ku zrážke s vozidlom žalobcu. Pred odbočením vpravo

z ľavého jazdného pruhu sa nepresunula najprv do pravého jazdného pruhu, z ktorého by následne
odbočila vpravo. Techniku jazdy žalobcu možno považovať za nesprávnu z dôvodu, že jazdil väčšou
rýchlosťou ako je povolená o cca 25,4 km/h, čím znížil možnosť zabránenie zrážky s vozidlom žalovanej.
Každý z účastníkov mohol nehode zabrániť. Znalec k posudku ďalej uviedol, že podľa jeho názoru
nehodu zapríčinili obaja účastníci, s tým, že žalovaná kolíziu vyvolala nesprávnym spôsobom jazdy

a technikou jazdy a žalobca vzhľadom na vyššiu rýchlosť tejto nemohol zabrániť. V posudku udáva
dve rýchlosti, jedna je ekvivalentná energetická rýchlosť - spotrebovaná energia pri náraze a druhá je
nárazová rýchlosť oboch vozidiel v čase zrážky. Energetická rýchlosť je len podporný parameter, z
ktorého sa vychádza pri určovaní nárazovej rýchlosti. . Vychádza to z katalógu, posudzujú sa rôzne
parametre vozidla. Rýchlosť je vypočítaná korektne, jedná sa o odbornú otázku. Rýchlosť v čase reakcie

sa robí spätným kinematickým výpočtom, z nárazovej rýchlosti, zohľadňuje sa dĺžka brzdnej dráhy, čas
nábehu bŕzd a dĺžke reakčnej doby. Pri brzdnej dráhe vychádzal z fotografie, ktorú urobila polícia. Jedna
fotografia mu pomohla v určení dĺžky brzdnej dráhy do miesta zrážky. Je veľmi zreteľná a identifikateľná.
Keďže je z ľavej prerušená stopa, to je miesto nárazu. Z fotografie to voľne nevidieť, je na to špeciálny
program. Je to retifikačná metóda - fotografia, kde je na začiatku trojuholník, nie je v posudku, je v

spise. Je to fotografia na č.l. 40 spisu vľavo. Je tam aj dobrý rozostup stromov, ktorý sa nemení.
Slabšie brzdné stopy sú od zadnej nápravy. Silnejšia je z predného kolesa. Brzdné stopy sú viac ako
presvedčivé. Hovoril aj s príslušníkmi polície, títo stopy iba fotili, nemerali, ale stopy mu potvrdili, iné
tam neboli. Táto je vyslovene prerušená v mieste nárazu. Hovoril s policajtom, ktorý dokumentoval
nehodu. Jedná sa o stopy vozidla Mazdy, sú to čerstvé stopy, vyplýva to aj z výpovedí účastníkov a

ostatných dôkazov. Všetky okolnosti si preveril, iná nehoda v ten deň na tom mieste nebola. Stopy
zodpovedajú v priebehu deja. Je možné , že tam predtým iné vozidlo brzdilo, ale je málo pravdepodobné,
že by vznikla takáto brzdná stopa, takáto mohla vzniknúť iba pri uvedenom deji. Brzdná dráha bola
asi 13 metrov. Dôležitá pre analýzu e silná stopa prednej nápravy. Druhou menej výraznou sa aninejako nezaoberal. Pravdepodobnosť, že by sa nejednalo o brzdné dráhy vozidla Mazda, odmieta
určovať s poukazom na uvedené. Pravdepodobné ekvivalentné rýchlosti sú výpočtom 12 EES. Sú to
predpokladané energetické deformácie, a na strane 14 už sú skutočné rýchlosti v čase nárazu. Ak by

tam neboli brzdné stopy, tieto sú iba na výpočet rýchlosti, pričom v čase nárazu mal vodič rýchlosť 50km,
predtým by musel mať vyššiu. Ak by tam brzdné stopy neboli, rýchlosť pred nárazom by presne neurčil,
alebyuviedol,žebybolavyššia.Vposudkuvyvrátiltvrdeniažalovanej,žeišlapredžalobcom,išlavinom
jazdnom pruhu. Dodal, že podľa § 19 ods.3 zákona o pravidlách cestnej premávky pred odbočovaním je
vodič povinný sa zaradiť do pravého jazdného pruhu. Ak by bol žalobca dodržal rýchlosť 30km za hod.,

vozidlá by sa iba veľmi ľahko kontaktovali, prípadne by sa minuli. Žalovaná teda spôsobila ohrozenie.
Ak by po prechode išiel chodec, musela by zastaviť a vozidlo idúce za ňou by muselo do nej pri brzdení
naraziť, nebolo to teda obmedzenie.

Zo znaleckého posudku N. č. 13/2012 zo dňa 26. 9. 2012 vyplýva, že škoda na vozidle žalobcu bola
vo výške 1.571 eur, škoda na vozidle žalovanej vo výške 1.484 eur. Pri vyčíslení výšky škody znalec

vychádzal z technického stavu vozidiel pred poškodením - u žalobcu 2.119 eur /pri obstarávacej cene
2.185 eur/, žalovanej 6.245 eur /pri obstarávacej cene 6.111,39 eur/. Znalec zohľadnil poškodenie
vozidiel, výpočet nákladov na opravu poškodenia vozidla vrátane NO. Pri vozidle žalovanej sa nejednalo
ototálnezničenievozidla,opravaboladoporučená.Vprípadevozidlažalobcusajednaloototálnuškodu.
Znalec k posudku dodal, že popis vzorcov je dostupný v prílohe k vyhl. č. 692/2004. Vozidlá neohliadal

po nehode, teda vychádzal z údajov účastníkov, že technický stav vozidiel zodpovedal bežnému
opotrebeniu, u žalobcu s prihliadnutím na udané opravy vozidla. Mal k dispozícii fotodokumentáciu a z
tejto bolo zrejmé, že vozidlo žalobcu vyzeralo veľmi dobre, nemal dôvod pochybovať o jeho nalakovaní.
Pokiaľ vedľajší účastník namietal cenu vozidla, v roku 2009 prebehlo tzv. šrotovné - prvá vola od 4. 4.
2009, druhá od 6. 4. 2009, v dôsledku čoho klesli ceny hlavne starších vozidiel a inzeráty z mája 2009,

teda viac ako mesiac po nehode, ktoré predložil vedľajší účastník, sú irelevantné.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný

zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 16 ods. 4 cit. Zák. Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h.

Podľa § 19 ods. 1 cit. Zák. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie

o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný
pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí
dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Podľa § 19
ods. 3 cit zák. pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju
vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy

vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný
zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla
alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo, podľa
odseku 4 vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i
nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku.

V zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. V zmysle § 424 Obč. zák. za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti
zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať. Podľa § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach tak za

škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať. Podľa § 431 OZ ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Podľa § 443 OZ
pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Svedok J. potvrdil, že nehodu zavinila pani W.á, ktorá nesprávne odbočovala a prechádzala cez pravý
jazdný pruh z ľavého jazdného pruhu. Mala správne prejsť do pravého jazdného pruhu a potom odbočiť.
Navrhovateľ išiel po hlavnej ceste, nebol dôvod, aby mu odobrali vodičský preukaz. Svedkyňa Y.
potvrdila, že žalovaná im spôsobila prekážku, keď z ľavého pruhu prešla do pravého smerom k bočnej
uličke. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či žalovaná mala smerovku a iba od žalobcu mala vedomosť, že

žalovaná uznala vinu. Svedok L. sa k okolnostiam nehody vyjadriť priamo nevedel, nakoľko nebol jej
účastníkom a len má vedomosť o tom, že žalovaná mala uznať vinu. Potvrdil, že s príslušníkmi polície
sa nepoznal. Svedok Y. takisto nebol účastníkom nehody. Podľa jeho vyjadrenia sa za vinníka nehody
považoval sám žalobca. Z výpovede svedka L., ktorý jazdil za autom jazdiacim priamo za žalobcom,
vyplýva, že žalovaná bola v pravom jazdnom pruhu, nadbehla si pred odbočovaním doprava, smerovku
však nevidel a vidieť ani nemohol. Po nehode si žalobca priznal pochybenie s tým, že nevidel smerovku.

Až polícii mal povedať, že žalovaná smerovku nedala a išla v ľavom pruhu. Svedok R. potvrdil, že
žalovaná sa snažila z ľavého pruhu odbočiť doprava, skrížila im cestu, smerovku dala až v polovici
jazdného pruhu žalobcu. Svedok X. potvrdil rozsah poškodenia vozidla a vyslovil názor, že cena opravy
vozidla žalobcu by prevyšovala jeho cenu.

Z vykonaného dokazovania - predovšetkým posudku N., že síce obaja účastníci mali podiel viny na
nehode nesprávny spôsobom jazdy, avšak žalovaná vytvorila prekážku žalobcovi. V tom vidí súd prvotnú
a zásadnú príčinu vzniku nehody, keď samotná neprimeraná rýchlosť žalobcu bez ďalšieho by túto
nehodu nespôsobila. Skutočnosť, že žalovaná nedodržala predpisy - nesprávne odbočovala, sama
uviedla, že pred odbočením sa vysunula, svedok R. potvrdil, že smerovku dala až pri odbočovaní,

svedkyňa Y. takisto skutočnosť, že žalovaná z ľavého pruhu prešla do prvého, nepochybne sa jednalo
o nesprávny spôsob jazdy. I svedok J. túto skutočnosť potvrdil - teda že žalovaná prechádzala cez
pravý jazdný pruh z ľavého jazdného pruhu, správne mala žalovaná prejsť do pravého jazdného pruhu
a potom odbočiť. Žalovaná porušila ust. § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., v zmysle pred odbočovaním a
počasodbočovaniajevodičpovinnýdávaťznamenieozmenesmerujazdy.Vodičpriodbočovanínesmie

ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. V zmysle
záverov znalca N., s ktorými sa súd stotožnil, technika jazdy žalovanej bola nesprávnu v tom, že jazdila
v ľavom jazdnom pruhu takou technikom jazdy, pri ktorej vytvorila takú kolíznu situáciu pri odbočovaní
vpravo,následkomktorejdošlokuzrážkesvozidlomžalobcu.Predodbočenímvpravozľavéhojazdného
pruhu sa nepresunula najprv do pravého jazdného pruhu, z ktorého by následne odbočila vpravo. V tom

je zásadná príčina vzniku nehody a skutočnosť, že žalobca jazdil vyššou ako povolenou rýchlosťou,
je potom druhoradá, nakoľko táto jazda by sama osebe vznik nehody nespôsobila. Nesprávny spôsob
jazdy žalovanej potvrdil aj svedok R. Ostatní svedkovia neboli priami účastníci nehody, resp. svedok
L. použitie smerovky nevidel, pričom naviac potvrdil, že žalovaná si pred odbočením nadbehla /čo
uviedla aj samotná žalovaná/. Pokiaľ sa podľa svedka L. mal žalobca vyjadriť, že smerovku nevidel, to

neznamená, že bola včas zapnutá. Súd tak dospel k záveru, že prvotná príčina vzniku nehody je na
strane žalovanej, ktorá z tohto dôvodu za škodu zodpovedá. Sú splnené všetky podmienky - zavinenie
žalovanej/porušenie pravidiel cestnej premávky/, vznik škody u žalobcu a príčinná súvislosť medzi
zavinením a vznikom škody. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca sa svojím zavinením na
vzniku škody nepodieľal. Podľa záverov znalca by nehode zabránil, ak by jazdil rýchlosťou 30 km/ hod.,

teda nie bežnou rýchlosťou ako je dovolená. Nepochybne ohrozenie teda spôsobila žalovaná.

Pri určení výšky škody vychádzal súd z posudku N., a teda priznal žalobcovi znalcom vyčíslenú
škodu, ktorú považoval za objektívnu vzhľadom na obsah posudku a vyjadrenie znalca a vo zvyšku
návrh zamietol. Znalec správne zhodnotil všeobecnú cenu vozidla pred poškodením i po jeho

poškodení - totálnom zničení. Námietku vedľajšieho účastníka ohľadne vyčíslenej hodnoty vozidla súd
s prihliadnutím na dôvody uvedené znalcom neakceptoval, pretože objektívne v období uvádzanom
znalcom ceny starších vozidiel boli nižšie v dôsledku trv. šrotovného.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Podľa § 517 ods. 2 OZ súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb.
odo dňa omeškania /deň nasledujúci po nehode/ do zaplatenia pohľadávky, keď žalovaná je v omeškaní
s platením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania titulom súdneho
poplatku 96 eur a preddavky na znalca 300 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10-14
vyhl. č. 655/2004 Z. z. napísanie žaloby, pojednávania 2. 2. 2011, 8. 3. 2011, 17. 5. 2011, 16. 6. 2011,
vyjadrenie k posudku, pojednávanie 27. 3. 2012, vyjadrenie k posudku 24. 5. 2012 /úkon 42,82 eur/,

15. 10. 2012, pojednávanie 6. 12. 2012 á 85,64 eur, paušál 2x8,65 eur, 5x8,89 eur, 4x9,16 eur, DPH
20%,keď jeho neúspech bol len v nepatrnej časti v zmysle záverov znaleckého posudku.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. neúspešnú žalovanú zaviazal súd na náhradu trov štátu titulom znalečného
po odrátaní preddavkov, zložených žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal

odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.